Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 9, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-11S/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200070
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200070.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: A. B. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXX, XXX XX C., proti žalovanému:
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831
04 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.,
so sídlom Nábrežie za hydrocentrálou 4, 949 60 Nitra, IČO: 36 550 949, 2/ Západoslovenská distribučná,
a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 00103/2023-OV/00440/KA zo dňa 27.01.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Na základe návrhu ďalšieho účastníka konania 1/ ako vyvlastniteľa doručeného orgánu verejnej

správy prvého stupňa Okresnému úradu Trenčín, odboru výstavby a bytovej politiky dňa 21.03.2022
začalo vyvlastňovacie konanie podľa zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb
a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o vyvlastňovaní“). Orgán verejnej správy prvého
stupňa informoval verejnosť o začatí vyvlastňovacieho konania, a zároveň aj písomnosťou č. OU-TN-
OVBP2-2022/013912-003 zo dňa 30.03.2022 oznámil účastníkom konania začatie vyvlastňovacieho
konania, požiadal ich podľa § 19 písm. a) zákona o vyvlastňovaní o písomné vyjadrenie v lehote

7 dní od doručenia oznámenia, a to či trvajú na uskutočnení ústneho pojednávania s upozornením,
že ak sa v stanovenej lehote nevyjadria, konanie prebehne bez ústneho pojednávania a vo veci
bude rozhodnuté na základe písomne predloženého návrhu, ktorý predstavuje dostatočný podklad na
rozhodnutie. Zároveň boli účastníci konania poučení, že podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnomkonaní(správnyporiadok)vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejajlen„Správnyporiadok“)majú
možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie,
a to najneskôr v lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia.

2. Dňa 08.04.2022 žalobca zaslal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že trvá na uskutočnení ústneho
pojednávania a namietal, že znalec nesprávne posúdil stav veci, konkrétne výnosy budúcich období,
že nesprávne zvolil metódu oceňovania a bola zle určená cena. Vyjadril nesúhlas s náhradou zavyvlastnenie stanovenou na základe vyvlastniteľom predloženého znaleckého posudku č. 6/2019 zo
dňa 22.02.2019 a jeho doplnenia č. 1 zo dňa 31.01.2021, ktorý bol vypracovaný znalcom A. D. E..
Žalobca namietal, že znalec si nevyžiadal výdatnosť žriedla, jeho zásoby a nezohľadnil jedinečnosť a

význam vyvlastňovaných pozemkov na minulých, terajších a budúcich tržbách, ktoré súvisia s tržbami
tvorenými žriedlami nachádzajúcimi sa na vyvlastňovaných pozemkoch. Uviedol, že je ochotný predať
svoj podiel za cenu 17 eur za m2, čo zohľadňuje aj doteraz nevyplatený nájom za užívanie jeho
podielu v predchádzajúcich obdobiach a jedinečnosť podielov vyvlastňovaného, alebo túto hodnotu
vymeniť za akcie v spoločnosti vyvlastniteľa. Uviedol, že je ochotný uzavrieť dlhodobú nájomnú zmluvu

s vyvlastniteľom a žiada vyvlastňovacie konanie zastaviť. Zároveň uviedol, že je ochotný vymeniť svoje
podiely za iné nehnuteľnosti vo vlastníctve vyvlastniteľa. Podľa žalobcu vyvlastniteľ nevyužil možnosti,
ktoré mu žalobca ponúkol a nebola naplnená bezvýslednosť pokusu o dohodu zo strany vyvlastniteľa.

3. Následne orgán verejnej správy prvého stupňa listom č. OU-TN-OVBP2-2022/01912-016 zo dňa
17.05.2022 požiadal znalca, aby sa v zmysle § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní vyjadril, teda podal

odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie k vypracovanému znaleckému posudku. Znalec predložil odborné
vyjadrenie č. 74/2022 zo dňa 03.06.2022, v ktorom poukázal na to, že podzemné vody sú v zmysle
čl. 4 Ústavy SR vo vlastníctve Slovenskej republiky, a teda podzemná voda nachádzajúca sa pod
vyvlastňovanými pozemkami je vo vlastníctve štátu, pričom odoberať túto vodu môže len oprávnená
osoba na základe povolenia. Vlastník pozemku je pritom povinný obhospodarovať pozemky tak, aby

zachoval vhodné podmienky na výskyt vôd, na zlepšenie vodných pomerov a na zabránenie škodlivým
zmenám. Keďže vodný zdroj je vo vlastníctve štátu, nie je vlastníctvom žalobcu ani predmetom
oceňovania. Znalec ďalej uviedol, že nie je dôvodné ani požadovanie ročných tržieb, odhad zásob
vody a ich hodnota a ich zapracovanie do znaleckého posudku. Znalec poukázal na možné postupy
ohodnocovania nehnuteľností s tým, že v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov
(ďalej aj len „vyhláška č. 492/2004 Z.z.“) výber vhodnej metódy vykoná znalec. Uviedol, že výber je v
posudku zdôvodnený a že námietky žalobcu o nesprávne zvolenej metóde oceňovania sú nepodložené
a subjektívne. Znalec ešte uviedol, že vyvlastňované pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného
územia obce a boli vyňaté z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Aj keď znalec oceňoval pozemky

ako stavebné, v skutočnosti sú ostatnou plochou s prísne určeným režimom zabezpečujúcim ochranu
výdatnosti, kvality a zdravotnej nezávadnosti vodárenského zdroja, čo neumožňuje uskutočňovať na
nich stavby.

4. Následne sa dňa 28.07.2022 konalo ústne pojednávanie, na ktorom sa žalobca nezúčastnil a

svoju prítomnosť pred konaním ústneho pojednávania neospravedlnil. Zástupkyňa vyvlastniteľa uviedla,
že vyvlastniteľ trvá na podanom návrhu, ohľadne výmeny pozemkov v zmysle § 4 ods. 2 zákona
o vyvlastňovaní uviedla, že vyvlastniteľ nemá vo vlastníctve pozemky v dotknutom katastrálnom území
F., ktoré by bolo možné ponúknuť vyvlastňovanému na výmenu. K námietkam ohľadom nízkych cien
uviedla, že tieto boli určené správne.

5.Pokonaníústnehopojednávaniaboloorgánuverejnejsprávyprvéhostupňadňa11.08.2022doručené
vyjadrenie žalobcu, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť na ústnom pojednávaní a zároveň vzniesol
námietku voči porovnávacej metóde, ktorú znalec použil v znaleckom posudku na ocenenie pozemkov.
Ďalej uviedol, že bežná cena, za ktorú sa v danej lokalite predávajú pozemky, je 25 eur a viac a že na

požiadanie môže predložiť vyvlastňovaciemu orgánu minimálne 5 takýchto zmlúv. Uviedol, že vyjadruje
ochotu svoje pozemky vymeniť za obdobný majetok alebo ich vymeniť za akcie vyvlastniteľa.

6. Následne orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. OU-TN-OVBP2-2022/013912-030 zo
dňa 13.09.2022 rozhodol tak, že:

I. podľa§2ods.ods.1písm.b)zákonaovyvlastňovanívspojenís§32ods.6zákonač.364/2004Z.z.o
vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Vodný zákon“) na účel nadobudnutia
pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. F. v areáli ochranného pásma I. stupňa vodných zdrojov - vŕtaných
studní HM-1, HM-2, HM-3, HM-4, HM-5, HM-6 do vlastníctva, vo verejnom záujme, v súlade s cieľmi

a zámermi územného plánovania, na podklade návrhu v nevyhnutnom rozsahu vyvlastňuje formou
odňatia vlastníckych práv k pozemkom v k. ú. F. v prospech vyvlastniteľa: Západoslovenská vodárenská
spoločnosť, a.s., Nábrežie za hydrocentrálou 4, 949 60 Nitra, IČO: 36 550 949, v nasledovnom rozsahu:
Vlastník: A. B. B. B., G., H. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX C. I. XXX, SR- LV č. XXXX: pozemok C-KN parc. č. 1065/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3150 m2, pod
B 14 v podiele 1/6,
- LV č. XXXX: pozemok C-KN parc. č. 1065/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 352 m2, pod B

14 v podiele 1/6,
- LV č. XXXX: pozemok C-KN parc. č. 1065/7 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2300 m2, pod
B 14, v podiele 1/6,
- LV č. XXXX: pozemok C-KN parc č. 1064/24 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 513 m2, pod
B 14 v podiele 1/6,

- LV č. XXXX: pozemok C-KN parc. č. 1064/7 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 238 m2, pod B
25 v podiele 7/45.

7. Orgán verejnej správy prvého stupňa vo výroku svojho rozhodnutia zároveň konštatoval, že v súlade
s § 15 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní vlastnícke práva k pozemkom v tomto rozsahu prechádzajú na
vyvlastniteľa dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a že v súlade s § 16 ods. 1 a 2

zákona o vyvlastňovaní vyvlastnené pozemky v tomto rozsahu sa užívajú a možno ich užívať len na účel,
na ktorý boli vyvlastnené. Ďalej orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol, že námietky vznesené
žalobcom proti vyvlastneniu doručené dňa 08.04.2022 a námietky voči porovnávacej metóde doručené
dňa 11.08.2022 zamieta.

8. Vo výroku II. orgán verejnej správy prvého stupňa podľa § 4 ods. 1 a 3 zákona o vyvlastňovaní
určil náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha žalobcovi ako vyvlastnenému v celkovej výške 3 976,75
eur (1 916,25 eur + 214,13 eur, + 1 399,17 eur, + 312,07 eur, + 135,13 eur). Zároveň orgán verejnej
správy prvého stupňa rozhodol, že náhrada bola určená podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní
na podklade znaleckého posudku č. 6/2019 zo dňa 22.02.2019 a doplnenia č. 1 znaleckého posudku

č. 6/2019 zo dňa 31.01.2021, ktoré vypracoval A. D. E., J. K. XX/XX, XXX XX L., znalec z odboru:
stavebníctvo, odvetvie: odhad hodnoty nehnuteľností, ev. č.: 914484, ktorým je stanovená všeobecná
hodnota dotknutých pozemkov C-KN parc. č. 1065/4, 1065/5, 1065/7, 1064/24, 1064/7, k. ú. F. vo výške
3,65eur/m2.Zároveňbolorozhodnuté,ževsúlades§6ods.1zákonaovyvlastňovaníuvedenúnáhradu
uhradí vyvlastniteľ vyvlastnenému v peniazoch jednorazovo v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia poštovou poukážkou na známu adresu alebo po dohode s vyvlastneným
iným preukázateľným spôsobom.

9. V odôvodnení svojho rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že jedným z dokladov,
na základe ktorého vyvlastňovací orgán skúma súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, je

územné rozhodnutie, pričom § 39c ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku v znení neskorších predpisov stanovuje, že územné rozhodnutie v ochrannom pásme
sa nevydáva, ale ochranné pásmo sa vymedzí všeobecne záväzným právnym predpisom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného národného
výboru, odbor PLVH Topoľčany č. PLVH-176/83-Ing.Č. zo dňa 30.03.1983, právoplatné dňa 27.04.1983,

ktorým bolo určené ochranné pásmo I. stupňa okolo vodných zdrojov - vŕtaných studní, a to plocha o
rozmeroch60x60mokolokaždejstudne,pričomochrannépásmoI.stupňaokolovodnýchzdrojovHM-1,
HM-2 a HM-6 tvorí jeden celok a ochranné pásmo okolo studní HM-3, HM-4 HM-5 tvorí druhý celok, čím
podľa vyvlastňovacieho orgánu bol preukázaný súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania. Ďalej
orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že účel vyvlastnenia je ustanovený v § 32 ods. 6 Vodného

zákona, podľa ktorého pozemky v ochrannom pásme I. stupňa možno vo verejnom záujme vyvlastniť,
ďalej poukázal na to, že voda je chránená Ústavou SR a strategický význam vody pre bezpečnosť
štátu zdôrazňuje aj zákon o vodách. Poukázal ešte na rozhodnutie Obvodného úradu životného
prostredia Topoľčany č. Obv.ŽP-1086/1991-T zo dňa 27.12.1991, právoplatné dňa 25.06.1992, ktorým
bolo nariadené obvod pásma ochrany I. stupňa oplotiť, vyznačiť výstražnými tabuľami a pokryť trvalým

trávnatým porastom, a zároveň bolo zakázané vykonávať činnosti, ktoré by mohli ohroziť kvalitu,
výdatnosť a zdravotnú bezchybnosť vody z vodných zdrojov. Orgán verejnej správy prvého stupňa
konštatoval, že nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia posudzoval v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia
zo dňa 30.03.1983, ktorým bolo určené ochranné pásmo I. stupňa vodných zdrojov, pričom toto
bolo zamerané geometrickým plánom č. 34134298-89/12 zo dňa 22.10.2012. Vlastnícke práva k

pozemku v rozsahu uvedenom vo výroku rozhodnutia bolo potrebné odňať v celom rozsahu, pretože
len obmedzením vlastníckeho práva, napríklad vecným bremenom, nebolo možné dosiahnuť účel,
na ktorý sa vyvlastňuje. Ďalej orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že vyvlastniteľ zaslal
žalobcovi ako vyvlastnenému návrh dohody listom č. 26826/14-Kr/2021 zo dňa 28.04.2021, ktorý sižalobca prevzal 06.05.2021. Žalobca odpovedal listom zo dňa 26.06.2021, doručený vyvlastniteľovi
12.07.2021, kde vyjadril nesúhlas s návrhom dohody z dôvodu nízkej ceny, žiadal o spätné doplatenie
trojročného nájmu za dotknuté pozemky a uzavretie novej nájomnej zmluvy na budúce obdobie,

ponúkal vloženie týchto nehnuteľností za cenu 17 eur/m2 do majetku vyvlastniteľa výmenou za akcie.
Vyjadril nesúhlas so znaleckým posudkom. Orgán verejnej správy prvého stupňa vyhodnotil, že bola
preukázaná bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom dohodou, pretože
žalobca návrh dohody odmietol a ani na ústnom pojednávaní nedošlo k dohode medzi vyvlastniteľom
a vyvlastňovaním, nakoľko vyvlastňovaný sa ústneho pojednávania nezúčastnil. Orgán verejnej správy

prvého stupňa ďalej konštatoval, že vyvlastniteľ nemá možnosť majetkového vyrovnania za pozemky
pridelením náhradných pozemkov podľa § 4 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, preto sa náhrada za
vyvlastnenie poskytuje v peniazoch. Primeraná náhrada bola určená podľa znaleckého posudku, ktorým
bola stanovená všeobecná hodnota dotknutých pozemkov vo výške 3,65 eur/m2. Pri ohodnotení boli
použité metodické postupy uvedené v prílohe č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a znalec použil metódu
polohovej diferenciácie a porovnávaciu metódu, pričom v závere ako najvhodnejšiu metódu stanovil a

použil porovnávaciu metódu. K námietkam žalobcu vyvlastňovací orgán uviedol, že požiadal o odborné
vyjadrenie znalca, poukázal na obsah tohto vyjadrenia s tým, že výber vhodnej metódy na ocenenie
nehnuteľnosti má vykonať znalec, pričom výber v znaleckom posudku znalec odôvodnil. Pokiaľ žalobca
namietal užívanie dotknutých pozemkov bez právneho titulu, k tomu vyvlastňovací orgán uviedol, že
tieto sa využívajú na účel vyvlastnenia z dôvodu určenia ochranného pásma I. stupňa vodných zdrojov

a z dôvodu nariadenia toto ochranné pásmo oplotiť a zatrávniť. K námietke, že vyvlastniteľ neplatí
nájomné a k žiadosti žalobcu o doplatenie trojročného nájmu vyvlastňovací orgán uviedol, že tieto
námietky nemožno označiť za pripomienky, ktoré by sa týkali samotných podmienok vyvlastnenia a nie
je ani v kompetencii vyvlastňovacieho orgánu, aby ich posudzoval. Vyvlastňovací orgán poukázal na
odborné vyjadrenie znalca č. 74/2022 zo dňa 03.06.2022 s tým, že podzemná voda, nachádzajúca sa

pod vyvlastňovanými pozemkami, je vo vlastníctve SR, že odoberať túto vodu môže iba oprávnená
osoba na základe povolenia správneho orgánu, že žalobca nie je vlastníkom vodného zdroja, a preto
jeho požiadavky, aby pri oceňovaní pozemkov boli brané do úvahy aj vodné zdroje, sú bezpredmetné. K
námietke, že vyvlastniteľ nemal záujem dohodnúť sa s vyvlastňovaným vyvlastňovací orgán uviedol, že
bezvýslednosť pokusu o dohodu bola preukázaná a že k dohode nedošlo ani na ústnom pojednávaní,

ktorého sa vyvlastňovaný nezúčastnil. Pokiaľ išlo o námietky doručené dňa 11.08.2022, teda po ústnom
pojednávaní, tieto boli orgánom verejnej správy prvého stupňa zamietnuté, nakoľko boli doručené
po ústnom pojednávaní a v zmysle § 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní platí, že námietky proti
vyvlastneniu musia účastníci ako aj zúčastnené osoby uplatniť najneskôr pri prerokovaní návrhu na
ústnom pojednávaní a na neskôr uplatnené námietky sa neprihliada.

10. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 00103/2023-OV-00440/Ka zo dňa 27.01.2023, ktorým podľa § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku
rozhodol,žeodvolaniežalobcuzamietaaprvostupňovérozhodnutiepotvrdzuje.Kodvolacímnámietkam
žalobcu, že nebola splnená zákonná podmienka vyvlastnenia - bezvýslednosť pokusu o dohodu,

poukázal žalovaný na právnu úpravu s tým, že sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového
orgánu, že v danom prípade nebolo možné cieľ vyvlastnenia dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.
Za pokus o dosiahnutie dohody považoval žalovaný zaslanie dokumentu „Partizánske - napojenie
vodného zdroja Hradište“, katastrálne územie F. - majetkovoprávne usporiadanie - návrh na uzavretie
dohody č. 26826/14-Kr/2021 zo dňa 28.04.2021 spolu s návrhom kúpnej zmluvy č. 26826/14-Kr/2021

v počte 5 kusov a Informácie o spracovaní osobných údajov v kúpnej zmluve, ktoré boli doručený
žalobcovi. Bola predložená doručenka, ktorá preukazuje, že žalobca si tento dokument prevzal
06.05.2021 a reagoval listom zo dňa 26.06.2021, doručeným vyvlastniteľovi dňa 12.07.2021. V liste
uviedol, že nesúhlasí s predloženým návrhom z dôvodu nízkej ceny za nehnuteľnosti, žiadal o spätné
doplatenie trojročného nájmu, o uzavretie novej nájomnej zmluvy na budúce obdobie v dohodnutej

výške alebo o vloženie nehnuteľnosti do spoločnosti vyvlastniteľa výmenou za akcie spoločnosti
vyvlastniteľa. Vyjadril nesúhlas so znaleckým posudkom a v ňom uvedenou metódou. Podľa žalovaného
bolo preukázané, že k dohode o získaní vlastníckeho práva k pozemkom počas vyvlastňovacieho
konania nedošlo. Podľa žalovaného vyvlastniteľ bezvýslednosť pokusu o dohodu pri podaní návrhu na
vyvlastnenie preukázal zákonným spôsobom v súlade s § 3 zákona o vyvlastňovaní.

11. K námietkam ohľadne výšky náhrady žalovaný poukázal na priebeh administratívneho konania,
konkrétne na to, že znalec bol požiadaný o podanie odborného vyjadrenia v reflexii na námietky
podané žalobcom, ďalej poukázal na to, že na požiadavku žalobcu bolo nariadené ústne pojednávanie,na ktorom sa žalobca nezúčastnil. Vo vyvlastňovacom konaní teda nedošlo medzi vyvlastniteľom a
vyvlastneným k dohode o výške náhrady za vyvlastnenie predmetných pozemkov, preto okresný úrad vo
výroku I. určil náhradu na základe znaleckého posudku podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o vyvlastňovaní.

Ďalej ešte žalovaný poukázal na právnu úpravu v § 13 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní a § 13 ods. 3 písm.
a) zákona o vyvlastňovaní s tým, že okresný úrad nemal možnosť v zmysle týchto ustanovení určiť inú
náhradu za vyvlastnenie ako v sume určenej znaleckým posudkom, pričom odkaz na § 9 ods. 2 písm. f)
zákona o vyvlastňovaní značí, že ide o znalecký posudok, ktorý predloží do konania vyvlastniteľ. Ďalej
ešte žalovaný uviedol, že podľa § 14 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní predmetom odvolacieho konania

môže byť len výrok o vyvlastnení podľa § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní a nie výrok o určení náhrady
podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, nakoľko v zmysle § 14 ods. 2 veta druhá tohto zákona je
na preskúmanie výroku podľa § 13 ods. 3 príslušný súd, a to na základe žaloby podanej v lehote 30
dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Keďže žalovaný nebol príslušný
na preskúmanie výroku o výške náhrady za vyvlastnenie, považoval námietky žalobcu za nedôvodné a
odkázal na podanie správnej žaloby. Ďalej ešte žalovaný poukázal na koncentračnú zásadu, ktorá platí

vo vyvlastňovacom konaní, a to, že námietky je potrebné predložiť najneskôr na ústnom pojednávaní
a na neskôr predložené námietky nemožno prihliadať. Poukázal aj na to, že poučenie v tomto smere
bolo účastníkom konania prvostupňovým orgánom dané, a preto na neskôr vznesené námietky nie je
možné prihliadať.

Správna žaloba – žalobné body

12. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia, ako aj zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého
stupňa a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, keďže síce správne orgány použili správne právne predpisy, ale tieto
nesprávne - chybne bez zohľadnenia celého znenia príslušného ustanovenia zákona a jeho
účelu vyložili a aplikovali v dôsledku čoho dospeli k nesprávnym právnym záverom. Rozhodnutia
podľa žalobcu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci v súvislosti s preukázaním
resp. nepreukázaním bezvýslednosti pokusu vyvlastniteľa o nadobudnutie vlastníckeho práva k

vyvlastňovanýmspoluvlastníckympodielomdohodouanáslednomposúdeníotázkysplneniapodmienky
vyvlastnenia podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona o vyvlastňovaní. Nesprávne právne posúdenie veci
spočíva v nesprávnej ako aj nedôslednej aplikácii príslušných právnych predpisov. Žalovaný ako aj
správny orgán prvého stupňa nesprávne posúdili splnenie zákonných podmienok pre vyvlastnenie
uvedené v § 2 zákona o vyvlastnení. Došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred

orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej,
pretože podkladom pre zákonné rozhodnutie je postup správneho orgánu v súlade so zákonom.
Napadnuté rozhodnutie je podľa žalobcu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a správny orgán
nevychádzal z riadne zisteného skutkového stavu veci. Značná časť odôvodnenia sa obmedzuje iba
na sumarizáciu faktov predchádzajúceho konania, citovanie odvolania žalobcu, uvedenie ustanovení

príslušných právnych predpisov a strohé odmietnutie návrhov žalobcu bez akéhokoľvek podrobnejšieho
odôvodnenia podaných námietok a argumentácie žalobcu. Žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav
veci a nezaoberal sa dôsledne argumentmi, ktoré žalobca uviedol vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa hlavne ohľadne napr. navrhovanej možnosti pridelenia náhradného
pozemku žalobcovi za vyvlastnené pozemky ako i výšky náhrady za vyvlastnené pozemky žalobcu.

Podľa žalobcu nebola určená primeraná náhrada za vyvlastnenie podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona
o vyvlastňovaní v dôsledku arbitrárneho použitia oceňovacej porovnávacej metódy, ktorá nemohla mať
riadnuoporuvskutkovýchpredpokladoch.Trhovácenaurčenáznaleckýmposudkomnezbavujesprávny
orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku) a úplne
a presne zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie (§ 32 ods. 1 a § 46

Správneho poriadku). Správny orgán je teda povinný skúmať, či návrh náhrady je zákonný, resp. či
ide o primeranú náhradu za vyvlastňované pozemky. O to viac to platí v prípade, že zo strany žalobcu
boli vznesené vážne výhrady proti navrhnutej náhrade za vyvlastnenie, hoci podloženej znaleckým
posudkom. V danom prípade vypracovaný znalecký posudok nedáva zákonnú odpoveď na všeobecnú
cenu vyvlastňovaných nehnuteľností, keďže absentuje relevantné porovnávanie nehnuteľnosti v danom

mieste a v danom čase a realizácie ich predaja. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je
podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci
správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu
správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom

predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonávať úkony v priebehu
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré malo zákonom predpísané náležitosti. V zmysle čl. 20
ods.4ÚstavySR vyvlastneniealebonútenéobmedzenievlastníckehoprávajemožnéibavnevyhnutnej
miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Podľa § 2 ods. 1 zákona
o vyvlastňovaní, vyvlastnenie možno uskutočniť len v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme na účel

ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom
konaní, za primeranú náhradu a ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným
spôsobom. Podľa § 3 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho
práva k pozemku alebo ku stavbe, o zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu k pozemku alebo ku stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku
stavbe dohodou sa preukazuje: a) písomným odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovaným

a písomným zhodnotením spôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu s vyvlastňovaným, b) dôkazom
o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovanému, najmä doručenkou, ak bol
vyvlastňovaný nečinný v lehote 90 dní odo dňa, keď mu bol návrh na uzavretie dohody doručený,
ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu. Bolo preukázané, že vyvlastniteľ zaslal žalobcovi dňa
28.04.2021 konečný písomný návrh na uzavretie dohody spolu s návrhom kúpnej zmluvy. Súčasne

bolo preukázané, že žalobca sa bezvýsledne pokúšal o uzavretie dohody s vyvlastniteľom doručením
návrhu na uzatvorenie nájmu alebo výmenu za iné nehnuteľnosti alebo za akcie vyvlastniteľa vložením
majetku žalobcu do spoločnosti vyvlastniteľa. Žalobca taktiež navrhol celkovú cenu, za ktorú by bol
ochotný predať pozemky, zohľadňujúcu nevyplatené nájmy. Žalovaný vo veci namietania bezvýslednosti
pokusu žalobcom konštatoval v napadnutom rozhodnutí, že „UUPV SR má za to, že vyvlastniteľ pri

podaní návrhu na vyvlastnenie preukázal bezvýslednosť pokusu o dohodu v súlade s § 3 zákona
o vyvlastňovaní. Námietka odvolateľa je nedôvodná.“ Žalovaný podľa názoru žalobcu však riadne a
dôsledne nepreskúmal, či vyvlastniteľ zákonným spôsobom preukázal bezvýslednosť pokusu o dohodu.
Úvahy žalovaného sú príliš stručné a povrchné, nie je zrejmé, prečo postup vyvlastniteľa považuje za
dostatočný pre zjavnú bezvýslednosť možnej dohody. Žalovaný iba odmietnutie vyvlastniteľom daného

návrhu kúpnej zmluvy zo strany žalobcu bez zohľadnenia protinávrhov žalobcu a ich spôsobu vyriešenia
uzavrel tak, že k dohode nedošlo. Zároveň iba odmietnutie predloženého návrhu kúpnej zmluvy
vyvlastniteľnom zo strany žalobcu žalovaný považoval za preukázanie bezvýslednosti pokusu o dohodu
v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona o vyvlastňovaní. Žalovaný pri vyžadovaní formalizovaného postupu
ignoroval skutočnosť, že zákon ukladá povinnosť vyvlastniteľovi, aby predložil spolu s písomným

odmietnutím návrhu na uzavretie dohody aj „písomné zhodnotenie spôsobov pokusu vyvlastniteľa o
dohodu s vyvlastňovaným“, v zmysle ktorého je dané, že zo strany vyvlastniteľa musia byť realizované i
ďalšie spôsoby, ktorými sa vyvlastniteľ pokúsil o dohodu s vyvlastňovaným, a to nad rámec predloženia
návrhukúpnejzmluvyajejodmietnutia.Kebytototižvyvlastniteľurobil,bolobyobomsprávnymorgánom
zrejmé, že žalobca dohodu a jej dosiahnutie neodmietal, naopak, sám aktívne a iniciatívne navrhol

a zaslal spôsoby možnej dohody, ktoré však vyvlastniteľ odmietal bez podrobnejšieho zdôvodnenia,
resp. sa k nim voči žalobcovi nevyjadril. Takéto chápanie podmienky preukázania bezvýslednosti
dohody je v rozpore s duchom zákona. Ak by zákonodarca chcel uviesť, že jediná možnosť, ako riešiť
dohodu je uzavrieť dohodu o kúpnej zmluve k nehnuteľnostiam cestou bezvýhradnej akceptácie návrhu
vyvlastniteľa, uviedol by to priamo v zákone, aby predišiel sporom. Zákonodarca však vyžaduje pre

preukázanie bezvýslednosti pokusu o dohodu v procese vyvlastnenia nielen (i) odmietnutie návrhu
dohody vyvlastniteľnom, ale i (ii) písomné zhodnotenie spôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu s
vyvlastňovaným. Je tak zrejmé, že „dohoda“ predpokladá spoluprácu a súhlas oboch zmluvných
strán a nemá automaticky znamenať, že vyvlastňovaný musí bezvýhradne akceptovať všetky zmluvné
podmienky, ktoré žiada vyvlastniteľ. Práve naopak predpokladá sa vzájomná komunikácia a ďalšie

pokusy nad rámec arbitrárneho jednostranného predloženia návrhu kúpnej zmluvy a jej odmietnutia. V
danom prípade však zo strany vyvlastniteľa neboli vykonané akékoľvek úkony a kroky voči žalobcovi
v záujme pokusu o dosiahnutie dohody potom, ako navrhol iné spôsoby dosiahnutia možnej dohody.
V administratívnom spise sa nenachádza a v celom odvolacom konaní ani nebolo poukázané na
písomné zhodnotenie spôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu s vyvlastňovaným (žalobcom), ktoré

je však zákonnou podmienkou pre preukázanie bezvýslednosti pokusu o dohodu (§ 3 ods. 1 písm.
a) zákona o vyvlastňovaní) a ktoré sa musí skutkovo opierať o reálne a uskutočnené spôsoby (ktoré
zo strany vyvlastniteľa však ani neboli realizované). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný a správny
orgán prvého stupňa nezistili riadne skutočný stav veci a nezaobstarali si všetky potrebné podkladypre rozhodnutie. Správny orgán pri rozhodovaní nevychádzal z riadne zisteného skutkového stavu
veci, keď v konaní nevykonal žiadne dokazovanie za účelom zistenia akými ďalšími spôsobmi sa
vyvlastniteľ pokúsil o dosiahnutie dohody s vyvlastňovaným mimo predloženia návrhu kúpnej zmluvy,

resp. zistenia či takéto pokusy boli a je dané ich písomné zhodnotenie. Žalovaný sa napr. vo veci
možnosti poskytnutia náhrady za vyvlastnenie vo forme náhradného pozemku, ktoré iniciatívne ako
možnosť preložil v rámci odmietnutia návrhu kúpnej zmluvy žalobca, uspokojil len v rámci odvolacieho
konania daným vyjadrením vyvlastniteľa a v rozhodnutí len uviedol bez ďalšieho odôvodnenia, že
podľa vyjadrenia vyvlastniteľa vyvlastniteľ nemá možnosť výmeny pozemku za stavbu alebo naopak

ako sa odvolateľ mylne domnieva. Zo strany žalobcu bola prejavená vôľa na majetkové vyrovnanie i
formou pridelenia náhradného pozemku, a preto bolo povinnosťou správneho orgánu v tomto smere
vykonať dokazovanie, či vyvlastniteľ vlastní pozemky, ktoré by bolo možné prideliť žalobcovi ako
náhradné, resp. či môže za týmto účelom nejaké pozemky získať, čo by malo mať prednosť poskytnutím
náhrady v peniazoch, ak s tým súhlasí. Žalovaný ako správny orgán vo vyvlastňovacom konaní, keďže
postupuje aj v zmysle Správneho poriadku, je povinný rešpektovať jeho základné zásady, ku ktorým

nepochybne patrí aj zásada materiálnej pravdy, teda presné a úplné zistenie skutkového stavu veci
za splnenia podmienky zaobstarania si potrebných dôkazov. Správny orgán prvého stupňa a žalovaný
boli teda povinní vykonať všetky dôkazy pre úplné a presné zistenie skutkového stavu týkajúceho sa
primeranej náhrady za vyvlastnenie a možnosti riešenia dosiahnutia dohody aj inými spôsobmi ako
kúpou na základe predloženej kúpnej zmluvy, napr. formou pridelenia náhradného pozemku žalobcovi

za vyvlastnené pozemky.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

13. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že správna žaloba je nedôvodná a najmä

všeobecná. Pokiaľ ide o žalobný bod vytýkajúci žalovanému nesprávne právne posúdenie, pokiaľ
ide o otázku splnenia podmienok podľa § 2 ods. 1 písm. a) až d) zákona o vyvlastňovaní, žalobná
námietka musí dosiahnuť istú mieru konkrétnosti, aby mohla založiť oprávnenie správneho súdu
podrobiť rozhodnutie prieskumu v správnom súdnictve. V tomto smere žalobca svoje námietky nijako
nekonkretizoval. file_0.jpg

file_1.wmf

Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou. Správna žaloba je tak procesný úkon účastníka
konania, ktorý treba posudzovať ako každé podanie podľa obsahu. To znamená, že za žalobný
nárok, teda predmet konania, nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové a
právne odôvodnenie, čo spolu so žalobným návrhom a označením napadnutých rozhodnutí či
opatrení vymedzuje predmet správnej žaloby. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody

nezákonnosti rozhodnutia či opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré podľa § 182 ods. 1 písm.
e) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“) majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah
preskúmavania zákonnosti rozhodnutia správnym súdom, ktorým je podľa § 134 ods. 1 SSP viazaný.
Z ustanovenia § 182 ods. 1 písm. e) SSP vyplýva aj zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca
nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých

preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy. Uvedené potvrdzuje aj ustálená súdna prax. Žalobca žiadnym relevantným
spôsobom neidentifikoval deklarované nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ale len všeobecným
spôsobom poukázal na možnú nezákonnosť. Pokiaľ ide o námietky, že rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k preukázaniu bezvýslednosti pokusu o dohodou,

tak podľa žalovaného táto podmienka je dostatočným spôsobom zdokumentovaná v rozhodnutiach.
V prvostupňovom rozhodnutí bolo uvedené, že „vyvlastniteľ zaslal návrh dohody vyvlastňovanému
A. B. B. B., G. listom č. 26826/14-Kr/2021 zo dňa 28.04.2021, ktorý si prevzal dňa 06.05.2021, o
čom svedčí predložená doručenka. Vyvlastňovaný odpovedal listom zo dňa 26.06.2021 s doručením
dňa 12.07.2021 vyvlastniteľovi. Vo svojom liste vyjadril svoj nesúhlas s návrhom dohody z dôvodu

nízkej ceny a bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom bola naplnená.
Vyvlastňovaný odmietol návrh dohody na vyvlastnenie a ani na ústnom pojednávaní nedošlo k dohode
medzi ním a vyvlastniteľom.“ Na strane 3 napadnutého rozhodnutia žalovaného sa uvádza: „k tvrdeniam
odvolateľa, že sa viackrát snažil bezvýsledne dosiahnuť dohodu uviedol, že tieto tvrdenia sa nezakladajúna pravde a považuje za dôležité ozrejmiť, že vyvlastniteľ ... zaslal v roku 2014 odvolateľovi prvý návrh
dohody ... Na základe uvedených skutočností vyvlastniteľ nadobudol dojem, že odvolateľ, vedomý si
vlastníckeho práva vyvlastniteľa k podielom a nerešpektujúci ani jeho zákonné predkupné práva, ako aj

kladením si neprimeraných podmienok, nemá v skutočnosti záujem dospieť ku konštruktívnej dohode.
Dňa28.04.2021zaslalodvolateľovikonečnýpísomnýnávrhnauzavretiedohodyspolusnávrhomkúpnej
zmluvy v súlade s § 3 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, dodržal všetky zákonné ustanovenia po obsahovej
aformálnestránke.“Nastrane6napadnutéhorozhodnutiažalovanéhosauvádza:„vdanomkonkrétnom
prípade je potrebné za pokus o dosiahnutie dohody považovať zaslanie dokumentu „Partizánske -

napojenie vodného zdroja Hradište“, katastrálne územie F. - majetkovoprávne usporiadanie - návrh
na uzavretie dohody č. 26826/14-KR/2021 zo dňa 28.04.2021 spolu s návrhom Kúpnej zmluvy č.
26826/14-Kr/2021 v počte 5 kusov a Informácie o spracúvaní osobných údajov v Kúpnej zmluve,
odvolateľovi. V spisovom materiáli okresného úradu sa nachádza doručenka, ktorou je preukázané,
že uvedený dokument odvolateľ prevzal dňa 06.05.2021. Odvolateľ na ponuku na uzavretie dohody
reagoval listom zo dňa 26.06.2021 (doručený vyvlastniteľovi dňa 12.07.2021), v ktorom uviedol, že

nesúhlasí s predloženým návrhom z dôvodu nízkej ceny za nehnuteľnosti a zároveň žiadal o spätné
doplatenie trojročného nájmu za predmetné nehnuteľnosti a uzavretie novej nájomnej zmluvy na budúce
obdobie v dohodnutej výške alebo vloženie nehnuteľností do spoločnosti vyvlastniteľa výmenou za
akcie spoločnosti vyvlastniteľa, ako vyplýva ďalej zo spisového materiálu okresného úradu, k dohode
o získaní vlastníckeho práva k predmetným pozemkom počas vyvlastňovacieho konania nedošlo. Vo

vyvlastňovacom konaní bol okresný úrad povinný skúmať, či vyvlastniteľ bezvýslednosť pokusu o
dohodu pri podaní návrhu na vyvlastnenie preukázal zákonným spôsobom. ÚÚPV SR má za to, že
vyvlastniteľ pri podaní návrhu na vyvlastnenie preukázal bezvýslednosť pokusu o dohodu v súlade s § 3
zákona o vyvlastňovaní.” S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti je podľa žalovaného nepochybné,
že orgán verejnej správy 1. stupňa a aj žalovaný dostatočným spôsobom preukázali, že k dohode

nedošlo, a zároveň bolo jednoznačne preukázané, že sa vyvlastniteľ snažil so žalobcom dohodnúť
a tento spôsob bol preukázaný. K danej žalobnej námietke si žalovaný poukázal aj na súdnu prax,
ktorá uvádza: „odhliadnuc od uvedeného správny súd považuje za potrebné uviesť, že názor žalobcu
v danej otázke nie celkom reflektuje podstatu právnej úpravy. Pokiaľ zákon formuluje isté povinnosti
subjektov práva, ktoré majú v zásade predchádzať vzniku administratívneho konania (a tiež súdneho

konania), potom preto povinnosti nemožno vykladať extenzívne. Výzva na uzavretie dohody môže byť
aj iba jednorazová a pri jej nedosiahnutí sa oprávnený subjekt môže obrátiť so svojím nárokom na
správny orgán.“ Teda v prípade, keď vyvlastniteľ predložil žalobcovi zmluvnú dokumentáciu tak, aby
došlo k dohode a žalobca písomne túto dohodu odmietol, bola tak naplnená podmienka, uvedená v
zákone o vyvlastňovaní. Tieto skutočnosti boli preukázané, vyčerpávajúcim spôsobom v rozhodnutiach

uvedené, a preto je daná žalobná námietka nedôvodná. Bola tak naplnená podmienka odmietnutia
návrhu dohody, ako aj podmienka písomného zhodnotenia spôsobov - práve to, že sa vyvlastniteľ
snažil so žalobcom dohodnúť a žalobcu túto dohodu písomne odmietol, reflektuje písomné zhodnotenie
spôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu s vyvlastňovaným. Zákon o vyvlastňovaní neukladá povinnosť
opakovaných pokusov o dohodu. K žalobnému dôvodu o podstatnom porušení ustanovení o konaní

pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej
a k námietke o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov žalovaný uviedol,
žetietožalobnébodysúzostranyžalobcukonštatovanévšeobecnýmspôsobomabeztoho,abyžalobca
akýmkoľvek spôsobom konkretizoval, v čom vidí naplnenie týchto žalobných bodov. K žalobnému
dôvodu, že nebola určená primeraná náhrada za vyvlastnenie ide znova o všeobecné tvrdenie

žalobcu bez konkretizácie. Čo sa týka primeranej náhrady, tak zákon o vyvlastňovaní primeranú náhradu
upravuje v ustanovení § 4 ods. 3. V prejednávanej veci bol vypracovaný znalecký posudok podľa
vyhlášky č. 492/2004 Z. z.. Vyhláška v prílohe č. 3 vo vzťahu k základným postupom ohodnocovania
nehnuteľností a stavieb uvádza, že „všeobecná hodnota sa stanoví týmito metódami: a) porovnávacia
metóda, b) kombinovaná metóda (použije sa pri stavbách, ktoré sú schopné dosahovať výnos formou

prenájmu), c) výnosová metóda (použije sa pri pozemkoch, ktoré sú schopné dosahovať výnos), d)
metóda polohovej diferenciácie. Výber vhodnej metódy vykoná znalec a výber metódy bol v tomto
prípade v znaleckom posudku zdôvodnený. Žalobca podal námietku k znaleckému posudku, k čomu sa
znalec vyjadril a toto vyjadrenie bolo žalobcovi doložené. V prípade, ak má žalobca za to, že cena bola
stanovená nízka, má právo obrátiť sa so žalobou na príslušný všeobecný súd. Žalovaný ďalej uviedol, že

poukazuje aj na najnovšiu judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý uviedol:
„je potrebné dať do pozornosti i vzájomný vzťah medzi Správnym poriadkom a zákonom č. 282/2015 Z.
z., ktorý je špeciálnou právnou úpravou a ktorý zakotvuje osobitný procesný mechanizmus uplatňujúci
sa v prípade namietania skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku. Konkrétne ide o ust. § 4ods. 4 zákona č. 282/2015 Z. z., ktorý v prípade nesúhlasu so stanovením výšky náhrady za vyvlastnenie
znaleckým posudkom neupravuje prehodnocovanie týchto odborných záverov ďalšímfile_2.jpg

file_3.wmf

dokazovaním (napr. tak ako je to v ust. § 36 Správneho poriadku), ale zakotvuje file_4.jpg

file_5.wmf

povinnosť orgánu verejnej správy zabezpečiť odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca, ktorú
povinnosť žalovaný rešpektoval. Ak by orgán verejnej správy postupoval pri vysporiadaní sa s námietkou
smerujúcou voči náhrade za vyvlastnenie štandardným spôsobom ako pri každom inom dôkaze či
námietke, došlo by k popretiu zmyslu a účelu § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z z., keď by nebolo
zrejmé, čo by malo byť predmetom civilného sporového konania, nakoľko celé dokazovanie vo vzťahu

k otázke správnosti určenia výšky náhrady za vyvlastnenie by bolo realizované v administratívnom
- vyvlastňovacom konaní. Pri uplatnení takéhoto procesného postupu by sa právna úprava § 4
ods. 4 zákona č. 282/2015 Z. z. stala obsolentnou. Pokiaľ teda žalobca ako vyvlastnený predložil
vo vyvlastňovacom konaní znalecký posudok, nestotožňujúc sa so závermi pôvodného znaleckého
posudku, z ktorého vychádzal žalovaný pri určení výšky náhrady za vyvlastnenie, jediným zákonným a

do úvahy prichádzajúcim postupom bolo uplatnenie § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z. z., resp. v súlade s
§ 13 ods. 3 písm. a/ zákona č. 282/2015 Z. z. s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkázať
žalobcu ako vyvlastneného na civilný súd.“ K žalobnému dôvodu, že správny orgán nevychádzal z
riadne zisteného skutkového stavu veci žalovaný uviedol, že aj táto námietka je nedôvodná, pretože zo
strany vyvlastniteľa boli splnené všetky podmienky na vyvlastnenie a zákon o vyvlastňovaní neuvádza

vyvlastniteľovi povinnosť konať tak ako to uvádza žalobca v podanej správnej žalobe. Na základe
uvedenej argumentácie žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 1/ k správnej žalobe

14. Ďalší účastník 1/ vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že ako vyvlastniteľ riadne preukázal
vyvlastňovaciemu orgánu písomný návrh na uzavretie dohody, ktorý bol riadne doručený žalobcovi s
predpísanými náležitosťami, vyvlastňovaciemu orgánu predložil písomné odmietnutie návrhu žalobcom
s jeho požiadavkami stanovenými nad rámec zákona o vyvlastňovaní, a preto vyvlastniteľom
neakceptovanými. Žalobca namiesto prevodu vlastníctva spoluvlastníckeho podielu navrhoval jeho

prenájom, resp. vloženie týchto pozemkov do majetku vyvlastniteľa za ním stanovenú cenu za získanie
akcií vyvlastniteľa. Zároveň vyslovil nesúhlas a výhrady k znaleckému posudku na určenie finančnej
náhrady bez preukázania v čom je znalecký posudok nesprávny. Pozemky v I. ochrannom pásme
vodárenského zdroja vyvlastniteľ neužíva, tieto pozemky podľa rozhodnutia o určení ochranného
pásma musia byť zatrávnené, oplotené proti vniknutiu nepovolaných osôb, aby nedošlo k ohrozeniu

podzemnej vody vo vodárenskom zdroji, ktorá je vo vlastníctve štátu. Vo vyvlastňovacom návrhu bolo
preukázané v čom spočívala bezvýslednosť pokusu o dosiahnutie dohody so žalobcom. Po oznámení
začatia vyvlastňovacieho konania žalobca namietal proti znaleckému posudku a určenej výške náhrady
za vyvlastnenie. Vyvlastňovací orgán zabezpečil odborné vyjadrenie znalca k námietkam žalobcu, v
ktorom znalec poprel námietky a požiadavky žalobcu označil ako nedôvodné. Toto vyjadrenie bolo

doručené pred ústnym pojednávaním žalobcovi. Žalobca sa ústneho pojednávania vo veci vyvlastnenia
časti predmetných pozemkov nezúčastnil napriek tomu, že bol naň riadne predvolaný a poučený o
dôsledkoch nedostavenia sa na pojednávanie. Prvostupňový vyvlastňovací orgán vo vyvlastňovacom
konaní skúmal, či nebolo možné poskytnúť žalobcovi náhradu formou náhradných pozemkov vo
vlastníctve vyvlastniteľa. Na pojednávaní právna zástupkyňa vyvlastniteľa do zápisnice uviedla, že

vyvlastniteľ nemá v katastrálnom území F. pozemky, ktoré by mohli slúžiť ako náhrada (zámena) za
vyvlastňované pozemky. Túto skutočnosť mohol vyvlastňovací orgán aj žalobca overiť priamo vo verejne
prístupnej evidencii katastra nehnuteľností Okresného úradu, katastrálneho odboru v Partizánskom. Nie
je pravdivé tvrdenie žalobcu, že túto skutočnosť skúmal žalovaný až v odvolacom konaní. Ďalší účastník
konania 1/ ďalej poukázal na obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že vyvlastniteľ vo

vyvlastňovacom konaní preukázal jeho márny pokus o získanie predmetných spoluvlastníckych podielov
k pozemkom nachádzajúcim sa v I. ochrannom pásme vodárenského zdroja dohodou. Ďalej uviedol,
že jeho právny predchodca platnou a účinnou kúpnou zmluvou už v roku 1983 odkúpil predmetné
spoluvlastnícke podiely žalobcu od pôvodného vlastníka, J. G., aj ostatné spoluvlastnícke podiely. Tým,že neboli vykúpené všetky diely pozemkov tvoriace novovytvorený pozemok, neboli tieto vykúpené diely
zapísané v katastri nehnuteľností ako vlastníctvo právneho predchodcu vyvlastniteľa. Ako vyplýva z listu
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F., ďalší účastník 1/ bol majoritným spoluvlastníkom 5/6

predmetných pozemkov, ktoré jeho právny predchodca nadobudol kúpou, čo potvrdili pôvodní vlastníci
dohodou o uznaní vlastníckeho práva vyvlastniteľa. Pôvodný vlastník spoluvlastníckeho podielu 1/6
týchto pozemkov zomrel a jeho zákonný dedič neuznal vlastnícke právo ďalšieho účastníka 1/. Tento
spoluvlastnícky podiel nadobudol žalobca kúpou. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
F. vyplýva, že ďalší účastník 1/ bol majoritným spoluvlastníkom 38/45 predmetných pozemkov, ktoré

právnypredchodcanadobudolkúpou,čopotvrdilipôvodnívlastnícidohodououznanívlastníckehopráva
vyvlastniteľa. Právny predchodca spoluvlastníckeho podielu 7/45 tohto pozemku bol M. N., ktorý zomrel,
a jeho zákonný dedič G. N. neuznal vlastnícke právo, vyvlastniteľovi oznámil, že spoluvlastnícky podiel
predáva žalobcovi. Žalobca napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že pôvodný vlastník platnou kúpnou
zmluvou odpredal tento spoluvlastnícky podiel právnemu predchodcovi vyvlastniteľa, neuznal vlastnícke
právo vyvlastniteľa k pozemku, ktorý žalobca nadobudol kúpou dňa 02.09.2020. Konanie žalobcu,

ktorý nadobudol kúpou vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom na pozemkoch nachádzajúcich
sa v I. ochrannom pásme vodárenského zdroja Hradište, ktoré právny predchodcovia predávajúcich
odpredali kúpnymi zmluvami právnemu predchodcovi ďalšieho účastníka 1/, navodzuje dojem o
neúčelnosti a nedobromyseľnosti kúpy. Žalobca previedol spoluvlastnícke právo k už nadobudnutým
dotknutým pozemkom na tretiu osobu po tom, čo mu bola zo strany ďalšieho účastníka 1/ zaslaná

prvá ponuka na uzavretie dohody v roku 2014 (ešte pred poslednou ponukou na odkúpenie z roku
2021 s upozornením, že nehnuteľnosť možno vyvlastniť), pričom nehnuteľnosti previedol na tretiu
osobu bez toho, že by ich ponúkol oprávnenému z predkupného práva, ktorým bol v tom čase ďalší
účastník 1/. Následne ďalší účastník 1/ upozornil tretiu osobu na nedodržanie predkupného práva
žalobcom, ktorá nehnuteľnosti zrejme z obavy vrátila späť žalobcovi. Uvedené konanie žalobcu vedie k

názoru, že jeho úmysly majú špekulatívny charakter. K žalobcom uvádzaným tvrdeniam o podstatnom
porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia vo veci samej, ďalší účastník konania 1/ uviedol, že toto je všeobecné
tvrdenie bez konkretizácie a je len všeobecným citovaním právnych predpisov. Žalobca v žalobe aj v
priebehu vyvlastňovacieho konania namietal proti obsahu znaleckého posudku a výške vyvlastňovacej

náhrady. Bez pádnych argumentov sa domáhal určenia náhrady podľa množstva čerpanej vody z
vodárenského zdroja, z ročných tržieb, namietal znalcom uplatnenú metódu pre určenie všeobecnej
hodnoty pozemkov. Vyvlastňovací orgán zabezpečil odborné vyjadrenie znalca k týmto námietkam
a požiadavkám žalobcu, ktoré znalec ako nedôvodné zamietol. Vyvlastňovací orgán sa stotožnil so
znaleckým posudkom a odborným stanoviskom znalca a žalobcu vyvlastnil za takú istú náhradu za 1 m2

ako určil v iných vyvlastňovacích rozhodnutiach pozemkov v tomto I. ochrannom pásme vodárenského
zdroja. Tvrdenie žalobcu o tom, že takéto pozemky sa vykupujú za vyššie ceny, je len nepreukázaným
tvrdením žalobcu nezodpovedajúcim skutočnosti. Ďalší účastník konania 1/ na podporu svojich tvrdení
s poukazom na jeho návrh na vyvlastnenie zo dňa 21.02.2022 uviedol, že prvostupňový vyvlastňovací
orgán samostatnými rozhodnutiami právoplatne vyvlastnil pozemky 36-tim ďalším vyvlastňovaným za

náhradu určenú rovnakým znaleckým posudkom. Títo vyvlastňovaní sa stotožnili s vyvlastnením ich
pozemkov aj s výškou vyvlastňovacej náhrady, čo potvrdili tým, že proti rozhodnutiu prvostupňového
vyvlastňovacieho orgánu nepodali odvolania ani žalobu na správny súd ohľadom priznanej náhrady za
vyvlastnené pozemky.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

15. Žalobca odmietol konštatovanie o všeobecnosti správnej žaloby. Samotné následné zaujatie
stanoviska k individuálnym bodom žaloby zo strany žalovaného v rozsahu 6 strán spochybňuje podľa
žalobcu relevantnosť tvrdenia žalovaného o bezobsažnosti žaloby. Žalobca zotrval na podanej správnej

žalobe s tým, že podľa neho počas konania, ktorého následkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia,
nebol dodržaný postup a splnené zákonné podmienky preto, aby bolo možné pristúpiť k vyvlastneniu
nehnuteľností v jeho vlastníctve.file_6.jpg

file_7.wmf

Žalobca uviedol, že je presvedčený, a obsah administratívneho spisu to jednoznačne preukazuje,
a podporne aj z vyjadrenia žalovaného to možno vyvodiť, že prvostupňovo správny orgán pred
vydaním rozhodnutia o vyvlastnení nemal ako podklad k rozhodovaniu k dispozícii písomné zhodnoteniespôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu s vyvlastňovaným. Žalovaný vo svojom vyjadrení neuvádza
žiadne písomné zhodnotenie pokusov vyvlastniteľa, nedokladá ho a ani naň neodkazuje v obsahu
administratívneho spisu (pretože podľa žalobcu file_8.jpg

file_9.wmf

žiadne neexistuje). Žalovaný sa snaží uvedenú absenciu zákonom stanoveného písomného dôkazu
vyhotovovaného zo file_10.jpg

file_11.wmf

strany vyvlastniteľa k možnému skonštatovaniu bezvýslednosti pokusu o dohodu s vyvlastňovaným
relativizovať tým, že poukazuje na správnym orgánom vykonaný opis file_12.jpg

file_13.wmf

jednotlivých vyvlastniteľových krokov v rámci komunikácie so žalobcom a konštatovaním, že
bezvýslednosť pokusu o dohodu je dostatočným spôsobom zdokumentovaná v rozhodnutiach. Ak
pripustíme, že v rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa a v rozhodnutí žalovaného sú

zdokumentované jednotlivé pokusy o dosiahnutie dohody, tak aj potom to nie je dostatočné pre
zákonnéskonštatovaniebezvýslednostipokusuodohodu.Vyžadujesatotižpísomnézhodnotenietýchto
pokusov, čo zo strany vyvlastniteľa nebolo vykonané, a na strane druhej to nemôže za vyvlastniteľa
vykonať správny orgán v rámci vyvlastňovacieho rozhodnutia. Preto mal žalobca za to, že správne
orgány v rámci konania: a) nesprávne právne posúdili zákonnú podmienku pre vyvlastnenie, a to

bezvýslednosťpokusuodosiahnutiedohody,keďžejuvyložilitak,že(i)postačujeneúspešnosťpokusuv
rozsahu,vakombolrealizovanýzostranyvyvlastniteľa,sčímsažalobca nestotožňuje, arovnakotak(ii)
písomné zhodnotenie pokusov zo strany vyvlastniteľa (resp. jeho absenciu) neposúdili ako nedostatok
pre file_14.jpg

file_15.wmf

zákonnosť bezvýslednosti pokusu o dohodu s vyvlastňovaným; b) nedostatočne sa zaoberali tým,
či došlo k realizácii relevantných pokusov o dosiahnutie dohody a naplnenie účelu zákona, keďže
nemali žiadne písomné zhodnotenie týchto pokusov zo strany vyvlastniteľa a tým ani nemohli žiadnym

relevantným spôsobom posúdiť a v rámci správnej úvahy podrobiť preskúmaniu predmetné zhodnotenie
vyvlastniteľa a naplniť tým riadne zistenie skutkového stavu veci.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)

16. Žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach uvedených vo vyjadrení k správnej žalobe s tým,
že považuje žalobu za všeobecnú. Podľa žalovaného žalobca všetku svoju stručnú argumentáciu
koncentrujenajedinýuvádzanýdôvod,atona tvrdenie,ževadministratívnomkonanínemalabyťúdajne
dostatočnepreukázanábezvýslednosťpokusuonadobudnutievlastníckehoprávavzmysleustanovenia
§ 3 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní. Žalobca „nedodržanie postupu a nesplnenie zákonných podmienok”

vidí v tom, že prvostupňový správny orgán pred vydaním prvostupňového rozhodnutia nemal mať
údajne ako podklad k rozhodovaniu k dispozícii písomné zhodnotenie spôsobov pokusu vyvlastniteľa
o dohodu so žalobcom. Z prvostupňového rozhodnutia však jednoznačne vyplýva, že zhodnotenie
spôsobov pokusov vyvlastniteľa o dosiahnutie dohody so žalobcom bolo prvostupňovému správnemu
orgánu v čase jeho rozhodovania známe, a teda správny orgán prvého stupňa vychádzal z riadne

zisteného skutkového stavu a mal k dispozícií všetky podklady a náležitosti pre vydanie prvostupňového
rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí jasne pospisuje
jednotlivé kroky vyvlastniteľa a jeho komunikáciu so žalobcom, z čoho následne prvostupňový správny
orgán konštatoval bezvýslednosť pokusu o dohodou. Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní
pritom vychádzal z dôkazov nachádzajúcich sa v listinnej (písomnej) podobe v administratívnom spise.

So záverom, že bezvýslednosť pokusu o dohodu bola dostatočným spôsobom zadokumentovaná sa
následne stotožnil aj žalovaný vo svojom druhostupňovom rozhodnutí. Pre vyvlastnenie tak boli splnené
všetkyformálneakoajmateriálnepožiadavky,aprvostupňovérozhodnutieadruhostupňovérozhodnutie
sú zákonné a správne.Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

17. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých
veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu
v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej
Bystrici. Vzhľadom na uvedené je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn.

11S/25/2023 vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-11S/25/2023.

18. Účastníci konania nežiadali na prejednanie veci nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm.
a) SSP a správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. b) až e)
SSP, preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4
SSP.Rozsudokbolverejnevyhlásenýdňa09.04.2025,oznámenieomiesteačaseverejnéhovyhlásenia

rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu odo dňa 25.03.2025 do 10.04.2025.

19. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP), a dospel k
záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

20.Predmetomprieskumuvprejednávanejvecibolorozhodnutiežalovaného,ktorýmzamietolodvolanie
žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobca ako spoluvlastník pozemkov
nachádzajúcich sa v katastrálnom území F., v areáli ochranného pásma I. stupňa vodných zdrojov -
vŕtaných studní HM-1, HM-2, HM-3, HM-4, HM-5, HM-6, vyvlastnený podľa zákona o vyvlastňovaní,

konkrétne predmetom vyvlastnenia bol spoluvlastnícky podiel žalobcu na pozemkoch zapísaných na
LV č. XXXX D. I. XXXX, k. ú. F., v prospech vyvlastniteľa ďalšieho účastníka konania 1/. Zároveň bola
určená náhrada za vyvlastnenie vo výške 3 976,75 eur a námietky vznesené žalobcom boli zamietnuté
ako nedôvodné.

21. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR; Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

22. Podľa § 1 zákona o vyvlastňovaní v znení do 31.03.2024; Tento zákon upravuje odňatie vlastníckeho
práva, obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, zriadenie, obmedzenie, zrušenie

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, obmedzenie, zrušenie práv
tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe, ak je to nevyhnutné pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia
v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na účel podľa osobitných zákonov a za primeranú náhradu.

23. Podľa § 2 ods. 1 až 3 zákona o vyvlastňovaní v znení do 31.03.2024;

(1) Vyvlastnenie možno uskutočniť len
a) v nevyhnutnej miere,
b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí
preukázať vo vyvlastňovacom konaní,
c) za primeranú náhradu, a

d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.
(2) Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje
územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom
konaní.
(3) Rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o

prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. Ak by obmedzenie vlastníckeho práva
boloprevyvlastňovanéhonepriaznivejšieakojehoprechod,rozhodnesaoprechodevlastníckehopráva,
ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj
keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten, proti koho
majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovaného pozemku alebo

stavby alebo má k tomuto pozemku alebo k tejto stavbe právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

24. Podľa § 3 ods. 1 až 3, ods. 6 zákona o vyvlastňovaní v znení do 31.03.2024;(1) Bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, o
zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo stavbe,
obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe dohodou sa preukazuje

a) písomným odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovaným a písomným zhodnotením
spôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu s vyvlastňovaným; vyvlastniteľ je ten, v prospech koho sa má
uskutočniť vyvlastnenie alebo
b) dôkazom o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovanému, najmä doručenkou,
ak bol vyvlastňovaný nečinný v lehote 90 dní odo dňa, keď mu bol návrh na uzavretie dohody doručený,

ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu.2)
(2) Splnenie podmienky podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak je
a) vyvlastňovaný neznámy alebo ak nie je známe miesto jeho trvalého pobytu alebo sídlo,
b) vyvlastňovaný obmedzený v zmluvnej voľnosti zákonmi, rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného
orgánu verejnej moci, ktorým sa mu zakazuje previesť vlastnícke právo k pozemku alebo ku stavbe na
iného, alebo

c) hodnovernosť údajov v katastri nehnuteľnosti spochybnená podľa osobitného zákona.
(3) Písomný návrh na uzavretie dohody, ktorou chce vyvlastniteľ dosiahnuť cieľ vyvlastnenia dohodou,
musí obsahovať návrh náhrady za nadobudnutie, obmedzenie alebo zrušenie práva k pozemku alebo
ku stavbe, ku ktorému vyvlastniteľ priloží
a) upozornenie o tom že, ak vyvlastňovaný neodpovie na návrh na uzavretie dohody v lehote 90 dní

odo dňa jeho doručenia, ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu, považuje sa návrh na uzavretie
dohody za odmietnutý,
b) upozornenie o tom, že ak nedôjde k uzavretiu dohody, vlastnícke právo, ktoré je predmetom návrhu
na uzavretie dohody, môže byť predmetom vyvlastnenia vo vyvlastňovacom konaní,
c) odôvodnenie verejného záujmu na uskutočnenie účelu vyvlastnenia a rozsah vyvlastnenia s

odôvodnením,
d) oznámenie miesta, času a spôsobu nahliadnutia do geometrického plánu vymedzujúceho časť
pozemku, ak je predmetom dohody len časť pozemku, a do znaleckého posudku, ktorý bol podkladom
na určenie náhrady.

25. Podľa § 4 ods. 1 až 4 zákona o vyvlastňovaní v znení do 31.03.2024;
(1) Vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch.
(2) Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok alebo za vyvlastnenú stavbu pridelením
náhradného pozemku alebo náhradnej stavby a vyvlastňovaný s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania
má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Tento spôsob vyrovnania sa nevzťahuje na

vyvlastnenie podľa osobitných zákonov.
(3) Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná
hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na
základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako
všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.

(4) Ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník
konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku
priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo
vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za
vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami

konania, ktoré znáša vyvlastniteľ.

26. Podľa § 9 ods. 1 až 3 zákona o vyvlastňovaní v znení do 31.03.2024;
1) Vyvlastňovacie konanie sa začína len na písomný návrh vyvlastniteľa.
2) Návrh musí obsahovať

a) údaje o vyvlastniteľovi, a to
1. meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu (ďalej len "osobné údaje") vyvlastniteľa,
ak je vyvlastniteľom fyzická osoba,
2. obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je totožné s miestom
trvalého pobytu, ak je vyvlastniteľom fyzická osoba - podnikateľ,

3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri alebo inom
obdobnom registri, ak je vyvlastniteľom právnická osoba,
b) údaje o vyvlastňovanom, a to
1. dostupné osobné údaje, ak je vyvlastňovaným fyzická osoba,2. obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je totožné s miestom
trvalého pobytu, ak je vyvlastňovaným fyzická osoba - podnikateľ,
3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri alebo inom

obdobnom registri, ak je vyvlastňovaným právnická osoba,
c) údaje o tretej osobe, ktorej právo môže byť vyvlastnením priamo dotknuté, a to
1. osobné údaje, ak je tretia osoba fyzickou osobou,
2. obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je totožné s miestom
trvalého pobytu, ak je treťou osobou fyzická osoba - podnikateľ,

3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri alebo inom
obdobnom registri, ak je treťou osobou právnická osoba,
d) označenie pozemku alebo označenie stavby, alebo ich častí, ktoré sú predmetom vyvlastnenia,
a to podľa údajov katastra nehnuteľností10) alebo podľa pozemkovej knihy, alebo inej obdobnej
evidencie, alebo vyplývajúce z iných listín preukazujúcich vlastníctvo s identifikáciou parcely alebo s
písomnou identifikáciou o stave údajov katastra nehnuteľností pozemku a podľa geometrického plánu,

ak nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vyvlastnenia, nie je zobrazená v katastrálnej mape, alebo ak je
predmetom vyvlastnenia časť pozemku alebo časť stavby už zobrazenej v katastrálnej mape alebo pri
zriadení vecného bremena k časti pozemku alebo k časti stavby,
e) prehľad práv tretích osôb zapísaných v katastri nehnuteľností alebo v pozemkovej knihe, alebo inej
obdobnej evidencii, alebo, ktoré sú vyvlastniteľovi známe, ktoré sa viažu k pozemku alebo ku stavbe,

ktorých sa vyvlastnenie týka, s osobitným označením tých práv, pri ktorých sa navrhuje obmedzenie
alebo zánik súčasne s rozhodnutím o vyvlastnení,
f) údaj o sume predpokladanej náhrady za vyvlastnenie, ktorá pozostáva zo všeobecnej hodnoty
pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej
znaleckým posudkom,

g) dohodu vyvlastňovaného o rozdelení náhrady s tretími osobami, ktorým na vyvlastňovanom pozemku
alebo na vyvlastňovanej stavbe viaznu vecné práva zanikajúce vyvlastnením, pokiaľ táto dohoda bola
uzavretá pred podaním návrhu na vyvlastnenie a vyvlastniteľ má túto dohodu k dispozícii,
h) vymedzenie účelu, na ktorý sa vyvlastnenie vo verejnom záujme navrhuje a odôvodnenie návrhu
vyvlastniteľa na vyvlastnenie,

i) opis skutočností nasvedčujúcich tomu, že sú splnené podmienky vyvlastnenia podľa § 2,
j) údaj o tom, v akej predpokladanej lehote vyvlastniteľ začne s užívaním vyvlastňovaného pozemku
alebo vyvlastňovanej stavby na uskutočnenie účelu vyvlastnenia; ak ide o dočasné obmedzenie
vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe vyvlastnením, aj čas tohto obmedzenia.
(3) K návrhu vyvlastniteľ priloží

a) údaje podľa osobitného predpisu10a) potrebné na účel overenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
a výpis z pozemkovej knihy, alebo inej obdobnej evidencie s identifikáciou parciel podľa katastra
nehnuteľností, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je zapísané na liste vlastníctva,
b) iné verejné listiny preukazujúce vlastnícke právo a iné vecné práva k pozemku alebo ku stavbe, ktorá
sa navrhuje vyvlastniť, ak ich nemožno zistiť z údajov uvedených v katastri nehnuteľností,

c) grafickú a písomnú identifikáciu parciel, ak pozemky a stavby nie sú zobrazené v katastrálnej mape,
d) geometrický plán, ak sa navrhuje vyvlastniť časť pozemku,
e) dôkaz o tom, že pokus o nadobudnutie práva k pozemku alebo ku stavbe dohodou bol bezvýsledný,
f) znalecký posudok o všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnoty práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu nie starší ako dva roky,

g) právoplatné územné rozhodnutie alebo jeho úradne osvedčenú kópiu, ak účel vyvlastnenia vyžaduje
vydanie územného rozhodnutia, vrátane kópie jeho grafickej časti, z ktorej je zrejmé umiestnenie stavby,
h) záväzné stanovisko obce o súlade účelu vyvlastnenia s platnou územnoplánovacou dokumentáciou
(§ 2 ods. 2),
i) iné listiny, ktoré sú potrebné na jednoznačné určenie obsahu a rozsahu vyvlastnenia.

27. Podľa § 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní v znení do 31.03.2024; (12) Námietky proti vyvlastneniu
musia účastníci vyvlastňovacieho konania, ako aj zúčastnené osoby uplatniť najneskôr pri prerokovaní
návrhu na ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskôr, na námietky, ktoré sa v územnom konaní
zamietli alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní, sa neprihliada. Na túto skutočnosť

musí upozorniť vyvlastňovací orgán účastníkov konania a zúčastnené osoby v oznámení o začatí
vyvlastňovacieho konania.

28. Podľa § 14 zákona o vyvlastňovaní v znení do 31.03.2024;(1) Na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 2 v odvolacom konaní je príslušné Ministerstvo dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 písm. a). Zrušením výroku podľa
§ 13 ods. 2 stráca platnosť aj výrok podľa § 13 ods. 3.

(2) Včas podané odvolanie proti výroku podľa § 13 ods. 3 nemá odkladný účinok. Na preskúmanie
výrokov podľa § 13 ods. 3 je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník konania domáha preskúmania
výroku podľa § 13 ods. 3 v súdnom konaní, musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

29. V úvode správny súd uvádza, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam
alebo právom chráneným záujmom fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a
rozhoduje o ďalších veciach ustanovených Správnym súdnym poriadkom (§ 2 ods. 1 SSP). Správne
súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu
pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených Správnym

súdnym poriadkom (§ 6 ods. 1 SSP). Iniciátorom súdneho konania pred správnym súdom je žalobca,
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania
bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich
právach alebo právom chránených záujmoch (§ 178 ods. 1 SSP). Zároveň v zmysle ustanovenia § 134
ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správny žaloby, pokiaľ ustanovenie § 134 ods. 2

SSP neustanovuje inak. Správna žaloba žalobcu je všeobecnou správnou žalobou, kedy je správny súd
viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby a nie je oprávnený za žalobcu konkretizovať a dotvárať
žalobné body. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania a správny
súdniejeoprávnenýaanipovinnývyhľadávaťnezákonnostivpostupearozhodnutiachorgánovverejnej
správy nad dôvody vymedzené v správnej žalobe, rovnako nie je oprávnený ani povinný nahrádzať

činnosťorgánovverejnejsprávy.Správnysúdpretopreskúmalsprávnoužalobounapadnutérozhodnutie
žalovanéholenvrozsahužalobnýchbodov,ktorékonkrétnevymedzilžalobcavpodanejsprávnejžalobe.

30. Správny súd vo vzťahu k správnej žalobe žalobcu uvádza, že žalobca sčasti predniesol všeobecné
a nekonkrétne žalobné námietky. Žalobca všeobecne namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného

ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, že správne
orgány použili správne právne predpisy, ale tieto mali nesprávne - chybne, bez zohľadnenia celého
znenia príslušného ustanovenia a účelu aplikovať, a preto mali dôjsť k nesprávnym právnym záverom.
Podľa žalobcu rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci v súvislosti s
preukázaním resp. nepreukázaním bezvýslednosti pokusu vyvlastniteľa o nadobudnutie vlastníckeho

práva k vyvlastňovaným spoluvlastníckym podielom dohodou a v následnom posúdení otázky splnenia
podmienky vyvlastnenia podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona o vyvlastňovaní. Žalobca uvádza všeobecnú
argumentáciu o nesprávnej a nedôslednej aplikácii príslušných právnych predpisov, ďalej uvádza, že
malo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ďalej namieta, že rozhodnutie je nepreskúmateľné

pre nedostatok dôvodov a že správny orgán nevychádzal z riadne zisteného skutkového stavu.
Žalobca konkrétnejšie rozviedol tieto tvrdené dôvody nezákonnosti v tom smere, že súčasťou návrhu
na vyvlastnenie nebolo písomné zhodnotenie spôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu so žalobcom
ako s vyvlastňovaným, a teda že žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa nepreskúmali, či
vyvlastniteľ zákonným spôsobom preukázal bezvýslednosť pokusu o dohodu. Podľa žalobcu boli úvahy

orgánovverejnejsprávyprílišstručnéapochybnéanebolozrejmé,prečopovažovalipostupvyvlastniteľa
za dostatočný pre zjavnú bezvýslednosť možnej dohody. O konkrétnom smerovaní žalobných bodov
vpodstatelenvovzťahukotázkepreukázaniabezvýslednostipokusuvyvlastniteľaodosiahnutiedohody
so žalobcom ako vyvlastňovaným svedčí aj obsah podanej repliky žalobcu.

31. Predmetom vyvlastnenia v predmetnej veci boli spoluvlastnícke podiely žalobcu vo výške 1/6
a 7/45 na pozemkoch v ochrannom pásme I. stupňa vodných zdrojov – vŕtaných studní, pričom z
rozhodnutí orgánov verejnej správy a aj z návrhu na uzavretie dohody, ktorý bol zaslaný vyvlastniteľom
(ďalším účastníkom konania 1/) žalobcovi ako vyvlastňovanému je zrejmé, že v tomto prípade išlo o
verejný záujem vymedzený účelom vyvlastnenia ustanoveným v § 32 ods. 6 Vodného zákona. Účelom

vyvlastnenia bolo nadobudnutie pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. F. v areáli ochranného pásma I.
stupňa vodných zdrojov - vŕtaných studní do vlastníctva vyvlastniteľa, pričom verejný záujem, resp. jeho
preukázaniežalobcavadministratívnomkonaníaanivsprávnejžalobenenamietal.Rovnakonenamietal
ani to, že došlo k vyvlastneniu v nevyhnutnej miere.32. Pokiaľ ide o určenie vyvlastňovacej náhrady, podľa § 4 ods. 1 zákona o vyvlastnení patrí
vyvlastňovanému primeraná náhrada za vyvlastnenie, ktorá sa poskytuje v peniazoch. Podľa odseku 2

tohto ustanovenia, ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok alebo za vyvlastnenú
stavbu pridelením náhradného pozemku alebo náhradnej stavby a vyvlastňovaný s tým súhlasí, tento
spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Podkladom na určenie náhrady
za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná
hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorá sa určuje znaleckým posudkom nie starším

ako 2 roky v zmysle § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní.

33. V prejednávanej veci z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že vyvlastniteľom bol predložený
znalecký posudok vyhotovený znalcom A. D. E., J. K. XX/XX, XXX XX L., č. 6/2019 zo dňa 22.02.2019.
Následne bolo vykonané doplnenie tohto znaleckého posudku č. 1 zo dňa 31.01.2021, v ktorom
bola aktualizovaná všeobecná hodnota pozemkov a v oboch týchto dokumentoch bola stanovená

porovnávacou metódou cena 3,65 eur/m2. Je zrejmé, že doplnenie č. 1 aktualizovalo znalecký posudok
č. 6/2019 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov v k. ú. F. za účelom výkupu pre stavbu vo
verejnom záujme a pre účely vyvlastňovacieho konania.

34.Vsúvislostisožalobnýminámietkamitýkajúcimisapreukázaniabezvýslednostipokusuodosiahnutie

dohody medzi vyvlastniteľom a žalobcom ako vyvlastňovaným správny súd poukazuje na to, že
súčasťou administratívneho ako príloha návrhu vyvlastniteľa na začatie konania zo dňa 21.02.2022 je aj
písomnosť, ktorá bola zaslaná žalobcovi „Partizánske - napojenie vodného zdroja Hradište“, katastrálne
územie F. - majetkovoprávne usporiadanie a návrh dohody na uzavretie zo dňa 28.04.2021, v ktorom
bol žalobcovi vysvetlený účel vyvlastnenia ako aj uvedená suma vyvlastňovacej náhrady a žalobca bol

upozornený, že vyvlastniteľ je oprávnený podať návrh na vyvlastnenie v prípade neakceptovania návrhu
dohody. Zároveň bol žalobca poučený o tom, že do originálu geometrického plánu č. 34134298-89/12
zo dňa 22.10.2012, ktorý vymedzuje ochranné pásmo, ako aj do znaleckého posudku č. 6/2019 a jeho
doplnenia č. 1 môže žalobca nahliadnuť na pracovisku právneho útvaru vyvlastniteľa v pracovných
dňoch. Zároveň bol k návrhu predložený aj list žalobcu zo dňa 26.06.2021, v ktorom žalobca oznámil,

že nesúhlasí s predloženým návrhom na uzavretie dohody z dôvodu nízkej kúpnej ceny a že vracia
zaslané materiály späť. Žalobca žiadal o doplatenie trojročného nájmu za predmetné nehnuteľnosti
a o uzavretie novej nájomnej zmluvy na budúce obdobie, zároveň predložil ponuku na vloženie týchto
nehnuteľností za cenu vo výške 17 eur/m2 do majetku vyvlastniteľa výmenou za akcie vyvlastniteľa,
čo podľa žalobcu malo zohľadňovať aj doteraz nevyplatené nájmy za predchádzajúce obdobia. Žalobca

vyjadril aj nesúhlas a výhrady k znaleckému posudku, kde podľa žalobcu bol nesprávne posúdený
stav veci, výnosy budúcich období a bola nesprávne zvolená metóda oceňovania. Z uvedeného je
preukázané, že žalobca nesúhlasil s návrhom dohody tak ako mu bol zaslaný vyvlastniteľom.

35. V priebehu administratívneho konania sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 07.04.2022, v ktorom

zotrval na tom, že chce nariadiť ústne pojednávanie a vyjadril opätovne nesúhlas s vyvlastnením.
Poukázal na svoje vyjadrenie k návrhu dohody, ktorá mu bola zaslaná vyvlastniteľom a uviedol aj, že
požiadal vyvlastniteľa, aby ho kontaktoval, čo sa nestalo, ďalej že vyjadril aj svoje výhrady k znaleckému
posudku, že bol nesprávne posúdený stav veci, neboli zohľadnené výnosy budúcich období, mala
byť nesprávne zvolená metóda oceňovania a zle určená cena. Opätovne žalobca vyjadril nesúhlas s

určenou výškou primeranej náhrady a namietal, že znalec nevyžiadal výdatnosť žriedla a jeho zásob
a nezohľadnil jedinečnosť a význam vyvlastňovaných pozemkov na minulých, terajších a budúcich
tržbách, ktoré súvisia s tržbami tvoriacimi žriedla nachádzajúcimi sa na vyvlastňovaných pozemkoch.
Chcel stanoviť ročné tržby, odhad zásob vody a ich hodnotu a ich zapracovanie do nového znaleckého
posudku.

36. Následne orgán verejnej správy prvého stupňa v reflexii na podané námietky žalobcu vyzval
znalca podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní na odborné vyjadrenie písomnosťou č. OU-TN-
OVBP2-2022/013912-016 zo dňa 17.05.2022, na základe čoho znalec vypracoval odborné vyjadrenie
č. 74/2022 zo dňa 03.06.2022. Znalec v odbornom vyjadrení vysvetlil, že podzemná voda, ktorá sa

nachádza pod vyvlastňovanými pozemkami, je vo vlastníctve štátu a odoberať túto vodu na zásobovanie
obyvateľstva môže len osoba oprávnená na základe povolenia a že vlastník pozemku je povinný
obhospodarovať pozemky tak, aby zachoval vhodné podmienky na výskyt vôd, zlepšenie vodných
pomerov a zabraňovanie škodlivým zmenám. Uviedol, že vodný zdroj je vo vlastníctve štátu a nie jevlastníctvom vlastníka vyvlastňovaného pozemku a preto nemohol byť ani predmetom oceňovania. Za
nedôvodné boli vyhodnotené aj požiadavky zohľadnenia ročných tržieb pochádzajúcich z tohto územia,
odhad zásob vody a ich hodnoty a ich zapracovanie do znaleckého posudku. Zároveň znalec poukázal

na to, že podľa vyhlášky 492/2004 Z. z. medzi základné postupy ohodnocovania nehnuteľností a stavieb
patrí porovnávacia metóda, kombinovaná metóda, výnosová metóda a metóda polohovej diferenciácie,
pričom v zmysle vyhlášky výber vhodnej metódy má vykonať znalec a výber metódy je v znaleckom
posudku aj odôvodnený.

37. Následne sa konalo ústne pojednávanie pred orgánom verejnej správy prvého stupňa, o priebehu
ktorého bola vyhotovená zápisnica č. OU-TN-OVBP2-2022/013912-024/Ba zo dňa 28.07.2022. Na
toto ústne pojednávanie sa žalobca nedostavil a ani nežiadal ospravedlnenie neúčasti na ústnom
pojednávaní pred uskutočnením tohto ústneho pojednávania. Na tomto pojednávaní právna zástupkyňa
vyvlastniteľa uviedla, že trvá na vyvlastnení podľa návrhu a k požiadavkám na výmenu pozemkov v
zmysle § 4 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní uviedla, že vyvlastniteľ nemá vo vlastníctve pozemky v

katastrálnom území F., ktoré by mohol ponúknuť vyvlastňovaným na výmenu. K námietkam ohľadne
vyvlastňovacej náhrady uviedla, že táto bola určená zákonne.

38. Žalobca doručil podanie dňa 10.08.2022, v ktorom ospravedlnil neúčasť na pojednávaní s tým, že
bol dlhodobo práceneschopný a opätovne zaslal námietku voči znalcom zvolenej porovnávacej metóde,

pri ktorej mali byť použité materiály vodárenskej spoločnosti na oceňovanie ôsmich pozemkov kúpených
v danej lokalite, ktoré mali byť účelovo dodané s nízkou cenou. Podľa žalobcu bežná cena, za ktorú sa v
danej lokalite predávajú pozemky, je 25 eur a viac a uviedol, že na požiadanie môže predložiť minimálne
5 takýchto kúpnych zmlúv. Zároveň uviedol, že vyjadruje ochotu svoje pozemky vymeniť za obdobný
majetok alebo vymeniť ich za akcie vyvlastniteľa.

39. Vo vzťahu k uvedenému vyjadreniu žalobcu zo dňa 10.08.2022 správny súd uvádza, že obstoja
závery vyvlastňovacieho orgánu, keď uviedol, že tieto námietky boli prednesené po zákonom určenej
lehote na prednesenie námietok a v tejto súvislosti správny súd upozorňuje na ustanovenie § 10 ods. 12
zákona o vyvlastňovaní, v zmysle ktorého námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania predniesť

najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní a na námietky uplatnené neskôr, na námietky,
ktoré sa v územnom konaní zamietli alebo ktoré mohol účastník konania uplatniť v územnom konaní, sa
neprihliada (koncentrácia konania). Žalobca nenamieta, že by bol v tomto smere nedostatočne poučený
a preto vo vzťahu k týmto námietkam žalobcu je potrebné uviesť, že tieto boli prednesené potom, čo
uplynula lehota na prednesenie námietok podľa zákona o vyvlastňovaní.

40. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie a v tomto odvolaní uviedol, že sa
bezvýsledneniekoľkokrátsnažildosiahnuťdohodusvyvlastniteľom,žežiadalouzatvorenienájmualebo
o výmenu za iné nehnuteľnosti alebo za jeho akcie vložením svojho majetku do majetku spoločnosti
vyvlastniteľa ale bezvýsledne, uviedol aj, že navrhol cenu, za ktorú je ochotný odpredať nehnuteľnosti,

čo by zohľadňovalo nevyplatené nájmy. Uviedol, že nie je pravda, že vyvlastniteľ sa snažil o dohodu
alebo o zmier a že nie je pravda, že vyvlastniteľ nemá iné nehnuteľnosti v k. ú. F. na výmenu, pretože
podľa žalobcu má napr. nevyužívaný pohotovostný dom č. d. XXX, neužívaný sklad materiálu na parc.
c. 177 a 178/1, ďalej schátraná budova na parc. č. 1258 k. ú. O. K.. Namietal tiež, že vyvlastniteľ
neponúka primeranú cenu, že cieľ vyvlastnenia možno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom, že

znalec stanovil cenu v roku 2019, teda táto cena nezodpovedá súčasným pomerom a je staršia ako 2
roky, čo znalec nevyhodnotil. Namietal, že mu neboli doplatené nájmy za pozemky za 3 roky spätne
ani výnosy z tohto nájmu ani množstvo pokosenej biomasy a jej cena. Uviedol, že sa ospravedlnil na
ústnom pojednávaní, kde bol nesprávne uvedený dátum a že sa pridržiava všetkých vyjadrení.

41.Žalovanýsavreflexiinaodvolacienámietkyžalobcuzaoberaltým,čibolapreukázanábezvýslednosť
pokusu o dosiahnutie dohody medzi vyvlastniteľom a žalobcom ako vylastňovaným, keď uviedol, že za
pokus o dosiahnutie dohody považoval žalovaný zaslanie dokumentu „Partizánske - napojenie vodného
zdroja Hradište“, katastrálne územie F. - majetkovoprávne usporiadanie - návrh na uzavretie dohody
č. 26826/14-Kr/2021 zo dňa 28.04.2021 spolu s návrhom kúpnej zmluvy č. 26826/14-Kr/2021 v počte

5 kusov a Informácie o spracovaní osobných údajov v kúpnej zmluve, ktoré boli doručené žalobcovi.
Bola predložená doručenka, ktorá preukazuje, že žalobca si tento dokument prevzal dňa 06.05.2021
a reagoval listom zo dňa 26.06.2021, doručeným vyvlastniteľovi dňa 12.07.2021. V liste uviedol, že
nesúhlasí s predloženým návrhom z dôvodu nízkej ceny za nehnuteľnosti, žiadal o spätné doplatenietrojročného nájmu, o uzavretie novej nájomnej zmluvy na budúce obdobie v dohodnutej výške alebo o
vloženie nehnuteľnosti do spoločnosti vyvlastniteľa výmenou za akcie spoločnosti vyvlastniteľa. Vyjadril
nesúhlas so znaleckým posudkom a v ňom uvedenou metódou. Podľa žalovaného bolo preukázané,

že k dohode o získaní vlastníckeho práva k pozemkom počas vyvlastňovacieho konania nedošlo.
Podľa žalovaného vyvlastniteľ bezvýslednosť pokusu o dohodu pri podaní návrhu na vyvlastnenie
preukázal zákonným spôsobom v súlade s § 3 zákona o vyvlastňovaní. Uvedenou argumentáciou
žalovaný reagoval na odvolaciu námietku týkajúcu sa preukázania bezvýslednosti pokusu vyvlastniteľa
o dosiahnutie dohody s vyvlastňovaným.

42. Správny súd dospel k záveru, že postupom orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného
vo vzťahu k vyhodnoteniu podmienky bezúspešnosti pokusu vyvlastniteľa o dosiahnutie dohody
s vyvlastňovaným (tak ako je tento postup popísaný v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto
rozhodnutia aj v reflexii na uplatnené námietky žalobcu v priebehu administratívneho konania) nedošlo
k ukráteniu žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch. Z ustanovenia § 3 ods. 1

písm. a) zákona o vyvlastňovaní vyplýva, že bezúspešnosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho
práva k pozemku alebo ku stavbe sa preukazuje písomným odmietnutím návrhu na uzavretie dohody
vyvlastňovaným a písomným zhodnotením spôsobu pokusu vyvlastniteľa o dohodu s vyvlastňovaním.
V tomto prípade je nesporné, že súčasťou administratívneho spisu ako príloha návrhu vyvlastniteľa na
začatie konania je návrh dohody zaslaný vyvlastniteľom - ďalším účastníkom konania 1/ žalobcovi ako

vyvlastňovanému, a aj písomnosť od žalobcu, ktorou odmietol návrh na uzavretie dohody, ktorý mu
bol predložený vyvlastniteľom. V administratívnom spise sa síce nenachádza samostatná písomnosť
označená ako „písomné zhodnotenie spôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu s vyvlastňovaným“,
avšak je potrebné uviesť, že skutočnosti týkajúce sa možnosti dosiahnutia dohody medzi vyvlastniteľom
a žalobcom ako vyvlastňovaným sú dostatočne popísané v samotnom návrhu na vyvlastnenie, vyplývajú

z odmietnutia návrhu dohody zaslaného žalobcom vyvlastniteľovi, a zároveň boli súvisiace skutočnosti
týkajúce sa možnosti poskytnutia náhradných pozemkov prednesené aj zástupcom vyvlastniteľa na
ústnom pojednávaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa, ktorého sa mal žalobca možnosť
zúčastniť. Právna zástupkyňa vyvlastniteľa sa vyjadrila, že vyvlastniteľ nemá žiadne také pozemky, ktoré
by mohli byť poskytnuté ako náhradné pozemky. Z administratívneho spisu a aj z obsahu písomných

podaní žalobcu prednesených v administratívnom konaní ako aj v súdnom konaní je zrejmé, že žalobca
nesúhlasil s výškou primeranej náhrady za vyvlastňované pozemky, ktorá bola určená znaleckým
posudkom vo výške 3,65 eur za m2. Znalecký posudok bol predložený vyvlastniteľom, nebol starší
ako 2 roky v čase rozhodovania (vypracované doplnenie dňa 31.01.2021 a rozhodnutie žalovaného
je datované dňa 27.01.2023), vo vzťahu k námietkam žalobcu bolo obstarané aj odborné vyjadrenie

znalca v zmysle § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní. Zároveň je zrejmé, že v tomto prípade nebola
možná druhá možnosť kompenzácie za vyvlastnenie, a to poskytnutie náhradných pozemkov, čo
uviedol vyvlastniteľ v priebehu administratívneho konania, konkrétne aj právna zástupkyňa vyvlastniteľa
na ústnom pojednávaní (uviedla, že v danom katastrálnom území nemá vyvlastniteľ také náhradné
pozemky, ktoré by mohol vyvlastňovaným poskytnúť). Je potrebné poukázať aj na to, že predmetom

vyvlastnenia boli spoluvlastnícke podiely na pozemkoch a pokiaľ žalobca v odvolaní uvádzal, že
vyvlastniteľ vlastní majetok v dotknutom katastrálnom území resp. blízkom katastrálnom území, tak v
tomto prípade išlo o stavby a nie o pozemky, ktoré by mohli byť poskytnuté ako náhradné pozemky.
Žalobca nepreukázal ani v podanej správnej žalobe, že by tieto skutkové zistenia neboli správne. Pokiaľ
žalobca vo svojich písomnostiach žiadal, aby bola akceptovaná výška vyvlastňovacej náhrady 17 eur za

m2 a takto vložená do majetku vyvlastniteľa výmenou za akcie, k tejto požiadavke je potrebné uviesť,
že zákon o vyvlastňovaní takýto spôsob poskytnutia náhrady za vyvlastnenie nepripúšťa, preto v tomto
smere nebolo ani možné dosiahnutie dohody medzi vyvlastniteľom a žalobcom ako vyvlastňovaným,
a v tomto smere nebolo potrebné preukazovať dôvody, pre ktoré vyvlastniteľ neakceptoval v tomto smere
prednesené návrhy žalobcu ako vyvlastňovaného. Nebolo potrebné, aby vyvlastniteľ osobitne takéto

návrhy zo strany žalobcu vyhodnocoval a pokiaľ sa k takémuto návrhu zo strany žalobcu vyvlastniteľ
konkrétne nevyjadril a neakceptoval ho ako možný pokus uzavretia dohody, žalobca nebol nijakým
spôsobom ukrátený na svojich právach, keďže zákon o vyvlastňovaní takýto spôsob kompenzácie za
vyvlastnenie nepripúšťa.

43. Žalobca uvádza, že on dohodu neodmietal, ale že sám aktívne aj iniciatívne navrhoval a zaslal
spôsoby možnej dohody. Vo vzťahu k týmto námietkam žalobcu je potrebné uviesť, že bolo nepochybne
preukázané, že žalobcovi bol zaslaný návrh dohody, žalobca s takýmto návrhom nesúhlasil, nesúhlasil
s vyvlastňovacou náhradou, vyvlastniteľ uviedol, že nemá zodpovedajúce náhradné pozemky, ktoréby mu mohol ponúknuť na výmenu (žalobca ani v správnej žalobe nepreukazuje nesprávnosť tohto
skutkovéhozáveruavodvolanípoukazovallennavlastníctvostavieb)anáhradavpodobenadobudnutia
akcií vyvlastniteľa podľa zákona o vyvlastňovaní nie je prípustná. Povinnosťou vyvlastniteľa nebolo

realizovať opakované pokusy o dohodu so žalobcom ako vyvlastňovaným až do doby, pokiaľ by k takejto
dohode nedošlo, a to ani vo vzťahu k výške peňažnej náhrady. V rozsahu žalobných bodov správny
súd preskúmal postup orgánu verejnej správy prvého stupňa vo vzťahu k preukázania bezúspešnosti
pokusu o dosiahnutie dohody medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným, ako aj argumentáciu žalovaného
vo vzťahu k súvisiacej odvolacej námietke žalobcu s tým, že tieto považuje za v zmysle vyššie uvedenej

argumentácie za zodpovedajúce právnej úprave zákona o vyvlastňovaní.

44. Podľa správneho súdu orgány verejnej správy si zabezpečili dostatok podkladov pre rozhodnutie,
podklady pre rozhodnutie zodpovedali požiadavkám zákona o vyvlastňovaní, žalobca nenamietal rozsah
a ani účel vyvlastnenia, bol obstaraný znalecký posudok ako aj odborné vyjadrenie znalca, znalecký
posudok bol aktualizovaný, teda nebol starší ako 2 roky. Právna úprava vyvlastnenia v aplikovanom

zákone o vyvlastňovaní nevyžaduje, aby bol proces pokusu o dosiahnutie dohody medzi vyvlastniteľom
a vyvlastňovaným vedený dovtedy, kým sa nedosiahne dohoda. Pokiaľ vyvlastňovaný nepristúpi
na dohodu predloženú vyvlastniteľom (žalobca nespochybňuje, že na túto dohodu nepristúpil a túto
odmietol), je potom namieste podanie návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania. Vyvlastniteľ je
oprávnený poskytnúť náhradu len vo výške stanovenej znaleckým posudkom, pretože podľa § 4 ods. 3

zákona o vyvlastňovaní podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku
alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
a tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie
nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom. Orgán verejnej správy je
povinný po vznesení námietok účastníkom konania (vo vzťahu k primeranej náhrade) zabezpečiť

odborné vyjadrenie znalca podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní ale nie je oprávnený vstupovať do
záverovznaleckéhoposudku.Vprejednávanejvecipotomakožalobcavzniesolnámietky,orgánverejnej
správy prvého stupňa zabezpečil odborné vyjadrenie znalca, pričom aj v zmysle aktuálnej judikatúry
Najvyššieho správneho súdu SR nebolo povinnosťou orgánu verejnej správy prvého stupňa viesť ďalšie
dokazovanie ohľadne výšky primeranej náhrady a pokiaľ žalobca mal za to, že táto výška náhrady nie

je primeraná, mohol sa rozdielu domáhať voči vyvlastniteľovi v civilnom sporovom konaní.

45. Vo vzťahu k predvolaniu na pojednávanie je potrebné uviesť, že žalobca sám zotrvával na
požiadavke, aby bola vec prejednaná na ústnom pojednávaní. V oznámení o nariadení ústneho
pojednávania a oboznámení sa s novými skutočnosťami vo vyvlastňovacom konaní č. OU-TN-

OVBP2-2022/01912-019 zo dňa 07.06.2022 orgán verejnej správy prvého stupňa nesprávne uviedol
rok v dátume uskutočnenia ústneho pojednávania, a to 28.07.2021 namiesto 28.07.2022. Zároveň je
preukázané, že bolo vydané oznámenie - oprava inej zrejmej nesprávnosti v písomnom vyhotovení
oznámenia o nariadení ústneho pojednávania č. OU-TN-OVBP2-2022/013912-020 zo dňa 07.06.2022,
v ktorom bol tento rok opravený s tým, že ide o zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení

oznámenia. Žalobcovi neboli upreté žiadne procesné práva, pretože mal možnosť predniesť námietky
v prvostupňovom konaní, mal možnosť zúčastniť sa ústneho pojednávania, kde mohol ešte uplatňovať
a rozvádzať svoje námietky, vyjadril nesúhlas s prvostupňovým rozhodnutím v podanom odvolaní a
žalovaný sa s odvolaním žalobcu vysporiadal.

46. Správny súd vo vzťahu k povinnosti orgánu verejnej správy vykonávať dokazovanie ohľadne
primeranosti náhrady za vyvlastnenie poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 4Svk/24/2023 zo dňa 19.11.2024, v zmysle ktorého nie je potrebné v rámci administratívneho
konania o vyvlastnení dosiahnuť súhlas účastníkov konania s určenou hodnotou vyvlastňovaných
nehnuteľností, pretože v zmysle § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní s požiadavkou na vyššiu náhradu za

vyvlastnenie sa odkazuje vyvlastnený bez prerušenia konania na súd, ktorým sa myslí civilné sporové
konanie. Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia
žalovaného len v rozsahu, v akom ku konečnej a aplikovanej cene predmetu vyvlastnenia, hoci sa
s jej výškou aj neuspokojili obe strany, dospel, a či pri tomto postupe a rozhodovaní boli dodržané
zásady správneho konania. Zároveň kasačný súd konštatoval, že orgán verejnej správy rozhodujúci o

výške náhrady za vyvlastnenie nemá možnosť zasahovať do odborného vyjadrenia znalca, ktorému je
zákonom zverené posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie.
Pre orgán verejnej správy sú závery znaleckého posúdenia podkladom pre rozhodnutie vo veci a nie
oprávnený do výpočtov v nich uvedených akokoľvek zasahovať, robiť si o nich vlastný úsudok, či ichmeniť. Je potrebné dať do pozornosti i vzájomný vzťah medzi Správnym poriadkom a zákonom o
vyvlastňovaní, ktorý je špeciálnou právnou úpravou, ktorý zakotvuje osobitný procesný mechanizmus
uplatňujúci sa v prípade namietania skutočností, ktoré sú obsahom znaleckého posudku, konkrétne ide

o ustanovenie § 4 ods. 4, ktorý v prípade nesúhlasu so stanovením výšky náhrady za vyvlastnenie
znaleckým posudkom neupravuje prehodnocovanie týchto odborných záverov ďalším dokazovaním
(napríklad tak ako je tomu v ustanovení § 36 Správneho poriadku), ale zakotvuje povinnosť orgánu
verejnej správy zabezpečiť odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca. Ak by orgán verejnej správy
postupoval pri vysporiadaní sa s námietkou smerujúcou voči náhrade za vyvlastnenie štandardným

spôsobom ako pri každom inom dôkaze či námietke, došlo by k popretiu zmyslu a účelu § 4 ods. 4
zákona o vyvlastňovaní, kedy by nebolo zrejmé čo by malo byť predmetom civilného sporového konania,
nakoľko celé dokazovanie vo vzťahu k otázke správnosti určenia výšky náhrady za vyvlastnenie by
bolo realizované v administratívnom-vyvlastňovacom konaní a pri takomto procesnom postupe by sa
právna úprava § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní stala obsoléntnou. V zmysle záverov uvedeného
rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR ak nedôjde k dohode o prevode nehnuteľností medzi

vyvlastniteľom a vyvlastňovaným, ktorej súčasťou je vždy aj dohoda o kúpnej cene t. j. o sume náhrady
za vyvlastnenie, vo vyvlastňovacom rozhodnutí sa náhrada za vyvlastnenie stanovuje na podklade sumy
určenej znaleckým posudkom. Musí pritom ísť o znalecký posudok vypracovaný na podklade vyhlášky
č. 492/2004 Z. z., čo v prejednávanej veci bolo obstarané. Teda prípadný nesúhlas vyvlastňovaného
s výškou náhrady nemôže byť predmetom dokazovania vo vyvlastňovacom konaní, v dôsledku čoho

neprichádza do úvahy vykonávanie ďalšieho dokazovania zo strany orgánu verejnej správy vo vzťahu
k námietkam účastníka konania týkajúcim sa výšky náhrady. Žalobca vo vzťahu k súvisiacemu postupu
orgánov verejnej správy poukazoval len na to, že náhrada za vyvlastnenie bola neprimeraná, že bola
arbitrárne použitá porovnávacia metóda oceňovania, ktorá nemohla mať riadnu oporu v skutkových
podkladoch s tým, že trhová cena bola určená znaleckým posudkom ale táto skutočnosť nezbavovala

orgán verejnej správy postupovať v súlade so zásadou zákonnosti podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku,
a to úplne a presne zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie. V tejto súvislosti
správny súd dospel k záveru, že postup orgánov verejnej správy oboch stupňov zodpovedal zákonu
o vyvlastňovaní, a aj v zmysle vyššie uvedených záverov Najvyššieho správneho súdu SR nebolo ich
povinnosťou viesť dokazovanie ohľadne výšky náhrady. Správny súd nebol oprávnený a ani povinný

preskúmavať postup orgánov verejnej správy nad rozsah správnej žaloby, teda vyhľadávať nedostatky
v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, ktoré žalobca nenamietal v rámci podanej správnej
žaloby.

47. V prejednávanej veci žalobca podal všeobecnú správnu žalobu, vzniesol námietky týkajúce sa

procesného postupu orgánov verejnej správy a v rámci petitu uviedol, že žiada zrušiť tak rozhodnutie
žalovanéhoakoajrozhodnutieorgánuverejnejsprávyprvéhostupňa.Pretoposudzujúcpodaniežalobcu
podľa jeho obsahu správny súd vyhodnotil podanie žalobcu ako všeobecnú správnu žalobu a nedospel
k takému záveru, že by tu bola akákoľvek pochybnosť o tom, či žalobca mienil podať správnu žalobu
alebo či žalobca mienil podať žalobu na civilný súd a malo by dôjsť k postúpeniu veci.

48. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd podľa § 167 ods. 1
SSP a contrario nepriznal právo na náhradu trov konania.

49. Správy súd zároveň nepriznal právo na náhradu trov ďalším účastníkom konania v zmysle § 169

SSP, pretože ďalším účastníkom konania nevznikli trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktorú
by im uložil správny súd.

50. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť

podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.