Decision was made at the court Okresný súd Poprad
Judgement was issued by JUDr. František Krasňan
Legislation area – Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 10P/220/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724205261
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Krasňan
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8724205261.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, sudca JUDr. František Krasňan, vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad,
dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom obec D., t. č. E. XX, F. - G. a otec H. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, C., v konaní začatom na návrh matky o úpravu styku, takto
r o z h o d o l :
I. Otec mal. dieťaťa H. B., nar. XX.X.XXXX je oprávnený stýkať sa
s mal. A. B., nar. X.X.XXXX každú stredu a nedeľu v mesiaci od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každú
druhú sobotu v mesiaci od 12.00 hod. do 17.00 hod., a to bez prítomnosti matky, čím sa mení rozsudok
Okresného súdu Poprad sp. zn. 14P/119/2024 zo dňa 7.11.2024.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Matkamal.dieťaťanávrhomzodňa18.12.2024žiadala,abysúdupravilstykotcasmal.dieťaťom.Svoj
návrh odôvodnila tým, že dňa 16.12.2024 bola kontaktovaná pracovníčkou kurately ÚPSVaR Poprad,
ktorá ju oboznámila s tým, že otec dieťaťa sa vyjadril, že mu dieťa nechce odovzdať na styk, čo sa
však nezakladá na pravde, práve naopak sústavne sa jej vyhráža ako jej dieťa vezme a neustále si
kladie svoje požiadavky, ktoré s ňou nekomunikuje. Okrem iného je taktiež pravdou, že už niekoľkokrát
za sebou svojho syna neprišiel pozrieť a ani si neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Ďalej uviedla, že
osobne niekoľkokrát vyzvala otca dieťaťa na stretnutie, ktorý neprišiel, prípadne vždy meškal a aj to
prišiel len na cca 1 hodinu a išiel preč, hoc v predchádzajúcom rozhodnutí sp. zn. 14P/119/2024 bolo
súdom zreteľne stanovené, že otec má dieťa navštevovať vždy v stredu a nedeľu v čase od 14.00 hod.
do 17.00 hod.. Po týchto skúsenostiach sa rozhodla, že bude najlepšie, aby sa otec dieťaťa stretával so
synom vždy každý druhý víkend v mesiaci, a to tak, že v sobotu si syna vyzdvihne a zoberie si ho a o
8 hodín (v tú istú sobotu) syna prinesie naspäť. Podľa nej bude to tak jednoduchšie pre ňu i pre otca
dieťaťa a v neposlednom rade i pre mal. A., ktorý si takýmto spôsobom vytvorí rodinnú väzbu s rodinou
po otcovej strane i samotným otcom.
2. K návrhu sa vyjadril otec mal. dieťaťa, ktorý vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že sa nikomu
nevyhrážal, iba upozorňoval, že ak matka nebude spolupracovať, bude sa obracať na pracovníčku
sociálnej kurately, nakoľko ju vyzýval veľakrát na spoluprácu bez zbytočných prieťahov a súdov. Navrhol,
aby súd zmenil stretávanie sa otca s mal. A. na každý víkend v mesiaci, nakoľko dieťaťa rastie a
stretávanie sa v čase od 14:00 do 17:00 hod. každú stredu a nedeľu na 3 hodiny je nedostačujúce.
3. Matka sa pojednávania nezúčastnila, a preto súd v zmysle § 180 CSP pojednával v jej neprítomnosti.4. Na pojednávaní otec poukázal na množstvo neuskutočnených stretnutí s mal. dieťaťom, kedy matka
nedodržala rozhodnutie súdu, pričom uviedol, že so synom sa chce stretávať častejšie, ako tomu bolo
doteraz, a to každý víkend a jedenkrát v pracovnom týždni cez deň na pár hodín, keďže by chcel ísť
s ním aj na výlet. Uviedol, že aj teraz mal dieťa pri sebe bez prítomnosti matky, z Popradu si ho zobral do
Kežmarku od 14:00 do 17:00 hod.. Je toho názoru, že jej partner po prepustení z väzby mu robí prieky,
keďže je otec dieťaťa. Ďalej uviedol, že dieťa je kŕmené detskou výživou a prechádza postupne na tuhú
stravu, ktorú vie pripraviť a pomáha mu aj jeho matka. S matkou si vie bez problémov odovzdať dieťa,
neháda sa s ňou, nevyčíta mu, žeby sa zle postaral o dieťa. Poukázal, že s matkou sa ťažšie komunikuje,
ak je tam s ňou jej nový partner. Ak je sama, vie sa dobre s ňou porozprávať a nie sú problémy. Navrhol
úpravu styku každú stredu a nedeľu v mesiaci od 10.00 hod. do 18.00 hod. a okrem toho každú druhú
sobotu v mesiaci od 12.00 hod. do 17.00 hod., a to bez prítomnosti matky.
5. Na pojednávaní kolízny opatrovník uviedol, že dieťa je zdravé, na umelej strave od narodenia. Styk
s otcom prebieha, aj keď nepravidelne, ktorý sa vie o dieťa postarať, avšak vzhľadom na vek dieťaťa,
ktoré nemá ani rok, nebolo by vhodné, aby ho mal otec aj cez noc. Ďalej uviedol, že matka je stále
na rodičovskej dovolenke, zmenila adresu, stabilnejšie prostredie sa zdá momentálne u otca, ktorý sa
nachádza u svojej matky. Navrhol styk v stredu a nedeľu od 10.00 do 18.00 hod., ale odporúčal aj každú
druhú sobotu v mesiaci od 12.00 hod. do 17.00 hod ako navrhol otec, pričom závady v starostlivosti na
strane otca neboli zistené.
6. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.
7. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
8. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
9. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
10. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne
neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže
aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
11. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.13. Objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci maloletého je
„záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje s podstatou a účelom základného práva maloletého
dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť a tomuto právu zodpovedajúcemu základnému právu
obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Obsah týchto práv je homogenizovaný nielen
v práve, ale súčasne aj v povinnosti na sústavnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
vývoj dieťaťa v zmysle ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). Pokiaľ teda ide
o záujem maloletého dieťaťa, súd musí tento vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne,
ale s ohľadom na in concreto okolnosti spočívajúce v danosti prípadne v absencii nielen „technických“
podmienok na výchovu, starostlivosť a všestranný vývoj maloletého (bytové predpoklady, dochádzka do
školy alebo na voľnočasové aktivity, lekárska starostlivosť a pod.), ale aj vzhľadom na emocionálne (či
už pozitívne alebo negatívne) väzby maloletého ku každému z rodičov, tobôž ak o kvalite týchto väzieb
vypovedánestrannéznalecképosúdenie(nálezÚstavnéhosúduSRz19.9.2018,sp.zn.IÚS216/2018).
14. Právo styku rodiča, ktorý nežije so svojím maloletým dieťaťom, patrí medzi základné rodičovské
práva. Ani toto právo však nie je absolútne, treba ho posudzovať v každej v každej veci individuálne na
základe jednotlivých zistení a tieto posudzovať v prvom rade z pohľadu záujmu maloletého dieťaťa, ktorý
je pri rozhodovacej činnosti súdu v konaní o starostlivosti o maloleté deti prioritný (rozsudok Krajského
súdu v Bratislave zo dňa
17. mája 2016, sp. zn. 11Cop/587/2015).
15. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh na zmenu úpravy styku je odôvodnený.
Z výpovedí účastníkov mal súd za preukázané, že dieťa je zdravé, styk s otcom prebieha, aj keď
nepravidelne, o dieťa sa vie postarať, ktorý by chcel mať s jeho dieťaťom rozšírenejší styk. So
starostlivosťou mu pomáha otcova matka, kde v starostlivosti o dieťa neboli zistené žiadne závady,
dokonca kolízny opatrovník sa vyjadril, že stabilnejšie prostredie sa zdá momentálne u otca. Aj keď
matka navrhla o niečo užší styk s mal. dieťaťom, súd musel aktuálne prihliadať predovšetkým na vek
a záujem maloletého (ale aj na právo na styk dieťaťa s druhým rodičom) a v zmysle dodržania zásady,
že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom (čl. 4 zákl. zásad Zákona o rodine), dospel
aj vzhľadom na odporúčanie kolízneho opatrovníka k záveru, že je potrebné upraviť styk tak, ako je
uvedené vo výrovej časti tohto rozhodnutia, čím súd zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn.
14P/119/2024 v časti úpravy styku, čo bude v záujme maloletého s výnimkou toho, aby otec mal dieťa
pri sebe aj cez noc, nakoľko pre dieťa, ktoré nemá ani rok, zatiaľ takáto úprava styku by nebola vhodná.
Na dôvažok je nutné podotknúť, že je žiadúce, aby aj otec vyvinul adekvátne úsilie zachovať kontinuitu
vzťahu s dieťaťom, keďže súd zdôrazňuje, že pri výchove dieťaťa má svoj nezastupiteľný význam aj rola
druhého rodiča, a preto by mal styk prebiehať pravidelne s dieťaťom tak, ako ho aktuálne súd upravil.
16. Pri posudzovaní najlepšieho záujmu mal. dieťaťa súd vzal do úvahy zachovanie vzťahu s oboma
rodičmi pri súčasnom zachovaní rodinného prostredia u mal. dieťaťa, na ktoré je toto zvyknuté a bral
zreteľ aj na zachovanie väzieb mal. dieťaťa. Dáva do pozornosti oboch rodičov aj to, že je potrebné, aby
rodičia navzájom spolupracovali vo vzťahu k dieťaťu, aby sa vzájomne negatívne nevnímali a nesprávali
sa k sebe navzájom kontraproduktívne, keďže správanie môže najviac ublížiť mal. dieťaťu.
17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Účastník, ktorý sa vzdal práva odvolania, účinné odvolanie voči rozsudku podať nemôže.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.