Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 19, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/64/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421203011
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1421203011.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: M. V., nar.

XX.XX.XXXX, bytom V A. XX, F., zastúpený CONSULTA s.r.o., advokátska kancelária, Šafárikovo nám.
č. 4, Bratislava, IČO: 31 318 495, proti žalovanému: K.. H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, F.,
zastúpený KOLLÁRIKOVÁ s.r.o., so sídlom Pod násypom 4, Bratislava, IČO: 54 299 365, o určenie
vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 30.11.2021 domáhal určenia neplatnosti právneho

úkonu. Konkrétne, navrhol aby súd určil, že právny úkon - zmluvná dohoda o zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva zo dňa 30.03.1998, uzatvorená medzi predávajúcim M. V., bytom V zP. XX, F. a U. V.,
bytom V A. XX, F. a kupujúcim K.. H. V., bytom I. XX, F., predmetom ktorého bol predaj nehnuteľností
v k.ú. V. U., KNC parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha, výmera 696 m2, parc. č. XXXX/XX, ostatná
plocha, výmera 712 m2, parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha, výmera 703 m2, parc. č. XXXX/XX, ostatná
plocha, výmera 713 m2, parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha, výmera 372 m2, parc. č. XXXX/X, ostatná
plocha, výmera 177 m2 - je neplatný. O trovách konania žalobca navrhol rozhodnúť podľa § 262

C.s.p. Žalobu odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy zo 07.03.1950 medzi predávajúcim S. T. a
kupujúcimi maloletí H. V., M. V. a U. V. došlo k zápisu vlastníckeho práva na kupujúcich nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. území H., č. d. XXXX zo dňa 01.06.1950, pzkn. XXXX, PK parc. č. XXXX,
záhrada , parc. č. XXXX, pustota, parc. č. XXXX, roľa, celková výmera 59.500 m2, v pzkn. vl. č. XXX,
k.ú H., PK parc. č. XXXX, záhrada XXXX/X, vinohrad a les, parc. č. XXXX/X, pustota o celkovej výmere
86.500 m2, v pzkn. vl. č. XXXX, k.ú. H., PK parc. č. XXXX, záhrada, parc. č. XXXX, vinohrad o celkovej
výmere 169.500 m2, všetko za kúpnu cenu 165.000 Kčs. Na základe zmluvnej dohody o zrušení a

vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa § 141 Občianskeho zákonníka bol medzi zmluvnými
stranami každý v podiele 1/3 dňa 30.03.1998 uzavretý zmluvný vzťah, predmetom ktorého bol predaj
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. V. U., KNC parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha, výmera 696 m2,
parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha, výmera 712 m2, parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha, výmera 703 m2,
parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha, výmera 713 m2, parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha, výmera 372 m2,
parc. č. XXXX/X, ostatná plocha, výmera 177 m2, a to tak, že spoluvlastníci M. V. a U. V. predávajú K..
H. V. svoj spoluvlastnícky podiel, každý 1/3 za kúpnu cenu 75,-Sk/m2, t.j. celkom 84.325,-Sk, čím sa K..

H. V. stal vlastníkom týchto nehnuteľností. Dňa 17.04.1998 bola medzi spoluvlastníkmi K.. H. V., M. V. a
U. V., ako spoluvlastníkmi každý v 1/3 a Q. mestom SR uzavretá Zámenná zmluva č. XXXXXXXXXXXX,
predmetom ktorej bola zámena pozemkov vedených na LV č. XXXX k.ú V. U. na uvedených vlastníkov,
a to parc. č. KNE parc. č. XXXX/X, záhrada , výmera 696 m2, parc. č. XXXX/X, záhrada, výmera 712 m2,parc. č. XXXX/X, záhrada, výmera 703 m2, parc. č. XXXX/X, záhrada, výmera 713 m2, parc. č. XXXX/X,
záhrada, výmera 372 m2, za pozemky vedené na Hlavné mesto SR F., zamerané podľa geometrického
plánu č. 31366503-122/97 zo dňa 17.12.1997, vyhotovený K.. R. F., ktorý bol súčasťou znaleckého

posudku č. 67/1998 na stanovenie ceny nehnuteľností zo dňa 25.05.1998, vypracovaný R.. K.. Y. C..
Podľa znaleckého posudku bola cena predmetu zámeny stanovená podľa vyhl. MF SR č. 465/1991 Zb.
150,-Sk/m2 nasledovne: pozemky vedené na Hl. mesto SR BA: -parc. č. XXXX/XX, výmera 696 m2 -
104.400,-Sk, - parc. č. XXXX/XX, výmera 712 m2 - 106.800,-Sk,- parc. č. XXXX/XX, výmera 703 m2
- 105,450,-Sk, - parc. č. XXXX/XX, výmera 713 m2 - 106,950,-Sk, - parc. č. XXXX/XX, o výmere 372

m2 - 55,800,-Sk, celkovo: 479.400,-Sk, pozemky vedené na V. a spol. - parc. č. XXXX/XX, výmera 696
mX - 104.400,-Sk, - parc. č. XXXX/XX, výmera 712 m2 - 106.800,-Sk, - parc. č. XXXX/XX, výmera 703
m2 - 105,450,-Sk, - parc. č. XXXX/XX, výmera 713 m2 - 106,950,-Sk, - parc. č. XXXX/XX, o výmere
372 m2 - 55,800,-Sk, celkovo: 479.400,-Sk. Zmluvné strany takto boli vzájomne vyrovnané, keďže
cena zamieňaných nehnuteľností bola totožná. A na základe tejto zámennej zmluvy došlo k prevodu
vlastníctva na príslušnom Okresnom úrade, katastrálny odbor, pod č. V-3518/98 dňa 22.03.1999. Z

uvedeného vyplýva, že k dohode o zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva došlo medzi
účastníkmi dňa 30.03.1998, t.j. pred podpisom samotnej zámennej zmluvy, ktorá bola zo strany V. a spol.
uzavretá 01.04.1998. K zmene vlastníctva došlo 22.03.1999 a k zápisu vyporiadania spoluvlastníctva
dňa 29.04.1999. Z uvedeného vyplýva, že podmienky vyporiadania vrátane kúpnej ceny za podiely
spoluvlastníkov M. V. a U. V. boli stanovené vo výške 84.325,-Sk, teda skoro v polovičnej hodnote

ako bola stanovená cena na zámennej zmluve v celkovej výške 479.400,-Sk, tzn. že vyporiadania
jednotlivých podielov mala byť vo výške 159.800,-Sk (479.400,-Sk :3). Na základe vyššie uvedeného
má žalobca za to, že sa jedná o právny úkon, ktorý odporuje zákonu, zákon obchádza a je aj v rozpore s
dobrými mravmi. Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 30.03.1998 bola
uzavretá zo strany žalovaného účelovo, s cieľom znevýhodniť finančné vyporiadanie spoluvlastníkov.

Bola uzavretá o predmete prevodu, ktorý spoluvlastníci ešte nenadobudli. Majetková hodnota podielu
nehnuteľností bola v hrubom nepomere.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.07.2022 uviedol, že po 29 rokoch namieta premlčanie, resp.
prekludovanie akýchkoľvek majetkových nárokov žalobcu. Poznamenal tiež, že nový Civilný sporový

poriadok už neplatnosť právnych úkonov nepozná. Ďalej uviedol, že žalobca v žalobe nepriznal, že bol
zvýhodnený, že oveľa cennejší pozemok parc. č. XXXX/X vo výmere 685 m2, nachádzajúci sa nad
F. hradom patriaci ich rodičom získal od nich násilím, lebo mal nenávratnú pôžičku od zamestnávateľa
na stavbu rodinného domu, dom postavil na rodičovskom pozemku a 45 rokov si užíva spoločný
majetok patriaci do dedičstva po rodičoch. V tejto súvislosti žalovaný mieni podať žalobu, že tento

pozemok patrí do dedičstva po matke N. V. a na výstavbe žalobcovho domu sa zúčastnil aj otec M.
V.. Žalovaný tak podá žalobu, že 1/3 novovybudovaného domu nad Bratislavským hradom ul. V A. č.
XX patrí do dedičstva po spoločnom otcovi M. V.. Žalovaný k predmetu sporu ďalej uviedol, že prevod
pozemkov bol právoplatne rozhodnutý Okresným úradom, katastrálnym odborom 22.03.1999, kedy
sa žalobca stal vlastníkom zamenených parciel č. XXXX/XX, XXXX/XX až XX. Dohoda o vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva nadobudla právoplatnosť 29.04.1999. Žalovaný vo vyjadrení napokon
uviedol, že predmetné nehnuteľnosti užíval ako svoje vlastné v dobrej viere, že mu patria a preto v tomto
konaní uplatňuje vzájomný návrh: aby súd určil, že pozemkové nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX
registra ,,C“, nachádzajúce sa v katastrálnom území F., m.č. H. žalovaný vydržal.

3. Žalovaný v ďalšom vyjadrení zo dňa 16.11.2023 uviedol, že príprava dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva prebiehala paralelne k príprave zámeny pozemkov. Bratia boli informovaní
o zámene vrátane znaleckého posudku. Znalec určoval cenu pozemkov k ich zámene. Tak k znaleckému
posudku aj pristupovali. Ním stanovená cena pozemkov nebola pre nich smerodajná pre účel ich
dohody. V každom prípade cenu pozemkov 24 rokov nenamietal. Je ťažko uveriteľné, že sa so

znaleckým posudkom oboznámil až teraz. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bola
cena nehnuteľností stanovená dohodou. Mohli sa dohodnúť aj o bezodplatnom prevode. Dohoda bola
uzavretá tak ako bola, v širšom kontexte. Vtedy sa v rodine prejednával a rozdeľoval starorodičovský a
rodičovský majetok a žalobca získal bezplatne ten najcennejší rodičovský majetok a to pozemok nad
Bratislavským hradom, kde si postavil dom, ktorý doteraz užíva. Býva v tichej ulici V A. XX. Žalovaný

ďalej uviedol, že žalobca nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Žalobca neobsahuje
ani vzájomnú reštitučnú povahu - vrátiť kúpnu cenu. Pokiaľ žalobca namieta, že Dohoda bola spísaná
predtým, ako došlo k zámene pozemkov, žalovaný uviedol, že z tohto dôvodu je v Dohode článok V -
ktorý uvádza, že Dohoda nadobúda platnosť dňom právoplatnosti. Platnosť aj účinnosť Dohody vzniklapo vzniku vlastníckeho práva. V čase podpisovania Dohody boli mladí, všetci svojprávni, nikto nebol v
tiesni ani v omyle. Dohoda zodpovedala ich vôli. Ak sa žalobca domáha relatívnej neplatnosti právneho
úkon podľa § 40a OZ , jeho právo sa premlčalo v 3-ročnej premlčacej dobe. Ak sa domáha absolútnej

neplatnosti, žalovaný dobromyseľne užíval vlastnícke právo po dobu 24 rokov. Ak sa teda žalobca nestal
vlastníkom na základe Dohody, stal sa vlastníkom predmetných nehnuteľností vydržaním.

4. Podaním doručeným tunajšiemu súdu 20.11.2023 žalovaný špecifikoval vzájomný návrh tak, že sa
domáha určenia, že pozemky, ktoré užíval v dobrej viere 24 rokov so súhlasom žalobcu vydržal. Jedná

sa o pozemky vedené na LV č. XXXX nachádzajúce sa v okrese F. IV, obec BA, m.č. V. U., a to parc. č.
XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 132 m2, parc. č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere 696 m2, parc. č.
XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 712 m2, parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 703 m2, parc.
č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 713 m2, parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 372 m2.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.02.2024 uviedol, že má naliehavý právny záujem na požadovanom

určení, že je podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností s výškou spoluvlastníckeho podielu
1/3, nakoľko v súčasnosti je vlastnícke právo k tomuto pozemku evidované v prospech žalovaného
a žaloba je spôsobilým podkladom pre dosiahnutie zmeny zápisu vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu, čím sa odstráni stav faktickej a právnej neistoty
vo vzťahu k stranám sporu a vytvára zároveň pevný základ pre usporiadanie. Žalobca ďalej uviedol,

že keďže sa domáha určenia vlastníckeho práva, toto sa nepremlčuje. Pokiaľ sa jedná o vydržanie
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam uviedol, že žalovaný nepreukázal hmotnoprávne
predpoklady určenia vlastníckeho práva vydržaním. Predmetné pozemky vždy slúžili ako verejné
priestranstvo v rámci bytového sídliska v V. U.. Žalovaný nikdy toto priestranstvo fakticky neovládal,
neužíval a to priamo ani sprostredkovane (napr. prostredníctvom nájomcu). Nie je pravdou, že sa o ne

staral, kosil ich a pod. Žalobca ďalej uviedol, že trvá na tom, že sporná dohoda je absolútne neplatný
právny úkon Pre rozhodnutie o merite veci je otázkou prejudiciálnou. V zmysle zásady nemo plus iuris
(každý môže na druhého preniesť iba toľko práva, koľko má), nie je právne možné, aby k vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva k sporným pozemkom na základe spornej dohody došlo skôr, ako k jeho
nadobudnutiu na základe zámennej zmluvy. Takisto žalobca preukázal, že dohoda o cene vyporiadania

podielového spoluvlastníctva k sporným pozemkom nezodpovedala cenovým predpisom a dokonca
táto cena nebola žalobcovi doteraz ani vyplatená. Žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby v
nasledovnom znení:
Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/3 k pozemkom
evidovaným ako parcely reg. ,,C“ parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 696 m2, parc. č. XXXX/

XX, ostatná plocha o výmere 712 m2, parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 703 m2, parc. č.
XXXX/X, ostaná plocha o výmere 177 m2.
Žalobca navrhol vzájomnú žalobu zamietnuť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania.
6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.03.2024 uviedol, že Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva uzatvárali žalobca a žalovaný ako vlastníci. Zároveň boli tieto parcely predmetom

zámeny s hlavným mestom. Žalobca aj žalovaný zohľadnili tento zámer svojej vôle tým, že v
článku V Dohody upravili predmet prevodu odkazom na čísla parciel uvedené v Zámennej zmluve
č. XXXXXXXXXXXX a aj platnosť a účinnosť Dohody tak, aby zodpovedala stavu po zámene. Ak
by žalobca a žalovaný boli v momente podpisu Dohody aj považovaní za nevlastníkov označených
parciel, vznik ich vlastníctva bol v danom momente reálny, naviazaný na sled udalostí ku ktorým sami

prispievali. V deň podpisu Dohody bol text zámennej zmluvy s hlavným mestom, ku ktorej podpisu
došlo 01.04.1998 zo strany bratov V. a dňa 17.04.1998 zo strany mesta. (ďalej ako ,,Zámenná
zmluva“) všetkým zúčastneným známy, jej obsah bol dohodnutý, čakalo sa iba na overenie podpisov.
V Zámennej zmluve je uvedené, že ju schválilo mestské zastupiteľstvo 20.11.1997. Proces zámeny
teda prebiehal už 5 mesiacov. Akákoľvek modifikácia by znamenala potrebu opätovného schválenia

mestským zastupiteľstvom. Ak by žalobca a žalovaný podpísali Dohodu o vzájomnom vysporiadaní
pred Zámennou zmluvou s pôvodnými číslami parciel, mohlo dôjsť k zmareniu podpisu Zámennej
zmluvy, pretože by došlo k zmene vlastníckych pomerov. Preto dva dni pred podpisom Zámennej zmluvy
uzatvorili Dohodu, v ktorej vložili do zmluvy odkladaciu podmienku - nadobudnutie platnosti ,,dňom
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu Zámennej zmluvy č. XXXXXXXXXXXX“.

Majetková podstata - parcely boli vymenované tak, že svojou definíciou nadväzovali na označenie
uvedené v Zámennej zmluve s hlavným mestom. Zmluvné strany sa teda nezaväzovali na právny úkon k
neexistujúcemu právu vlastníctva, ale k vlastníckemu právu, ktoré prebiehalo procesom zmeny, čoho si
boliplnevedomíasanaňomaktívnepodieľali.Boloreálne,ževlastníckeprávo vtejtoformenadobudnú.V deň podpisu Dohody všetky okolnosti nasvedčovali ich dôvodnému predpokladu k zmene/vzniku
vlastníckehopráva vtakejforme,akobolovDohodeuvedenéaskutočnesatakajstalo.Kcenežalovaný
uviedol,žepozemkyvV.U.bolibratomV. vroku1986vyvlastnenéštátomzaúčelomvýstavbysídliskaH.

H., rovnako ako všetkým vlastníkom pozemkov v okolí. Pozemky boli medzičasom zastavané bytovými
domami. Žalovaný preto začal rokovanie o zámene pozemkov s hlavným mestom. Po celé roky bolo
vlastníctvo pozemkov stratené a len zásluhou žalovaného došlo k ich záchrane a znovunadobudnutiu
vlastníctva. Táto námaha a zásluha žalovaného bola zohľadnená pri obsahu Dohody a stanovení ceny.
Výškakúpnejceny,ktoránezodpovedácenovýmpredpisombymohlabyťdôvodomrelatívnejneplatnosti

zmluvy, nie jej absolútnej neplatnosti, pričom lehota na uplatnenie relatívnej neplatnosti už uplynula.
Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca, žalovaný a ich brat Vladimír vlastnili pred zámenou pozemkov s
hlavným mestom ešte ďalšie parcely, ktoré previedli kúpnou zmluvou z 13.02.1084 na tri sestry a Y. V..
Urobilitakpreto,lebovčase,keďichstarýoteckúpilparcelyvV.U.,sestryeštenebolinasvete.Vprípade
tohto prevodu tiež nebola cena stanovená znaleckým posudkom, ale len dohodou zmluvných strán. F. V.
sú fyzické osoby, ktoré si mohli cenu stanoviť dohodou, čo sa aj stalo. Žalovaný nemá prečo dokazovať

zaplatenie kúpnej ceny žalobcovi, pretože po 26 rokoch sa doklad z banky získať nedá a prípadná
opätovný nárok na zaplatenie kúpnej ceny je premlčaný. Žalovaný tiež poukazoval na skutočnosť, že pri
vysporiadavaní pozemkov medzi bratmi bolo vzaté do úvahy aj to, že žalobca z majetku po starom otcovi
eštezaživotarodičov postavildomnauliciVzáhradáchč.XX,parc.č.XXXX/X vkat.území F.-L.mesto
(v blízkosti F. hradu). Pričom táto parcela 1751/3 bola pôvodne záhradou k rodinnému domu starého

otca. Prepisom pozemku ostal rodičovský dom V A. XX s malou prednou záhradkou. Sľub, že pozemok
časom upraví, nebol zo strany brata nikdy splnený. Teda z majetku po starom otcovi užíva žalobca
výrazne najväčší podiel. Pokiaľ sa jedná o vydržanie, v prípade, ak by súd vyhodnotil Dohodu ako
neplatnú, žalovaný trvá na tom, že predmetné pozemky vydržal. Pôvodne ich oplotil a označil ceduľkou
zákaz vstupu, ale estetika oplotenia bola predmetom kritiky z rôznych strán. Žalovaný s manželkou

plot udržiavali od mája 1999 do septembra 2012, pestovali tam liečivé bylinky, čo robia doteraz na
menšej ploche. Namiesto plotu vytvorili ohradenie drôtom s nápisom zákaz vstupu parc. č. XXXX,
zber byliniek zakázaný, majiteľ: s uvedením tf. čísla. Je neformálnou dohodou medzi mestskou časťou
a žalovaným, že kým pozemky necháva priechodné pre verejnosť, mestská časť zabezpečí kosenie.
Pozemky nie sú neoplotené z dôvodu, že by ako nerozumný vlastník nemal záujem o svoje vlastníctvo,

ale práve naopak. Ako rozumný vlastník zabezpečil kosenie vzájomne výhodným spôsobom. Ak by
súd vyhodnotil Dohodu ako neplatnú, nadobudol vlastníctvo nehnuteľností najneskôr 10 rokov od zápisu
žalovaného ako vlastníka do katastra, teda 29.04.2009. Žalovaný vo vyjadrení napokon uviedol, že v
prípade vyslovenia neplatnosti Dohody žiada zaviazať žalobcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia -
ceny uvedenej v Dohode vrátane inflácie a to sumy 206.560,77,- Sk (suma vypočítaná podľa inflačnej

kalkulačky). Žalovaný s poukazom na vyššie uvedené navrhol žalobu zamietnuť. Priznať mu nárok
na náhradu trov konania. Alternatívne navrhol potvrdiť mu vydržanie výlučného vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam.

7. Žalobca vo vyjadrení z 15.04.2024 uviedol, že žalobca sa predmetnou žalobou domáha určenia, že

právny úkon Zmluvná dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 30.03.1998
je neplatná. Sporné pozemky nadobudli strany sporu na základe Zámennej zmluvy zo dňa 17.04.1998.
Okrem zjavnej časovej diskrepancie medzi podpismi predmetných zmlúv, žalobca namietal aj dohodu
o kúpnej cene. Žalobca považuje právny úkon obsiahnutý v spornej dohode za úkon, ktorý je v
rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko svojim obsahom odporuje zákonu, resp. zákon

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Sporná dohoda bola uzavretá účelovo, s cieľom znevýhodniť
finančné vysporiadanie spoluvlastníkov, bola uzatvorená s predmetom prevodu, ktorý zmluvné strany
eštenenadobudli,tedaakoodkladaciupodmienkuplatnostipredsamotnýmpodpisomZámennejzmluvy.
Zmluvné strany sa teda zaväzovali na právny úkon k neexistujúcemu právu vlastníctva, ktoré ešte
nenadobudli a za podmienok, ktoré ich uviedli do omylu. Žalobca trvá na tom, že sporná dohoda je

absolútne neplatný právny úkon. Nie je právne možné, aby k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva
a sporným pozemkom na základe spornej Dohody došlo skôr, ako k jeho nadobudnutiu na základe
Zámennej zmluvy. Takisto žalobca preukázal, že dohoda o cene nezodpovedala cenovým predpisom
a dokonca táto cena žalobcovi ani nebola vyplatená. Nemohlo teda dôjsť k vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva k pozemkom, ktorých bolo v predmetnom čase výlučným vlastníkom hlavné mesto.

Vyššie uvedené jasne potvrdzuje, že Sporná dohoda je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko
jej predmet nebol vo vlastníctve účastníkov a teda nebolo možné ho vzájomne vyporiadať. Žalobca
trvá na tom, že pri podpise Spornej dohody bol uvedený do omylu ohľadne vlastníctva jej predmetu a
ohľadne jeho vyporiadania. K návrhu žalovaného určiť, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiamnadobudol vydržaním, žalobca uviedol, že žalovaný tento nárok ničím nepreukázal. Sporné pozemky
vždy slúžili ako verejné priestranstvo v rámci bytového sídliska v V. U.. Žalovaný nikdy toto verejné
priestranstvo fakticky neovládal, neužíval a nebral z neho úžitky. Žalobca nesúhlasí so žalovaným

vyčíslenou výškou bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný nepreukázal, že v minulosti uhradil
žalobcovi sumu zodpovedajúcu finančnému vyporiadaniu.
S poukazom na vyššie uvedené navrhol určiť, že žalobca je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho
podielu vo veľkosti 1/3 k pozemkom evidovaným ako parcely registra ,,C“ parc. č. XXXX/XX - ostatná
plocha o výmere 696 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 712 m2, parc. č. XXXX/XX -

ostaná plocha o výmere 703 m2 a parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 177 m2.
Vzájomnú žalobu žalovaného navrhol zamietnuť.
Žalobcovi priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Na pojednávaní konanom dňa 23.09.2024 súd zmenu žaloby pripustil.
Žalobný návrh tak znie:
že žalobca je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/3 k pozemkom evidovaným

ako parcely registra ,,C“ parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 696 m2, parc. č. XXXX/XX -
ostatná plocha o výmere 712 m2, parc. č. XXXX/XX - ostaná plocha o výmere 703 mX a parc. č. XXXX/
X - ostatná plocha o výmere 177 m2.
V prípade úspechu žalobcu v konaní sa žalobcovi priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu.
8. Na pojednávaní konanom dňa 27.01.2025 žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol. Žalovanému

priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Alternatívne, aby súd v súlade s
ust. § 359a zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok vydal uznesenie, ktorým potvrdzuje
vydržanie výlučného vlastníckeho práva navrhovateľom k nehnuteľnosti, pozemku parcela reg. ,,C“,
parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 696 m2, parcela reg. ,,C“, parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha
ovýmere712m2,parcelareg.,,C“,parc.č.XXXX/XX,ostatnáplochaovýmere703m2,parcelareg.,,C“,

parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 713 m2, parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 372
m2, parcela reg. ,,C“, parc. č. XXXX/X, ostatná plocha o výmere 177 m2, zapísanej na LV č. XXXX,
vedenom Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, okres F. IV, obec F. - V. U.,
katastrálne územie V. U., ku dňu 29.04.2009.

9. Na uvedenom pojednávaní súd zmenu žaloby pripustil.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán sporu, výsluchom strán
sporu, kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 07.03.1950, dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva zo dňa 30.03.1998, zámennou zmluvou zo dňa 17.04.1998, znaleckým posudkom

znalca R.. K.. Y. C. č. 67/1998, kúpnou zmluvou zo dňa 20.02.1983, fotodokumentáciou, ako aj ostatným
obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca trvá na tom, že žalobou napádaná
dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je absolútne neplatným právnym úkonom,

jej právne účinky nemohli nastať. Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Pokiaľ sa jedná o vzájomný návrh, žalovaný nepreukázal základný predpoklad vydržania, ktorým je
faktická držba predmetnej nehnuteľnosti po zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Neplatnosť dohody o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vidí žalobca v tom, že v čase uzavretia predmetnej
Dohody neboli vlastníkmi predmetných nehnuteľností a teda nemohli zrušovať a vyporiadavať podielové

spoluvlastníctvo k nim. Nemôže sa predsa zrušiť podielové spoluvlastníctvo, ktoré neexistuje. Žalobca
tiež namieta, že jeho vyrovnávací podiel za prevod spoluvlastníckeho podielu nezodpovedal trhovým
podmienkam v danom čase a tento vyrovnávací podiel mu nikdy nebol ani vyplatený.

12. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalobca v 02/1984 podpísal kúpnu

zmluvu na 3 parcely v rovnakej lokalite, ktorými previedol svoj spoluvlastnícky podiel na tri sestry a
synovca, ktorý je synom žalovaného. V 11/1987 bola predmetná zámenná zmluva schválená mestským
zastupiteľstvom, pričom pred jej schválením mal žalobca možnosť jej znenie pripomienkovať. Dňa
30.03.1998 žalobca podpísal predmetnú dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
ktorá obsahom zachytávala čísla parciel dohodnuté, zamerané geometrickým plánom za účelom

zámennejzmluvy.Dňa01.04.1998,tedaibao2dnineskôržalobcapodpísalzámennúzmluvu.V07/1998
žalobca podpísal návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Za predpokladu, že by mu nebol vyplatený
jeho vyrovnávací podiel, návrh na vklad nemusel podpísať. Pokiaľ je žalovanému vytýkané, že sa o
svoje nehnuteľnosti nestará, tak opak je pravdou. Ako jediný zo súrodencov celé roky viedol súdnyspor o neplatnosť vyvlastnenia za socializmu a dosiahol jeho zrušenie a obnovu vlastníckeho práva
súrodencov.Rovnakobolbdelý,keďdosiaholzámennúzmluvusmestom.Pretožeinak,bybratiavlastnili
pozemky pod panelákmi. A rovnako bol bdelý, keď po zvážení svojich možností prenechal svoj majetok

prechodný pre verejnosť. Mestská časť na oplátku zabezpečuje kosenie. Kataster nehnuteľností dnes
nepracuje dôslednejšie, než pracoval v roku 1988. Vtedy rozhodol o vklade vlastníckeho práva na
základe predložených zmlúv a vyhodnotil odkladaciu podmienku účinnosti dohody ako platnú. Žalovaný
považuje predmetnú žalobu podanú po 22 rokoch za účelovú a všetky tvrdenia ohľadom jej neplatnosti
sú namietané a z vypočítavosti.

13. Žalobca na pojednávaní uviedol, že Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo
dňa 30.03.1998 je neplatná. Ani doposiaľ mu nebola žalovaným zaplatená cena za jeho spoluvlastnícky
podiel, suma 84.325,-Sk. V roku 1998 to bola vysoká suma, ktorá predstavovala jeho celoročný plat.
So žalovaným mal vždy dobrý vzťah, sľuboval mu, nech vyčká, že mu tie peniaze dá, no roky plynuli
a nedal mi nič. Napriek tomu považoval za nekorektné a neseriózne zažalovať ho na súde. Dohodu o

vyporiadaní podpísal a podpísal aj návrh na vklad, no všetko to boli špekulatívne úkony žalovaného,
všetko robil tak, ako mu to vyhovovalo. Dokumenty, ktoré podpisoval čítal, ale zvyčajne žalovaný robil
všetko na rýchlo, prišiel, povedal, toto treba podpísať, musí sa to na druhý deň dať na súd, na úrad
a pod. So žalovaným mal dobrý vzťah cca do roku 2014, pokým sa neriešilo dedičské konanie po ich
mame a otcovi.

14. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že účastníci predmetnej dohody podpísali a kataster po odbornom
posúdení a zohľadnení odkladacích podmienok, ako odborná inštitúcia dohodu schválil a vklad povolil.
Keďže na liste vlastníctva je vyznačená poznámka, žalobca mu proste blokuje jeho pozemok.

15. Z listinných dôkazov súd zistil:

16. Z dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 30.03.1998 súd zistil,
že spoluvlastníci K.. H. V., M. V. a U. V. sa dohodli na zrušení a vyporiadaní svojho podielového
spoluvlastníctva v prospech spoluvlastníka K.. H. V., ktorému spoluvlastník M. V. odovzdáva do

vlastníctva 1/3 svojho spoluvlastníctva a spoluvlastník U. V. mu odovzdáva do vlastníctva 1/3 svojho
spoluvlastníctva k pozemkom nachádzajúcim sa v kat. území F. - V. U., parc. č. XXXX/XX o ostatná
plocha o výmere 696 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 712 m2, parc. č. XXXX/XX -
ostatná plocha o výmere 703 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 713 m2, parc. č. XXXX/XX
-ostatnáplochaovýmere372m2,akosúvšetkyvyššieuvedenépozemkyoznačenévzámennejzmluve

č. XXXXXXXXXXXX, ktorú zmluvu zmluvné strany uzavreli s Hlavným mestom SR Bratislava, a parc. č.
XXXX/X -ostatná plocha vo výmere zostatku 177 m2 po oddelení (549 m2 - 372 m2), pozemok zapísaný
v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, nachádzajúci sa rovnako, ako všetky pozemky uvedené v
tejto zmluvnej dohode v katastrálnom území V. U. v okrese F. IV. V článku K.. dohody sa K.. H. V.
zaviazal zaplatiť zmluvnej strane - svojmu bratovi U. V. sumu 84.325,-Sk (75,-Sk/m2) a svojmu bratovi

U. V. sumu 84.325,-Sk (75,-Sk/m2) do 14 dní od účinnosti tejto dohody. V článku V. dohody účastníci
zmluvnejdohodyvzalinavedomie,žetátozmluvanadobudneplatnosť dňomprávoplatnostirozhodnutia
o povolení vkladu podľa zámennej zmluvy č. XXXXXXXXXXXX a potom účinnosť dňom právoplatného
rozhodnutia o povolení vkladu podľa tejto zmluvy odborom katastrálnym Okresného úradu Bratislava
IV a že zmluvnými prejavmi sú účastníci tejto zmluvnej dohody viazaní už svojimi podpismi odo dňa

uzavretia tejto zmluvy.

17. Zo zámennej zmluvy č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 17.04.1998 súd zistil, že Hlavné mesto SR
Bratislava a K.. H. V., M. V. a U. V. uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bola zámena nehnuteľností medzi
zmluvnými stranami. Podľa tejto zmluvy Hlavné mesto je výlučným vlastníkom pozemkov v k.ú. V. U. a

to: parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 696 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 712
m2, parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 703 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere
713 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 372 m2. Zmluvná strana je výlučným vlastníkom
združených pozemkov v katastrálnom území V. U. a to: parc. č. XXXX/X - záhrada vo výmere 696 m2,
zapísaná v KN na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X - záhrada vo výmere 712 m2, zapísaná na LV č. XXXX,

parc.č.XXXX/X,záhradavovýmere703m2,zapísanávKNnaLVč.XXXX,parc.č.XXXX/X,záhradavo
výmere 713 m2, zapísaná v KN na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X, záhrada vo výmere 372 m2, zapísaná
v KN na LV č. XXXX. Podľa článku 4 zmluvy, touto zmluvou odovzdáva do vlastníctva hlavné mesto
zmluvnej strane nehnuteľnosti uvedené v čl. 3 ods. 2, ktorá ich prijíma do svojho vlastníctva. Podľačlánku 5 zmluvy touto zmluvou odovzdáva do vlastníctva zmluvná strana hlavnému mestu nehnuteľnosti
uvedené v odseku 3 tohto článku, ktoré ich prijíma do svojho výlučného vlastníctva. Podľa článku 4 bod
1 zámennej zmluvy, túto zámenu nehnuteľností schválilo Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR

Bratislavy na svojom zasadnutí dňa 20.11.1997 uznesením č. 635/1997.

18. Zo znaleckého posudku znalca R.. K.. Y. C. č. 67/1998 o cene nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX,
parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/X, parc. č.
XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X kat. územie V. U. súd zistil, že znalec pri

oceňovaní pozemkov vychádzal zo základnej ceny 150,-Sk/m2.

19. Z kúpnej zmluvy zo dňa 20.02.1983 súd zistil, že K.. H. V., M. V. a U. V. predali svojim sestrám N.
H., V. U. a K.. E. N. pozemky nachádzajúce sa v kat. území H., pričom pri stanovení kúpnych cien sa
vychádzalo z ceny pozemkov 15,-Sk/m2.

20. Právne súd vec posúdil nasledovne:

21. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

22. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil,
že je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/3 k pozemkom evidovaným ako
parcely registra ,,C“ parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 696 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatná
plocha o výmere 712 m2, parc. č. XXXX/XX - ostaná plocha o výmere 703 m2 a parc. č. XXXX/X -
ostatná plocha o výmere 177 m2.

23. Bez ohľadu na argumentáciu žalobcu sa súd prioritne zaoberal otázkou vecnej legitimácie po
preskúmaní ktorej zistil, že účastníkmi konania nie sú všetky osoby, ktoré môžu byť meritórnym
rozhodnutím súdu dotknuté.

24. Posúdenie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho rozhodnutia, pričom vecnú

legitimáciu je súd povinný skúmať vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania
nenamieta (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 205/2009 z 29.06.2010). Zistenie nedostatku vecnej
legitimácie má vždy za následok zamietnutie žaloby. Nedostatkom vecnej legitimácie nie je len situácia,
kde táto chýba na strane žalobcu (nedostatok aktívnej vecnej legitimácie) alebo na strane žalovaného
(nedostatok pasívnej vecnej legitimácie), ale aj situácia, kde účastníkmi konania nie sú všetci tí, ktorí

nimi majú byť, napr. všetci nerozluční spoločníci (porovnaj R 109/2000, podľa ktorého ,,Ak sa takého
konania nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, nemôže súd návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej
legitimácie“).

25. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu od ktorej je v

konečnom dôsledku závislý výsledok sporu, teda to, či žalobca bude v konaní úspešný. Súd skúma
vecnú legitimáciu vždy aj bez návrhu, nezávisle od uplatnených prostriedkov procesnej obrany a útoku,
a aj v prípade, že ju žiadna zo strán v konaní nenamietla.

26. Účastníci konania vo vzťahu k podanej žalobe, resp. k požadovanému určeniu, ktorého sa domáha

žalobca by mali byť všetky tie subjekty o ktorých právach alebo povinnostiach sa v tomto spore koná,
pretože nikomu nemožno nanútiť proti jeho vôli alebo bez jeho vedomia žiadne práva alebo povinnosti,
keďže výrok rozsudku je právoplatný predovšetkým pre sporové strany.

27. Kto je účastníkom konania vymedzuje procesné právo. Kto je vecne legitimovaný vymedzuje výlučne

právo hmotné. Vecná legitimácia (aktívna či pasívna) je teda stav vyplývajúci z hmotného práva. To
znamená, že účastník konania je nositeľom práva, resp. povinnosti, o ktoré v súdnom konaní ide.
Pre posúdenie otázky vecnej legitimácie je rozhodujúce to, ako je vymedzený predmet konania v
návrhu na začatie konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že jenositeľom(výlučnýmnositeľom)hmotnoprávnehooprávnenia,alebookomžalobcatvrdí,žejenositeľom
(výlučným nositeľom) hmotnoprávnej povinnosti, o ktoré v konaní ide. To, či navrhovateľ a odporca
sú nositeľmi hmotnoprávneho oprávnenia alebo hmotnoprávnej povinnosti sa ukáže až v samotnom

konaní. Ak nebol účastník aktívne alebo pasívne legitimovaný (výlučne legitimovaný) návrh na začatie
konaniasazamietne.Zhľadiskaposúdeniavecnejlegitimácieniejerozhodujúce,čianazákladečohosa
navrhovateľdomnieva,žesubjekt,protiktorémunávrhsmeruje,jeúčastníkomurčitéhohmotnoprávneho
vzťah, ale vždy iba to, či ním objektívne je alebo nie je. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva,

o ktoré v konaní ide (rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo224/2008 zo dňa 14.10.2009).

28. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že v súčasnosti podaná žaloba nemôže mať úspech, pretože za
účastníkov súdneho konania v nej nie sú označené všetky osoby, ktoré nimi majú byť. Z obsahu podanej
určovacej žaloby vyplýva, že žalobca v žalobe neoznačil ako účastníkov konania všetky subjekty, o
ktorých právach, povinnostiach resp. právnom postavení sa má v tomto konaní rozhodnúť. Žalobca

totiž opomenul za účastníka konania označiť Vladimíra V., ktorého právneho postavenia by sa ním
požadované určenie (určenie neplatnosti dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva)
nepochybne podstatným spôsobom dotklo. V danom prípade aj U. V. mal vystupovať na strane žalobcu,
poťažne na strane žalovaného. Prípadné určenie požadované žalobcom, hoci len v rovine riešenia tejto
predbežnej otázky by sa dotklo práv všetkých týchto subjektov, nie iba žalobcu a žalovaného, ako boli

označení v podanej žalobe.

29. Inými slovami, predmetná žaloba bola podaná žalobcom M. V.. V tomto konaní sa žalobca
domáha určenia vlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam s odôvodnením, že dohoda o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 30.03.1998 je absolútne neplatný právny úkon. V

dohode o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva je jej predmetom vždy celá vec patriaca do podielového
spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov k tejto veci. Účastníkmi
konania o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k veci musia byť všetci spoluvlastníci, lebo takáto
dohoda zaväzuje len jej účastníkov. Ide o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo. Preto, pokiaľ
sa na konaní o určenie neplatnosti dohody o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nezúčastnia všetci

nerozluční spoločníci, súd nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z
hmotného práva. Žalobca sa vzhľadom na výšku jeho spoluvlastníckeho podielu nemôže domáhať
neplatnosti celej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

30. Vzhľadom k tomu, že účastníkmi konania v danom prípade nie sú všetci tí, ktorí nimi majú byť, bolo

potrebné podanú žalobu bez skúmania jej dôvodnosti zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie.

31. Súd k vyššie uvedenému ešte dodáva, že skúmanie vecnej legitimácie má prednosť pred vecným
prieskumom sporu, ktorej nedostatok bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby. Súd sa preto nemusí
zaoberať osvedčením naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a k zamietnutiu žaloby

má pristúpiť z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie, ktorú ani v priebehu konania žalobca neodstránil.

32. Napriek uvedenému, keďže súd vykonal dokazovanie aj do hmotnoprávnej stránky, rovnako
uzatvára, že predmetnej žalobe nebolo možné vyhovieť.

33. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

34. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie

je v rozpore s jazykovým prejavom.

35.Podľa§36ods.1Občianskehozákonníkavznik,zmenualebozánikprávačipovinnostimožnoviazať
na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa
neprihliada.

36. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.37. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

38. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

39. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje,
najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávnom zadržuje.

40. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

41. Predmetom posúdenia bol nárok žalobcu, ktorý sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom

spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/3 k pozemkom evidovaným ako parcely registra ,,C“ parc. č.
XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 696 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 712 m2, parc.
č. XXXX/XX - ostaná plocha o výmere 703 m2 a parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 177 m2.

42. Žalobca považuje Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa za absolútne

neplatný právny úkon.

43. Ani s týmto právnym názorom žalobcu sa súd nestotožňuje.

44. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctvazodňa30.03.1998uzatváraližalobcaažalovanýakovlastníci.Zároveňbolitietoparcely
predmetom zámeny s hlavným mestom. Žalobca aj žalovaný zohľadnili tento zámer svojej vôle tým, že
v článku V Dohody upravili predmet prevodu odkazom na čísla parciel uvedené v Zámennej zmluve
č. XXXXXXXXXXXX a aj platnosť a účinnosť Dohody tak, aby zodpovedala stavu po zámene. Ak
by žalobca a žalovaný boli v momente podpisu Dohody aj považovaní za nevlastníkov označených

parciel, vznik ich vlastníctva bol v danom momente reálny, naviazaný na sled udalostí ku ktorým sami
prispievali. V deň podpisu Dohody bol text zámennej zmluvy s hlavným mestom, ku ktorej podpisu
došlo 01.04.1998 zo strany bratov V. a dňa 17.04.1998 zo strany mesta. (ďalej ako ,,Zámenná
zmluva“) všetkým zúčastneným známy, jej obsah bol dohodnutý, čakalo sa iba na overenie podpisov.
V Zámennej zmluve je uvedené, že ju schválilo mestské zastupiteľstvo 20.11.1997. Proces zámeny

teda prebiehal už 5 mesiacov. Akákoľvek modifikácia by znamenala potrebu opätovného schválenia
mestským zastupiteľstvom. Ak by žalobca a žalovaný podpísali Dohodu o vzájomnom vysporiadaní
pred Zámennou zmluvou s pôvodnými číslami parciel, mohlo dôjsť k zmareniu podpisu Zámennej
zmluvy, pretože by došlo k zmene vlastníckych pomerov. Preto dva dni pred podpisom Zámennej zmluvy
uzatvorili Dohodu, v ktorej vložili do zmluvy odkladaciu podmienku - nadobudnutie platnosti ,,dňom

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu Zámennej zmluvy č. XXXXXXXXXXXX“.
Majetková podstata - parcely boli vymenované tak, že svojou definíciou nadväzovali na označenie
uvedené v Zámennej zmluve s hlavným mestom. Zmluvné strany sa teda nezaväzovali na právny úkon
k neexistujúcemu právu vlastníctva, ale k vlastníckemu právu, ktoré prebiehalo procesom zmeny, čoho
si boli plne vedomí a sa na ňom aktívne podieľali. Bolo reálne, že vlastnícke právo v tejto forme

nadobudnú.VdeňpodpisuDohodyvšetkyokolnostinasvedčovali ichdôvodnémupredpokladukzmene/
vzniku vlastníckeho práva v takej forme, ako bolo v Dohode uvedené a skutočne sa tak aj stalo. V
tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru, keď podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo
981/2001z11.12.2002podľaktorého,,Samaskutočnosť,žepredávajúcivdobeuzavretiakúpnejzmluvy
nebol ani vlastníkom predávanej veci ani nemal právo s ňou nakladať, nečiní zmluvu neplatnou, najmä

keď účinnosť kúpnej zmluvy bola odložená na riadne nadobudnutie veci predávajúcim“. V odôvodnení
súd uviedol, že ,, funkciou, či zmyslom kúpnej zmluvy je, aby predávajúci kupujúcemu zabezpečil
predmet kúpy - umožnil mu jeho nadobudnutie. Podľa citovaného ustanovenia na základe ž uzavretej
kúpnej zmluvy vzniká predávajúcemu povinnosť zabezpečiť predmet kúpy a odovzdať ho kupujúcemu
na prevzatie. Ak sa nedohodnú inak, nadobúda kupujúci vlastníctvo k predmetu kúpy nie okamihom

uzavretia kúpnej zmluvy, ale až jej prevzatím, a v prípade veci nehnuteľnej vkladom do katastra
nehnuteľností. V uvedených prípadoch teda prechodu vlastníctva predchádza uzavretie kúpnej zmluvy.
Predávajúci tak v dobe uzavretia zmluvy nemusí byť jej vlastníkom, zaväzuje sa len, že ju kupujúcemu
zabezpečí, resp. predá“. Ďalej sa súd vyjadril, že ,,V dobe, keď bola sporná kúpna zmluva uzavretá,bolo reálne, že sa predávajúci stane vlastníkom predávaných nehnuteľností, a práve z toho dôvodu bola
účinnosť tejto zmluvy viazaná na odkladaciu podmienku. Splnením tejto podmienky sa inak platná kúpna
zmluva stala účinná a následný vklad vlastníckeho práva žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam

celý ich predaj v súlade s právom legitímne zavŕšil. Ustanovenie o neplatnosti právnych úkonov podľa
§ 39 ani podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka na danú zmluvu nie je možné aplikovať, pretože
neexistuje ustanovenie zákona, ktorému by sporná zmluva odporovala, ani nie je možné povedať,
že by v dobe uzavretia zmluvy nemohol predávajúci podľa nej plniť“. Pokiaľ sa jedná o žalobcom
namietanú cenu nehnuteľností, vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že pozemky v V. U. boli

bratom V. v roku 1986 vyvlastnené štátom za účelom výstavby sídliska H. H., rovnako ako všetkým
vlastníkom pozemkov v okolí. Pozemky boli medzičasom zastavané bytovými domami. Žalovaný preto
začal rokovanie o zámene pozemkov s hlavným mestom. Po celé roky bolo vlastníctvo pozemkov
stratenéalenzásluhoužalovanéhodošlokichzáchraneaznovunadobudnutiuvlastníctva.Tátonámaha
a zásluha žalovaného bola zohľadnená pri obsahu Dohody a stanovení ceny. Výška kúpnej ceny,
ktorá nezodpovedá cenovým predpisom by mohla byť dôvodom relatívnej neplatnosti zmluvy, nie jej

absolútnej neplatnosti, pričom lehota na uplatnenie relatívnej neplatnosti už uplynula. Žalobca, žalovaný
a ich brat U. vlastnili pred zámenou pozemkov s hlavným mestom ešte ďalšie parcely, ktoré previedli
kúpnou zmluvou z XX.XX.XXXX na tri sestry a Y. V.. Urobili tak preto, lebo v čase, keď ich starý otec
kúpil parcely v V. U., sestry ešte neboli na svete. V prípade tohto prevodu tiež nebola cena stanovená
znaleckým posudkom, ale len dohodou zmluvných strán. F. V. sú fyzické osoby, ktoré si mohli cenu

stanoviť dohodou, čo sa aj stalo. Žalobcovi nič nebránilo v tom, dať si predmetné nehnuteľnosti oceniť.
Žalovaný nemá prečo dokazovať zaplatenie kúpnej ceny žalobcovi, pretože po 26 rokoch sa doklad z
banky získať nedá a prípadná opätovný nárok na zaplatenie kúpnej ceny je premlčaný. Žalovaný tiež
poukazoval na skutočnosť, že pri vysporiadavaní pozemkov medzi bratmi bolo vzaté do úvahy aj to, že
žalobca z majetku po starom otcovi ešte za života rodičov postavil dom na ulici V záhradách č. XX,

parc. č. XXXX/X v kat. území F. - L. mesto (v blízkosti F. hradu). Pričom táto parcela XXXX/X bola
pôvodne záhradou k rodinnému domu starého otca. Prepisom pozemku ostal rodičovský dom U. XX s
malou prednou záhradkou. Sľub, že pozemok časom upraví, nebol zo strany brata nikdy splnený. Teda
z majetku po starom otcovi užíva žalobca výrazne najväčší podiel.

45. S poukazom na vyššie uvedené súd uzatvára, že predmetná Dohodu o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva zo dňa 30.03.1998 je potrebné považovať za platnú, pokiaľ účastníci
tejto Dohody dodatočne vlastnícke právo k predmetným pozemkom získali. V tejto súvislosti súd
opätovne poukazuje na článok V. Dohody, v ktorom bolo jasne zmluvnými stranami dohodnuté, že
Zmluva (Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva) nadobudne platnosť dňom

právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu podľa Zámennej zmluvy č. XXXXXXXXXXXX tj. dňa
22.03.1999 a potom účinnosť dňom právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu podľa tejto Zmluvy
odborom katastrálnym Okresného úradu Bratislava IV tj. dňa 29.04.1999. Ustanovenie § 39 či 37 ods.
2 Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov nemožno na danú vec aplikovať, pretože
niet takého zákonného ustanovenia, ktorému by sporná Dohoda odporovala. V neposlednom rade

sa nemožno nestotožniť aj s obranou žalovaného v tom, že kataster nehnuteľností dnes nepracuje
dôslednejšie, než pracoval v roku 1998. Vtedy rozhodol o vklade vlastníckeho práva na základe
predložených zmlúv a vyhodnotil odkladaciu podmienku účinnosti dohody ako platnú.

46. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak,
že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, proti neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

48. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Mestského súdu Bratislava IV na Krajský súd v
Bratislave, a to písomne.Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal n a súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania.

Podľa § 364 C.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.