Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200157
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200157.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov

senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu: A.
B., nar. X. XXXXXX XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zast. AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP
15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných
prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 00 151 866, o preskúmanie
zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2023/005003-003 zo dňa 23. februára 2023, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Okresný úrad Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého
stupňa“) ako príslušný orgán štátnej správy na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa
§ l ods. l písm. c) a § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v spojení s § 3 písm. k)
a § 56 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie“) rozhodol Rozhodnutím č. OU-MT-OSZP-2022/002271-029-Ha zo dňa 4. mája
2022 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“ alebo „rozhodnutie zo zisťovacieho
konania“) podľa § 29 ods. 2 v spojení s § 29 ods. 11 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
na základe zámeru navrhovanej činnosti „Martinské terasy“, ktorý predložil navrhovateľ MARTINSKÉ
TERASY, s.r.o., Zvolenská 11024/30, 036 01 Martin, IČO: 51 446 481, v zastúpení spoločnosťou Hplus,
a.s., Kollárova 73, 036 01 Martin, IČO: 43 905 374, po vykonaní zisťovacieho konania o posudzovaní

navrhovanej činnosti, že navrhovaná činnosť „Martinské terasy“, predmetom ktorej je vytvorenie novej
obytnej zóny, ktorá je podľa územného plánu mesta Martin súčasťou plánovanej výstavby IBV na
východnom okraji mesta, ktorá bude umiestnená na parc. č. E. XXXX/X, XXXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/
X-XX, XXX/XX-XX, XXX/XX-27, XXX/XX-147 v k.ú. F., okres Martin, Žilinský kraj, sa nebude posudzovať
podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

2. Žalobca podal dňa 3. júna 2022 v postavení dotknutej verejnosti podľa § 24 ods. 4 Zákona

o posudzovaní vplyvov na životné prostredie odvolanie proti Rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého
stupňa. Žalovaný Rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2023/005003-003 zo dňa 23. februára 2023 (ďalej ako
„rozhodnutie žalovaného“) rozhodol o odvolaniach, ktoré podali účastníci konania 1/ G. H., I. XX, XXX
XX D., 2/ J. A. H., E., F. XXXXX/X, XXX XX D. – K. a ako spoločné odvolanie 3/ J. L., C. X, XXX XX D.;G. I., C. X, XXX XX D.; M. G., C. X, XXX XX D.; J. A. C., N. X, XXX XX D.; J. D. C., N. XX, XXX XX D.;
J. B. N., N. XX, XXX XX D. a G. H., I. XX, XXX XX D. tak, že odvolania uvedených účastníkov konania
zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. Žalovaný svoje rozhodnutie vecne

odôvodnil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný vo vzťahu k odvolaniu žalobcu na str. 8 uviedol, že
odvolanie žalobcu zo dňa 3. júna 2022, ktoré bolo orgánu verejnej správy prvého stupňa doručené
elektronicky bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci
dňa 3. júna 2022 a následne bolo do troch pracovných dní v súlade s ustanovením § 19 ods. 1 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny

poriadok“) doplnené v listinnej podobe dňa 7. júna 2022, žalovaný vyhodnotil ako oneskorené, teda
podané po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty, nakoľko z predloženého spisového materiálu
je evidentné, že dátum zverejnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa bol 4. mája 2022,
z čoho vyplýva, že pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa bol 18.
máj 2022 a tento deň sa v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 druhej vety Zákona o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie považuje za deň doručenia rozhodnutia. Posledný deň lehoty na podanie odvolania

verejnosťou, ktorá nebola účastníkom zisťovacieho konania, tak pripadol na 2. júna 2022. Žalobca podal
svoje odvolanie e-mailom dňa 3. júna 2022, teda deň po lehote stanovenej príslušnými ustanoveniami
Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Správna žaloba

3. Žalobca sa v postavení zainteresovanej verejnosti podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) správnou žalobou
podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že je

presvedčený, že svoje odvolanie proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal včas
a v súlade s platnými právnymi predpismi. Podanou správnou žalobou sa preto domáha priznania
postavenia účastníka odvolacieho konania v súlade s § 24 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie a tým aj toho, aby sa žalovaný vecne zaoberal odvolacími dôvodmi uvedenými v
odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa. Podľa žalobcu žalovaný

svojím rozhodnutím porušil právo žalobcu na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej ako
„Dohovor“) a súčasne „verejný záujem na materiálnej ochrane životného prostredia a tým tiež hmotné
právo žalobcu a hmotné práva obyvateľov mesta Martin na priaznivé životné prostredie“, keď sa vecne
nezaoberal žiadnym z odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu orgánu

verejnej správy prvého stupňa.

4. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, keďže
podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že žalovaný a orgán verejnej
správy prvého stupňa považujú časový úsek zverejnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého

stupňa za procesnú lehotu, avšak nesprávne určili začiatok jej plynutia a tým pádom určili nesprávne
aj koniec tejto lehoty. Orgán verejnej správy prvého stupňa a žalovaný stotožnili inštitút zverejnenia
rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa na jeho webovom sídle a úradnej tabuli podľa §
24 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie s inštitútom doručovania rozhodnutia
účastníkom konania verejnou vyhláškou podľa § 26 ods. 2 Správneho poriadku. Orgán verejnej správy

prvého stupňa podľa žalovaného vyvesil svoje rozhodnutie na úradnej tabuli dňa 4. mája 2022 (streda)
a zvesil dňa 20. mája 2022 (piatok), pričom odkázal na ustanovenie § 26 ods. 2 Správneho poriadku. V
takom prípade sa však musí nevyhnutne uplatniť ustanovenie § 27 ods. 2 prvej a tretej vety Správneho
poriadku určujúce začiatok a koniec procesnej lehoty. Podľa žalobcu bol prvým dňom tejto procesnej
lehoty v súlade s § 27 ods. 2 prvou vetou Správneho poriadku 5. máj 2022 (štvrtok) a posledným dňom

tejto pätnásťdňovej lehoty 19. máj 2022 (štvrtok). Správny poriadok nestanovuje, kedy sa má písomnosť
doručovaná verejnou vyhláškou z úradnej tabule zvesiť. Keďže 15. dňom vyvesenia písomnosti na
úradnej tabuli sa považuje písomnosť za doručenú, verejná vyhláška by sa mala zvesiť najskôr v deň
nasledujúci po dni, ktorým nastala fikcia doručenia. Žalobca tvrdil, že orgán verejnej správy prvého
stupňa zvesil oznámenie o vydaní svojho rozhodnutia dňa 20. mája 2022 a nie dňa 19. mája 2022,

čo by podľa žalobcu zodpovedalo názoru žalovaného o začiatku plynutia procesnej lehoty zverejnenia
rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa už dňa 4. mája 2022. Podľa žalobcu orgán verejnej
správy prvého stupňa a žalovaný považujú tento druhý časový úsek za procesnú lehotu, ktorej začiatok
sa počíta podľa § 27 ods. 2 prvej vety Správneho poriadku, t. j. až odo dňa nasledujúceho po dni, vktorom došlo k skutočnosti určujúcej začiatok plynutia lehoty, t. j. k fikcii doručenia rozhodnutia orgánu
verejnej správy prvého stupňa dotknutej verejnosti podľa § 24 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie. Podľa žalobcu sa zdá, že žalovaný považuje zverejnenie rozhodnutia orgánu

verejnej správy prvého stupňa za formu doručovania rozhodnutia verejnou vyhláškou podľa § 26 ods.
1 a 2 Správneho poriadku.

5. Podľa žalobcu je inštitút zverejnenia rozhodnutia podľa § 24 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie odlišný od inštitútu doručovania rozhodnutia podľa § 25 ods. 2 Zákona o posudzovaní

vplyvovnaživotnéprostredievspojenís§26Správnehoporiadku,keďpríslušnýorgánmusízabezpečiť,
aby také rozhodnutie bolo nielen riadne zverejnené (oznámené), ale aby zostalo verejne prístupné
nielen počas prvých pätnástich dní, ale aj neskôr, a to aspoň do uplynutia procesnej lehoty na podanie
odvolania proti takto zverejnenému rozhodnutiu. Časový úsek zverejnenia rozhodnutia podľa § 24
ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je podľa žalobcu procesnou lehotou,
keďže Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je predovšetkým procesným predpisom

upravujúcim postup orgánov verejnej správy, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy
strategického dokumentu alebo navrhovanej činnosti na životné prostredie, vrátane vplyvov na zdravie
ľudí. Procesná lehota pre zverejnenie rozhodnutia podľa § 24 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie tak podľa žalobcu nevyhnutne musí začať plynúť podľa § 27 ods. 2 prvej vety
Správneho poriadku až dňom nasledujúcom po dni, v ktorom nastala skutočnosť určujúca začiatok

tejto procesnej lehoty. Do tejto lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty, t. j. k samotnému zverejneniu rozhodnutia. Podľa žalobcu neexistuje žiadne ustanovenie Zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré by časový úsek zverejnenia rozhodnutia vydaného v
zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 v spojení s § 24 ods. 4 tohto zákona definovalo inak ako lehotu.
Začiatok plynutia takejto lehoty sa určí podľa § 27 ods. 2 prvej vety Správneho poriadku. Nadväzujúci

časový úsek pre podanie odvolania proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania treba podľa žalobcu tiež
považovať za procesnú lehotu. Na jej začiatok a koniec sa uplatnia rovnaké pravidlá ako pre lehotu pre
zverejnenie tohto rozhodnutia. Pätnásťdňová procesná lehota pre podanie odvolania proti rozhodnutiu
orgánu verejnej správy prvého stupňa tak podľa žalobcu začala plynúť v piatok 20. mája 2022 a skončila
v piatok 3. júna 2022 a nie vo štvrtok 2. júna 2022 ako to v napadnutom rozhodnutí uviedol žalovaný.

6. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, keďže podľa jeho názoru žalovaný
nijako neodôvodnil, prečo mal žalobca podať svoje odvolanie proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy
prvého stupňa oneskorene. Podľa žalobcu nestačí bez ďalšieho vysvetlenia uviesť, že „... dátum
zverejnenia rozhodnutia bol 04.05.2022, z čoho vyplýva, že pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia bol

18.05.2022 a tento deň sa v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 druhej vety zákona EIA považuje za deň
doručenia rozhodnutia“. Žalobca považoval za kľúčové uvedenie výkladu aplikácie inštitútu zverejnenia
rozhodnutia zo zisťovacieho konania a určenie povahy časového úseku pre zverejnenie tohto
rozhodnutia ako procesnoprávnej lehoty, o čom podľa žalobcu žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia mlčí. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v danom ohľade považoval žalobca za

nezrozumiteľné a nepresvedčivé. Nedostatok zrozumiteľných a presvedčivých dôvodov dosahuje v
napadnutom rozhodnutí takú intenzitu, že žalobca môže myšlienkové pochody a úvahy žalovaného len
odhadovať. Nerešpektovanie zákonných požiadaviek na obsah odôvodnenia podľa žalobcu nedovoľuje
preskúmať vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, čo je dôvodom na jeho zrušenie. Žalobca tvrdil,
že „úvahovú reťaz“ žalovaného mohol „rekonštruovať len v rovine odhadov“.

7. Žalobca ďalej namietal dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e) a f)
SSP, ktoré vzhliadal v tom, že žalovaný neuviedol, či zisťoval, akým spôsobom a akým postupom orgán
verejnej správy prvého stupňa zverejnil svoje rozhodnutie na webovom sídle a na svojej úradnej tabuli.
Podľa žalobcu zverejnil orgán verejnej správy prvého stupňa svoje rozhodnutie verejnou vyhláškou,

pričom ho vyvesil dňa 4. mája 2022 a zvesil dňa 20. mája 2022. Závery žalovaného sú tak v rozpore s
tým, ako k zverejneniu rozhodnutia zo zisťovacieho konania pristupoval orgán verejnej správy prvého
stupňa, keď pätnásťdňovú lehotu pre zverejnenie rozhodnutia na svojej úradnej tabuli a tiež na svojom
webovom sídle považoval za skončenú až dňom 19. mája 2022, keďže inak by nepristúpil k jeho
zveseniu až dňa 20. mája 2022. Orgán verejnej správy prvého stupňa považoval za deň, keď začala

plynúť pätnásťdňová lehota na zverejnenie prvostupňového rozhodnutia, až 5. máj 2022. Žalovaný
sa však toto „kľúčové skutkové zistenie“, ktoré je súčasťou administratívneho spisu, ignoroval a svoje
právne závery postavil v rozpore s ním. Žalovaný podľa žalobcu úplne ignoroval skutočnosť, že
orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutie zo zisťovacieho konania zvesil už 20. mája 2022,aj keď na to nebol zo zákona oprávnený. Takýto postup je v rozpore s účelom a povahou inštitútu
zverejňovania rozhodnutí vydaných podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Žiadny
právny predpis neupravuje zvesenie verejnej vyhlášky. Inštitút „zverejnenia“ je podľa žalobcu potrebné

odlíšiť od inštitútu doručovania rozhodnutia verejnou vyhláškou. Samotný akt zvesenia rozhodnutia zo
zisťovacieho konania z webového sídla orgánu verejnej správy prvého stupňa ihneď po uplynutí „prvej
procesnej lehoty“ pre zverejnenie tohto rozhodnutia, avšak ešte pred uplynutím „druhej procesnej lehoty“
pre podanie odvolania, bol podľa žalobcu nezákonný. Rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého
stupňa malo totiž v súlade s § 24 ods. 4 v spojení s § 29 ods. 15 Zákona o posudzovaní vplyvov na

životné prostredie zostať zverejnené na webovom sídle „žalovaného“ aj po uplynutí „prvých pätnástich
dní“. Slovo „zverejnenie“ podľa žalobcu neponecháva žiadnu pochybnosť o tom, že verejnosť musí mať
aj po uplynutí prvých pätnástich dní vždy prístup k rozhodnutiu zo zisťovacieho konania priamo na
webovomsídle„žalovaného“podľa§24ods.4vspojenís§29ods.15Zákonaoposudzovanívplyvovna
životné prostredie tak, aby sa o ňom mohla reálne dozvedieť a na základe tejto znalosti aj uplatniť svoje
právo na odvolanie podľa § 24 ods. 4 daného zákona. Jedine tento výklad je podľa žalobcu „v súlade s

imanentným rysom a súčasťou posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie podľa
EIA zákona podľa § 1 ods. 1 písm. a) 2. bodu v spojení s § 3 písm. c) in fine EIA zákona, ktorými je
pri všetkých fázach postupu zabezpečiť účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými
orgánmi“. Aby mohla dotknutá verejnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania,
musela by sa o ňom aj reálne dozvedieť, a to kedykoľvek až do uplynutia lehoty pre podanie odvolania.

Inštitút doručovania rozhodnutí, resp. dokumentov upravuje Zákon o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie vo svojom ustanovení § 25 ods. 2.

8. Podľa žalobcu došlo postupom žalovaného k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, a to

tým, že žalovaný v rozpore s § 33 ods. 2 Správneho poriadku nedal žalobcovi možnosť, aby sa pred
vydaním napadnutého rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne
navrhnúť jeho doplnenie. Žalobca tvrdil, že žalovaný svoj postup odôvodnil na str. 28 napadnutého
rozhodnutia tým, že v rámci odvolacieho konania neprebiehalo žiadne nové a ani doplňujúce konanie,
do spisového materiálu neboli doložené žiadne nové podklady a žalovaný pracoval s predloženým

spisovým materiálom. Uvedené odôvodnenie je však podľa žalobcu nedostačujúce vzhľadom na postup
žalovaného v priebehu odvolacieho konania a na jeho rozhodnutie považovať odvolanie žalobcu proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa za oneskorené. Tvrdil, že žalovaný mal žalobcovi
v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru umožniť vyjadriť sa k
predbežným právnym záverom žalovaného o oneskorení podania odvolania žalobcom a predložiť svoje

právne argumenty tak, aby napadnuté rozhodnutie nebolo pre žalobcu prekvapivým, a to pre rozpor s
akceptovanými pravidlami počítania lehôt v slovenskom práve. Žalovaný sa v rozpore s § 60 Správneho
poriadku nezaoberal žiadnym z odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu a ani žalobcovi
neumožnil vyjadriť sa k zisteniam a k právnemu názoru žalovaného o oneskorenom podaní jeho
odvolania. Žalovaný podľa žalobcu týmto postupom predovšetkým odňal žalobcovi možnosť akokoľvek

vrámciodvolaciehokonaniareagovaťtak,„abysaostatníúčastnícimohliprávepretentoprípadstotožniť
so všetkými odvolacími dôvodmi uvedenými žalobcom v jeho odvolaní a tým „uzavrel žalovanému
únikovú cestu“ tak, aby sa žalovaný týmito odvolacími dôvodmi musel reálne zaoberať aj bez ohľadu na
§ 60 správneho poriadku“, a zároveň „aby sa žalobca mohol v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku
vyjadriť k skutkovým zisteniam žalovaného k podaniu odvolania žalobcom a tiež k splneniu povinnosti

riadneho zverejnenia prvostupňového rozhodnutia prvostupňovým orgánom“. Žalobca tvrdil, že nemohol
rozumne predpokladať, že sa žalovaný nebude vôbec jeho odvolaním zaoberať nielen v rozpore s § 59,
resp. § 60 Správneho poriadku, ale aj so zásadou materiálnej pravdy podľa § 3 ods. 5 v spojení s § 32
ods. 1 Správneho poriadku. Porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku žalovaným, a teda porušenie
jednej z významných procesných záruk práva žalobcu na spravodlivý proces, malo ako priamy následok

vydanie nezákonného rozhodnutia.

9. Žalobca v správnej žalobe ďalej namietal vady podľa § 191 ods. 1 písm. c) a písm. g) SSP aj vo
vzťahu k rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa. Orgán verejnej správy prvého stupňa bol
podľa žalobcu povinný zverejniť a ponechať svoje rozhodnutie zverejnené minimálne do konca lehoty

pre podanie odvolania. Každý iný postup oberá dotknutú verejnosť o reálnu možnosť dozvedieť sa o
vydanom rozhodnutí a podať proti nemu odvolanie. Podľa žalobcu tento nezákonný stav možno napraviť
jedine tak, že správny súd rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zruší a vec vráti orgánu
verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo vzťahu k namietanej vade podstatného porušeniaustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa žalobca odkázal na svoju už skôr
prezentovanú argumentáciu.

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného spolu
s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Zároveň žalobca žiadal, aby mu správny súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že v plnom rozsahu trvá na napadnutom rozhodnutí,
ktoré považoval za vydané v súlade so zákonom a správne po formálnej a obsahovej stránke. Žalobca
ako zainteresovaná verejnosť mal možnosť podať voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého
stupňa odvolanie, toto však nepodal včas a nevyčerpal tak všetky riadne opravné prostriedky, ktoré mu
osobitný predpis umožňoval. Žalovaný bol preto toho názoru, že správna žaloba je neprípustná podľa §

7 písm. a) SSP a mala by byť odmietnutá podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

12. Žalovaný uviedol, že vo vzťahu k § 24 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
sa subsidiárne neaplikujú ustanovenia Správneho poriadku týkajúce sa doručovania verejnou vyhláškou
(§ 26 Správneho poriadku). Ustanovenie § 26 Správneho poriadku sa použije v prípade, keď účastníci

konania (alebo ich pobyt) nie sú známi alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. Zákon o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie však v § 24 ods. 4 nepoužíva pojem „doručí verejnou vyhláškou“ ako
je tomu napr. v prípade § 42 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. V zmysle § 29 ods. 15 Zákona o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie sa nejedná o doručovanie účastníkom konania, ale ide „iba“ o zverejnenie vydaného

rozhodnutia, z čoho vyplýva, že verejnosť, ktorá predtým neprejavila záujem na navrhovanej činnosti v
zmysle § 24 ods. 3 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, nie je účastníkom konania až
do okamihu, keď prejaví záujem na navrhovanej činnosti v zmysle § 24 ods. 4 Zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie, a teda až včas podaným odvolaním. Je pritom potrebné vychádzať z
doslovného gramatického výkladu § 24 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v

spojení s ustanovením § 29 ods. 15 daného zákona.

13. V danom prípade sa podľa žalovaného nejedná o procesnú lehotu, keďže nejde o časový úsek na
vykonanie akéhokoľvek úkonu. Ak teda Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie explicitne
stanovuje, že pätnásty deň zverejnenia je dňom doručenia rozhodnutia, nie je dôvod za tento deň

považovať objektívne deň šestnásty. Vo vzťahu k interpretácii § 24 ods. 4 Zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie sa subsidiárne neaplikujú ustanovenia na počítanie lehôt podľa § 27
Správneho poriadku, nakoľko sa nejedná o lehotu, v rámci ktorej by mal účastník konania vykonať
nejaký úkon. V prípade, ak by pätnásty deň zverejnenia pripadol na sobotu alebo na deň pracovného
pokoja, považoval by sa aj tento deň za deň doručenia vo vzťahu k verejnosti, ktorá podá odvolanie

podľa § 24 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Na túto právnu skutočnosť
nadväzujúca lehota na podanie odvolania už je lehotou v zmysle ustanovenia § 27 Správneho poriadku,
v rámci ktorej musí účastník konania vykonať určitý úkon (podať odvolanie), a preto sa aplikujú všetky
pravidlá na počítanie lehôt. Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie treba podať
v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon. Podľa

žalovaného žalobca nepodal svoje odvolanie zo dňa 3. júna 2022 včas a je ho potrebné vyhodnotiť
ako oneskorené. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že prvý deň zverejnenia rozhodnutia
zo zisťovacieho konania na webovom sídle príslušného orgánu bol 4. máj 2022, z čoho vyplýva, že
pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia bol 18. máj 2022 a tento deň sa v zmysle § 24 ods. 4 druhej
vety Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie považuje za deň doručenia rozhodnutia.

Posledný deň lehoty na podanie odvolania verejnosťou, ktorá nebola účastníkom zisťovacieho konania,
tak pripadol na 2. júna 2022.

14. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu odmietol podľa § 98 ods.
1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. a) SSP.

Replika žalobcu15. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že zotrváva na názore, že napadnuté rozhodnutie
je svojvoľné, nezrozumiteľné a nepresvedčivé, čo podľa neho priznal aj žalovaný vo vyjadrení k správnej

žalobe. Žalovanému muselo byť jasné, aké zásadné negatívne účinky na žalobcu bude mať jeho
záver o oneskorenom podaní odvolania žalobcom, avšak svoj právny záver odôvodnil až vo vyjadrení
k správnej žalobe. Obsah vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe mať byť podľa žalobcu už súčasťou
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalobca ďalej považoval za nesprávny záver žalovaného, že
časový úsek zverejnenia rozhodnutia zo zisťovacieho konania nie je procesnou lehotou a zopakoval

svoje tvrdenia o procesnom charaktere lehoty pre doručovanie rozhodnutia orgánu verejnej správy
verejnou vyhláškou. Zotrval na názore, že časový úsek zverejnenia rozhodnutia zo zisťovacieho konania
je procesnou lehotou počítanou podľa § 27 ods. 2 Správneho poriadku. Rozhodnutie zo zisťovacieho
konania má zostať zverejnené aj po uplynutí „prvých pätnástich dní tejto lehoty“, keďže podľa žalobcu
„konieclehotyprezverejnenierozhodnutianemôženastaťskôr,akouplynielehotaprepodanieodvolania
proti tomuto rozhodnutiu“. Tým, že orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutie zo zisťovacieho

konania zvesil zo svojho webového sídla a úradnej tabule po uplynutí „prvých“ pätnástich dní, dotknutá
verejnosť stratila reálnu možnosť dozvedieť sa o existencii rozhodnutia zo zisťovacieho konania.

16. Žalovaný nevyužil svoje právo podať dupliku k replike žalobcu.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

17. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.

júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu
v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto
konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/42/2023 vedie na Správnom súde
v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/42/2023.

18. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom
pojednávaní dňa 15. mája 2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s §
108 ods. 2 SSP, v neprítomnosti žalovaného, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním
zo dňa 5. mája 2025. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodov uplatnených v
správnej žalobe správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

19. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava podanej
správnej žaloby a jej dôvodov a doplnil, že základnou otázkou je posúdenie, či malo alebo nemalo byť
konané so žalobcom ako s odvolateľom v odvolacom konaní, a to vzhľadom k zisteniu, či odvolanie
žalobcu v administratívnom konaní bolo podané v lehote alebo nie. Právny zástupca žalobcu na

pojednávaní upravil žalobný petit tak, že žiada, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil
vec žalovanému na nové prejednanie.

20. Žalobca na pojednávaní uviedol, že rozhodnutie správneho súdu v predmetnej veci je pre neho
dôležité z dôvodu, že vyriešenie otázky jeho postavenia v nadväzujúcich povoľovacích konaniach

je závislá práve od rozhodnutia správneho súdu v tomto konaní. Orgány verejnej správy žalobcovi
nepriznávajú postavenie účastníka konania v nadväzujúcich povoľovacích konaniach, teda v územnom
alebo v stavebnom konaní. Súčasné znenie Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
neumožňuje dotknutej verejnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania (v prípade,
ak nebola už predtým účastníkom zisťovacieho konania, pozn. správneho súdu). V prípade rozhodnutia

v prospech žalobcu by žalobca ešte mohol využiť práva, ktoré by boli posudzované v zmysle vtedy
účinného Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

21. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

22.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnejsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

24. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

25. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení účinnom do 31.
decembra 2022 verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť
alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom
konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania
alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri

podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní
podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť
podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.

26. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení účinnom do 31.

decembra 2022 dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a
následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní
postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo
dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo
jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo

jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

27. Podľa § 29 ods. 15 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení účinnom do 31.
decembra 2022 príslušný orgán zašle rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní aj rezortnému orgánu,
povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu, dotknutej obci a zverejní ho na svojom webovom sídle a

zároveň na svojej úradnej tabuli, ak ju má k dispozícii.

28. Podľa § 64 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie na konania podľa tohto zákona sa
vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem
a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,

b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,
c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,
d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,
f) konfliktu záujmov podľa § 63a,

g) vydávania potvrdenia o súlade podľa § 37a.

29. Podľa § 27 ods. 2 Správneho poriadku do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho
dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a

ak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na
sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň.

30. Predmetom súdneho prieskumu správneho súdu na základe správnej žaloby žalobcu ako
zainteresovanej verejnosti podľa § 42 ods. 1 písm. a) SSP je rozhodnutie žalovaného v časti jeho

odôvodnenia, ktorým žalobcovi oznámil, že jeho odvolanie ako dotknutej verejnosti proti rozhodnutiu
orgánu verejnej správy prvého stupňa (zo zisťovacieho konania) vyhodnotil ako oneskorene podané,
keďže žalobca ho podal elektronicky e-mailom dňa 3. júna 2022 (a následne doplnil v listinnej podobe
v lehote podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku), avšak lehota pre jeho podanie v zmysle § 24 ods. 4
Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie uplynula dňa 2. júna 2022. Z uvedeného dôvodu

žalovaný vecne neposudzoval odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy
prvého stupňa a žalobca nenadobudol postavenie účastníka administratívneho konania.31. Posúdenie otázky účastníctva v konaní má zásadný význam, pretože v prípade, ak by orgán verejnej
správy nekonal so subjektom, ktorému postavenie účastníka konania vyplýva zo všeobecno-záväzného
právneho predpisu, konanie by bolo zaťažené vadou nezákonnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky v

Rozsudkusp.zn.10Sžo/57/2016zodňa31.mája2017vtejtosúvislostiuviedol,že„Presprávnekonanie
samo je veľmi dôležité posúdiť, od ktorého okamihu sa s konkrétnou osobou koná ako s účastníkom
konania, a to najmä z hľadiska posudzovania zákonnosti vykonaných dôkazov. Za závažnú formálnu
vadu konania považuje judikatúra skutočnosť, že účastník nemal možnosť vyjadriť sa k vykonaným
dôkazom, t. j. nemal možnosť uplatniť svoje práva v správnom konaní.“ Všeobecná úprava účastníctva

v správnom konaní je predmetom úpravy Tretieho oddielu Druhej časti Správneho poriadku, pričom
platí, že táto úprava sa uplatní v prípade, ak osobitný zákon neupravuje okruh účastníkov konania
inak (zásada lex specialis derogat legi generali, teda konkrétnejší zákon deroguje všeobecnejší zákon).
Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie osobitne upravuje v ustanovení § 24 účasť verejnosti
a dotknutej verejnosti v konaní podľa tohto zákona a aj v následných povoľovacích konaniach, čo
predstavuje implementáciu Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom

procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor). Podľa
§ 24 ods. 2 prvej vety Zákona o posudzovaní vplyvov má dotknutá verejnosť postavenie účastníka
v konaniach uvedených v Tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k
navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v
konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. V predmetnom prípade z obsahu administratívneho spisu

vyplýva, že žalobca neuplatnil postup podľa § 24 ods. 3 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie, a teda nebol účastníkom konania pred orgánom verejnej správy prvého stupňa (zisťovacieho
konania). Žalobca v postavení dotknutej verejnosti prejavil svoj záujem o nadobudnutie postavenia
účastníka konania až podaním odvolania proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa
§ 24 ods. 4 daného zákona. Podmienkou nadobudnutia postavenia účastníka konania pre dotknutú

verejnosť podľa § 24 ods. 2 v spojení s § 24 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
je, že odvolanie dotknutej verejnosti proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania musí byť podané včas,
keďže zákon spája právne účinky len s včas podaním odvolaním proti rozhodnutiu zo zisťovacieho
konania. Vzhľadom na skutočnosť, že dotknutá verejnosť v prípade uplatnenia postupu podľa § 24 ods.
4 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nebola účastníkom zisťovacieho konania, a teda

sa jej nedoručovalo rozhodnutie zo zisťovacieho konania, Zákon o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie osobitne upravuje doručenie rozhodnutia zo zisťovacieho konania vo vzťahu k dotknutej
verejnosti, a to tak, že za deň doručenia rozhodnutia sa považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia
vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 daného zákona.

32. V predmetnom prípade bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zverejnené v súlade
s § 29 ods. 15 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie na webovom sídle a úradnej
tabuli orgánu verejnej správy prvého stupňa dňa 4. mája 2022, čo nie je medzi účastníkmi konania
sporné. Pätnástym dňom zverejnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 24
ods. 4 druhej vety Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie bol 18. máj 2022, čo je zároveň

deň doručenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa vo vzťahu k dotknutej verejnosti,
a teda aj žalobcovi. Keďže Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie osobitne neupravuje
samotnú lehotu pre podanie odvolania proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania dotknutou verejnosťou,
uplatní sa všeobecná úprava v § 54 ods. 2 Správneho poriadku. Podľa § 54 ods. 2 Správneho
poriadku v spojení s § 24 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie tak začala 15-

dňová lehota pre podanie odvolania plynúť od 19. mája 2022 a jej posledný deň pripadol na 2. júna
2022. Aby žalobca ako dotknutá verejnosť nadobudol postavenie účastníka administratívneho konania
(vrátanenáslednýchpovoľovacíchkonaní)azároveňdosiaholvecnýprieskumjehoodvolacíchnámietok
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa, musel by podať svoje odvolanie najneskôr
dňa 2. júna 2022. Ako vyplýva z administratívneho spisu, žalobca podal svoje odvolanie elektronicky

prostredníctvom e-mailu (s následným doplnením v listinnej podobe) až dňa 3. júna 2022, a teda po
uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty pre jeho podanie. Žalovaný preto v napadnutom rozhodnutí správne
vyhodnotil odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa ako oneskorené.
Oneskorenýmpodanímodvolaniažalobcaprišieloprávonavecnýprieskumrozhodnutiaorgánuverejnej
správy prvého stupňa a nenadobudol postavenie účastníka konania a s tým súvisiace procesné práva.

33. Námietka žalobcu, že žalovaný nesprávne právne posúdil včasnosť podania odvolania žalobcu
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa, keď podľa tvrdenia žalobcu mal považovať
časový úsek zverejnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa za procesnú lehotu, avšaknesprávne určil začiatok jej plynutia, je nedôvodná. Žalobca sa mýli, keď v správnej žalobe uviedol
predpoklad, že žalovaný považoval časový úsek pre zverejnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy
prvého stupňa na webovom sídle a úradnej tabuli orgánu verejnej správy prvého stupňa za procesnú

lehotu,naktorejplynutiesapoužijúpravidlápočítanialehôtpodľa§27Správnehoporiadku.Preuvedený
predpoklad žalobcu neexistuje opora v zákone a ani v relevantnej časti odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného. Ako už správny súd uviedol vyššie, Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
v § 24 ods. 4 osobitne upravuje podmienky, za ktorých môže dotknutá verejnosť podať odvolanie
proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania a tým nadobudnúť aj postavenie účastníka administratívneho

konania.Zozneniapredmetnéhoustanovenianevyplýva,žebyčasovýúsekprezverejnenierozhodnutia
zo zisťovacieho konania bol lehotou, počas plynutia ktorej je potrebné, resp. možné vykonať určitý
úkon s právnymi následkami. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie stanovuje v § 24
ods. 4 druhej vete to, kedy nastáva právna skutočnosť doručenia rozhodnutia zo zisťovacieho konania
vo vzťahu k dotknutej verejnosti (15. deň zverejnenia rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 29
ods. 15 daného zákona), a to výslovne pre účel podania odvolania. Z predmetného a ani zo žiadneho

iného ustanovenia Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nevyplýva, že rozhodnutie zo
zisťovacieho konania sa zverejňuje v zákonom stanovenej „lehote“. V danom prípade nie je dôvod
ani subsidiárne aplikovať ustanovenie § 27 ods. 2 Správneho poriadku (v spojení s § 64 Zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie), keďže ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie je osobitnou (špeciálnou) úpravou, ktorej obsah je zrejmý, nepochybný

a jej predmetom nie je úprava žiadneho časového úseku, ale jednoznačne vymedzeného uzavretého
časového bodu (momentu), ktorým je právna skutočnosť doručenia rozhodnutia zo zisťovacieho konania
dotknutej verejnosti, a to výslovne na účel podania odvolania dotknutou verejnosťou proti rozhodnutiu zo
zisťovacieho konania, ktoré musí byť v spojení s § 54 ods. 2 a § 27 ods. 2 Správneho poriadku podané
v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia zo zisťovacieho konania (15. deň jeho zverejnenia podľa § 29

ods. 15 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie), pričom tento deň sa do plynutia lehoty
pre podanie odvolania nezapočítava.

34. Z uvedených dôvodov je mylná aj úvaha žalobcu, že žalovaný stotožnil inštitút zverejnenia
rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa na jeho webovom sídle a úradnej tabuli s inštitútom

doručovania rozhodnutia účastníkom konania verejnou vyhláškou podľa § 26 ods. 2 Správneho
poriadku. Doručovanie rozhodnutia verejnou vyhláškou sa v zmysle § 26 ods. 1 Správneho poriadku
použije v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú doručujúcemu orgánu verejnej
správy známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie v § 25 ods. 2 stanovuje, že „Ak sa zúčastňuje jedného konania viac ako 20 členov dotknutej

verejnosti, doručovať možno verejnou vyhláškou; členovia občianskej iniciatívy vytvorenej postupom
podľa § 24 ods. 11 sa na tieto účely považujú za jedného člena dotknutej verejnosti“. Z obsahu
administratívneho spisu nevyplýva, že by účastníci zisťovacieho konania alebo ich pobyt neboli orgánu
verejnej správy prvého stupňa známi, alebo že by boli dané podmienky v zmysle citovaného ustanovenia
§ 25 ods. 2 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Orgán verejnej správy prvého

stupňa síce uviedol v zázname o vyvesení a zvesení svojho rozhodnutia na webovej stránke N.,
ktorý je súčasťou administratívneho spisu, že oznámenie má charakter verejnej vyhlášky, avšak ani
toto pochybenie neznamená, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo vo vzťahu
k dotknutej verejnosti zo zákonných dôvodov skutočne (materiálne) doručované verejnou vyhláškou.
Pre posúdenie splnenia zákonných podmienok podania odvolania zo strany dotknutej verejnosti, ktorá

nebola účastníkom zisťovacieho konania, je rozhodná úprava § 24 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie, ktorá, ako bolo uvedené vyššie, nespája rozhodnú skutočnosť pre začatie plynutia
lehoty pre podanie odvolania proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania so žiadnou lehotou a ani s
doručovaním prostredníctvom verejnej vyhlášky. Úvahy žalobcu v tomto ohľade v správnej žalobe sú
preto bezpredmetné.

35. Námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, v ktorom žalovaný podľa názoru žalobcu
nijako neodôvodnil, prečo mal žalobca podať svoje odvolanie proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy
prvého stupňa oneskorene, je nedôvodná. Žalovaný v relevantnej časti napadnutého rozhodnutia
(opísané v bode 2. tohto rozsudku) uviedol všetky skutočnosti potrebné pre zrozumiteľné a dostatočné

odôvodnenie svojho záveru o oneskorene podanom odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej
správy prvého stupňa, keďže uviedol relevantné skutkové okolnosti (dátum zverejnenia rozhodnutia
orgánu verejnej správy prvého stupňa, dátum, kedy nastala rozhodná právna skutočnosť pre začiatok
plynutia lehoty na podanie odvolania, dátum uplynutia lehoty pre podanie odvolania, ustanovenierelevantného právneho predpisu a aj záver vyvodený z jeho aplikácie na predmetné skutkové zistenia).
Tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že žalovaný nijako neodôvodnil, prečo mal žalobca podať svoje
odvolanie proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa oneskorene, je preto v rozpore

s obsahom relevantnej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe
tvrdil, že z hľadiska preskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného považoval za kľúčové uvedenie výkladu
aplikácie inštitútu zverejnenia rozhodnutia zo zisťovacieho konania a určenie povahy časového úseku
pre zverejnenie tohto rozhodnutia ako procesnoprávnej lehoty, správny súd uvádza, že do práva na
riadne odôvodnenie rozhodnutia / opatrenia orgánu verejnej správy ako súčasti práva na spravodlivý

proces nepatrí právo na také odôvodnenie, s ktorým sa bude účastník konania stotožňovať, resp. aké
bude zodpovedať jeho predstavám. Podľa Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
III. ÚS 534/2011 zo dňa 13. decembra 2011, ktorý sa vyjadril k obsahu práva na spravodlivý proces
v konaní pred všeobecným súdom, čo však možno aplikovať aj na rozhodovanie orgánov verejnej správy
v administratívnom konaní: „Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi. ... Právo na spravodlivý proces je

naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po
použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces“. Obdobné závery vyplývajú aj z rozhodnutí Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08, a teda sa jedná

o už ustálenú rozhodovaciu prax. Žalovaný nebol povinný žalobcovi vysvetľovať povahu jednotlivých
dotknutých inštitútov a podrobne zdôvodňovať rozdiel medzi právnou skutočnosťou a lehotou, keďže
žalovaný svoj záver odôvodňuje samostatne tak, aby z neho bolo zrejmé, ako právne vyhodnotil zistené
skutkové okolnosti podľa relevantnej právnej úpravy, čo napadnuté rozhodnutie žalovaného v časti,
ktorá je predmetom súdneho prieskumu, obsahuje.

36. Nedôvodná je aj námietka žalobcu o tvrdenej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods.
1 písm. e) a f) SSP, ktorú žalobca v správnej žalobe zdôvodnil tým, že žalovaný neuviedol, či zisťoval,
akým spôsobom a akým postupom orgán verejnej správy prvého stupňa zverejnil svoje rozhodnutie
na webovom sídle a na svojej úradnej tabuli, kedy rozhodnutie zvesil a či a kedy bol oprávnený tak

urobiť. Žalobca v správnej žalobe v tomto ohľade neuviedol žiadne ustanovenie právneho predpisu,
s ktorým by malo byť rozhodnutie žalovaného v časti, ktorá je predmetom súdneho prieskumu, v rozpore.
Nestačí, ak žalobca len tvrdí, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pričom svoje závery opiera
o svoju interpretáciu zákona. Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť také dôvody, z ktorých
musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie

za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Žalobca, aj keď je v procesnom
postavenízainteresovanejverejnosti,jepovinnýpoukázaťnakonkrétneskutočnosti,zktorýchvyvodzuje
porušenie zákona. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný
význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia
a postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1

SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Polemiku žalobcu o dátume zvesenia
rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a ním vnímanom vplyve tejto skutočnosti na plynutie
lehoty pre podanie odvolania dotknutou verejnosťou nie je možné považovať za také vymedzenie
žalobnéhobodu,ktorýbyumožňovalsprávnemusúduvykonaťsúdnyprieskumrozhodnutiažalovaného.
Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie neupravuje moment „zvesenia“ rozhodnutia zo

zisťovacieho konania, nespája s takýmto „zvesením“ žiadne právne účinky a ani nestanovuje žiadnu
sankciu v tomto ohľade. Pre plynutie lehoty pre podanie odvolania zo strany dotknutej verejnosti
proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania je relevantné jeho zverejnenie podľa § 29 ods. 15 Zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, keďže rozhodnou skutočnosťou pre začatie plynutia lehoty
pre podanie odvolania je v zmysle § 24 ods. 4 daného zákona 15-ty deň zverejnenia. Orgány verejnej

správy neboli povinné zisťovať dátum „zvesenia“ rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa,
ale dátum jeho zverejnenia. Dátum zverejnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa je
nesporný aj vzhľadom na tvrdenia žalobcu a obsah správnej žaloby (4. máj 2022). Rovnako aj tvrdenie
žalobcu v správnej žalobe, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania má zostať zverejnené na webovom
sídle orgánu verejnej správy aj po uplynutí „prvých pätnástich dní“, a to až do uplynutia lehoty na

podanie odvolania proti nemu zo strany dotknutej verejnosti, nemá oporu v žiadnom ustanovení Zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a je len vlastnou polemickou úvahou žalobcu, čo samé
osebe nepostačuje na spochybnenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v časti, ktorá je predmetom
súdneho prieskumu.37. Námietka žalobcu, že postupom žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci

samej tým, že žalovaný v rozpore s § 33 ods. 2 Správneho poriadku nedal žalobcovi možnosť, aby
sa pred vydaním napadnutého rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia,
prípadne navrhnúť jeho doplnenie, je nedôvodná. Žalobca sa nemôže domáhať výkonu tých práv,
ktoré mu v zmysle zákona nepatria. Právo vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu a
k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku

prináleží účastníkom konania a zúčastneným osobám. Žalobca však tým, že nepodal včas odvolanie
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa v súlade s § 24 ods. 4 Zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie, postavenie účastníka administratívneho konania nenadobudol, a teda
mu ani neprináležali procesné práva, ktoré sú s účastníctvom v konaní spojené. Žalovaný neporušil
žiadnu zákonnú povinnosť, ak žalobcu neoboznámil s podkladmi rozhodnutia a ani ho nevyzval na
možnosť vyjadrenia sa k nim, prípadne ich doplnenia, keďže takéto práva prináležia len účastníkovi

administratívneho konania, ktorým sa žalobca nestal. Poukaz žalobcu v správnej žalobe na časť
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa žalovaný vyjadril k podkladom svojho rozhodnutia,
je v tomto ohľade bezpredmetný. Niet pochýb o tom, že žalobca ako dotknutá verejnosť v oblasti
ochrany životného prostredia má významné procesné práva v administratívnych konaniach majúcich
vplyv na životné prostredie. Procesné práva dotknutej verejnosti však musia byť realizované v súlade

s vnútroštátnou legislatívou, ktorá určuje podmienky účasti dotknutej verejnosti v administratívnych
konaniach v oblasti životného prostredia. Žalobca ďalej tým, že nepodal včas odvolanie proti rozhodnutiu
orgánu verejnej správy prvého stupňa v súlade s § 24 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie, nenadobudol právo domáhať sa vecného prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy
prvéhostupňa.Žalovaný,naopak,neporušilžiadnusvojuzákonnúpovinnosť,keďnaodvolacienámietky

žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa vecne neprihliadal, keďže tak ani urobiť
nemohol.

38. K námietkam žalobcu v správnej žalobe vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého
stupňa správny súd uvádza, že vady rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy možno

preskúmať v odvolacom konaní nadriadeným orgánom verenej správy v prípade, ak je účastníkom
konania podané riadne a včas odvolanie. Následne možno dané vady preskúmať aj v správnom
súdnom konaní na podklade správnej žaloby, avšak len za predpokladu, že účastník konania využil
zákonom predpokladaný riadny opravný prostriedok (§ 7 písm. a) SSP a contrario). Keďže žalobca nebol
účastníkom konania pred orgánom verejnej správy prvého stupňa a ani proti rozhodnutiu orgánu verejnej

správy prvého stupňa nepodal včasné odvolanie, správny súd sa predmetnými námietkami nemôže
zaoberať.

39. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu na pojednávaní pred správnym súdom, že v prípade rozhodnutia
v jeho prospech by ešte mohol využiť práva, ktoré by boli posudzované v zmysle vtedy účinného Zákona

o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a to v následných povoľovacích konaniach, správny súd
len pre úplnosť dodáva, že predmetom prieskumu správnym súdom môže byť len rozhodovanie a postup
orgánu verejnej správy v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej
správy napadnuté správnou žalobou. Správny súd nemôže zohľadňovať prípadné práva žalobcu, ktoré
by mu hypoteticky patrili v iných konaniach, a to ani v povoľovacích konaniach nasledujúcich po

zisťovacom konaní v zmysle Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že z dôvodov uplatnených v
správnej žalobe rozhodnutie žalovaného nie je v rozsahu, v ktorom bolo predmetom súdneho prieskumu,
nezákonné, a preto správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.

41. K návrhu žalovaného, aby správny súd správnu žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP
v spojení s § 7 písm. a) SSP, správny súd uvádza, že predmetom súdneho prieskumu správneho súdu
nebolo rozhodnutie žalovaného ako celok z vecnej stránky, ale len čiastková otázka vzniku postavenia
žalobcu ako účastníka administratívneho konania, ktorá je v zmysle zákona podmienená včasnosťou

podania odvolania proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania. Vo vzťahu k predmetu súdneho prieskumu
však zodpovedanie žalobcom nastolenej otázky predstavuje vecné posúdenie súladnosti relevantnej
časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného so zákonom, predovšetkým s ustanovením § 24 ods. 4
Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a preto správny súd nemohol správnu žalobunapriek jej nedôvodnosti odmietnuť ako neprípustnú, ale bol povinný o nej vecne rozhodnúť podľa §
190 SSP.

42. Správny súd pre úplnosť ďalej uvádza, že nekonal s účastníkmi administratívneho konania ako s
ďalšími účastníkmi správneho súdneho konania, keďže predmet prieskumu správneho súdu vymedzený
správnou žalobou sa týkal výlučne len práv a právom chránených záujmov žalobcu (§ 2 ods. 1
SSP). Posúdenie otázky účastníctva žalobcu v administratívnom konaní sa netýka práv účastníkov
daného administratívneho konania, a to aj napriek skutočnosti, že z dôvodu procesného pochybenia

správneho súdu pri príprave veci na pojednávanie bola správna žaloba doručená na vyjadrenie
účastníkom administratívneho konania a niektorí sa k správnej žalobe aj písomne vyjadrili. Keďže
súdnym prieskumom predmetu správneho súdneho konania tak, ako bol vymedzený žalobcom, nemohli
byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníkov administratívneho konania nijako
dotknuté, neboli dané ani podmienky pre postavenie účastníkov administratívneho konania ako ďalších
účastníkov konania pred správnym súdom podľa § 32 ods. 3 písm. a) SSP.

43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. Keďže žalobca v konaní o správnej žalobe nebol úspešný, správny súd mu náhradu
trov konania nepriznal. Správny súd nezistil podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania

žalovaného v zmysle § 168 SSP.

44. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutia
správneho súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ

alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Rozhodnutie nepodpísala predsedníčka senátu JUDr. Alena Antalová z dôvodu jej
ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.