Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 9, 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6C/133/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123390857
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:6123390857.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

15 6C/133/2024

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: A. B., C., C. C. D. XXXX/XX,
XXX XX E., F.: XX XXX XXX, G. zastúpeného: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého
1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: H. G., I.. B. F. J., C. C. K. X, XXX XX L., F.:
XX XXX XXX, o zaplatenie 303,31 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

15 6C/133/2024

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 303,31 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75% ročne zo sumy 303,31 Eur od 09.06.2023 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II.Žalobca má nároknanáhradutrovkonaniavočižalovanémuvcelomrozsahu.Ovýškenáhradytrov

konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

13 6C/133/2024

1. Žalobou, doručenou v rámci upomínacieho konania Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 23.8.2023,
postúpenou pre odpor podaný žalovaným Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie dňa 18.12.2024, sa
žalobca domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, v ktorom by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
titulom náhrady škody sumu 303,31 Eur s príslušenstvom.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.3.2023 došlo v Martine k dopravnej nehode, pri ktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, H. M. B. N. M. A. L. C. L. C., IČO: 51 463 440 (ďalej len
„poškodený“) s tým, že škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného
v poisťovni žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho
opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného
prostriedku č. XXX/XXXX zo dňa 24.4.2023, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné

motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 24.4.2023 do 11.5.2023 po dobu zotrvania
poškodeného vozidla v autoservise až do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, po
ktorú dobu nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom
nijako disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo, nájomnáhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného
vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX, splatnú dňa 26.5.2023 na sumu 804,94
Eur bez DPH za 18 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj

jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala
náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného.
Poškodený následne odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku
na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním
pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu

voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 11.5.2023 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 804,94 Eur bez DPH,
ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov
účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným.
Žalovaný dňa 26.5.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 501,63 Eur. Podľa slov žalobcu
žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne

a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie
v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených
nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného
motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca
aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na zaplatenie dlžnej sumy, predstavujúcej rozdiel medzi

nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcim z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným
plnením zo strany žalovaného. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo žalovanej sumy,
v tejto súvislosti žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 309/2020-33 zo dňa
14.10.2021, v ktorom náleze Ústavný súd SR názor dovolacieho súdu o tom, že povinnosť zaplatiť
úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody,

a že žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu
právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi priznanú náhradu škody, vyhodnotil ako neakceptovateľný.

3. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov rozhodol Okresný súd Banská Bystrica vo veci
platobným rozkazom, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.

4. Proti platobnému rozkazu však žalovaný podal odpor, v dôsledku čoho sa vydaný platobný rozkaz
zrušil. V odpore žalovaný uviedol, že neuznáva náklady na prenájom náhradného vozidla v žalovanej
sume, nakoľko má za to, že nájom náhradného vozidla bol účelný, nevyhnutný a odôvodnený len
v rozsahu 11 dní. Poukázal na to, že z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným

explicitne vyplýva, že doba nájmu náhradného vozidla už pri jej uzatváraní dňa 24.4.2023 bola dopredu
určená na obdobie od 24.4.2023 do 11.5.2023. V zmysle uvedeného žalovaný preto v prvom rade
spochybňuje skutočnosť, že žalobca a poškodený mohli už v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy presne
vedieť časový úsek, v ktorom sa oprava poškodeného vozidla bude vykonávať, t.j. že v tomto prípade
bude oprava poškodeného vozidla trvať v celkovom rozsahu 18 dní. Žalovaný sa tak naďalej pridržal

vyjadrenia likvidátora v zmysle jeho Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 25.5.2023, podľa ktorého
bola poškodenému priznaná náhrada nákladov za prenájom náhradného vozidla v rozsahu 11 dní
a má tak za to, že poškodenému patrí náhrada nákladov za prenájom náhradného vozidla v tomto
rozsahu. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že poškodený je v súvislosti s činnosťami súvisiacimi
so zabezpečením nájmu náhradného vozidla povinný počínať si tak, aby svojím konaním neporušoval

prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Inak povedené, aj keď teda náklady
vynaložené poškodeným na prenájom náhradného vozidla v súvislosti s opravou jeho poškodeného
vozidla mu boli v dôsledku škodovej udalosti vnútené, tak to neznamená, že poškodený nie je povinný
počínať si tak, aby pri zabezpečovaní prenájmu náhradného vozidla žalovanému nespôsobil škodu.
V tejto súvislosti žalovaný upriamil pozornosť na to, že už pri samotnom uzatváraní nájomnej zmluvy so

žalobcom poškodený porušil prevenčnú povinnosť, keď neprimeraná doba opravy poškodeného vozidla
bola dohodnutá vopred, a to v trvaní 18 dní. Žalovaný má za to, že pri odstraňovaní následkov škodovej
udalosti je potrebné zohľadňovať nielen to, že poškodený je v dôsledku konania škodcu obmedzený
vo výkone jeho vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, ktoré bolo v dôsledku škodovej udalosti
poškodené, ale taktiež je potrebné zohľadňovať a rešpektovať aj majetkové (vlastnícke) práva toho

subjektu, voči ktorému poškodený, resp. jeho právny nástupca uplatňuje svoj nárok na náhradu škody,
v tomto prípade majetkové (vlastnícke) práva žalovaného. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania, žalovaný zastáva názor, že Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
309/2020 zo dňa 14.10.2021, na ktorý sa žalobca vo svojej žalobe odvoláva, podľa jeho názoru evokuje,že ústavný súd ponechal definitívne posúdenie otázky, a síce od kedy má poškodený nárok na úroky
z omeškania z nevyplatenej časti poistného, na Najvyšší súd SR, pričom ústavný súd zároveň vyslovil
požiadavku, že najvyšší súd je pri posúdení tejto otázky povinný postupovať tak, aby bol zabezpečený

plný effet utile smernice.

5.Kodporužalovanéhosažalobcavyjadrilvreplike,vktorejuviedol,žezmluvaonájmesavždyuzatvára
na začiatku nájmu, pri odovzdaní vozidla, nakoľko predmetná zmluva slúži nielen na účely uplatnenia
poistného plnenia, ale prioritne zakladá záväzkový vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Zároveň

v prípade, že by nájomca odmietol vrátiť zapožičané vozidlo, spôsobil na zapožičanom vozidle škodu
alebo ho užíval v rozpore s dohodnutými podmienkami, zmluva o nájme je právnym titulom žalobcu
voči poškodenému, na základe ktorého sa môže domáhať svojich práv, preto aj z hľadiska logického
sa vždy zmluva podpisuje pri prevzatí náhradného vozidla, nakoľko je zrejmé, že už v prípade sporu
by ju poškodený nepodpísal. V tejto súvislosti žalobca ďalej uviedol, že žalobca v čase začatia nájmu
nevie, koľko bude nájom trvať, nakoľko oprava poškodeného vozidla a vybavenie poistnej udalosti je

vkaždomjednotlivomprípadeodlišná,pretojezrejmé,žedátumvráteniavozidlapoškodenýmnájomcovi
sa do zmluvy vpisuje po ukončení nájmu, na čo má žalobca špeciálne vyhotovený počítačový program.
Pri podpise nájomnej zmluvy sú v zmluve uvedené zmluvné strany, typ zapožičaného vozidla, od kedy
nájom trvá a cena nájmu, pričom dodatočne sa podľa slov žalobcu vloží len doba, do kedy nájom
trval, a to v závislosti od pokynu poškodeného, ktorý žalobcovi ako prenajímateľovi oznámi ukončenie

nájmu a miesto vrátenia zapožičaného vozidla. S poukazom na uvedené sa v prejednávanom prípade
v čase uzavretia zmluvy prenajímateľ a nájomca dohodli na podstatných náležitostiach, a to predmete
nájmu a výške nájomného. V čase uzavretia nájomnej zmluvy nájomca ani prenajímateľ zvyčajne
nevedia, či bude poistná udalosť riešená ako totálna škoda alebo či dôjde k oprave poškodeného
vozidla a ako dlho sa toto vozidlo bude nachádzať v autoservise, teda po aké časové obdobie bude

poškodený reálne vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, pričom len počas tejto doby je
možné považovať náklady na nájom náhradného vozidla za nutne a účelne vynakladané. Pre posúdenie
nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je podľa slov žalobcu rozhodujúce, že v dôsledku
škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo
anadobujehoopravysimuselzapožičaťnáhradnévozidlo.Zároveňpriposudzovanínutnostiaúčelnosti

nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas
ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej
možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje
vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného s tým, že náhradné
motorové vozidlo využíval na ten istý účel, ako svoje vlastné vozidlo. Z uvedeného dôvodu nie je preto

možné od poškodeného spravodlivo žiadať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený
v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Z faktúry
autoservisu podľa slov žalobcu vyplýva, že táto bola vystavená a oprava bola ukončená až dňa
9.5.2023. Poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy jeho vozidla.
Nemôže sa preto jednať o okolnosť, ktorá by vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na

zabezpečenie náhradného motorového vozidla. Postup prác v servise, ako aj celková dĺžka opravy sa
totiž odvíja od mnohých faktorov, akými sú napr. počet objednávok, doba dodania náhradných dielov,
personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú
závisléodvôleakonaniapoškodeného.Uvedenéokolnostipretonemožnopričítaťnaúkorpoškodeného
a vyžadovať od neho, aby sám znášal náklady za obdobie, kedy bol nedobrovoľne obmedzený

v užívaní svojho vozidla a prenájom náhradného vozidla bol preňho na účely jeho bežného fungovania
nevyhnutný. Žalobca v konaní objektívne preukázal, po akú dobu sa poškodené vozidlo nachádzalo
v servise za účelom jeho opravy, pričom je podľa jeho slov potrebné zohľadniť fakt, že to bol práve
poškodený, ktorému bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a ocitol sa tak v situácii, kedy nemohol
využívať svoje vlastné vozidlo. Žalobca v ďalšom uviedol, že poškodený si riadne splnil všetky povinnosti

za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou
udalosťou. O tom, že z jeho strany nešlo o nijaké špekulatívne konanie, svedčí aj tá skutočnosť, že
si nechal svoje poškodené vozidlo opraviť v autoservise O. D., C., ktorý je obchodným partnerom
havarijného poisťovateľa, súčasne i žalovaného a autorizovaným servisom pre model poškodeného
vozidla. S poukazom na uvedené poškodený v dobrej viere očakával, že jeho motorové vozidlo bude

opravné riadne, spoľahlivo a rýchlo. Z predloženej faktúry za opravu vozidla síce vyplýva dátum dodania
služby 9.5.2023, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom
zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady
škody z havarijného poistenia. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla v predmetnej veci tak bola podľa slovžalobcu v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu zo strany
poisťovne. Až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu
poškodeného, resp. autoservisu, je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným

vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť prevziať si
svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Opravené vozidlo si totiž poškodený môže vyzdvihnúť až po
doručení krycieho listu, resp. po úhrade poistného plnenia, v závislosti od toho, ktorá z týchto skutočností
nastane skôr. V zmysle uvedeného bol poškodený po vystavení a doručení krycieho listu dňa 10.5.2023
informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla a toto si aj nasledujúci deň, teda dňa 11.5.2023

vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil. Z judikatúry podľa slov žalobcu vyplýva, že skutočnou škodou
je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne
výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe opravy poškodeného vozidla. Poškodený
nemohol v prejednávanom prípade priebeh a dobu opravy žiadnym spôsobom ovplyvniť. Bezodkladne
po tom, ako bol informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné
vozidlo vrátil hneď, ako mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. Poškodený tak podľa slov

žalobcu žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania náhradného vozidla a nie je
možné od neho spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval
finančnými prostriedkami vo výške 1.443,21 Eur na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za
účelom, aby skrátil dobu zapožičania náhradného vozidla. Náklady na prenájom náhradného vozidla je
nevyhnutné považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla

a v žiadnom prípade nie vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti
jeho reálneho užívania. V danej veci je preto podľa presvedčenia žalobcu relevantné to, že poškodené
vozidlo sa po celé obdobie, t.j. v čase od 24.4.2023 do 11.5.2023, t.j. 18 dní, nachádzalo v autoservise,
čo vyplýva z predložených dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre
poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil, a nemohol predvídať vznik

nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až
plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. V závere žalobca uviedol, že poškodený v momente vzniku
prenájmu náhradného vozidla postupoval v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona
č. 381/2001 Z. z., pričom ukončenie nájmu náhradného vozidla sa bezprostredne odvíjalo od ukončenia
opravypoškodenéhovozidlaautoservisomaposkytnutiapoistnéhoplneniaztituluhavarijnéhopoistenia.

Poškodený teda svojim konaním nijako neporušil či neohrozil majetkové práva žalovaného. V súvislosti
s úrokmi z omeškania žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých sa najvyšší súd
odklonil od dovtedajšej rozhodovacej praxe, a to uznesenie sp. zn. 3Obdo/27/2021 zo dňa 23.2.2022
a sp. zn. 1Cdo/225/2021 zo dňa 27.4.2022.

6. V duplike žalovaný vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Uviedol, že má za to, že
Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 11.5.2023 možno považovať za absolútne neplatný právny
úkon z dôvodu obchádzania zákona podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca túto zmluvu
a dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok podľa slov žalovaného používa ako prostriedky na
obchádzanie hmotnoprávnych ustanovení § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.

v spojení s ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle cit. ustanovení je totiž podľa žalovaného
zrejmé, že na to, aby poškodenému voči žalovanému ako poisťovateľovi vôbec vznikol zákonný nárok
na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, je v prvom rade nevyhnutné, aby zo
strany poškodeného došlo k reálnemu vynaloženiu peňažných prostriedkov v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla, t.j. je nevyhnutné preukázať ujmu v majetkovej sfére poškodeného v súvislosti

s prenájmom náhradného vozidla. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že pojem „skutočná
škoda“ sa dlhodobo interpretuje tak, že musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného, či
iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného. Nepostačuje zvýšenie pasív. Ak
dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu
z titulu zodpovednej tretej osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla, samotná existencia

pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž
skutočnou škodou ani ušlým ziskom. V zmysle vyššie citovaného je teda podľa slov žalovaného zrejmé,
že poškodenému môže v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť skutočná škoda len
v prípade, ak záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry za prenájom náhradného vozidla zanikne
riadnym splnením (solúciou) podľa § 559 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti žalovaný podotkol,

že pokiaľ poškodenému vznikol voči prenajímateľovi dlh v dôsledku prenájmu náhradného vozidla,
tak poškodenému tu vzniká škoda až v okamihu, kedy je táto dlžná suma poškodeným uhradená,
nakoľko dokiaľ poškodený túto dlžnú sumu prenajímateľovi neuhradí, tak mu žiadna škoda nevznikla,
keďže nedošlo k úbytku majetkových hodnôt poškodeného v súvislosti s nájmom náhradného vozidla.Teda až v prípade, ak poškodený uhradí prenajímateľovi dlžnú sumu za prenájom náhradného vozidla,
a u poisťovateľa následne uplatní a preukáže vynaloženie týchto nákladov v súvislosti s prenájom
náhradného vozidla, mu vzniká voči poisťovateľovi nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájom

náhradného vozidla, ktorý by následne bolo možné aj platne postúpiť na iný subjekt. V danom
prípade si však poškodený u žalovaného ako poisťovateľa nikdy neuplatnil nárok na náhradu škody
v súvislosti s prenájom náhradného vozidla a poškodený tak žalovanému ako poisťovateľovi ani
nikdy nepreukázal úhradu faktúry za prenájom náhradného vozidla. Namiesto toho bezprostredne po
tom, čo mal byť dňa 11.5.2023 prenájom náhradného vozidla ukončený, bola toho istého dňa medzi

žalobcomapoškodenýmuzatvorenázmluvaopostúpenípohľadávkyadohodaozapočítanívzájomných
pohľadávok. Podľa slov žalovaného teda v prejednávanom prípade neboli splnené podmienky na vznik
nároku poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči žalovanému
ako poisťovateľovi, ale žalobca sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky a dohody o započítaní
vzájomných pohľadávok zo dňa 11.5.2023 usiluje od žalovaného ako poisťovateľa získať plnenie, na
ktoré nemá žiadny zákonný nárok. Žalovaný nesúhlasí s argumentáciou žalobcu v obdobných súdnych

sporoch, a síce, že v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky malo dôjsť k úhrade faktúry
za prenájom náhradného vozidla formou započítania, a teda aj k vzniku škody. Už len zo samotného
doslovného znenia ust. § 580 Občianskeho zákonníka podľa slov žalovaného výslovne vyplýva, že
vzájomným započítaním započítavané pohľadávky a im zodpovedajúce záväzky bez ďalšieho zanikajú
a v žiadnom prípade tu nedochádza k žiadnemu splneniu, resp. k úhrade peňažného dlhu. Započítanie

totiž predstavuje jednu z foriem zániku nesplnených záväzkov, a teda je absolútne vylúčené, aby pri
započítaní dochádzalo k akémukoľvek splneniu dlhu, resp. k úhrade peňažnej pohľadávky. Nakoľko
nesplnený záväzok poškodeného voči žalobcovi vyplývajúci z faktúry za prenájom náhradného vozidla
zanikolnazákladevzájomnéhozapočítaniapohľadávok,t.j.inýmspôsobomakosplnením,resp.reálnym
poskytnutím finančných prostriedkov zo strany poškodeného, má žalovaný za to, že uzatvorením zmluvy

o postúpení pohľadávky nedošlo v žiadnom prípade k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla
zo strany poškodeného a k vzniku škody na strane poškodeného. Keďže pri započítaní nedochádza
k žiadnemu skutočnému plneniu, ale dochádza tu len k zániku započítavaných vzájomných pohľadávok
a im zodpovedajúcich záväzkov, tak poškodený sa fakticky podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 11.5.2023 dostal do stavu, ako keby bol býval náhradné vozidlo užíval bezplatne. V tejto

súvislosti žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že žalobca prostredníctvom webovej stránky P. ponúka
poškodeným pri dopravných nehodách bezplatné zapožičanie náhradného vozidla po dobu opravy
poškodeného vozidla. Táto skutočnosť potom podľa slov žalovaného bez akýchkoľvek pochybností
preukazuje to, že žalobca si je veľmi dobre vedomý toho, že pri započítaní nedochádza k žiadnemu
skutočnému plneniu, a teda ani k žiadnej úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla zo strany

poškodeného a že žalobca dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok, obsiahnutú v bode 5. Zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 11.5.2023, používa ako prostriedok na obchádzanie príslušných
ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. a Občianskeho zákonníka. Žalovaný má tak za to, že spôsob,
akým žalobca v sporoch vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe zakladá svoju
aktívnu vecnú legitimáciu, vykazuje znaky obchádzania zákona podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

Už len samotná pohľadávka poškodeného na odplatu za postúpenie voči žalobcovi je podľa slov
žalovaného účelovo, resp. umelo vytváraná až samotnou zmluvou o postúpení pohľadávky za účelom
vykonania započítacieho úkonu, t.j. nejedná sa o pohľadávku poškodeného voči žalobcovi, ktorou by
poškodený voči žalobcovi disponoval už pred samotným uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky.
Žalobca a poškodený sa v prejednávanom (a tiež v obdobných prípadoch) dohodou o započítaní

vzájomných pohľadávok a zmluvou o postúpení pohľadávky snažia vylúčiť záväzné pravidlo zakotvené
v § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona o PZP v spojení so zásadou náhrady skutočnej škody
vyplývajúcej z ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V následnom podaní, doručenom súdu
dňa 16.1.2025, žalovaný ešte doplnil, že pred podpisom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
11.5.2023 neexistoval medzi poškodeným a žalovaným žiadny (mimozmluvný) záväzkový právny vzťah,

obsahom ktorého by bol býval nárok poškodeného voči žalovanému spočívajúci v tom, aby žalovaný
ako poisťovateľ za škodcu, t.j. poisteného, nahradil poškodenému škodu v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla. Žalobca nepripojil k žalobe, ako ani k replike žiadne listinné dôkazy, z ktorých by
existencia takéhoto (mimozmluvného) záväzkového právneho vzťahu medzi poškodeným a žalovaným
vyplývala. Žalovaný má práve naopak za to, že zo skutkových okolností tvrdených žalobcom, ako

aj z ním predložených listinných dôkazov vyplýva, že takýto (mimozmluvný) záväzkový právny vzťah
medzi poškodeným a žalovaným pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.5.2023
neexistoval. S poukazom na uvedené má preto žalovaný za to, že v tomto prípade nie je daná tak aktívna
vecná legitimácia žalobcu, ako ani pasívna vecná legitimácia žalovaného. Žalovaný v tejto súvislostipoukázal i na to, že z kalkulácie č. XXXXXXXXXX vyplýva, že čistý čas opravy poškodeného vozidla
mal byť približne 1,6 hod., t.j. 16 ČJ. Celková doba, počas ktorej sa poškodené vozidlo nachádzalo
v autoservise, je tak podľa názoru žalovaného v zjavnom nepomere k samotnej dĺžke prác, ktoré boli

v zmysle predmetnej kalkulácie potrebné na opravu poškodeného vozidla.

7. Právny zástupca žalobcu zotrval na pojednávaní na svojich skorších vyjadreniach. Žalovaný
sa pojednávania nezúčastnil s tým, že svoju neúčasť riadne vopred ospravedlnil, pričom súhlasil
s prejednaním veci bez jeho prítomnosti.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise zistiac nasledovný skutkový
stav:

9. Zo Zmluvy o nájme č. XXX/XXXX, uzatvorenej dňa 24.4.2023 medzi žalobcom ako prenajímateľom
a poškodeným ako nájomcom, vyplýva, že na podklade tejto zmluvy došlo k prenájmu

osobného motorového vozidla zn. G. XXX, AT. Nájom bol dojednaný na dobu určitú od 24.4.2023
do 11.5.2023, s dohodnutým zmluvným nájomným vo výške 52,- Eur vrátane DPH/deň. Poplatok za
pristavenie a odobratie vozidla bol dohodnutý na sumu 30,- Eur.

10.ZpredloženéhoProtokoluoprenájmenáhradnéhovozidlač.XXX/XXXXsúdzistil,ževyššieuvedené

náhradné vozidlo si poškodený od žalobcu prevzal dňa 24.4.2023 a žalobcovi ho vrátil späť dňa
11.5.2023.

11. V čestnom prehlásení zo dňa 11.5.2023 poškodený prehlásil, že náhradné vozidlo mal od žalobcu
zapožičané od 24.4.2023 do 11.5.2023, t.j. v trvaní 18 dní, a to z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej

udalosti zo dňa 31.3.2023 v autoservise až do doručenia krycieho listu. Poškodený zároveň prehlásil,
že v uvedenom období nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre
neho nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti.

12. Z potvrdenia vystaveného autoservisom dňa 11.5.2023 vyplynulo, že poškodené vozidlo bolo

prevzaté po poistnej udalosti zo dňa 31.3.2023 do opravy dňa 24.4.2023 s tým, že po ukončení
opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovaného dňa 10.5.2023 bolo autoservisom bezodkladne
odovzdané jeho držiteľovi, a to dňa 11.5.2023.

13. Z faktúry č. XXXXXXX súd zistil, že touto žalobca dňa 11.5.2023 vyfakturoval poškodenému nájom

náhradného vozidla podľa vyššie uvedenej zmluvy o nájme v trvaní od 24.4.2023 do 11.5.2023, t.j. za
18 dní, v celkovej sume 804,94 Eur bez DPH (965,93 Eur vrátane DPH).

14. Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou dňa 11.5.2023 medzi žalobcom ako postupníkom
a poškodeným ako postupcom, došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z titulu nároku

na náhradu účelne vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so
škodou zo dňa 31.3.2023 na vozidle zn. H. A.. Postúpenie pohľadávky bolo odplatné, pričom odplata za
postúpenie pohľadávky bola dohodnutá v sume 804,94 Eur bez DPH, ktorá suma zodpovedala vyššie
uvedenej faktúre č. XXXXXXX V bode 5. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že sa ich
vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné

vozidlo) podpisom zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene
a na vlastný účet.

15. Oznámením o postúpení pohľadávky poškodený ako postupca oznámil žalovanému, že dňa
11.5.2023 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie

z poistnej udalosti zo dňa 31.3.2023 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom
náhradného vozidla vo výške 804,94 Eur bez DPH spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými,
na žalobcu.

16. Listom zo dňa 11.5.2023 si žalobca u žalovaného uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky.

17. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 25.5.2023 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 24.5.2023
ukončil šetrenie poistnej udalosti s tým, že výšku poistného plnenia ustálil na sumu 501,63 Eur, ktorá
suma zodpovedala primeranej dobe nájmu náhradného vozidla v trvaní 11 dní. Žalovaný tedaneuznal dobu prenájmu v trvaní ďalších 7 dní, a to s poukazom na vyjadrenie likvidátora k osobitostiam
likvidácie, ktorý ako primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla určil dobu 11 dní, v ktorej dobe
je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na

objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj
čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Z detailu pohybu na účte žalobcu vyplýva, že priznané
poistné plnenie bolo pripísané na účet žalobcu dňa 26.5.2023.

18. Z predloženého posudku/kalkulácie, vyhotovenej v systéme I. dňa 4.5.2023, súd zistil, že predbežné

náklady na opravu boli vyčíslené na sumu 1.731,85 Eur s DPH, s tým, že doba opravy bola určená na
1,6 hodiny.

19. Faktúrou, vystavenou dňa 9.5.2023, obchodná spoločnosť O. O., C., vyfakturovala poškodenému
cenu opravy jeho poškodeného vozidla vo výške 1.731,85 Eur vrátane DPH. Z predloženého krycieho
listu vyplynulo, že sa v ňom žalovaný zaviazal uvedenej obchodnej spoločnosti uhradiť skutočnú škodu

za opravu vozidla vo výške 1.443,21 Eur, ako i DPH v sume 288,64 Eur. Podľa mailovej komunikácie zo
dňa 20.10.2023 bol uvedený krycí list vystavený dňa 10.5.2023.

20. Z potvrdení o bežnej obchodnej praxi uplatňovanej pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch,
kedy náklady za opravu poškodeného vozidla uhrádza poisťovňa z PZP vinníka autonehody, ktoré

vystavilitrinezávisléautoservisy,vyplynulo,ževdeňukončeniaprácsúvisiacichsopravoupoškodeného
motorového vozidla servis vystaví faktúru, v ktorej sú vyčíslené náklady za opravu. Túto faktúru servis
v deň jej vystavenia automaticky odosiela príslušnej poisťovni, ktorá z PZP vinníka nehody je povinná
faktúruzaplatiť.Vprípade,žepoisťovňajezmluvnýmpartneromautoservisu,akonáhradaúhradyfaktúry
sa využíva tzv. krycí list. Krycí list vystavuje príslušná poisťovňa a tento doručuje

autoservisu. Autoservis vydá poškodenému opravné vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu na
úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla zo strany poisťovne.

21. Z webovej stránky žalobcu P. súd zistil, že žalobca na uvedenej stránke poškodeným účastníkom
dopravných nehôd ponúka bezplatné zapožičanie náhradného vozidla počas celej doby opravy.

22. V čestnom prehlásení zo dňa 4.4.2025 Q. C. L. C., F.: XX XXX XXX, čestne vyhlásila, že
na základe oznámenia zo strany autoservisu O. O., C. zo dňa 10.5.2023 o ukončení opravy a možnosti
prevzatia si opraveného vozidla, bolo z jej strany objektívne možné vyzdvihnúť si opravené motorové
vozidlo najskôr dňa 11.5.2023, a to vzhľadom na krátkosť času a pracovnú vyťaženosť, kedy nebolo

v jej možnostiach a schopnostiach dostaviť sa obratom do autoservisu za účelom prevzatia opraveného
vozidla už v deň oznámenej skutočnosti. Náhradné motorové vozidlo preto uvedená spoločnosť podľa
svojich slov nutne a opodstatnene potrebovala až do nasledujúceho pracovného dňa, t.j. do 11.5.2023,
pričom v tento deň ukončila nájom náhradného vozidla a súčasne si vyzdvihla jej opravené motorové
vozidlo.

23. Na vyššie zistený skutkový stav súd aplikoval nasledovné ustanovenia jednotlivých právnych
predpisov:

24. Podľa § 442 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (1) Uhrádza sa skutočná škoda a

to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada
a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

25. Podľa 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

č. 381/2004 Z. z.“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu vrátane
inej ujmy spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

26. Podľa 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej

poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.27. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

28. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do
15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť

poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody vrátane inej
ujmy poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

29. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.15a)

30. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody vrátane inej ujmy uhrádza poisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy
priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať;21) ak ide o škodu vrátane
inej ujmy spôsobenú motorovým vozidlom jazdnej súpravy tvorenej ťažným vozidlom a prípojným

vozidlom, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo voči
poisťovateľovi, ktorý poistil prípojné vozidlo, ak ťažné vozidlo nie je možné identifikovať.

31. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

32. Podľa § 526 ods. 1, 2 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník
postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania

zmluvy o postúpení.

33. Podľa § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

34. Podľa § 581 ods. 2 OZ započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa
nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

35. Podľa § 581 ods. 3 OZ dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené
v odsekoch 1 a 2.

36. Podľa § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

37. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

38. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.39. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
žalobe v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Medzi stranami neboli sporné

skutočnosti týkajúce sa vzniku poistnej udalosti ani výšky denného nájomného. Žalovaný čiastočne plnil
priamo žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal
dĺžku prenájmu náhradného vozidla a tiež aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného. Poškodený mal náhradné vozidlo prenajaté od 24.4.2023 do 11.5.2023, t.j. 18 dní. Žalobca
poškodenému vyfakturoval prenájom náhradného vozidla vo výške 804,94 Eur bez DPH. Oznámením

o poistnom plnení zo dňa 25.5.2023 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 24.5.2023 ukončil šetrenie
poistnej udalosti a priznal poistné plnenie vo výške 501,63 Eur. Z uvedeného vyplynulo, že žalovaný
nepriznal poistné plnenie vo výške 303,31 Eur, predstavujúce 7 dní ním neuznanej doby prenájmu
náhradného vozidla, ktoré nepriznané plnenie predstavuje žalobou uplatnený nárok. Medzi stranami
nebolo sporné, že poškodené vozidlo sa v autoservise nachádzalo od 24.4.2023 do 11.5.2023.

40. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Poškodený totiž postúpil na žalobcu pohľadávku z titulu neuhradenej pohľadávky z
poistnej udalosti, ktorá je spôsobilá na postúpenie. Zmluvné strany sa dohodli na odplatnom postúpení
pohľadávky a výška odplaty bola dohodnutá vo výške sumy neuhradenej faktúry. Zmluvné strany sa
zároveň dohodli na započítaní vzájomných nárokov (čo je jeden zo spôsobov zániku záväzkov), t.

j. nároku na zaplatenie faktúry za prenájom vozidla a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie
pohľadávky, a to okamihom podpisu zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany poškodeného došlo k
úhrade faktúry a žalobca, ako jeho právny nástupca, je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie nároku
z titulu náhrady škody. Uvedený právny názor je v súlade s ustálenou judikatúrou.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/30/2022 zo dňa 23.8.2023, na ktoré poukazoval

žalovaný, nie je možné v prejednávanej veci použiť. V predmetnej veci totiž Najvyšší
súd SR riešil právnu otázku spočívajúcu v posúdení, či za ekvivalentné plnenie na účely posúdenia
ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 zákona o konkurze a reštrukturalizácii č.
7/2005 Z. z. možno považovať plnenie, ktorým kupujúci uhradí rozhodujúcu časť kúpnej ceny tak, že
túto časť kúpnej ceny si započíta so svojou pohľadávkou voči predávajúcemu/úpadcovi. V rozhodnutí

súd uviedol, že aj keď je možné konštatovať, že v prípade dohody o započítaní vzájomných pohľadávok
takýto právny úkon nie je urobený bez protiplnenia, ktorým je z pohľadu dlžníka zánik jeho záväzku
v zodpovedajúcej výške, dlžník tým ale pristúpil k selektívnemu uspokojeniu jedného veriteľa, a to na
úkor ostatných veriteľov, ktorých neuspokojil vôbec. Uvedení veritelia tak zostali odkázaní na neisté
budúce uspokojenie v konkurze. Kúpna cena získaná z predaja nehnuteľností pritom mohla byť použitá

na pomerné uspokojenie ostatných veriteľov. Dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok tak prišlo
k ukráteniu ostatných veriteľov. Nie je pritom podstatné, či išlo o štandardný právny úkon
a že žalovanému bolo poskytnuté len to, čo mu dlžník dlžil zo zmluvy o pôžičke. Povinnosťou dlžníka
bolo pristupovať ku všetkým svojim veriteľom rovnako a všetky svoje záväzky plniť v
súlade so zásadou pomerného uspokojovania. Vychádzajúc z uvedeného nie je možné

stotožniť sa s tvrdením žalovaného o prekonaní ustálenej judikatúry v tomto smere. V tejto súvislosti súd
uvádza, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu akceptoval aj žalovaný, keďže čiastočné poistné plnenie
poukázal priamo na jeho účet. Zmluvou o postúpení pohľadávky došlo k úhrade
faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených
na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len oprávnená

osoba. Poškodený mal nárok na náhradu škody voči žalovanému a súčasne v rovnakom rozsahu mal aj
záväzok voči žalobcovi titulom nájomného. Poškodený svoj záväzok voči žalobcovi vyrovnal tým, že od
žalobcu neinkasoval odmenu za postúpenie pohľadávky, nakoľko tento jeho nárok bol započítaný proti
pohľadávke žalobcu na úhradu nájomného. Opakovane súd uvádza, že súdna prax dospela k
záveru, že, ak došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej

faktúry započítaním, nespôsobuje to rozpor s ust. § 524 OZ či neexistenciu nároku na náhradu škody.
Dlžníkom v tomto prípade je žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo
k úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe
všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku
čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na

zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Pokiaľ
ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, táto vyplýva žalovanému priamo z ustanovenia § 15 ods.
1 zákona č. 381/2001 Z. z.. Žalobca nadobudol pohľadávku postúpením a s postúpenoupohľadávkou prechádzajú všetky práva a povinnosti s ňou spojené. V zmysle cit. ust. poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.

41. V zhode so žalovaným je súd toho názoru, že zodpovedný subjekt je povinný nahradiť škodu, v
prejednávanom prípade predstavujúcu nájom náhradného vozidla, len v rozsahu, v akom boli
náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci. Krátenie poistného plnenia zo
strany žalovaného však súd vyhodnotil ako nedôvodné. Súd je toho názoru, že za obdobie, keď bolo
poškodené vozidlo poškodeného v autoservise za účelom jeho opravy, je nárok na náhradu škody totiž

v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Do stavu, do ktorého sa poškodený dostal, a v ktorom
bol obmedzený, bol zavinený klientom žalovaného. Bolo by preto neprimerané poškodeného zaťažovať,
keďže už stav poškodenia je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom, a požadovať od neho, aby
vyhľadával požičovňu podľa požiadaviek žalovaného. Výška priznanej škody predstavuje výdavky, ktoré
by poškodenému nevznikli, ak by mohol používať svoje vlastné motorové vozidlo. Pri určovaní výšky
škody sa vždy vychádza z konkrétnej, skutočnej škody, nemožno vychádzať z hypotetických výpočtov

žalovaného.

42. Tvrdenie žalovaného o neprimeranej dĺžke prenájmu náhradného vozidla nemá oporu v zistených
skutkových okolnostiach. Nájom za obdobie, kedy bolo vozidlo v autoservise, je totiž v príčinnej súvislosti
so vzniknutou škodou. Vozidlo bolo prevzaté do autoservisu dňa 24.4.2023 a následne opravené

vydané poškodenému dňa 11.5.2023. Nájom náhradného vozidla trval od 24.4.2023 do 11.5.2023,
t. j. bol ukončený v deň po tom, kedy bol zo strany žalovaného autoservisu doručený krycí list. Pri
posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia je na
mieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného v možnosti užívať
svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Poškodený nemal možnosť

ovplyvniť dĺžku trvania opravy. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla pokrýva dobu, počas ktorej bolo
poškodené vozidlo v autoservise. Nemožno od poškodeného spravodlivo žiadať,
aby sa každodenne dopytoval u servisu s požiadavkou prevzatia si vozidla. Doba
nájmu teda rozhodne nebola ponechaná na ľubovôli poškodeného. Súd konštatuje, že náhrada za
zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola priznaná za dobu dlhšiu, ako bol tento náklad účelný

a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody, dopravnou nehodou, nakoľko súd
priznal náhradu za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo len za dobu, po ktorú sa poškodené
vozidlo poškodeného nachádzalo v servise v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa
31.3.2023. Obmedzenie poškodeného pominulo až faktickou možnosťou poškodeného prevziať si svoje
opravené vozidlo, teda momentom, kedy poškodený mohol opäť disponovať svojim vlastným opraveným

vozidlom. Tento moment nastal s poukazom na predložené čestné prehlásenie poškodeného zo dňa
4.4.2025 až dňom 11.5.2023. Súd je toho názoru, že poškodený nevedel a ani nemohol
ovplyvniť dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise. Žalovaný nepreukázal,
že by poškodený nejako prispel k navyšovaniu nákladov za prenájom náhradného vozidla. Žalovaný má
objektívnu zodpovednosť pri refundácii nákladov hradených z povinného zmluvného poistenia. Inštitút

povinného zmluvného poistenia má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup
smerujúci k odstráneniu nepriaznivých následkov spôsobených škodovou udalosťou. V tejto súvislosti
poukazuje súd na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023, z ktorého
vyplýva, že: „Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy
alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode

a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu
na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové
obdobia sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá
prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po
výplatu náhrady za spôsobenú škodu“.

43. S poukazom na vyššie uvedené je tak za opodstatnenú dobu prenájmu podľa ustálenej judikatúry
potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu
poškodeného vozidla, pričom táto doba je v zmysle ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z.
vymedzená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia a samotným poskytnutím plnenia.

Súd v tejto súvislosti opäť podotýka, že náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola
priznaná za dobu dlhšiu, ako bol tento náklad účelný a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so
vznikom škody, ktorá škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody, zapríčinenej klientom žalovaného.
Súd totiž priznal náhradu za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo len za dobu, pokiaľ bolo toto vozidlov servise v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Účelom povinného zmluvného poistenia
je zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie následkov, ktoré poškodenému vznikli v súvislosti so škodovou
udalosťou. Inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k
uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. Je všeobecne známou obchodnou praxou,
že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade
platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu, preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že
cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. V tomto smere teda nemožno poškodenému ani pričítať

porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ), t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda
nevznikla, resp., aby sa nezvyšovala. Poškodený sa, naopak, správal v prejednávanom prípade tak,
aby k navýšeniu škody nedochádzalo, nakoľko prenajaté vozidlo vrátil hneď dňa 11.5.2023, kedy si
prevzal svoje opravené vozidlo. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nebolo preukázané, že by
došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného
inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu

poškodeného.

44. Pokiaľ žalovaný v konaní poukazoval na to, že žalobca ponúka na svojej webovej stránke
poškodeným pri dopravných nehodách bezplatný nájom náhradného vozidla, uvedené súd považuje vo
vzťahu k meritu veci za bezpredmetné s tým, že toto konanie žalobcu možno chápať ako reklamný ťah

s cieľom prilákať zákazníka. Žalobca totiž poškodenému riadne vystavil faktúru za prenájom vozidla,
z čoho je zrejmé, že náhradné vozidlo poškodenému neprenajal bezplatne či bez jeho finančnej účasti.
Žalobca sa stal právnym nástupcom poškodeného a prevzal na seba riziko žaloby so žalovaným,
následne aj súdne konanie a trovy s tým spojené, ktoré by inak musel znášať poškodený, ak by sa chcel
domôcťnáhradyškodyspočívajúcejvprenájmevozidla,čímlenodbremenilpoškodenéhoodvymáhania

tohto nároku. Jedná sa o vzťah medzi poškodeným a žalobcom.

45. Súd žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo súdom priznanej sumy 303,31
Eur vo výške 8,75 % ročne od 9.6.2023 do zaplatenia, a to s poukazom na Nález Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo dňa 14.10.2021, nakoľko nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali

odklon od v ňom vysloveného právneho názoru. Žalovaný bol v omeškaní s
plnením poistného plnenia, nakoľko ho neposkytol v plnej výške. Vzhľadom na ust. § 11 ods. 7 zákona č.
381/2001 Z. z. sa tak žalovaný s plnením peňažného plnenia dostal do omeškania po uplynutí 15 dní od
rozhodnutia o likvidácii poistnej udalosti, ktorej šetrenie ukončil podľa oznámenia o poistnom plnení dňa
24.5.2023. Žalovaný mal poskytnúť poistné plnenie do 15 dní (t.j. do 8.6.2023 vrátane) a 16. dňom (t.j.

dňom 9.6.2023) sa dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Preto, pokiaľ žalobca žiadal
úroky z omeškania z časti neposkytnutého poistného plnenia od 9.6.2023, žiadal ich v súlade
s ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..

46. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

49. O trovách konania súd rozhodol v súlade s cit. ust. § 255 ods. 1 C. s. p. a úspešnému žalobcovi
priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

2 6C/133/2024Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov.
V Martine dňa 9.4.2025

JUDr. Miriam Štillová

sudkyňa