Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 25, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/221/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201405
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201405.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, so
sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 proti žalovanému: Úrad na ochranu
osobných údajov, so sídlom Budova Park One, Námestie 1. mája 18, 811 06 Bratislava, IČO: 36 064 220,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: 00334/2019-Op-4 zo dňa 27.09.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave opatrenie žalovaného Úradu na ochranu osobných údajov č. k.:
00334/2019-Op-4 zo dňa 27.9.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 28.11.2018 doručil navrhovateľ A. B., bytom A. XXX/XX, XXX XX A. (ďalej len navrhovateľ)
žalovanémunávrhnazačatiekonaniaoochraneosobnýchúdajov,vktoromuviedol,žežalobcaporušuje
ochranu jeho osobných údajov tak, že zasiela citlivé dokumenty týkajúce sa jeho osoby, najmä zásielku
„Žiadosť o zahraničný invalidný dôchodok“ obyčajnou nedoporučenou zásielkou, t.j. bez akéhokoľvek
potvrdenia o odoslaní, podacieho čísla a bez akejkoľvek záruky, že zásielka bude v poriadku doručená

a nestratená, prípadne zneužitá treťou osobou. Týka sa to zásielky, ktorá obsahovala jeho citlivé osobné
informácie ako lekársku správu, výpis jeho zamestnaneckého pomeru v Dánsku, vrátane rodného čísla
aj dánskeho čísla CPR (osobný identifikátor) a ďalšie formuláre, ktoré sú potrebné na žiadosť o invalidný
dôchodok. Na základe tohto návrhu začal žalovaný konanie o ochrane osobných údajov v zmysle ust. §
100 ods. 1 zákona č. 18/2018 Z z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len ZOOÚ).

2. Rozhodnutím č. 00050/2019-Os-16 z 13.06.2019 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie) žalovaný
rozhodol podľa § 102 ods. 1 písm. a) a písm. f) ZOOÚ tak, že prevádzkovateľ – žalobca pri spracúvaní
osobných údajov žiadateľov o invalidný dôchodok zo sociálneho poistenia členských štátov Európskej
únie na účel poskytnutia údajov potrebných pre nositeľov sociálneho poistenia členských štátov
Európskej únie na rozhodnutie o invalidnom dôchodku žiadateľov porušil čl. 24 ods. 1 v spojení s čl.
32 ods. 1 a ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016
o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým

sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov) (ďalej len „GDPR“)
a porušil právo navrhovateľa na ochranu jeho osobných údajov tým, že osobné údaje žiadateľov
v rozsahu, ktorý zahŕňa údaje týkajúce sa zdravia, identifikátory pridelené na individuálnu identifikáciu
v informačných systémoch a údaje týkajúce sa ekonomickej a sociálnej identity, zasiela nositeľomsociálneho poistenia členských štátov Európskej únie prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., vždy
ako listovú zásielku 2. triedy a nie ako doporučenú zásielku, ktorá poskytuje vyššiu mieru ochrany
spracúvaných osobných údajov, a teda prevádzkovateľ neprijal primerané opatrenia s cieľom zaistiť

úroveň bezpečnosti primeranú riziku pre práva dotknutých osôb so zreteľom na rozsah a obsah
spracúvaných osobných údajov a povahu ich spracúvania, preto úrad podľa čl. 58 ods. 2 písm. d)
GDPR prevádzkovateľovi ukladá, aby v lehote do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozhodnutia prijal organizačné opatrenia, ktorými zabezpečí, že osobné údaje žiadateľov o invalidný
dôchodok zo sociálneho poistenia členských štátov Európskej únie, ktoré prevádzkovateľ zasiela

príslušným nositeľom sociálneho poistenia listovou zásielkou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.,
budú zasielané ako doporučená zásielka (§ 3 ods. 3 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) (ďalej len poštový zákon);
podľa čl. 58 ods. 2 písm. i) GDPR prevádzkovateľovi ukladá pokutu vo výške 50 000,- eur (slovom
päťdesiattisíc eur) na základe čl. 83 ods. 4 písm. a) GDPR s poukazom na § 104 ods. 1 písm. a) ZOOÚ
v nadväznosti na čl. 83 ods. 7 GDPR za porušenie povinností podľa čl. 32 ods. 1 a ods. 2 GDPR.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, v ktorom namietal, že v danom prípade
nešlo o doručovanie v zmysle ust. § 212 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení), ktorý upravuje povinnosť zasielať
listiny do vlastných rúk. V danom prípade zasielal žalobca v rámci výkonu svojej činnosti dokumenty

inštitúcií Dánskeho kráľovstva. List 2. triedy doporučený aj nedoporučený majú úplne rovnaký spôsob
doručovania, teda prechádzajú cez rovnaké pracoviská pošty a rovnakých zamestnancov pošty s tou
výnimkou, že k doporučenému listu sa poskytuje služba Track and Trace, ktorá dokáže identifikovať,
kde sa list nachádza a v akom procese doručovania, nedokáže však zamedziť jeho prípadnej strate.
Stále ide o stratu zalepenej obálky, ktorá je chránená listovým tajomstvom. Teda ani doporučená

zásielka nedokáže odvrátiť riziko straty osobných údajov odlišne ako zásielka nedoporučená. Nie je teda
spôsobilá poskytnúť vyššiu mieru ochrany osobných údajov. Žalobca poukázal na úvahu žalovaného
o tom, že nie je preukázané podanie zásielky na pošte, pričom zároveň konštatuje, že došlo k jej strate
v procese doručovania. V predmetnej veci nie je preukázané zneužitie osobných údajov, zásah má
spočívať len v strate, ktorá ani nie je preukázaná. Naopak žalobca preukázal doručenie zásielky, čo

potvrdila Dánska inštitúcia sociálneho poistenia. Zároveň žalobca poukázal na to, že v predmetnom
prípade ide o jednu dotknutú osobu, ktorej nevznikla žiadna škoda. Žalovaný mal teda posudzovať tento
jednotlivý prípad, napriek tomu uvádza, že išlo o široký okruh dotknutých osôb. Nie je preukázané, že
odosielaním zásielok obyčajným spôsobom došlo k zásahu do práv akýchkoľvek osôb.

4. O rozklade žalobcu rozhodla predsedníčka žalovaného rozhodnutím č.k.: 00334/2019-Op-4 zo dňa
27.09.2019 (napadnuté rozhodnutie) tak, že rozklad žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie
potvrdila. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že zo skutkového hľadiska je potrebné
predovšetkým konštatovať, že medzi účastníkmi konania sa javí ako nesporné, a teda aj predsedníčka
úradu má za preukázané, že písomnosti obsahujúce osobné údaje vrátane osobitnej kategórie

navrhovateľa, ktoré žalobca dňa 22.10.2018 zaslal nositeľovi sociálneho poistenia Dánskeho kráľovstva
prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. ako listovú zásielku 2. triedy, neboli nositeľovi sociálneho
poistenia Dánskeho kráľovstva doručené. Rovnako je nesporné, že žalobca na základe dopytu
navrhovateľa zaslal nositeľovi sociálneho poistenia Dánskeho kráľovstva prostredníctvom Slovenskej
pošty, a.s. ako listovú zásielku 2. triedy dňa 07.12.2018 písomnosti obsahujúce osobné údaje opätovne.

Vzhľadom na to, nemožno hodnotiť ako dôkaz, že písomnosti na poštovú prepravu neboli predložené.
Nakoľko žalobca zvolil pre doručovanie písomnosti listovú zásielku 2. triedy, nositeľ sociálneho poistenia
Dánskeho kráľovstva nepotvrdil doručenie písomnosti zaslanej dňa 22.10.2018 a pošta nedokáže
sledovať zásielku 2. triedy, predsedníčka úradu sa stotožnila so záverom, že predmetná písomnosť sa
v procese doručovania stratila.

5. Predsedníčka poukázala na ust. § 3 ods. 3 poštového zákona, podľa ktorého sa doporučenej zásielke
poskytne paušálna záruka proti riziku straty, krádeže alebo jej poškodenia a vydáva sa k nej doklad
pre odosielateľa o jej podaní a na požiadanie aj doklad o jej dodaní adresátovi. Z týchto dôvodov sa
predsedníčka stotožnila so záverom, že doporučená zásielka poskytuje vyššiu mieru ochrany. Prevzatím

poštovejzásielkypoštovýpodniknemáprehľadoobsahu,nakoľkoobsahodosielateľnijakoneoznamuje.
Pokiaľ nedôjde k niektorému z taxatívne uvedených dôvodov v ust. § 35 poštového zákona, poštový
podnik sa o obsahu poštovej zásielky nedozvie. Vo vzťahu k spracúvaniu osobných údajov je preto
zodpovednosťou odosielateľa poštovej zásielky posúdiť kritérium primeranosti bezpečnosti spracúvaniaosobných údajov a to tak, že zvolí spôsob doručovania poštovej zásielky zodpovedajúci jej obsahu.
V prípade zasielania osobných údajov navrhovateľa vrátane osobitnej kategórie bolo teda primeraným
opatrením doručovanie poštovej zásielky prostredníctvom služby, ktorá poskytuje paušálnu záruku proti

riziku straty, krádeže alebo poškodenia listovej zásielky.

6. Predsedníčka úradu sa nestotožnila s argumentáciou žalobcu, že žalobca je pri doručovaní zásielok
do vlastných rúk limitovaný ust. § 212 zákona o sociálnom poistení. Žalobca ako prevádzkovateľ
zodpovedá za zvolený postup doručovania zásielky obsahujúcej osobné údaje, aj keď osobitný

zákon neustanovuje konkrétnu formu. Na doručovanie písomnosti o akú ide vo veci samej sa ust.
§ 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení neuplatňovalo. Zároveň predsedníčka poukázala na
to, že žalobca je oprávnený zvoliť si doručovateľa podľa uváženia, ktorý taktiež ponúka službu
doporučených zásielok. Rovnako nie je žalobca povinný zasielať písomnosti obsahujúce osobné údaje
listinnou formou. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra
2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov

sociálneho zabezpečenia (ďalej len Nariadenie 987/2009) ustanovuje, že elektronická komunikácia
predstavuje vhodný prostriedok na rýchlu a spoľahlivú výmenu údajov medzi inštitúciami členských
štátov. Doručovanie elektronickými prostriedkami nie je vylúčené. Námietku o neprimeranom zvýšení
nákladov v súvislosti so zasielaním doporučených zásielok predsedníčka vyhodnotila ako nedôvodnú.
Maximálna úspora by nemala byť hlavným kritériom pre použitie služby, ktorá by bola na ujmu

bezpečnosti zasielaných osobných údajov.

7. Záverom predsedníčka dodala, že vo veci nebolo vydané iné meritórne rozhodnutie, ktoré by bránilo
vydať prvostupňové rozhodnutie a takýmto nie je ani rozhodnutie o sťažnosti vydané v rámci konania
s totožným predmetom u žalobcu.

II. Žaloba
8. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj
prvostupňového rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Podľa jeho
názoru je napadnuté rozhodnutie založené na nesprávnom skutkovom posúdení ako aj nesprávnom

právnom posúdení veci a je nepreskúmateľné.

9. Žalobcovi nie je zrejmé, ako môže žalovaný vychádzať zo skutočnosti, že sa predmetná zásielka
v procese doručovania stratila, keď sám následne na strane 3 uvádza, že predmetná zásielka sa
nestratila a inštitúcií Dánskeho kráľovstva bola doručená. Záver žalovaného teda nekorešponduje so

skutočnosťou. K strate zásielky nedošlo, táto bola doručená nositeľovi sociálneho poistenia Dánskeho
kráľovstvadňa14.11.2018,čonositeľsociálnehopoisteniaDánskehokráľovstvapotvrdilemailomzodňa
25.06.2019, ktorý bol priložený aj k rozkladu. Rovnako bola doručená aj opakovaná zásielka nositeľovi
sociálneho poistenia Dánskeho kráľovstva, čo bolo preukázané emailom zo dňa 09.01.2019. Je teda
nesporné, že k strate zásielky nedošlo a nedošlo ani k zásahu do práv navrhovateľa. Skutočnosť, že

zásielka nebola doručená, je teda jednoznačne sporná. Predsedníčka sa nijakým spôsobom s týmito
skutočnosťami v napadnutom rozhodnutí nezaoberala a nevzala ich do úvahy. Podľa žalobcu ide
o podstatnú skutočnosť, vzhľadom na to, že celé prvostupňové rozhodnutie žalovaného je postavené
na zásahu do práv navrhovateľa, ku ktorému malo dôjsť stratou zásielky.

10. Žalobca zároveň poukazuje na to, že aj v prípade, ak by teoreticky došlo k strate zásielky
s osobnými údajmi navrhovateľa, k tejto strate by rovnako mohlo dôjsť, ak by bola zásielka zaslaná
s doručenkou, nakoľko by stále išlo iba o písomnosť zabalenú v obálke, ktorej ochranu z právneho
hľadiska zabezpečuje listové tajomstvo. Bezpečnosť obsahu listovej zásielky doručenka nedokáže
zabezpečiť, dokáže maximálne odhaliť, v ktorej fáze doručovania listovej zásielky došlo k jej strate,

pričom strata ešte automaticky neznamená, že došlo aj k porušeniu listového tajomstva a teda
potencionálnemu zásahu do osobnostných práv dotknutej osoby. Žalobca trvá na tom, že obsah listovej
zásielky podlieha ochrane podľa čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či ide o zásielku
s doručenkou alebo nie.

11. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že v predmetom prípade sa malo jednať o úradnú
zásielku podľa § 5 ods. 7 poštového zákona. V žiadnom prípade sa nejednalo o doručovanie úradnej
zásielky, lebo touto je podľa uvedeného ustanovenia iba zásielka určená do vlastných rúk účastníkomkonania pred orgánom verejnej moci. V predmetnom prípade však žalobca zasielal zásielku inštitúcii
sociálneho poistenia Dánskeho kráľovstva, teda nie účastníkovi konania.

12. Žalobca je toho názoru, že má prijaté primerané opatrenia na zaistenie bezpečnosti primeranej riziku
pre práva dotknutých osôb so zreteľom na rozsah spracovávaných osobných údajov a to aj z dôvodu,
že pri prenose postupuje tak, ako to stanovuje nariadenie 987/2009.

13. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, keďže rovnako ako prvostupňové

rozhodnutie vychádza zo skutočnosti, že osobné údaje neboli podané Slovenskej pošte, a.s. na
prepravu, lebo o tom žalobca nemá písomný dôkaz, no napriek tomu ukladá žalobcovi sankciu za
porušenie ustanovení GDPR, ktoré sú skutkovo opreté výlučne o predpoklad, že žalobca podal zásielku
Slovenskej pošte, a.s., ktorá sa v procese doručovania stratila. Zároveň je žalobca presvedčený, že
aj keby došlo k strate zásielky, je potrebné zohľadňovať zodpovednosť Slovenskej pošty, a.s, ktorá
v súlade s ust. § 32 ods. 2 písm. g) poštového zákona zodpovedá za stratu poštových zásielok. Ide

o zákonné ustanovenie, ktoré nemôže byť obmedzené poštovým poriadkom vydaným jednostranne
poštou. V čase prepravy zásielky nemá už odosielateľ reálny dosah ani možnosť ovplyvniť doručenie
zásielky bez ohľadu na to, či bola zasielaná doporučene alebo nie. Žalovaný nelogicky spája stratu
zásielky s konaním žalobcu, ktoré má spočívať v skutočnosti, že zásielka nebola podaná doporučene.
V uvedenom prípade tak absentuje príčinná súvislosť medzi nezákonným konaním a následkom, ktorým

má byť strata zásielky.

14. Žalobca ďalej poukazuje na to, že jednotlivé členské štáty posudzujú čl. 77 Nariadenia (ES)
Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia (ďalej len základné nariadenie), ktoré sa týka ochrany osobných údajov, rovnako ako

žalobca, teda zasielajú písomnosti rovnakým spôsobom.

15. Žalobca zároveň poukazuje aj na to, že v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. f) GDPR sa vyžaduje
zabezpečenie „primeranej“ bezpečnosti, nie maximálnej. Podľa žalobcu možnosť sledovania zásielky
nemá potenciál ovplyvniť jej stratu, a teda skutkový základ zabezpečenia primeranej bezpečnosti

osobných údajov ostáva nezmenený.

16. Z čl. 32 ods. 1 GDPR vyplýva, že pri prijímaní primeraných bezpečnostných opatrení na ochranu
osobných údajov musia prevádzkovatelia brat do úvahy aj náklady na vykonanie opatrení. V prípade,
že by boli zásielky zasielané doporučene, išlo by o nárast nákladov približne o sumu cca 4 200 000 eur,

napriek tomu, že takéto opatrenie by nemalo na ich prípadnú stratu žiadny vplyv.

17. V súvislosti s uloženou sankciu za údajné porušenie podľa čl. 83 ods. 2 GDPR je potrebné prihliadať
aj na počet dotknutých osôb a rozsah škody. Žalobca poukazuje na to, že v tomto prípade išlo o jednu
dotknutú osobu, ktorej navyše ani nevznikla škodu.

18. Uložené opatrenie zasielať zásielky doporučene žalobca považuje za nesystémové vzhľadom na
to, že sa dotýka iba úzkeho okruhu dotknutých osôb a prípadov v podmienkach činnosti žalobcu.
Zároveň je potrebné poukázať na to, že žalovaný poukazuje na využívanie elektronickej komunikácie
napriek skutočnosti, že žalobcu sám zaväzuje postupovať pri komunikácií listinne s doručenkou, čím

sám považuje zasielanie korešpondencie prostredníctvom pošty za dostatočne bezpečné.

19. Ako priťažujúcu okolnosť žalovaný posúdil aj viaceré, údajne relevantné porušenia povinností zo
strany žalobcu, v ktorých bola žalobcovi uložená sankcia. Predmetné porušenia sa však týkali skutkovo
odlišných vecí, pričom na rozdiel od tejto veci k preukázanému zásahu do práv dotknutej osoby došlo,

v jednom prípade aj verejne medializáciou. Napriek tejto skutočnosti došlo k uloženiu sankcie vo výške
1 000 eur v oboch prípadoch a nie 50 000 eur ako je to v tomto prípade, kde k žiadnemu zásahu do
práv dotknutej osoby nedošlo.

III. Vyjadrenie žalovaného

20. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Argumentácia v podanej žalobe v značnej
časti vychádza z tej, ktorú žalobca uviedol v podanom rozklade. Žalovaný považuje závery napadnutého
rozhodnutiazalogickéasprávne.Podstatouceléhokonaniaoochraneosobnýchúdajovbolsporostratukontroly žalobcu nad osobnými údajmi účastníka konania – navrhovateľa pri odoslaní zásielky zo dňa
22.10.2018. Žalovaný uznáva, že žalobca v podanom rozklade argumentoval, že predmetná písomnosť
zo dňa 22.10.2018 bola nositeľovi sociálneho poistenia Dánskeho kráľovstva doručená, avšak svoju

argumentáciu podložil len nepresvedčivým výtlačkom bežnej emailovej komunikácie zo dňa 25.06.2019
bez akéhokoľvek hodnoverne overiteľného dôkazu, ktorým by sa dala autentifikovať pravosť, že takýto
záver pochádza od nositeľa sociálneho poistenia Dánskeho kráľovstva. Predmetná emailová odpoveď
neobsahovala označenie inštitútu odosielateľa emailovej správy, nejednalo sa o riadnu elektronickú
komunikáciu, preto tento výtlačok emailovej odpovede nemohol byť v konaní o ochrane osobných údajov

použitý ako rozhodujúci dôkaz o doručení zásielky zo dňa 22.10.2018.

21. Žalobca odvracia pozornosť od podstaty konania o ochrane osobných údajov. Postupom žalobcu,
ktorý podal na poštu dňa 22.10.2018 zásielku obsahujúce osobne údaje navrhovateľa, vrátane osobitnej
kategórie osobných údajov, ako listovú zásielku 2. triedy bez možnosti následného sledovania, že
zásielka bola doručená adresátovi, stratil žalobca akúkoľvek kontrolu nad spracúvaním osobných údajov

v zasielanej písomnosti, čím od momentu odovzdania takejto písomnosti na poštu nedokázal v súlade
so zásadou zodpovednosti podľa čl. 5 ods. 2 GDPR preukázať súladnosť svojich spracovateľských
operácií so zásadou integrity a dôvernosti podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) GDPR.

22. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca pri zasielaní zásielky vykonával zákonnú povinnosť, nejednalo

sa o súkromnú záležitosť. Navrhovateľ nemal možnosť ovplyvniť výber, akým spôsobom sa budú
jeho osobné údaje spracovávať (doručovať). Na základe dožiadania navrhovateľa žalobca uviedol, že
nevie preukázať doručenie zásielky nositeľovi sociálneho poistenia Dánskeho kráľovstva. V uvedenom
momente žalobca nedokázal žiadnym spôsobom navrhovateľovi preukázať, že zaslaná písomnosť dňa
22.10.2018 bola v procese doručovania (čo by v prípade zaslania doporučenej zásielky, ku ktorej je

poskytovaná služba Track and Trace, tzn. informácie o podaj a o výsledku dodania doporučenej zásielky,
preukázať vedel) alebo sa stratila. Bezpečnostný incident vyriešil žalobca tak, že písomnosť obsahujúcu
osobitné kategórie osobných údajov navrhovateľa expedoval opätovne listovou zásielkou druhej triedy.
Uvedené konanie žalobcu možno považovať za ľahostajný, nekritický a hlavne povrchný prístup
k bezpečnostnej politike pri spracúvaní osobných údajov. Z predmetného prístupu je zrejmé, že žalobca

pri zasielaní písomností obsahujúcich osobné údaje poistencov do členských štátov Európskej únie
nedokáže preukázať, či došlo k strate odoslanej zásielky, alebo táto bola adresátovi skutočne doručená.
V prípade straty zásielky, sa o takomto bezpečnostnom incidente žalobca nikdy nedozvie, ak ho na to
neupozorní dotknutá osoba, ktorej údaje neboli doručené alebo prípadne na túto skutočnosť žalobcu
neupozorní iný subjekt (napr. adresát). Je zrejmé, že žalobca bezpečnostné incidenty žalovanému

v súlade s čl. 33 GDPR neoznamuje a zároveň ich neoznamuje ani dotknutej osobe podľa čl. 34 GDPR.
Takýto typ porušenia sa veľmi ťažko preukazuje, ak na neho nepoukáže dotknutá osoba, na čo sa zrejme
žalobca spoliehal. Odvracanie od podstaty konania žalovaný považuje za účelové so snahou vyhnúť sa
akejkoľvek zodpovednosti zosúladiť a prijať primerané opatrenia.

23. Ako vyplýva aj z výroku prvostupňového rozhodnutia, uložená pokuta nebola ukladaná za
jednorazovú stratu zásielky, ale jednalo sa o správnu sankciu za systematické a dlhodobé porušovanie
bezpečnostných opatrení podľa čl. 24 ods. 1 v spojení s čl. 32 ods. 1 a 2 GDPR, keď žalobca
nezohľadnil pri doručovaní zásielok obsahujúcich osobitné kategórie osobných údajov riziká s rôznou
pravdepodobnosťou a závažnosťou pre práva a slobody fyzických osôb a tieto nositeľom sociálneho

poistenia členských krajín zasiela vždy ako listovú zásielku 2. triedy.

24. Výšku pokuty žalovaný stanovil najmä s ohľadom na skutočnosť, aby táto bola pre žalobcu
odradzujúca pre akékoľvek ďalšie nedôsledné posúdenie bezpečnostných rizík pri spracúvaní osobných
údajov. Je zrejmé, že jediným kritériom, na ktoré žalobca pri zasielaní písomností obsahujúcich osobitnú

kategóriu osobných údajov prihliadol, bola výška nákladov.

25. Žalobca špekulatívnym a účelovým spôsobom došiel pre žalovaného k nepochopiteľnému záveru,
že v prípade, ak by sa osobné údaje zasielali na akýkoľvek iný účel ako konanie o nároku na
invalidný dôchodok, môžu byť naďalej zasielané ako bežná zásielka. Predmetným konštatovaním

žalobca potvrdil, že vôbec nepochopil predmet konania a pochybenia, ktorého sa dopustil. Opatrenie
bolo ukladané v súvislosti so zisteným porušením v rámci predmetu konania, ktoré sa týkalo práve
doručovania písomností obsahujúcich osobné údaje žiadateľov o invalidný dôchodok potrebné pre
nositeľov sociálneho poistenia členských štátov EÚ. Uložená pokuta má byť pre žalobcu výstrahou,aby prehodnotil svoju zaužívanú aplikačnú prax aj v rámci ostatných spracovateľských operácií a nie,
aby dospel k nelogickému záveru, že nakoľko v ostatných prípadoch doručovania písomností mu
opatrenieuloženénebolo,takpostupujevsúladesGDPR.Akžalobcaporušujebezpečnostnéštandardy

aj v rámci iných spracovateľských operácií a tieto budú zistené v inom konaní o ochrane osobných
údajov, žalobcovi môžu byť uložené ďalšie nápravné opatrenia ako i pokuta. Predmetom konania nebolo
zisťovať, či žalobca postupuje v rozpore s GDPR aj v iných prípadoch.

26. Žalovaný nerozumie, ako môže žalobca považovať odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia za

nepochopiteľné v časti, v ktorej žalovaný uvádza, že uloženým opatrením nie je dotknuté oprávnenie si
zvoliť iný poštový podnik, ktorý tiež ponúka službu doporučených zásielok. Uloženým opatrením nie je
uložená povinnosť žalobcovi využívať na doručovanie výhradne služby Slovenskej pošty, a.s. V prípade,
ak si však žalobca tento poštový podnik zvolí, je povinný predmetné písomnosti zasielať minimálne
formou doporučenej zásielky. Ohľadom doručovania elektronickými prostriedkami sa žalovaný vyjadril
vzhľadom na argumentáciu žalobcu ohľadom zvýšených nákladov. Ak po prehodnotení bezpečnostnej

politiky v rámci spracúvania osobných údajov žalobca vyhodnotí, že zavedenie primeraných technických
opatrení na elektronickú formu doručovania písomností bude menej nákladné ako zasielanie písomností
formou doporučenej zásielky, takýto postup nebude v rozpore s výrokom prvostupňového rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti žaloby žalovaný odkazuje na strany 6 až 10 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

IV. Replika žalobcu

27. Žalobca v replike poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí nie je ani zmienka o vyhodnocovaní
dôkazov, ktorými žalobca preukazoval skutočnosť, že zásielka s osobnými údajmi navrhovateľa bola
doručená nositeľovi sociálneho poistenia Dánskeho kráľovstva. Skutočnosť, že dôkazy o doručení

predmetnej zásielky predložené žalobcom považuje žalovaný len za nepresvedčivé výtlačky bežnej
emailovej komunikácie zo dňa 25.06.2019 bez akéhokoľvek hodnoverne overiteľného dôkazu, že
predmetná zásielka bola nositeľovi sociálneho poistenia Dánskeho kráľovstva doručená, prvýkrát
žalovaný namieta až vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.02.2020. Je zrejmé, že žalovaný predmetné listinné
dôkazy v správnom konaní vôbec nevyhodnocoval.

28. Opakovane poukazuje na to, že v predmetnom prípade nedošlo k strate zásielky, teda nedošlo
k žiadnemu bezpečnostnému incidentu, pričom skutočnosť, že sa malo jednať o bezpečnostný incident,
žalovaný uvádza po prvýkrát až vo vyjadrení k žalobe. Ani s touto eventualitou teda žalovaný nepracoval
a nevyhodnocoval ju v priebehu správneho konania a napadnutom rozhodnutí.

29. Podľa opakovaného názoru žalobcu sledovanie zásielok nemá žiadny reálny potenciál ovplyvniť ich
prípadnú stratu a zneužitie údajov. Skutkový základ zabezpečenia primeranej bezpečnosti osobných
údajov teda ostáva nezmenený. Vzhľadom na primeranosť bezpečnosti žalobca musel vyhodnocovať
aj náklady spojené s odosielaním.

30. Žalovaný v celom vyjadrení k žalobe uvádza, že napadnutým rozhodnutím nebolo posudzované
porušenie osobných údajov výlučne navrhovateľa, ale komplexne činnosti žalobcu, teda posudzuje
komplexne úroveň ochrany osobných údajov. Výrok uloženého opatrenia však znie na úpravu konkrétnej
činnosti žalobcu, teda na zasielanie údajov žiadateľov o invalidný dôchodok príslušným nositeľom

sociálneho poistenia členských štátov EÚ prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., ako doporučenú
zásielku. Výrok uvedeného opatrenia je jednoznačný a konkrétny, teda žalobca je povinný ho naplniť
tak, ako je uvedený. V ostatnom žalobca naďalej zotrval na argumentoch uvedených v podanej žalobe.

31. Žalovaný sa k replike žalobcu ďalej písomne nevyjadril.

V. Ďalší účastník

32. V zmysle ust. § 32 os. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len SSP) sú účastníkmi konania pred správnym súdom aj tí, ktorí boli účastníkmi

administratívneho konania. Vzhľadom na to, že administratívne konanie začalo na návrh (§100 ods.
1 zákona o ochrane osobných údajov), ktorý podala dotknutá osoba A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. XXX/XX, XXX XX A., ktorý preukázateľne bol účastníkom administratívneho konania, správny súd
ho uznesením č.k.: BA-6S/221/2019-55 zo dňa 23.04.2025 pribral do konania ako ďalšieho účastníka.Zároveň ďalšieho účastníka správny súd poučil o možnosti vzdať sa účastníctva v zmysle ust. § 32 ods.
4 SSP.

33. Podaním z 27.05.2025 podpísaným zaručeným elektronickým podpisom sa ďalší účastník vzdal
účastníctva v konaní, keď uviedol, že nemá záujem sa aktívne zúčastňovať prebiehajúceho súdneho
konania.

VI. Verejné vyhlásenie rozsudku

34. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.
z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z.
(ďalej len zákon č. 151/2022 Z. z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu
v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

6S/221/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-6S/221/2019
35. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákon č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b/
zákona č. 151/2022 Z. z. po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v súlade s ust. § 195 SSP napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu

a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) rozsudkom
dňa 25.6.2025, keďže žalobca ani žalovaný nariadenie pojednávania nežiadali.
VII. Relevantné právne predpisy
36. Podľa čl. 4 ods. 1 GDPR na účely tohto nariadenia: „osobné údaje“ sú akékoľvek informácie týkajúce
sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (ďalej len „dotknutá osoba“); identifikovateľná

fyzická osoba je osoba, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na
identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, online identifikátor, alebo odkazom na
jeden či viaceré prvky, ktoré sú špecifické pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú,
kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto fyzickej osoby
37. Podľa čl. 5 ods. 1 GDPR osobné údaje musia byť: a) spracúvané zákonným spôsobom, spravodlivo

a transparentne vo vzťahu k dotknutej osobe („zákonnosť, spravodlivosť a transparentnosť“);f)
spracúvané spôsobom, ktorý zaručuje primeranú bezpečnosť osobných údajov, vrátane ochrany pred
neoprávneným alebo nezákonným spracúvaním a náhodnou stratou, zničením alebo poškodením, a to
prostredníctvom primeraných technických alebo organizačných opatrení („integrita a dôvernosť“).
38. Podľa čl. 5 ods. 2 GDPR prevádzkovateľ je zodpovedný za súlad s odsekom 1 a musí vedieť tento

súlad preukázať („zodpovednosť“).
39. Podľa čl. 24 ods. 1 GDPR s ohľadom na povahu, rozsah, kontext a účely spracúvania, ako aj na riziká
s rôznou pravdepodobnosťou a závažnosťou pre práva a slobody fyzických osôb prevádzkovateľ prijme
vhodné technické a organizačné opatrenia, aby zabezpečil a bol schopný preukázať, že spracúvanie sa
vykonáva v súlade s týmto nariadením. Uvedené opatrenia sa podľa potreby preskúmajú a aktualizujú.

40. Podľa čl. 32 ods. 1 GDPR prevádzkovateľ a sprostredkovateľ prijmú so zreteľom na najnovšie
poznatky, náklady na vykonanie opatrení a na povahu, rozsah, kontext a účely spracúvania, ako aj
na riziká s rôznou pravdepodobnosťou a závažnosťou pre práva a slobody fyzických osôb, primerané
technické a organizačné opatrenia s cieľom zaistiť úroveň bezpečnosti primeranú tomuto riziku, pričom
uvedené opatrenia prípadne zahŕňajú aj:

a) pseudonymizáciu a šifrovanie osobných údajov;
b) schopnosť zabezpečiť trvalú dôvernosť, integritu, dostupnosť a odolnosť systémov spracúvania
a služieb;
c) schopnosť včas obnoviť dostupnosť osobných údajov a prístup k nim v prípade fyzického alebo
technického incidentu;

d) proces pravidelného testovania, posudzovania a hodnotenia účinnosti technických a organizačných
opatrení na zaistenie bezpečnosti spracúvania.

41. Podľa čl. 32 ods. 2 GDPR pri posudzovaní primeranej úrovne bezpečnosti sa prihliada predovšetkým
nariziká,ktorépredstavujespracúvanie,atonajmävdôsledkunáhodnéhoalebonezákonnéhozničenia,

straty, zmeny, neoprávneného poskytnutia osobných údajov, ktoré sa prenášajú, uchovávajú alebo inak
spracúvajú, alebo neoprávneného prístupu k takýmto údajom.42. Podľa čl. 83 ods. 4 písm. a) GDPR za porušenia nasledujúcich ustanovení sa podľa odseku 2 uložia
správne pokuty až do výšky 10 000 000 EUR, alebo v prípade podniku až do výšky 2 % celkového
svetového ročného obratu za predchádzajúci účtovný rok, podľa toho, ktorá suma je vyššia: povinnosti

prevádzkovateľa a sprostredkovateľa podľa článkov 8, 11, 25 až 39 a 42 a 43.

43. Podľa čl. 83 ods. 7 GDPR bez toho, aby boli dotknuté nápravné právomoci dozorných orgánov podľa
článku 58 ods. 2, každý členský štát môže stanoviť pravidlá, či a v akom rozsahu sa môžu správne
pokuty uložiť orgánom verejnej moci a verejnoprávnym subjektom zriadeným v danom členskom štáte.

44. Podľa § 100 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov konanie sa začína na návrh dotknutej osoby
alebo osoby, ktorá tvrdí, že je priamo dotknutá na svojich právach ustanovených týmto zákonom (ďalej
len „navrhovateľ“), alebo bez návrhu.

45. Podľa § 100 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov Úrad začne konanie bez návrhu aj na

základe zistenia úradu pri výkone dozoru nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom
alebo osobitným predpisom.2)

46. Podľa § 102 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov ak úrad zistí porušenie práv dotknutej
osoby alebo nesplnenie povinností pri spracúvaní osobných údajov ustanovených týmto zákonom alebo

osobitným predpisom2) pre oblasť ochrany osobných údajov účastníkom konania, rozhodnutím môže
a) uložiť opatrenia na nápravu a lehotu na vykonanie nariadeného opatrenia podľa odseku 3, ak je to
dôvodné a účelné,
b) zrušiť záväznosť schváleného kódexu správania pre prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, ktorý
sa zaviazal dodržiavať schválený kódex správania,

c) odňať certifikát,
d) nariadiť certifikačnému subjektu odňatie certifikátu,
e) odňať osvedčenie o udelení akreditácie,
f) uložiť pokutu podľa § 104.

47. Podľa § 104 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane osobných údajov Úrad môže uložiť pokutu do 10
000 000 eur, alebo ak ide o podnik do 2 % celkového svetového ročného obratu za predchádzajúci
účtovný rok, podľa toho, ktorá suma je vyššia, prevádzkovateľovi, vrátane orgánu verejnej moci a
verejnoprávnym inštitúciám, za neplnenie alebo porušenie niektorej z povinností podľa § 15, § 18, § 31
až 35, § 37, § 39 až 45, § 79 a § 109 alebo podľa čl. 8, čl. 11, čl. 25 až 39, čl. 42 a čl. 43 nariadenia

EurópskehoparlamentuaRady(EÚ)2016/679z27.apríla2016oochranefyzickýchosôbprispracúvaní
osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné
nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2016/679“).
48. Podľa § 3 ods. 3 poštového zákona účinného do 31.11.2019 doporučenou zásielkou je listová
zásielka, ku ktorej je poskytnutá služba „doporučene“ poskytujúca paušálnu záruku proti riziku straty,

krádeže alebo poškodenia listovej zásielky a ku ktorej sa vydáva doklad pre odosielateľa o jej podaní
a na požiadanie aj o jej dodaní adresátovi.
49. Podľa § 32 ods.2 písm. g) poštového zákona účinného do 31.11.2019 poštový podnik je povinný
chrániť poštové zásielky a poukázané platby pred stratou, odcudzením a poškodením.
50. Podľa § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje

doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a
poznámkou "do vlastných rúk". Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia
a) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky,
b) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke,
c) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) o uložení pokuty a penále,

d) o prerušení konania,
e) o zastavení konania.

51. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy

konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
52. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použilsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
VIII. Posúdenie veci správnym súdom

53. Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len ,,dohovor“), z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách
schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj „odporúčanie o správnych sankciách“) ako
aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej
republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti

8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva,
že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických
osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto
nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku
nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna
zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa

ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk
spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom
konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a
správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu
a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.

54.Ztýchtohľadískjepotrebnévychádzaťpriposúdenínevyhnutnostikonkretizácieskutkuvrozhodnutí.
Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa trestného zákona
musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním
a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania,
poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený i iným. Pri priestupkoch je

obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením
miesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych
deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny
poriadok (§ 47 ods. 2 správneho poriadku), čo však neznamená, že pri iných správnych deliktoch táto
požiadavka dodržaná byť nemusí.

55. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych
deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je
možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením skutočností, ktoré sú
potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná
pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu

pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania ako
aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa
páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie
totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu
za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené

len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť
rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v
ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť,
či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce
takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 2Sž/25/2011)
56. Zo znenia výroku napadnutého rozhodnutia podľa názoru správneho súdu nie je jednoznačné,
akým konaním mal žalovaný naplniť skutok, ktorý sa mu kladie za vinu. V prvom rade je potrebné
poukázať na to, že predmetom konania, v ktorom žalovaný uložil žalobcovi sankciu bolo porušenie práv
navrhovateľa v dôsledku údajnej straty zásielky s jeho osobnými údajmi. Konanie bolo priamo začaté na

návrh navrhovateľa. Do výroku prvostupňového rozhodnutia však žalovaný poňal aj porušovanie práv
iných osôb, keď uviedol, že žalobca pri spracúvaní osobných údajov žiadateľov o invalidný dôchodok zo
sociálneho poistenia členských štátov Európskej únie na účel poskytnutia potrebných údajov potrebných
pre nositeľov sociálneho poistenia členských štátov Európskej únie na rozhodnutie o invalidnom
dôchodku žiadateľov porušil čl. 24 ods. 1 v spojení s čl. 32 ods. 1 a ods. 2 nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných
údajovaovoľnompohybetakýchtoúdajov,ktorýmsazrušujesmernica95/46/ES(všeobecnénariadenie
o ochrane osobných údajov) (ďalej len „Nariadenie“) a porušil právo navrhovateľa na ochranu jeho
osobných údajov tým, že osobné údaje žiadateľov v rozsahu, ktorý zahŕňa údaje týkajúce sa zdravia,identifikátory pridelené na individuálnu identifikáciu v informačných systémoch a údaje týkajúce sa
ekonomickej a sociálnej identity, zasiela nositeľom sociálneho poistenia členských štátov Európskej únie
prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. vždy ako listovú zásielku 2. triedy a nie ako doporučenú zásielku,

ktorá poskytuje vyššiu mieru ochrany spracúvaných osobných údajov, a teda prevádzkovateľ neprijal
primerané opatrenia s cieľom zaistiť úroveň bezpečnosti primeranú riziku pre práva dotknutých osôb so
zreteľom na rozsah a obsah spracúvaných osobných údajov a povahu ich spracúvania. Podľa názoru
správneho súdu však nie je možné porušiť právo navrhovateľa zasielaním osobných údajov iných osôb
ako navrhovateľa.

57. Ako vyplýva z administratívnych spisov žalovaného, dokazovanie protiprávneho konania žalobcu
v predmetnom administratívnom konaní sa týkalo straty zásielky s osobnými údajmi navrhovateľa.
Pokiaľ žalovaný pri ukladaní sankcie prihliadal na skutočnosť, že v danom prípade ide o systémovú
chybu žalobcu týkajúcu sa aj iných osôb, mohol uvedenú skutočnosť hodnotiť iba ako priťažujúcu
okolnosť, ktorá má vplyv na výšku uloženej sankcie, čo v konečnom dôsledku aj urobil v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia. Správny súd nespochybňuje oprávnenie žalovaného ukladať sankcie

aj za systémové pochybenia a začať konanie aj bez návrhu na základe zistenia úradu pri výkone
dozoru nad dodržiavaním povinností ustanovených zákonom. Rozhodnutie orgánu verejnej správy ako
výsledok konkrétneho administratívneho konania však musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu
a vyplývať z administratívnych spisov. Opak je potom dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Vo
výroku o spáchaní správneho deliktu v napadnutom rozhodnutí vzhľadom na predmet konania však

nie je možné sankcionovať konanie páchateľa, ktoré nebolo predmetom administratívneho konania
a nesmerovalo k nemu dokazovanie, a to zasielanie listových zásielok s osobnými údajmi iných osôb.
Správny súd vzhľadom na uvedené vyhodnotil námietku žalobcu, že v danom administratívnom konaní
sa riešilo porušenie práv konkrétneho navrhovateľa, teda sa týkalo jednej osoby, ako relevantnú.
58. Prvostupňové rozhodnutie žalovaného podľa názoru správneho súdu je zmätočné, keď na jednej

straneakoporušenieuvádzastratuzásielkysosobnýmiúdajminavrhovateľa(ktoránebolapreukázaná),
neodosielanie listov nositeľom sociálneho poistenia členských krajín EÚ s doručenkou všeobecne,
a s tým súvisiace porušenie povinnosti prijať primerané opatrenia pri ochrane osobných údajov, resp.
porušenie povinnosti preukázať súladnosť svojich spracovateľských operácií so zásadou integrity.
59.Uvedenúskutočnosťpodporujúvyjadreniažalovaného,ktorýnajednejstraneuvádza,že:„Postupom

žalobcu, ktorý podal na poštu dňa 22.10.2018 zásielku obsahujúce osobne údaje navrhovateľa,
vrátane osobitnej kategórie osobných údajov, ako listovú zásielku 2. triedy bez možnosti následného
sledovania, že zásielka bola doručená adresátovi, stratil žalobca akúkoľvek kontrolu nad spracúvaním
osobných údajov v zasielanej písomnosti, čím od momentu odovzdania takejto písomnosti na poštu
nedokázal v súlade so zásadou zodpovednosti podľa čl. 5 ods. 2 GDPR preukázať súladnosť svojich

spracovateľských operácií so zásadou integrity a dôvernosti podľa čl. 5 ods 1 písm. f) GDPR.“ a zároveň
tvrdí, že „Ako vyplýva aj z výroku prvostupňového rozhodnutia, uložená pokuta nebola ukladaná za
jednorazovú stratu zásielky, ale jednalo sa o správnu sankciu za systematické a dlhodobé porušovanie
bezpečnostných opatrení podľa čl. 24 ods. 1 v spojení s čl. 32 ods. 1 a 2 GDPR, keď žalobca
nezohľadnil pri doručovaní zásielok obsahujúcich osobitné kategórie osobných údajov riziká s rôznou

pravdepodobnosťou a závažnosťou pre práva a slobody fyzických osôb a tieto nositeľom sociálneho
poistenia členských krajín zasiela vždy ako listovú zásielku 2. triedy.“ Žalovaný tak vyčíta žalobcovi
viacero pochybení, ktoré síce spolu súvisia, ale nepredstavujú jeden skutok. V zmysle posudzovaných
hľadísk uvedených vyššie spôsobuje táto skutočnosť nepresnosť a neurčitosť výroku napadnutého
rozhodnutia a má za následok nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť.

Presná špecifikácia protiprávneho konania vo výroku rozhodnutia je predpokladom posúdenia, či
skutkový stav bol orgánom verejnej správy zistený dostatočne, a je rozhodujúca pre právo na obhajobu.
Pokiaľ sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí s prvostupňovým rozhodnutím stotožnil a jeho výrok
nekorigoval, trpí vadou nepreskúmateľnosti rovnako napadnuté rozhodnutie. Správny súd preto dospel
k záveru, že námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia

v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je dôvodná.
60. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti, že pokiaľ by aj žalovaný v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia podrobne opísal skutok, ktorý konkrétne považuje za porušenie čl. 24 ods.
1 v spojení s čl. 32 ods. 1 a 2 GDPR a konštatoval dôvody, pre ktoré mal za to, že navrhovateľ sa
svojím skutkom dopustil porušenia právnej povinnosti, ustálenie skutku o porušení právnej povinnosti v

odôvodnení rozhodnutia nemôže zhojiť jeho absenciu vo výroku rozhodnutia.
61. Zároveň správny súd vyhodnotil ako opodstatnenú ďalšiu námietku žalobcu týkajúcu sa vykonaného
dokazovania a v tejto súvislosti musí prisvedčiť žalobcovi, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí
nevykonal posúdenie dôkazu, ktorým žalobca preukazoval, že k strate zásielky s osobnými údajminavrhovateľa nedošlo (email nositeľa sociálneho poistenia Dánskeho kráľovstva zo dňa 25.06.2019).
Prvýkrát hodnotil tento dôkaz až vo vyjadrení v žalobe zo 17.02.2020, pričom preukázateľne ním
disponoval už v odvolacom konaní. Pokiaľ žalovaný svoje rozhodnutie založil na skutočnosti, že došlo

k strate zásielky s osobnými údajmi navrhovateľa (čo nepovažoval za sporné) a od tejto skutočnosti
odvíjal porušenie zákonnej povinnosti, rozhodoval na základe nedostatočne zisteného skutkového
stavu, keď túto skutočnosť nemal preukázanú a žalovaný ju v podanom odvolaní spochybňoval.
62. Záverom je potrebné upriamiť pozornosť aj na to, že v zmysle výroku prvostupňového rozhodnutia
bola pokuta uložená na základe ust. § 104 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane osobných údajov.

S poukazom na vyššie citované znenie tohto ustanovenia, nie je možné pokutu uložiť za porušenie čl.
24 ods. 1 GDPR ako uviedol žalovaný, ale len čl. 25-32 GDPR.
63. Vzhľadom na uvedenú vadu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a nedostatočne
zistenéhoskutkovéhostavusprávnysúdpovažovalzazbytočnévenovaťsaďalšímnámietkamžalobcua
úvahám o primeranosti prijatých opatrení, či rovnakej miere „bezpečnosti“ listových zásielok zasielaných
obyčajným spôsobom a s doručenkou.

64.Vychádzajúczuvedenýchskutočnostíacitovanýchprávnychpredpisovsprávnysúddospelkzáveru,
že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre zmätočnosť, keď z neho nie je zrejmé,
aké konkrétne konanie žalobcu žalovaný sankcionuje, a zároveň vychádza z nedostatočne zisteného
skutkového stavu pre nevyhodnotenie všetkých predložených dôkazov, čo je dôvodom na jeho zrušenie
podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.

65. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní bude povinnosťou

žalovaného v rámci administratívneho konania v prvom rade ustáliť konkrétne konanie žalobcu, ktorým
sa mal dopustiť správneho deliktu, a o veci znovu rozhodnúť, pričom v novom rozhodnutí je povinný
vysporiadať sa so všetkými predloženými dôkazmi.
66. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov

konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
67. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP) od jeho doručenia,
a to na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ ad/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).