Rozsudok – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 5, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5Cbi/61/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123204219
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8123204219.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX. XXXX,

trvale bytom B. X, XX-XXX, C. – D., E. F., v konaní právne zastúpený: JUDr. Gábor Száraz, advokát,
so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 986 491, proti žalovanému: Správcovská a
konzultačná, k.s., so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 089 570,
správca úpadcu NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa,
IČO: 36 477 494, v konaní právne zastúpený: Advokátska kancelária PALČÍK & PARTNERS s.r.o.,
Žriedlová 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 465 714, o určenie právneho dôvodu,
výšky, vymáhateľnosti a poradia popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a návrh žalovaného na prerušenie konania.

II. Žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania,
o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 28.04.2023 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že pohľadávka
žalobcu prihlásená prihláškou pohľadávky do konkurzného konania úpadcu: NAŠE FINANČNÉ

DRUŽSTVO, so sídlom Popradská 17/670, 06401 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494, vedeného na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2R/1/2021, zapísaná v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod
poradovým č. 791 z titulu plnení účasti na dovolenkovom programe NFD v zmysle zmluvy o majetkovej
účasti v dovolenkovom programe NFD, ktorá vznikla vylúčením žalobcu z členstva v družstve, v časti
istiny vo výške 6990 Eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 634,85 Eur, je čo do právneho dôvodu,
výšky, vymáhateľnosti a poradia nesporná a oprávnená, vrátane náhrady trov konania.

2. Žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 07.09.2022, sp. zn. 2R/1/2021 súd
zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi: NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO a začal konkurzné
konanievočidlžníkovi,vyhlásilkonkurznamajetokaustanovilsprávcu:Správcovskáakonzultačná,k.s.,
so sídlom kancelárie Zdravotnícka 2, 058 01 Poprad, IČO: 53 089 570. Uznesenie bolo publikované v
Obchodnomvestníkuč.176/2022dňa13.09.2022podpodaním„K053297“;atedapredmetnéuznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2022.

3. Žalobca ďalej uviedol, že podľa § 28 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ZKR) v spojení s § 203 ods. 1 ZKR nesporne
vyplýva, že základná prihlasovacia lehota 45 dní začala plynúť 15.09.2022 a skončila 31.10.2022.
Následne poukázal na to, že Okresný súd Prešov opakovane správcovi predlžoval lehoty na popieraniepohľadávok o 30 dní, a lehota bola predĺžená od 01.12.2022 do 30.12.2022, následne od 31.12.2022 do
29.01.2023,od30.01.2023do28.02.2023anapokonod01.03.2023do30.03.2023.Tým,žeustanovený
správcadoručilprávnemuzástupcovižalobcuoznámenieopopretípohľadávokzodňa31.03.2023,učinil

tak po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok, pretože lehota skončila dňa 30.03.2023. Mal teda za
to, že pohľadávka žalobcu sa považuje za zistenú.

4. Následne žalobca uviedol, že s popretím nesúhlasí považuje ho za nedôvodné, a nezákonné. Prihlásil
si nezabezpečenú pohľadávku z titulu plnení účasti na dovolenkovom programe NFD v zmysle zmluvy o

majetkovej účasti v dovolenkovom programe NFD, ktorá žalobcovi vznikla vylúčením žalobcu z členstva
vdružstveavýškupohľadávkypreukázalCertifikátomvystavenýmúpadcomnamenožalobcu.Poukázal
na to, že predstavenstvo úpadcu v roku 2020 vylúčilo žalobcu z členstva v družstve pričom žalobca sa
vočitomutorozhodnutiuodvolalanásledneboloodvolanieprerokovanýnačlenskejschôdzikonanejdňa
18.11.2020 a žalobca bol vylúčený uznesením č. 374. Uviedol, že pohľadávka, ktorej splatnosť nastala
pred začatím, pred povolením reštrukturalizácie a aj pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu,

nemôže byť podmienenou pohľadávkou, ako to uvádzal žalovaný správca.

5. Taktiež uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného správcu, že sú vedené spory o neplatnosť
členských schôdzí, pretože doposiaľ žiadny súd nerozhodol o tom, že vylúčenie žalobcu z členstva v
družstva zo strany úpadcu je neplatné. V prílohe prihlášky žalobca preukázal jeho vylúčenie z členstva

v družstve.

6. Poukázal na ustanovenia § 233 ods. 1 až 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení
neskorších právnych predpisov (ďalej len Obchodného zákonníka ) ako aj na článok 15 body 1 až 6
stanov úpadcu.

7. Uviedol, že v súlade so zmluvou mal nárok využívať apartmány vo vlastníctve úpadcu alebo
nehnuteľnosti sprostredkované spolupracujúcou spoločnosťou s úpadcom. Zánikom členstva žalobcu
v družstve úpadcu žalobcovi zanikol nárok na plnenie účasti v dovolenkovom programe NFD, a daná
pohľadávka sa stala peňažnou pohľadávkou. Preto podľa ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka má

žalobca nárok na vrátenie plnenia, ktoré poskytol úpadcovi, a to v peňažnom vyjadrení. V dôsledku
vylúčenia žalobcu z členstva v družstve má nárok na vrátenie plnenia, ktoré poskytol úpadcovi, a to v
peňažnom vyjadrení, s poukazom na vyššie citované ustanovenia § 233 ods. 1 a nasl. Obchodného
zákonníka, ako aj s poukazom na citované ustanovenia Stanov úpadcu.

8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 26.06.2023 (č. l. 31).

9. Uviedol, že pokiaľ ide o lehotu na popieranie pohľadávok tak, že ustanovenie § 32 ZKR je potrebné
vykladať tak, že len určuje okamih kedy vznikne prvýkrát právo veriteľa na uplatnenie žaloby o určenie
popretej pohľadávky. Predmetné ustanovenie neustanovuje moment hmotného práva, v ktorom správca

je povinný poprieť pohľadávku a predmetné oznámenie o popretí zároveň aj doručiť. Uviedol, že účinky
popretia pohľadávky nastávajú zapísaním popretia do zoznamu pohľadávok, pričom tento zápis má
účinky popretia pohľadávky, avšak veriteľovi stále nevzniklo právo na podanie takzvanej incidenčnej
žaloby. Správca teda zapísal popretie do zoznamu pohľadávok a následne oznámil veriteľovi súlade so
ZKR, že jeho pohľadávka bola popretá. Žalovaný následne poukázal na to, že uznesenie Okresného

súdu Prešov zo dňa 07.09.2022 o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa
13.09.2022, následne lehota na popieranie pohľadávok bola predlžovaná uzneseniami Okresného súdu
Prešov zo dňa 09.11.2022, 09.12.2022, 19.01.2023 a 22.02.2023. V prípade lehoty na prihlasovanie
pohľadávok 45 dní táto pripadla na víkend a z vyššie uvedeného vyplýva, že lehota sa následne aj
posunula na najbližší pracovný deň. Rovnako v rámci zákonnej lehoty na popieranie pohľadávok a

následných 4 predĺžení lehôt na popieranie pohľadávok súčasne došlo k prepadnutiu tejto lehoty na
víkend, čo rovnako spôsobilo posunutie lehoty na najbližší pracovný deň, pričom predĺženie lehoty a
účinky uznesenia súdu nastali po uplynutí predošlej lehoty na popieranie pohľadávok.

10. Pokiaľ ide o samotné dôvody popretia uviedol, že trvá na dôvodoch popretia pohľadávky, čo

sa týka výšky s tým, že žalobca nepreukázal výšku pohľadávky hodnoverným spôsobom podľa
Obchodného zákonníka. Žalobca uvádzal rôzne právne dôvody koniec pohľadávky a to plnenie na účasti
na dovolenkovom programe NFD, podľa zmluvy o majetkovej účasti následne spomínal vylúčenie združstva. Žalovaný poukázal na to, že ak žalobca tvrdí, že jeho účasť zanikla je potrebné tento vzťah
posudzovať podľa § 233 ods. 1 až 5 Obchodného zákonníka spoločne so stanovami.

11. Certifikát, uviedol, že nie je možné stotožňovať s členským vkladom podľa § 233 Obchodného
zákonníka. Certifikát považoval za bez právneho významu, pretože nejde o určenie členského vkladu
podľa pravidiel Obchodného zákonníka. Taktiež poukázal, že je tu vysoká spornosť predmetného
certifikátu, keďže minimálne v časti sa považovala táto suma za jednorazovú sumu určenú na pokrytie
služieb spojených s týmto dovolenkovým programom, čo sa nepovažuje za členský vklad. Žalobca

nepreukázal výšku vyrovnacieho podielu a ani spôsob jeho výpočtu. Povinnosť preukázať správnu výšku
vyrovnacieho podielu bola na žalobcovi. Poukázal, že žalobca si nemôže uplatniť výšku pohľadávky
v rovnakej výške ako jeho členský vklad, pretože podľa zásady zákazu vrátenia vkladu nie je možné
členské vklady vrátiť.

12. Pokiaľ ide o popretie poradia uviedol, že táto pohľadávka sa mala spravovať ustanoveniami o

podmienených pohľadávka. V súvislosti s týmto poukázal na súdne konanie o určenie neplatnosti
členských schôdzí úpadcu. Z toho dôvodu navrhol aj prerušenie konania do skončenia konaní o určenie
neplatnosti rozhodnutí členskej schôdzi.

13. Taktiež čo do právneho dôvodu žalovaný videl vysokú spornosť právneho dôvodu pohľadávky kvôli

viacerým konaniam o určení neplatnosti prijatých uznesení a nepreukázaniu ukončenia trvania zmluvy.
Bolo sporné, kto bol oprávnený konať v mene družstva a kto bol členom družstva. Čo do vymáhateľnosti
žalovaný uviedol, že popretie odôvodňujú aj prebiehajúce súdne spory o určenie neplatnosti členských
schôdzí úpadcu, ktoré mali význam pre určenie platnosti úkonov.

14. Následne uviedol, že žalobcova pohľadávka bola sporná vo všetkých smeroch a správca bol
povinný ju poprieť podľa § 32 ods. 1 ZKR. Žalobca zamieňal plnenia zo zmluvy o majetkovej účasti na
dovolenkovom programe s právom na vyrovnací podiel. Žalobca mohol mať len jeden právny dôvod na
prihlásenie pohľadávky, pričom pravidlá pre určenie peňažnej pohľadávky sa líšili podľa druhu a výšky
plnenia.

15. Namietal aj navrhovaný petit žalobcu. Navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať
žalovanému plnú náhradu trov konania.

16. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného a uviedol, že (č. l. 42) lehota na popieranie pohľadávok

plynula súvisle, aj keď bola súdom opakovane predlžovaná. Podľa žalobcu nebolo možné akceptovať,
že ak posledný deň lehoty pripadol na víkend alebo sviatok, predlžoval sa na najbližší pracovný
deň. Žalobca uviedol konkrétne dátumy jednotlivých lehôt: Prvá lehota: 30 dní, skončila 30.11.2022.
Druhá lehota: od 01.12.2022 do 30.12.2022. Tretia lehota: od 31.12.2022 do 29.01.2023, s plynulým
predĺžením. Štvrtá lehota: od 30.01.2023 do 28.02.2023. Piata lehota: od 01.03.2023 do 30.03.2023.

Na základe týchto údajov žalobca tvrdil, že lehota na popieranie pohľadávok skončila 30.03.2023, nie
31.03.2023, ako uvádzal žalovaný správca.

17. Žalobca uvádzal, že žalovaný správca a úpadca neposkytli potrebné údaje na určenie výšky
vyrovnacieho podielu, čo považuje za účelové konanie s cieľom ukrátiť veriteľa. Správca mal nesprávny

zoznam členov družstva a ignoroval opakované výzvy na poskytnutie informácií. Žalobca uvádza, že
správca nekonal s odbornou starostlivosťou a poprel pohľadávku bez dôkazov. Žalobca pri prihlásení
pohľadávky vychádzal z dostupných informácií a prihlásil nižšiu sumu pohľadávky, než mu prináležala,
pretože nemal určenú výšku vyrovnacieho podielu úpadcom. Podľa žalobcu nemohol žalovaný správca
popierať výšku pohľadávky, ak sám zmaril právo žalobcu na určenie výšky vyrovnacieho podielu.

Žalobca si uplatnil pohľadávku z titulu vyrovnacieho podielu a plnení účasti na dovolenkovom programe,
pričom predložil certifikát preukazujúci splatenie príspevku. Žalobca tiež uviedol, že odstúpeniu
od Zmluvy NFD PV predchádzalo vylúčenie žalobcu z členstva v družstve zo strany úpadcu, čo
predstavovalo podstatné porušenie zmluvy. Preto mal žalobca dôvod odstúpiť od zmluvy, keďže konanie
úpadcu naznačovalo, že úpadca nebude schopný plniť svoje povinnosti podľa Zmluvy NFD PV v

budúcnosti. Odstúpenie žalobcu bolo teda v súlade so zákonom a dôvodné.18. K návrhu na prerušenie konania žalobca uviedol, že na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn.
5Cb/7/2021 bolo vedené konanie o určenie neplatnosti členskej schôdze, v ktorom žalobca nevystupuje
ako žalobca.

19. K námietkam o nevykonateľnom petite žalobca uviedol, že argumentáciu žalovaného považuje
za bezpredmetnú, pretože sa domáhal určenia právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia
prihlásenej pohľadávky do konkurzného konania. Preto nebolo žalobcovi zrejmé, na akú určovaciu
žalobu žalovaný poukazoval. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca tvrdil, že jeho žaloba bola

dôvodná, a preto navrhoval, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

20. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu (č. l. 64).

21. Žalovaný uviedol, že žalobca nesprávne vykladal ustanovenie § 32 ZKR, ktoré určuje okamih vzniku

práva veriteľa na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky. Účinky popretia nastávajú zapísaním
do zoznamu pohľadávok, nie doručením oznámenia. Žalovaný správca postupoval správne podľa
ZKR a Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR. Žalobca nepreukázal výšku svojej pohľadávky podľa
Obchodného zákonníka, čo spôsobilo spornosť pohľadávky. Správca poukázal na nesprávny zoznam
členov družstva a manipuláciu zoznamov. Navrhol zamietnutie žaloby kvôli nepreukázaniu pohľadávky

a spornému členstvu.

22. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi žalobcom a pojednávanie bolo vykonané
bezprítomnostižalobcuajehoprávnehozástupcuažalovanéhoajehoprávnehozástupcu,ktorísúhlasili
s prejednaním veci bez ich prítomnosti.

23. Žalobca podaním zo dňa 28.02.2025 ospravedlnil neúčasť na nariadenom pojednávaní a súčasne
pripojil záverečnú reč.

24. Žalobca zotrval na podanej žalobe a písomných vyjadreniach. Navrhol výsluch G. H., riaditeľa

úpadcu,akodôkaz.Žalobcatvrdil,žesprávcazmeškallehotunapopieraniepohľadávokažepohľadávka
mala byť zistená v celom rozsahu. Výška pohľadávky bola preukázaná certifikátom. Žalobca si
neuplatňoval vyrovnací podiel, ale nárok z titulu plnení účasti na dovolenkovom programe NFD. Navrhol,
aby súd preformuloval petit žalobného návrhu, ak je formulácia nesprávna. Tvrdil, že správca nekonal
s odbornou starostlivosťou a účelovo poprel pohľadávky. Žalobca preukázal ukončenie zmluvy o

majetkovej účasti v dovolenkovom programe NFD. Navrhol, aby súd vyhovel žalobnému návrhu a priznal
náhradu trov konania.

25. V tomto mieste súd poukazuje na to, že žalobca spolu s ospravedlnením a záverečnou rečou
predložil ďalšie vyjadrenie, ako aj ďalšie listinné dôkazy na ktoré však súd neprihliadal, a to vzhľadom

na koncentráciu konania. K dôvodnosti uplatnenia koncentrácie konania súd dodáva, že účelom
koncentráciekonaniajezabrániťtomu,abystranysporuzdržiavalisporneskorovykonanýmiprocesnými
úkonmi; prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v zásade nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr ak by konala starostlivo a so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. V
zásade platí, že nie je prípustné, aby strana sporu predkladala ďalšie prostriedky procesného úkonu

alebo procesnej obrany až na pojednávaní resp. krátko pred pojednávaním, čo by znamenalo zmarenie
už nariadeného a prebiehajúceho pojednávania a potrebu vytýčiť ďalšie pojednávanie vo veci.

26. Podanie žalobcu nebolo ani reakciou na nové, doposiaľ neznáme skutočnosti, ktoré by vyplynuli
z vykonaného dokazovania; o obsahu žaloby a vyjadreniach strán sporu žalobca mal vedomosť,

prostriedkami procesného útoku a ani prostriedkami procesnej obrany včas nereagoval.

27. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a správca poprel pohľadávku
žalobcu v zákonnej lehote, čo potvrdil aj Krajský súd v Košiciach. Žalobca si nárokuje vrátenie
členského vkladu, čo je zakázané; výstup z družstva musí byť vypočítaný cez vyrovnací podiel. Žalobca

nepreukázalveličinypotrebnénavýpočetvyrovnaciehopodielu.Správcanemápovinnosťhľadaťdôkazy
pre žalobcu a musí poprieť sporné pohľadávky podľa ZKR. Predložené dokumenty nemajú právny
význam. Žalobca nedisponoval potrebnými informáciami, čo sťažovalo správcu posúdenie pohľadávok.Žalovaný tiež vzniesol námietku koncentrácie konania na dokumenty a návrhy na výsluch svedkov, ktoré
neboli uvedené v prihláške pohľadávky.

28. Skutkový stav posúdil podľa týchto právnych predpisov:

29. Podľa § 32 ods. 3 písm. a/ ZKR, pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty
na prihlasovanie pohľadávok.

30. Podľa § 32 ods. 4 ZKR, z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže
aj opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok,
vždy najviac o 30 dní.

31. Podľa § 32 ods. 6 ZKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu
pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

32. Podľa § 32 ods. 14 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

33.Podľa§203aods.2ZKR,akposlednýdeňlehotypripadnenasobotu,nedeľualebosviatok,posledný
deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.

34. Podľa § 221 ods. 1 Obchodného zákonníka, družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb
založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb

svojich členov.

35. Podľa § 227 ods. 1 Obchodného zákonníka, členmi družstva môžu byť fyzické i právnické osoby.
Ak podľa stanov je členstvo podmienené pracovným vzťahom k družstvu, môže sa členom stať fyzická
osoba, ktorá skončila povinnú školskú dochádzku a dosiahla 15 rokov svojho veku.

36. Podľa § 229 ods. 1 Obchodného zákonníka, členské práva a povinnosti môže člen previesť na
iného člena družstva, pokiaľ to stanovy nevylučujú. Dohoda o prevode členských práv a povinností na
inú osobu podlieha súhlasu predstavenstva. Stanovy môžu určiť dôvody, ktoré prevod vylučujú. Proti
zamietavému rozhodnutiu sa môže člen odvolať na členskú schôdzu. Rozhodnutím predstavenstva

alebo členskej schôdze o schválení dohody o prevode členských práv a povinností sa stáva nadobúdateľ
členských práv a povinností členom družstva v rozsahu práv a povinností prevádzajúceho člena.

37. Podľa § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší
člen nárok na vyrovnací podiel.

38. Podľa § 233 ods. 2 Obchodného zákonníka, vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského
vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených
členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva.

39. Podľa § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka, pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav
čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie,
ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho
podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných
zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom

predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje.

40. Súd úvodom konštatuje, že žaloba žalobcu bola podaná včas, v tridsaťdňovej lehote, keď žalovaný
vypracoval oznámenie o popretí pohľadávky žalobcu dňa 31.03.2023 a žaloba bola súdu doručená dňa
28.04.2023.

41. Pokiaľ ide o rozsah posudzovania popretej pohľadávky súdom v incidenčnom spore, súd poukazuje
na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktoré dospeli k nasledovným právnym
záverom:42. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené
pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich

uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné
preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného
konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody
obsiahnutévpopieracomprejavesprávcuzodpovedajúskutočnostiavylučujúpohľadávkuzuspokojenia
v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval

svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý
právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky
osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ o tom, či
v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie § 32 ZKR je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu
o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné,
keďže proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy (k tomu viď nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. septembra 2014, sp. zn. II. ÚS 409/2013).

43. Vychádzajúc z uvedeného je pre rozhodnutie súdu o incidenčnej žalobe popretého veriteľa
relevantný len dôvod (resp. dôvody) popretia uvedený v popieracom prejave správcu a súd v
predmetnom konaní skúma výlučne len to, či dôvod uvedený v popieracom prejave vylučuje prihlásenú

pohľadávku popretého veriteľa z uspokojenia v konkurze.

44. Žalobca v žalobe predovšetkým namietal dodržanie lehoty popretia pohľadávky, správcom, súd
preto poukazuje na to, že podľa § 32 ods. 3 ZKR pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia
základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok. V zmysle ods. 6 ZKR správca to bez zbytočného odkladu

zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

45. Súd dospel k záveru, že z predmetného ustanovenia nie je možné dôvodiť, že správca v lehote 30
dní na popretie pohľadávky toto popretie musí aj oznámiť veriteľovi, ktorému bola pohľadávka popretá.
Uvedené vyplýva z logického výkladu pričom podľa tzv. smernice logického výkladu sa vychádza

z toho, čo je primerané, prípadne sa spravujeme zásadou v pochybnostiach miernejšie, ako aj tým,
že výsledkom výkladu nemôže byť význam, ktorý znamená nesplniteľnú povinnosť. V danom prípade
jednoznačne zákonná úprava uvádza povinnosť bezodkladne oznámiť popretie pohľadávky veriteľovi,
a naopak neuvádza, že v lehote stanovenej na popieranie pohľadávok.

46. Navyše ak by aj správca bol povinný oznámiť popretie pohľadávky veriteľovi v lehote 30 dní, t.j.
v lehote na jej popretie, správca túto lehotu dodržal. V zmysle ustanovenia § 203a odsek 2 ZKR,
ak pripadne koniec lehoty na víkend alebo deň pracovného pokoja, posledný deň lehoty je najbližší
pracovný deň. Konkurzný súd bolo preukázané, že predĺžil správcovi lehotu o ďalších 30 dní a to
viacnásobne, táto vždy začala plynúť až nasledujúci deň po skutočnom konci pôvodnej lehoty, ktorý ak

pripadol na víkend alebo štátny sviatok, bol až najbližší pracovný deň. V tomto prípade bol posledným
dňom lehoty na oznámenie popretia pohľadávky deň 31.03.2023, pričom týmto dňom bolo zo strany
žalovaného ako správcu oznámené žalobcovi ako veriteľovi popretie jeho pohľadávky, čo uviedol v
podanej žalobe sám žalobca. Súd je teda názoru, že žalovaný poprel pohľadávku žalobcu a oznámil
mu jej popretie v zákonnej lehote.

47. Súd ďalej poukazuje aj na komentár k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii (Komentár. 4. vydanie.
Praha: C. H. Beck, 2021, s. 281. k § 32 ZK) v zmysle ktorého : „Správca vykoná popretie pohľadávky
v zozname pohľadávok, aj keď to KR v znení účinnom od 1. januára 2012 už neupravuje a v odseku 6
zákon prikazuje správcovi len zapísať popretie pohľadávky a bez zbytočného odkladu písomne oznámiť

popretie pohľadávky veriteľovi, ktorému bola pohľadávka popretá. Podľa § 31 vykonávacej vyhlášky sa
po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok v kancelárii správcu v nasledujúcich troch dňoch doplnia
v zozname pohľadávok všetky ďalšie skutočnosti, ktoré sa považujú uplynutím lehoty na popieranie
pohľadávok za zistené. Takto doplnený zoznam pohľadávok s vyznačením popretých pohľadávok sa v
zákonnej lehote doručí súdu (odkaz na § 32 ods. 3 KR je vo vykonávacej vyhláške nesprávny a správne

má byť odkaz na § 31 ods. 3 KR).“.

48. Pokiaľ ide o samotné dôvody popretia pohľadávky žalobca si do konkurzného konania prihlásil
pohľadávku, ktorú v prihláške špecifikoval tak, že ide o pohľadávku z titulu plnení účasti nadovolenkovom programe NFD v zmysle zmluvy o majetkovej účasti v dovolenkovom programe č.
067622015, ktorá bola uzatvorená dňa 19.02.2015, ktorá zanikla vylúčením z členstva v družstve a
preto má nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Uviedol, že pohľadávku preukazuje certifikátom

vystaveným úpadcom, vylúčením z členstva v družstve. Predstavenstvo úpadcu dňa 18.11.2020
rozhodnutím č. 374 veriteľa vylúčilo z členstva. Veriteľ pohľadávku odôvodnil aj tým, že má nárok na
vrátenie plnenia v peňažnom vyjadrení.

49. Podľa predmetu vyššie uvedenej zmluvy čl. I bodu 2, účastník podpisom tejto zmluvy a prihlášky do

NFD po splnení podmienok uvedených v stanovách NFD a v zmluve sa stal členom NFD a účastníkom
NFD programu. Pričom podmienkou nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy bolo aj schválenie prijatia u
účastníka NFD.

50. Podľa čl. I bodu 3 účastník sa v rámci účasti na dovolenkovom programe NFD zaviazal uhradiť sumu
6990 Eur, ktorej suma 332 Eur je považovaná za základný členský vklad v NFD, suma 400 Eur s DPH

bola určená, že je jednorazová suma určená na pokrytie služieb kópiu situácie DAE, zostávajúca suma
sa považovala za ďalšiu majetkovú účasť člena na podnikaní NFD v zmysle čl. 16 bod 6 stanov NFD,
čím sa stal žalobca členom NFD. Rovnako bolo uvedené, že ak nemá možnosť daný vklad realizovať
v plnej výške, potom NFD vyjadrilo súhlas, aby to zaplatil aj v splátkach podľa čl. IV tejto zmluvy bez
potreby vystavovania faktúr.

51. Podľa čl. I bodu 4 cena jedného podielu k NFD programu, respektíve, prípadne aj hodnota jedného
vlastníckeho podielu v apartmáne bola určená vo výške 6990 Eur splatná do (bez uvedenia dňa) po
úhrade v celosti a účastník programov sa rozhodol zakúpiť 1 podiel NFD programu, čím získal násobok
poskytnutých týždňov, pričom 1 zakúpený podiel sa rovná jednému týždňu dovolenkového pobytu.

52. Podľa čl. II bodu 1 zmluvy NFD, prijímať ďalšiu majetkovú účasť účastníka - člena NFD na podnikaní
NFD vo výške uvedenej v čl. I bod 3, pričom člen mal obdržať podiel na zisku NFD z prevádzky
nehnuteľností (spomenutých v čl. I bod 6 ), čím bol dotknutý spôsob výpočtu podielu na zisku člena
určený stanovami NFD. Nárok na zisk a spôsob ako bude vypočítaný bol opísaný v bode 2 s tým, že

účastník akceptoval stanovy NFD v naturáliách (nefinančne) v podobe dovolenky, v zmysle podmienok
zmluvy.

53. Podľa čl. II bodu 3 zmluvy v prípade záujmu účastníka o zrušenie účastníctva členstva v NFD a tým aj
zlikvidnenia jeho investície , účastník týmto akceptuje, že jeho investícia bude zlikvidovaná spôsobom:

písm. a) cez NFD formou dovolenkových pobytoch v apartmánoch Marina d´Or alebo apartmánoch
Kukučka, 1 týždeň na cenu 1000 Eur, pričom toto vyporiadanie formou týždňových pobytov pripadajúcich
na 1 podiel bude trvať až do doby vyrovnania celej výšky jeho vkladu, ak účastník si už skôr nevyčerpal
svoju hodnotu vkladu iných ponúkaných bonusoch od NFD; písm. b) predaja podielu inému záujemcovi
o dovolenkový program, prostredníctvom NFD, ale aj sám účastník má právo nájsť iného záujemcu a sa

môže kedykoľvek zmysle zmluvy o prevode práva a povinnosti predať svoj podiel, so súhlasom NFD a
tak získať svoj vklad v zmysle tejto zmluvy späť v ktoromkoľvek čase. Ak by NFD alebo účastník nenašiel
nového záujemcu do 12 mesiacov, tak vždy bude možné zlikvidovať podiel podľa bodu 3 písm. a).

54. Podľa čl. IV bodu 1 zmluvy účastník so súhlasom NFD mohol vyplatiť podiel aj v splátkach, pričom

podľabodu3účastníksazaviazal,ževýškaakontáciebude 559,20 Eur amalabyťsplatnádopočtudní,
ktoré neboli uvedené od podpisu zmluvy, a účastník sa tiež zaviazal splácať mesačné splátky vo výške
114,33 Eur počas šesťdesiatich mesiacov vždy mesačne k 10. dňu každého nasledujúceho mesiaca.

55. Žalobca ďalej poukázal na certifikát identifikačné č. 279960 , ktorým úpadca potvrdil, že žalobca

ako člen družstva vlastní 21,05 podielov, registračné č. 31424 a členský vklad bol autorizovaný dňa k
30.06.2019 s výškou členského vkladu 6990 Eur.

56. Súčasne bolo uvedené, že člen NFD má nárok na zisk a majetkovú účasť družstva v pomernej
výške vlastnených podielov. Členstvo v družstve upravujú stanovy NFD Obchodný zákonník. Vlastníctvo

podielov družstve vznikol na základe uhradenia zo základného členského vkladu a ďalšieho členského
vkladu v zmysle prihlášky do družstva a vyhlásenia o ďalšom členskom vklade, prípadne iným spôsobom
v zmysle stanov NFD.57. Správca poprel pohľadávku žalobcu a odôvodnil to viacerými faktormi. Podľa § 233 a nasl.
Obchodného zákonníka a stanov družstva, výpočet vyrovnacieho podielu musí byť jasne preukázaný,
avšak veriteľ nepredložil výpočet ani spôsob určenia výšky tohto podielu. Veriteľ tvrdil, že nevie určiť

výšku vyrovnacieho podielu, pričom preukázanie oprávnenosti pohľadávky je výlučne na ňom. Správca
tiežzdôraznil,ževeriteľnemánároknavráteniečlenskéhovkladu,pretožepodľazásadyzákazuvrátenia
vkladov nie je možné vrátiť členské vklady ani úroky.

58. Pre výpočet vyrovnacieho podielu je rozhodujúci stav čistého obchodného imania družstva, ktoré

sa stanovuje po odpočítaní záväzkov. Certifikát predložený veriteľom, ktorý deklaruje výšku členského
vkladu, nemá právny význam, keďže nie je jasné, či táto suma bola správna alebo či sa naozaj týkala
členského vkladu. Správca tiež uviedol, že vzhľadom na prebiehajúce konania o neplatnosti prijatých
uznesení a nekompletný zoznam členov a ich vkladov, nie je možné určiť výšku vyrovnávacieho podielu.

59. V súvislosti s popretím pohľadávky správca tiež uviedol, že pohľadávka veriteľa by mala byť

posudzovaná ako podmienená podľa § 25 ods. 5 ZKR, pričom veriteľ túto podmienenú pohľadávku
neprihlásil. Správca poprel pohľadávku aj z dôvodu spornosti zániku členstva veriteľa v družstve, čo
spochybnil aj samotný veriteľ v prihláške. Vzhľadom na prebiehajúce súdne konania o neplatnosti
členských rozhodnutí družstva, správca mal za to, že pohľadávka veriteľa by mala byť posudzovaná
podľa ustanovení o podmienených pohľadávkach, pričom veriteľ si túto pohľadávku neprihlásil. Správca

tiež poukázal na pravdepodobnosť zániku členstva veriteľa, čo by malo vplyv na vymáhateľnosť
pohľadávky.

60. Na základe uvedeného, súd dospel k záveru, že právny dôvod uplatnenej pohľadávky uvedený v
prihláške je uvádzaný zmätočne, do úvahy prichádza nárok uplatnený z titulu vyrovnacieho podielu na,

ktorý je potrebné aplikovať postup podľa § 233 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd v tomto konštatuje,
že stanovy družstva (úpadcu) mali zakotvený obdobný výpočet vyrovnacieho podielu v prípade zániku
členstva v družstve (aj keď boli predložené stanovy kde na rozdiel od uvádzaného článku 15 v prihláške
upravujú nárok na vyrovnávací podiel v článku

61. Podľa § 233 ods. 2 Obchodného zákonníka, vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského
vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených
členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva. Podľa komentára
Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 1146,
1147 k § 233 Obchodného zákonníka, sa uvádza: „Majetková účasť, ktorú vložil člen do družstva v

podobe členského vkladu, je počas trvania jeho členstva majetkom družstva. Zánikom členstva vzniká
bývalému členovi družstva nárok na vyrovnací podiel. Stanovy nesmú tento nárok vylúčiť. Vyrovnacím
podielom sa rozumie majetkový nárok bývalého člena, ako aj nárok dediča, ktorý sa nestal členom
družstva (§ 232 ods. 3). Nárok na vyrovnací podiel môže voči družstvu uplatniť aj likvidátor alebo správca
konkurznej podstaty bývalého člena družstva. (...) Kritériami na určenie výšky vyrovnacieho podielu je

výška splateného členského vkladu a počet ukončených rokov členstva. Z ustanovenia však explicitne
nevyplýva, či súhrn splatených vkladov všetkých členov sa má násobiť súčtom rokov členstva všetkých
členov alebo priemerom týchto rokov. Vzhľadom na to, že vyrovnací podiel by sa nemal diametrálne
odlišovať od likvidačného zostatku, súhrn splatených vkladov všetkých členov by sa mal podľa nášho
názorunásobiťpriemeromsúčturokovčlenstvavšetkýchčlenov.(...)Zákonvýslovnezakotvuje,že§233

ods. 2 – 4 má dispozitívnu povahu. Stanovy teda môžu odchylne od zákona ustanoviť spôsob určenia
vyrovnacieho zostatku, pričom ho nemôžu úplne vylúčiť; § 233 ods. 1 má totiž kogentnú povahu. Pri
spôsobe určenia vyrovnacieho podielu sa však nesmie diskriminovať menšinová skupina členov.“

62. Žalobca si však v konkurznom konaní uplatnil pohľadávku, ktorá nepredstavuje vyrovnací podiel ale

jeho členský vklad tomuto zodpovedá aj certifikát, ktorý žalobca predložil, kde je práve konštatované,
že týmto sa potvrdzuje, že menovaný člen teda žalobca vlastní 21,05 podielov a výška členského
vkladu je vo výške 6990 Eur. Súd však nemal preukázané, na základe akých údajov a akých skutočností
predmetný certifikát bol vystavený, pritom jeho vydávanie neupravujú ani stanovy družstva.

63. V tomto smere súd poukazuje na to, že v zmysle predmetnej zmluvy mohlo ísť aj o ďalšiu majetkovú
účasť veriteľa na podnikaní NFD teda úpadcu a to vo výške (6990 – 332 – 400), pričom ani v tomto smere
súd nemal preukázané, v akej výške došlo k zaplateniu tejto ďalšej majetkovej účasti, nakoľko zo zmluvy
vyplýva aj možnosť zaplatenia v splátkach. Ďalej je potrebné uviesť, že stanovy, ktoré boli predloženév článku 16 bode 1 pripúšťali, základný členský vklad a následne ďalší členský vklad prípadne ďalšiu
majetkovú účasť a súčasne v bode 6 odkazovali na podmienky dohodnuté v zmluve, pričom v zmluve
bolo dojednané, že v prípade záujmu účastníka o zrušenie účastníctva členstva v NFD (čo je pomerne

nezrozumiteľne) týmto účastník akceptoval, že jeho investícia bude zlikvidovaná formou dovolenkových
pobytov alebo prevodom práv a povinnosti, zo zmluvy teda nevyplýval nárok na peňažnú pohľadávku.
Prípadne podľa článku 19 bodu 1 stanov mohol mať veriteľ nárok na rozdelenie zisku za príslušný rok
o čom však musela rozhodnúť členská schôdza uznesením, tak to mala byť stanovená aká časť zisku
je určená na rozdelenie medzi členov.

64. V každom prípade, veriteľ v zmysle § 29 ods.1, 6 ZKR je povinný uviesť nielen právny dôvod
prihlásenej pohľadávky, ale aj pripojiť listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške. Z predložených
listín k žalobe ak tieto boli vôbec pripojené k prihláške vyplýva len domnelá výška členského podielu
alebo ďalšieho členského vkladu. Žalobca súdu ale ani správcovi nepreukázal pre účely výpočtu
vyrovnacieho podielu, alebo podiel zo zisku, rozhodný počet členov a výšku ich vkladov v čase

ukončenia členstva žalobcu ako ani ostatné podmienky nevyhnutné pre účely výpočtu vyrovnacieho
podielu uvedené v § 233 ods. 1-5 Obchodného zákonníka prípadne ani pre výpočty vyplatenie zisku.

65. V zmysle vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
nielen tvrdenia ale i preukázania nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu, prípadne zisku, keďže tak

ako správca v popretí uviedol, nebol preukázaný právny dôvod vzniku - veriteľ nepredložil a nepreukázal
výpočet výšky vyrovnacieho podielu a/alebo spôsob jeho výpočtu, respektíve žiadal vydať to, čo plnil,
hoci nepreukázal, čo plnil. Súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

66. Pre úplnosť súd poukazuje, na zmätočnosť skutkových okolnosti uvádzaných v prihláške žalobcu a

aj v nasledujúcich vyjadreniach, pretože z predložených listinných dôkazov žalobcu je zrejmé z obsahu
zmluvyoprevodečlenskéhovkladuvNFDzodňa 25.02.2020vyplýva,žežalobcapreviedolsvojčlenský
podiel na subjekt Tradičné družstvo, so sídlom J. Kráľa 21, 960 01 Zvolen, IČO: 52 945 715 (ďalej len
„Tradičné družstvo“), pričom mu ostal podiel jednej akcie vo výške 332 Eur na CreditPay. Ak by aj úpadca
potom,čojehoštatutárnyzástupcapodpísalpredmetnúzmluvuTradičnédružstvonepovažovalzačlena

družstva, uvedené nič nemení na tom, že zmluva medzi jej zmluvnými stranami (žalobca a Tradičné
družstvo) bola naďalej platná, pričom nebolo preukázané aj odstúpenie od tejto zmluvy, resp. že by bola
neplatná z iného dôvodu. Súd teda konštatuje, že aj samotná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní
sa javí ako pochybná.

67. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedka p. H., súd poukazuje na
sudcovskú koncentráciu konania, keď žalobca bol upozornený na koncentráciu konania, teda že súd
nemusí prihliadnuť na dôkazy predložené neskôr v konaní. Aj napriek tomu žalobca navrhol výsluch
uvedeného svedka až krátko pred prvým pojednávaním, pričom tento návrh mohol navrhnúť aj v
samotnej podanej žalobe. Okrem toho toto doplnenie súd považuje za nehospodárne a neúčelné

vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu, keď súd dospel k záveru, že žalobca si neuplatnil svoju
pohľadávku v konkurznom konaní v súlade so zákonom.

68. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu na prerušenie konania tu súd poukazuje na to, že Súd v tejto
súvislosti uvádza, že v iných obdobných konaniach vedených na Okresnom súde Prešov, kde vystupujú

iní veritelia úpadcu prerušil tieto konania až do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 6Cb/1/2021. Voči týmto rozhodnutiam podali žalobcovia,
t.j. iní veritelia odvolania, o ktorých rozhodoval odvolací Krajský súd v Košiciach. Takýmto prípadom
bolo aj konanie vedené Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7Cbi/57/2023, kde súd uznesením zo
dňa 06.10.2023 pod č. k. 7Cbi/57/2023 – 62 konanie prerušil. Uznesením zo dňa 31.01.2024 pod

č. k. 4CoKR/57/2023 – 105 odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a uviedol: „Z obsahu vyššie
citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že konanie štatutárneho orgánu úpadcu (predstavenstvo
družstva) a rovnako ani jeho zloženie nemá na výšku a opodstatnenosť prihlásenej pohľadávky
žalobcu žiadny vplyv, pretože tento nárok vyplýva priamo zo zákona a jeho výška sa určuje podľa
objektívnych skutočností, ktorých sa nijako nedotýka prípadná následná zmena v štatutárnom orgáne

úpadcu. Akákoľvek zmena v zložení predstavenstva úpadcu dňa 05.12.2020 teda nemá žiadny vplyv
na rozhodnutie o opodstatnenosti prihlásenej pohľadávky žalobcu, ktorá vznikla v súvislosti s jeho
predchádzajúcim vylúčením. S ohľadom na vyššie uvedené (viď body 17 až 19) výsledok konania oplatnosti spornej zmeny predstavenstva úpadcu nemá pre konanie vo veci určenia pravosti pohľadávky
žalobcu žiadny právny význam.“

69. Súd prvej inštancie preto považuje otázku potreby prerušenia konania za vyriešenú viacerými
rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach, pričom nevidí dôvod sa od týchto odkloniť a predmetné
konanie prerušiť. Vzhľadom k uvedenému návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.

70. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, vznikol mu nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená
v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.