Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, May 19, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 7Sas/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100440
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100440.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpená: Mgr. Marek Tauber, advokát so
sídlom D. XX, XXX XX C. E. F., IČO: 42 321 808, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a
posudkových činností, Zádielska 2, 043 32 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/5710 zo dňa 06.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, č. UPS/US6/
SSVRODPPKPC1/SOC/2024/5710 zo dňa 06.05.2024, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny Spišská Nová Ves č. SN1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2024/55283-4 zo dňa 19.01.2024 a vec sa v
r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobkyňa požiadala dňa 23.10.2023 o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého

zdravotného postihnutia - na opatrovanie svojej matky G. G., ako posudzovanej osoby z dôvodu jeho
odkázanosti na opatrovanie a pomoc inej fyzickej osoby.

2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, odbor sociálnych vecí a rodiny
rozhodnutím číslo SN1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2024/55283-4 zo dňa 19.01.2024 nepriznal žalobkyni
peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby - jej matky G. G., narodenej XX.XX.XXXX z dôvodu, že
požadovaný peňažný príspevok na opatrovanie ako forma kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého

zdravotného postihnutia nebol v komplexnom posudku navrhnutý, s poukazom na skutočnosť, že
posudzovaná osoba na základe bodového hodnotenia na účely určenia stupňa odkázanosti fyzickej
osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach dosiahla podľa Barthelovho indexu
stupeň odkázanosti I. (120 bodov).

3. Proti tomuto rozhodnutiu Úradu práce sociálnych číslo SN1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2024/55283-4
zo dňa 19.01.2024 podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla, že u jej matky ako posudzovanej

osoby došlo k zhoršeniu zdravotného stavu s poukazom na názor psychiatra. Prílohou odvolania bola
aj lekárska správa z urologickej ambulancie zo dňa 01.02.2024 a lekárska správa z psychiatrickej
ambulancie zo dňa 01.02.2024.4. Žalovaný - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a posudkových činností rozhodnutím č. UPS/US6/
SSVRODPPKPC1/SOC/2024/5710 zo dňa 06.05.2024 odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté

rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves č. SN1/OPPnKŤZPaPČ/
SOC/2024/55283-4 zo dňa 19.01.2024 potvrdil.

5. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že v odvolacom konaní posudkový lekár ústredia
po zhodnotení odborných lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii vydal dňa

22.04.2024 lekársky posudok a následne ústredie dňa 29.04.2024 vydalo komplexný posudok, podľa
ktorého miera funkčnej poruchy posudzovanej osoby bola stanovená na 70% z dôvodu chronických
komplikácií spôsobených cukrovkou. Posudkový lekár sa v rámci percentuálneho rozpätia miery
funkčnej poruchy priklonil k dolnej hranici, nakoľko u posudzovanej osoby bola prítomná H. E., ale
nie H. E.. Posudzovaná osoba sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
je odkázaná na sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu nebol stanovený. Z

lekárskeho posudku vyplynulo, že posudzovaná osoba bola sledovaná a liečená pre cukrovku druhého
typu na diéte a perorálnych antibiotikách v štádiu chronických komplikácií. Po operácii jej bol odstránený
z I. J. E. a toho času bola bez známok recidívy daného ochorenia, ale s funkčným obmedzením druhej
obličky ťažkého stupňa. S poruchou krvného tlaku tretieho stupňa, avšak v medziach normy. K. bola
diagnostikovaná L. M. tretieho stupňa. pre poruchy pamäte bola vyšetrená B., ktorý hodnotil jej stav ako

C. N. H., ale v doloženej zdravotnej dokumentácii chýbajú testy E. B.. Bolo uzavreté že u posudzovanej
osoby je orientácia správna, nepresná v čase, poloha aktívna, postoj v norme a chôdza antalgická.
Z uvedených dôvodov jej na základe bodového hodnotenia bol určený stupeň odkázanosti na pomoc
inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach podľa Barth. indexu stupeň III s počtom bodov 65. Z
uvedeného dôvodu ústredie sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia u posudzovanej osoby

v komplexnom posudku nenavrhlo kompenzovať peňažným príspevkom za opatrovanie.

II.
Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

6. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou zo dňa 04.07.2024 doručenou Správnemu súdu v
Košiciach dňa 10.07.2024 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/
SOC/2024/5710 zo dňa 06.05.2024. Vo svojej žalobe namietala, že sa nestotožňuje s rozhodnutím
žalovaného ani prvostupňovým rozhodnutím nakoľko podľa jej názoru nerozhodli správne. Zdôraznila
že žalovaný stanovil stupeň odkázanosti III. podľa O. indexu, pričom uviedol, že matka žalobkyne

potrebuje v oblasti sebaobsluhy pomoc inej fyzickej osoby pri väčšine P. F. M. M. a dodržiavanie
liečebného režimu, avšak matke žalobkyne ako posudzovanej osobe bolo pridelených 5 bodov za
F. D. Q., hoci F. M. M. bolo stanovené na 0 bodov. Žalobkyňa zároveň nesúhlasila so stanovením
počtu bodov 10 za potrebu dohľadu ako aj orientácia v prostredí na 5 bodov, keďže jej matka ako
posudzovaná je odkázaná na pomoc v týchto oblastiach, čo potvrdzuje aj lekárska správa M. D. z B.

vyšetrenia zo dňa 22.05.2024, z ktorej vyplýva, že matka žalobkyne je nesamostatná, odkázaná na
24 hodinovú opateru zo strany najbližšej rodiny a lekárska správa klinického B. H. B. M. G., B., M.,
M. B. z vyšetrenia zo dňa 28.05.2024. žalobkyňa uviedla že postupom a rozhodnutím žalovaného
ako aj prvostupňového orgánu došlo k porušeniu jej subjektívnych práv a právom chránených záujmov
garantovanýchÚstavouSlovenskejrepublikyspoukazomnačlánok2ods.2Ústavyslovenskejrepubliky

a článok 46 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky. žalobkyňa tiež namietala, že rozhodnutie žalovaného
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce
na riadne posúdenie veci ako aj skutočnosť, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za
základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá ani oporu. Navrhla,
aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie, priznal jej náhradu trov konania vo výške 100%, pričom

súhlasila s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. Prílohou žaloby bolo plnomocenstvom zo dňa
04.07.2024, napadnuté rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie prvostupňového orgánu lekárska správa
B. R. zo dňa 22.05.2024 a lekárska správa S. B. zo dňa 28.05.2024.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku správnej žalobe zo dňa 14.11.2024 uviedol, že posudzovaná

osoba - matka žalobkyne nespĺňa základnú podmienku odkázanosti na opatrovanie nakoľko stupeň
jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osobe zhodnotí Bartlhelovho indexu dosahuje len 65 bodov,
t. j. III. stupeň, nakoľko je v priebehu dňa odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby v rozsahu 4 až
6 hodín a tak sociálne dôsledky vyplývajúce z jej ťažkého zdravotného postihnutia neboli navrhnutékompenzovať predmetným peňažným príspevkom. Žalovaný dôvodil, že bodové hodnotenie v zmysle
Bartlhelovho indexu vykonáva príslušný posudkový lekár, ktorý vychádza aj zo získaných podkladov
príslušného sociálneho pracovníka v intenciách §13 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch

na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o peňažných príspevkoch“). Poukázal na skutočnosť, že s
posudzovanou osobou a so žalobkyňou bol na mieste vyhotovený písomný záznam z vykonanej
sociálnej posudkovej činnosti zo dňa 18.03.2024, v ktorom mohli k výkonu sociálnej posudkovej činnosti
podávať aj návrhy a námietky, avšak žiadne námietky nevzniesli. Zdôraznil, že súčasťou písomného

záznamu je aj bodové hodnotenie podľa Bartlhelovho indexu, pritom je striktne zachovaný spôsob
posudzovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach
podľa prílohy č. 3 Zákona o sociálnych službách, pričom nejde pritom o formálne právne posúdenie,
ale o vysokošpecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych
dôsledkov pre posudzovanú osobu. Žalovaný tiež uviedol, že ku správnej žalobe spracoval dňa
29.10.2024 stanovisko posudkový lekár žalovaného, v ktorom v predmetnej veci dostatočne zreteľne

a faktograficky odôvodnil zhodnotenie zdravotného stavu posudzovanej osoby a v jednotlivých bodoch
vyvrátil žalobné námietky. Žalovaný poukázal na to, že posudkový lekár mal k dispozícii celú posudkovú
dokumentáciu a vypracoval lekárky posudok č. UPS/US6/SSVRODPPK PC2/SOC/2024/5806 zo dňa
22.04.2024,ktorýakopodkladprevypracovaniekomplexnéhoposudkuč.UPS/US6/SSVRODPPKPC2/
SOC/2024/5806 zo dňa 29.04.2024 spĺňa podľa jeho názoru všetky požiadavky úplnosti, celistvosti a

presvedčivosti, nie je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných
lekárskych nálezov, vysporiadava sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je preto dostačujúcim
dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Uviedol tiež, že
posudkovýlekáržalovanéhonemalpochybnostiosprávnostidiagnostickýchzáverovalekárskyposudok
podľa názoru žalovaného vyhovuje kritériám spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Žalovaný citoval

aj ust. § 34 ods.3 Zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), podľa
ktorého „účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe“,
preto správnemu orgánu nemožno vytýkať ako chybu konania, ak neprihliadol na skutočnosti jemu
neznáme, ktoré mohol uviesť len účastník konania a neuviedol tak pred prvostupňovým správnym
orgánom, ako aj včas v odvolacom konaní. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že lekárske nálezy

(psychiatrické vyšetrenie zo dňa 22.05.2024 a psychologické vyšetrenie zo dňa 28.05.2024) nemohli byť
predmetom posúdenia, nakoľko v čase vyhotovenia lekárskeho posudku žalovaného neboli súčasťou
spisovej dokumentácie a v danom konaní nie sú relevantné pre preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutia žalovaného, nakoľko podľa §135 ods.1 SSP predmetné lekárske nálezy nemôžu byť v tomto
konaní hodnotené, keďže na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy, v danom
prípade v čase vyhotovenia lekárskeho posudku žalovaného. Žalovaný konštatoval, že správna žaloba
žalobkyne nie je dôvodná, vychádzajúca len z presvedčenia, že napadnutým rozhodnutím žalovaného
došlo k zásahu do jej subjektívnych práv, kde žalobkyňa bez ďalšieho nedôvodí a naviac ani neuvádza
konkrétne dôvody, prečo odborný lekársky posudok a následne vypracovaný komplexný posudok nie

sú objektívne a sú v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných
lekárskych nálezov. K námietke žalobkyne o porušení Ústavy Slovenskej republiky, ktorá mala byť
dotknutá postupom a rozhodovacou činnosťou žalovaný uviedol, že ide o subjektívne tvrdenie, ktoré
nemá nijaký skutkový ani právny základ a ďalej nedôvodí na akom základe došiel k takémuto záveru.
Žalovaný záverom vyjadrenia uviedol, že požaduje, aby Správny súd v Košiciach vo veci nariadil

pojednávanie a správnu žalobu podľa §190 v spojení s §199 ods.3 SSP ako nedôvodnú zamietol,
pretože podľa jeho názoru je napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu v súlade s Ústavou SR a s
platnými hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi, skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej
úvahe žalovaný vychádzal boli zistené správnym procesným postupom, rozhodnutie žalovaného bolo z
hľadiska aplikovanej právnej úpravy vecne správne a zákonné a z hľadiska hodnotenia dôkazov úplné.

Prílohou vyjadrenia žalovaného bolo aj vyjadrenie posudkového lekára zo dňa 29.10.2024.

8. Žalobkyňa na výzvu replikou nereagovala.

III.

Konanie na správnom súde

9. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal
(vrátaneprvostupňového)nielenvrozsahuazdôvodovuvedenýchvžalobe,aleajnadrozsahžalobnýchbodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je
viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej aj „SSP“) a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

10. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho
spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý
existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), postupom podľa § 107 ods. 1 SSP,

nakoľko žalovaný žiadal vec prejednať na pojednávaní, na pojednávaní konanom dňa 19.05.2025 za
účasti právneho zástupcu žalobkyne a povereného zástupcu žalovaného dospel k záveru, že správna
žaloba je dôvodná a preto podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP
zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré mu
predchádzalo.

11. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobkyne zotrval na svojej právnej argumentácii a
dôvodoch uvedených v podanej žalobe.

12. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených vo vyjadrení k
správnej žalobe a navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.
Relevantná právna úprava

13.Podľa§2ods.1Zákonač.162/2015Z.z.Správnehosúdnehoporiadku(ďalejlen„SSP“),vsprávnom

súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných
ľudskýchprávaslobôdaochranyprávaoprávnenýchzáujmovúčastníkov administratívnehokonania.

16.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

18. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP, sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách

v sociálnych veciach.

19. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

20. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

21. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

22.Podľa§202ods.2prvejvetySSP,správnužalobufyzickejosobysprávnysúdposudzujeneformálne.23. Podľa § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V. alebo VI. podľa
osobitného predpisu. (týmto osobitným predpisom je zákon č. 448/2008 Z. z.).

24. Podľa § 11 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch, lekársku posudkovú činnosť vykonáva
posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti
spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s
lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú

starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore
a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

25. Podľa § 15 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch, na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods.
11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok
na účely kompenzácie, ktorý obsahuje

a) mieru funkčnej poruchy,
b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,
d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,
e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,

f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom,
g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,
h) odôvodnenie komplexného posudku.

26. Podľa § 39 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch, opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc
fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4,
ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 40 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch, ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným

postihnutím ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa
§ 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4,
možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie. O vypracovanie
komplexného posudku podľa prvej vety možno požiadať najskôr tri mesiace pred dovŕšením šiesteho
roku veku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Príspevok na opatrovanie sa prizná najskôr

od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyplatený
posledný rodičovský príspevok.

28. Podľa § 53 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch, ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61
až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie,

na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

29. Podľa § 55 ods. 6 zákon o peňažných príspevkoch, podkladom na rozhodnutie o peňažnom
príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.

30. Podľa § 1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej aj „zákon o sociálnych službách“), tento zákon upravuje
právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a kontrolnú činnosť
vo veciach sociálnych služieb.

31. Podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnych službách, odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej
fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní
odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm.
A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej
osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí

na základe celkového počtu bodov.

32. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej aj
„správny poriadok“), rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.33. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

34. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

35. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

36. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia

V.

Právny názor správneho súdu

37. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal
(vrátaneprvostupňového)nielenvrozsahuazdôvodovuvedenýchvžalobe,aleajnadrozsahžalobných
bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je

viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

38. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,

či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia
je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia

(porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/32/2014).

39. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol
odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská
Nová Ves, ktorý nepriznal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby - jej matky

z dôvodu, že požadovaný peňažný príspevok na opatrovanie ako forma kompenzácie sociálnych
dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia nebol v komplexnom posudku navrhnutý.

40.Vzmysle§55ods.6ZákonaopeňažnýchpríspevkochnakompenzáciuŤZP,podkladnarozhodnutie
o peňažnom príspevku na kompenzáciu predstavuje komplexný posudok, ktorý v zmysle § 15 ods. 1

Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie,
že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, sociálne dôsledky ťažkého zdravotného
postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,
vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, vyjadrenie,
či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným

motorovým vozidlom, termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,
odôvodnenie komplexného posudku. Zároveň na účely konania a rozhodovania o tomto type peňažného
príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, podklad pre vydanie komplexného
posudku predstavuje lekársky posudok vypracovaný príslušným posudkovým lekárom (§ 11 zákona č.
447/2008 Z. z.) a posudkový záver ako výsledok sociálnej posudkovej činnosti vykonanej sociálnym

pracovníkom príslušného orgánu (§ 13 zákona č. 447/2008 Z. z.).

41. Správny súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú
podkladom pre ustálenie záveru o miere funkčnej poruchy a jej rozsahu, musí rovnako ako správneorgány vychádzať z lekárskych posudkov, vo vzťahu ku ktorým posudzuje relevantnosť ich záverov s
prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o konkrétny peňažný
príspevok na kompenzáciu. Lekársky posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí

orgán verejnej správy ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať správnosť
v ňom uvedených záverov, ale hodnotí iba to, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám
logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných orgánom verejnej správy. Konajúci
orgán ho nemôže označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej
stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada so

všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti
a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

42. Jedným z imanentných predpokladov činnosti správneho súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti
správneho aktu a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať
na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov

o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo
základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov.
Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne
preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných
prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa,

potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia alebo opatrenia) preskúmať,
nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci
proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu
verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv
na správnom súde, ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt

obstáť. Správny súd súčasne konštatuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j.
takéodôvodnenie,vktoromsasprávnyorgánvysporiadaspodstatnýminámietkamiúčastníkavoveci,je
jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri
hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy,
ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl.

1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR). Z uvedených dôvodov
námietku nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov vyhodnotil súd ako dôvodnú.

43. Vo všeobecnosti odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy spĺňa atribúty preskúmateľnosti,
pokiaľ poskytuje správnemu súdu dostatok dôvodov a východísk pre vecný prieskum zákonnosti

správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k sporným otázkam v prejednávanej veci. Len
takéto odôvodnenie rozhodnutia je spôsobilé splniť svoju funkciu spočívajúcu v presvedčení adresáta
tohto rozhodnutia - účastníka administratívneho konania o tom, že v rozhodnutí prijaté závery a
postup orgánu verejnej správy, ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia sú správne a zákonné. Len atribút
preskúmateľnosti z hľadiska vymedzenia dôvodov rozhodnutia dáva priestor na to, aby správny súd

pristúpil k vecnému prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ v preskúmavanom
rozhodnutí absentujú dostatočné dôvody prijatého záveru, nemôže ani správny súd preskúmať, na
základe akých úvah, na základe akých skutočností a na základe vnímania akých súvislostí po ich
vyhodnotení, dospel orgán verejnej správy ku konkrétnemu záveru. Ak uvedené v obsahu odôvodnenia
rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je, nemôže to správny súd nahrádzať alebo akokoľvek dopĺňať

prostredníctvom vlastných zistení a vlastných úvah. Pre každé rozhodnutie orgánu verejnej správy platí,
že jeho odôvodnenie musí spĺňať požiadavku vymedzenia zákonom stanoveného minima náležitostí
odôvodnenia, čo v tomto prípade vyplýva z § 47 ods. 3 správneho poriadku.

44. Konkrétne v prejednávanej veci správny súd poukazuje, že z odôvodnenia napádaného rozhodnutia

vyplýva len to, čo uviedol posudkový lekár ústredia v závere lekárskeho posudku a to, že posudzovaná
osoba (matka žalobkyne) nie je odkázaná na opatrovanie, nakoľko na základe bodového hodnotenia bol
určený stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach podľa Bartlhelovho
indexu stupeň III s počtom bodov 65 a tým pádom sa podľa komplexného posudku nenavrhlo
kompenzovať peňažným príspevkom za opatrovanie. Žalovaný však v žiadnom rozsahu nereflektoval

na argumentáciu žalobkyne prednesenú v rámci prvostupňového konania ako aj obsiahnutú v podanom
odvolaní a to ohľadom zhoršenia pamäti a celkovej nesamostatnosti posudzovanej osoby a predloženej
lekárskej správy z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 01.02.2024 u B. M. T. D., kde je konštatovaný
v diagnostickom závere I. B. C. I. C. N. H. T. XX.X. a I. H. B. T. XX.X J. B., že posudzovaná osobaje E., odkázaná na 24 hodinovú opateru zo strany najbližšej rodiny. Žalovaný vo svojom rozhodnutí
len mechanicky opísal to, čo bolo uvedené v lekárskom posudku, a to že posudzovaná osoba bola
vyšetrená B., ktorý hodnotil jej stav ako C. N. H., ale v doloženej zdravotnej dokumentácii chýbajú

U. E. B.. Žalovaný nemôže z pohľadu správneho súdu rezignovať na svoju základnú úlohu a to
presvedčivo odôvodniť rozhodnutie len tým, že bez akejkoľvek vlastnej argumentácie a úvah poukáže
na závery lekárskeho, resp. komplexného posudku, ktorý v zmysle § 55 ods. 6 zákona o peňažných
príspevkoch,tvorílenpodkladnarozhodnutieotoviac,keďprvostupňovérozhodnutievosvojejpodstate
neobsahuje žiadne relevantné odôvodnenie, ktoré by žalobkyni umožnilo v rámci odvolacieho konania

účinne sa brániť. Žalovaný musí navyše klásť väčší dôraz na odôvodnenie svojho rozhodnutia o to
viac, ak žalobkyňa predloží v odvolacom konaní lekárske správy, z ktorých diagnostických záverov
vyplýva diametrálne odlišné posúdenie zdravotného stavu pacienta (posudzovanej osoby). Taktiež, ak
z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v doloženej zdravotnej dokumentácii chýbajú testy na pamäť, nie
je z pohľadu presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného možné sa s takým konštatovaním
uspokojiťabezakéhokoľvekbližšiehoodôvodnenia,ktorébyžalobkynidávaloodpoveďnazjavnýrozpor

medzi diagnostickým záverom z psychiatrického vyšetrenia a lekárskeho, resp. komplexného posudku,
ktorý bol podkladom preskúmavaného rozhodnutia žalovaného považovať v tejto časti odôvodnenie
rozhodnutia za spĺňajúce aspoň základné atribúty presvedčivosti, ktoré sú kladené na odôvodnenie
rozhodnutia správneho orgánu.

45. Správny súd nespochybňuje odbornú kompetenciu posudkových lekárov na hodnotenie zdravotného
stavu žiadateľov o príspevky, ani odbornú kompetenciu zamestnancov žalovaného a orgánu verejnej
správy prvého stupňa pre vypracovanie posudkových záverov a komplexných posudkov. Aj keď
komplexný posudok tvorí podklad rozhodnutia, podľa správneho súdu nepostačuje len mechanické
prevzatie záverov komplexného posudku do rozhodnutia (najmä záverov posudkového lekára, na

ktoré žalovaný stručne poukazuje), ale je potrebné, aby tieto boli účastníkovi konania vysvetlené vo
vzájomných súvislostiach, aby odpoveď na otázku, prečo posudzovaná osoba nie je odkázaná na
opatrovanie, bola riadne preskúmateľná.

46. K námietke žalované ohľadom lekárskych správ (B. vyšetrenie zo dňa 22.05.2024 a B. vyšetrenie

zo dňa 28.05.2024), ktoré boli realizované až po vydaní rozhodnutia žalovaného sa správny súd
stotožnil s argumentáciou žalovaného. Pre správny súd platí, že v zmysle § 135 ods. 1 SSP je pre súd
rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy. Lekárske správy,
ktoré predložila žalobkyňa boli vyhotovené a zdravotný stav jej matky bol posudzovaný až po vydaní
rozhodnutia žalovaného, čo logicky vylučuje možnosť, aby boli tieto lekárske správy tak pri vyhotovovaní

lekárskeho posudku ako aj pri rozhodovaní zo strany druhostupňového správneho orgánu akýmkoľvek
spôsobom zohľadňované, nakoľko v tom čase ešte neexistovali.

47. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako
aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo nedostatočné a preto správny súd nemal inú

možnosť ako ich zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie tak, ako je
to uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 191 ods.
3 písm. a) a ods. 4 SSP.

48. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu

vysloveného v tomto zrušujúcom rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP, opätovne vo veci rozhodnúť
preskúmateľným rozhodnutím, ktoré sa riadne a presvedčivo vysporiada s argumentáciou žalobkyne,
v súlade so zásadou dobrej verejnej správy. Pričom pri opätovnom rozhodovaní sa vysporiada aj so
žalobnými námietkami vznesenými v správnej žalobe vrátane lekárskych správ z B. vyšetrenia zo dňa
22.05.2024 a B. vyšetrenia zo dňa 28.05.2024.

49. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému

žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému.

51. V súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia
správneho súdu oprávnenému subjektu, podáva sa na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1/ SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo
konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej

sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).