Rozsudok – Žaloby proti právoplatným ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Bratislava

Judgement was issued by Mgr. Jana Ondrejková

Legislation area – Správne právoŽaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/136/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200871
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200871.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej, členov

senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanému:
Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 3691-P/2019 zo dňa 10. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného predsedu Úradu pre verejné obstarávanie č.
3691-P/2019 zo dňa 10.05.2019 spolu s rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie č. 231-3000/2019
zo dňa 17.01.2019 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Úrad pre verejné obstarávanie, odbor legislatívno-právny oznámil žalobcovi oznámením zo dňa 26.
októbra 2018 začatie správneho konania vo veci správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon č. 343/2015 Z.z.“) za to, že rozdelil predmet nadlimitnej zákazky na dodanie
tovaru - liekov ATC skupiny L01XE27, cps dur 90x140 mg (fľ. HDPE) (ďalej aj „liek IMBRUVICA“), keď
dňa 22. marca 2017 podlimitným postupom zadávania zákaziek s využitím elektronického trhoviska
uzavrel na predmet zákazky „Dodanie liekov ATC skupiny L0IXE27, cps dur 90x140 mg (fľ. HDPE)“
kúpnu zmluvu č. Z201712418_Z so zmluvnou cenou 221.170,37 eur s DPH a dňa 19. apríla 2017
rovnako podlimitným postupom zadávania zákaziek s využitím elektronického trhoviska uzavrel na ten
istý predmet zákazky „Dodanie liekov ATC skupiny L01XE27, cps dur 90x140 mg (fľ. HDPE)“ kúpnu

zmluvu č. Z201716385_Z so zmluvnou cenou 229.398,99 eur s DPH, a to s cieľom vyhnúť sa použitiu
postupu upraveného v druhej časti zákona č. 343/2015 Z.z. pri zadávaní nadlimitnej zákazky na dodanie
predmetného tovaru. Žalobcovi bolo zároveň v predmetnom liste podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)
oznámené, že oboznámenie s podkladom pre rozhodnutie v tomto správnom konaní sa uskutoční dňa
21. novembra 2018 v priestoroch žalovaného, pričom správny orgán zároveň žalobcovi určil lehotu na
vyjadrenie sa k správnemu konaniu do dňa 21. novembra 2018. Žalobca sa však na oboznámenie s

podkladom pre vydanie rozhodnutia nedostavil a ani sa k správnemu konaniu nevyjadril.

2. Úrad pre verejné obstarávanie, odbor legislatívno-právny ako správny orgán prvého stupňa vydal
rozhodnutie číslo spisu: 231-3000/2019 zo dňa 17. januára 2019, ktorým uložil žalobcovi pokutuv celkovej výške 22.528,46 eur za to, že naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 182 ods.
1 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z., a to tým, že rozdelil nadlimitnú zákazku na dodanie tovaru (t. j.
liekov ATC skupiny L01XE27, cps dur 90x140 mg, fľ. HDPE) podľa § 5 ods. 2 zákona č. 343/2015

Z.z. s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní predmetnej nadlimitnej zákazky, keď dňa 22.
marca 2017 podlimitným postupom zadávania zákaziek s využitím elektronického trhoviska uzavrel na
predmet zákazky „Dodanie liekov ATC skupiny L0IXE27, cps dur 90x140 mg (fľ. HDPE)“ kúpnu zmluvu
č. Z201712418_Z s obchodnou spoločnosťou MED-ART, spol. s r.o., Hornočermánska 4, 949 01 Nitra so
zmluvnou cenou 221.170,37 eur s DPH a dňa 19. apríla 2017 rovnako podlimitným postupom zadávania

zákaziek s využitím elektronického trhoviska uzavrel na ten istý predmet zákazky „Dodanie liekov
ATC skupiny L01XE27, cps dur 90x140 mg (fľ. HDPE)“ kúpnu zmluvu č. Z201716385_Z s obchodnou
spoločnosťou UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť, Opatovská cesta 4, 972 01
Bojnice so zmluvnou cenou 229.398,99 eur s DPH.

3. Prvostupňový orgán dôvodil, že po posúdení všetkých vzájomných súvislostí predmetných zákaziek

č. 1 a č. 2 ako celku, išlo v uvedenom prípade o rozdelenie zákazky s cieľom znížiť predpokladanú
hodnotu zákazky pod finančný limit prislúchajúci zadávaniu nadlimitných zákaziek, nakoľko časová,
miestna, funkčná a vecná súvislosť obstarávaných tovarov pri zákazke č. 1 a č. 2 je z predložených
dokumentov evidentná. Dodal, že o rozdelenie zákazky v zmysle § 6 ods. 16 zákona č. 343/2015
Z.z. ide v prípade, keď verejný obstarávateľ rozdelí rovnaké či obdobné plnenie predmetu zákazky do

viacerých zákaziek a pre každú z nich vyhlási samostatné verejné obstarávanie, pričom ide o také
predmety plnenia zákaziek, ktoré z hľadiska časového, miestneho, funkčného, vecného, technických
špecifikácií, typu zmluvy a pod. spolu súvisia a zároveň zadanie takýchto predmetov plnenia v rámci
jedného verejného obstarávania by malo za následok použitie prísnejšieho postupu v zmysle zákona
č. 343/2015 Z.z. Žalobca teda mal postupovať v režime vyplývajúcom zo zákona č. 343/2015 Z.z. pre

nadlimitné zákazky, ktorý nepredstavuje iba transponovanie smerníc o verejnom obstarávaní, ale aj
transparentnejší postup, napr. z dôvodu povinnosti vyhlásenia zákazky v Úradnom vestníku Európskej
únie, či existencie dlhších lehôt na predkladanie ponúk a pod. Zároveň miera preskúmateľnosti úkonov
žalobcu by bola oveľa vyššia pri postupe zadávania nadlimitných zákaziek, ako pri postupe zadávania
podlimitných zákaziek s využitím elektronického trhoviska podľa § 108 v nadväznosti na § 109 až § 112

zákona č. 343/2015 Z.z., keďže podľa § 170 ods. 8 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z.z. pri podlimitných
zákazkách zadávaných s využitím elektronického kontraktačného systému (ďalej aj „EKS“) nie je možné
podať námietky. Doplnil, že po sčítaní predpokladaných hodnôt zákaziek v nadväznosti na časovú,
miestnu, funkčnú a vecnú súvislosť obstarávaných tovarov v rámci zákazky č. 1 (207.950,27 eur bez
DPH) a zákazky č. 2 (208.650,75 eur bez DPH) je nevyhnutné konštatovať, že žalobca mal postupovať

na základe zákonom stanovených pravidiel určených pre zadávanie nadlimitných zákaziek, a teda nie
podlimitných zákaziek s využitím elektronického trhoviska podľa § 108 v nadväznosti na § 109 až §
112 zákona č. 343/2015 Z.z., keďže celková predpokladaná hodnota zákazky by dosahovala výšku
416.601,02 eur bez DPH. V zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. a nadväzujúceho § 1 písm.
b/ bod I vyhlášky úradu č. 153/2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje finančný limit pre nadlimitnú zákazku,

bol príslušný finančný limit pre danú nadlimitnú zákazku na dodanie tovaru 209.000,- eur. Celková
predpokladaná hodnota obidvoch časovo, miestne, funkčne a vecne súvisiacich zákaziek č. 1 a č. 2 tak
prevyšovala o viac ako 200 tisíc príslušný finančný limit pre nadlimitnú zákazku na dodanie tovaru.

4. Na podklade podaného rozkladu vydal žalovaný rozhodnutie číslo spisu: 3691-P/2019 zo dňa

10. mája 2019, ktorým rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v zhode s
prvostupňovým správnym orgánom konštatoval, že nezákonné rozdelenie zákazky v zmysle § 6 ods.
16 zákona č. 343/2015 Z.z. nastáva v situácii, keď verejný obstarávateľ rozdelí rovnaké či obdobné
plnenie predmetu zákazky do viacerých zákaziek a pre každú z nich zvolí samostatný postup zadávania
zákazky,pričomideotaképredmetyplneniazákaziek,ktorézhľadiskafunkčného,časového,miestneho,

z hľadiska technických špecifikácií, typu zmluvy a pod. spolu súvisia a zároveň zadanie takýchto
dodávok tovaru v rámci viacerých verejných obstarávaní by malo za následok, že by tieto nepodliehali
prísnejšiemu postupu zadávania zákaziek v zmysle zákona č. 343/2015 Z.z. Taktiež uviedol, že
žalobca ani v podanom rozklade nepredložil žiaden relevantný dôkaz, že nemohol predvídať vyčerpanie
daného lieku obstaraného podlimitnou zákazkou č. 1 v prvom verejnom obstarávaní, a že bude

potrebné v krátkom čase vyhlásiť aj druhé verejné obstarávanie tiež podlimitným postupom na rovnaký
predmet zákazky č. 2, tak ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, pričom žalobcovi bola známa
potreba predmetnej dodávky liekov aj na základe predchádzajúcej potreby jednotlivých poskytovateľov
zdravotnej starostlivosti už z rokov 2015 a 2016.5. Za irelevantnú taktiež označil skutočnosť, na ktorú žalobca poukázal v podanom rozklade, že mohol
začať s verejným obstarávaním až po udelení súhlasu od jeho zriaďovateľa a jediného akcionára,

ktorým je Ministerstvo zdravotníctva SR, a že táto skutočnosť spôsobila, že žalobca nebol schopný
dodržať dlhšie časové lehoty vyžadované pri zadávaní nadlimitných zákaziek. Podľa žalovaného
akékoľvek interné postupy a predpisy verejného obstarávateľa (alebo jeho zriaďovateľa) v súvislosti
so zadávaním zákaziek nie sú a ani nemôžu byť nadriadené zákonu č. 343/2015 Z.z. Práve naopak,
tieto interné postupy alebo predpisy musia zabezpečovať úplný súlad jeho činnosti s cit. zákonom.

Nedodržanieinternýchpredpisovaleboobavazichporušenianiesúzákonnýmdôvodomnazbaveniesa
zodpovednostizpovinnostívyplývajúcichzozákonač.343/2015Z.z.Akbytomuboloinak,jednoduchým
vydanímakéhokoľvekinternéhopredpisusamotnýmverejnýmobstarávateľomalebojehozriaďovateľom
by mohlo dôjsť k obchádzaniu zákona č. 343/2015 Z.z. Podľa žalovaného nedostatok času na realizáciu
zadávania nadlimitnej zákazky s dlhšími lehotami na predkladanie ponúk a rizikom napadnutia procesu
verejného obstarávania námietkami na úrade, ide na ťarchu verejného obstarávateľa a jeho schopností

manažovať proces verejného obstarávania v spojení s jeho vlastnými internými postupmi a predpismi.

6. Ako opodstatnenú nevyhodnotil ani námietku uvedenú v podanom rozklade, spočívajúcu v tvrdení, že
pri zadávaní zákaziek cez elektronický kontraktačný systém zabezpečil žalobca princíp transparentnosti
a účinnej hospodárskej súťaže, keďže prostredníctvom EKS majú možnosť prihlásiť sa všetci uchádzači

registrovaní na elektronickom trhovisku. Vo vzťahu k uvedenému žalovaný vyslovil, že skutočnosť, keď
boli určité podlimitné zákazky zadávané určitým postupom podľa zákona č. 343/2015 Z.z. (t. j. napríklad
cez EKS) ešte neznamená, že nedošlo k umelému rozdeleniu zákazky v zmysle § 6 ods. 16 zákona
č. 343/2015 Z.z. Zároveň konštatoval, že z dokumentácie (napr. z jednotlivých Protokolov o priebehu
zadávania zákazky) je zrejmé, že žalobca zadával zákazku č. 1 a zákazku č. 2 podlimitným postupom

podľa § 109 a § 110 zákona č. 343/2015 Z.z. prostredníctvom EKS, ale nie nadlimitným postupom
zadávania zákazky prostredníctvom EKS, tak ako to umožňoval § 66 ods. 8 zákona č. 343/2015 Z.z.
Žalovaný tak dospel k záveru, že žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu
podľa § 182 ods. 1 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z.

II.
Žaloba

7. Správnou žalobou zo dňa 24. júna 2019 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. 3691-P/2019 zo dňa 10. mája 2019 v spojení s rozhodnutím správneho

orgánu prvého stupňa č. 231-3000/2019 zo dňa 17. januára 2019 alebo, aby správny súd napadnuté
rozhodnutie zmenil tak, že upúšťa od uloženia pokuty, keďže účel správneho trestania možno dosiahnuť
aj samotným prejednaním veci.

8. Žalobca v správnej žalobe vyjadril nesúhlas s rozhodnutím žalovaného uložiť žalobcovi pokutu vo

výške 22.528,46 eur podľa § 182 ods. 1 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z. a tvrdil, že žalovaný pri ukladaní
pokuty žalobcovi neprihliadol najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti tak,
ako to ukladá § 182 ods. 4 cit. zákona.

9. Rovnako tak namietal, že žalovaný mal prihliadať pri posudzovaní verejného obstarávania vo veci

nadlimitnej zákazky na dodanie tovaru liekov ATC skupiny L01XE27, cps dur 90x140 mg (fľ HDPE)
účinnálátkaIbrutinib,najmänaosobitosťpredmetuzákazky-liekuIMBRUVICAakojedinejterapeutickej
alternatívy liečby konkrétnych onkologických pacientov, ako aj vysoký doplatok onkologických pacientov
na liek IMBRUVICA v sume 1.598,37 eur za jedno balenie lieku, a tiež ústavné právo na ochranu
zdravia pacientov - poistencov žalobcu, verejný prísľub žalobcu zo dňa 23. decembra 2016, úsporu

verejnýchzdrojovvsume744.869,44eurdosiahnutúvpríčinnejsúvislostisrozhodnutímžalobcuverejne
obstarávať liek IMBRUVICA a postavenie a činnosť verejného obstarávateľa (žalobcu) - zdravotná
poisťovňa, ktorej akcionárom je štát v zastúpení Ministerstva zdravotníctva SR.

10. Tvrdil, že postupoval v súlade a pri zachovaní základných princípov verejného obstarávania,

a to najmä princípu transparentnosti a účinnej hospodárskej súťaže a neuprednostnil žiadneho
zo záujemcov, nakoľko vyhlásil predmetné zákazky prostredníctvom elektronického kontraktačného
systému, kde majú možnosť prihlásiť sa všetci uchádzači registrovaní na elektronickom trhovisku. Ďalej
uviedol, že žalobca je jediná zdravotná poisťovňa, ktorá zabezpečuje nákup liekov transparentne svyužitím verejného obstarávania. I z tohto dôvodu je žalobca, ako verejný obstarávateľ, konfrontovaný
so situáciami, ktoré sú jedinečné.

11. Taktiež zdôraznil, že schvaľoval (uhrádzal) svojim poistencom registrovaný liek IMBRUVICA na
základe schvaľovania na tzv. „výnimku“ po vopred udelenom súhlase poistencovi, keďže išlo o liek,
ktorý bol síce registrovaný, avšak nebol zaradený do Zoznamu kategorizovaných liekov. Žalobca
tak postupoval v súlade s § 88 zákona č. 363/2011 Z.z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov,
zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 363/2011 Z.z.“), pričom
v rokoch 2015, 2016 až do 01. marca 2017 uhradil po vopred udelenom súhlase 52 svojim poistencom
496 balení lieku IMBRUVICA. Dodal, že liek IMBRUVICA v čase od októbra 2014 (registrácia lieku)
do 01. marca 2017 (zaradenie do Zoznamu kategorizovaných liekov) nemohol byť centrálne obstaraný
žalobcom,aleposkytovateliazdravotnejstarostlivostilieknakupovalizvlastnýchfinančnýchprostriedkov
a žalobca im ho uhrádzal po podaní poistencovi a následnom vykázaní na úhradu.

12. Zároveň dal do pozornosti, že dňa 23. decembra 2016 dal žalobca svojím poistencom verejný prísľub
podľa § 850 a nasl. Občianskeho zákonníka, že po právoplatnom rozhodnutí Ministerstva zdravotníctva
SR o zaradení lieku IMBRUVICA do Zoznamu kategorizovaných liekov, tento liek verejne obstará priamo
a uhradí v potrebnom množstve tak, aby poistenec žalobcu za liek nehradil žiadny doplatok. Tento

verejný prísľub sa vzťahoval na obdobie do 31. decembra 2017. Z pohľadu žalobcu bol verejný prísľub
nevyhnutný najmä preto, že poistenci - pacienti výrazne požadovali zaradenie lieku IMBRUVICA do
svojej liečby. V rokoch 2015 a 2016, kedy bol liek len registrovaný, ale nebol ešte nezaradený do
Zoznamukategorizovanýchliekov,žalobcauhrádzalliekvzáujmejehozabezpečeniaakojedinejmožnej
terapeutickej alternatívy ako liek na výnimku. Avšak takýto spôsob rozhodovania o lieku IMBRUVICA

navodzoval u poistencov otázky spravodlivého schvaľovania výnimiek. Zaradením lieku IMBRUVICA do
Zoznamu kategorizovaných liekov sa stal liek dostupným na slovenskom trhu, pričom cena za jedno
balenie lieku bola určená vo výške 6.393,87 eur za jedno balenie lieku z toho úhrada 4.795,50 eur pre
zdravotnú poisťovňu (žalobcu) a doplatok poistenca bol určený vo výške 1.598,37 eur.

13. Súčasne poukázal na skutočnosť, že ukončenie verejnej súťaže nadlimitnej zákazky bol
predpokladaný na jún 2017. Žalobca dňa 17. marca 2017 v záujme kontinuálneho zabezpečenia
lieku IMBRUVICA pre svojich poistencov v čo najkratšom čase, vyhlásil, po predchádzajúcom súhlase
Ministerstva zdravotníctva SR, verejné obstarávanie - na podlimitnú zákazku „Lieky ATC skupiny
L01XE27“ v predpokladanej hodnote 207.950,27 eur bez DPH na 4 mesiace a s využitím elektronického

trhoviska. Výsledkom bolo uzatvorenie kúpnej zmluvy č. Z201712418_Z zo dňa 23. marca 2017 s
víťazným dodávateľom spoločnosťou MED - ART, spol. s.r.o. na dodávku 53 balení lieku IMBRUVICA.
Tvrdil, že v prípade, ak by nevyhlásil verejné obstarávanie na vyššie uvedený predmet zákazky, bol by
oprávnený od 01. marca 2017 liek uhrádzať z verejných zdrojov maximálne do výšky úhrady zdravotnej
poisťovne, t.j. 4.795,50 eur za 1 balenie lieku, a zároveň onkologický pacient - poistenec by doplácal

mesačne 1.598,37 eur za 1 balenie lieku IMBRUVICA. Doplnil, že pri obidvoch podlimitných zákazkách
a aj nadlimitnej zákazke dosiahol žalobca zľavu 13% z úhrady zdravotnej poisťovne za 1 balenie lieku
IMBRUVICA.

14. V závere žaloby zdôraznil, že žalobca nemohol predvídať koľko balení liekov bude potrebovať pre

svojich poistencov po zaradení lieku do Zoznamu kategorizovaných liekov, keďže v rokoch 2015 a 2016
uhrádzal liek onkologickým poistencom iba na výnimku v zmysle § 88 zákona č. 363/2011 Z.z. Nebolo
možné dopredu určiť, a to na počet kusov balení (jedine na kusy balení sa tento liek obstaráva), koľko
pacientov - poistencov v III. štádiu onkologického ochorenia bude tento liek potrebovať.

III.
Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15. októbra 2019 navrhol, aby správny súd podanú žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

16. Žalovaný dal do pozornosti, že nezákonné rozdelenie zákazky v zmysle § 6 ods. 16 zákona č.
343/2015 Z.z. nastáva v situácii, keď verejný obstarávateľ rozdelí rovnaké či obdobné plnenie predmetu
zákazky do viacerých zákaziek a pre každú z nich zvolí samostatný postup zadávania zákazky, pričomide o také predmety plnenia zákaziek, ktoré z hľadiska funkčného, časového, miestneho, z hľadiska
technických špecifikácií, typu zmluvy a pod. spolu súvisia a zároveň zadanie takýchto dodávok tovaru
v rámci viacerých verejných obstarávaní by malo za následok, že by tieto nepodliehali prísnejšiemu

postupu zadávania zákaziek v zmysle zákona č. 343/2015 Z.z.

17. Žalovaný zdôraznil najmä, že pre nadlimitný postup zadávania zákazky platí napríklad povinné
zverejňovanie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vo vestníku EÚ, dlhšie lehoty na
predkladanie ponúk alebo možnosť preskúmania nezákonného postupu verejného obstarávateľa zo

strany hospodárskych subjektov formou námietok uplatnených u žalovaného.

18. V súvislosti so žalobcom uvádzanou časovou tiesňou, ktorá mala byť dôvodom rozdelenia danej
zákazky na časti žalovaný uviedol, že časová tieseň nie je zákonným dôvodom k tomu, aby žalobca
ako verejný obstarávateľ postupoval v rozpore s § 6 ods. 16 zákona č. 343/2015 Z.z. Zákon o verejnom
obstarávaní neumožňuje rozdeliť predmet zákazky z dôvodu nedostatku času na použitie časovo

náročnejšieho postupu zadávania zákazky. Žalobca sa nemôže vyhnúť povinnosti postupovať podľa
zákona č. 343/2015 Z.z. z dôvodu, že sa mu vytvoril krátky časový priestor na plnenie týchto zákonných
povinností, a to kvôli plneniu ďalších povinností vyplývajúcich pre žalobcu z iného právneho predpisu.

19. Vznesenú námietku, že žalobca mohol začať s verejným obstarávaním až po udelení súhlasu od

jeho zriaďovateľa a jediného akcionára, ktorým je Ministerstvo zdravotníctva SR, a že táto skutočnosť
spôsobila,žežalobcanebolschopnýdodržaťdlhšiečasovélehotyvyžadovanéprizadávanínadlimitných
zákaziek, označil za irelevantnú. Podľa žalovaného akékoľvek interné postupy a predpisy verejného
obstarávateľa (alebo jeho zriaďovateľa) v súvislosti so zadávaním zákaziek nie sú a ani nemôžu
byť nadriadené zákonu č. 343/2015 Z.z. Práve naopak, tieto interné postupy alebo predpisy musia

zabezpečovať úplný súlad jeho činnosti s cit. zákonom. Podľa žalovaného nedostatok času na
realizáciu zadávania nadlimitnej zákazky s dlhšími lehotami na predkladanie ponúk a rizikom napadnutia
procesu verejného obstarávania námietkami, ide na ťarchu verejného obstarávateľa a jeho schopností
manažovať proces verejného obstarávania v spojení s jeho vlastnými internými postupmi a predpismi.
Uvedené sa podľa žalovaného rovnako vzťahuje aj na verejný prísľub daný podľa § 850 a nasl.

Občianskeho zákonníka, ktorý žalobca poskytol svojím poistencom, že zabezpečí predmetný liek v
potrebnom množstve. Uvedený verejný prísľub ako jednostranný právny úkon žalobcu nemá podľa
žalovaného žiadny vplyv na reguláciu upravenú zákonom č. 343/2015 Z.z.

20. Zároveň uviedol, že pokiaľ žalobca chcel rozdeliť daný predmet zákazky na časti, napr. z dôvodu

aby sa o dodávku daných liekov mohli uchádzať aj menší dodávatelia, mohol tak urobiť aj pri zadávaní
jednej nadlimitnej zákazky, ktorá by bola rozdelená na časti v rámci daného nadlimitného postupu, tak
ako to predpokladá § 28 zákona č. 343/2015 Z.z.

IV.

Replika žalobcu

21. Žalobca v replike zo dňa 29. októbra 2019 zopakoval, že v prípade verejného obstarávania
lieku IMBRUVICA, v ktorom žalovaný skonštatoval porušenie zákona č. 343/2015 Z.z. žalobcom, je
„následkom“ údajného porušenia povinností, že žalobca nakúpil potrebné lieky pre svojich poistencov

a tak zabezpečil ich plynulú onkologickú liečbu bez prerušenia, ako aj, že žalobca odbúral povinnosť
onkologických pacientov uhrádzať doplatok na daný liek vo výške 1.598,37 eur za jedno balenie lieku
mesačne, samozrejme v prípade, ak pacient spotrebuje iba jedno balenie a v neposlednom rade žalobca
dosiahol úsporu verejných zdrojov pri obidvoch podlimitných zákazkách a nadlimitnej zákazke 13% z
úhrady zdravotnej poisťovne za 1 balenie lieku. Preto nesúhlasil, že za takýto postup a hľadanie riešenia

optimálneho i z hľadiska zákona č. 343/2015 Z.z., a najmä vyriešenia situácie s liekom IMBRUVICA pre
pacientov - poistencov žalobcu, má byť žalobca potrestaný uložením pokuty vo výške 22.528,56 eur.

V.
Duplika žalovaného

22. V duplike zo dňa 30. augusta 2023 žalovaný zotrval na podanom vyjadrení k žalobe, a vyslovil názor,
že postupoval zákonne, riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a žalobcom napadnuté
rozhodnutie vydal v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.VI.
Konanie na správnom súde

23. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave

je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/136/2019. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu.

24. Správny súd listom zo dňa 24. februára 2025 podľa § 196 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) vyzval žalobcu a žalovaného, aby sa v lehote
v 15 dní písomne vyjadrili k možnej vade trestania (§ 195 písm. d/ SSP). Správny súd vo výzve uviedol,
že Úrad pre verejné obstarávanie ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 231-3000/2019 zo
dňa 17. januára 2019 podľa § 182 ods. 1, písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z., v znení účinnom do 31.
júla 2024, uložil žalobcovi pokutu 22.528,46 za to, že žalobca v prejednávanej veci rozdelil predmet

zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky. Predseda Úradu pre
verejné obstarávanie rozhodnutím č. 3691-P/2019 zo dňa 10. mája 2019 zamietol rozklad žalobcu
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Správny súd zároveň poukázal na § 182 ods. 1, písm. c/ zákona
č. 343/2015 Z.z., účinného od 01. augusta 2024, na čl. 50 ods. 6 Ústavy SR a na § 2 ods. 1 zákona č.
300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“).

25. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11. marca 2025 poukázal na moderačné oprávnenie súdu podľa § 198
SSPaopätovnežiadal,abysúdupustiloduloženiaakejkoľveksankcie,nakoľkoúčelsprávnehotrestania
bol dosiahnutý už samotným prejednaním veci alebo, aby zmenil pôvodnú výšku uloženej sankcie z 5%
súčtu zmluvných cien na 0,1% súčtu zmluvných cien, teda na najnižšiu možnú hranicu, pretože pôvodná

sankcia bola podľa názoru žalobcu neprimerane vysoká vzhľadom ku skutku, za ktorý bola uložená.

26. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07. marca 2025 zdôraznil, že pri ukladaní sankcie postupoval
prísne podľa legislatívnej úpravy platnej a účinnej v čase rozhodovania. V čase vydania napadnutého
rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia bola sankcia ukladaná za správne delikty podľa § 182

ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. fixne stanovenou sankciou, pri ukladaní ktorej žalovaný nedisponoval
kompetenciouuplatňovaťsprávnuúvahu,resp.možnosťoupristúpiťkakejkoľvekformemoderácievýšky
uloženejsankcie,pričomzákonnosťuvedenéhopostupubolaopakovanepotvrdenáajNajvyššímsúdom
SR, resp. Najvyšším správnym súdom SR, napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn
2Asan/14/2019 zo dňa 29. novembra 2021. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný postupoval správne a

zákonne.

VII.
Verejné vyhlásenie rozsudku

27. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,
ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

28. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 24. apríla 2025, nakoľko boli

splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie
pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 12. marca 2025
oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti SR.

VIII.
Relevantné právne predpisy29. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

30. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

31. Podľa čl. 40 ods. 6 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv
a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný.
Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

32. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý

je pre páchateľa priaznivejší.

33. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

34. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

35.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.

37.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

38. Podľa § 195 písm. d/ SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné
použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.

39. Podľa § 196 SSP ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195,
oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili.

40. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,

ktorým však nie je viazaný.

41. Podľa § 182 ods. 1 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z. z. (v znení účinnom do 31.07.2024) úrad
uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5% súčtu zmluvných cien, ak
rozdelil predmet zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky alebo

pri zadávaní podlimitnej zákazky.

42. Podľa § 182 ods. 1 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z. z. v platnom znení úrad uloží verejnému
obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške od 0,1% do 5% súčtu zmluvných cien, ak rozdelil
predmet zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky alebo pri

zadávaní podlimitnej zákazky.

43. Podľa § 182 ods. 5 zákona č. 343/2015 Z. z. v platnom znení pri ukladaní pokuty podľa odsekov
1 až 4 úrad prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti ako aj nato, či už bola účastníkovi konania v minulosti uložená pokuta za ten istý správny delikt. Ak sa verejný
obstarávateľ alebo obstarávateľ v jednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov,
ktoré sú prejednávané v jednom konaní, úrad uloží pokutu len za ten správny delikt, za ktorý možno

uložiť najvyššiu pokutu; tým nie je dotknuté uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. b/ až d/, g/ a i/.
Uloženie pokuty za správny delikt v konkrétnom verejnom obstarávaní nebráni uloženiu pokuty tomu
istému verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi za správny delikt v inom verejnom obstarávaní.

IX.

Posúdenie veci správnym súdom

44. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie predsedu Úradu pre verejné obstarávanie č. 3691-
P/2019 zo dňa 10. mája 2019, ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol rozklad žalobcu
a potvrdil rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 231-3000/2019 zo dňa 17. januára 2019,
ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v celkovej výške 22.528,46 eur za to, že naplnil skutkovú podstatu

správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z. z., a to tým, že rozdelil nadlimitnú
zákazku na dodanie tovaru (t. j. liekov ATC skupiny L01XE27, cps dur 90x140 mg, fľ. HDPE) podľa § 5
ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z. s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní predmetnej nadlimitnej
zákazky, keď dňa 22. marca 2017 podlimitným postupom zadávania zákaziek s využitím elektronického
trhoviska uzavrel na predmet zákazky „Dodanie liekov ATC skupiny L0IXE27, cps dur 90x140 mg (fľ.

HDPE)“ kúpnu zmluvu č. Z201712418_Z s obchodnou spoločnosťou MED-ART, spol. s r.o. so zmluvnou
cenou 221.170,37 eur s DPH a dňa 19. apríla 2017 rovnako podlimitným postupom zadávania zákaziek
s využitím elektronického trhoviska uzavrel na ten istý predmet zákazky „Dodanie liekov ATC skupiny
L01XE27, cps dur 90x140 mg (fľ. HDPE)“ kúpnu zmluvu č. Z201716385_Z s obchodnou spoločnosťou
UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť so zmluvnou cenou 229.398,99 eur s DPH.

45. Úlohou správneho súdu bolo na podklade žalobných námietok preskúmať zákonnosť a správnosť
postupu žalovaného, a to na oboch stupňoch rozhodovania, so zameraním sa na to, či žalovaný
postupoval podľa zákona č. 343/2015 Z. z., a či si vo vzťahu k vydaniu napadnutých rozhodnutí zadovážil
dostatok dôkazov, ktoré preukazovali spáchanie skutku tak, ako sa to žalobcovi kládlo za vinu, a či

postupoval vo vzťahu k uloženiu sankcie za správny delikt v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z.
Správny súd po preskúmaní žaloby vyhodnotil, že podstatou žalobných námietok bolo, či žalovaný pri
ukladaní pokuty žalobcovi vo výške 22.528,46 eur podľa § 182 ods. 1 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z.
prihliadol najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti tak, ako to ukladá §
182 cit. zákona.

46. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 6 ods. 16 zákona č. 343/2015 Z. z. správny súd v zhode
so závermi žalovaného uvádza, že k nezákonnému rozdeleniu zákazky dochádza za predpokladu, že
verejný obstarávateľ rozdelí rovnaké či obdobné plnenie predmetu zákazky do viacerých zákaziek a
pre každú z nich zvolí samostatný postup zadávania zákazky, pričom ide o také predmety plnenia

zákaziek, ktoré z hľadiska funkčného, časového, miestneho, z hľadiska technických špecifikácií, typu
zmluvy a pod. spolu súvisia a zároveň zadanie takýchto dodávok tovaru v rámci viacerých verejných
obstarávaní by malo za následok, že by tieto nepodliehali prísnejšiemu postupu zadávania zákaziek v
zmysle zákona č. 343/2015 Z. z. Podľa predmetného ustanovenia teda zákazku nemožno rozdeliť ani
zvoliť spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu pod finančné

limity podľa zákona č. 343/2015 Z. z. V citovanom ustanovení sa výslovne zakazuje rozdelenie zákazky
spôsobom, keď priamym následkom takého konania by bolo zníženie predpokladanej hodnoty zákazky
pod príslušný limit ustanovený v § 5 zákona č. 343/2015 Z. z., a teda vyhnutie sa zodpovedajúcemu
postupu zadávania zákazky, ktorý by bol účastník konania ako verejný obstarávateľ inak povinný
aplikovať.

47. Správny súd konštatuje, že prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
podrobne a najmä v súlade s ustanovením § 6 ods. 16 zákona č. 343/2015 Z. z. vysporiadal s otázkou,
či medzi plneniami, ktoré boli predmetom zadávania zákaziek č. 1 a č. 2 existovala časová, miestna,
vecná a funkčná súvislosť. Ohľadom určenia časovej súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť,

že lehota plnenia zákazky č. 1, t. j. od 24. marca 2017 08:00 hod. do 24. júla 2017 14:00 hod., sa
bezprostredne prelínala s lehotou plnenia zákazky č. 2, t. j. od 24. apríla 2017 08:00 hod. do 25.
augusta 2017 13:00 hod., čím malo byť zabezpečené neprerušené dodanie tovaru, a to dodanie liekov
ATC skupiny L01XE27, cps dur 90x140 mg (fľ. HDPE). Je teda zrejmé, že v danom prípade ide očasovo blízke obdobie realizácie jednotlivých procesných úkonov zo strany žalobcu. Miestna súvislosť
vychádza najmä z miesta plnenia zákazky, resp. miesta súvisiaceho s plnením zákazky. V prejednávanej
veci z kúpnej zmluvy č. Z201712418_Z zo dňa 22. marca 2017, ktorá bola výsledkom zadávania

zákazky č. 1 vyplýva, že miestom plnenia zmluvy je Slovenská republika. Rovnako aj v kúpnej zmluve č.
Z201716385Z zo dňa 19. apríla 2017, ktorá bola výsledkom zadávania zákazky č. 2, je uvedené miesto
plnenia zmluvy Slovenská republika. Zároveň v oboch uvedených zmluvách je v rámci čl. II. „Predmet
zmluvy“ bodu 2.4 „Osobitné požiadavky na plnenie“ zhodne stanovená požiadavka, že konkrétne miesta
dodania liekov dodá objednávateľ úspešnému dodávateľovi do 5 dní po uzavretí zmluvy, zoznam môže

byť doplnený v priebehu plnenia kúpnej zmluvy o ďalších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na
základe aktuálneho Zoznamu kategorizovaných liekov. Lieky budú nakupované čiastkovými odbermi
zo strany kupujúceho priebežne, vždy podľa aktuálnych potrieb poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
na základe objednávky. Dodanie lieku na miesto určenia, uvedené v objednávkach, musí byť v lehote
do troch pracovných dní odo dňa prijatia objednávok. Dodávateľ sa zaväzuje plnenie predmetu kúpnej
zmluvy realizovať na základe čiastkových objednávok, na základe požiadavky zo strany poskytovateľa

zdravotnejstarostlivosti.Podľadokumentu„Prílohač.1Zoznamdistribučnýchmiestaichidentifikačných
údajov“, ktorý bol súčasťou dokumentácie zákazky č. 1 aj zákazky č. 2 sa zhodne uvádzajú adresy
deviatich poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a príslušných lekární. Napokon vecná či funkčná
súvislosť v prípade predmetu posudzovaných zákaziek spočíva predovšetkým v posúdení skutočnosti,
či predmetom obstarávaných zákaziek je plnenie rovnakého alebo podobného charakteru, ktoré je

charakteristické pre zadávanie jednej zákazky ako celku, a to s ohľadom na konkrétne možnosti trhu,
s dôrazom na zachovanie základných princípov zadávania zákaziek podľa zákona č. 343/2015 Z. z.
V danom prípade je predmetom zákazky č. 1 ako aj zákazky č. 2 je zhodne Dodanie liekov ATC
skupiny L01XE27, cps dur 90x140 mg (fľ.HDPE), ktorú žalobca v oboch prípadoch zatriedil pod zhodný
CPV kód 33652000-5 - Antineoplastické a imunomodulačné činidlá; 60000000-8 - Dopravné služby

(bez prepravy odpadu), Druh/y: Tovar; Služba. Teda ide o totožnú špecifikáciu predmetu zákazky pri
oboch predmetných zákazkách, pričom jediným rozdielom bolo predpokladané množstvo. S ohľadom
na uvedené správny súd dospel k záveru, že v správnom konaní bolo dostatočne preukázané, že
medzi plneniami, ktoré boli predmetom zadávania zákaziek č. 1 a č. 2 existovala časová, miestna,
vecná a funkčná súvislosť. Je teda možné konštatovať, že žalobca samostatne zadával dve vzájomne

súvisiace zákazky na dodanie tovaru na totožný predmet zákazky, ktoré sú dostupné na trhu a dajú sa
potencionálne získať z jedného zdroja.

48. Relevanciu nemožno priznať ani žalobnej námietke, že objem predmetných liekov bol vyčerpaný
skôr a hrozilo, že poistenci, ktorí už boli na liečbu nastavení, nebudú môcť v liečbe kontinuálne

pokračovať, čo podľa žalobcu odôvodňovalo zadanie v krátkom slede aj druhej podlimitnej zákazky
s rovnakým predmetom zákazky. Akcentovať je nevyhnutné najmä skutočnosť, že pre nadlimitný
postup zadávania zákazky platí napríklad povinné zverejňovanie oznámenia o vyhlásení verejného
obstarávania vo vestníku EÚ, dlhšie lehoty na predkladanie ponúk alebo možnosť preskúmania
nezákonného postupu verejného obstarávateľa zo strany hospodárskych subjektov formou námietok

uplatnených u žalovaného. Uvedené teda len podčiarkuje skutočnosť, že vyššie uvedený postup, ktorým
sa žalovaný vyhol zodpovedajúcemu postupu zadávania zákazky, je v rozpore so zákonnou úpravou
zakotvenou v zákone č. 343/2015 Z. z., konkrétne v jeho ustanovení § 6 ods. 16.

49. Rovnako tak správny súd zdôrazňuje, že zo strany žalobcu absentuje predloženie relevantného

dôkazu, že nemohol predvídať vyčerpanie daného lieku obstaraného podlimitnou zákazkou č. 1 v prvom
verejnom obstarávaní, ako aj následnej skutočnosti, že bude potrebné v priebehu menej ako mesiaca
vyhlásiť aj druhé verejné obstarávanie tiež podlimitným postupom na rovnaký predmet zákazky (zákazka
č. 2). Z pripojeného administratívneho spisového materiálu totiž vyplýva, že žalobcovi bola známa
potreba predmetnej dodávky liekov aj na základe predchádzajúcej potreby jednotlivých poskytovateľov

zdravotnej starostlivosti už z rokov 2015 a 2016.

50. V posudzovanej veci teda žalobca nepostupoval správne, keď pri zadávaní daného plnenia
nepostupoval v súlade so zákonom č. 343/2015 Z. z. a v zhode so zákonom stanovenými pravidlami
určenými pre zadávanie nadlimitných zákaziek, a teda nemal rozdeliť uvedený predmet zákazky

do dvoch samostatných podlimitných zákaziek s využitím elektronického trhoviska podľa § 108 v
nadväznosti na § 109 až § 112 zákona č. 343/2015 Z. z., nakoľko celková predpokladaná hodnota súčtu
zákazky č. 1 a zákazky č. 2 dosahovala výšku 416.601,02 eur bez DPH, pričom príslušný finančný limit
pre danú nadlimitnú zákazku na dodanie tovaru bol iba 209.000,- eur. Celková predpokladaná hodnotaobidvoch časovo, miestne, funkčne a vecne súvisiacich zákaziek č. 1 a č. 2, ktorých predmetom bol
ten istý liek, tak prevyšovala o viac ako 200.000,- príslušný finančný limit pre nadlimitnú zákazku na
dodanie tovaru (liekov).

51. Správny súd takisto ohľadom namietanej časovej tiesne, ktorá podľa žalobcu bola relevantným
dôvodom pre rozdelenie danej zákazky na časti, dáva do pozornosti, že časová tieseň, do ktorej sa
žalobca dostal z dôvodu procesu kategorizácie predmetného lieku, neoprávňuje žalobcu, aby v rozpore
s § 6 ods. 16 zákona č. 343/2015 Z.z. rozdelil zákazku a zvolil spôsob určenia predpokladanej hodnoty

zákazky, ktorý mal za následok zníženie predpokladanej hodnoty zákazky pod príslušný finančný limit,
čím sa žalobca nedovolene vyhol použitiu prísnejšieho postupu zadávania nadlimitnej zákazky.

52. Opodstatnenou nie je ani žalobná námietka, spočívajúca v tvrdení, že žalobca mohol začať s
verejným obstarávaním až po udelení súhlasu od jeho zriaďovateľa a jediného akcionára, ktorým je
Ministerstvo zdravotníctva SR, a že táto skutočnosť spôsobila, že žalobca nebol schopný dodržať dlhšie

časové lehoty vyžadované pri zadávaní nadlimitných zákaziek. Proces verejného obstarávania je totiž
prísne formalizovaným procesom, v rámci ktorého je nevyhnutný úplný súlad so zákonom č. 343/2015
Z.z. Preto akékoľvek interné postupy a predpisy verejného obstarávateľa (alebo jeho zriaďovateľa) v
súvislosti so zadávaním zákaziek nemôžu stanoviť postup odlišný od postupu vyplývajúceho z úpravy
ustanovenej zákonom č. 343/2015 Z.z. Na podklade uvedeného tak žalobná argumentácia žalobcu

neobstojí.

53. Správny súd však bez ohľadu na vyššie uvedené uvádza, že predmetná žaloba je žaloba vo veciach
správneho trestania a správny súd je tak povinný nad rozsah žalobných bodov posudzovať, či v konaní
pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a/ až e/ SSP, pričom

správny súd konštatuje, že medzi vydaním napadnutého rozhodnutia a vydaním tohto rozsudku došlo
k úprave § 182 ods. 1 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z., na podklade ktorého bola uložená žalobcovi
sankcia a nové znenie § 182 ods. 1 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z. je priaznivejšie pre žalobcu.
S odkazom na uvedené skutočnosti považuje správny súd za podstatné uviesť, že došlo k zásadnej
zmene právneho predpisu, vzťahujúceho sa na preskúmavanú vec, a to v otázke rozpätia sadzby

pokuty, ktorú môže správny orgán v rámci správnej úvahy aplikovať. Zatiaľ čo pôvodné znenie § 182
ods. 1 písm. c/ zákona č. 343/2015 Z.z. zakotvilo pevnú sumu uloženia sankcie: „pokuta vo výške 5%
súčtu zmluvných cien, ak rozdelil predmet zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní
nadlimitnej zákazky alebo pri zadávaní podlimitnej zákazky“, tak súčasné znenie § 182 ods. 1 písm.
c/ zákona č. 343/2015 Z.z. upravuje hranicu, v rámci ktorej možno uložiť sankciu: „pokuta vo výške od

0,1% do 5% súčtu zmluvných cien, ak rozdelil predmet zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri
zadávaní nadlimitnej zákazky alebo pri zadávaní podlimitnej zákazky.“ Je tak nepochybné, že hranica
možného uloženia pokuty od 0,1 % do 5 % súčtu zmluvných cien je pre žalobcu výhodnejšia ako pevne
stanovená suma vo výške 5 % súčtu zmluvných cien, ktorou bola určená pokuta v prvostupňovom
rozhodnutí a napadnutom rozhodnutí.

54. K danému správny súd poukazuje na závery, ktoré vyslovil Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. PL.
ÚS 3/2019 zo dňa 12. októbra 2022 a ktorý uviedol, že správny súd v prípade správnej žaloby vo veciach
správneho trestania rozhoduje v plnej jurisdikcii. Podstatou plnej jurisdikcie je požiadavka, aby správny
súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, a aby disponoval právomocou napadnuté rozhodnutie

orgánu verejnej správy preskúmať v plnom rozsahu. Správny súd teda musí mať právomoc v takom
rozsahu, aby bol objektívne schopný posúdiť všetky relevantné skutkové, ako aj právne okolnosti. Plná
jurisdikcia predstavuje dôležitý atribút práva na spravodlivý proces a význam tohto inštitútu sa osobitne
prejavuje práve v oblasti správneho trestania. K zásadám ukladania trestov (v širšom ponímaní tohto
pojmu) patrí aj zásada, že trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania skutku, podľa

neskoršiehozákonalenvtedy,akjetoprepáchateľapriaznivejšie,apretosa súdomvytvárapriestor,aby
v procese súdneho prieskumu právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy ukladajúcich sankcie
podľa napadnutého ustanovenia prihliadli na zmenu právnej úpravy, ktorá toto ustanovenie vypustila, a
teda už netvorí súčasť právneho poriadku.

55. Správny súd riadiac sa vysloveným právnym názorom Ústavného súdu SR, ale aj rozhodovacou
praxou Najvyššieho súdu SR zastáva názor, že na novú právnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre
trestaného je potrebné prihliadnuť (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/2/2019
zo dňa 05. novembra 2019, ktorý bolo judikovaný v Zbierke stanovísk NS a súdov SR pod č. R 20/2021).V predmetnom rozsudku Najvyšší súd SR vyslovil: „rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne
orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase,
keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej

úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie,
pôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej
úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych
orgánov vo veci samej.“

56. Pri trestaní sa uplatňuje povinná retroaktivita v prospech páchateľa, čo vyplýva priamo z Ústavy
SR a medzinárodných dohovorov. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a
trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je
to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona sa posudzuje trestnosť činu a trest
sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a
vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá

podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

57. Správny súd dospel k záveru, že ak v období medzi vydaním napadnutých rozhodnutí a uložením
sankcie, a rozhodovaním správneho súdu došlo k nahradeniu aplikovanej právnej normy ustanovením
priaznivejším pre žalobcu, je potrebné umožniť orgánu verejnej správy nanovo určiť sankciu. Správny

súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR vyplývajúce z vyššie uvedeného rozsudku sp. zn.
4Asan/2/2019 zo dňa 05. novembra 2019, ktorý vo vzťahu k prípustnosti aplikácie inštitútu retroaktivity
v správnom trestaní uviedol, že na priaznivejšiu právnu úpravu musí správny súd prihliadať ex lege, aj
keby túto skutočnosť žalobca ani nenamietal. V bode 76 konštatoval, že „ide tu o rešpektovanie princípov
správneho trestania a aplikácie inštitútu nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná, ak je v prospech

páchateľa,ktoréskutočnostivyplývajúzčlánku50ods.6ÚstavySR,akoizpríslušnýchmedzinárodných
dokumentov“.

58. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil
postupujúc analogicky podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa

na ďalšie konanie.

59. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu verejnej správy postupovať podľa právneho názoru správneho
súdu vysloveného v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku, najmä sa vysporiadať s novou, pre
žalobcu priaznivejšou právnou úpravou vo vzťahu k výške sankcie za správne delikty podľa zákona č.

343/2015 Z.z. v platnom a účinnom znení, s prihliadnutím na kritériá a podmienky uvedené v § 182 ods.
5 zákona č. 343/2015 Z.z. v platnom a účinnom znení.

60. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne
vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne

vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

61. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v

Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Vkonaníokasačnejsťažnostimusíbyťsťažovateľaleboopomenutýsťažovateľvzmysle §449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutéhosťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.