Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 85Ca/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1324207541
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kudravá

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1324207541.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v spore žalobcu: Slovenský

ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, so sídlom Rastislavova 914/3, 821 08 Bratislava,
IČO: 00 178 454, právne zastúpený: AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO:
35 890 240 proti žalovanému PCA Slovakia, s.r.o., so sídlom Automobilová ulica 1, 917 01 Trnava, IČO:
36 256 013, právne zastúpený: JUDr. Adriana Ručkayová, advokátka so sídlom Malinovského 1252/36,
915 01 Nové Mesto nad Váhom, o zaplatenie 252,83 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 252,83 Eur zastavuje.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 540,83
Eur odo dňa 11.10.2023 do 19.10.2023 vyčíslený v sume 0,67 Eur a úrok z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 252,83 Eur odo dňa 20.10.2023 do 18.11.2024 vyčíslený v sume 13,72 Eur, všetko
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.10.2024 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovanému povinnosť uhradiť istinu 252,83 Eur spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania

a to z titulu autorskej odmeny za licenciu na verejné použitie hudobných diel, vyúčtovanú faktúrou č.
2231123235 zo dňa 25.09.2023, znejúcou na sumu 540,83 Eur, splatnou dňa 10.10.2023, ku ktorej
žalobca vystavil dňa 19.10.2023 dobropis č. XXX vo výške 288 Eur, a teda ostáva k úhrade istina
uplatnená žalobou a úroky z omeškania.

2. Žalobca ako právnická osoba, neziskové občianske združenie autorov a vydavateľov hudobných
diel, ktoré je podľa ustanovení § 78 a nasl. zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach

súvisiacich s autorským právom (ďalej ako „Autorský zákon č. 618/2003 Z.z.“), podľa ustanovení §
143 a nasl. zákona č. 185/2015 Z. z.. Autorského zákona (ďalej ako „Autorský zákon č. 185/2015
Z.z.“), a na základe oprávnenia č. 1/2004 vydaného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky zo
dňa 10.04.2007 pod č. k. MK-XXXX/XXXX-XX/XXXX, organizáciou kolektívnej správy práv na území
Slovenskej republiky. Predmetné oprávnenie bolo vydané na neurčitý čas. Žalovaný je používateľ
hudobných diel v zmysle príslušných ustanovení Autorského zákona č. 618/2003 Z.z. a Autorského
zákona č. 185/2015 Z.z. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená licenčná zmluva, predmetom

ktorej je udelenie licencie - súhlasu žalovanému na použitie hudobných diel, a to Hromadná licenčná
zmluvač.U.,vktorejsažalovanýzaviazalzapoužitiehudobnýchdielzaplatiťžalobcoviautorskúodmenu
podľa platného Sadzobníka autorských odmien. Na základe Hromadnej licenčnej zmluvy č. VP/XX/
XXXXX/XXX a Sadzobníka žalobca vyúčtoval autorskú odmenu faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa25.09.2023 na sumu 540,83 EUR so splatnosťou 10.10.2023. Následne vystavil žalobca dňa 19.10.2023
k uvedenej faktúre dobropis č. XXXXXXXXX vo výške 288,00 Eur. Zostávajúca časť autorskej odmeny
(vyúčtovanej faktúrou č.XXXXXXXXXX) v sume 252,83 Eur do dnešného dňa nebola uhradená napriek

výzvam žalobcu. Po právnej stránke poukázal na ustanovenie § 18 ods. 2 písm. g) a h) Autorského
zákona, ustanovenie § 19 ods. 2, ods. 3, ods. 4 písm. d), e) a f) Autorského zákona, ustanovenie § 40
ods. 1 Autorského zákona, ustanovenie § 65 ods. 1 Autorského zákona, ustanovenie § 48 ods. 1 a 3
Autorského zákona, ustanovenie § 78 ods. 1 a 4 Autorského zákona, ustanovenie § 78 ods. 2 písm. a)
a b) Autorského zákona, ustanovenie § 143 ods. 1 Autorského zákona, ustanovenie § 81 ods. 1 písm.

a), 1) a j) Autorského zákona, ustanovenie § 169 ods. 4 písm. a) a b) Autorského zákona, ustanovenie
§ 81 ods. 4 Autorského zákona, ustanovenie § 166 ods. 1 a 4 Autorského zákona, ustanovenie § 517
ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník).

3. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 20.11.2024 uviedol, že istinu uhradil, po doručení uznesenia
súdu zo dňa 29.10.2024 sp.zn. 85Ca/6/2024 (§ 167 ods. 2 CSP). Žalovaný mal za to, že nárok žalobcu

uplatnený žalobou bol zaplatený v lehote splatnosti faktúry, keď z dôvodu omylu na strane žalovaného,
tento zaslal platbu nie žalovanému, ale organizácii LITA. Záverom žalovaný uvádza, že zaplatí žalobcovi
aj úroky z omeškania a súhlasí s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania.

4. V replike žaloby zo dňa 19.12.2024 žalobca potvrdil úhradu istiny zo strany žalovaného dňa

18.11.2024. Na základe uvedeného žalobca zobral žalobu v časti istiny späť a žiada konanie v tejto časti
zastaviť. Naďalej však požaduje zaplatenie úrokov z omeškania tak ako to uviedol v podanej žalobe,
nakoľko k úhrade úrokov z omeškania zo strany žalovaného nedošlo. Nad rámec uvedeného, žalobca
ďalej uviedol, že žalovanému bola riadne zaslaná faktúra, žalovaný nárok žalobcu uvedený vo faktúre
nespochybnil, nepoprel, žalovanému zaslal následne i upomienku zo dňa 06.11.2023 a výzvu na úhradu

dlhu zo dňa 02.09.2024 (doručená 04.09.2024). Záverom žalobca vyslovil súhlas s prejednaním veci a
rozhodnutím bez nariadenia pojednávania.

5. V duplike vyjadrenia zo dňa 07.02.2025 žalovaný uviedol, že nárok žalobcu v podobe zostávajúcich
úrokov z omeškania uhradí bezprostredne po právoplatnom rozhodnutí súdu o ich priznaní (vrátane

nároku na náhradu trov konania) a to vzhľadom na účtovné pravidlá žalovaného.

6. Vzhľadom ku skutočnosti, že obe strany sporu súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia
pojednávania, súd podľa § 219 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. oznámil miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na deň 24.04.2025 o 8:45 hod. Oznámenie bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu

a na webovej stránke súdu dňa 04.04.2025.

7. Medzi stranami nebolo sporné, že strany sporu mali medzi sebou uzatvorenú licenčnú zmluvu,
predmetom ktorej je udelenie súhlasu (licencie) žalovanému na použitie hudobných diel a v ktorej
sa žalovaný zaviazal za použitie hudobných diel zaplatiť žalobcovi autorskú odmenu podľa platného

Sadzobníka autorských odmien. Nebol sporným ani nárok žalobcu uplatnený v žalobe (vychádzajúci z
faktúry č. XXXXXXXXXX znejúci na sumu 540,83 Eur s dátumom splatnosti dňa 10.10.2023, ku ktorej
žalobca vystavil dňa 19.10.2023 dobropis č. XXXXXXXXX vo výške 288 Eur), ktorý žalovaný uhradil po
podaní žaloby a zároveň sa vyjadril, že zostávajúci nárok žalobcu spočívajúci v úrokoch z omeškania
zaplatí po rozhodnutí súdu vzhľadom na jeho vnútorné účtovné pravidlá. Z uvedeného vyplýva, že ani

nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania žalovaný nepovažuje za sporný.

8. Nakoľko žalobca vzal nárok na zaplatenie istiny späť z dôvodu úhrady istiny po podaní žaloby, súd
konanie v tejto časti zastavil (výrok I.). Na tomto mieste súd uvádza, že žalobca procesne nezavinil
zastavenie konania, nakoľko žalovaný uhradil istinu až po podaní žaloby a teda žaloba bola podaná

dôvodne (vo vzťahu k výroku III.).

9. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný uznal nárok žalobcu zaplatením istiny po podaní žaloby na
súd, pričom ostáva k úhrade zostávajúci nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania, súd aplikujúc
ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením,

peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis, v spojení s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je (§ 3) výška úrokov z omeškaniao päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej
aj ako „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, priznal žalobcovi nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s vyššie uvedenými právnymi predpismi tak ako si ich žalobca

uplatnil v podanej žalobe, nakoľko nezaplatením žalobcom uplatneného nároku sa žalovaný dostal do
omeškania s plnením (výrok II.).

10. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo

na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov
súdom, prípade sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Súd rovnako tak nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá

odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie vo veci.

11. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu

trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

12. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca mal vo veci úspech v celom
rozsahu (výrok III.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).