Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 9, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/99/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123444231
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Janigloš

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6123444231.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Janigloša a členiek senátu

JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX,
prechodnýpobytD.XXX/XX,B.,právnezastúpený:ADVOKÁTIs.r.o.,Vajanskéhonábrežie5,Bratislava,
IČO: 36 715 638, proti žalovanému: E. F. A., G., nar. XX. XX. XXXX, H. XXXX/XX, I., právne zastúpený:
JUDr. Michal Krutek, s.r.o., Hlavná 11, Trnava, IČO: 47 254 581, v konaní o zaplatenie 8.227,97 eur,
o podanom odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 8C/14/2024220 zo dňa 15.
05. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti I. a III. výroku p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovaného proti II. výroku napadnutého rozsudku o d m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8.227,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne
zo sumy 8.227,97 eur od 03. 11. 2022 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.).

Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že ich
náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 100 % (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou § 40 ods. 3, § 50a ods. 1, § 51, § 517 ods.
2, § 559 ods. 1 a 2, § 562, § 567, a § 588 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 255
ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že sa žalobca podanou žalobou
domáha zaplatenia sumy 8.227,97 eur s úrokom z omeškania titulom nezaplatenej ceny za vybraný
nadštandardný materiál na rodinnom dome. Žalobca dňa 24. 05. 2022 uzavrel so žalovaným zmluvu
o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a dohodu o rezervácii nehnuteľnosti č. 2022-0521-03, predmetom
ktorej bol záväzok strán uzatvoriť kúpnu zmluvu na predaj pozemku a rodinného domu. Predmetný
rodinný dom bol v tom čase rozostavaný. Žalovaný mal podľa zmluvy o budúcej zmluve možnosť využiť

právo na výber materiálu podľa vlastného uváženia, za ktorý sa zaviazal zaplatiť predávajúcemu rozdiel
z navýšenia obstarávacej ceny materiálu do piatich pracovných dní od podpisu záväznej objednávky.
Žalovaný toto právo využil a vybraný materiál presiahol projektovú cenu o 8.227,97 eur. Následne bol
vyhotovený Dodatok č. 1 k zmluve o budúcej zmluve, kde žalovaný svojím podpisom zo dňa 24. 10.2022 potvrdil presiahnutú projektovú cenu. Žalobcovi bol scan Dodatku č. 1 doručený mailom a všimol
si, že je v ňom uvedené nesprávne číslo účtu (účet patril p. J. K.) a upozornil na túto vadu odosielateľa,
vada sa neodstránila a žalovaný uskutočnil platbu na nesprávny bankový účet. Žalobca sa po zistení

uvedenej skutočnosti obrátil na žalovaného a navrhol mu vyriešiť uvedený problém podpísaním zmluvy o
postúpení pohľadávky žalovaného voči p. J. K. vzniknutej titulom bezdôvodného obohatenia na žalobcu.
Žalovaný toto riešenie odmietol prijať. Žalobca tiež poukázal na mailovú komunikáciu zo dňa 26. 10.
2022, z ktorej je zjavné, že žalovaný s obsahom Dodatku č. 1 súhlasil a jeho scan zaslal s podpisom G.
D. G., aby ho preposlala žalobcovi na podpis. Z komunikácie je ďalej zjavné, že zhotovitelia Dodatku č. 1

vedeli, že číslo účtu patrí p. K.. Neskôr bolo žalobcovi tvrdené od p. K. a realitnej kancelárie AMAXADES
s.r.o., nech Dodatok č. 1 nerieši. Žalobca sa v máji 2023 skontaktoval so žalovaným, ktorý mu uviedol, že
sumu uvedenú v Dodatku č. 1 uhradil na číslo účtu v nej uvedené, nakoľko ho zamestnankyňa realitnej
kancelárie ubezpečila, že je to v poriadku a žalobca o všetkom vie. To, že má žalobca pohľadávku voči
žalovanému, zistil až pri audite, teda že ho p. K. a realitná kancelária podviedli a žalovanému povedali,
aby sumu uhradil na účet p. K.. Z tohto dôvodu žalobca požiadal žalovaného, aby mu podpísal dohodu

o postúpení pohľadávky vzniknutej titulom bezdôvodného obohatenia voči p. K., čím by sa započítal dlh
žalovaného. Žalobca ďalej poukázal, že si svoj nárok uplatňuje nielen na základe Dodatku č. 1, ale aj
na základe zmluvy o budúcej zmluve.

4. Žalovaný považoval návrh žalobcu za nedôvodný. Dodatok č. 1 k zmluve, o ktorý sa žalobca

opiera, nebol podpísaný, pretože k dohode o jeho obsahu so žalobcom neprišlo, a preto ho považuje
za bezpredmetný. So žalobcom o jeho obsahu nikdy nehovoril. Žalobcu prvýkrát videl a počul v
decembri 2022 v čase, keď sa započal prevod rodinného domu s prislúchajúcimi pozemkami. Dovtedy
komunikoval výlučne s p. J. K., konateľom spoločnosti, ktorá stavbu realizovala. Žalovaný nadobudol
rodinný dom na základe kúpnej zmluvy podpísanej dňa 16. 12. 2022. Žalobca opiera svoj nárok o

podklady dátumovo označené pred uzatvorením kúpnej zmluvy a žalobca si teda mohol svoj nárok
uplatniť pri uzatvorení kúpnej zmluvy a priamo do zmluvy zapracovať svoje nároky. Žalovaný uhradil
kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy vo výške 320.000,- eur a mal za to, že nie je dlžný žiadne finančné
prostriedky súvisiace s prevodom nehnuteľnosti. Tvrdenie o nesprávne uvedenom čísle účtu v Dodatku
č. 1 považuje za bezpredmetné, pretože tento nikdy nebol podpísaný, a preto nedošlo ani k dohode o

jeho obsahu. Aj skutočnosť, že v kúpnej zmluve tento nárok nefiguruje, svedčí o tom, že k dohode o
tomtonárokunikdyneprišlo.Akmalžalobcazato,žektakejtodohodeprišlo,avšakchybabolalenvčísle
účtu, mohol túto chybu napraviť v kúpnej zmluve. Žalovaný ďalej uviedol, že zmluva o budúcej zmluve
bola zaslaná žalovanému od sprostredkovateľa - G. D. G. F. L. v znení, ktoré žalovaný len podpísal
a poslal realitnej kancelárii späť. Zo zmluvy je zrejmé, že realitná kancelária ako sprostredkovateľ

konala pre žalobcu ako predávajúceho, ktorého zastupovala. Žalovaný komunikoval buď s realitnou
kanceláriou alebo p. K.. Vo vzťahu k obsahu bodu 1.3.4. zmluvy o budúcej zmluve uviedol, že rozporuje
existenciu predmetnej záväznej objednávky a tvrdil, že táto nikdy neexistovala. V prípade neuhradenia
predmetného navýšenia včas mal žalobca právo záväzné objednávky odmietnuť a pokračovať podľa
projektu, k čomu nepristúpil, teda akceptoval výber žalovaného. K Dodatku č. 1 k zmluve o budúcej

zmluve žalovaný uviedol, že tento mu bol zaslaný realitnou kanceláriou s tým, že žalobca jeho znenie
odsúhlasil a bol inštruovaný, aby vyčíslenú sumu uhradil na účet v Dodatku č. 1. Žalovaný presne podľa
Dodatkuč.1plnil.Samotnúskutočnosť,ževDodatkuč.1bolouvedenéinéčísloúčtuoznačenévýslovne
ako „bankový účet predávajúceho“ nemožno vykladať v neprospech žalovaného. Ak žalobca tvrdí, že
neobdržal platbu, tak za uvedené nemôže niesť žalovaný žiadnu zodpovednosť. Po uhradení sumy

žalovaného nikto nekontaktoval, že by bol s úhradou problém, namiesto toho bol realitnou kanceláriou
vyzvaný k podpisu kúpnej zmluvy a k podpisu kúpnej zmluvy s kúpnou cenou ako v zmluve o uzavretí
budúcej zmluvy v sume 320.000,- eur pristúpil aj žalobca. Prvýkrát žalovaného kontaktoval žalobca
až mailom v júni 2023. Na základe uvedeného a za situácie, že žalobca previedol na žalovaného
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v stave ku dňu podpisu kúpnej zmluvy, nie je žalobca oprávnený

požadovať akékoľvek plnenie. V decembri 2022 bola dohodnutá kúpna cena za celý predmet prevodu.
Pri nesprávnom spočítaní nákladov nesie riziko výlučne predávajúci. Žalovaný tiež tvrdil, že vzhľadom
na živnostenské oprávnenie žalobcu (od 01. 08. 2010 do 29. 06. 2023) má spor spotrebiteľský charakter,
kde žalobca vystupuje ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. S poukazom na § 53 ods. 4 písm.
h) Občianskeho zákonníka si žalobca neplnil povinnosť podľa bodu 1.3.4. zmluvy o budúcej zmluve

predložiť záväznú objednávku. S poukazom na § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka žalobca
požadujeplnenienadrámecarozsahkúpnejzmluvyakúpnejceny,ktorábolavplnejvýškeuhradená.Je
neprijateľné, aby sa dodávateľ po uhradení kúpnej ceny spotrebiteľom dožadoval ešte ďalšieho plneniak predanej veci. V prípade úspechu žalobcu by to znamenalo, že sa mení kúpna cena nehnuteľnosti po
povolení vkladu v prospech žalovaného, čo je v rozpore s rozsudkom NS SR sp. zn. 2 Obdo 66/2015.

5. Po zhodnotení tvrdení strán sporu a vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že
žaloba je dôvodná. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalobca a žalobný
vystupovali vo vzájomnom zmluvnom vzťahu ako predávajúci a kupujúci za účelom predaja a kúpy
rodinného domu a prislúchajúcich pozemkov. Sprostredkovateľskú činnosť v tomto zmluvnom vzťahu im
poskytovala realitná kancelária, ktorá vypracovala zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a dohode o

rezervácii nehnuteľnosti, Dodatok č. 1 k tejto zmluve, ako aj kúpnu zmluvu. V zmluve o budúcej zmluve
bola obsiahnutá dohoda o rezervácii konkrétnej nehnuteľnosti - stavby rodinného domu s presnou
špecifikáciou technického zhotovenia a vybavenia v úrovni štandard, záväzok strán uzatvoriť do určitého
času kúpnu zmluvu, dohoda o budúcej kúpnej cene a možnosť kupujúceho zvoliť si iné materiály, ako
sú už zahrnuté v špecifikácii s tým, že ak obstarávacia cena zvolených materiálov prekročí projektovú
cenu nastavenú predávajúcim, zaväzuje sa žalovaný ako kupujúci rozdiel ceny uhradiť (1.3.4 zmluvy) a

od tohto záväzku si žalobca odvodzuje svoj nárok. Ako sporné súd prvej inštancie vyhodnotil platnosť
právnych úkonov, vznik, trvanie a zánik záväzku žalovaného, spotrebiteľský charakter ich vzájomného
vzťahu.

6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že platnosť zmluvy o budúcej zmluve žalovaný počas celého

konania nenamietal, urobil tak až v záverečnej reči, keď tvrdil, že v zmluve nie je podpis žalobcu ako
predávajúceho. Súd prvej inštancie vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobca nepodpísal zmluvu o
budúcej zmluve, ktorá má obligatórne písomnú formu, skonštatoval, že toto tvrdenie nebolo uplatnené
včas. Žalovanému nič nebránilo tieto tvrdenia predložiť skôr (či už v podanom odpore, v duplike, na
prvom nariadenom pojednávaní). Súd prvej inštancie nie je na takéto oneskorené uplatnenie prostriedku

procesnej obrany povinný prihliadnuť. V podstate ide o skutkové tvrdenie, ktoré ak je predložené riadne
v konaní, môže byť protistranou popreté a môže byť predložený návrh na vykonanie dokazovania v
tomto smere. Tvrdenie žalovaného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Samotná skutočnosť, že
žalobca pripojil k žalobe verziu zmluvy bez jeho podpisu, neznamená, že k podpisu zmluvy žalobcom
vôbec nedošlo. Naopak, svedkyňa G. D. G. vo svojej výpovedi výslovne potvrdila, že bola uzatvorená

zmluva o budúcej kúpnej zmluve, z čoho vyplýva, že bola podpísaná všetkými účastníkmi zmluvy
(vzhľadom na jej dlhoročné pôsobenie v oblasti realitných činností si musela byť vedomá potreby
podpisuzmluvyobudúcejzmluvevšetkýmizmluvnýmistranami;jeotáznečibyvôbecrealitnákancelária
začala riešiť realitnú činnosť bez podpisu zmluvných strán). Vo vzťahu k zmluve o budúcej zmluve sa
absolútne nevyjadrovala v tom zmysle, že bol problém s podpisom žalobcu ako predávajúceho, že

podpis absentoval, resp. že by ho urgovali, ako to bolo v prípade podpisu Dodatku č. 1 žalobcom,
keď sa vyjadrila, že sa dopytovali na zaslanie Dodatku č. 1 od žalobcu (cez p. C.), avšak len do doby,
pokiaľ žalovaný sumu neuhradil. Ako uviedla, z jej pohľadu bolo dôležité, aby Dodatok č. 1 odsúhlasil
žalovaný,nakoľkovpodstateišloopotvrdenieobjednávkymateriálov.Súdprvejinštanciepretozdôvodu
oneskorenej námietky žalovaného o absencii podpisu žalobcu, ako aj z dôvodu vyvrátenia tohto tvrdenia

výpoveďou svedkyne považoval zmluvu o budúcej kúpnej zmluve za platne uzatvorenú, z ktorej vznikajú
účastníkom zmluvy práva a povinnosti, resp. pohľadávky a záväzky. Záväzok žalovaného uhradiť
sumu za nadštandardný materiál je v zmluve jasne a zrozumiteľne vyjadrený, a teda za splnenia tam
uvedených podmienok mu vzniká záväzok zaplatiť rozdiel ceny medzi projektovou a nadštandardnou
cenou materiálu. Týmito podmienkami podľa zmluvy sú výber takýchto materiálov, čo potvrdil samotný

žalovaný vo svojej výpovedi, ako aj svedok J. K. a podpis záväznej objednávky interiérových materiálov
a sanity, čo predstavuje práve Dodatok č. 1 k zmluve o budúcej zmluve, kde je konkrétne uvedené,
od akých dodávateľov a za akú navýšenú cenu sa uskutočnil výber nadštandardných materiálov. Tento
Dodatok č. 1 žalovaný podpísal, čím akceptoval navýšenie ceny materiálov spolu o 8.227,97 eur a podľa
neho v uvedenej sume aj plnil.

7. Súd prvej inštancie posúdil záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.227,97 eur ako samostatný
záväzok dojednaný v zmluve o budúcej zmluve, subsumujúc daný právny vzťah pod ustanovenie § 51
Občianskeho zákonníka o nepomenovaných zmluvách (obsahovo možno najbližšie ku kúpnej zmluve),
obsahom ktorého bol záväzok zaplatiť rozdiel kúpnej ceny, ak žalovaný ako kupujúci využije možnosť

nadštandardného materiálu, s rozväzovacou podmienkou, že ak nedôjde k zaplateniu rozdielu ceny, má
žalobca ako predávajúci právo záväznú objednávku žalovaného odmietnuť a pokračovať podľa projektu.
Práve uvedená podmienka umocňuje samostatnosť dojednaného záväzku. Dojednanie o zaplatení
navýšenia ceny materiálu nemusí mať písomnú formu (aj keď je uvedené v obligatórne písomnej zmluveo budúcej zmluve), nakoľko ide o samostatné dojednanie nepredstavujúce podstatné náležitosti zmluvy
o budúcej zmluve a týka sa hnuteľných vecí (bola by platná aj ústna dohoda).

8. Suma rozdielu projektových a nadštandardných materiálov nebola premietnutá do celkovej kúpnej
ceny uvedenej v kúpnej zmluve (táto zostala vo výške pôvodne dojednanej v zmluve o budúcej zmluve).
Zmluvu pripravovala realitná kancelária a táto nepovažovala uvedenie tejto sumy do kúpnej ceny za
potrebné (G. G. vypovedala, že sa na to pozerali z hľadiska úveru a žalovaný to nepožadoval). Ak by
súd posudzoval sumu za nadštandardné materiály ako súčasť kúpnej ceny za nehnuteľnosť, tak by

bola v kúpnej zmluve uvedená odlišná kúpna cena od ceny skutočne dohodnutej, čo má za následok
neplatnosť celej kúpnej zmluvy (rozsudok Nejvyššího soudu SSR sp. zn. 1 Cz 129/74, rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 30 Cdo 885/2012, 30 Cdo 2216/2007), čo žalovaný svojou procesnou obranou určite
nesleduje. Z vykonaného dokazovania bola jednoznačne preukázaná vôľa žalobcu predať nehnuteľnosti
- dom vo vyhotovení štandard a pozemky za kúpnu cenu 320.000,- eur, vôľa žalovaného dom vo
vyhotovení štandard a pozemky za kúpnu cenu 320.000,- eur kúpiť, pričom táto vôľa smerovala tak k

následku byť viazaný predbežnou zmluvou ako aj samotnou realizačnou (kúpnou) zmluvou. Ďalej bola
preukázaná vôľa žalovaného vybrať si nadštandardné materiály a za tento výber zaplatiť predávajúcemu
rozdiel v cene oproti projektovanému štandardu. Obsah Dodatku č. 1 vyplýva zo záväzku zo zmluvy o
budúcej zmluve a bol potvrdený faktickým konaním žalovaného, ktorý plnil v súlade s jeho obsahom
bez zbytočného odkladu po jeho podpísaní. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného,

že žalobca nadštandard kúpnou zmluvou na žalovaného nepreviedol (t. j. jeho nárok na zaplatenie
rozdielu nevznikol). Cena za konkrétny nadštandardný materiál sa skladala z ceny za štandard, ktorá
bola zahrnutá v kúpnej cene 320.000,- eur v rámci projektu (vyjadrená sumou na príslušnú jednotku)
a rozdielu zvýšenej a štandardnej ceny (napr. pri dlažbe, ktorá bola kupovaná za 33 eur/m2, je cena
tvorená dohodnutou sumou 25 eur/m2 v zmluve o budúcej zmluve a navýšením 8 eur/m2 - príloha k

Dodatku na č. l. 169), preto uvedený mechanizmus načrtnutý žalovaným sa v danom prípade aplikovať
nedá, nakoľko aj nadštandardné materiály boli predsa sčasti financované kúpnou cenou dojednanou v
kúpnej zmluve. Opätovne táto skutočnosť odôvodňuje posudzovanie ceny rozdielu za nadštandard ako
samostatného záväzku.

9. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že tento materiál bol prevedený spolu
s celou nehnuteľnosťou do vlastníctva žalovaného a ďalšie navyšovanie kúpnej ceny by bolo v rozpore
s rozhodnutím NS SR sp. zn. 2Obdo/66/2015. Poukázal na to, že Najvyšší súd SR sa v uvedenom
rozhodnutí zaoberal situáciou, keď došlo k navýšeniu kúpnej ceny dodatkom ku kúpnej zmluve po
povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, kedy Najvyšší súd SR skonštatoval, že

„v čase jeho uzavretia (dodatku - pozn.) už zmluvné strany nemali právo meniť podstatnú náležitosť
Kúpnej zmluvy, ktorou kúpna cena nepochybne je. Takúto podstatnú náležitosť Kúpnej zmluvy je možné
meniť len do času, kým nedôjde k povoleniu vkladu zo strany katastra.“ Uvedené právne závery
NajvyššiehosúduSRniejemožnéaplikovaťnapredmetnékonanie,nakoľkovychádzazinéhozisteného
skutkového stavu. V prejednávanom prípade Najvyšším súdom SR došlo k úprave ceny (jej navýšeniu)

dohodou uzatvorenou po povolení vkladu katastrom nehnuteľností, pričom v aktuálne súdenej veci
sa zmluvné strany dohodli na zaplatení navýšenia za nadštandard ešte pred uzatvorením kúpnej
zmluvy (vychádzajúc zo zmluvy o budúcej zmluve). Preto nedošlo k zmene ceny dodatočne, po dohode
zmluvných strán o kúpnej cene domu a pozemkov, ale žalobca aj žalovaný boli uzrozumení o dojednanej
kúpnejcene320.000,-euraopovinnostižalovanéhozaplatiťzanadštandardnývýbermateriálovvopred,

pred uzatvorením kúpnej zmluvy.

10. Ďalšou spornou otázkou bolo, či došlo k zániku záväzku plnením žalovaného na účet uvedený
v Dodatku č. 1, ktorý patril tretej osobe. Súd prvej inštancie mal za preukázané z výpovede žalovaného
(a nepriamo aj z iných dôkazných prostriedkov - výsluch svedkýň, ich e-mailová komunikácia, znenie

Dodatku č. 1), že žalovaný plnil sumu na nadštandard na účet uvedený v Dodatku č. 1 s vedomím, že
plní žalobcovi. Rovnako mal súd prvej inštancie za preukázané, že číslo účtu pariace tretej osobe nebolo
uvedené v Dodatku č. 1 na pokyn žalobcu, ale práve tejto tretej osoby (J. K.) realitnou kanceláriou, ktorá
zabezpečovala vypracovanie zmlúv a tento postup nebol zo strany realitnej kancelárie so žalobcom
vopred odkonzultovaný. Žalovaný teda plnil na iný účet ako účet veriteľa (žalobcu), pričom tento účet

mu nebol oznámený žalobcom, ale bol určený tretími osobami. Preto takéto plnenie nemá za následok
zánik záväzku splnením dlhu, aj keď dlžník plnil v dobrej viere, resp. bol vzhľadom na všetky okolnosti
dobromyseľný v tom, že plní žalobcovi, prípadne že ho v správnosti jeho konania utvrdilo správanie
žalobcu, ktorý nenamietal nezaplatené sumy ani pri uzatváraní kúpnej zmluvy, ani pro odovzdanínehnuteľnosti (súd prvej inštancie nemal za preukázané, že žalobca mal v čase uzatvorenia kúpnej
zmluvy vedomosť o realizovanom nadštandarde a o tom, že žalovaný uhradil platbu tretej osobe).

11. Dohoda žalobcu a tretej osoby o plnení na účet tejto tretej osoby v konaní preukázaná nebola, aj keď
jej existenciu potvrdil svedok J. K. a mala spočívať v dojednaní, že žalovaný uhradí cenu za nadštandard
jemu, čím dôjde k zníženiu údajného dlhu žalobcu. Okrem výpovede svedka existenciu takejto dohody
priamo ani nepriamo nepreukazujú žiadne iné vykonané dôkazy. Podľa svedka J. K. dohoda mala byť
ústna a neexistovalo o nej žiadne potvrdenie. Tvrdenie svedka je spochybnené tým, že takto sa mal

splácať údajne dlh žalobcu voči nemu rádovo vo výške 30.000,- - 35.000,- eur, pričom svedok si dlh
voči žalobcovi nijako neuplatňoval, resp. nevymáhal, naopak žalobca si voči nemu uplatňuje nároky v
súdnych konaniach (na č. l. 59 je založená predžalobná výzva, v ktorej žalobca vyzýva svedka J. K. na
vydanie bezdôvodného obohatenia - platby realizované v apríli a máji 2022 a januári 2023 spolu vo výške
približne 26.000,- eur, t. j. približne v období, keď bola uhradená platba žalovaným na účet svedka, čo
spochybňujetvrdeniesvedkaojehopohľadávkachvočižalobcovi).Tvrdenúdohodusožalobcomsvedok

J.K.nespomenulprizadanípokynuG.C.,abybolovDodatkuč.1jehočísloúčtu,tentopokynjejpodľajej
svedeckej výpovede v podstate neodôvodnil ničím. Hodnotiac výpoveď svedka prostredníctvom doktríny
RAVEN a jej kritérií (reputácia, schopnosť vidieť, osobný záujem, znalosť a ne/zaujatosť) súd prvej
inštancie skonštatoval, že v prípade kritéria prípadného dopadu výsledku sporu na záujem svedka môže
byť jeho hmotnoprávne postavenie ovplyvnené výsledkom tak, že ak bude žalovaný neúspešný, tento

si môže voči nemu uplatňovať peňažné nároky. Samotné takéto konštatovanie nediskvalifikuje svedka
absolútne, avšak vzhľadom k tomu, že iné dôkazné prostriedky nepotvrdzujú, resp. spochybňujú jeho
tvrdenia o dlhu žalobcu voči svedkovi, čiastočne znižuje dôveryhodnosť tohto svedka. Tvrdenú dohodu
nepodporujeanisprávaniežalobcu,ktorývroku2023zisťovalužalovaného,čicenazanadštandardbola
uhradená a komu (výpoveď žalovaného) a následne zisťoval v realitnej kancelárii, prečo nebol Dodatok

č. 1 doriešený, nebol z jeho strany podpísaný a nebola na jeho účet pripísaná platba, prečo je v záhlaví
jeho číslo účtu, ale v bode 1.6 nie, prečo riešili Dodatok č. 1 bez neho. Zároveň žiadal o opravu čísla účtu
vbode1.6Dodatkuč.1,jehopodpiszmluvnýmistranamiaúhradudo08.06.2023(mailnač.l.58zodňa
01. 06. 2023). Uvedené konanie žalobcu rovnako nenaznačuje, že by o realizácii nadštandardu v čase
uzatvorenia kúpnej zmluvy, resp. do mája 2023 vedel (tak ako to tvrdí žalovaný). Ak by aj žalobca mohol

zistiť z obhliadky domu pri kontrole prác alebo pri odovzdaní domu (protokol zo dňa 22. 12. 2022), že
boli použité drahšie materiály, nič to nemení na skutočnosti, že plnenie bolo prijaté na iný účet ako jeho
(maximálne to má dôsledky v tom, že vzniknutú situáciu mohol začať riešiť skôr). Otázku, prečo žalobca
neriešil Dodatok č. 1 a účet uvedený v ňom po jeho doručení v októbri 2022, ktorú nastolil žalovaný,
žalobca zodpovedal tak, že účet namietal u J. K., ktorý ho ubezpečil, že nadštandard sa robiť nebude.

Toto vyjadrenie je síce v rozpore s výpoveďou svedka K., avšak následné kroky žalobcu, keď zisťoval,
či sa realizoval nadštandard a komu bol rozdiel uhradený, nasvedčujú tvrdeniu žalobcu. V konečnom
dôsledku táto skutočnosť nie je rozhodujúca pre posúdenie veci. Súd prvej inštancie poukázal aj na
následné konanie žalobcu, keď sa snažil vyriešiť vec mimosúdnou dohodou so žalovaným, v zmysle
ktorej by žalovaný na neho postúpil pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia voči p. K. a došlo

by k vzájomnému započítaniu pohľadávok, čím by dlh žalovaného zanikol. Z uvedeného postupu je
zrejmé, že žalobca bol skutočne presvedčený o svojom nároku a o tom, že žalovaný bol konaním tretích
osôb uvedený do omylu a vzniklo bezdôvodné obohatenie. Tým, že bol žalobca ochotný vstúpiť do
postavenia žalovaného ako veriteľa bezdôvodného obohatenia (navrhovaným postúpením pohľadávky)
a vymáhať si pohľadávku sám voči J. K., sa potvrdzujú skutkové tvrdenia žalobcu a autentizuje to jeho

snahu o vyriešenie veci tak, aby žalovaný nebol zasiahnutý tým, že bol pri platobných podmienkach
uvedený do omylu. Je zrejmé, že žalovaný bude duplicitne zasiahnutý platobnou povinnosťou, ale túto
skutočnosť mohol odvrátiť akceptovaním predsúdneho návrhu žalobcu. Žalobca si nemohol voči J. K.
priamo uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže v danom prípade je oprávneným z
bezdôvodného obohatenia žalovaný. Bezdôvodné obohatenie vzniká osobe, ktorá neoprávnené plnenie

prijala (jej majetkový stav sa zväčšil), avšak nie na úkor veriteľa, ale na úkor dlžníka, ktorého majetkový
stav sa zmenšil tým, že plnenie vydal bez toho, aby dosiahol zánik svojho dlhu voči veriteľovi splnením.

12. Ohľadom tvrdenia žalovaného, že posudzovaný právny vzťah strán sporu má spotrebiteľský
charakter vzhľadom na postavenie žalobcu ako dodávateľa, keď tento vykonáva činnosti spočívajúce

v zhotovení stavby rodinného domu a jeho následnom predaji so ziskom a poukazu na rozhodnutie
Ústavného súdu I. ÚS 232/2023 súd prvej inštancie uviedol, že nejde o situáciu ako v prejednávanom
prípade, kedy je sporné postavenie veriteľa ako dodávateľa. Žalovaný dôkazné bremeno neuniesol
(najmä vzhľadom na preukázané prerušenie živnosti žalobcu, ktoré v zásade neneguje statusdodávateľa, pričom žalovaný nepredložil takmer žiadne dôkazy na podporu svojho tvrdenia).
Spotrebiteľský vzťah je daný postavením medzi realitnou kanceláriou - sprostredkovateľom ako
dodávateľom na jednej strane a žalobcom a žalovaným na strane druhej ako spotrebiteľmi, čo však na

posúdenie predmetného nároku vplyv nemá. V tomto smere súd prvej inštancie nesúhlasil s tvrdením
žalovaného, že realitná kancelária zastupovala žalobcu, toto zo zmluvy o budúcej zmluve nevyplýva.
Realitná kancelária sprostredkovala predaj nehnuteľnosti medzi žalobcom a žalovaným. V danom
prípade by však ani posúdenie vzťahu ako spotrebiteľského neprivodilo iné posúdenie nároku, resp. iný
výsledok. Žalovaný v tejto súvislosti nedôvodne argumentoval neprijateľnými zmluvnými podmienkami

podľa § 53 ods. 4 písm. h) a v) Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že si žalobca nesplnil povinnosť predložiť
záväznú objednávku podľa 1.3.4. zmluvy o budúcej zmluve (vznik nároku žalobcu nebol podmienený
„predložením“ záväznej objednávky, pričom ako bolo uvedené vyššie, takýmto úkonom je Dodatok č. 1
k zmluve). Ďalej tvrdil, že žalobca požaduje plnenie presahujúce rámec kúpnej zmluvy, čo je nesprávne
interpretované, pretože žalobca si uplatňuje nárok na základe zmluvy o budúcej zmluve, teda záväzok,
ktorý bol medzi stranami dojednaný, zmluvne upravený a za ktorý dostal žalovaný protiplnenie.

13. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že cenu nadštandarného materiálu a jej zaplatenie žalobcom
potvrdili viaceré dôkazy (príloha k Dodatku č. 1, výpovede svedkov). Rovnako nebolo preukázané
tvrdenie, že úhradou materiálu žalobcom od dodávateľov by nedošlo k zmenšeniu jeho majetku, keď
o uvedené plnenie sa zmenšil dlh žalobcu voči p. J. K.. Uvedený dlh žalobcu nie je preukázaný. Preto

v danom prípade by bolo možné konštatovať, že sa žalovaný obohatil o rozdiel ceny štandardu a
nadštandardu na úkor žalobcu, ktorý tento rozdiel hradil (§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).

14. Žalovaný spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, avšak neurčito bez konkretizácie dôvodov,
pre ktoré by nemala byť vecná legitimácia žalobcu daná (poukázal len na súvislosť s nepodpísaním

zmlúv zo strany žalobcu). Vzhľadom na závery o preukázaní existencie záväzkovo právneho vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným mal súd prvej inštancie aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za preukázanú.

15. Zhrnúc vyššie uvedené závery súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca svoj nárok preukázal a
tento je dôvodný, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.227,97 eur. K omeškaniu žalovaného

došlo dňa 03. 11. 2022, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi zákonné úroky z omeškania od tohto
dátumu a vo zvyšku úrokov z omeškania žalobu zamietol.

16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže bol v konaní úspešný v plnom
rozsahu žalobca (jeho neúspech predstavuje len nepatrnú časť príslušenstva), súd prvej inštancie mu

priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

17. Proti vyššie uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie zo dňa 22. 07.
2024, a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) Civilného sporového poriadku (súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

18. S odkazom na chronológiu nároku žalobcu voči žalovanému skonštatoval, že žalovaný žiadnym
spôsobom nezasahoval do obsahu Zmluvy o budúcej zmluve (ďalej len „ZoBZ“), Dodatku č. 1 k ZoBZ,
ani do znenia kúpnej zmluvy. Žalovaný riadne plnil podľa jemu doručeného Dodatku č. 1 k ZoBZ,
pričom žalobca žiadnym spôsobom nekontaktoval žalovaného a nenamietal u neho, že by s predmetným
Dodatkom č. 1 k ZoBZ nesúhlasil (nenamietal žiadnu jeho časť), následne obe sporové strany pristúpili

k podpisu kúpnej zmluvy, pričom žalobca opäť nenamietal, že by voči žalovanému evidoval akúkoľvek
neuhradenú pohľadávku a po prvý raz s uvedenou námietkou prišiel až v 06.2023/07.2023, teda cca 6
mesiacov od podpisu kúpnej zmluvy a jej zavkladovaniu príslušným Okresným úradom.

19. Žalovaný poukázal na to, že to bol sám žalobca, ktorý ako prílohy k návrhu na vydanie platobného

rozkazu predložil ZoBZ ako aj Dodatok č. 1 k ZoBZ, pričom ani jeden z uvedených dokumentov nebol
žalobcom podpísaný, čo vyplýva aj z ich podpisových častí. Okrem toho, že súd prvej inštancie bol
povinným ex offo prihliadať a vysporiadať sa s absolútnou neplatnosťou ZoBZ a následne Dodatku
č. 1 k ZoBZ pre absenciu podpisu žalobcu ako budúceho predávajúceho, tak bol povinným ex offoskúmať aj aktívnu žalobnú legitimáciu žalobcu, a to počas celého konania, na čo poukázal právny
zástupca žalovaného aj v jeho záverečnej reči. Nie je potrebné, aby súd prvej inštancie bol upozornený
žalovaným na absolútnu neplatnosť/absenciu aktívnej žalobnej legitimácie, ale tieto bol súd prvej

inštancie povinným skúmať ex offo. Skutočnosť, že žalobca predložil do spisu ZoBZ, ktorá ním nebola
podpísaná, musela byť známa nielen žalobcovi, ale aj súdu prvej inštancie (ktorý sa nepochybne zo
spisom taktiež oboznámil). Uvedené je o to zjavnejšie, že sám žalobca bol ten, kto v návrhu na vydanie
platobnéhorozkazuuviedol,žeDodatokč.1kZoBZodmietolpodpísaťpreto,ževňommalobyťuvedené
číslo účtu, ktoré mu nepatrilo. Žalobca ale nezdôvodnil, prečo okrem Dodatku č. 1 k ZoBZ nepodpísal ani

ZoBZ. Súd prvej inštancie pritom vo svojom rozsudku nezdôvodnil, prečo neskúmal ex offo absolútnu
neplatnosťZoBZ/Dodatkuč.1kZoBZ,resp.prečoneskúmalexoffoaktívnužalobnúlegitimáciužalobcu.
Predmetná ZoBZ a Dodatok č. 1 k ZoBZ pritom boli ako dôkazy vykonané na pojednávaní zo dňa 05.
04. 2024, teda bol vykonaný ich obsah podľa § 188 ods. 1 CSP, a teda bolo vykonané, že sa podpis
žalobcu nenachádza ani na ZoBZ a ani na Dodatku č. 1 k ZoBZ, pričom dôkazné bremeno má niesť
žalobca, ktorý tvrdí, že ZoBZ mala byť podpísaná. Teda, nebolo sporné, že tak ako žalobca nepodpísal

Dodatok č. 1 k ZoBZ, tak nepodpísal ani ZoBZ, a preto na uvedené mal súd prvej inštancie prihliadať
ex offo podľa § 181 ods. 2 CSP.

20. S poukazom na ust. § 186 ods. 1 Civilného sporového poriadku a na odbornú literatúru uviedol, že
skutočnosťami známymi súdu z jeho činnosti sú skutočnosti, ktoré sú zachytené v súdnych spisoch.

Z dôvodu, že absencia podpisu žalobcu na oboch ním predložených listinách (ZoBZ a Dodatok č. 1 k
ZoBZ) vyplývala priamo zo súdneho spisu, tak na uvedené nebol žalovaný ani povinným poukazovať.
Na základe uvedeného preto nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie o tom, že samotná
skutočnosť, že žalobca pripojil k žalobe verziu zmluvy bez jeho podpisu, neznamená, že k podpisu
zmluvy žalobcom vôbec nedošlo. Naopak, svedkyňa G. D. G. vo svojej výpovedi výslovne potvrdila,

že bola uzatvorená zmluva o budúcej kúpnej zmluve, z čoho vyplýva, že bola podpísaná všetkými
účastníkmi zmluvy. Uvedené tvrdenie súdu prvej inštancie je prinajlepšom len v rovine neodôvodnenej
hypotézy, keď tvrdí, že aj keď žalobca nepredložil podpísanú ZoBZ (resp. ani netvrdil, že ZoBZ niekedy
podpísal), tak uvedené údajne neznamená, že k podpisu vôbec nedošlo. Podľa § 15 ods. 1 CSP pritom
platí, že dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých

spočíva tento zákon. Uvedené ale neznamená, že súd podľa svojej úvahy na nepodpísanej ZoBZ
nahradí podpis žalobcu úvahou o tom, že k jej podpisu žalobcom mohlo dôjsť. V kontexte nie je možné
absenciu podpisu zmluvnej strany preklenúť úvahou o tom, že niekde by mohla byť aj podpísaná ZoBZ
tou ktorou zmluvnou stranou, aj keď takáto zmluva nebola ani predložená do konania a existencia takejto
zmluvy ani nebola tvrdenou skutočnosťou. Podstatným pritom pre vyhodnotenie dôkazného bremena

je, že v súdnom spise sa takáto podpísaná ZoBZ nenachádza a naopak v súdnom spise sa nachádza
a v konaní bola vykonaná ZoBZ bez príslušného podpisu. V kontexte uvedeného je bezpredmetné
tvrdenie realitnej kancelárie, nakoľko táto bola zmluvnou stranou len v časti rezervácie nehnuteľnosti a
nie záväzkov medzi žalobcom ako budúcim predávajúcim a žalovaným ako budúcim kupujúcim v časti
budúcej kúpnej zmluvy. Zamestnankyňa realitnej kancelárie sa ako svedok vyjadrovala len k jej podpisu

ZoBZ a nie k chýbajúcemu podpisu žalobcu. Žalobca bol pritom od počiatku právne zastúpený, a preto
musel byť nepochybne svojim právnym zástupcom upozornený, že tak ako Dodatok č. 1 k ZoBZ, ani na
ZoBZ sa nenachádza podpis žalobcu. Poukázal na to, že právny zástupca žalovaného na pojednávaní
dňa 15. 05. 2024 požiadal zákonnú sudkyňu o ukončenie dokazovania, pričom ale táto jeho návrhu
nevyhovela, keď sa s takýmto postupom nestotožnila, nakoľko v zásade platí zákonná aj sudcovská

koncentrácia konania, kde už dala lehotu na to, aby sa strany sporu vyjadrili a predložili dôkazy, a kde
súd ukončuje dokazovanie v zmysle procesného predpisu až dodatočne. Vyplýva to z postupu podľa
181 a nasl. paragrafov, kedy strany sporu prednesú záverečné reči a ak podľa obsahu záverečnej reči
súd nezistí, že je tu nejaký dôvod na doplnenie dokazovania alebo na odročenie pojednávania, až
vtedy vyhlási dokazovanie za skončené. Preto aj na základe uvedeného nie je možné hovoriť o tom,

že by žalovaný poukázal na absenciu podpisu žalobcu na ZoBZ oneskorene. Súd prvej inštancie teda
sám uviedol, že ak by po záverečných rečiach nebol dôvod na doplnenie dokazovania alebo odročenie
pojednávania, tak až v takom prípade by vyhlásil dokazovanie za skončené. Žalovaný uviedol, že si
je vedomý toho, že po predmetnej argumentácii žalobca môže zrazu predložiť ním podpísanú ZoBZ.
Uvedené ale nemení nič na tom, že do súdneho konania žalobca predložil jej nepodpísané znenie a jej

prípadné podpísanie vykonal až dodatočne (napr. až po dôjdení tohto odvolania).

21. Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku nevysporiadal s otázkou
platnosti/neplatnosti Dodatku č. 1 k ZoBZ, a to ani v časti. Na jednej strane pritom súd prvej inštancieuviedol, že záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.227,97 eur posúdil ako samostatný záväzok
dojednaný v ZoBZ, na strane druhej na mnohých miestach v rozsudku poukazuje na Dodatok č. 1 k
ZoBZ, akoby sa jednalo o platný právny úkon. Uvedené pôsobí podľa žalovaného značne rozporne

a zmätočne, pretože ak súd prvej inštancie posúdil ako platný právny úkon ZoBZ, a to napriek absencii
podpisu žalobcu ako zmluvnej strany, tak v tom prípade napriek absencii podpisu žalobcu ako zmluvnej
strany musí byť aj Dodatok č. 1 k ZoBZ posúdený ako platný právny úkon. V takomto prípade žalovaný
plnil podľa platného Dodatku č. 1 k ZoBZ a teda žalobcovi žiaden nárok nevznikol. Ak súd prvej inštancie
posúdil ako neplatný právny úkon Dodatok č. 1 k ZoBZ, keďže na tomto absentuje podpis žalobcu ako

zmluvnej strany, tak rovnakou optikou musí byť ako neplatná posúdená aj samotná ZoBZ, ktorú taktiež
žalobca nepodpísal (v tomto smere nepovažuje za postup lege artis rozvíjať úvahy o tom, či niekde
niekedyexistovaloajznenieZoBZpodpísanéžalobcom,ktoréaleniktonikdynevidel).Vtakomtoprípade
žalovaný nemal žiadnu povinnosť plniť ani z Dodatku č. 1 k ZoBZ ani zo samotnej ZoBZ a teda žalobcovi
žiaden nárok nevznikol, a to aj s poukazom na neskoršie uzatvorenie samostatnej kúpnej zmluvy. Ani v
jednom z uvedených prípadov tak nárok žalobcu ku dňu podaniu návrhu na vydanie platobného rozkazu

neexistoval, pretože buď ho žalovaný splnil, alebo žalovaný nikdy nemal povinnosť plniť. Žalobca pritom
pri svojom výsluchu zo dňa 05. 04. 2024 potvrdil, že o existencii predmetného Dodatku č. 1 k ZoBZ vedel,
nakoľko tento mu bol doručený zo strany realitnej kancelárie dňa 25. 10. 2022. Zároveň žalobca na
otázku právneho zástupcu žalovaného položenú na rovnakom pojednávaní, komu adresoval námietku
ohľadom čísla účtu v Dodatku č. 1 k ZoBZ uviedol, že volal len p. K.. H. C. len odpísal, že si návrh

dodatku pozrie. Zároveň s poukazom aj na vyjadrenie svedka p. K. zo dňa 05. 04. 2024 skonštatoval,
že žalobca o tom, že v Dodatku č. 1 k ZoBZ je uvedené č. účtu svedka p. K. vedel a súhlasil s tým,
a že žalobca u svedka p. K. žiadne číslo účtu nenamietal. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno,
pričom následkom uvedeného je to, že žalobca pred uzatvorením kúpnej zmluvy a ani cca 6 mesiacov
potom nerozporoval úhradu sumy podľa Dodatku č. 1 k ZoBZ. Ustanovenie bodu 1.3.4. ZoBZ potvrdzuje

vyjadrenie svedka p. K., že sa so žalobcom dohodol, že predmetný prevod uhradí žalovaný na účet
svedka p. K. ako obchodného partnera žalobcu, ktorý mu zveril aj výstavbu predmetného rodinného
domu pre žalovaného. V opačnom prípade by totiž žalobca inštruoval svedka p. K., aby rodinný dom
dokončil podľa projektu. Zároveň nie je uveriteľné, že by si žalobca nevšimol, že mu na účte chýba
takmer 9.000,- eur

22. Žalovaný ďalej poukázal na to, že nie je možné sa stotožniť s tvrdením súdu prvej inštancie, že
by nebolo preukázané, že žalobca mal v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy vedomosť o realizovanom
nadštandarde a o tom, že žalovaný uhradil platbu tretej osobe. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na
vyjadrenia žalobcu pri jeho výsluchu vykonanom na pojednávaní dňa 05. 04. 2024. V ZoBZ (ktorú

žalobca nepodpísal) je v bode 1.3.3. uvedená jednotková cena, t. j. 25 eur/m2 za obklad a dlažbu
a 22 eur/m2 za laminátové podlahy. Žalobca teda z porovnania bodu 1.3.3. ZoBZ a jednotkových cien
materiálu vo faktúrach (tieto nepredložil) musel vedieť, či ním uhrádzaný materiál presahuje jednotkovú
cenu podľa bodu 1.3.3. ZoBZ, alebo nie. V každej faktúre na materiál je totiž vždy uvedená ako jedna
z položiek aj jednotková cena (napr. za m2, balenie, alebo iné). Žalobca pritom netvrdil, že by materiál

uhrádzal niekto iný, než on. Žalobca teda nepochybne vedel, aký materiál a za akú jednotkovú cenu
je použitý na výstavbu rodinného domu v J.. Súd prvej inštancie nekriticky uveril tvrdeniu žalobcu, že
nemal v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy vedomosť o realizovanom nadštandarde. Ako pritom potvrdil
sám žalobca, tak za nadštandard uhrádzal faktúry (teda vedel o jednotkovej cene za každú položku),
dokonca si pri každej návšteve na rodinnom dome vyhotovoval fotografie (je dôvodné predpokladať, že

tieto boli tak z exteriéru, ako aj z interiéru) a v interiéri rodinného domu bol naposledy pri jeho odovzdaní
žalovanému po úhrade kúpnej ceny. Zároveň podotkol, že predmetné obklady, dlažby, laminátové
podlahy a ich príslušenstvo boli zapracované do stavby rodinného domu, a teda sa stali jeho súčasťou, a
to ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Teda je vylúčené, aby žalobca nevedel, aký materiál bol v jeho
rodinnom dome použitý. Zdôraznil, že ani v kúpnej zmluve sa neuvádza, že by nejaká časť rodinného

domu nebola jej predmetom, resp. že by nebola predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy, a preto
žalovaný ako spotrebiteľ nadobudol rodinný dom vrátane jeho všetkých súčastí, príslušenstiev a toho,
čo ho tvorilo v čase uzatvárania kúpnej zmluvy. Opätovne poukázal aj na vyjadrenia svedka p. K. zo
dňa 05. 04. 2024, z ktorých je zrejmé, že žalobca ako vlastník rodinného domu vedel o všetkom, čo sa
na jeho rodinnom dome robilo, osádzalo, použilo, vedel v akom stave bol tento vyhotovený a následne

vedel aj o tom, v akom stave rodinný dom predáva žalovanému.

23. Žalovaný zdôraznil, že predmetom nadštandardu mali byť obklad, dlažba, laminátové podlahy a
príslušenstvo, teda všetko veci, ktoré sa ich použitím zapracovali do rodinného domu a tvoria spolu s nímjeden celok, teda nie je možné ich oddeliť bez poškodenia rodinného domu. Na základe uvedeného je
potrebné sa v rámci aktívnej/pasívnej legitimácie vysporiadať aj s otázkou prechodu vlastníckeho práva
k daným veciam, ku ktorej uvádzal aj konkrétne príklady. Žalovaný je pritom toho názoru, že rozsudok

NS SR pod sp. zn. 2 Obdo 66/2015 zo dňa 28. 02. 2017 sa subsidiárne vzťahuje aj na toto konanie,
pričom NS SR v ňom uviedol nasledovné: „Kúpnu cenu ako podstatnú náležitosť kúpnej zmluvy možno
meniť len do času, kým nedôjde k povoleniu vkladu do katastra nehnuteľností.“ Považuje pritom za
bezpredmetné to, či nejaké ďalšie plnenie v súvislosti s prevodom časti nehnuteľnosti bolo vykonané na
základe dohody uzatvorenej pred alebo po povolení vkladu, keď uvedené by znamenalo, že žalovaný

by za rodinný dom zaplatil viac, ako je uvedené v kúpnej zmluve. Nie je pritom možné prehliadať, že
žalobca kúpnou zmluvou previedol na žalovaného vlastníctvo k celému rodinnému domu bez akejkoľvek
výhrady a až o cca 6 mesiacov neskôr prišiel s tvrdením, že údajne nemá uhradené obklady, dlažbu,
laminátové podlahy a ich príslušenstvo. Žalobca ale dobre vedel, čo predáva, keďže ako priznal vo svojej
výpovedi zo dňa 05. 04. 2022, chodil na stavbu, robil si z nej fotky a bol aj pri spisovaní a podpisovaní
preberacieho protokolu. Preto tvrdenie žalobcu, že nevedel o vykonanom nadštandarde považuje za

vedome nepravdivé. V tomto konaní sa pritom žalobca domáha úhrady nad rámec kúpnej ceny, pričom
alevprípadejehoúspechubytoznamenalo,žesameníkúpnacenazanehnuteľnostipopovolenívkladu
v prospech žalovaného, čo je v rozpore s uvedeným rozsudkom NS SR pod sp. zn. 2 Obdo 66/2015 zo
dňa 28. 02. 2017. Z dôvodu, že žalobca požaduje úhradu za materiál zapracovaný do nehnuteľnosti pred
uzatvorením kúpnej zmluvy, tak priznanie jeho nároku zo strany súdu prvej inštancie by nepochybne

menilo výšku kúpnej ceny po povolení vkladu Okresným úradom katastrálnym odborom.

24. Po tom, ako dňa 28. 10. 2022 vykonal žalovaný úhradu podľa Dodatku č. 1 k ZoBZ (ktorý bol
doručený aj žalobcovi), tak žalovaného nikto nekontaktoval a neupozornil ho na to, že by bol s jeho
úhradou podľa Dodatku č. 1 k ZoBZ akýkoľvek problém. Namiesto toho bol žalovaný zo strany realitnej

kancelárie vyzvaný k podpisu pripravenej kúpnej zmluvy, pričom žalobca ani pri jej podpise nenamietal,
že by mu úhrada podľa Dodatku č. 1 k ZoBZ nebola pripísaná na jeho účet, alebo že by niečo medzi
nimi zostalo neuhradené, resp. chýbalo žalobcovi. Predmetná kúpna zmluva bola zo strany realitnej
kancelárie ako zástupcu žalobcu zaslaná žalobcovi aj žalovanému vopred, teda obaja mali čas sa
s jej znením oboznámiť vopred a vzniesť aj prípadné námietky. Žalobca bol od počiatku vlastníkom

rozostavaného rodinného domu a pozemkov podľa ZoBZ, tieto vlastnil už pri uzatvorení ZoBZ a v
bode 4.3. ZoBZ sa zaviazal úplne dokončiť výstavbu rodinného domu v stave interiérového dokončenia
štandard. Žalobca teda na žalovaného previedol rodinný dom v štádiu úplného interiérového dokončenia
do stavu štandard, ku ktorému sa zaviazal aj v ZoBZ. Zároveň v čl. III ods. 7 kúpnej zmluvy žalobca
potvrdil, že bol dôkladne oboznámený s platobnými podmienkami a tieto v celom rozsahu akceptuje

a prijíma. Žalovaný nadobúdal rodinný dom v jemu dobre známom technickom stave a tento bez
akýchkoľvek výhrad kúpil do svojho výlučného vlastníctva. Inak povedané, žalovaný kúpil rodinný dom
aj s pozemkami (a za tieto zaplatil dohodnutú kúpnu cenu) v takom stave, v akom sa nachádzali ku
dňu podpisu kúpnej zmluvy dňa 16. 12. 2022. K tomuto dátumu už boli ukončené všetky stavebné
práce, dokončený interiér a aj ostatné dokončovacie práce a žalobca už po podpise kúpnej zmluvy

na rodinnom dome nevykonával žiadne úpravy. Nielen realitná kancelária zastupujúca žalobcu, ale ani
samotný žalobca teda nielenže žalovaného neupozornil na to, že by mu malo podľa jeho slov „chýbať“
8.277,97 eur (ak mu nebola pripísaná na účet, a ak nebol dohodnutý so svedkom p. K., že peniaze pôjdu
na jeho účet, uvedeného by si musel byť žalobca vedomý), ale bez akejkoľvek výhrady na žalovaného
previedolrodinnýdomvtakomstave,vakombol,tedaajsprácamiobsiahnutýmivpredmetnomDodatku

č. 1 k ZoBZ. Na strane žalovaného pritom absentuje akékoľvek pochybenie (vedomé či nevedomé).
Žalovaný po celý čas komunikoval s realitnou kanceláriou, ktorá zastupovala žalobcu. Žalovanému bola
od realitnej kancelárie v máji 2022 doručená ZoBZ, ktorú žalovaný podpísal a podľa nej plnil. Následne
bol žalovanému v októbri 2022 doručený Dodatok č. 1 k ZoBZ opäť zo strany realitnej kancelárie
(podľa vyjadrenia realitnej kancelárie v e-mailovej správe bolo jeho znenie odsúhlasené), ktorý opäť

žalovaný len podpísal a podľa neho plnil. Potom bola žalovanému v decembri 2022 doručená kúpna
zmluva opäť zo strany realitnej kancelárie, ktorú opäť žalovaný na spoločnom stretnutí so žalobcom len
podpísal a podľa nej plnil. Žalovaného pritom nik až do júna 2023 nekontaktoval s tým, že by akákoľvek
pohľadávka medzi ním a žalobcom zostala neuhradená. Na základe doposiaľ uvedeného a v situácii,
kedy žalobca previedol na žalovaného vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (vo výlučnom vlastníctve

žalobcu) v stave, v akom sa tieto nachádzali ku dňu podpisu kúpnej zmluvy, nie je žalobca oprávneným
od žalovaného požadovať akékoľvek ďalšie plnenie. Zdôraznil, že kúpna cena podľa kúpnej zmluvy bola
uhradená za veci v takom stave, v akom boli ku dňu jej uzatvorenia, teda za nehnuteľnosti a práce
na nich vykonané, ktoré ale boli zrealizované do podpisu kúpnej zmluvy, teda v čase, kedy vlastníkomnehnuteľností bol žalobca. Žalobca teda nevykonával práce a neinvestoval do cudzej veci, ale tieto
vykonával a investoval do v tom čase vlastnej veci. Preto, keď predával v decembri 2022 nehnuteľnosti
žalovanému, bola dohodnutá konečná kúpna cena za všetko/celý predmet prevodu tak, ako v čase

podpisu kúpnej zmluvy existoval. V kúpnej zmluve nebolo vymienené, že by sa malo čokoľvek doplácať.
Zdôvodu,žežalobcadoskončeniadokazovaniasvojnárokprávnenepriradilpodkonkrétneustanovenie
Občianskeho zákonníka, tak doposiaľ nie je zrejmé, z akého právneho titulu sa domáhal svojho nároku.

25. Čo sa týka posúdenia sporu ako sporu medzi dodávateľom a spotrebiteľom poukázal žalovaný na

judikatúru poskytujúcu ochranu spotrebiteľovi a upravujúcu dôkazné bremeno dodávateľa. Konštatoval,
že samotné prerušenie živnosti neznamená, že ten ktorý subjekt nekoná v rámci svojej podnikateľskej
alebo inej obchodnej činnosti. Žalobca mal od 01. 08. 2010 do 29. 06. 2023 vydané živnostenské
oprávnenie o.i. aj na nasledovné predmety podnikania:
a) výkon činnosti vedenia uskutočňovania stavieb na individuálnu rekreáciu, prízemných stavieb a
stavieb zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15m, drobných

stavieb a ich zmien,
b) prípravné práce k realizácii stavby,
c) uskutočňovanie stavieb a ich zmien,
d) dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov.
Žalobca napriek formálne pozastavenej živnosti počas troch rokov začal stavať/postavil tri rodinné

domy, čo je minimálne o dve nehnuteľnosti viacej, než ako stihne bežný človek nepodnikateľ. Najprv
postavil a predal rodinný dom v M., potom postavil a predal rodinný dom v J. a následne začal stavať
rodinný dom aj vo N.. Uvedeným spôsobom ale nepostupuje niekto, kto stavia nehnuteľnosť pre seba. V
prípade nehnuteľnosti, ktorá súvisí s týmto sporom (J.) sa žalobca vyjadril, že keď mala byť uzatvorená
ZoBZ, tak dom mal byť len rozostavaný. Žalobca teda dom dostaval pre žalovaného, čo opäť svedčí v

prospechtoho,žežalobcakonalakododávateľ/developer/obchodník.Uvedenépotvrdzujúajvyjadrenia
svedka p. K. zo dňa 05. 04. 2024. Na základe uvedeného preto žalovaný nepovažuje za podstatné,
či žalobca v čase výstavby rodinného domu mal alebo nemal prerušenú živnosť/podnikanie. Okrem
uvedeného v § 251 TZ je upravený aj trestný čin neoprávneného podnikania, ktorý je postavený na
tom, že niekto podniká bez toho, aby mal na to vydané príslušné oprávnenie. Žalovaný považuje za

absurdné, aby mu bola ako spotrebiteľovi odopretá ochrana priznaná Občianskym zákonníkom ako aj
ostatnými právnymi predpismi, a to len z toho dôvodu, že žalobca si účelovo pozastavil svoju živnosť,
čo mu ale nijako nezabránilo vo faktickom podnikaní aj naďalej. Posúdenie predmetného sporu ako
spotrebiteľského má za následok o.i. aj aplikovanie III. časti II. hlavy CSP venovanej osobitnej ochrane
spotrebiteľa ako slabšej sporovej strany. Napr. podľa § 295 CSP, môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré

spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo
zabezpečí taký dôkaz. Uvedené je podstatné aj vo vzťahu ku skutočnosti, že žalobca aj do súdneho
spisu predložil nepodpísané znenie ZoBZ, pričom žalovaný nebol povinným na uvedenú skutočnosť
žalobcu upozorňovať a nahrádzať tak jeho nedbalosť v tomto spore. Žalobca ako dodávateľ si ale
nesplnil povinnosť podľa bodu 1.3.4. ZoBZ a nepredložil záväznú objednávku. Žalobca ako dodávateľ

požaduje od žalovaného ako spotrebiteľa plnenie presahujúce rámec a rozsah kúpnej zmluvy a kúpnej
ceny, ktorá bola v plnej výške uhradená. Žalovaný ako spotrebiteľ v tomto prípade požíva plnú ochranu
poskytovanú mu zo strany CSP ako aj OZ a ďalších právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Je
neprijateľné, aby dodávateľ spotrebiteľovi predal vec za presne určenú kúpnu cenu, ktorú spotrebiteľ
aj uhradí a následne by sa dodávateľ dožadoval ešte ďalšieho plnenia vo vzťahu k už predanej veci.

Zároveň je neprijateľné, aby súd prvej inštancie poskytol vyššiu mieru ochrany žalobcovi, ktorý fakticky
podnikal aj po pozastavení jeho živnosti, než žalovanému ako spotrebiteľovi, ktorý doslova v ničom
nepochybil.

26.Čosatýkapokusuomimosúdnevyriešeniesporu,žalovanýuviedol,žesúdprvejinštancieprisudzuje

žalobcovi vlastnosti a predpoklady, ktorými ale tento nedisponuje. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobca
žiadal od žalovaného postúpenie pohľadávky voči svedkovi p. K., žalobca netvrdil a ani nepreukázal,
že by sa obrátil na svedka p. K. a od tohto žiadal, aby žalovanú čiastku zaslal na účet žalobcu s
odôvodnením, že svedkovi p. K. bola pripísaná „omylom“. Svedok p. K. pri výsluchu zo dňa 05. 04. 2024
na otázku, či ho žalobca kontaktoval ohľadom sumy 8.227,97 eur uviedol: „nie on vedel, že tie peniaze

patria mne. Nikdy si ich u mňa nežiadal.“ Ak by bol žalobca presvedčený o tom, že peniaze obdržané
na účet svedka p. K. mali patriť žalobcovi, tak v prvom rade by sa obrátil na svedka p. K. a tieto od neho
žiadal.Žalovanýsapritomjasnenapojednávanídňa05.04.2024vyjadril,žetotojespormedzižalobcom
a p. K. a že nevie, čo je na pozadí. Napriek uvedenému predmetné správanie žalobcu nič nemení na tom,že tento konal špekulatívne a v rozpore s dobrými mravmi, keď nepodpísal ani ZoBZ, ani Dodatok č. 1 k
ZoBZ, pričom o uvedenom neinformoval ani realitnú kanceláriu a ani žalovaného. Následne žalovanému
predal rodinný dom postavený pre žalovaného, z ktorého si vyhotovoval aj fotky pri návštevách na stavbe

a podpisoval aj preberací protokol, pričom až o cca 6 mesiacov neskôr prišiel s tým, že on ako žalobca
nikdy nič neodsúhlasil a že napriek zapracovaniu obkladov, dlažieb a laminátovej podlahy rodinného
domu, tak za tieto nedostal zaplatené. Uvedené postráda základnú logiku, kedy predsa žalobca bol ten,
kto uhrádzal platby za práce a materiál na rodinnom dome stavanom pre žalovaného, a teda on jediný
mal dokonalý prehľad o tom, čo ktorá položka stála. Nie je preto uveriteľné tvrdenie žalobcu, že on s

Dodatkom č. 1 k ZoBZ nesúhlasil, pričom tento svoj nesúhlas nikomu neoznámil (údajne len svedkovi
p. K., čo sa ale v konaní nepreukázalo).

27. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Nitre v súlade s § 389 ods. 1 písm. d)
CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 8C/14/2024 - 220 zo dňa 15. 05. 2024 v celom rozsahu
a vrátil vec súdu prvej inštancie.

28. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 19. 08. 2024.

29. Žalobca považoval za potrebné uviesť, že žalovaný bol tým, kto oslovil realitnú kanceláriu za účelom
kúpy rodinného domu v J.. Uvedené vyplýva aj z jeho výpovede na pojednávaní dňa 05. 04. 2024.

Navyše, akékoľvek tvrdenia žalovaného, že žalobcu realitná kancelária zastupovala, je nepravdivé,
pretože táto nemala na zastupovanie splnomocnenie. Uvedené tvrdenia žalovaného nevyplývajú ani z
výpovede svedkyne G. G. a ani z akejkoľvek inej skutočnosti. Žalovaný a aj realitná kancelária mali
k dispozícii podpísanú verziu ZoBZ, z ktorej sa následne plnilo (zaplatenie zálohy). Nedáva žiadny
zmysel, prečo by žalovaný zaplatil zálohu za rodinný dom, keby nemal istotu, že mu tento dom bude

neskôr predaný. Na základe článku V. bod 5.5 ZoBZ má mať každá strana vlastné vyhotovenie zmluvy.
Skutočnosť, že žalovaný nezasahoval do znenia ZoBZ je pre toto konania irelevantná. Ak by žalovaný
so znením zmluvy nesúhlasil, logicky by mal k nej pripomienky alebo by túto vôbec nepodpísal.

30. Čo sa týka Dodatku č. 1, žalovaný už pri jeho preštudovaní a plnení z neho musel vedieť, že platbu

uskutočňuje na iný bankový účet, ako je účet žalobcu. Uvedené vyplýva z toho, že v hlavičke Dodatku
č. 1 je uvedený bankový účet žalobcu, no bankový účet uvedený v texte je rozdielny. Žalovaný o tejto
skutočnosti mohol a musel vedieť aj na základe skutočnosti, že predtým už na účet žalobcu posielal
zálohu za rodinný dom a tento bol odlišný od bankového účtu, na ktorý žalovaný uskutočnil platbu
za nadštandardný materiál. Žalobca nepovažoval neupravovanie obsahu Dodatku č. 1 žalovaným za

podstatné pre toto konanie. Ak by žalovaný mal akékoľvek výhrady k existencii svojho záväzku alebo k
jeho výške, toto by logicky musel namietať realitnej kancelárii alebo by Dodatok č. 1 vôbec nepodpísal,
resp. z neho neplnil. Keďže žalobca k obsahu Dodatku č. 1 mal námietky (uvedenie nesprávneho čísla
účtu) tento logicky nepodpísal. Žalovaný počas celého konania nepredložil podpísanú verziu Dodatku
č. 1 žalobcom a ani nikdy netvrdil, že by tento bol žalobcom niekedy podpísaný. Žalovaný v čase

podpisu kúpnej zmluvy vedel o existencii Dodatku č. 1 a že z neho plnil na iný bankový účet. Túto
skutočnosť žalobcovi pri podpise kúpnej zmluvy zatajil a rovnako tak učinila aj realitná kancelária.
Žalobcov nárok vyplýva zo ZoBZ a nie z kúpnej zmluvy, ktorá nemá s uvedeným nárokom nič spoločné.
Uvedené podporuje aj nadpis Dodatku: „Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a dohody o rezervácii
nehnuteľností č. 2022-0521-03 uzatvorená v súlade s ust. § 50a, § 50b a § 51 Občianskeho zákonníka v

platnom znení DODATOK č. 1“ a rovnako aj obsah zmluvy a fakt, že bol vypracovaný už pred podpisom
kúpnej zmluvy. Z týchto dôvodov nemá kúpna zmluva na rodinný dom v Lužiankach žiadny vplyv na
nárok žalobcu v tomto konaní.

31. Žalobca ďalej uviedol, že v máji 2023 viackrát telefonicky kontaktoval žalovaného. Počas ich

rozhovoru sa žalobca pýtal žalovaného, či plnil na základe Dodatku č. 1, odpovedal áno, či plnil na jeho
účet, odpovedal: „K. som to platil“. Žalobca žalovaného neskôr požiadal o zaslanie pohybu z internet
bankingu, ktorý žalovaný aj poslal. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný vedel, na ktorý bankový účet
platil a túto skutočnosť zatajil už počas podpisu kúpnej zmluvy a aj počas celého doterajšieho konania.
Žalobca sa po zistení týchto skutočností snažil o mimosúdne riešenie vzniknutej situácie, a preto dňa

01. 06. 2024 poslal realitnej kancelárii e-mail, v ktorom sa dopytoval na Dodatok č. 1, a prečo bol tento
riešený bez neho. Až potom, čo žalovaný prestal reagovať na maily a telefonáty žalobcu, sa žalobca
rozhodol zapojiť svojho právneho zástupcu.32. Čo sa týka platnosti ZoBZ, ako je uvedené v bode 36. odôvodnenia rozsudku, konajúci súd prvej
inštancie si riadne splnil svoju povinnosť preskúmania, či je alebo nie je ZoBZ absolútne neplatná. Ako
správne uviedol súd prvej inštancie, skutočnosť, že žalobca nepredložil verziu ZoBZ, ktorá by niesla

aj jeho podpis, neznamená, že k jej podpisu nedošlo. Súd prvej inštancie mal platné uzavretie ZoBZ
preukázané tak zo správania žalovaného a žalobcu, ako aj zo svedeckej výpovede G. D. G., ktorá
potvrdila uzavretie ZoBZ, pričom vzhľadom na jej dlhoročnú prax v oblasti realitných činností možno
predpokladať, že musela vedieť o nutnosti podpisu ZoBZ všetkými zmluvnými stranami, aby sa na
základe tejto mohlo začať plniť. Z uvedeného je zrejmé, že konajúci súd sa dostatočne venoval otázke

absolútnej neplatnosti ZoBZ, a preto sú námietky žalovaného nedôvodné. Z priebehu konania je podľa
žalobcu zjavné, že nebolo potrebné z jeho strany akokoľvek vysvetľovať, prečo predložil nepodpísanú
verziu ZoBZ z jeho strany. Túto požiadavku nevyslovil ani súd prvej inštancie a ani žalovaný. Žalovaný
v žiadnom svojom vyjadrení a ani počas pojednávania, kedy mal možnosť pokladať žalobcovi otázky,
nespomenul otázku nepredloženia podpísanej ZoBZ všetkými zmluvnými stranami. Navyše, na prvom
pojednávaní zo dňa 05. 04. 2024 právny zástupca žalovaného požiadal súd o predbežné právne

posúdenie veci. V uvedenom posúdení súd prvej inštancie uviedol za nesporné, okrem iného, aj
uzatvorenie ZoBZ. Žalovaný a ani jeho právny zástupca po tomto vyhlásení, až do momentu prednesu
záverečnej reči, žiadnym spôsobom nerozporovali uzavretie ZoBZ. Ak by žalovaný včas namietol
platnosť ZoBZ buď počas písomnej fázy konania alebo na začiatku prvého pojednávania, žalobca by
mal možnosť preukázať jej uzavretie aj výpoveďami svedkov. Na prvom pojednávaní prebehol výsluch

G. G., ktorá bola zmluvnou stranou ZoBZ, a preto by jej žalobca mohol položiť otázku ohľadom platnosti
uzavretia resp. podpísania zmluvy. Žalovaný však svojím oneskoreným podaním námietky neplatnosti
ZoBZ o túto možnosť žalobcu ukrátil. Opätovné predvolanie G. G. by bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania.

33. Žalovaný podpisom Dodatku č. 1 súhlasil s jeho obsahom, a teda aj s výškou sumy za nadštandardný
materiál. Ak žalovaný podpísal ZoBZ, tak súhlasil s jej obsahom. Je však nelogické, prečo by si žalobca
uplatňoval akýkoľvek nárok zo ZoBZ alebo inej zmluvy alebo listiny, s ktorým obsahom by nesúhlasil a
túto nepodpísal. Rovnako z doterajšieho správania žalobcu a žalovaného je zrejmé, že zo ZoBZ plnili.
Uvedené dokazuje faktické postavenie rodinného domu v J. a jeho následný predaj. Preto s ohľadom

na všetky skutočnosti nemožno tvrdiť, že k uzavretiu ZoBZ nedošlo. Ako je zjavné z odôvodnenia
napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal s predloženou nepodpísanou verziou
ZoBZ tak, že zhodnotil aj iné vykonané dôkazy a skutočnosti. Konkrétne sa jednalo o výsluch svedkyne
G. G., ktorá bola zmluvnou stranou ZoBZ, t. j. je na nej aj jej podpis. Zo ZoBZ sa aj reálne plnilo,
čo žalovaný nikdy nespochybnil. Svedkyňa G. G. figurovala v právnom vzťahu žalobcu so žalovaným

ako sprostredkovateľ, konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a za jej služby jej bola poskytnutá
odmena. Tvrdenie žalovaného, že bola zmluvnou stranou iba v časti rezervácie nehnuteľnosti je
zavádzajúce a nepresné. Ako vyplynulo z výpovede svedkyne G. G., predmetnú dokumentáciu ohľadom
predaja rodinného domu v J. (ZoBZ, Dodatok č. 1, kúpnu zmluvu a iné) vypracovala ona, mala ju k
dispozícii, rokovala a komunikovala ohľadom nich so žalobcom aj so žalovaným. Tiež je potrebné dodať,

že v ZoBZ, v úvodných ustanoveniach, bola dohodnutá aj odmena za sprostredkovanie pre realitnú
kanceláriu. Z tohto dôvodu mala preto realitná kancelária osobitný záujem na tom, aby bola ZoBZ
platne uzavretá. Z uvedených dôvodov je svedkyňa G. G. vhodnou osobou na preukázanie všetkých
skutočností ohľadom zmluvnej dokumentácie v tomto konaní. S poukazom na to, že žalovaný až v
záverečnej reči, t. j. až po tom, čo požiadal súd prvej inštancie o ukončenie dokazovania, uviedol

námietku absolútnej neplatnosti ZoBZ, má žalobca za to, že sa mu právny zástupca žalovaného snažil
znemožniť procesne brániť proti tomuto novému tvrdeniu. Žalovaný a jeho právny zástupca pri tvrdení
absolútnej neplatnosti ZoBZ nepredložili toto tvrdenie včas, aj keď mali na túto možnosť dostatok času.
Preto uvedené konanie žalovaného by smerovalo iba k ďalšiemu predlžovaniu konania a vzniku ďalších
trov, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Tiež je potrebné dodať, že žalovaný bol a je

právne zastúpený advokátom a ten by mal mať vedomosť o sudcovskej koncentrácii ako aj o dôsledkoch
jej nedodržania. Je však zrejmé, že toto konanie právneho zástupcu žalovaného bolo špekulatívne,
účelové a v rozpore s dobrými mravmi, a preto by sa naň nemalo prihliadať. Žalobca je toho názoru, že
uplatnenie tvrdenia o predložení nepodpísanej verzie ZoBZ až v rámci záverečnej reči žalovaným bolo
oneskorené a je možné ho považovať za špekulatívne konanie. Z týchto dôvodov sa preto naň nemôže

prihliadať. Pre odstránenie všetkých pochybností žalobca predložil podpísanú verziu ZoBZ všetkými
zmluvnými stranami, ktorú by inak predložil počas konania, keby žalovaný svoju námietku uplatnil
včas. Námietku žalovaného o dodatočnom podpise ZoBZ pritom žalobca odmieta, nakoľko táto nie je
opodstatnená a čas podpisu by sa dal verifikovať znaleckým posudkom. Podľa ust. čl. V. bod 5.5 ZoBZje táto vyhotovená v troch vyhotoveniach s platnosťou prvopisu, z ktorých po jednom vyhotovení obdrží
každý účastník tejto zmluvy. Na základe uvedenej citácie je zjavné, že žalovaný musel mať k dispozícii aj
podpísanú verziu ZoBZ. Rovnako je dôležité poznamenať, že podpísanú verziu ZoBZ mala k dispozícii

aj realitná kancelária, ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia tejto zmluvy. Preto uvedené tvrdenia
o absolútnej neplatnosti ZoBZ možno považovať zo strany žalovaného za účelové s cieľom vyhnúť sa
plneniu svojich záväzkov. Uzavretie ZoBZ žalobca nikdy nenamietal, pričom uzavretie Dodatku č. 1
namietal pred, na začiatku a aj počas celého konania. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že obe
listiny, čo sa týka ich podpisu a platnosti, sú na základe všetkých okolností, zásadne odlišné. Na základe

ZoBZ sa začalo plniť – začala sa resp. pokračovala stavba rodinného domu v J., bola uzavretá kúpna
zmluva na predmetný rodinný dom a následne bolo vlastnícke právo k nemu zapísané do Katastra
nehnuteľností. Aj keď žalobca predložil nepodpísanú verziu ZoBZ, z celého priebehu konania, ako aj
z iných skutočností, je zrejmé, že otázka neplatnosti ZoBZ nebola v tomto konaní riešená. Na druhej
strane Dodatok č. 1 nebol nikdy žalobcom odsúhlasený a podpísaný, čo bolo preukázané mailovou
komunikáciou aj výpoveďami svedkov. Tiež, ak by mal žalovaný k dispozícii podpísanú verziu Dodatku

č. 1, túto by mohol počas konania predložiť. Ako vyplynulo z výpovede svedkyne G. G., Dodatok č.
1 bol vypracovaný za účelom ochrany predajcu (žalobcu), pričom nezáležalo, aká bude jeho forma.
Nárok žalobcu vyplýva zo ZoBZ a existencia Dodatku č. 1 na jeho vznik nemala žiadny zásadný dopad,
okrem vyjadrenia výšky dlžnej sumy. Žalovaný Dodatok č. 1 podpísal a ihneď aj plnil bez toho, aby bol
podpísaný aj žalobcom. Uzavretie Dodatku č. 1 žalovaný, žalobca a ani svedkovia nepotvrdzujú a jeho

uzavretie nepodporujú ani žiadne iné dôkazy alebo skutočnosti. Na základe hore uvedeného porovnania
okolností vzniku oboch listín je medzi nimi zrejmý značný rozdiel. Z tohto dôvodu nemožno predloženie
podpísanej resp. nepodpísanej verzie jednej listiny považovať za skutočnosť, ktorá by mala vplyv na
platnosť druhej. Ako bolo uvedené vyššie, na základe citovaného ust. čl. 15 ods. (2) CSP a na základe
zásady voľného hodnotenia dôkazov je nutné prihliadať na všetky skutočnosti a vykonané dôkazy vo

vzájomnej súvislosti. Uvedené súd prvej inštancie aj riadne vykonal, a preto prišiel k správnemu záveru
vyhodnotiť absenciu podpisu pri spomínaných listinách rozdielne.

34. Čo sa týka tvrdenej existencie dohody s p. K., žalobca uviedol, že nikdy neuzatvoril žiadnu dohodu
s p. K., ktorej predmetom by bol nárok p. K. na sumu, ktorú má zaplatiť žalovaný za nadštandardný

materiál. Hoci túto skutočnosť p. K. vo svojej svedeckej výpovedi tvrdil, žiadna ďalšia skutočnosť toto
nepotvrdzuje. Naopak, ak by mal žalobca uzavretú dohodu s p. K., tak ako tvrdil vo svojej svedeckej
výpovedi, s Dodatkom č. 1 by logicky súhlasil a aj by ho podpísal. Žalobca však obsah Dodatku č. 1,
konkrétne číslo bankového účtu v bode 1.6 namietal. Z tohto dôvodu je výpoveď p. K. v časti údajnej
dohody so žalobcom zjavne nepravdivá. Žalobca tiež dodáva, že p. K. mu Dodatok č. 1 a to, že z

neho žalovaný plnil na jeho účet, zatajil. Týmto konaním sa preto p. K. bezdôvodne obohatil o sumu
za nadštandardný materiál, ktorá mala byť uhradená na bankový účet žalobcu a nie p. K.. Žalobca
nenamietal p. K. v tejto veci nič z dôvodu, že nie je aktívne vecne legitimovanou osobou, pretože k
peniazom,ktorépreviedolžalovanýnaúčetp.K.,nemalvlastníckeprávo.Žalobcatiežpoukázalnanízku
hodnovernosť niektorých výpovedí svedka p. J. K.. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či má

vedomosť, či ho staval žalobca pre seba alebo pre niekoho iného, svedok uviedol: „na predaj, vtedy keď
sme ho začali stavať, už bol predaný“. Uvedené tvrdenie p. K. je zjavne nepravdivé, nakoľko sa rodinný
dom v J. začal stavať už v januári 2022 a ZoBZ bola podpísaná až 27. 05. 2022. H. K. však napriek
zákonnémupoučeniusúduprvejinštancieohľadomnásledkovnepravdivejsvedeckejvýpovede,uvádzal
vo svojej výpovedi nepravdy. Je možné konštatovať, že úmyselne nepravdivo svedčil v neprospech

žalobcu, aby si následne mohol peniaze, o ktoré sa bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného, naďalej
ponechať.

35. Žalobca ďalej uviedol, že o úhrade za nadštandard pred uzavretím kúpnej zmluvy nemal žiadnu
vedomosť, keďže ho o tejto skutočnosti neinformoval ani žalovaný a ani p. K.. Vo veci faktúr a fotografií,

žalobca uviedol, že bol v tom čase vyťažený inými povinnosťami, a preto sa nemohol ihneď zaoberať
rodinným domom v J.. Bol presvedčený, že všetky záležitosti vyrieši realitná kancelária a p. K., ktorý
stavbu realizoval. Ako už žalobca uviedol vo vyjadreniach, nedoriešený Dodatok č. 1 si všimol až
neskôr pri audite. Tvrdenie žalovaného, že si mohol zmeny všimnúť už pri odovzdaní rodinného
domu, je neopodstatnené, keďže žalobca nebol stavebníkom a nemohol vizuálne zistiť rozdiel medzi

pôvodne objednaným materiálom a nadštandardom. Výpoveď svedka p. K. o tom, že žalobcu o všetkom
informoval, považuje žalobca za bezpredmetnú. Uvedené tvrdenie svedka p. K. nie je ničím iným
potvrdené a ani nevyplýva zo žiadnej inej skutočnosti. Navyše je zjavné, že p. K. úmyselne tvrdil
nepravdivé informácie, aby žalobca v tomto konaní neuspel a on si mohol ponechať peniaze, o ktorésa bezdôvodne obohatil. Preukázanie vedomosti žalobcu o realizovanom nadštandarde ako aj o platbe
zaň vykonanej na účet tretej osoby bolo na strane žalovaného. Ak svoju nevedomosť o uvedených
skutočnostiach deklaroval sám žalobca, je žalovaný povinný, v rámci procesného útoku, poukázať na

relevantné skutočnosti, predložiť dôkazy alebo tieto navrhnúť vykonať. Podľa žalobcu však žalovaný
v tejto veci neuniesol dôkazné bremeno. Nepredložil ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, ktoré by
vedomosť žalobcu o uvedených skutočnostiach preukazovalo. Žalovaný iba poukázal na nepriame,
ničím iným nepodložené tvrdenia žalobcu a žalobcom popierané tvrdenia p. K.. Tieto tvrdenia však v
kontexte doterajšieho konania a zisteného skutkového stavu, nemôžu podporovať predmetné tvrdenia

žalovaného.

36. Čo sa týka otázky prechodu vlastníckeho práva, podľa žalobcu to nie je pre tento prípad podstatné.
Podľa predbežného právneho posúdenia sporu, uzavretie kúpnej zmluvy a prevod vlastníckeho práva
k rodinnému domu v J. zápisom do Katastra nehnuteľností bolo nespornou otázkou. Žalovaný uvedené
počas celého konania ani nenamietal. Jedinou námietkou bol rozpor s rozhodnutím Najvyššieho

súdu SR, sp. zn. 2Obdo/66/2015. V bode 41. rozsudku sa súd prvej inštancie s touto námietkou
riadne vysporiadal. Uvedený záväzok žalovaného zaplatiť rozdiel v sume za nadštandardný materiál
je potrebné považovať za samostatný záväzok žalovaného. Žalobca podotkol, že žalovaný objednanie
nadštandardného materiálu, jeho dodanie a výšku sumy, ktorú musí žalobcovi uhradiť, počas celého
konania nenamietal. Uvedené podporujú aj skutočnosti, že žalovaný fakticky konal (uhradil predmetnú

sumu na nesprávny bankový účet) a svojím podpisom na Dodatku č. 1 potvrdil uvedený záväzok. Na
základe uvedeného možno tvrdiť, že žalovaného zaväzuje Dodatok č. 1 aj ako jednostranný právny
úkon. Rovnako uvedené sa udialo už pred uzavretím kúpnej zmluvy a v tejto zmluve nebolo nikde
uvedené, že by kúpna cena zahŕňala sumu za výber nadštandardného materiálu. Preto nemožno hovoriť
o novácii právneho úkonu, keďže uvedené nebolo v kúpnej zmluve výslovne dohodnuté a ani to z jej

textu nevyplýva. Žalovaný nikdy nepovažoval kúpnu zmluvu ako náhradu za Dodatok č. 1. S oboma
záväzkamisúhlasilajezjavné,žeichpovažovalzasamostatnestojacezáväzky.AkotovyplývazoZoBZ,
žalobca sa so žalovaným zaviazali uzavrieť kúpnu zmluvu na rodinný dom v J., pričom kúpna cena bola
dohodnutá na 320.000,- eur. Popri tomto záväzku zmluvných strán bol dohodnutý aj ďalší záväzok –
záväzok žalovaného uhradiť rozdiel v rozpočte v prípade výberu nadštandardného materiálu. Žalovaný

sa však vo svojich tvrdeniach snaží o splynutie týchto záväzkov, pričom toto nepreukázal žiadnou
osobitnou dohodou medzi ním a žalobcom. Rovnako zo správania žalovaného, v čase od uzavretia
zmluvy o budúcej zmluve do povolenia vkladu vlastníckeho práva k rodinnému domu v J. do Katastra
nehnuteľností, je zrejmé, že kúpnu zmluvu nikdy nepovažoval ako právny úkon, ktorý by nahrádzal
jeho záväzok uhradiť sumu za nadštandardný materiál. Žalobca tiež považuje konanie žalovaného,

že napriek dohodnutej kúpnej cene 320.000,- eur bol ochotný zaplatiť celkovo 328.227,97 eur a túto
skutočnosť pri uzavretí kúpnej zmluvy k rodinnému domu v J. nijako nenamietal, za nelogické. Ak by mal
žalovaný akékoľvek pochybnosti o kúpnej cene vyjadrenej v kúpnej zmluve, túto mal možnosť namietať
kedykoľvek pred uzavretím kúpnej zmluvy. Je však zjavné, že žalovaný s navýšením kúpnej ceny podľa
príslušných ustanovení zmluvy o budúcej zmluve súhlasil a túto aj mal vôľu uhradiť žalobcovi, ale platbu

nevykonal na bankový účet žalobcu. Žalobca pripomenul, že faktúry za nadštandardný materiál riadne
uhradil on, čo potvrdzuje aj výpoveď svedka p. K. na pojednávaní dňa 05. 04. 2024. V momente keď
bol žalovanému doručený Dodatok č. 1, tak hneď konal bez toho, aby mal k dispozícii súhlas žalobcu s
obsahom danej listiny. Teda konal iba na základe vlastnej iniciatívy, pričom si riadne neoveril správnosť
údajov uvedených na zmluve. Žalovaný mohol mať pochybnosti už len pri riadnom prečítaní si Dodatku

č. 1. Keby tak učinil, tak by zistil, že číslo účtu uvedené v hlavičke je rozdielne od čísla účtu uvedeného
v texte. Rovnako mu muselo byť už pri uskutočňovaní platby zrejmé, že platí na iný účet, keďže predtým
už raz platil zálohu na účet žalobcu. Navyše, žalovaný pri podpise kúpnej zmluvy na rodinný dom v J.
zatajil žalobcovi navýšenie kúpnej ceny z dôvodu výberu nadštandardného materiálu.

37. K nepriradeniu nároku pod konkrétne ustanovenie Občianskeho zákonníka žalobca uviedol, že
takátopovinnosťžalobcovizničohonevyplýva.Žalobcaniejepovinnýdokazovaťplatnéprávnepredpisy
a jeho povinnosť je iba preukázať skutkové tvrdenia a relevantné skutočnosti. Je úlohou súdu, aby
na základe uvedených tvrdení subsumoval nárok strany sporu pod konkrétne ustanovenia právneho
poriadku a na základe toho rozhodol.

38. Žalobca v rámci právneho vzťahu so žalovaným nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Uvedené podporuje fakt, že na všetkých zmluvách sú uvedené jeho údaje ako fyzickej osoby –
nepodnikateľa (nie je uvedené IČO) a že mal v období od 01. 09. 2017 do 29. 06. 2023 pozastavenúživnosť a žiadna zo skutočností nenasvedčovala tomu, že by bol konal v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. V tomto konaní sa neskúmala otázka či má žalovaný štatút spotrebiteľa, ale či má žalobca štatút
dodávateľa (obchodníka). V tomto prípade sa musí použiť zásada uvedená v čl. 8 CSP, kedy je strana,

ktorá tvrdí určitú skutočnosť, povinná podoprieť svoje tvrdenie relevantnými dôkazmi. Inými slovami,
dôkazne bremeno je na strane žalovaného, teda je v jeho záujme, aby svoje tvrdenia riadne preukázal
a bremeno uniesol. Ako je však z dokazovania zjavné, žalovaný toto bremeno neuniesol, čo potvrdil aj
súd prvej inštancie v rozsudku. K tvrdeniu, že žalobca počas troch rokov postavil/ začal stavať tri rodinné
domy, čo je podľa žalovaného o dve nehnuteľnosti viac než stihne bežný človek nepodnikateľ uviedol, že

toto považuje za ničím iným nepodložené hypotézy žalovaného. Ako žalobca uviedol vo svojej výpovedi,
stavbu v M. predal, pretože tam nechcela bývať jeho partnerka, rodinný dom v J. predal, pretože nastali
iné okolnosti (úmrtie otca) a stavbu vo N. staval ako fyzická osoba pre inú osobu spolu s p. K., ktorý
však od tejto stavby odstúpil. Na základe uvedeného je preto zjavné, že žalobca nekonal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, ale ako súkromná fyzická osoba. Navyše, všetky zmluvy, daňové priznania z
kúpy a predaja nehnuteľností ako aj hypotekárne úvery čerpané na stavbu rodinného domu boli uzavreté

a podané žalobcom ako fyzickou osobou – nepodnikateľom. Tvrdenie žalovaného, že bežný človek
nemôže postaviť za tri roky tri rodinné domy je absurdné. Neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by
akokoľvek obmedzoval počet stavieb, ktoré môže jedna osoba postaviť. Žalobca, ako vysokoškolsky
vzdelaná osoba v oblasti stavebníctva, má dostatočné znalosti a skúsenosti na to, aby mohol realizovať
viac stavieb v krátkom časovom období. Pre dokončenie stavieb a ich následný predaj sa rozhodol až

po tom, čo nastali už hore spomínané skutočnosti. Navyše do stavby investoval finančné prostriedky a
nechcel, aby mu táto investícia prepadla. Žalobca tiež pripomína, že neexistuje žiadny právny predpis,
ktorý by zakazoval stavať a predávať nehnuteľnosti ako súkromná osoba. Preto tvrdenie žalovaného, že
uvedené stavby staval a predával v rámci svojej podnikateľskej činnosti je nesprávne a nie je podložené
žiadnymi relevantnými skutočnosťami ani dôkazmi. Žalobca si pozastavil svoje živnosti už v roku 2017

a v roku 2020 toto pozastavenie predĺžil. Z odvolania nie je jasné, odkiaľ má žalovaný informáciu o
tom, kedy mal mať žalobca pozastavené živnosti. Na základe uvedené je možné tvrdiť, že tvrdenie
žalovaného v odvolaní, že si žalobca účelovo pozastavil živnosť, je nepravdivé. Žalobca tiež pripomenul,
že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalobca vykonával akúkoľvek podnikateľskú činnosť
predajom rodinných domov. Uvedené tiež nevyplýva ani zo žiadnych iných skutočností alebo rozhodnutí

príslušných orgánov. Žiadna skutočnosť ani vykonaný alebo predložený dôkaz nenasvedčuje tomu, že
by právny vzťah žalobcu so žalovaným bol spotrebiteľským vzťahom. Z tohto dôvodu nie je splnená
podmienka pre aplikáciu osobitných ustanovení CSP o ochrane spotrebiteľa ako slabšej strany. Teda
nie je prípustné ani to, aby súd vykonal aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci podľa § 295 CSP.

39. Žalobca po zistení, že žalovaný uhradil jemu náležiacu sumu za nadštandardný materiál p. K.,
ponúkol žalovanému jednoduché riešenie vo forme dohody o postúpení pohľadávky, ktoré žalovaný
odmietol. Žalobca sa rozhodol pre toto riešenie z dôvodu, že on sám nie je aktívne vecne legitimovaný
žiadať predmetnú sumu od p. K.. Uvedené môže požadovať iba žalovaný, keďže na jeho úkor sa p. K.

bezdôvodne obohatil, čo potvrdil aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku.

40. Žalovaný sa následne vyjadril v podaní zo dňa 16. 09. 2024, kde opätovne poukázal na absenciu
podpisu žalobcu na ZoBZ a na Dodatku č. 1 k ZoBZ s tým, že poukázal len na zrejmú skutočnosť
vyplývajúcu zo spisu. Namietal tiež predloženie podpísanej ZoBZ v odvolacom konaní ako neprípustnú

novotu a zároveň prostriedok procesného útoku po koncentrácii konania. Mal tiež za to, že žalobca
nepodpísanú ZoBZ podpísal dodatočne po jeho upozornení a predložil ju súdu ako dôkaz. Na základe
uvedeného mal za to, že:
1. Kým právne posúdenie nároku je vecou súdu, tak preukázanie skutkových tvrdení je vecou žalobcu.
Keďže žalobca odvodzuje svoj nárok od ZoBZ, ktorá ním nie je podpísaná, tak to bol žalobca, ktorý mal

preukázať jej uzatvorenie, ako skutkovú okolnosť. Keďže žalobca predložil na preukázanie skutkových
okolností ním nepodpísanú ZoBZ, tak z toho vyplýva, že táto ním nebola odsúhlasená (ak by ju
odsúhlasil, tak by ju aj podpísal a vôbec by nedisponoval žalobcom nepodpísanou verziou).
2. Sám žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že majú existovať len 3 verzie ZoBZ pre každú zmluvnú
stranu jedna, ale on sám už v tomto konaní predložil 2 verzie ZoBZ (nepodpísanú do skončenia

dokazovania a podpísanú v odvolacom konaní). Uvedené už nasvedčuje neoprávnenej manipulácii s
dôkazmi na strane žalobcu.
3. Na pojednávaní dňa 15. 05. 2024 súd prvej inštancie oboznámil obsah spisu, a to konkrétne aj
ZoBZ bez podpisu žalobcu. Žalobca pritom nespochybňoval zrejmú absenciu jeho podpisu na ZoBZ.Zároveň napriek žiadosti právneho zástupcu žalovaného súd prvej inštancie nevyhlásil dokazovanie
za skončené a k tomuto pristúpil až po prednese právneho zástupcu žalovaného (s odôvodnením, že:
„strany sporu prednesú záverečné reči a ak podľa obsahu záverečnej reči súd nezistí, že je tu nejaký

dôvod na doplnenie dokazovania alebo na odročenie pojednávania, až vtedy súd vyhlási dokazovanie
za skončené.“) ktorého obsahom bolo aj upozornenie na zrejmú absenciu podpisu žalobcu na ZoBZ.
Predmetné vyjadrenie súdu nie je obsahom písomného vyhotovenia zápisnice, a preto navrhol, aby sa
odvolací súd oboznámil so zvukovým záznamom z pojednávania zo dňa 15. 05. 2024.
4. Súd prvej inštancie nepristúpil k sudcovskej koncentrácii konania, teda ani z tohto dôvodu nie je

možné hodnotiť poukázanie právneho zástupcu žalovaného na absenciu podpisu žalobcu na ZoBZ za
oneskorené. Uvedené platí o to viac, že súd prvej inštancie bol povinným skúmať žalobnú legitimáciu
žalobcu ex offo. Sudcovská koncentrácia konania sa dotýka len skutkových tvrdení strán, ale nie
právneho posúdenie, ktoré je vecou súdu, rovnako sa podľa názoru žalovaného koncentrácia konania
netýka ani poukázania na obsah listiny nachádzajúcej sa v súdnom spise a riadne vykonanej.
5. Žalovaný nebol povinným upozorňovať žalobcu, že podanie žalobcu trpí zjavnou vadou, resp. že na

ním predloženej listine absentuje podpis žalobcu, nakoľko dôkazné bremeno žaloby nesie žalobca, nie
žalovaný. Nie je preto pravdou, že by žalovaný žalobcu pripravil o možnosť predložiť ZoBZ s podpisom
žalobcu. Bolo vecou, úlohou a zodpovednosťou žalobcu, aby ak tvrdil, že došlo k podpisu ZoBZ, túto s
daným podpisom aj predložil do skončenia dokazovania.
6. Žalobca nezdôvodnil ani to, odkiaľ má podpísanú ZoBZ, či teda disponuje minimálne dvoma verziami

ZoBZ, a prečo do skončenia dokazovania na súde prvej inštancie nepredložil ním podpísanú ZoBZ,
ktorú ak by skutočne podpísal, tak ňou musel disponovať od samého začiatku sporu. Zároveň žalobca
nezdôvodnil, prečo vo svojom vyjadrení uviedol, že: „má mať každá strana vlastné vyhotovenie zmluvy.“,
teda majú existovať 3 rovnopisy, ale sám žalobca predložil 2 rovnopisy, čo je spolu s rovnopisom
žalovaného a realitnej kancelárie spolu 4 kusy.

41. Tvrdenie, že žalobca v máji 2023 viackrát telefonicky kontaktoval žalovaného s tým, že žalovaný mal
uviesť, že platil na základe Dodatku č. 1 p. K. predstavuje opäť neprípustnú novotu v odvolacom konaní
(a zároveň prostriedok procesného útoku po koncentrácii konania), pričom predmetné tvrdenie nebolo
žalobcom tvrdené a ani preukázané pred súdom prvej inštancie. Samotná skutočnosť, že v Dodatku č.

1 k ZoBZ bolo v texte uvedené iné č. účtu žalobcu, než bolo uvedené v hlavičke ešte neznamená, že by
žalovaný mal pojať akékoľvek podozrenie o tom, že tento účet nie je účtom žalobcu, resp. že na tento
nemá plniť. V dnešnej dobe je bežné, že majú ľudia 2 alebo 3 účty a to často aj v rôznych bankách.
Sám žalobca navyše utvrdzoval žalovaného v správnosti jeho konania, keď svoje námietky voči obsahu
Dodatku č. 1 neuviedol žalovanému (v čase podpisu Dodatku č. 1 k ZoBZ žalovaným a ani po tom,

ako bol Dodatok č. 1 k ZoBZ doručený žalobcovi) a zároveň uvedené nenamietal ani pri podpisovaní
kúpnej zmluvy (teda žalobca nenamietal, že by nemal uhradený akýkoľvek záväzok spojený s predajom
nehnuteľnosti).

42. Vo vzťahu k vedomosti žalobcu o realizácii nadštandardu žalovaný uvádzal skutočnosti, ktoré už boli

obsahom jeho podaného odvolania s tým, že poukázal na čl. 11 ods. 3 CSP a na to, že žalobca mal k r.
2022 vysokoškolské vzdelanie v oblasti stavebníctva, od r. 2010 podnikal v stavebníctve, zároveň mal
dostatočné znalosti a skúsenosti na to, aby mohol realizovať viac stavieb v krátkom časovom období,
pri každej návšteve rodinného domu si vyhotovoval fotografie a boli mu doručené faktúry za materiál s
jednotkovými cenami a aj napriek tomu žalobca údajne nevedel, že bol použitý nadštandardný materiál.

Žalobca nielenže musel vedieť, že žalovaná suma mu nebola pripísaná na jeho bankový účet (a to
najneskôr pri podpise kúpnej zmluvy), ale aj to, aký materiál a v akej cene bol použitý na jeho rodinný
dom, ktorý následne predal žalovanému. Nesúhlasil s tvrdením, že úhrada za nadštandard predstavuje
iný druh záväzku, než neskôr úhrada kúpnej ceny za ten istý predmet kúpy vykonaná na základe neskôr
uzatvorenej kúpnej zmluvy.

43. K spochybňovaniu výpovede p. K. vo vzťahu k tomu, že medzi žalobcom a p. K. bola dohoda o tom,
že plnenie podľa Dodatku č. 1 k ZoBZ pôjde na účet p. K., uviedol, že je nelogické, aby p. K. spolu so
žalobcom stavali rodinný dom, pričom žalobca by dostal celý zisk z predaja rodinného domu žalovanému
a p. K. by nedostal nič. Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu tvrdil, že mu bol návrh Dodatku

č.1kZoBZdoručenýe-mailom,aženaúdajnúvaduústneupozornilodosielateľae-mailu.Žalobcapritom
nezdôvodnil, prečo ak mal vedomosť o údajnom nesprávnom účte v Dodatku č. 1 k ZoBZ, a zároveň
vedel, že suma podľa Dodatku č. 1 k ZoBZ nebola pripísaná na jeho účet, tak prečo podpísal kúpnu
zmluvu, kde mal jasne uvedenú celkovú kúpnu cenu za predmet prevodu, ktorého súčasťou boli aj veciuvedené v Dodatku č. 1. Žalobca si odporuje, keď najprv tvrdil, že na údajnú vadu upozornil odosielateľa
e-mailu a aj to ústne, ale neskôr tvrdil, že ústne mal upozorniť p. K. a odosielateľovi e-mailu len odpísať,
že si to Dodatok č. 1 k ZoBZ pozrie. Žalobca sa oboznámil s obsahom Dodatku č. 1 k ZoBZ a jeho

obsah vo vzťahu k nikomu nenamietal a žiadne námietky nepredniesol. Na základe uvedeného je vidieť,
že žalobca nepreukázal, že by u kohokoľvek namietal znenie Dodatku č. 1 k ZoBZ, zároveň si žalobca
odporuje, keď raz uvádza, že Dodatok č. 1 k ZoBZ namietal u odosielateľa (pozn. G. O. C., ktorá uvedené
nepotvrdila) a následne že to namietal u p. K. (ktorý to tiež nepotvrdil). Žalobca zároveň nezdôvodnil,
prečo nenamietal údajne chýbajúcu úhradu ani pri podpise kúpnej zmluvy (žalobca vo svojej výpovedi

len tvrdil, že nemal vedomosť o realizovaní nadštandardu, a to napriek tomu, že mal na to vzdelanie,
skúsenosti a vedel o tom aj z obsahu Dodatku č. 1 k ZoBZ). Žalobca sa snaží spochybniť dohodu s p. K.
o tom, že medzi nimi údajne neexistovala dohoda na tom, že plnenie podľa Dodatku č. 1 pôjde na účet p.
K.. Ako ale sám žalobca potvrdil, tak. P. K. poznal 10 rokov a zveril mu celú realizáciu stavby rodinného
domu, nákup materiálu a zabezpečovanie firiem, k čomu ale nepredložil žiadnu písomnú dohodu, teda
táto bola len v rovine ústnej. Rovnako tak bola medzi žalobcom a p. K. ústna dohoda na tom, že plnenie

podľa Dodatku č. 1 k ZoBZ pôjde priamo na účet p. K.. Preto žalobca po tom, ako mu bol doručený
Dodatok č. 1 k ZoBZ voči jeho zneniu nič nenamietal a pristúpil aj k podpisu kúpnej zmluvy s kúpnou
cenou podľa ZoBZ. Je pritom logické a neodporujúce zákonu, ak sa veriteľ (p. K.) dohodne s dlžníkom
(žalobca), že dlžníkov dlžník (žalovaný) uhradí plnenie nie dlžníkovi (p. B.), ale priamo veriteľovi (p.
K.). Skutočnosť, kedy sa začal stavať predmetný rodinný dom nebola predmetom dokazovania na súde

prvej inštancie a žalobca uvedené do skončenia konania a dokazovania ani nenamietal. Predmetné
tvrdenie je preto nutné považovať za neprípustnú novotu v odvolacom konaní (a zároveň za prostriedok
procesného útoku po koncentrácii konania).

44. Ďalej poukázal na to, že žalobca prednáša množstvo námietok spočívajúcich v tom, čo komu údajne

povedal on (napr. námietky voči Dodatku č. 1 k ZoBZ), alebo čo bolo údajne povedané jemu (napr. aby
neriešil Dodatok č. 1 k ZoBZ), pričom tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Zároveň
žalobca koná v rozpore so svojimi tvrdeniami, nakoľko pred podpisom kúpnej zmluvy nežiadal od
žalovaného úhradu za nadštandard, nežiada ani úpravu kúpnej zmluvy a kúpnej ceny, ale predá údajne
nezaplatený rodinný dom. Ak ale napr. p. K. ako svedok poučený o následkoch nepravdivej výpovede

uvedie, že medzi ním a žalobcom bola dohoda na tom, že žalovaný uhradí sumu podľa Dodatku č. 1
k ZoBZ na účet p. K., tak žalobca uvedené spochybňuje. Ak by aj p. K. neinformoval žalobcu o použití
nadštandardnéhomateriálu,takžalobcatomuselvedieťajnazákladesvojejviacako10r.praxevobore,
vysokoškolskému vzdelaniu druhého stupňa v obore, jeho návštev na stavbe a sledovania prác, zo
žalobcom vyhotovených fotografií a uhradených faktúr, ako aj z častých telefonátov s p. K.. Skutočnosť,

že dohoda medzi p. K. a žalobcom existovala, preukazujú aj listinné dôkazy, a to znenie Dodatku č. 1
k ZoBZ, kúpna zmluva ako aj správanie žalobcu, ktorý začal namietať znenie Dodatku č. 1 až cca šesť
mesiacov po tom, ako sa s ním oboznámil, resp. cca štyri mesiace po podpise kúpnej zmluvy (ktorej
obsah nenamietal).

45. V ďalšom texte opätovne poukázal na otázku prevodu vlastníckeho práva a na skutočnosť, že
žalovaný nemal dôvod spochybňovať správnosť údajov uvedených v ZoBZ a v Dodatku č. 1. Zhrnul, že
žalobca nepreukázal, že existovala písomná ZoBZ, ktorú by na znak svojho súhlasu žalobca podpísal,
nepreukázal, že by komukoľvek akýmkoľvek spôsobom oznámil svoj údajný nesúhlas s obsahom
Dodatku č. 1 k ZoBZ, nepreukázal, že napriek svojmu odbornému vzdelaniu, cca 10 ročnom podnikaní

v obore stavebníctvo a schopnosti za cca 3 roky realizovať stavby troch rodinných domov, pravidelným
návštevám daného rodinného domu, vyhotovovaniu si fotografií z rodinného domu, doručeniu a
uhrádzaniu faktúr za materiál a osobnej obhliadke pred odovzdaním rodinného domu žalovanému
nevedel o realizovanom nadštandarde. Nie je možné akceptovať postoj a konanie žalobcu spolu so
súdom prvej inštancie, ktorý na jednej strane pristupujú nekriticky a neobjektívne k ničím nepodloženým

tvrdenia žalobcu, ale na strane druhej kladú na žalovaného ako slabšiu stranu v spore neprimerané
dôkazné bremeno. Uvedené platí o to viac, že obsah kúpnej zmluvy zodpovedá výpovedi svedka p. K.
o existencii dohody so žalobcom a aj správaniu samotného žalobcu.

46. Záverom sa vyjadril k postaveniu žalovaného ako spotrebiteľa, pričom opätovne uviedol už ním skôr

uvádzané skutočnosti a poukázal na to, že činnosť žalobcu je nevyhnutné vyhodnotiť ako podnikanie,
a to bez ohľadu na to, či žalobca mal alebo nemal prerušenú živnosť, resp. bez ohľadu na to, či
žalobca svoje konanie považoval alebo nepovažoval za podnikanie. Žalobca začal postupne výstavbu
troch rodinných domov počas troch rokov a z toho dva aj dokončil, pričom uvedené spĺňa definíciusústavnej činnosti. Predmetnú výstavbu pritom organizoval buď on, alebo na základe jeho poverenia p.
K. a jej účelom bolo dosiahnutie zisku žalobcom. Žalobca totiž neuviedol a ani doposiaľ netvrdil, že by
ktorúkoľvek z nehnuteľností staval „z dlhej chvíle“, alebo ako priateľskú výpomoc.

47. Žalobca sa k replike žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 11. 10. 2024. K absencii podpisu na ZoBZ
poukázal na výsluch svedkyne p. G., ktorá potvrdila jej uzatvorenie. Poukázal na to, že pri zmluvách,
ktoré sú zachytené v písomnej forme je u účastníkov týchto vzťahov bežné, že si s druhou stranou
vymenia vyhotovenia zmluvy, ktoré obsahujú iba podpis tej strany, ktorá dané vyhotovenie doručila.

Strana, ktorej bolo toto vyhotovenie doručené, potom až následne podpíše svoju verziu vyhotovenia
neskôr alebo ak to nie je potrebné, nepodpíše ju vôbec. Inými slovami, je bežnou praxou, že každá
zmluvná strana vždy disponuje verziou zmluvy, ktorá je podpísaná iba druhou stranou, pričom svoj
podpis pripojí až neskôr alebo vôbec. Navyše, ak mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o platnom
uzatvorení ZoBZ, mohol počas konania navrhnúť vykonanie dokazovania predložením ostatných
vyhotovení ZoBZ, čo však neurobil. Tvrdenie žalovaného, že „poukázal iba na zrejmú skutočnosť

vyplývajúcu zo spisu“, ktorou je predloženie nepodpísanej verzie ZoBZ žalobcom, je skutkovým
tvrdením. Nemôže sa považovať za právne tvrdenie, keďže to, že bola predložená nepodpísaná verzia
ZoBZ zmluvy zo strany žalobcu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu ani judikatúry súdov, ale
zo skutkového stavu. Toto tvrdenie žalovaný prvý krát uviedol až v záverečnej reči na pojednávaní
dňa 15. 05. 2024, oneskorene, čím porušil príslušné ustanovenia o koncentrácii konania upravené v

CSP. Súd prvej inštancie v rámci predbežného posúdenia sporu na pojednávaní dňa 05. 04. 2024,
považoval uzavretie ZoBZ za nespornú skutočnosť. Žalobca pripomenul, že žalovaný ani po tomto
vyhlásení súdu prvej inštancie, uzavretie ZoBZ nespochybnil, a to ani počas svojej výpovede. Vo veci
koncentrácie konania žalovaný naopak v replike tvrdí, že predloženie podpísanej verzie ZoBZ žalobcom
spolu s vyjadrením sa má považovať za neprípustnú novotu v konaní. Z tohto vyjadrenia žalovaného je

zjavné,žekoncentráciukonaniapovažujezainštitút,ktorýmusídodržiavaťibažalobca,aleniežalovaný.
Žalobca uvedenú podpísanú verziu ZoBZ ako prostriedok, ktorý mal odstrániť akékoľvek pochybnosti,
doložil pri úkone, ktorý nasledoval hneď po vytknutí jej nepredloženia žalovaným. Z tohto dôvodu nie je
možné hovoriť o neprípustnej novote v odvolacom konaní, keďže žalobca tým reaguje na skutočnosť,
na ktorú nemal z procesného hľadiska možnosť reagovať, pričom táto nemožnosť bola zapríčinená

konaním žalovaného.

48. Žalovaný v replike tvrdil, že žalobca podpísanú verziu ZoBZ podpísal až dodatočne po vytknutí
absencie podpisu v odvolaní. Žalobca je toho názoru, že žalovaný si bol dobre vedomý uzavretia ZoBZ
a uvedené konanie je z jeho strany iba pokus o zastrašenie žalobcu. V čase po podaní vyjadrenia

bol žalobca kontaktovaný policajnými zložkami, ktoré ho predvolali na výsluch za účelom objasnenia,
či bol spáchaný trestný čin marenia spravodlivosti. Toto trestné konanie malo súvisieť s predložením
podpísanej ZoBZ ako prílohy k vyjadreniu. Žalobca sa dopytoval, kto podal na jeho osobu trestné
oznámenie,načomubolopovedané,žeišlooadvokátskukanceláriu,ktoránebolabližšiešpecifikovaná.
Žalobca sa domnieva, že by v tomto prípade mohlo ísť o právneho zástupcu žalovaného, keďže iná

advokátska kancelária nemá k spisovému materiálu prístup. Žalobca tiež dodal, že podpísanú verziu
ZoBZ dňa 10. 10. 2023 posielal príslušníkovi policajného zboru prostredníctvom e-mailu v rámci iného
trestného konania.

49. K tvrdeniam žalovaného, na základe ktorých by žalobca mal vedieť o nadštandarde, uviedol, že

to považuje za absurdné, odporujúce realite a ľudským schopnostiam. Hoci je žalobca vysokoškolsky
vzdelaný v odbore stavebníctva, nemožno od neho rozumne predpokladať, aby dokázal iba na základe
vzhľadumateriálurozlíšiť,čisajednáonadštandardalebonie.Navyšeboluvedenýmateriálzabudovaný
a teda nebolo možné uskutočniť jeho kompletnú analýzu (nebolo možné určiť napr. hrúbku). Tiež nie je v
ľudských možnostiach bez pomoci odborných prístrojov a procesov jednoznačne zistiť o aký konkrétny

druh materiálu ide. Fakticky existuje veľké množstvo materiálov, ktoré sú v rôznej kvalite, spracovaní
a od rôznych výrobcov. Preto aj keby žalobca vedel, o aký materiál približne ide, vedomosťou o jeho
aktuálnej trhovej cene, s poukazom na ľudské schopnosti, by nebol schopný disponovať. K uhrádzaniu
faktúr za materiál žalobca uviedol, že uvedené, s poukazom na to, kto staval rodinný dom v J. a s
poukazom na ďalšie okolnosti, nie je dostatočným dôvodom pre jeho údajnú vedomosť o vykonanom

nadštandarde. Rodinný dom v J. staval p. J. K., resp. jeho spoločnosť DLB-stav, s.r.o. Žalobca sa s p.
K. poznali už niekoľko rokov. Všetky stavebné práce na rodinnom dome v J. vykonával p. K., ktorému
žalobca v tom čase veril a iba platil faktúry, ktoré mu za stavbu a materiál p. K. posielal. Konečná
suma za stavbu bola podstatne vyššia, než akú sľuboval p. K., a preto sa žalobca neskôr rozhodolspraviť audit vo vlastnej réžií. Nedoriešenie Dodatku č. 1 zistil až pri audite, pričom ho p. K. predtým
ubezpečoval, že nech ho nerieši. Preto z dôvodu okolností stavby a vzťahu s p. K., žalobca nemohol
vedieť, že sa platilo za nadštandard. Žalobca nebol na základe platného právneho poriadku a ani ZoBZ

o akýchkoľvek výhradách povinný žalovaného informovať. Nečinnosť (mlčanie) podľa platného práva
nie je možné považovať za prejavenie súhlasu s Dodatkom č. 1. Uvedené konanie, resp. nekonanie
žalobcu sa žalovaný snaží spojiť so súhlasom žalobcu s obsahom Dodatku č. 1, pričom žalobca pred a
aj počas celého konania rozporuje jeho obsah v časti čísla bankového účtu, na ktorý sa mala suma za
nadštandard uhradiť. Rovnako nastáva otázka, prečo žalovaný existenciu Dodatku č. 1 a uskutočnenie

plnenia z neho žalobcovi pri podpise kúpnej zmluvy zatajil. Tejto skutočnosti si bol žalovaný plne vedomý
a rovnako vedel aj o tom, že plní na iný než žalobcov bankový účet. Uvedené však žalovaný v žiadnom
zo svojich vyjadrení nezdôvodnil.

50. Žalobca ďalej poukázal na to, že existencia akejkoľvek dohody medzi žalobcom a p. K. ohľadom
uhradenia sumy uvedenej na Dodatku č. 1 nebola v konaní preukázaná žiadnymi relevantnými

dôkazmi. Kúpna zmluva na rodinný dom v J. neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by existenciu
akejkoľvek dohody žalobcu a p. K. preukazovala a žalovaný ani na žiadne takéto ustanovenia vo svojich
vyjadreniach nepoukazuje. Namietanie žalobcu voči zneniu Dodatku č. 1 až po šiestich mesiacoch,
nemá vôbec žiadnu relevanciu v danej veci. Žalovaný počas celého konania žiadnym spôsobom
nepreukázal súhlas žalobcu s obsahom Dodatku č. 1 v časti čísla účtu, na ktorý mala byť suma za

nadštandard uhradená. Na základe hore uvedeného je preto zjavné, že súd prvej inštancie postupoval
pri zohľadňovaní existencie alebo neexistencie spomínanej dohody medzi žalobcom a p. K. správne.

51. Žalobca naďalej trval na tom, že otázka prevodu vlastníckeho práva je pre toto konanie nepodstatná.
Jediné čo tento prevod dokazuje je, že žalobca splnil svoju povinnosť previesť vlastnícke právo k domu,

vrátane nadštandardu, čím mu vzniklo právo požadovať od žalovaného odmenu. Žalobca tiež dáva na
vedomie, že podľa platného práva Slovenskej republiky, zápisom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do
Katastra nehnuteľností kupujúci nie je zbavený povinnosti uhradiť kúpnu alebo akúkoľvek inú cenu alebo
splniť inú povinnosť dohodnutú v zmluve. Platné právne predpisy a ani ZoBZ nikde neukladá žalobcovi
povinnosť informovať žalovaného o nesúhlase so znením Dodatku č. 1. Žalovaný si bol plne vedomý,

že plní na účet p. K., čo potvrdil aj v telefonickom rozhovore so žalobcom.

52. Žalobca tiež poukázal na to, že zo žiadnych skutočností ani z priebehu dokazovania nevyplynulo, že
by žalovaný spĺňal akúkoľvek podmienku podľa CSP, ktorá by mu udelila status slabšej strany. Žalobca
síce mal od roku 2010 zapísanú živnosť, okrem iného, aj v oblasti stavebníctva a realizovania stavieb,

avšak túto mal pozastavenú od roku 2017, čiže päť rokov pred vznikom jeho právneho vzťahu so
žalovaným. Skutočnosť, že žalobca je vysokoškolsky vzdelaná osoba v oblasti stavebníctva, žiadnym
spôsobom nepreukazuje, že by bol v postavení podnikateľa. Žalobca, ako aj každá iná osoba, má
právo vykonávať zárobkovú činnosť v akejkoľvek forme dovolenej zákonom, či už formou podnikania
alebo závislou činnosťou. Keďže mal v tom čase žalobca pozastavenú živnosť, vykonával zárobkovú

činnosť iným spôsobom. Rovnako žalobca nie je povinný vykonávať zárobkovú činnosť v odbore, ktorý
vyštudoval. Vo veci realizovania troch rodinných domov uviedol, že z týchto (M., J., N.) realizoval iba
stavbu rodinného domu Voderady. Táto však z dôvodu sporov s objednávateľom, p. G., bola zastavená
už pri fáze stavby základov. Ostatné stavby (M. F. J.), boli realizované spoločnosťou p. K. – DLB-
stav, s.r.o., ktoré boli pôvodne stavané pre žalobcu na bývanie, no vzhľadom na okolnosti, ktoré v

tom čase nastali v jeho osobnom živote, ich bol nakoniec nútený predať. Považovať vyhotovovanie
fotografií a uhrádzanie faktúr za stavebný materiál zo strany žalobcu ako za dôkaz jeho podnikania,
považuje žalobca za absurdné. Uvedené činnosti sa vykonávajú bežne a sú spojené s riadnou kontrolou
a dodržiavaním záväzkov s dodávateľmi materiálu a stavebných prác. Preto uvedené konanie možno
považovať len ako obozretnosť zo strany žalobcu a nie ako dôkaz výkonu podnikateľskej činnosti.

S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 15. 08. 2023, sp. zn. 232/2023 je povinnosťou
žalovaného preukázať, že žalobca je podnikateľ. Žalovaný však poukázal iba na nepriame a s vecou
nesúvisiace skutočnosti.

53.Žalovanýsaďalejvyjadrilvpodanízodňa07.11.2024.Uvedenépodaniejevpodstaterekapituláciou

už skôr uvádzaných skutočností ohľadom podpisov strán sporu na ZoBZ, keď žalovaný tvrdil, že
zmluva mohla byť uzatvorená medzi žalovaným ako budúcim kupujúcim a realitnou kanceláriou ako
sprostredkovateľom, ale už nebola uzatvorená so žalobcom ako budúcim predávajúcim. Žalovaný tiež
trval na vedomosti žalobcu o použitých materiáloch, pričom k tomu uviedol skutočnosti, ktoré boliobsahom už jeho predchádzajúcich vyjadrení s poukazom na to, že žalobcovi bol doručený Dodatok č.
1 k ZoBZ, ktorý obsahoval v prílohe podrobný výber nadštandardných materiálov. Tým, že žalobca tú
ktorú faktúru uhradil, potvrdil jej správnosť a zároveň potvrdil aj svoju vedomosť o jej obsahu, dodanom

materiály, vykonanej práce a mernej jednotke za ten ktorý materiál. Rovnako tak rekapituláciou už skôr
tvrdených skutočností je aj podanie žalobcu zo dňa 19. 12. 2024. Na tieto podania už strany sporu neboli
zo strany súdu vyzývané.

54. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na
podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi
a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

55. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia sumy 8.227,97 eur s úrokom z omeškania titulom
nezaplatenej ceny za vybraný nadštandardný materiál na rodinnom dome s tým, že dňa 24. 05. 2022
uzavrel so žalovaným zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a dohodu o rezervácii nehnuteľnosti
č. 2022-0521-03, predmetom ktorej bol záväzok strán uzatvoriť kúpnu zmluvu na predaj pozemku a
rodinného domu. Žalovaný mal podľa ZoBZ možnosť využiť právo na výber materiálu podľa vlastného

uváženia, za ktorý sa zaviazal zaplatiť predávajúcemu rozdiel z navýšenia obstarávacej ceny materiálu
do piatich pracovných dní od podpisu záväznej objednávky. Následne bol vyhotovený Dodatok č. 1
k ZoBZ zo dňa 24. 10. 2022, ktorý žalovaný podpísal, keď vyššie uvedené právo využil a vybraný
materiál presiahol projektovú cenu o 8.227,97 eur. Žalovaný uskutočnil platbu v sume 8.227,97 eur
na bankový účet uvedený v Dodatku č. 1, ktorý však nebol bankovým účtom žalobcu. Žalobca sa po

zistení uvedenej skutočnosti obrátil na žalovaného a navrhol mu vyriešiť uvedený problém podpísaním
zmluvy o postúpení pohľadávky žalovaného voči p. J. K. vzniknutej titulom bezdôvodného obohatenia
na žalobcu. Žalovaný toto riešenie neprijal. Žalobca tiež poukázal na mailovú komunikáciu zo dňa 26.
10. 2022, z ktorej je podľa neho zjavné, že žalovaný s obsahom Dodatku č. 1 súhlasil a jeho scan zaslal s
podpisom G. D. G., aby ho preposlala žalobcovi na podpis. Z komunikácie je ďalej podľa žalobcu zjavné,

že zhotovitelia Dodatku č. 1 vedeli, že číslo účtu patrí p. K..

56. Žalovaný považoval návrh žalobcu za nedôvodný. Dodatok č. 1 k zmluve, o ktorý sa žalobca
opiera, nebol podpísaný, pretože k dohode o jeho obsahu so žalobcom neprišlo, a preto ho považuje
za bezpredmetný. So žalobcom o jeho obsahu nikdy nehovoril. Žalobcu prvýkrát videl a počul v

decembri 2022 v čase, keď sa započal prevod rodinného domu s prislúchajúcimi pozemkami. Dovtedy
komunikoval výlučne s p. J. K., konateľom spoločnosti, ktorá stavbu realizovala. Žalovaný nadobudol
rodinný dom na základe kúpnej zmluvy podpísanej dňa 16. 12. 2022. Žalobca opiera svoj nárok o
podklady dátumovo označené pred uzatvorením kúpnej zmluvy a žalobca si teda mohol svoj nárok
uplatniť pri uzatvorení kúpnej zmluvy a priamo do zmluvy zapracovať svoje nároky. Žalovaný uhradil

kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy vo výške 320.000,- eur a mal za to, že nie je dlžný žiadne finančné
prostriedky súvisiace s prevodom nehnuteľnosti. Tvrdenie o nesprávne uvedenom čísle účtu v Dodatku
č. 1 považuje za bezpredmetné, pretože tento nikdy nebol podpísaný, a preto nedošlo ani k dohode o
jehoobsahu.Ajskutočnosť,ževkúpnejzmluvetentonároknefiguruje,svedčíotom,žekdohodeotomto
nároku nikdy neprišlo. Žalovaný komunikoval buď s realitnou kanceláriou alebo p. K.. Vo vzťahu obsahu

bodu 1.3.4. zmluvy o budúcej zmluve uviedol, že rozporuje existenciu predmetnej záväznej objednávky
a tvrdil, že táto nikdy neexistovala. Žalobca previedol na žalovaného vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
v stave ku dňu podpisu kúpnej zmluvy a nie je oprávnený požadovať akékoľvek ďalšie plnenie. Žalovaný
tiež tvrdil, že vzhľadom na živnostenské oprávnenie žalobcu (od 01. 08. 2010 do 29. 06. 2023) má spor
spotrebiteľský charakter, kde žalobca vystupuje ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. S poukazom

na § 53 ods. 4 písm. h) Občianskeho zákonníka si žalobca neplnil povinnosť podľa bodu 1.3.4. zmluvy
o budúcej zmluve predložiť záväznú objednávku. S poukazom na § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho
zákonníka žalobca požaduje plnenie nad rámec a rozsah kúpnej zmluvy a kúpnej ceny, ktorá bola v plnej
výške uhradená, čo je v rozpore s rozsudkom NS SR sp. zn. 2 Obdo 66/2015.

57. Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol tak, ako je to uvedené v odseku 1 tohto rozsudku.
Z dôvodu odvolania podaného žalovaným je vec predmetom prieskumu odvolacím súdom.58. Odvolací súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie
o dôvodnosti žaloby žalobcu v prejednávanom spore, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP na tieto v celom rozsahu poukazuje,

vrátane citácie právnych predpisov súdu prvej inštancie vzťahujúcich sa na tento prípad. Súd prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval
správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil.

59. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide

o namietanie absencie podpisu žalobcu na ZoBZ, je potrebné uviesť, že žalovaný nenamietal
uzatvorenie ZoBZ. Uzatvorenie ZoBZ žalovaný nespochybňoval až do prednesu jeho záverečnej reči
na pojednávaní nariadenom na deň 15. 05. 2024. Uzatvorenie zmluvy medzi stranami sporu nebolo
sporné, čo konštatoval aj súd prvej inštancie, sám žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 26. 02. 2024
potvrdil uzatvorenie zmluvy, keď sa vyjadril v tom zmysle, že po uzatvorení ZoBZ žalobca pokračoval
v dokončení rodinného domu. Žalovaný tak uviedol predmetné skutkové tvrdenie oneskorene, keďže

mu nič nebránilo, aby ho uviedol už skôr. Žalovaný nespochybnil uzavretie ZoBZ ani po tom, čo bol
súdom prvej inštancie na pojednávaní nariadenom na deň 05. 04. 2024 informovaný o sporných a
nesporných skutočnostiach, resp. že uzatvorenie predmetnej zmluvy nie je sporné. Navyše uzatvorenie
ZoBZ bolo potvrdené aj výpoveďou svedkyne G. G., ktorá sa následne vo svojej výpovedi vyjadrovala
aj k Dodatku č. 1, ktorý mal v podstate predstavovať potvrdenie objednávky materiálov zo strany

žalovaného. Uzatvoreniu ZoBZ zodpovedá aj následné faktické správanie strán sporu ako aj ich na
to ďalšie nadväzujúce úkony (realizácia stavby a jej následný predaj žalovanému na základe kúpnej
zmluvy). Samotná kúpna zmluva ohľadom spôsobu platenia kúpnej ceny odkazuje aj na ZoBZ, kde je
táto uvedená ako podklad pre zaplatenie časti kúpnej ceny vo výške 10.000,- eur. Tvrdenie žalovaného,
že poukázal iba na zrejmú skutočnosť vyplývajúcu zo spisu, ktorou je predloženie nepodpísanej verzie

ZoBZ žalobcom, je skutkovým tvrdením, ktoré ale bolo uplatnené oneskorene. Súd prvej inštancie
preto správne z dôvodu oneskorenej námietky žalovaného o absencii podpisu žalobcu na ZoBZ, ako
aj z dôvodu potvrdenia uzatvorenia ZoBZ výpoveďou svedkyne, ktorá zabezpečovala uzatvorenie
predmetnej zmluvnej dokumentáciu ohľadom predaja rodinného domu v J., teda bola tou osobou, ktorá
sa vie vyjadriť k otázke uzatvorenia jednotlivých zmlúv, považoval ZoBZ za platne uzatvorenú, z ktorej

vznikli účastníkom zmluvy konkrétne práva a povinnosti, čomu zodpovedá aj následné faktické konanie
strán sporu. Len na doplnenie odvolací súd uvádza, že nie je nijako preukázané tvrdenie žalovaného,
že realitná kancelária zastupovala žalobcu. Vzhľadom na uvedené sa súd prvej inštancie správne
vysporiadal aj s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnej veci, keď mal za preukázanú
existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

60. Plnenie, ktoré požaduje žalobca nepresahuje rámec kúpnej zmluvy tým spôsobom, ako to prezentuje
žalovaný s poukazom na otázku prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá v tejto veci pri
posudzovaní nároku žalobcu nie je, ani podľa názoru odvolacieho súdu, podstatná. Nárok žalobcu totiž
vyplýva zo ZoBZ a nie z kúpnej zmluvy. Samotná kúpna zmluva nemá konkrétny vplyv na nárok žalobcu

uplatňovaný v tomto konaní. V tomto prípade ide o záväzok žalovaného, ktorý bol medzi stranami
sporu dojednaný mimo rámec kúpnej zmluvy a bol dojednaný v ZoBZ, za ktorý dostal žalovaný aj
reálne protiplnenie. V tomto smere súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že sa jedná o samostatný
záväzok žalovaného popri záväzku na zaplatenie kúpnej ceny 320.000,- eur. Navyše žalovaný realizáciu
nadštandardného materiálu a výšku sumy, ktorú mal zaň uhradiť žalobcovi, nenamietal, teda využil

právo na výber materiálu, čo potvrdil aj podpisom Dodatku č. 1 k ZoBZ a poskytol protiplnenie za
výber nadštandardných materiálov, hoc na účet, ktorý nepatril žalobcovi. Celá argumentácia žalovaného
ohľadom poukazovania na uzatvorenú kúpnu zmluvu a požadovanie plnenia žalobcom nad jej rámec
nie je vzhľadom na uvedené relevantná a absolútne nereflektuje vyššie uvedené rozhodné skutočnosti.
Rovnako sa súd prvej inštancie v tomto smere správne vysporiadal aj s poukazom žalovaného na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/66/2015 s konštatovaním, že právne závery v ňom
uvedené nie je možné aplikovať na predmetné konanie, keď toto vychádza z iného zisteného skutkového
stavu, kde v tomto prípade nedošlo k žiadnej zmene kúpnej ceny dojednanej v kúpnej zmluve dodatočne,
ale ide tu o záväzok žalovaného, ktorý má svoj podklad ešte v ZoBZ uzatvorenej pred samotnou kúpnou
zmluvou.

61.Súdprvejinštanciesapodľanázoruodvolaciehosúdupodrobnealogicky vysporiadalsvyjadreniami
strán aj v rámci ich ústnych prednesov na pojednávaní, so správaním strán v priebehu realizácie stavby
rodinného domu, ako aj po nej, a to aj v súvislosti s tvrdenou vedomosťou žalobcu o realizovanomnadštandarde, ako aj so svedeckými výpoveďami, pričom tieto logicky vyhodnotil vo vzájomných
súvislostiach, a to aj v súvislosti s tvrdenou existenciou dohody žalobcu s treťou osobou - p. K. o
tom, aby žalovaný plnil za nadštandardný materiál na účet p. K.. Dohoda žalobcu a tretej osoby o

plnení na účet tejto tretej osoby v konaní nebola, ani podľa názoru odvolacieho súdu, bez akýchkoľvek
pochybností preukázaná, keďže okrem výpovede svedka – p. K. existenciu takejto dohody priamo ani
nepriamonepreukazujúžiadneinévykonanédôkazy.Súdprvejinštanciesapomernepodrobnezaoberal
hodnotenímtejtosvedeckejvýpovede,atoajprostredníctvomdoktrínyRAVENajejkritériíaajvkontexte
ďalších skutočností, absencie iných dôkazných prostriedkov ohľadom existencie takejto dohody, ako aj

správania sa žalobcu, ktorý v roku 2023 zisťoval u žalovaného, či cena za nadštandard bola uhradená
a komu a následne zisťoval konkrétne skutočnosti ohľadom Dodatku č. 1 aj v realitnej kancelárii, kde
namietal jeho obsah v časti čísla bankového účtu. K tvrdeniu žalovaného, že nie je uveriteľné, že
žalobca nesúhlasil s Dodatkom č. 1 aj s poukazom na dlhšie časové obdobie, v ktorom mal byť žalobca
nečinný, keď nemal namietať jeho znenie, odvolací súd uvádza, že prípadnú dočasnú nečinnosť žalobcu
v tomto smere nemožno považovať za prejav žalobcovho súhlasu, navyše ak žalobca následne aj reálne

zisťoval priamo v realitnej kancelárii dôvody pre uvedenie čísla účtu tretej osoby v Dodatku č. 1 v časti
čísla bankového účtu, na ktorý mali byť poukázané finančné prostriedky za zrealizovaný nadštandard
a konštantne aj v priebehu konania namietal uvedenie nesprávneho čísla účtu v Dodatku č. 1. Závery
súdu prvej inštancie nemožno vyhodnotiť ako svojvoľné či nekritické úvahy, ale ako skutočnosti, ktoré
reálne spochybňujú existenciu dlhu žalobcu u tejto tretej osoby (p. Dorák), či existenciu takejto dohody

medzi ním a žalobcom. Číslo účtu patriace tretej osobe nebolo v Dodatku č. 1 uvedené na základe
pokynu žalobcu, ale na základe pokynu p. K., pričom súhlas žalobcu s tým, aby boli finančné prostriedky
za nadštandard poskytnuté na číslo účtu inej osoby, nie je možné vyvodiť z iných dôkazov, a to ani
z kúpnej zmluvy a ani z ustanovenia bodu 1.3.4. ZoBZ, na ktoré poukazoval žalovaný. Rovnako tak
vedomosť žalobcu o realizovanom nadštandarde nemožno automaticky považovať za preukázanú na

základe platenia faktúr žalobcom, vyhotovovania si fotografií, prítomnosti žalobcu na stavbe a odovzdaní
rodinného domu, vzdelania žalobcu, či poukazom na Dodatok č. 1, ktoré by uvedenému nasvedčovali
skôr iba nepriamo a nie ako nespochybniteľnú skutočnosť. V tomto smere je potrebné brať na zreteľ aj
dlhodobú spoluprácu žalobcu s vykonávateľom stavby a v nadväznosti na to aj prípadnú určitú dôveru
žalobcu k p. K., ďalej skutočnosť, že žalobca nebol stavebníkom predmetnej stavby, ako aj následné

správanie sa žalobcu spočívajúce v overovaní si skutočností ohľadom zrealizovaného nadštandardu vo
vzťahu k žalovanému a realitnej kancelárii, čo nenasvedčuje jeho vedomosti o realizácii nadštandardu,
s čím sa vysporiadal aj súd prvej inštancie v odsekoch 46 – 47 napadnutého rozsudku. Odhliadnuc
od uvedeného je však odvolací súd toho názoru, že uvedená skutočnosť (vedomosť či nevedomosť
žalobcu) nie je rozhodujúca pre posúdenie predmetnej veci, keď to nemení nič na tej skutočnosti, že

žalovaný poskytol plnenie za zrealizovaný nadštandard inej osobe než žalobcovi.

62. Je potrebné uviesť, že žalobca si nemohol voči p. K. priamo uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, keďže v danom prípade je oprávneným z bezdôvodného obohatenia žalovaný. Z konania
žalobcu odvolaciemu súdu nevyplýva špekulatívne konanie či konanie, ktoré by bolo v rozpore s

dobrýmimravmi,alelendomáhaniesanárokov,ktorémupatria,keďževykonanédokazovanieposkytuje
dostatočné závery o tom, že tu došlo k výberu materiálov žalovaným presahujúcich projektovú cenu,
teda tu došlo k realizácii nadštandardu, čo ani nebolo žalovaným spochybňované a za tento nadštandard
žalovaný aj reálne plnil inej osobe ako osobe žalobcu, teda súd prvej inštancie správne skonštatoval, že
plnenie nebolo poskytnuté žalobcovi ako oprávnenej osobe, a teda dlh ako taký nezanikol.

63. Vykonané dokazovanie tiež neposkytuje záver o tom, že by žalobca konal v rámci právneho
vzťahu so žalovaným v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Dôkazné bremeno ohľadom tejto
skutočnosti zaťažovalo žalovaného, pričom uvedené nebolo preukázané. Táto skutočnosť nevyplýva
ani z predloženej zmluvnej dokumentácie, kde žalobca nie je označený ako podnikateľský subjekt.

Žalobca síce mal od roku 2010 zapísanú živnosť, okrem iného aj v oblasti stavebníctva a realizovania
stavieb, avšak túto mal pozastavenú. Zmluvy so žalovaným neuzatváral ako podnikateľ. Súd prvej
inštancie sa v tomto smere správne vysporiadal s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
232/2023 s poukazom na odlišnosť situácie v predmetnej veci s tým, že dôkazné bremeno bolo v tejto
prejednávanej veci na žalovanom, ktorý ho, ani podľa názoru odvolacieho súdu, neuniesol. Poukaz

na to, že žalobca staval a predával viacero stavieb v posledných troch rokoch, čo má byť podľa
tvrdeniažalovanéhoviacakostihnebežnýčlovek,eštesamoosebenepreukazujepodnikateľskúčinnosť
žalobcu, zároveň skutočnosť, že by tak žalobca robil práve v rámci konkrétnej podnikateľskej činnosti nie
je podložená žiadnymi relevantnými dôkazmi a je založená len na domnienke žalovaného. Odvolací súdsa v tomto smere plne stotožňuje s úvahami súdu prvej inštancie aj pre prípad prípadného posúdenia
predmetného vzťahu ako spotrebiteľského, ako aj s nasledujúcim právnym zdôvodnením súdu prvej
inštancie, ktoré je uvedené v odseku 49 napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. V nadväznosti na

uvedené rovnako tak z vykonaného dokazovania nevyplýva žalovaným tvrdený status slabšej strany
v predmetnom konaní v zmysle zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku.

64. Odvolací súd tak konštatuje, že skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť
správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť

napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov
nemožno považovať za opodstatnené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne zrozumiteľne
odôvodnené a logicky konzistentné. Odvolací súd preto, pokiaľ ide o odvolacie dôvody uplatnené
žalobcom, uvádza, že nedošlo k ich naplneniu. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že podľa
už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania,
čo v tomto prípade odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie reflektuje. Žalovaný v tomto smere
namietal rôzne skutočnosti a s čím všetkým sa súd prvej inštancie podľa jeho názoru nevysporiadal,
odvolací súd však má za to, že sa súd prvej inštancie vysporiadal s podstatnými skutočnosťami pre
rozhodnutie v predmetnej veci, keď správne konštatoval, že v konaní bola preukázaná vôľa žalobcu

predať nehnuteľnosti za kúpnu cenu 320.000,- eur, ako aj vôľa žalovaného kúpiť tieto nehnuteľnosti za
túto sumu. Ďalej bola preukázaná vôľa žalovaného vybrať si nadštandardné materiály, tieto boli aj reálne
žalovaným vybrané, realizované a aj zaplatené žalovaným, ale inej osobe než osobe žalobcu, pričom
v konaní nebol preukázaný taký pokyn žalobcu, resp. dohoda žalobcu s treťou osobou, aby žalovaný
plnil na iný účet, než žalobcov. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako

vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

65. Odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného proti II. výroku napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie v zmysle § 386 písm. b) CSP ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, keďže
týmto výrokom nebola žalovanému spôsobená ujma, teda nebol vydaný v neprospech žalovaného.

Oprávnenie k podaniu odvolania chýba strane, ktorej výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá
ujma na jej právach, čo je aj tento prípad, keďže uvedeným výrokom nebola žalovanému uložená žiadna
povinnosť.

66. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu

trovodvolaciehokonaniarozhodoltak,žežalobcovi,ktorýbolvodvolacomkonaníúspešný,priznalnárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti žalovanému, ktorý úspech v odvolacom
konaní nemal. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).

67. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).