Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200054
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200054.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PavlaTkáčaačlenovsenátuJUDr.

Zuzany Berežnej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: BEST MEAT s.r.o., IČO: 46 645
217, so sídlom Jenisejská 45A, Košice právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI
s.r.o., IČO: 51 003 848, so sídlom Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, Bratislava, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica č. 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101807355/2020 zo dňa 24.11.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a správnu žalobu.

II. Žalobcovi a žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou podanou na Krajský súd v Košiciach sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101807355/2020 zo dňa 24.11.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“),
ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101215492/2020 zo dňa 23.07.2020,
ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2015
v sume 9000, - eur (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“ a „správca dane“).

2. Správca dane začal 04.01.2019 u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie: január 2015, marec 2015 až október 2015 (oznámenie o daňovej kontrole, č. 102456610/2018
zo dňa 04.12.2018, administratívny spis, č.l. 2).

3. Počas daňovej kontroly bolo so žalobcom vykonané ústne pojednávanie dňa 14.01.2020, na ktorom
správca dane oboznámil žalobcu, že ohľadom subjektu POZANA MÄSO, IČO: 36 059 056, Pribinová

176, Zvolen, DIČ: XXXXXXXXXX [právny nástupca po tomto subjekte bola obchodná spoločnosť
MARBO CAR, s.r.o., IČO: 36 672 700, so sídlom Sedmokrásková 6, Bratislava] (ďalej aj „POZANA
MÄSO“) mu neboli predložené faktúry/interné doklady s interným číslovaním: č. 3020150129, dátum
dodania/zaevidovania 27.04.2015, základ dane: 25 000,- eur daň z pridanej hodnoty: 5 000,- eur
[podľa evidencie DPH žalobcu, malo byť predmetom fakturácie obstaranie dlhodobého hmotného
majetku, administratívny spis, č.l. 22]; č. 3020150130, dátum dodania/zaevidovania 28.04.2015, základ
dane: 10 000,- eur, daň z pridanej hodnoty 2000,- eur [podľa evidencie DPH žalobcu, malo byť

predmetom fakturácie obstaranie materiálu, administratívny spis, č.l. 22], č. 3020150131, dátum
dodania/zaevidovania 28.04.2015, základ dane: 10 000,- eur, daň z pridanej hodnoty 2000,- eur [podľa
evidencie DPH žalobcu, malo byť predmetom fakturácie obstaranie materiálu, administratívny spis,
č.l. 22] (ďalej spoločne aj „nepredložené faktúry“ alebo „chýbajúce faktúry“). Správca dane vyzvalžalobcu na predloženie chýbajúcich faktúr do 8 (ôsmych) dní od dátumu spísania zápisnice o tomto
ústnom pojednávaní (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100138154/2020 zo dňa 14.01.2020, s. 17,
administratívny spis č.l. 18).

4. Priebeh daňovej kontroly:

- žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj „žiadosť o MVI“) č. 130000026774/19 zo dňa
03.10.2019týkajúcusasubjektuCEDROBS.A.(ďalejaj„žiadosťoMVI_CEDROBS.A.“,administratívny

spis, č.s. 60),
- I. prerušenie daňovej kontroly od 08.10.2019 [vrátane] (rozhodnutie správcu dane č. 102295749/2019
zo dňa 04.10.2019, administratívny spis č.l. 14) do 02.01.2020 (oznámenie zo dňa 08.01.2020,
administratívny spis, č.l. 15), počet dní prerušenia: 86 dní.

5. Vo vzťahu ku kontrolovaným zdaňovacím obdobiam: apríl 2015 [teda za zdaňovacie obdobie, na

ktoré sa vzťahuje napadnuté rozhodnutie], máj 2015, jún 2015, september 2015, október 2015 bol
vypracovaný protokol z daňovej kontroly č. 100430017/2020 zo dňa 13.02.2020, ktorý bol žalobcovi
doručený dňa 17.02.2020 (ďalej aj „protokol zo dňa 13.02.2020“, administratívny spis, č.l. 24). Celková
dĺžka daňovej kontroly bez prerušenia bola: 406 dní, pri zohľadnení prerušenia I. dĺžka daňovej kontroly
predstavovala: 320 dní [406 dní – 86 dní].

6. Žalobca podal k protokolu zo dňa 13.02.2020 vyjadrenie zo dňa 09.03.2020, v ktorom poukazoval na
to, že prípadná nekontaktnosť POZANA MÄSO nemôže byť vyhodnotená na úkor žalobcu (vyjadrenie
zo dňa 09.03.2020, administratívny spis č.l. 25).

7. Ústne pojednávanie vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov vo vyrubovacom konaní sa
uskutočnilo dňa 15.07.2020 za účasti zástupcu žalobcu. Žalobca na tomto ústnom pojednávaní
konštatoval, že nesúhlasí so závermi správcu dane k zdaňovaciemu obdobiu apríl 2015, jún 2015,
september 2015 a október 2015, pričom „žiada o poskytnutie lehoty za účelom podania vyjadrenia
k vyššie uvedeným zisteniam správcu dane do 31.07.2020“ (zápisnica č. 101198701/2020 zo dňa

20.07.2020, administratívny spis, č.l. 37).

8. Správca dane dňa 23.07.2020 vyrubil žalobcovi vyššie uvedený rozdiel na dani z pridanej hodnoty
z dôvodu, že vo veci sporných zdaniteľných obchodov nepreukázal splnenie formálnej podmienky pre
uplatnenie práva odpočítania dane, a teda, že má ohľadom sporných zdaniteľných obchodov faktúru

od príslušného platiteľa spĺňajúcu zákonné náležitosti [§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o dani z pridanej hodnoty“)]
(rozhodnutie správcu dane, s. 9). Zároveň správca dane konštatoval, že žalobca nepreukázal reálne
uskutočnenie sporných zdaniteľných obchodov.

9. Žalobca podal voči rozhodnutiu správcu dane odvolanie zo dňa 26.08.2020 (administratívny
spis, č.l. 40), o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, tak ako je uvedené vyššie.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zhodne s rozhodnutím správcu dane konštatoval, že žalobca
nepreukázal splnenie formálnej podmienky pre uplatnenie práva odpočítania dane, a teda, že má
faktúru od príslušného platiteľa spĺňajúcu zákonné náležitosti [§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani

z pridanej hodnoty] (napadnuté rozhodnutie, s. 10, s. 12). Žalovaný nehodnotil reálnosť uskutočnených
zdaniteľných obchodov. Nesplnenie predmetnej formálnej podmienky práva na odpočítanie dane teda
bol dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane zo sporných zdaniteľných obchodov žalobcovi.

10. Žalobca v správnej žalobe namietal, že: (i) na vykonanie daňovej kontroly nebol daný základ vo

forme podozrenia z nesplnenia daňovej povinnosti, pričom v tomto smere poukázala na rozhodnutie
ÚstavnéhosúduČeskejrepubliky,I.ÚS1835/07zodňa18.11.2008,(ii)disponujefaktúramispotrebnými
náležitosťami, na ktorých je uvedený príslušný dodávateľ (správna žaloba, s. 8), (iii) snaha o vypočutie
svedka p. A. B., konateľa MARBO CAR, namiesto bývalého konateľa POZANA MÄSO p. B. C. nebola
účelná, (iv) správca dane nepreveroval, či žalobca disponuje materiálnym plnením dodaným zo

sporných zdaniteľných obchodov, (v) rozhodnutie správcu dane bolo vydané pred tým, než uplynula
lehota na vyjadrenie k skutočnostiam uvedeným pri ústnom prerokovaní pripomienok a dôkazov, ktorú si
vyžiadal právny zástupca žalobcu, (vi) správca dane nepreveroval ďalej informácie získané na základe
žiadosti o MVI, (vii) ďalej žalobca namietal charakteristiku POZANA MÄSO ako „účelovej spoločnosti“resp. „nárazníka“ (správna žaloba, bod 3.4.), taktiež namietal svoju účasť na podvodnom konaní
(správna žaloba, bod 3.6) a jeho personálne prepojenie so subjektmi: HYDINA SLOVENSKO s.r.o.,
HYDINA SK s.r.o. Podtatranská hydina a.s. (správna žaloba, bod 3.7.), (viii) nesúlad v skutkových

zisteniach (správna žaloba, bod 3.8), (ix) zistenie skutkového stavu a nedostatočné obstaranie dôkazov
správcom dane (správna žaloba, bod 4.1.), (x) taktiež žalobca namietal, že došlo k neodôvodnenému
preneseniu dôkazného bremena na žalobcu (správna žaloba, bod 4.2.), (xi) účelové spochybnenie
predložených dokladov (správna žaloba, bod 4.3), (xii) prekročenie medze zákonom dovolenej úvahy
žalovaným (správna žaloba, bod 4.4), (xiii) žalobca vytýkal náležitosti a preskúmateľnosť napadnutého

rozhodnutia.

[vyššie uvedené číslovanie bolo z dôvodu prehľadnosti zvolené správnym súdom, na toto číslovanie
bude odkazovať správny súd v texte rozsudku]

11. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo

súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

12. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 24.04.2025, na ktoré sa dostavil žalovaný.
Právny zástupca žalobcu sa nedostavil na pojednávanie a svoju neúčasť na pojednávaní neospravednil.
Žalovaný v prednese zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol vo svojich vyjadreniach v súdnom konaní.
Správny súd na tomto pojednávaní vyhlásil tento rozsudok, ktorým žalobu zamietol a účastníkom

konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

II.
Vybrané ustanovenia právnych predpisov

13. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je

povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané

14. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty Právo na odpočítanie dane podľa

§ 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa
vyhotovenú podľa § 71,

15. Podľa § 71 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty faktúrou je každý doklad alebo
oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo

zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry,

III.
Posúdenie správnym súdom

16. Správny súd sa oboznámil s preskúmavaným rozhodnutím, rozhodnutím správcu dane, konaním,
ktoré ich vydaniu predchádzalo, a súvisiacim administratívnym spisom ako i súdnym spisom. Vo svetle
žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom.

17. K žalobnému bodu (i) správny súd uvádza, že začatie daňovej kontroly podľa daňového poriadku

nie je podmienené existenciou podozrenia o nesplnení daňovej povinnosti na strane kontrolovaného
subjektu. Na právny rámec daňovej kontroly v prostredí Slovenskej republiky teda nemožno uplatniť
judikatúru Ústavného súdu Českej republiky, na ktorú poukazovala žalobkyňa. U žalobcu nebola vedená
opätovná daňová kontrola, a teda začatie daňovej kontroly nebolo podmienené splnením žiadnehozákonného dôvodu [§ 44 ods. 4 daňového poriadku]. Správca dane teda nemal povinnosť oznamovať
žalobcovi dôvod pre ktorý začal daňovú kontrolu, a to ani pri začatí daňovej kontroly a ani počas jej
priebehu. Správny súd v rámci žalobných bodov nezistil ďalšie relevantné námietky vo veci zákonnosti

daňovej kontroly. Správny súd konštatuje, že vady zákonnosti, na ktoré má prihliadať z úradnej moci,
vo vzťahu k daňovej kontrole a jej výsledku nezistil [§ 134 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“)]. Pre úplnosť správny súd konštatuje, že
daňová kontrola bola ukončená pred uplynutím zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, tak ako
to vyplýva z ustálenej dĺžky daňovej kontroly uvedenej vyššie [§ 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o

správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „daňový poriadok“)].

18. K žalobnému bodu (ii) správny súd poukazuje na to, že predloženie faktúry so zákonnými
náležitosťami je nevyhnutnou (conditio sine qua non) formálnou podmienkou pre uplatnenie práva na
odpočítanie dane pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty.

Uvedené vyplýva ako z vnútroštátnej úpravy [§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty],
tak aj harmonizovaného právneho rámca Európskej únie (ďalej aj „EÚ“) [čl. 178 písm. a) Smernice
Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, 2 OJ L 347,
11/12/2006, s. 1 – 118]. Správny súd taktiež k uvedenej právnej otázke bližšie poukazuje na nasledovný
právny záver: „Pokiaľ ide o formálne podmienky týkajúce sa vykonania tohto práva, z článku 178 písm.

a) smernice 2006/112 vyplýva, že vykonanie tohto práva je podmienené vlastnením faktúry vystavenej
v súlade s článkom 226 tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. marca 2012, Kopalnia
Odkrywkowa Polski Trawertyn P. Granatowicz, M. Wąsiewicz, C-280/10, EU:C:2012:107, bod 41, a z
22. októbra 2015, PPUH Stehcemp, C-277/14, EU:C:2015:719, bod 29)“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ
C-516/14 - Barlis 06 - Investimentos Imobiliários e Turísticos z 15. septembra 2016). Preto správny súd

hodnotil ako správny právny záver žalovaného o tom, že bez predloženia chýbajúcich faktúr nemožno
žalobcovi priznať súvisiace právo na odpočítanie dane zo sporných zdaniteľných obchodov.

19. Chýbajúce faktúry nie sú uvedené v súpise kontrolovaných dokladov (protokol z daňovej kontroly zo
dňa 13.02.2020, s. 5, administratívny spis, č.l. 24). Chýbajúce faktúry žalobca nepredložil ani v rámci

svojichnadväzujúcichprocesnýchúkonovpočasvýkonusprávydaní[vyjadreniekprotokolu09.03.2020,
odvolanie zo dňa 26.08.2020]. Taktiež chýbajúce faktúry netvoria súčasť administratívneho spisu.
Z uvedeného vyplýva, že záver žalovaného o nepredložení chýbajúcich faktúr žalobcom do vydania
napadnutého rozhodnutia bol správny. Sám žalobca v správnej žalobe tento záver ani nespochybňuje.
Namiesto uvedeného žalobca v správnej žalobe iba vyhlásil, že tieto chýbajúce faktúry má k dispozícii.

V tejto súvislosti správny súd uvádza, že predloženie chýbajúcich faktúr bolo vlastnou dôkaznou
povinnosťou žalobcu, ktorú mal povinnosť splniť už pri začatí daňovej kontroly. Zároveň bol žalobca
vyzvaný na predloženie chýbajúcich faktúr a teda bol riadne upozornený na ich absenciu v daňovej veci
(zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100138154/2020 zo dňa 14.01.2020, s. 17, administratívny spis č.l.
18). Napriek tomu tento nedostatok ani do vydania napadnutého rozhodnutia nezhojil. Preto neobstojí

tvrdenie žalobcu o tom, že by mala byť voči nemu v tejto otázke porušená prejednávacia zásada.

20. Na základe vyššie uvedeného správny súd vyhodnotil ako vecne správny záver o nepriznaní práva
na odpočítanie dane žalobcovi z dôvodu nepredloženia faktúr so zákonnými náležitosťami, ktorými boli
fakturované sporné zdaniteľné obchody.

21. K žalobným bodom (iii) a (iv) správny súd uvádza, že predvolanie na vypočutie svedka A. B. [ktorý sa
nepodarilo realizovať, administratívny spis, č.s. 27] vykonal dožiadaný Daňový úrad Bratislava v rámci
snahyzabezpečeniadokladovodMARBOCARakoodprávnehonástupcupoPOZANAMÄSO[uvedené
vyplýva z odpovede na dožiadanie zo dňa 29.07.2019, administratívny spis, č.s. 23]. Takýto postup zo

strany dožiadaného správcu dane preto nemožno považovať za nesprávny. Žalobca v správnej žalobe
neuviedol,žesámnavrholvypočutieB.C.,prípadnekuakýmrelevantnýmskutkovýmzáverombyhomal
požadovať vypočuť. Taktiež žalobca nepredložil správcovi dane dôkaz o existencii materiálneho plnenia
zo sporných zdaniteľných obchodov. Zároveň vzhľadom na dôvod nepriznania práva na odpočítanie
dane žalobcovi [teda nesplnenie formálnej podmienky odpočítania dane žalobcom], nepredstavovalo

objasnenie skutkového stavu ohľadom materiálnych podmienok tohto práva [reálnosť dodaní] ťažiskové
skutkové zistenie pre záver napadnutého rozhodnutia. Tieto žalobné body preto vyhodnotil správny súd
ako nedôvodné.22. K žalobnému bodu (v) správny súd uvádza, že prerokovania pripomienok a dôkazov je v zákone
koncipované ako posledný procesný úkon pred vydaním rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. Je tomu
tak preto, že sa jedná o prerokovanie tých pripomienok a dôkazov, ktoré už daňový subjekt predložil

k protokolu z daňovej kontroly. Z tohto dôvodu zákon nezakotvuje pre daňový subjekt oprávnenie
na podanie ďalšieho písomného vyjadrenia po takomto prerokovaní [§ 68 ods. 3 daňového poriadku
v spojení s § 46 ods. 8 daňového poriadku]. Z tohto dôvodu vydanie rozhodnutia správcom dane
pred uplynutím vyžiadanej lehoty na vyjadrenie právnym zástupcom žalobcom nepredstavovalo zásah
do procesných práv žalobcu. Správny súd nesúhlasí s tým, že správca dane poňal prerokovanie

pripomienok a dôkazov formálne. Podľa názoru správneho súdu je v prvom rade na daňovom subjekte,
nakoľko možnosť prerokovania pripomienok a dôkazov využije aktívnym vystupovaním pri tomto
procesnom úkone. V uvedenom vidí správny súd taktiež funkciu tohto procesného úkonu, a to vniesť
prvok ústnosti do inak písomného priebehu správy daní. Zároveň správny súd vyhodnotil tento žalobný
bod taktiež v kontexte dôvodu nepriznania práva na odpočítanie dane žalobcovi. Žalobca mohol a mal
disponovať chýbajúcimi faktúrami od momentu ich vystavenia a doručenia dodávateľom. Napriek tomu

počas celej daňovej kontroly a ani nadväzujúceho vyrubovacieho konania tieto chýbajúce faktúry
nepredložil. Žalobca v správnej žalobe neuviedol také dôvody, pre ktoré by potreboval vyžiadanú lehotu
na predloženie týchto faktúr. Zároveň tieto chýbajúce faktúry nepredložil ani následne ako súčasť svojho
odvolania. Na dôvažok správny súd podotýka, že v rozpore s tým čo uviedol žalobca v správnej žalobe,
tak zo zápisnice o ústnom prerokovaní pripomienok a dôkazov nevyplýva, že mu bola správcom dane

poskytnutá lehota na písomné vyjadrenie. V zápisnici je zachytené, že právny zástupca žalobcu žiadal
o poskytnutie príslušnej lehoty na písomné vyjadrenie, avšak správca dane neprijal žiadne opatrenia
z tohto ústneho úkonu (zápisnica č. 101198701/2020 zo dňa 20.07.2020, administratívny spis, č.l. 37).
Z týchto dôvodov považoval správny súd tento žalobný bod za nedôvodný.

23. K žalobnému bodu (vi) správny súd uvádza, že sporné dodania sa týkali dodania tovaru od
slovenského dodávateľa POZANA MÄSO a nie zahraničného dodávateľa, ktorého sa týkala žiadosť
o MVI_ CEDROB S.A. Námietky týkajúce sa príslušnej žiadosti o MVI_ CEDROB D.E. sú teda vzhľadom
na objasnenie skutkového stavu pri sporných dodaniach irelevantné.

24. K skupine žalobných bodov (vii), ktorými žalobca namietal svoju účasť na podvodnom konaní,
správny súd uvádza, že dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane nebola účasť žalobcu na
daňovom podvode. Namietané prvky posudzovania testu daňového podvodu nie sú teda relevantné pre
prijaté právne závery žalovaného. Správny súd podotýka, že správna žaloba vo veľkej časti vykazuje
prvky generického textu, ktorý nemá priamu vecnú a argumentačnú súvislosť s prejednávanou vecou

[uvedené možno vidieť na námietkach formulovaných taktiež voči iným subjektom, ktoré nemajú žiadnu
väzbu na zdaňovacie obdobie apríl 2015, viď správna žaloba s. 19, správna žaloba, s. 31 štvrtý odsek].
Správny súd vyhodnotil tento žalobný bod ako nedôvodný.

25. Zároveň žalobca tvrdil, že sa mali sporné zdaniteľné obchody uskutočniť, tak ako boli deklarované

[žalobný bod (viii)], pričom vytýkal správcovi dane, že si neobstaral dostatočné množstvo podkladov
pre riadne zistenie skutkového stavu [žalobný bod (ix)]. Správny súd považuje za potrebné zopakovať,
že dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane bolo nepredloženie chýbajúcich faktúr žalobcom.
Išlo o dôkazy, ktoré mal povinnosť predložiť sám žalobca. Preto neobstojí námietka, že si ich mal
zaobstarať sám správca dane, prípadne, že objasnenie veci bolo v tomto smere nedostatočné. Správny

súd podotýka, že správca dane nie je ani povinný viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb
nepreukážu tvrdenia daňového subjektu (por. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 4Sžfk). Tieto žalobné body žalobca nepodoprel označením žiadnych dôkazov [ktoré mali tvoriť
súčasť daňového spisu alebo ktoré sám navrhol vykonať správcovi dane], ktoré mali počas správy
daní preukázať reálne dodanie tovaru. Žalobca ani len konkrétne nepopisuje, aký tovar mal byť

predmetom sporných dodaní a ani neuvádza žiadne konkrétne okolnosti, za ktorých malo k dodaniam
dôjsť. Tvrdenia žalobcu v týchto žalobných bodoch adresne nereagujú na tú skutočnosť, že priznaniu
práva na odpočítanie dane bránilo v prvom rade nepredloženie chýbajúcich faktúr. Preto správny súd
nepovažoval príslušné žalobné body za dôvodné.

26. K žalobnému bodu (x) správny súd uvádza, že bolo dôkaznou povinnosťou a spadalo pod vlastné
dôkazné bremeno žalobcu predložiť pri začatí daňovej kontroly chýbajúce faktúry. Z tohto dôvodu ani
nemohlo dôjsť k neoprávnenému prenosu dôkazného bremena na žalobcu, keďže ho toto dôkazné
bremeno zaťažovalo od počiatku. Toto dôkazné bremeno nemožno hodnotiť ako neprimerané. Pretoprávny záver žalovaného o rozložení dôkazného bremena bol vecne správny. Zároveň v súlade s tým,
čo bolo uvedené vyššie platí, že žalobca bol o absencii predmetných faktúr dostatočne vyrozumený
správcom dane. Z tohto dôvodu považoval príslušný žalobný bod správny súd za nedôvodný.

27. K žalobným bodom (xi) a (xii) správny súd uvádza, že nemohlo dôjsť k účelovému spochybneniu
relevantných listín správcom dane, keďže chýbajúce faktúry neboli žalobcom predložené. V tomto smere
neprekročil žalovaný prípustnú medzu právnej úvahy. V rozpore s tým, čo žalobca uviedol v správnej
žalobe platí, že žalobca nebol „nútený“ preukazovať skutočnosti o iných daňových subjektoch než sú

jeho priamy odberatelia/dodávatelia (správna žaloba, s. 36). Žalobcovi taktiež nebolo upreté právo na
odpočítanie dane na základe neopodstatnených pochybností o jeho dodávateľov. Dôvodom nepriznania
práva na odpočítanie dane žalobcovi bolo nesplnenie elementárnej povinnosti predložiť faktúry pre
dodania, z ktorých si uplatňoval právo na odpočítanie dane. Príslušné žalobné body preto hodnotil
správny súd ako nedôvodné.

28. Žalobca žalobným bodom (xvi) namieta nedostatky napadnutého rozhodnutia a jeho
nepreskúmateľnosť. Podľa názoru správneho súdu boli v napadnutom rozhodnutí dostatočne
vymedzené dôvody nepriznania práva na odpočítanie dane žalobcovi. Napadnuté rozhodnutie výslovne
konštatuje, že žalobca nesplnil formálnu podmienku pre uplatnenie práva odpočítania dane, a teda, že
má faktúru od príslušného platiteľa spĺňajúcu zákonné náležitosti. V tejto časti sa napadnuté rozhodnutie

stotožnilo so závermi rozhodnutia správcu dane (napadnuté rozhodnutie, s. 10, s. 12). Správny súd
nezistil vytýkanú vadu nepreskúmateľnosti, ktorá by zaťažovala napadnuté rozhodnutie.

29. Na základe vyššie uvedeného správny súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190
SSP.

30. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí,
že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre
rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12,
§ 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997,
Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03,
III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj
povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s

výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) /nález
Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39/

31. Správny súd odpovedal v tomto rozsudku na relevantné žalobné body, ktoré žalobca konkrétne
popísal a ich obsah argumentačne aspoň v minimálnej miere rozvinul. Žalobca popri týchto žalobných

bodoch v správnej žalobe taktiež iba všeobecne označil dôvody na zrušenie rozhodnutia podľa § 191
ods. 1 SSP. Správny súd k tomuto taktiež len všeobecne uzatvára, že napadnuté rozhodnutie v spojení
s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa takýmito vadami netrpí. Ďalšie dôvody uvádzané
v podaniach a prednesoch účastníkov konania nepovažoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie
vo veci, a preto sa im v odôvodnení svojho rozhodnutia osobitne nevenoval.

32. Správny súd v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov nepriznal (a contrario §
167 SSP). Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd právo na náhradu trov konania
nepriznal,keďževovecineboliprítomnétakéokolnosti,abybolomožnénáhradutrovkonaniaodžalobcu
spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach

v lehote 30 dní od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť

pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.