Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 14Saz/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101822
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Marko

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101822.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť:

Turecká republika, bydlisko v štáte pôvodu: C. D. E. X, F. G. H. I., I. J. K. L., M. E., D., toho času
umiestnený v Pobytovom tábore Rohovce, 930 30 Rohovce, zastúpeného mimovládnou organizáciou
poskytujúcou právnu pomoc cudzincom: Slovenská humanitárna rada, so sídlom Budyšínska 1, 831 03
Bratislava, IČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad,
so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sp. zn. ČAS: MU-
PO-159-22/2024-Ž zo dňa 05.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-159-22/2024-Ž zo dňa 05.11.2024 žalovaný zamietol žiadosť žalobcu
o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona
č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o azyle“).
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že žalobcom uvedené dôvody v žiadosti o udelenie
azylu nie sú kvalifikovanými dôvodmi pre udelenie azylu podľa ustanovenia § 8 zákona o azyle. Žalovaný
zároveň uviedol, že žalobcom uvedené skutočnosti nezakladajú ani jeho právo na udelenie azylu podľa

ustanovenia § 10 zákona o azyle, a tiež nie sú splnené podmienky podľa § 13a a 13b zákona o azyle
na poskytnutie doplnkovej ochrany.

II. Správna žaloba
2. Žalobca podal dňa 13.12.2024 správnu žalobu podľa § 207 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“), v ktorej sa domáha prieskumu
zákonnosti rozhodnutia žalovaného, sp. zn. ČAS: MU-PO-159-22/2024-Ž zo dňa 05.11.2024, ktoré

navrhuje zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.
3. Ako dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobca uvádza nesprávne právne posúdenie veci
žalovaným podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Žalobca má za to, že žalovaný nesprávne
právne posúdil skutkový stav, keď žalobcove problémy so súkromnými osobami nevyhodnotil ako
kvalifikovaný dôvod pre poskytnutie medzinárodnej ochrany, keďže štátne orgány v jeho domovskej
krajine nedávajú občanom dostatočné možnosti a záruky na ochranu ich práv.

III. Vyjadrenie žalovaného
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 14.01.2025, ktoré predložil v súlade s § 214 SSP na základe
výzvy správneho súdu, zhrnul priebeh administratívneho konania, uviedol vyjadrenia žalobcu počaspohovoru zo dňa 25.09.2024, ktorými žalobca odôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu a zhrnul svoj
postup pri vyhodnocovaní žiadosti žalobcu ako zjavne neopodstatnenej.

5. Žalovaný ďalej s odkazom na relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR uviedol, že nemá povinnosť
skúmaťinéprávnerelevantnédôvodypreudelenieazylu,akotie,ktorévosvojejžiadostiuviedolžalobca,
a pokiaľ žalobcom uvedené dôvody nie sú kvalifikované pre udelenie azylu podľa zákona o azyle,
žalovaný postupoval správne, keď žiadosť žalobcu zamietol.

6. Na základe uvedeného žalovaný žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV. Aplikovaná právna úprava
7. Podľa ustanovenia § 206 ods. 3 zák. č. SSP „Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a
nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.“
8. Podľa ustanovenia § 206 ods. 4 SSP „Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia

alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.“
9. Podľa ustanovenia § 206 ods. 6 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie
o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o
všeobecnej správnej žalobe.“
10. Podľa § 207 ods. 1 SSP „Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí

alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.“
11. Podľa § 8 zákona o azyle „Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,
ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto do tohto štátu,

alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.“
12. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle „Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky
uvedené v § 8 alebo § 10.“
13. Podľa § 13a zákona o azyle „Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne
dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho

bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.“
14. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle „Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak
nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.“

V. Skutkové a právne závery správneho súdu

15. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný (§ 10, § 13 ods. 3, §
17 písm. a) SSP) v konaní o správnej žalobe vo veci azylu podľa § 207 ods. 1 SSP, posudzujúc
správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) na základe skutkového
stavu v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia (§ 206 ods. 4 SSP), preskúmal zákonnosť rozhodnutia
žalovaného o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu žalobcovi, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a

administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné
ju zamietnuť. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa
ustanovenia § 137 ods. 4 SSP.
16. Žalobca ako dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia uvádza nesprávne právne posúdenie
podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP, ktoré má spočívať v tom, že žalovaný problémy so

súkromnými osobami žalobcu, z ktorých pramení jeho obava o svoj život, nevyhodnotil ako kvalifikovaný
dôvod pre poskytnutie medzinárodnej ochrany, keďže štátne orgány v jeho domovskej krajine nedávajú
občanom dostatočné možnosti a záruky na ochranu ich práv. Na podporu svojho tvrdenia žalobca
poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19.08.2008, sp. zn. 1Sža 17/2008, podľa ktorého
„problémy so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém

v krajine dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi.“
17. Nedostatočné možnosti a záruky na ochranu žalobcu zo strany štátnych orgánov žalobca
odôvodňuje tým, že tieto orgány neochránili ani jeho rodičov pred smrťou, ktorá mala byť spôsobená
žalobcovým bratrancom. Žalobca tiež poukazuje na uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra
2023 o správe Komisie o Turecku za rok 2022 (2022/2205(INI)), ktoré sa zaoberá nedostatkami

v systéme Tureckého súdnictva, a zároveň uvádza, že v Turecku pretrváva vysoká hrozba teroristických
útokov, na základe čoho Turecko nemožno hodnotiť ako bezpečnú krajinu pôvodu.
18. S tvrdením žalobcu o vade napadnutého rozhodnutia, ktoré má vychádzať z nesprávneho právneho
posúdenia žalovaného, sa správny súd nestotožnil. Žalobca totiž v podanej žalobe neuvádza žiadneskutočnosti, s ktorými by sa žalovaný správny orgán vo svojom rozhodnutí riadne nevysporiadal, a ktoré
by nejakým spôsobom spochybňovali správnosť právneho posúdenia veci žalovaným.
19. Čo sa týka argumentu žalobcu o nesprávnom právnom posúdení obavy o jeho život z dôvodu

súkromných problémov, ako relevantného dôvodu pre poskytnutie medzinárodnej ochrany, správny súd
rovnako ako žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí poukazuje na výpoveď žalobcu, z ktorej
jednoznačne vyplýva, že turecká polícia na základe oznámenia o ohrození žalobcovej rodiny začala
bezodkladne konať. Pokiaľ sa aj polícii nepodarilo žalobcovho bratranca, ako pôvodcu ohrozenia, zaistiť
ešte pred vykonaním násilnej trestnej činnosti, následne, po vykonaní násilného činu, polícia žalobcovho

bratranca vypátrala, zadržala a následne bol za svoj skutok právoplatne odsúdený a uväznený. Tak ako
to uvádza žalovaný v napadnutom rozhodnutí, z uvedených skutočností je zrejmé, že turecké štátne
orgány prejavili žalobcovi a celej jeho rodine ochotu a schopnosť poskytnúť im patričnú pomoc a ochranu
pred útočníkom.
20. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, na ktorú poukazuje žalobca, že sa polícii nepodarilo
vykonaniu násilného trestného činu zabrániť. Násilie je žiaľ prirodzenou súčasťou každej spoločnosti

a od žiadneho štátu nie je možné spravodlivo očakávať aby páchanie násilia úplne eliminoval. Na
to, aby sa krajina považovala za bezpečnú postačuje, aby štát svojim občanom poskytoval účinné
prostriedky ochrany pred násilím, nakoľko úplná eliminácia násilia nie je reálna. V opačnom prípade by
to znamenalo, že sa ohrozeným môže cítiť občan každého štátu, v ktorom dochádza k páchaniu násilnej
trestnej činnosti, bez ohľadu na úroveň poskytnutých prostriedkov ochrany, čo je v rozpore s účelom

poskytovania medzinárodnej ochrany podľa zákona o azyle.
21. Na základe uvedeného teda aj problémy so súkromnými osobami, ako kvalifikovaného dôvodu pre
poskytnutie medzinárodnej ochrany, v zmysle zákona o azyle a podľa ustálenej judikatúry, nemožno
považovať za prenasledovanie, pokiaľ právny poriadok konkrétnej krajiny poskytuje svojim občanom
prostriedky ochrany.

22. Takúto argumentáciu možno nájsť v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR z 24.09.2009, sp. zn.
8Sža57/2009, z 06.09.2009, sp. zn. 8Sža47/2009, alebo z 08.12.2009, sp. zn. 1Sža 48/2009, na
ktoré poukazuje aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, v ktorých je zhodne konštatované, že „za
prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody,
ktoré je trpené, podporované či vykonávané štátnou mocou. ..... Pokiaľ skutočnosť, že politický systém v

krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred príslušnými orgánmi nie
jevkonanívyvrátená,izapredpokladu,žetvrdeniažiadateľaohrozbenásiliaalebopotrestaniazostrany
súkromnej osoby by boli pravdivé, nie je možné takéto dôvody uznať, ak žiadateľ nepreukáže, že verejná
moc ako celok mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými útokmi takejto osoby, resp. v prípade
potreby mu ju neposkytla“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.03.2009, sp. zn. 8Sža4/2009).

23. Rovnaký záver obsahuje aj ďalší rozsudok Najvyššieho súdu SR, na ktorý poukazuje žalovaný
v napadnutom rozhodnutí, z ktorého vyplýva, že „za prenasledovanie alebo odôvodnený strach z neho,
ako dôvod pre poskytnutie medzinárodnej ochrany, je možné považovať len takú situáciu, kedy zo strany
štátnych orgánov moci dochádzalo k systematickému odmietaniu poskytnutia ochrany jednotlivcom pred
vyhrážkami či činmi súkromných osôb“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.11.2011, sp. zn.

lSža45/2011).
24. Vyššie uvedené judikatórne závery nespochybňuje ani rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19.08.2008,
sp. zn. 1Sža 17/2008, na ktorého právnu vetu poukazuje žalobca v podanej žalobe. Aj tejto právnej
vete citovanej žalobcom totiž v predmetnom rozsudku predchádza konštatovanie Najvyššieho súdu SR,
že „za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života či

slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou.“
25. Ak teda turecké štátne orgány prejavili žalobcovi a celej jeho rodine ochotu a schopnosť poskytnúť im
patričnú pomoc a ochranu pred útočníkom, tak ako o tom vypovedal samotný žalobca, na základe vyššie
uvedených skutočností sa správny súd stotožňuje s právnym posúdením žalovaného, že súkromné
problémy žalobcu nie je možné v tomto prípade považovať za prenasledovanie v zmysle zákona o azyle

a považovať ich za kvalifikovaný dôvod pre udelenie azylu.
26. Správny súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu o tom, že Turecko nemožno hodnotiť ako
bezpečnú krajinu pôvodu z dôvodu nedostatočnej nezávislosti súdnictva a hrozby teroristických útokov.
27. S touto argumentáciou žalobcu sa podľa názoru správneho súdu dostatočne vysporiadal samotný
žalovaný v napadnutom rozhodnutí na základe informácií, ktoré si zabezpečil o krajine pôvodu. Z týchto

informácii je zrejmé, že v Turecku síce pretrváva vysoká hrozba teroristických útokov, no zároveň sa
tieto hrozby netýkajú krajiny ako celku, ale len jej jednotlivých častí. V krajine zároveň neprebieha žiadny
vnútroštátny alebo medzinárodný ozbrojený konflikt, pričom z informácií o krajine pôvodu založených
v administratívnom spise vyplýva, že Turecko neustále pracuje na zlepšovaní bezpečnostnej situáciea bojuje proti teroristickým organizáciám pôsobiacim v krajine. Z informácií o krajine pôvodu tiež vyplýva,
že väčšina Turecka je označená ako bezpečná pre cestovanie aj Úradom pre zahraničné veci a rozvoj
Britského spoločenstva národov (FCDO) s aktualizáciou správy zo 17. mája 2024.

28. Správny súd sa na základe uvedeného stotožňuje s vyjadrením žalovaného v tejto veci, že v rámci
slobody pohybu občanov Turecka v rámci krajiny, hrozba teroristických útokov nie je takej intenzity, aby
bolo možné konštatovať, že samotná prítomnosť žalobcu na území Turecka predstavuje pre neho riziko
ohrozenia života alebo vážneho bezprávia.
29. Čo sa týka pochybností o nezávislosti súdnictva v Turecku, na ktoré poukazuje žalobca na

základe uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2023 o správe Komisie o Turecku za
rok 2022 (2022/2205(INI)), správny súd uvádza, že toto uznesenie sa týka predovšetkým podozrení
z prenasledovania opozičných politikov a nedostatočne poskytovanej súdnej ochrany minorít. Vzhľadom
na to, že podľa súdu dostupných informácii žalobca nie je žiadna politicky exponovaná osoba, ani
príslušník niektorej z minoritných skupín v Turecku, v predmetnom uznesení vytýkané nedostatky
súdneho systému v Turecku rovnako neznamenajú, že samotná prítomnosť žalobcu na území Turecka

predstavuje pre neho riziko ohrozenia života alebo vážneho bezprávia.
30. Vzhľadom na ustanovenie § 206 ods. 3 SSP, keď správny súd v tejto veci posudzoval žalobný
návrh neformálne aj nad rámec žalobcom vymedzených žalobných bodov, správny súd po preštudovaní
administratívneho spisu dospel k záveru, že žalovaný riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v
riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom právnom posúdení skutočností, či

u žalobcu existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 a § 10 zákona o azyle, resp. dôvody pre udelenie
doplnkovej ochrany.
31. V tejto súvislosti správny súd v súlade s ustálenou judikatúrou uvádza, že povinnosť zistiť skutočný
stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov,
ktoré žiadateľ o azyl v priebehu správneho konania uviedol; pričom zo žiadneho ustanovenia zákona

nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody
pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal ďalšie dokazovanie.
32. Na základe uvedeného teda správny súd konštatuje, že žalobca riadne vyhodnotil všetky žalobcom
uplatnené dôvody pre udelenie azylu, svoje rozhodnutie o zamietnutí žalobcovej žiadosti o azyl riadne
odôvodnil, a preto správny súd považuje napadnuté rozhodnutie v rozsahu vyhodnotenia žalobcovej

žiadosti o azyl za zákonné.
33. Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrany, správny súd uvádza, že
jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým
žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne
uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané, či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie.

Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate
žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než
v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do
značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, a z nich treba vychádzať.
34. V tejto veci neboli podľa správneho súdu zistené závažné a potvrdené dôvody pre bezprostrednú

a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované v ustanovení § 2 písm. f) zákona o azyle,
na základe čoho správny súd považuje napadnuté rozhodnutie v rozsahu vyhodnotenia možnosti
poskytnutia doplnkovej ochrany rovnako za zákonné.
35. Na záver správny súd uvádza, že žalobcom uvádzané námietky voči zákonnosti napadnutého
rozhodnutia neboli spôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť, správny súd žiadne iné pochybenia

napadnutého rozhodnutia nevzhliadol, a preto je napadnuté rozhodnutie potrebné považovať za
zákonné.
36. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd podľa § 219 SSP správnu žalobu pre jej
nedôvodnosť zamietol.
37. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému

právo na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 168 SSP nepriznal, keďže nevzhliadol na strane
žalovaného dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých nahradenie by bolo z pohľadu žalovaného
možné od žalobcu spravodlivo požadovať a o náhradu trov konania ani nežiadal. Žalobcovi, vzhľadom
na jeho neúspech vo veci, podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) právo na priznanie náhrady trov konania
nevzniklo.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 1).
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie
advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).