Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, May 14, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 9Sas/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100553
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100553.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou Mgr. Janou Fandákovou, LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., právne zastúpený JUDr. Peter Majerník, advokát, so sídlom Werferova
1, Košice, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných
príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, Zádielska 2, Košice, o preskúmanie
rozhodnutiažalovanéhoč.UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/7873zodňa20.06.2024,nazáklade
správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, č. UPS/US6/
SSVRODPPKPC1/SOC/2024/7873 zo dňa 20.06.2024, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny Košice č. KE1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/ 2024/148912-3 zo dňa 23.02.2024 a vec sa v r a c i a
orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č.
KE1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2024/148912-3 zo dňa 23.02.2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“)
nepriznalpeňažnýpríspevokžalobcovinakúpupomôcky–prenosnéhoosobnéhopočítača–notebooku,
podľa § 24 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“). V odôvodnení predmetného rozhodnutia
prvostupňový orgán poukázal na komplexný posudok úradu číslo KE0/RPČ/SOC/2024/149475-10 zo

dňa 21.02.2024 (v nadväznosti na lekársky posudok zo dňa 18.01.2024), ktorý tvoril podklad pre
rozhodnutie a podľa ktorého sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v
dôsledku stanovenia 50 % miery funkčnej poruchy (ďalej len „MFP“). Prvostupňový orgán taktiež dôvodil,
že žalobcovi nebolo navrhnuté kompenzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia
peňažným príspevkom na kúpu pomôcky – prenosného osobného počítača - notebooku a z tohto
dôvodu, rozhodol v zmysle jeho výroku, t.j., že mu nepriznal peňažný príspevok žalobcovi na kúpu
pomôcky – prenosného osobného počítača – notebooku.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca včas odvolanie, prostredníctvom jeho
právneho zástupcu. Odvolacie námietky žalobcu sú totožné s námietkami uplatnenými v správnej žalobe
a sú obsiahnuté v bode 13. a 14. tohto rozsudku.3. Žalovaný rozhodnutím č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/7873 zo dňa 20.06.2024 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie žalovaného“) odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu v

celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

4. Žalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a priloženej spisovej dokumentácie dospel k
záveru, že postup prvostupňového orgánu bol správny, a preto bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie
potvrdiť. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrekapituloval a upresnil skutkový aj právny

stav. Predovšetkým poukázal na to, že podklad pre rozhodnutie prvostupňového orgánu tvoril komplexný
posudok úradu číslo KE0/RPČ/SOC/2024/149475-10 zo dňa 21.02.2024 (v nadväznosti na lekársky
posudok zo dňa 18.01.2024), podľa ktorého sa posudzovaný (ďalej len „žalobca“ ) v zmysle §
2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu považuje za fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím v dôsledku stanovenia 50 % miery funkčnej poruchy (ďalej len „MFP“) podľa
prílohy číslo 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, časť VIII.A.3.c) pre najzávažnejšie

zdravotné postihnutie – stavy po operácii srdca (náhrady srdcových chlopní, operácie srdcových chýb,
stavy po resekcii aneuryzmy srdcovej komory, stavy po revaskularizačných výkonoch na vencových
tepnách) pri závažnom znížení výkonu, t.j. zhodne s prvostupňovým stanovením, v dôsledku čoho
sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. MFP bola stanovená na
dolnej hranici percentuálneho rozpätia 50 % - 80 % podľa záverov kardiologického nálezu. Upresnil,

že posudzovaný sa lieči aj pre centrálne neurogénne poruchy (poškodenie pyramídovej dráhy mozgu
a miechy) – hemiparézu, pri tomto ochorení MFP dosahuje 50 % (hodnotené podľa časti V.1.f/ prílohy
č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu). Ďalšie ochorenie – záchvatové poruchy -
epilepsia (závažnosť postihnutia podľa frekvencie záchvatov a prítomnosti straty vedomia) – ľahká
porucha – sporadické GM, alebo PM s pauzami mesiacov dosahuje MFP 20 % (hodnotené podľa

časti V.6.A.a/ prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Žalovaný konštatoval, že
žalobca je v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia odkázaný na sprievodcu. Termín opätovného
posúdenia zdravotného stavu bol stanovený na január 2029. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného
postihnutia v komplexnom posudku v oblasti komunikácie neboli navrhnuté kompenzovať peňažným
príspevkom na kúpu pomôcky – prenosného osobného počítača - notebooku z dôvodu, že na základe

lekárskeho posudku žalobca nespĺňa kritériá v zmysle § 14 ods. 5 zákona o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu, nakoľko nie je odôvodnená kúpa notebooku. V oblasti komunikácie žalobca nemá
sociálne dôsledky.

5. Žalovaný v odôvodnení ďalej konštatoval, že posudzovanie na jednotlivé druhy odkázanosti fyzickej

osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v zmysle zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
patrí výlučne do kompetencie posudkového lekára. Posudkový lekár ústredia sa vo vypracovanom
lekárskom posudku zaoberal všetkými ochoreniami a diagnózami, na ktoré sa posudzovaný lieči a
tieto zhodnotil v zmysle prílohy číslo 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. V závere
lekárskeho posudku uviedol, že žalobca je liečený pre stav po operáciách srdca pre vrodené vývojové

vady pred 17 rokmi, pre stav po cievnej mozgovej príhode vzniknutej po operácii pred 17 rokmi a pre
sporadickú epilepsiu bez záchvatov.

6. Posudkový lekár ústredia v závere lekárskeho posudku ďalej uviedol, že žalobca podľa § 14 ods. 5
zákonaopeňažnýchpríspevkochnakompenzáciuniejeodkázanýnapomôcku–prenosnéhoosobného

počítača - notebooku. U žalobcu ide o stav po operácii vrodených srdcových vád pred 17 rokmi, preto
nie je pomôcka odôvodnená. Pri výkone druhostupňovej lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár
žalovaného vychádzal z diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených odborných lekárskych
nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii úradu, pričom zohľadnil všetky odborné lekárske
nálezy tak, ako je to uvedené v lekárskom posudku zo dňa 03.06.2024 a v jeho záveroch. Na základe

uvedeného posudzovanému v komplexnom posudku v oblasti komunikácie nebola ani žalovaným
navrhnutá kompenzácia formou peňažného príspevku na kúpu pomôcky – prenosného osobného
počítača - notebooku.

7. Žalovaný napokon poukázal na skutočnosť, že sa v odvolacom konaní zaoberal len tou časťou

komplexného posudku úradu, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie napadnuté odvolaním a v ostatných
častiach komplexný posudok prvostupňového orgánu bol premietnutý do komplexného posudku
žalovaného. K námietke účastníka konania - žalobcu, prostredníctvom jeho právneho zástupcu, ktorý
v odvolaní namietal, že mu nebol doručený lekársky posudok, ktorý je podkladom pre vypracovaniekomplexného posudku, žalovaný uviedol, že závery uvedené v lekárskom posudku ústredia boli
následne prenesené do vydaného komplexného posudku ústredia. Skonštatoval, že nakoľko podkladom
rozhodnutia vo veci peňažného príspevku na úpravu bytu bol komplexný posudok, lekársky posudok

sa nedoručuje. Komplexný posudok ústredia zo dňa 10.06.2024 sa doručil účastníkovi konania (v
danom prípade advokátovi), čo je v súlade s § 55 ods.13 prvej vety zákona o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný uzavrel, že námietky účastníka
konania, v zastúpení advokáta uvedené v odvolaní nemali vplyv na zmenu či zrušenie rozhodnutia, ktoré
bolo napadnuté odvolaním.

II.
Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

8. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca, prostredníctvom jeho právneho zástupcu, žalobu o
preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím,
ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého i prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na nové konanie
z dôvodu ich nezákonnosti a priznania náhrady trov konania.

9. V podanej správnej žalobe žalobca v súlade so znením zákonnej úpravy dôvodov na zrušenie
rozhodnutia orgánu verejnej správy namietal, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom

verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej
správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnym spisom
alebo v ňom oporu a v neposlednom rade došlo tiež k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci
samej. Žalobca preto žalobou napadol rozhodnutie žalovaného ako nezákonné v celom jeho rozsahu.

10. Odôvodnenia napadnutých rozhodnutí oboch stupňov považuje žalobca za nedostatočné, resp.
v rozpore v správnej žalobe citovanými ust. § 37 ods.1, ods. 3 a ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu, a preto podľa jeho názoru vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a preto sú

nezákonné.

11. Žalobca v správnej žalobe chronologicky zhrnul skutkový stav, keď uviedol, že žiadosťou zo dňa
15.12.2023 požiadal o priznanie peňažného príspevku na kúpu pomôcky – prenosného osobného
počítača – notebooku, nakoľko je študentom tretieho ročníka strednej školy v Košiciach a vzhľadom

na svoje postihnutie má problémy s písaním. Uviedol, že učitelia mu zasielajú poznámky k prebratému
učivu na email, ktorý je možné otvoriť v počítači a učivo tak riadne naštudovať aj keď sa ho žalobcovi
na hodine nepodarí dôsledne spoznámkovať. Uzavrel, že v súčasnosti žalobca na túto činnosť používa
svoj mobil, ktorý však na tento účel nie je vhodný, žalobcovi sa čítaním z malej obrazovky zhoršuje zrak,
pričom žalobca už v súčasnosti na čítanie musí používať dioptrické okuliare.

12. Žalobca v ďalšej línii argumentoval tým, že nesúhlasil ani so závermi komplexného posudku, ktorými
bolo stanovené, že stupeň odkázanosti žalobcu na pomoc inej fyzickej osoby je II (100 bodov), a preto
žalobca nie je odkázaný na opatrovanie. Podľa názoru žalobcu posudkový lekár posúdil odkázanosť
žalobcu na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach neobjektívne, v rozpore so skutočným

stavom, pričom odkázanosť žalobcu nebola dôsledne zisťovaná v súlade s prílohou č. 3 k zákonu o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Pri posúdení jednotlivých kritérií má žalobca za to, že stupeň
jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu o sociálnych službách je V.

13. Napokon uzavrel, že prvostupňový orgán ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach odkazujú na
závery komplexných posudkov č. KE0/RPČ/SOC/2024/149475-10 zo dňa 21.02.2024, resp. UPS/US6/
SSVRODPPKPC2/SOC/2024/8214 zo dňa 10.06.2024, podľa ktorých mala byť účastníkovi konania
stanovená miera funkčnej poruchy na 50 %. Žalobca odcitoval namietaný bod v posudku: „Podľaposudkového lekára odvolacieho orgánu posudzovaný nie je podľa § 14 ods. 5 zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu odkázaný na pomôcku - prenosný osobný počítač – notebook. Na
základe lekárskeho posudku a posudkového záveru sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia

posudzovaného odvolací orgán nenavrhuje kompenzovať peňažným príspevkom na kúpu pomôcky -
prenosného osobného počítača notebooku.“ K tomu ďalej skonštatoval, že komplexný posudok žiadne
odôvodnenie nepriznania príspevku na kúpu notebooku neobsahuje. Žiadne odôvodnenie neobsahuje
ani žalobou napadnuté rozhodnutie. V súvislosti s potrebou riadneho odôvodnenia rozhodnutia, ktoré
zaväzuje na určité konanie žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave vedeného pod sp.

zn. 14S/103/2013 zo dňa 23.10.2014. Žalovaný len stroho odkazuje na závery komplexného posudku.
V závere zvýraznil, že komplexný posudok zároveň vychádza z lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11
zákonaopeňažnýchpríspevkochnakompenzáciu,notennebolúčastníkovikonaniažiadnymspôsobom
doručený, preto ako účastník sa nedozvedel, na podklade akých zistení dospel žalovaný k jednotlivým
záverom uvedeným v komplexnom posudku, pričom nedoručením lekárskeho posudku došlo zároveň k
porušeniu povinnosti podľa § 55 ods. 13 prvej vety zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu,

a preto je v rozpore so zákonom. S poukazom na skutočnosť, že žalobcovi nebol doručený lekársky
posudok, z ktorého vychádzal žalovaný pri vyhotovení komplexného posudku, má za to, že napadnuté
rozhodnutie trpí tiež vadou nepreskúmateľnosti.

14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.10.2024. Žalovaný okrem dôvodov, na ktorých

založil napadnuté rozhodnutie, v reakcii na námietky žalobcu poukázal na to, že posúdenie splnenia
hmotnoprávnych podmienok pre navrhnutie požadovaného peňažného príspevku na kúpu pomôcky
je podľa §14 ods. 6 v spojení s § 24 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
predovšetkým odbornou medicínskou otázkou v zmysle § 11 ods. 11 zákona o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu. Nejde pritom o formálne právne posúdenie, ale o vysokošpecializované odborné

posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre účastníka konania
ako posudzovanú osobu. Žalovaný konštatoval, že žalobca si laicky osobuje posudzovať medicínske
závery vyplývajúce z jednotlivých lekárskych správ vo vzťahu k uplatneným nárokom a hodnotiť
závery posudkového lekára žalovaného ako neobjektívne, pričom k tomuto záveru, ako vyplýva z
ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (cit. rozsudkov vedených pod sp.

zn. 7Sžo/51/2011 z 27.06.2012 a sp. zn. 9Sžso/63/2016 z 29.11.2017), nemá žiadnu právomoc ani
jednotlivý ošetrujúci lekár. V reakcii na námietku žalobcu podanú už v odvolaní voči prvostupňovému
rozhodnutiu, a to že žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi, nebol doručený lekársky posudok
úradu a následne lekársky posudok žalovaného považoval za bezpredmetný, keďže s ich obsahom
je možné sa oboznámiť v zmysle ust. §23 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej

len „Správny poriadok“), a teda nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie
spisov. Zároveň žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca, zastúpený právnym zástupcom, bol
v danom rozhodnutí žalovaného upozornený na skutočnosť, že pokladom predmetného rozhodnutia
je komplexný posudok v súlade s § 55 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
(pričom závery lekárskeho posudku žalovaného boli doňho prenesené) a v spojení s prvou vetou §55

ods. 13 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu: „.... príslušný orgán doručí účastníkovi
konania spolu s rozhodnutím aj komplexný posudok alebo lekársky posudok, ktoré sú podkladom tohto
rozhodnutia...,“ má za to, že doručil komplexný posudok účastníkovi konania, v tomto prípade jeho
právnemu zástupcovi. Žalovaný v ďalšej línii námietok žalobcu ohľadne neobjektívnosti žalovaného,
pokiaľ sám vypracúva posudok, uviedol, že v druhostupňovom správnom konaní postupuje v súlade s

platnými hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Rozhodnutie žalovaného nevybočuje z
medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom diskrečná právomoc správneho orgánu predstavuje
ponechanie možnosti žalovanému v týchto intenciách formulovať svoje závery autonómne. Uzavrel, že
podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu je posudková činnosť na
účely kompenzácie lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť a v súlade so znením

§ 10 ods. 2 citovaného zákona posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu,
sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry,
ergoterapie a pomôcok. Na základe vyššie uvedeného považuje žalovaný vyššie uvedenú námietku
právneho zástupcu za neopodstatnenú. V súvislosti s potrebou riadneho odôvodnenia rozhodnutia,
ktoré zaväzuje na určité konanie, t.j. ohľadom námietky žalobcu o nevyhodnotení kúpy pomôcky –

notebooku, v napádanom rozhodnutí žalovaný poukázal na právne závery v rozsudku Najvyššieho
súdu v Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/59/2009 zo dňa 20.05.2010 a podobne v ním citovanom
rozsudkusp.zn.9Sžk/120/2017z30.01.2019akoajcit.rozsudkusp.zn.9Sžk/20/2019z11.12.2019keď
uviedol, že súd nemôže pri svojom rozhodovaní zohľadniť skutočnosti, ktoré nastali po právoplatnostirozhodnutia správneho orgánu..., lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci skutkový a právny stav v
čase rozhodovania správneho orgánu. Uzavrel, že neskoršie datované nálezy nemôžu byť posudzované
ako objektívna súčasť skorších rozhodnutí správnych orgánov, keďže nemali o nich vedomosť. V

uvedenej spojitosti žalovaný poukazuje opätovne so zdôraznením, že žalovaný tak, ako ani správny
súd nie sú oprávnení prehodnocovať odborné závery posudkového lekára žalovaného, ktorého závery v
tomto prípade plne korešpondujú s diagnostickými závermi správ lekárov ošetrujúcich posudzovaného.
Žalovaný uzavrel, že žalobcovi sa môže síce subjektívne javiť ako nekorešpondujúci so skutočnosťou,
keďže jeho zdravotné postihnutie a tomu zodpovedajúca 50 % miery funkčnej poruchy, však nemusí byť

vo svojich sociálnych prejavoch v živote týmto hendikepom ťažko zdravotne postihnutej fyzickej osoby
takej intenzity, žeby malo za následok potrebu jej odkázanosti na kúpu pomôcky, prenosného osobného
počítača - notebooku, čo určuje práve posudkový lekár žalovaného s diagnostickými zisteniami a
závermi odborných lekárov, ktorí zdravotným hendikepom postihnutú osobu liečia tak, ako je tomu aj
v tomto prípade. Žalovaný zdôrazňuje, že závery odborných lekárov majú pre posudkového lekára
len odporúčajúci charakter. Záverom vyjadrenia žalovaný uviedol, že správna žaloba nie je dôvodná,

vychádza len z presvedčenia, že napadnutým rozhodnutím žalovaného došlo k zásahu do subjektívnych
práv žalobcu a preto navrhol, aby ju správny súd podľa §190 v spojení s §199 ods.3 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

15. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 08.01.2025. Ako reakciu k stanoviskám

žalovaného uviedol, že pokiaľ tvoria podklad rozhodnutia aj lekársky a aj komplexný posudok, je
nevyhnutné, aby bol účastník konania riadne oboznámený s obidvoma posudkami ako podkladmi
rozhodnutia a mal možnosť sa k nim vyjadriť a aby mohol riadne preskúmať dôvody, pre ktoré nebolo
vyhovenéjehožiadostianatietoprimeranereagovať,čiužpodanýmodvolanímalebosprávnoužalobou,
tak, ako to mal i zákonodarca v úmysle v ust. § 55 ods. 13 zákona č. 447/2008 Zb. zákona o peňažných

príspevkoch na kompenzáciu. Ďalej zdôraznil, že absenciou akéhokoľvek odôvodnenia, prvostupňový
správny orgán de facto odňal relevantnú možnosť žalobcovi vysporiadať sa s jeho právnymi závermi
ešte v prebiehajúcom správnom konaní. Žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
nezrušil, naopak, toto čiastočne doplnil o chýbajúce odôvodnenie, a to v nedostatočnom rozsahu, s
ktorým sa žalobca prvýkrát oboznámil v rozhodnutí o odvolaní. Do momentu rozhodnutia žalovaného

ako odvolacieho orgánu žalobca nemal žiadnu vedomosť o myšlienkových pochodoch či logických
záveroch, ktorými sa orgán rozhodujúci v správnom konaní riadil, čo nebolo odstránené ani v rozhodnutí
odvolacieho orgánu.

16. Zopakoval a bližšie rozviedol svoje presvedčenia uvedené v správnej žalobe, že komplexný posudok

zo dňa 21. februára 2024, ktorý slúžil ako podklad pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu,
nijakým spôsobom neodôvodňuje, prečo žalobca nie je odkázaný na kúpu prenosného osobného
počítača (notebooku), nepopisuje zistený skutkový stav, neuvádza, akými úvahami sa správny orgán
riadil a ako aplikoval na zistený skutkový stav platnú právnu normu. Komplexný posudok a ani
rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktoré z neho vychádza, neobsahujú žiadne odôvodnenie, čo ich

robí v celom rozsahu nepreskúmateľnými. Rovnako tak rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu
neobsahuje žiadne odôvodnenie, z ktorého by pre žalobcu vyplývalo, prečo mu nebol priznaný peňažný
príspevok na kúpu pomôcky – prenosného osobného počítača (notebooku). Odvolací orgán vo svojom
rozhodnutí iba odkazuje na komplexný posudok zo dňa 10. júna 2024. Podľa § 55 ods. 6 cit. zákona
je podkladom pre rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu práve komplexný posudok.

Tento posudok však slúži iba ako podklad pre rozhodnutie, čo však neznamená, že zbavuje správny
orgán povinnosti svoje rozhodnutie riadne odôvodniť a v rozhodnutí len odkázať na obsah komplexného
posudku. Uzavrel, že takýto postup správnych orgánov v prvom a druhom stupni možno považovať za
nezákonný, keďže fakticky popiera dvojinštančnosť samotného rozhodovania.

17. Žalobca v podanej replike vyslovil presvedčenie, že posudkový lekár previazaný so žalovaným môže
mať hoci aj podvedomú tendenciu stavať svojho zamestnávateľa do výhodnejšej pozície, preto žalobca
nad rámec žalobných bodov navrhol znaleckým dokazovaním overiť správnosť záverov posudkového
lekára žalovaného prostredníctvom znalca z rovnakého odboru, o ktorého objektívnosti nebude možné
pochybovať. Žalobca predostrel úvahu, že ak by sme pripustili žalovaného výklad, súd by nemal

žiadnu možnosť preskúmať závery posudkového lekára žalovaného a tento dôkaz by mal byť v zásade
nespochybniteľný. Lekársky posudok by sa tak dostal do pozície jediného dôkazu najvyššej dôkaznej
sily a neexistoval by žiadny prostriedok ako ho spochybniť a to len z dôvodu plynutia času. Takýto výkladje podľa žalobcu v príkrom rozpore so zásadami dokazovania v správnom konaní a aj správnom súdnom
konaní.

18. Žalovaný sa k doručenej replike žalobcu vyjadril duplikou zo dňa 12.02.2025 v tom zmysle, že
námietku žalobcu v replike považuje za neopodstatnenú keďže podľa § 13 ods. 3 zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu sociálnu posudkovú činnosť vykonáva sociálny pracovník príslušného
orgánu, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady v súlade s § 63 ods. 2 vyššie citovaného zákona. Podľa
§ 13 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sociálny pracovník pri vykonávaní

sociálnej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s posudkovým lekárom, s odborníkmi z oblasti
stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok. Úlohou sociálneho pracovníka nie je v komplexnom
posudku interpretovať, tzn. robiť výklad lekárskeho posudku, do komplexného posudku je premietnutý
záver posudkového lekára príslušného správneho orgánu bez akýchkoľvek úprav zo strany sociálneho
pracovníka.

19. Ku námietke žalobcu o nemožnosti vyjadriť sa ku komplexnému posudku prvostupňového orgánu,
resp. žalovaného pred jeho vydaním, žalovaný uvádza, že podľa § 55 ods. 10 zákona o peňažnom
príspevku na kompenzáciu príslušný orgán pred vypracovaním komplexného posudku podľa § 15 ods.
1 prerokuje s fyzickou osobou, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, sociálne dôsledky
ťažkého zdravotného postihnutia v oblastiach kompenzácie a navrhovaný druh peňažného príspevku

na kompenzáciu, ak o takéto prerokovanie požiadala písomne alebo podala žiadosť elektronickými
prostriedkami podpísanú zaručeným elektronickým podpisom. Keďže žalobca v prvostupňovom a
prostredníctvom právneho zástupcu ani v druhostupňovom správnom konaní uvedeným spôsobom
nepožiadal, žalovaný považoval túto námietku rovnako za neopodstatnenú.

20. Ku námietke žalobcu v replike týkajúcej sa objektívnosti posudkového lekára žalovaného žalovaný
uvádza, že zo spisovej dokumentácie žalovaného nevyplýva uplatnenie námietky na vylúčenie
zamestnancov alebo členov správneho orgánu podľa § 9 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a zároveň, že právny zástupca
žalobcu nenamietal žiadne konkrétnosti, v čom mali byť jeho práva porušené. Skutočnosť, že

nesúhlasí so závermi, ku ktorým dospel správny orgán, len sama o sebe nemôže napĺňať automatické
porušenie jeho práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a platnými hmotnoprávnymi ako aj
procesnoprávnymi predpismi, preto žalovaný považuje uvedenú námietku za nedôvodnú. Na základe
uvedeného preto uzavrel, že skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe žalovaný vychádzal boli
zistené správnym procesným postupom, rozhodnutie žalovaného bolo z hľadiska aplikovanej právnej

úpravy vecne správne a zákonné a z hľadiska hodnotenia dôkazov úplné.

21. Na pojednávaní konanom 14.05.2025 účastníci konania zotrvali na svojej argumentácii a návrhoch.

III.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom

22.Podľa§2ods.1zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalej

len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

24.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.25. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

26. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

27. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

28. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov,

29. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie

žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo,

30. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu,
ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa

nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom
preukaze.

31. Podľa § 55 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu podkladom na rozhodnutie o
peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.

32. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci.

33. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

34. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k

spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

35. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

36. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

37. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaniach o žalobách v
sociálnych veciach, po konštatovaní, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, včas a po
oboznámení sa s obsahom súdneho spisu ako aj administratívnych spisov žalovaného orgánu verejnej
správy, prostredníctvom zákonného sudcu preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a

postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v
žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach
fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods.
2 písm. d) SSP a v nadväznosti na jej dôvody sa súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia
zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi

predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a
zrozumiteľne odôvodnený vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§
135 ods. 1 SSP). Na základe uvedeného dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby, a preto potrebezrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia z dôvodu podľa § 191 ods.1
písmeno d) SSP - pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.

38. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy
podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 199 a nasl. Správneho súdneho poriadku)
je posúdiť, či orgán verejnej správy príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania,
či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi

a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či toto rozhodnutie bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy
je podmienená zákonnosťou postupu tohto orgánu, ktorý predchádzal vydaniu takéhoto rozhodnutia,
napadnutého v konečnom dôsledku správnou žalobou. Správny súd v rámci súdneho prieskumu
zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán verejnej správy konal a
rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkmi konania, či

sa vysporiadal s ich námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného
uváženia ustálil správne svoj právny záver. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu
orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia.

39. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie

prvostupňového orgánu, ktorým bolo rozhodnuté o nepriznaní peňažného príspevku žalobcovi na kúpu
pomôcky – prenosného osobného počítača – notebooku pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím - žalobcu a to s poukazom na zistenia v administratívnom konaní, kde podľa zistení žalobca
je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, nespĺňa však legislatívne
kritériá na priznanie žiadaného príspevku na kúpu pomôcky – prenosného osobného počítača -

notebooku a to z dôvodu, že podľa žalovaného v komplexnom posudku v oblasti komunikácie nebola
ani ústredím navrhnutá kompenzácia formou peňažného príspevku na kúpu pomôcky – prenosného
osobného počítača - notebooku.

40. Jedným z imanentných predpokladov činnosti správneho súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti

správneho aktu a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať
na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov
o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo
základných pravidiel konania – posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov.
Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne

preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných
prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa,
potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia alebo opatrenia) preskúmať,
nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci
proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu

verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv
na správnom súde, ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt
obstáť. Správny súd súčasne konštatuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t.
j. také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo
veci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho

štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, je potrebné aplikovať v zásade rovnaké
princípy, ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho
štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR). Z uvedených
dôvodov námietku nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti vyhodnotil súd ako dôvodnú.

41. Konkrétne správny súd poukazuje, že z odôvodnenia napádaného rozhodnutia vyplýva len to,
čo uviedol posudkový lekár ústredia v závere lekárskeho posudku a to, že žalobca nie je odkázaný
na pomôcku – prenosný osobný počítač – notebook, že u žalobcu ide o stav po operácii vrodených
srdcových vád pred 17 rokmi, preto nie je pomôcka odôvodnená a že v komplexnom posudku nebola v
oblasti komunikácie ani ústredím navrhnutá kompenzácia formou peňažného príspevku na kúpu takejto

pomôcky. Žalovaný však v žiadnom rozsahu nereflektoval na argumentáciu žalobcu prednesenú v rámci
prvostupňového konania ako aj obsiahnutú v podanom odvolaní a to ohľadom dôvodov, pre ktoré
požiadal o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu. Žalovaný nemôže z pohľadu správneho
súdu rezignovať na svoju základnú úlohu a to presvedčivo odôvodniť rozhodnutie len tým, že bezakejkoľvek vlastnej argumentácie a úvah poukáže na závery lekárskeho, resp. komplexného posudku,
ktorý v zmysle § 55 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, tvorí len podklad na
rozhodnutie o to viac, keď prvostupňové rozhodnutie vo svojej podstate neobsahuje žiadne relevantné

odôvodnenie, ktoré by žalobcovi umožnilo v rámci odvolacieho konania účinne sa brániť.

42. Správny súd nespochybňuje odbornú kompetenciu posudkových lekárov na hodnotenie zdravotného
stavu žiadateľov o príspevky, ani odbornú kompetenciu zamestnancov žalovaného a orgánu verejnej
správy prvého stupňa pre vypracovanie posudkových záverov a komplexných posudkov. Aj keď

komplexný posudok tvorí podklad rozhodnutia, podľa správneho súdu nepostačuje len mechanické
prevzatie záverov komplexného posudku do rozhodnutia (najmä záverov posudkového lekára, na
ktoré žalovaný stručne poukazuje), ale je potrebné, aby tieto boli účastníkovi konania vysvetlené vo
vzájomných súvislostiach, aby odpoveď na otázku, prečo peňažný príspevok nebol priznaný, bola
preskúmateľná.

43. V reakcii na námietku žalobcu, v zmysle ktorej žalobca argumentoval, že pri posúdení jednotlivých
kritérií by mal byť stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 zákona č.
448/2008 Z.z. o sociálnych službách V, správny súd uvádza, že predmetom tohto konania je na základe
žalobného petitu len preskúmanie rozhodnutia, ktorým nebol žalobcovi priznaný peňažný príspevok na
kúpu pomôcky, a teda z pohľadu správneho súdu je táto argumentácia v tomto konaní bez právneho

významu.

44. Sumarizujúc správny súd konštatuje, že podstatnou v prejednávanej veci je skutočnosť, že
rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), z dôvodu, ktorého obe
administratívne rozhodnutia trpia vadou nezákonnosti, preto správny súd preskúmavané rozhodnutia

zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie (§ 191 ods. 3 písm. a) v spojení s ods. 4 SSP).

45. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude pri rešpektovaní právneho názoru súdu
vysloveného v tomto zrušujúcom rozsudku, opätovne vec posúdiť a vo veci opätovne rozhodnúť
preskúmateľným rozhodnutím, ktoré sa riadne a presvedčivo vysporiada s argumentáciou žalobcu.

46. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové
rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie, stratilo opodstatnenie zaoberať sa návrhom žalobcu na
vykonanie znaleckého dokazovania.

47. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

48. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods.1 SSP
a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov

konania. O výške tejto náhrady rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia
rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).