Uznesenie – Zmluva o dielo ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/167/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122411199
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6122411199.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov
senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcu: A. B., B. XX, C.,
nar. XX.XX.XXXX, zást. advokátka JUDr. Ivica Štiglitz, Šafárikova 14, Rožňava, proti žalovanému: D.
E., B. XX, C., prechodne C. XXX, F. C., nar. XX.X.XXXX, zást. advokátka JUDr. Martina Vnenčáková,
Čučmianska dlhá 7, Rožňava, o 3 428, 68 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Rožňava č. k. 6C/107/2022 - 104 zo 14. februára 2023

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
žalobu o 3 428,68 € s príslušenstvom titulom peňažnej pohľadávky z náhrady škody voči žalovanému
ako zhotoviteľovi diela, ktorým boli rekonštrukčné práce na byte žalobcu, zamietol pre premlčanie

a úspešnému žalovanému priznal plný nárok na náhradu jeho trov (§255 ods. 1 CSP).

2. V konaní vychádzal z nespornej skutočnosti medzi stranami, že medzi žalobcom ako objednávateľom
a žalovaným ako zhotoviteľom 14.6.2019 došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo, ktorej predmetom bolo
vykonanie rekonštrukčných prác, žalovaný s ich vykonávaním začal 17.6.2019 a tieto ukončil 8.8.2019.
Dielo žalobcovi odovzdal 9.8.2019, kedy žalobca žalovanému aj vytkol všetky škody a nedostatky, ktoré

žalovaný svojou neodbornou prácou mal spôsobiť. So žalovaným namietaným premlčaním žalobou
uplatneného práva sa vysporiadal tak, že za počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby považoval
10.8.2019 ako deň nasledujúci po udalosti, z ktorej vznikla škoda a keďže táto v zmysle §106 ods. 2 o.
z. je trojročná, pričom z opatrnosti uviedol, že na predmetné konanie sa nevzťahujú ustanovenia zákona
č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, uzavrel, že táto uplynula dňom 10.8.2022, t. j. pred uplatnením

žaloby na súde dňom 8.9.2022 a preto došlo k premlčaniu uplatneného práva v objektívnej premlčacej
dobe a žalobu preto zamietol bez potreby dokazovaním v konaní zistiť vznik subjektívnej vedomosti
žalobcu najmä o výške a rozsahu vzniknutej škody.

3. Proti tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie tvrdiac naplnenie odvolacích dôvodov ustanovených
v §365 ods. 1 písm. b), písm. e) a písm. h) CSP navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že
po odovzdaní diela 9.8.2019 žalovanému vytkol v tom čase viditeľné poškodenia (zárubne dverí, krivo
položený obklad, medzery medzi obkladom a iné poškodenia), ktoré zistil na mieste, pričom až približne
po troch mesiacoch od odovzdania diela, t. j. v novembri 2019 zistil popraskanie omietok na stenách
a vznik prasklín o veľkosti na niektorých miestach až o dĺžke 1 m. Tieto vady po ich zistení žalovanému
vytkolažiadalodnehoichodstránenie,kčomunedošloatietopretožalobcaodstránilnavlastnénáklady

zadaním inej firme. Odvolateľ nesúhlasil preto s právnou úvahou konajúceho súdu o počiatku plynutia
premlčacej doby, túto považuje za nesprávnu a dokonca nepreukázanú žiadnym dôkazom, ktorá podľaneho navyše nevyplýva ani z platných právnych noriem Občianskeho zákonníka o premlčaní. Žaloba
bola totiž podaná 2.9.2022, v tejto je uvedené a k nej je aj priložený dôkaz, že on žalovanému v 11/2019
zaslal písomnú reklamáciu, v ktorej tomuto vytkol všetky vady a žiadal ich odstránenie. S poukazom

na existenciu zákonnej záručnej doby 24 mesiacov (§646 o. z.) odvolateľ namietal preto, že premlčacia
doba nemohla preto začať plynúť dňom nasledujúcim po odovzdaní diela žalobcovi tak, ako to uzavrel aj
súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Podľa odvolateľa súd v danej veci opomenul
aplikovať §102 o. z. (pri právach, ktoré najprv sa musia uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby,
premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo).

4. S poukazom na rozhodnutie NS SR z 27.5.2020 vo veci 3Obdo/3/2020 odvolateľ ďalej namietal,
že v prípade, ak plnenie poskytnuté zhotoviteľom nie je v súlade so zmluvou (dielo má vady) a zákon
poskytuje objednávateľovi prostriedky a postupy, ktorými voči zhotoviteľovi sa môže domáhať splnenia
jeho záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o dielo, bez ohľadu na to, či objednávateľ v žalobe (ne)správne
právne kvalifikuje daný stav, súdy sú povinné objednávateľovi poskytnúť ochranu jeho nárokov, o. i. aj

nárok na odstránenie vád a nárok na zľavu z ceny diela, pričom škodu, ktorá objednávateľovi v súvislosti
s vadou diela vznikne a ktorú nemožno nahradiť prostredníctvom nárokov z vád, zhotoviteľ je povinný
nahradiť objednávateľovi v súlade s ustanoveniami o náhrade škody.

5. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne

správny. Poukázal na to, že žalobca v žalobe sám označil moment začiatku plynutia objektívnej
premlčacej doby a túto potvrdil aj na pojednávaní 14.2.2023, súd vecne správne preto posúdil plynutie
lehôt a vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania vo veci aj správne rozhodol. Pokiaľ
odvolateľ v odvolaní poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu, poznamenal, že žalobca ani v rámci
žalobného návrhu a rovnako ani počas nasledujúcich úkonov v konaní nešpecifikoval ani obsahové

náležitosti dojednanej ústnej zmluvy o dielo, v konaní neuniesol preto ani bremeno tvrdenia.

6. Odvolateľ v odvolacej replike zotrval na odvolaní ako i na svojom právnom názore, že konajúci súd
pri posudzovaní namietaného premlčania normy Občianskeho zákonníka neaplikoval správne, resp.
opomenul aplikovať tie jeho ustanovenia, z ktorých začiatok plynutia premlčacej doby vyplýva v prípade,

keď objednávateľ vady diela vytkol v zákonnej záručnej dobe.
7. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojich dovtedajších vyjadreniach vo veci. Táto zástupcovi
odvolateľa bola doručená na vedomie 1.8.2023, pričom žiadna zo strán ďalšie podanie vo veci neurobila.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania

podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a 355
a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že súd prvej inštancie o vznesenej námietke premlčania
rozhodol predčasne, odvolanie je preto dôvodné.

9. Odhliadnuc od všetkých odvolacích dôvodov, ktorými odvolateľ namietal nesprávnosť záveru súdu
prvej inštancie o počiatku plynutia premlčacia doby, závery súdu prvej inštancie o uplynutí trojročnej
objektívnej premlčacej doby pred uplatnením peňažného nároku žalobou na súde dňom 8.9.2022 (v
skutočnosti 2.9.2022 - pozn. odvolacieho súdu), na ktorom tento založil svoje zamietavé rozhodnutie

v tejto veci, neobstoja, resp. aj za predpokladu správnosti jeho záverov o počiatku plynutia trojročnej
objektívnej premlčacej doby dňom 10.8.2019, jeho závery o premlčaní žalobou uplatneného práva dňom
10.8.2022 by obstáli len nebyť zákonnej úpravy o neplynutí premlčacej doby v čase od 27.3.2020 do
30.4.2020, resp. v čase od 19.1.2021 do 28.2.2021 v zmysle §1 a §8 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19

avjustícii(„lehotyustanovenéprávnymipredpismivsúkromnoprávnychvzťahochnauplatňovaniealebo
bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo“ o. i. „k premlčaniu práva v čase od od 27.3.2020 do
30.4.2020, resp. v čase od 19.1.2021 do 28.2.2021, neplynú...“). Javí sa preto, že súd prvej inštancie
v danom prípade pochybil, pokiaľ k záveru o premlčaní predmetnou žalobou uplatneného práva dospel
bez pripočítania celkovo 76 dní, počas ktorých premlčacia doba v relevantnom čase v zmysle tejto

zákonnej úpravy neplynula, t. j. že jeho právny záver o premlčaní žalobou uplatneného práva už dňom
10.8.2022,anieaždňom25.10.2022(utorok),pričomkuplatneniuprávažalobounasúdedošlouždňom
2.9.2022, ako predčasný sa javí preto ako nesprávny. Pokiaľ konajúci súd v 27. odseku odôvodnenia
napadnutého rozsudku aj konštatoval, že ustanovenia zákona č. 62/2020 Z. z. na posudzovanú vecaplikovať nemožno, tento jeho záver pre absolútnu absenciu akýchkoľvek dôvodov, ktoré súd k tomuto
záveru viedli, je v odvolacom konaní nepreskúmateľný.
10. Pretože uvedený arbitrárny právny záver súdu prvej inštancie, na ktorom tento aj založil zamietnutie

žaloby, je neudržateľný, odvolací súd postupom podľa §389 ods. 1 písm. b) a písm. c) CSP napadnutý
rozsudok zrušil a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11.Vtomtoďalšomkonaní,atobezohľadunato,žežalobcažalobouuplatnenýnárokprávnekvalifikoval
ako náhradu škody, v ďalšom konaní bude potrebné si ujasniť, o aký nárok žalobcu ako objednávateľa

v konaní vlastne ide, či ide o zodpovednosť žalovaného ako zhotoviteľa za vady, o náhradu škody, či
prípadne o nároky z bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu (§454 o. z.), či prípadne
o iný hmotnoprávny nárok žalobcu. Za tým účelom bude na súde prvej inštancie vykonať dokazovanie
o skutkových tvrdeniach, na ktorých žalobca svoj nárok na uplatnené peňažné plnenie voči žalovanému
zakladá, pričom plne na súde bude takto uplatnený nárok právne kvalifikovať a až na základe toho
následne posúdiť, kedy začala plynúť premlčacia doba na jeho uplatnenie, aká je jej dĺžka a či prípadne

(ne)došlo k premlčaniu, prípadne k preklúzii práva ešte pred uplatnením práva na peňažné plnenie
žalobou na súde a svoje právne závery v tomto smere vrátane toho, či a prečo ustanovenia zákona č.
62/2020 Z. z. na prejednávaný prípad nie je potrebné aplikovať, riadne odôvodniť (§220 ods. 2 CSP).

12. Pokiaľ v závislosti od vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania v ďalšom konaní bude

rozhodujúcim, či a kedy žalobca vady žalovaným vykonaného diela tomuto vytkol, odvolací súd dáva
do pozornosti súdu prvej inštancie, že obsah spisu aktuálne nedovoľuje prijať záver, že vytknutie vád
žalobcom u žalovaného pri prevzatí diela 9.8.2019 medzi stranami bola nespornou skutočnosťou, ako
to súd prvej inštancie nesprávne konštatoval (27. odsek jeho odôvodnenia) a od tohto nesprávneho
záveru potom odvíjal počiatok plynutia premlčacej doby. Žalovaný vo všetkých svojich podaniach v tejto

veci žalobcom proklamované údajné vytknutie všetkých vád diela už dňom 9.8.2019 v konaní totiž
jednoznačnepopieralazároveňtvrdil,žejedinýpísomnýdokument,ktorýmkvytknutiuvádzrejmedošlo,
bol až prílohou žaloby a tento následne mu bol doručený až v priebehu tohto sporového konania.

13. V zmysle §510 o. z. („uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu

škody, ktorá z vady vznikla“) titulom náhrady škody nie je možné uplatniť kompenzáciu majetkovej ujmy,
na ktorej kompenzáciu slúžia nároky zo zodpovednosti za vady veci. Ako nárok na náhradu škody je
možnéuplatniťmajetkovúujmu,ktoránespočívavovadeveci,t.j.ujmunaostatnommajetkupoškodenej
zmluvnej strany a prípadný ušlý zisk, pričom predpokladom náhrady škody nie je vytknutie vady veci
nadobúdateľom zhotoviteľovi. Aj vzhľadom na to je potrebné preto dôsledne odlíšiť, o aký hmotnoprávny

nárok v danom prípade ide a vychádzať pritom z príslušných ustanovení príslušného hmotnoprávneho
predpisu, pretože jedine tak možno správne právne uzavrieť, či a kedy (ne)došlo k premlčaniu, resp.
k preklúzii žalobou uplatneného práva.

14. V ďalšom konaní a novom rozhodnutí vo veci súd prvej inštancie zameria sa preto na zistenie,

vyhodnotenie a na následné správne právne posúdenie pre rozhodnutie vo veci rozhodujúcich
skutočností, uvedie, aký skutkový stav z vykonaných dôkazov zistil, tento podriadi pod príslušné
hmotnoprávne ustanovenia príslušného právneho predpisu a vo veci znova rozhodne, pričom sa
vysporiada so všetkými relevantnými námietkami sporových strán uplatnenými v konaní a svoje nové
rozhodnutie vo veci starostlivo odôvodní spôsobom vyhovujúcim §220 ods. 2 CSP.

15. Pretože odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, bolo potrebné zrušiť aj výrok o trovách
konania (§396 ods. 1, §151 ods. 1 CSP). V novom rozhodnutí vo veci súd prvej inštancie rozhodne aj
o trovách tohto odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie n i e j e prípustné.