Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 7, 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-6C/46/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420202216
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baštová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8420202216.23

Uznesenie

Okresný súd Poprad v spore žalobcu: neb. A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom C. D. X, XXX XX E., proti žalovanému: F. C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX
H., právne zastúpenému JUDr. Andrejom Patakym, advokátom, so sídlom Hlavné námestie 176/2, 060
01 Kežmarok, o zriadenie vecného bremena s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodná žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Kežmarok dňa 15.12.2020 domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zriadil v jej prospech vecné bremeno spočívajúce v práve
cesty, vstupu, prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami a prechodu peši cez nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v okrese E., obec H., kat. úz. H..

2. Okresný súd Kežmarok uznesením č. k. 6C/46/2020 – 171 zo dňa 03.03.2022, právoplatným dňa
08.03.2022, pripustil zmenu strany sporu na strane žalobkyne tak, že namiesto pôvodnej žalobkyne
vstúpil do konania nový žalobca A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. X, XXX XX E..

3. V priebehu konania súd lustráciou v registri obyvateľov z úradnej povinnosti zistil, že žalobca dňa
XX.XX.XXXX zomrel.

4. Z predloženého uznesenia Okresného súdu Poprad č. k. 24D/152/2024 – 27, Dnot 14/2025 zo dňa
04.02.2025 vyplýva, že konanie o dedičstve po poručiteľovi (v tomto konaní žalobcovi) bolo zastavené
a jeho majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný jeho dcére, ktorá sa postarala o jeho pohreb. Toto

uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2025.

5. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v účinnom znení (ďalej
len ,,Občiansky zákonník“), spôsobilosť na práva a povinnosti fyzickej osoby vzniká narodením a zaniká
smrťou. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

6. Podľa § 7 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, smrťou táto spôsobilosť zanikne.

7. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v účinnom znení (ďalej len ,,Civilný
sporový poriadok“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

8. Podľa § 62 Civilného sporového poriadku, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.9. Podľa 63 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa
konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom
môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že

v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

10. Podľa § 64 Civilného sporového poriadku, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho

nástupcu niet, súd konanie zastaví.

11. Podľa § 161 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd
kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

12. Procesnú subjektivitu má subjekt práva, ktorý vo sfére práva hmotného disponuje spôsobilosťou
na práva a povinnosti. Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojím narodením
a zaniká smrťou fyzickej osoby (prípadne vyhlásením za mŕtveho). Procesná subjektivita v procesnom
zmysle slova predstavuje tzv. procesnú podmienku, t. j. určitú procesnú danosť, ktorá musí existovať,
aby súd vo veci mohol konať a rozhodnúť. Procesná subjektivita tak predstavuje procesnú podmienku

sporovej strany, na ktorú súd musí prihliadať z úradnej povinnosti počas celého konania, a ktorej
neexistencia tvorí neodstrániteľnú vadu konania. Ak súd zistí, že strana sporu nedisponuje procesnou
subjektivitou v čase začatia konania, indikuje tzv. neodstrániteľnú vadu konania, ktorej následkom je
obligatórne zastavenie konania podľa § 161 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (bližšie pozri
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný

sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 222 až 225).

13. Nakoľko je povinnosťou súdu v priebehu celého konania skúmať aj bez návrhu procesné podmienky,
medzi ktoré nepochybne patrí aj procesná subjektivita, súd na základe zistenia, že žalobca dňa
XX.XX.XXXX zomrel a konanie o dedičstve bolo uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 24D/152/2024

– 27, Dnot 14/2025 zo dňa 04.02.2025 zastavené, konanie pre neodstrániteľnú vadu v zmysle § 161
ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, zastavil.

14. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

16. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

17. Podľa článku 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku súd postupuje v konaní tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

18. Integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR je aj právo strany,
ktorá v konaní (v spore) uspela, vo všeobecnosti na to, aby jej boli nahradené všetky trovy, ktoré vo
vecnej súvislosti s uplatnením svojho práva vynaložila. V prípade úvahy súdu o odchýlení sa od toho

generálneho pravidla, je súd povinný takýto odklon náležite odôvodniť, v opačnom prípade by sa dopustil
porušenia základného práva na súdnu ochranu dotknutej strany.

19. Podľa pravidla vyjadreného v § 252 CSP, každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v
spore, kým nebude spor skončený. Ide do určitej miery o výchovný účel tohto pravidla, ktorý vychádza

z premisy, že strany sporu, ktoré iniciujú a vedú spor, tak konajú na vlastné riziko spočívajúc v
zodpovednosti za výsledok sporu. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada
úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie je vyjadrená v ustanovení § 256 CSP a znamená, že trovyje povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pri použití § 256 ods. 1 prvej vety CSP treba
otázku, či účastník konania (strana sporu) zavinil, že konanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa
procesného výsledku.

20.Pojemprocesnézavineniepoužitýv§256CSPsaposudzujevýlučnezprocesnéhohľadiska.Zásada
zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na
posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Konanie môže byť zastavené
z rôznych procesných dôvodov, najčastejšie dochádza k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia

žaloby (celkom alebo sčasti) alebo v dôsledku nedostatku procesných podmienok. Zásada
procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu
bolo zastavené, ak už vznikol procesno-právny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi
stranami sporu navzájom. Zavinenie môže existovať tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného.
Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej
súvislosti, ktorou príčinou je správanie sa strany sporu, t. j. aj jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí

žaloby a dôsledkom je vznik trov protistrany (sp. zn. I. ÚS 469/04). Pojem procesné zavinenie je tak
potrebné vykladať komplexne a extenzívne, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre, t. j. nie v doslovnom
jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany sporu. Pri
zastavenísporovéhokonaniajepotomprevyriešenieotázkynáhradynákladovkonaniakľúčovézistenie,
či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov (strán) z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium

procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo
žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú
žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené (uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 14. septembra 2011 sp. zn. 7M Cdo 4/2010).

21. Je nepochybné, že ak by k zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia žaloby, v zásade platí,
že zodpovednosť na zastavení konania nesie žalobca, ktorý je tak povinný nahradiť trovy konania v
zmysle § 256 ods. 1 CSP protistrane. Uvedené však neplatí v situácii, ak dôvod odpadnutia predmetu
sporu, pre ktorý žalobca dôvodne zobral žalobu späť, spočíval buď v zavinenom správaní sa oboch

strán sporu alebo v objektívnej skutočnosti, ktoré strany sporu nemohli ovplyvniť. V takomto prípade
súd rozhodne, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko nemožno pričítať
jednoznačne zodpovednosť na zastavení konania ani jednej strane.

22. S poukazom na uvedené o trovách konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového

poriadku s prihliadnutím na právny záver Krajského súdu v Prešove ako súdu vyššej inštancie,
prezentovaný v jeho uznesení č. k. 25Co/11/2024 – 246 zo dňa 11.02.2025, cit.: „... ak dôvod odpadnutia
predmetu sporu, pre ktorý žalobca dôvodne zobral žalobu späť, spočíval buď v zavinenom správaní
sa oboch strán sporu alebo v objektívnej skutočnosti, ktoré strany sporu nemohli ovplyvniť. V takomto
prípade súd rozhodne, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko nemožno

pričítať jednoznačne zodpovednosť na zastavení konania ani jednej strane.“ Keďže žiadna zo sporových
strán v tomto prípade nezavinila zastavenie konania (viď objektívne dôvody zastavenia konania uvedené
vyššie), súd im z uvedeného dôvodu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je
prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie
k odvolaniu.