Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 19, 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 25C/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725201372
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baštová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8725201372.1

Uznesenie

Okresný súd Poprad v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX B., právne
zastúpeného JUDr. Petrom Pompom, advokátom, so sídlom Vagonárska 95, 058 01 Poprad, proti
žalovanému: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C. XXX/XX, XXX XX A., o návrhu na nariadenie
neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 10.04.2025 a opraveným v časti označenia žalobcu
dňa 11.04.2025 žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakáže žalovanému nakladať
s nehnuteľnosťou zapísanou na liste vlastníctva č. XXX, v okrese F., obci B., v k. ú. A., a to rodinným

domom súp. č. XXX, postaveným na pozemku parcela č. 188 o výmere 459 m2 v podiele 1/1, tento
predať, prenajať, uzatvoriť záložnú zmluvu alebo akýmkoľvek iným právnym úkonom s tretími osobami
s majetkovou podstatou nakladať, a to až do právoplatného rozsudku a súdneho konania na Okresnom
súde Poprad; ďalej aby žalovanému zakázal inzerovať predmetnú nehnuteľnosť až do právoplatného
rozsudku a súdneho konania na Okresnom súde Poprad akýmkoľvek spôsobom a zrušiť inzerovanie
už zadané na inzertných portáloch G. a H. a iných verejných portáloch. Ďalej žiadal, aby súd zriadil

záložné právo na liste vlastníctva č. XXX, v okrese F., v obci Ihľany, v k. ú. A. na rodinný dom súp. č.
XXX, postavený na pozemku parcela č. 188 o výmere 459 m2 a priznal mu náhradu trov konania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že so
žalovaným uzatvoril dňa 11.12.2023 kúpnu zmluvu v znení Dodatku č. 1 zo dňa 08.01.2024, Dodatku
č. 2 zo dňa 14.08.2024 a v znení Dodatku č. 3 zo dňa 09.10.2024, ktorá bola právnym titulom zápisu

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. A., a to k rodinnému domu
súp. č. XXX, postavenému na pozemku parcela č. 188 o výmere 459 m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie. Na predmetnej nehnuteľnosti viazne záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne,
a. s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 635, zapísane pod I. XXXX/XXXX-XX/XXXX. Podľa
predmetnej kúpnej zmluvy žalovaný ako kupujúci mal povinnosť vyplatiť žalobcovi ako predávajúcemu
kúpnu cenu vo výške 82.200,- eur, z ktorej doposiaľ zaplatil len časť vo výške 30.000,- eur a zvyšok

nezaplatil. Tvrdil, že žalovaný napriek nezaplateniu kúpnej ceny inzeruje predmetnú nehnuteľnosť na
predaj na portáloch nehnuteľnosti.sk a bazos.sk, bez jeho súhlasu a bez právneho dôvodu. Podľa
neho je tu obava, že prípadná exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozená. Navyše má obavu, že
nenariadením opatrenia môže dôjsť ku vzniku majetkových škôd na jeho strane, k nezvratnej ujme
spočívajúcej v prevode nehnuteľnosti na tretí subjekt, prípadne k viacnásobným prevodom, rozdeleniu
nehnuteľnostiainémunakladaniu.Malpretozato,žedostatočneosvedčildôvodnosťaexistenciusvojho

nároku voči žalovanému.3. Žalobca ako dôkazy označil a predložil kópiu prvých dvoch strán zmluvy o prevode vlastníckeho práva
knehnuteľnosti,výpiszlistuvlastníctvač.XXX,k.ú.A.,odstúpenieodkúpnejzmluvyzodňa09.04.2025,
výpis z účtu SPACEúčet zo účtovné obdobie od 01.01.2024 do 31.01.2024, fotografie nehnuteľnosti,

inzerciu nehnuteľnosti z pred troch mesiacov na bazos.sk a splnomocnenie.

4. Výzvou zo dňa 15.04.2025 súd plniac si povinnosť podľa § 138 Civilného sporového poriadku,
nakoľko mal za to, že po predbežnom právnom posúdení je navrhované neodkladné a zabezpečovacie
opatrenie zjavne nedôvodné, vyzval žalobcu, aby v lehote troch dní od doručenia výzvy oznámil

súdu, či trvá na podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (I. a II. výrok navrhovaného
petitu) a zabezpečovacieho opatrenia (III. výrok navrhovaného petitu) z dôvodov podrobne uvedených
vo výzve. Zároveň ho vyzval, že v prípade, ak naďalej trvá na nariadení neodkladného opatrenia a
zabezpečovacieho opatrenia, aby stv rovnakej lehote predložil úplnú Zmluvu o prevode vlastníckeho
práva zo dňa 11.12.2023 v znení jej dodatkov (t. j. vrátane dodatkov) a záložnú zmluvu, ktoré síce uviedol
ako prílohy podaného návrhu, avšak tieto neboli doručené spolu s návrhom.

5. Žalobca na výzvu, ktorú prevzal dňa 22.04.2025 reagoval žiadosťou o predĺženie lehoty o päť
pracovných dní od doručenia jeho žiadosti. Súd jeho žiadosť akceptoval a predĺžil mu obratom lehotu
na vyjadrenie o päť pracovných dní. Žalobca oznámenie súdu prevzal dňa 14.05.2025, z čoho vyplýva,
že lehota piatich pracovných dní na vyjadrenie, resp. predloženie listinných dôkazov mu uplynula dňa

19.05.2025. Do uplynutia lehoty žalobca na výzvu súdu nereagoval a nepreložil ani listinné dôkazy.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

12. Podľa § 328 ods. 1, 2 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrh

13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na

veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.15. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

16. Žalobca podaný návrh označil ako návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, v poslednom
odseku druhej strany podaného návrhu taktiež navrhoval vydať zabezpečovacie opatrenie. Až zo
samotného petitu súd zistil, že žalobca navrhuje okrem zabezpečovacieho opatrenia nariadiť aj
neodkladné opatrenie týkajúce sa zákazu nakladania žalovaného s predmetnou nehnuteľnosťou

a zákazu jej inzerovania na predaj na verejných portáloch.

17. Z ustanovenia § 324 ods. 3 CSP nepochybne vyplýva, že vzťah neodkladného opatrenia a
zabezpečovacieho opatrenia je vzťahom subsidiárnym, keď prednosť má zabezpečovacie opatrenie
pred neodkladným opatrením. Pri charakterizovaní inštitútu zabezpečovacieho opatrenia sa upúšťa od
jeho chápania dočasnosti. Zabezpečovacie opatrenia sa nespájajú ani s vlastnosťou provizórnosti, teda

akejsi predbežnej ochrany. Po nariadení zabezpečovacieho opatrenia nemusí obligatórne nasledovať
konanie vo veci samej. Systematika začlenenia tohto druhu opatrení naopak zdôrazňuje, že ide o
osobitný druh konania so špecifickým procesným postupom, ktorý sám osebe nie je naviazaný na
osobitné konanie vo veci samej, ale samotné uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia môže
byť rozhodnutím, ktorým sa konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skončí. Z

hľadiska povahy tohto inštitútu možno konštatovať, že v prípade zabezpečovacieho opatrenia, ak sa
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podáva pred začatím konania, môže naň nadväzovať
konanie vo veci samej, ktorého predmetom bude získanie judikovanej peňažnej pohľadávky, a to aj v
intenciách § 343 ods. 3 CSP, podľa ktorého výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola
pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

18. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká

záložné právo, ktoré má z dôvodu, že sa zriaďuje v súdnom konaní, prívlastok sudcovské. Zriadením
zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska jeho charakteru záložného práva nadobúdajú subjekty
zabezpečovaciehoopatreniapostavenieúčastníkovvzťahuztituluzáložnéhoprávaavtýchtointenciách
medzi nimi vznikajú aj práva a povinnosti.

19. Vzhľadom na predmetný vzťah týchto dvoch opatrení, bude v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ak ochrana, ktorá sa má ním sledovať, sa poskytuje peňažnému nároku, potrebné zdôvodniť,
prečo sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Žalobca musí preto
v záujme vlastného procesného úspechu sám osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie účelu
zabezpečovacím opatrením nie sú splnené. Inak súd jeho návrh, ktorým sa bude domáhať nariadenia

neodkladného opatrenia zamietne s poukazom na prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva
podľa § 343 CSP. Nie je pritom povinný sám ex offo komplexne skúmať majetkové pomery dlžníka, za
účelom posúdenia možnosti efektívneho zriadenia záložného práva na konkrétnych veciach, právach
alebo iných majetkových hodnotách. Súd túto skutočnosť skúma z úradnej moci, pričom, ak by mal
za to, že vzťahy majú byť regulované zabezpečovacím opatrením, návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamieta. Žalobca musí preto v záujme vlastného procesného úspechu sám osvedčiť, že
individuálne podmienky na dosiahnutie účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené.

20. Základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: (i) zabezpečovacie opatrenie
možno zriadiť len na návrh, (ii) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné

majetkové hodnoty, (iii) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude
zabezpečovať peňažnú pohľadávku, (iv) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Podmienku
podľa § 324 ods. 3 CSP bude nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie
zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené.

21. Jedným zo základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je existencia
peňažnej pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená prostredníctvom záložného práva.22. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Existencia
peňažnej pohľadávky môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. Z formulácie
predmetnej podmienky možno tiež a contrario vyvodiť, že zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť

za účelom zabezpečenia nepeňažného nároku. Zabezpečovacie opatrenie tiež nebude prichádzať do
úvahy v prípadoch, kde predmetom konania bude napríklad určenie vlastníckeho práva, prípadne iný
určovací nárok a pod. V návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia by malo byť zrejmé, že
predmetom vo veci samej bude konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné
identifikovať,žetentopeňažnýnároktrváajedôvodný.Bezosvedčeniadôvodnostiapeňažnéhonároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana, vo vzťahu ku ktorému má byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť
splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

23. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené

aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované
zabezpečovacie opatrenie by malo sledovať zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem
existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by
bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená,
musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť
ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým
také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom
exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové

pomery (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Obo 144/97,
zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

24. Zo skutočností tvrdených žalobcom v podanom návrhu je zrejmé, že žalobca tvrdí, že mu prislúcha
peňažná pohľadávka titulom nezaplatenia kúpnej ceny za predaj nehnuteľností zapísaných na liste

vlastníctva č. XXX, k. ú. A. vo výške 52.200,- eur (z celkovej kúpnej ceny 82.200,- eur), naproti tomu on
si splnil svoju povinnosť a previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctve
č. XXX, k. ú. A. na C. D. - kupujúceho a zároveň žalovaného. Žalobca ďalej predloženými listinnými
dôkazmipreukázal,žeodstúpilodkúpnejzmluvylistomzodňa09.04.2025zdôvodunevyplateniakúpnej
ceny, ktorý adresoval C. D..

25. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia,
kedy súd nevykonáva dokazovanie ako také, ale osvedčí či sú splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia a zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, žalobca osvedčil svoju pohľadávku
voči C. D. titulom bezdôvodného obohatenia, keďže odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku

zrušuje a vtedy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal, nie však
titulom z nezaplatenej kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti, ako ju identifikoval žalobca. Žalobca tak
neosvedčil, že existuje pohľadávka z titulu nezaplatenia kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti na
základe kúpnej zmluvy.

26. Pokiaľ žalobca platne od zmluvy odstúpil, potom nastali aj vzájomné reštitučné účinky podľa § 457
Občianskeho zákonníka (ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal). V tomto prípade pri platnom odstúpení sa vlastníkom
nehnuteľností stane žalobca a za stavu ak žalovaný nezaplatil kúpnu cenu za nehnuteľností vo výške
52.200,- eur, tak žalobca vzájomnej reštitučnej povinnosti bude zbavený v rozsahu nesplatenej (hoc v

časti) kúpnej ceny.

27. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 28Cdo3369/2013: „Nejvyšší soud považuje za
vhodné úvodem zmínit, že odstoupením od smlouvy je smlouva zrušena s účinky ,,od počátku" (ex
tunc). V právních vztazích účastníků smlouvy nastává stejný stav, jako kdyby ke smlouvě vůbec nedošlo.

Zrušení smlouvy s účink y,,od počátku" znamená nejen to, že smlouva ztrácí své právní účinky, a
že neposkytuje základ pro právní vztahy účastníků. Mezi stranami smlouvy se zrušení smlouvy ,,od
počátku" projevuje zejména tím, že se obnovují jejich práva a povinnosti v té podobě, v jaké je měly
k předmětu smlouvy před jejím uzavřením (tedy obnovuje se původní stav"). Bylo-li na základě taktozrušené smlouvy plněno, jde o bezdůvodné obohacení získané plněním z právního důvodu, který odpadl
(srov. § 451 odst. 2 obč. zák.), a každý z účastníků zrušené smlouvy je povinen vrátit druhému vše, co
podle ní dostal (srov. § 457 obč. zák.). Podle § 458 odst. 1 obč. zák. pak musí být vydáno vše, co bylo

nabyto bezdůvodným obohacením. Není-li to dobře možné, zejména proto, že obohacení záleželo ve
výkonech,musíbýtposkytnutapeněžitánáhrada.Institutbezdůvodnéhoobohacenísměřujekodčerpání
prostředků od osoby, která je získala některou ze skutkových podstat uvedených v ustanoveních § 451
a § 454 obč. zák. Bezdůvodné obohacení vzniká tomu, komu se na úkor druhého dostalo majetkové
hodnoty,ježseprojevilazvýšenímjehoaktivčisníženímpasiv,atonapř.iplněnímbezprávníhodůvodu.“

28. Rovnako tak Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 25Cdo453/2005 uviedol, cit.: „Vzájemná vázanost
práv a povinností účastníků zrušené smlouvy se může uplatnit jen v těch případech, kdy každá ze stran
plnila druhé a také protiplnění od ní přijala. V případě, že plnila jen jedna strana, povinnost vrátit přijaté
plnění po zrušení smlouvy se řídí ustanovením § 451 ObčZ, neboť se jedná o vrácení plnění z právního
důvodu, který dodatečně odpadl.“

29. Nakoľko žalobca nepreukázal jeden zo základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, a to existenciu peňažnej pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená prostredníctvom záložného
práva, súd považoval jeho návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za nedôvodný, a preto ho
zamietol.

30. Ďalej sa súd zaoberal tým, či žalobca splnil zákonné podmienky pre nariadenie ním navrhovaného
neodkladného opatrenia. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti,
z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností

odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených
listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho
posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá
vyžaduje okamžitý zásah súdu. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2MCdo
3/2010).

31. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale)
pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak:
a/ sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ tento právny vzťah si

vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej
sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má
mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah

(princíp proporcionality), a f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods.
3 CSP).

32. Hlavným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je existencia sporného právneho
vzťahu, t. j. či žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil, že sú tu právne

vzťahy medzi sporovými stranami, pretože neodkladné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu
iných, než právnych vzťahov sporových strán. Ak medzi nimi nie je vzťah, ktorý je upravený právom,
resp. žalobca ani netvrdí, že taký vzťah tu je, prípadne túto právnu skutočnosť tvrdí ale neosvedčí,
ďalšie predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné skúmať, pretože chýba
základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť. Pomery, ktoré majú byť

neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právny vzťahov.

33.Znávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaakoajzpriloženýchlistinnýchdôkazov,atoneúplnej
zmluvy o prevode vlastníckeho práva a listu vlastníctva č. XXX, k. ú. A. vyplýva, že
žalobca ako predávajúci predal nehnuteľnosti zapísané na predmetnom liste vlastníctva žalovanému

ako kupujúcemu. Žalobca tak osvedčil medzi stranami právny vzťah titulom kúpnej zmluvy.

34. V podanom návrhu žalobca tvrdil, že neodkladné opatrenie navrhuje nariadiť s poukazom na to,
že žalovaný, ktorý mu nezaplatil celú kúpnu cenu, a ktorý je teraz vlastníkom nehnuteľnosti, túto ďalejako jej vlastník inzeruje na predaj, čím môže dôjsť na jeho strane k vzniku majetkových škôd. Samotné
inzerovanie nehnuteľnosti, navyše z pred troch mesiacov, keď súd nemal osvedčené ani ďalšie okolnosti
týkajúce sa uzatvorenej kúpnej zmluvy a jej dodatkov, keďže ich žalobca nepredložil ani na výzvu súdu

(súdu nie je známy ich obsah, ktorý sa mohol týkať aj spôsobu úhrady kúpnej ceny), úhrada časti kúpnej
ceny vo výške 30.000,- eur, ktorá bola prevedená na účet žalobcu podľa predloženého výpisu z účtu
dňa 10.01.2024 (t. j. viac ako pred rokom od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia)
a napokon aj konanie žalobcu spočívajúce v odstúpení od kúpnej zmluvy dňa 09.04.2025, však podľa
názoru súdu žiadnym spôsobom neosvedčujú okolnosti, z ktorých by súd mohol vyvodiť opodstatnenosť

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä za situácie, keď sám žalobca len tvrdí, že ním
môže dôjsť k potenciálnemu vzniku škody (princíp opodstatnenosti).

35. Ani z predloženého listu vlastníctva č. XXX, k. ú. A. nevyplýva, že by žalovaný nakladal
s nehnuteľnosťou, nakoľko na ňom nie je zapísané žiadne vkladové, záznamové konanie, či iná
poznámka vzťahujúca sa k predmetným nehnuteľnostiam, a preto tvrdenie žalobcu ostalo len v rovine

neosvedčenej domnienky.

36. Žalobca okrem toho v podanom návrhu neosvedčil, že by sa medzi stranami viedlo nejaké iné
súdne konanie, do právoplatnosti skončenia ktorého žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie (tzv.
dočasný charakter neodkladného opatrenia). Do úvahy z vyššie osvedčených skutočností prichádza len

postup podľa § 457 Občianskeho zákonníka.

37. K obave žalobcu že by úkonmi žalovaného mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, z ktorých dôvodov žiadal nariadiť aj neodkladné opatrenie, súd uvádza, že v
súčasnosti sú takého situácie právne regulované najmä ustanovením § 228 ods. 2 Civilného sporového

poriadku, v zmysle ktorého je výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti
alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh
na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri
nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Existencia poznámky zapísanej v katastri
nehnuteľností tak zabezpečuje publicitu prebiehajúceho súdneho konania a narúša tým dobromyseľnosť

nadobúdateľa.

38. Podľa názoru súdu žalobca v podanom návrhu dostatočným spôsobom neosvedčil jeho dôvodnosť,
naliehavosť a nevyhnutnosť okamžitého zásahu zo strany súdu. Súd, povinný zachovávať nestrannosť
a rovnosť strán nemôže v civilnom sporovom kontradiktórnom konaní sám vyhľadávať dôkazy, ktoré

má predložiť žalobca, ani domýšľať si rozhodujúce skutočnosti, aby mohol vyhovieť návrhu. Keďže
neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena v prípade návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia znamená neosvedčenie zákonných podmienok pre jeho vydanie, súd nemohol vyhovieť ani
návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.

39. Vzhľadom k uvedenému súd konštatuje, že žalobca neosvedčil podmienky dôvodnosti a
opodstatnenosti návrhu na nariadenie uplatňovaného neodkladného opatrenia, t. j. neuviedol a
neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce záver o uložení povinnosti žalovanému. Je výlučne vecou žalobcu
navrhujúceho nariadenie neodkladného opatrenia, aby opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1

Civilného sporového poriadku) a hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Je tiež povinnosťou žalobcu,
aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí
závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu (§ 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Povinnosťou súdu potom je len posúdiť, či tvrdené skutočnosti sú osvedčené predloženými dôkazmi.

Nie je povinnosťou súdu domýšľať, hádať a hľadať dôvody, aby mohol nárok priznať.

40. Súd poukazuje aj na to, že pre neodkladné opatrenie a rovnako aj pre zabezpečovacie opatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 Civilného sporového
poriadku). Ak by po vydaní tohto uznesenia došlo k zmene skutkových okolností významných pre

rozhodnutie, nič nebráni žalobcovi podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 329 ods.
3 Civilného sporového poriadku). Nateraz ale podmienky na jeho nariadenie nie sú ničím osvedčené.41. O trovách konania o zabezpečovacom a neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa § 354
Civilného sporového poriadku v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalovaný
bol v konaní úspešný, avšak podľa obsahu spisu mu žiadne trovy konania nevznikli. Súd vychádzal

z čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcich procesnú ekonómiu, keď
rozhodovanie o trovách konania najskôr podľa § 262 Civilného sporového poriadku o priznaní nároku
strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej
strane - žalovanému žiadne trovy v konaní o zabezpečovacom a neodkladnom opatrení nevznikli, by
bolo nielen nelogické, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho procesu (pozri

napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018, uverejnenom
v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018, v právnej vete uviedol: „Ak podľa
obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného
sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov
konania nepriznáva.“

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia
na Okresnom súde Poprad.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.