Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 25, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15CoPr/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322203567
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1322203567.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov
senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobkyne: B. F. narodená dňa
XX.XX.XXXX, trvale bytom V., N. P. č. XXXX/XX, zastúpená JUDr. H. M., advokát, Trnava, Hlavná č.
25, proti žalovanému: TESCO STORES SR, a.s., IČO: 31 321 828, Bratislava, Cesta na Senec č. 2,
o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, na odvolanie žalobkyne proti

rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 23. mája 2024, č. k. 65 Cpr 9/2022-157, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 23. mája 2024, č. k. 65 Cpr 9/2022-157, p o t v r
d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Rozsudkom zo dňa 23. mája 2024, č. k. 65 Cpr 9/2022-157, súd prvej inštancie zamietol žalobu
žalobkyne a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Právne rozsudok odôvodnil ustanoveniami §

61ods.1,ods.2,§63ods.1,ods.2,§66ods.1,§40ods.8,§74,§77,§79ods.1zákonač.311/2001Z.
z. Zákonník (ďalej „Zákonník práce“, alebo aj „ZP“). Pokiaľ ide o vecné odôvodnenie súd prvej inštancie
uviedol, že žalobkyňa sa predmetnou žalobou, po pripustení jej zmeny uznesením domáhala, aby súd
(i) určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou z 19. apríla 2022, ktorá jej bola daná žalovaným
ako jej zamestnávateľom podľa § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce je neplatné, a (ii) žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť jej náhradu mzdy vo výške 12.884,09 € za obdobie 19 mesiacov od augusta

2022 do februára 2024. Uviedla, že u žalovaného bola zamestnaná na základe pracovnej zmluvy z 12.
augusta 2011 na pracovnej pozícii „asistentka predaja zákazníkom“, pričom od roku 2017 bola uznaná
za zamestnanca so zdravotným postihnutím s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45
% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný sa z tohto dôvodu viackrát pokúšal
s ňou skončiť pracovný pomer a za tým účelom jej pravidelne nariaďoval absolvovanie mimoriadnych
lekárskych prehliadok u zmluvnej pracovnej zdravotnej služby BE-SOFT, a.s. Takejto mimoriadnej
zdravotnej prehliadky sa zúčastnila 26. júna 2020, kedy jej všeobecná lekárka pre dospelých H.. V.

Y. vypracovala lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu, záverom ktorého bola spôsobilosť
na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením, a to nevhodnou manipuláciou s bremenami
nad 7 kg, nevhodným dokladaním do chladiacich boxov, nevhodnou prácou v prievane a nevhodnou
prácou v pokladni. Následne, o rok, sa opätovne podrobila ďalšej mimoriadnej lekárskej prehliadke z 29.
júna 2021 u H.. V. Y., ktorá vypracovala lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu, avšak už
so záverom o jej dlhodobej nespôsobilosti na výkon posudzovanej práce. Vzhľadom na to, že zdravotný

stav sa jej od júna 2020 do júna 2021 nezmenil, nebol teda dôvod na zmenu záverov o jej spôsobilosti
vykonávať posudzovanú prácu, a preto 30. júna 2021 podala proti lekárskemu posudku H.. V. Y. z
29. júna 2021 odvolanie, na ktoré ošetrujúca lekárka reagovala vyjadrením z 27. júla 2021, ktorým záverpredmetného lekárskeho posudku odôvodnila len informáciou od žalovaného, že jej nevie poskytnúť
prácu s danými obmedzeniami a že vykonaná lekárska prehliadka vo vzťahu k práci bola realizovaná na
žiadosť žalovaného, na pracovné faktory a činnosti paušálne prislúchajúce k danej profesii. Následne,

na podklade lekárskeho posudku H.. V. Y. z 29. júna 2021 žalovaný podal Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, ako správnemu orgánu prvého stupňa, žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu
na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo zdravotných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. c/ ZP,
ktorý rozhodnutím z 10. decembra 2021 tento súhlas udelil. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu
odvolanie, ktoré Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako odvolací orgán, rozhodnutím z 21. marca

2022 zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozhodnutia jej žalovaný 19. apríla 2022 doručil výpoveď z pracovného pomeru z
dôvodu jej dlhodobej nespôsobilosti na výkon doterajšej práce. Výpoveď z pracovného pomeru podľa
§ 63 ods. 1 písm. c/ ZP žalobkyňa považuje za neplatný právny úkon, pretože vychádza z
nesprávnych záverov lekárskeho posudku H.. V. Y. z 29. júna 2021, ktorá jednak nemala dostatočné
podklady na vyhotovenie posudku a jednak v zdravotnom stave žalobkyne nenastali od poslednej

absolvovanej mimoriadnej lekárskej prehliadky žiadne zmeny, a to ani k zlepšeniu, ani k zhoršeniu
jej zdravotného stavu. Záver o jej dlhodobej nespôsobilosti na výkon posudzovanej práce je preto
nesprávny a neodôvodnený. Uvedené podľa jej názoru dokazuje aj skorší lekársky posudok H.. V. Y. z
26. júna 2020 a tiež lekársky posudok spoločnosti TeamPrevent Santé s.r.o. z 29. apríla 2022, ktorý si
nechala súkromne vypracovať, v zmysle záverov ktorých je zdravotne spôsobilá na výkon posudzovanej

práce, avšak s dočasným obmedzením. Takisto namietala, že pri vydaní lekárskeho posudku z 29. júna
2021 došlo k porušeniu právnych predpisov, pretože sa neumožnilo jeho preskúmanie, resp. opätovné
posúdenie jej zdravotnej spôsobilosti na výkon posudzovanej práce v zmysle § 30g ods. 2 a 3 zákona č.
355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“), a to na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie Lekárskej fakulty

Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzitnej nemocnice akad. Ladislava Dérera v Bratislave ako
poskytovateľmi ústavnej zdravotnej starostlivosti v univerzitnej alebo fakultnej nemocnici. Žalobkyňa o
takéto opätovné posúdenie požiadala H.. V. Y. listom z 9. augusta 2021, ktorá ale na túto žiadosť nijako
nereagovala a nepostupovala v zmysle § 30g zákona č. 355/2007 Z. z., čím jej boli odopreté práva,
ktoré jej zákon ako zamestnankyni pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu priznáva. Zároveň

si uplatnila aj nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru v sume priemerného
mesačného zárobku vo výške 678,11 €, a to za obdobie mesiacov od augusta 2022 do februára
2024, keďže napriek tomu, že žalovanému listom z 27. júna 2022 oznámila, že danú výpoveď považuje
za neplatnú a trvá na ďalšom svojom zamestnávaní, žalovaný jej v rozpore s pracovnou zmluvou už
žiadnu prácu neprideľoval.

1.2. Žalovaný výpoveď považoval za platný právny úkon a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Potvrdil, že žalobkyňa ako zamestnanec so zdravotným postihnutím bola u neho v
pracovnom pomere a že jej 19. apríla 2022 na pracovisku doručil výpoveď zo zdravotných dôvodov,
keďže žalobkyňa podľa lekárskeho posudku vypracovaného H.. V. Y. dňa 29. júna 2021, vzhľadom
na svoj zdravotný stav, dlhodobo stratila spôsobilosť vykonávať svoju doterajšiu prácu a žalovaný pre

ňu žiadnu inú vhodnú prácu ani na kratší pracovný čas nemal, čomu zodpovedala tiež skutočnosť, že
žalobkyni už od júna 2020 pre jej pretrvávajúce zdravotné obmedzenia neprideľoval žiadnu prácu a pre
tútoprekážku vprácinastranezamestnávateľajejposkytovalnáhradumzdyvzmysle§142ods.
3 ZP. Podľa jeho názoru boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky platnosti predmetnej výpovede,
vrátane jej predchádzajúceho prerokovania so zástupcami zamestnancov a vopred udeleného súhlasu

príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na rozviazanie pracovného pomeru so žalobkyňou
ako zamestnancom so zdravotným postihnutím. Námietky žalobkyne spochybňujúce platnosť danej
výpovede považoval za nedôvodné. Mal za to, že lekársky posudok zo dňa 29. júna 2021 bol vydaný
riadne, v súlade s právnymi predpismi, oprávnenou a odborne spôsobilou osobou po reálne vykonanej
lekárskej prehliadke a bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom ovplyvňoval či zasahoval do činnosti

ošetrujúcej lekárky. Odbornosť (vecnú stránku) ani procesný postup vypracovania tohto lekárskeho
posudku nemá ako zamestnávateľ právomoc spochybňovať, korigovať, či inak dodatočne verifikovať,
alezozistenýchzáverovmusívychádzať.LekárskyposudokspoločnostiTeamPreventSantés.r.o.,ktorý
si dala žalobkyňa súkromne vypracovať, nemôže byť pre platnosť danej výpovede relevantný, pretože
bol vydaný až po tom, ako už predmetná výpoveď bola žalobkyni ako druhému účastníkovi pracovného

pomeru riadne doručená. Rozhodujúcim je zdravotný stav zamestnanca v lekárskom posudku v čase
doručenia výpovede. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že na jej žiadosť reálne nedošlo k opätovnému
posúdeniu jej zdravotnej spôsobilosti na prácu z dôvodu, že všeobecná lekárka H.. V. Y. neodoslala jej
žiadosť spolu so zdravotnou dokumentáciou poskytovateľovi ústavnej zdravotnej starostlivosti vuniverzitnej alebo fakultnej nemocnici, poukázal na § 30g ods. 8 zákona č. 335/2007 Z. z., podľa ktorého
sa v čase krízovej situácie opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu nevykonáva. Keďže k
žiadosti o opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti žalobkyne na prácu došlo práve v čase krízovej

situácie, ktorá trvala až do dňa doručenia výpovede, nemôže byť neaplikovanie tohto postupu na ujmu
platnosti danej výpovede.
1.3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že na základe pracovnej
zmluvy z 12. augusta 2011 v znení dohôd o jej zmene z 1. apríla 2012 a 28. marca 2017 vznikol
medzi žalobkyňou ako zamestnancom, ktorá v roku 2017 bola uznaná za zamestnanca so zdravotným

postihnutím, a žalovaným ako zamestnávateľom pracovný pomer na dobu neurčitú, s dohodnutým
dňom nástupu žalobkyne do práce 15. augusta 2011 na pracovnej pozícii (aktuálne) „asistentka
predaja zákazníkom“. Žalobkyni bol po absolvovaní mimoriadnej lekárskej prehliadky dňa 29. júna
2021 všeobecnou lekárkou pre dospelých H.. V. Y., pôsobiacou pre pracovnú zdravotnú službu BE-
SOFT a.s. vypracovaný lekársky posudok o jej zdravotnej spôsobilosti na prácu, ktorého záverom,
na základe vykonaných vyšetrení a po konzultácii s pracovnou lekárkou H.. C. F., bolo uznanie

žalobkyne za dlhodobo nespôsobilú na výkon posudzovanej práce asistentky predaja zákazníkom s
odôvodnením: „nevhodná manipulácia s bremenami nad 7 kg, nevhodné dokladanie do chladiacich
boxov, nevhodná práca v prievane, v pokladni“. Žalobkyňa z dôvodu, že posúdenie jej zdravotnej
spôsobilosti na prácu považovala za nesprávne, požiadala dňa 30. júna 2021 o preskúmanie tohto
lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu z 29. júna 2021. Žalobkyňu o vybavení tejto

jej žiadosti informovala v zákonom stanovenej lehote všeobecná lekárka pre dospelých H.. V. Y. listom
z 27. júla 2021, v ktorom uviedla: „Lekárska prehliadka vo vzťahu k práci dňa 29. júna 2021 bola
vykonaná na žiadosť zamestnávateľa na pracovné faktory a činnosti paušálne prislúchajúce k danej
profesii Asistent predaja zákazníkom, pričom zamestnanec má vykonávať všetky uvedené pracovné
činnosti. Proti je záver lekárskeho posudku - dlhodobo nespôsobilá na výkon práce. Keďže posudzovaná

zamestnankyňa v odvolaní proti lekárskemu posudku uvádza, že nepredložila posudzujúcemu lekárovi
závery lekárskych správ za posledné tri mesiace, žiadame doplniť aktuálne závery zrealizovaných
odborných vyšetrení (neurologického, ortopedického/reumatologického a angiologického). V prípade
nepredloženia požadovaných lekárskych správ ostáva v platnosti pôvodný záver posúdenia spôsobilosti
na výkon práce.“

1.4. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že prvým a základným predpokladom
opodstatnenosti žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorý je súd povinný
skúmať ex offo (z úradnej povinnosti), je účinné podanie žaloby oprávneným účastníkom v prekluzívnej
lehote ustanovenej v § 77 ZP, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer
skončiť. V danom prípade výpoveď bola žalobkyni doručená zo strany zamestnávateľa 19. apríla 2022.

Trojmesačná výpovedná doba teda začala plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po doručení výpovede, t. j. od 1. mája 2022, a skončila sa uplynutím posledného dňa príslušného
kalendárneho mesiaca, čiže 31. júla 2022 (porov. § 62 ods. 3 písm. b/ a ods. 7 ZP). Pracovný pomer
medzi stranami sa teda mal skončiť uplynutím dňa 31. júla 2022, z čoho následne vyplýva, že posledný
deň dvojmesačnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného

pomeru pripadol na 30. septembra 2022. Pokiaľ predmetná žaloba žalobkyne bola doručená súdu
4. augusta 2022, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňou bola podaná včas (t. j. v zákonom
ustanovenej lehote).
1.5.1. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či žalobou napadnutá výpoveď zo dňa 19. apríla
2022 ako právny úkon je platná alebo nie. Uviedol, že pre platnosť výpovede danej zamestnancovi

zo strany zamestnávateľa sa podľa citovaných ustanovení Zákonníka práce vyžaduje, aby (i) mala
písomnú formu, (ii) bola zamestnancovi ako druhému účastníkovi pracovného pomeru doručená do
vlastných rúk, (iii) bola podaná zo zákonom dovoleného dôvodu, (iv) dôvod, pre ktorý sa podáva, bol v
nej skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, (v) dôvod, pre ktorý sa
podáva, bol aj materiálne (skutočne) naplnený, (vi) pred tým, než zamestnávateľ pristúpi ku skončeniu

pracovného pomeru formou výpovede, bola z jeho strany splnená ponuková povinnosť v zmysle § 63
ods. 2 ZP, (vii) bola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov (ak zástupcovia zamestnancov u
zamestnávateľa pôsobia), a aby (viii) bol s ňou vopred daný súhlas príslušného úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny, ak sa dáva zamestnancovi so zdravotným postihnutím v zmysle § 40 ods. 8 ZP.
1.5.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že v rozhodovanom spore nebolo medzi stranami sporné

dodržanieobligatórnejpísomnejformypredmetnejvýpovede,jejriadnedoručeniežalobkynidovlastných
rúk na pracovisku 19. apríla 2022, to, že bola daná zo zákonom dovoleného (predpokladaného)
dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce (teda zo zdravotných dôvodov zamestnanca)
a že tento dôvod bol formálne v obsahu výpovede dostatočne skutkovo vymedzený tak, aby honebolo možné zameniť s iným dôvodom, ako aj že príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava rozhodnutím z 10. decembra 2021 č. BA1/RSK/ZAM/2021/90612 v spojení s
potvrdzujúcim rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny z 21. marca 2022 č. UPS/US1/

SSZOSK/ZAM/2022/1061 udelil predchádzajúci súhlas s navrhovaným skončením pracovného pomeru
výpoveďou danou žalobkyni ako zamestnancovi so zdravotným postihnutím z dôvodu podľa § 63
ods. 1 písm. c/ ZP. Ďalej súd uviedol, že v danom prípade bola splnená aj podmienka zachovania
účasti zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru v zmysle § 74 ZP, čo mal súd
preukázané listinou „Prerokovanie výpovede zo zdravotných dôvodov“, z ktorej vyplýva, že výpoveď

bola vopred riadne prerokovaná so zástupcami odborovej organizácie pôsobiacej u žalovaného 11.
apríla 2022. Ďalšou hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede, ktorá sa vzťahuje aj na výpovedný
dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. c/ ZP, je povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi inú
vhodnú prácu pred tým, než mu túto výpoveď doručí. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol,
že Najvyšší súd Slovenskej republiky k splneniu ponukovej povinnosti zamestnávateľa podľa § 63
ods. 2 ZP vo svojej už ustálenej rozhodovacej praxi zastáva názor, že splnenie ponukovej povinnosti

musí preukázať zamestnávateľ, naproti tomu tvrdenie a preukazovanie, že ku dňu výpovede mal
zamestnávateľ voľné pracovné miesto, je procesná obrana zamestnanca (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 261/2007). Z uvedeného teda vyplýva, že je procesnou
povinnosťou zamestnanca tvrdiť a preukázať, že v deň doručenia výpovede jeho zamestnávateľ mal
preňho inú vhodnú prácu. V prejednávanej veci však žalobkyňa túto skutočnosť netvrdila, t. j. neoznačila

žiadne konkrétne pracovné miesto, ktoré jej mohol žalovaný ponúknuť. Pokiaľ žalobkyňa existenciu
konkrétneho voľného a pre ňu vhodného pracovného miesta netvrdila ani nepreukázala, je potrebné v
tomto prisvedčiť žalovanému a mať za to, že ku dňu výpovede - tak ako to uviedol v listine „Oznámenie
podľa § 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce“ z 19. apríla 2022 - pre žalobkyňu nemal žiadnu inú vhodnú
prácu, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo v pracovnej zmluve z 12. augusta 2011 v znení

jej neskorších dodatkov dohodnuté ako miesto výkonu práce. To potom znamená, že v danom prípade
išlo o tzv. absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať a v takomto prípade teda ponuková
povinnosť zamestnávateľa odpadá (k tomu tiež porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 Cdo 261/2007).
1.5.3. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že rozhodujúcim pre meritórne posúdenie tohto

sporu tak bolo posúdenie, či bol dôvod výpovede, pre ktorý sa podala, skutočne materiálne naplnený.
Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade
bola naplnená hypotéza právnej normy oprávňujúcej zamestnávateľa dať zamestnancovi výpoveď z
pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. c/ ZP, a to že žalobkyňa ako zamestnanec vzhľadom
na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratila spôsobilosť vykonávať doterajšiu

prácu. Dôvodil, že podľa rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít platí, že lekársky posudok je
administratívnym aktom a ak bol tento akt riadne vydaný, nemôže podliehať obsahovému preskúmaniu
súdom v konaní o určenie neplatnosti výpovede. Súd z tohto posudku pri svojom rozhodovaní
vychádza a musí sa ním riadiť aj zamestnávateľ. Lekársky posudok teda musí konštatovať nemožnosť
ďalšieho vykonávania doterajších prác zamestnancom. Dodatočné doplňovanie posudku po tom, čo

bol urobený prejav vôle smerujúci k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou, nie je možné, a to ani
v súdnom konaní. Rozhodujúci je teda obsah lekárskeho posudku existujúceho v čase prejavu vôle
zamestnávateľa smerujúceho k skončeniu pracovného pomeru (porov. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 237/2007). Z tohto dôvodu potom nie je relevantný subjektívny
pocit zamestnanca (žalobkyne), že žiadnu zmenu svojho zdravotného stavu sám nepozoruje ani

nepociťuje a sám seba považuje za zdravotne spôsobilého na výkon ním vykonávanej práce, hoci
aj s určitými pracovnými obmedzeniami. Dlhodobá strata zdravotnej spôsobilosti žalobkyne na výkon
doterajšej práce bola deklarovaná (podložená) riadne vydaným lekárskym posudkom z 29. júna 2021
vypracovaným H.. V. Y. ako lekárkou so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo
pre dospelých, ktorá je podľa § 30a ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. oprávnená vykonávať pracovnú

zdravotnú službu a posudzovať zdravotnú spôsobilosť zamestnancov na prácu výkonom lekárskych
preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Z jej lekárskeho posudku, ktorý bol následne po jeho
preskúmaní potvrdený listom z 27. júla 2021, takýto záver jednoznačne a nepochybne vyplýva, pričom
čo do svojej formy nejde len o nejaké odporúčanie lekára, ale o lekársky posudok v zmysle § 16
písm. a/ zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
navyše obsahujúci aj poučenie o práve zamestnanca požiadať o preskúmanie lekárskeho posudku v
prípade, že sa domnieva, že posúdenie jeho zdravotnej spôsobilosti na prácu je nesprávne. Pokiaľ teda
bolo lekárskym posudkom zistené, že žalobkyňa vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo stratilaspôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, a tento posudok bol vydaný v súlade s právnymi predpismi,
žalovaný bol oprávnený skončiť pracovný pomer so žalobkyňou výpoveďou z dôvodu podľa § 63 ods. 1
písm. c/ ZP a jeho výpoveď nemožno považovať za neplatnú z dôvodu, že výpovedný dôvod, pre ktorý

sa podala, nebol ku dňu doručenia tejto výpovede žalobkyni 19. apríla 2022 materiálne naplnený.
1.6.1. Námietky žalobkyne spochybňujúce vydanie lekárskeho posudku z 29. júna 2021, či jeho
preskúmanie v súlade s právnymi predpismi, vyhodnotil súd prvej inštancie ako neopodstatnené.
Uviedol, že v konaní nevyšlo najavo, že by zdravotný stav žalobkyne nebol ošetrujúcou lekárkou H.. V.
Y. pri mimoriadnej lekárskej prehliadke z 29. júna 2021 objektívne zistený, alebo že by zamestnávateľ do

tejto jej odbornej činnosti akokoľvek zasahoval alebo ju ovplyvňoval. A takisto, ani samotná skutočnosť,
že zamestnávateľ nariadil žalobkyni absolvovať lekársku preventívnu prehliadku skôr, než uplynuli od
poslednej lekárskej preventívnej prehliadky tri roky v zmysle § 30e ods. 11 zákona č. 355/2007 Z.
z., neznamená, že lekársky posudok ako výsledok tejto lekárskej prehliadky bol vydaný v rozpore
s právnymi predpismi. Z vykonaného dokazovania však napokon vyplynulo, že lekárska preventívna
prehliadka z 29. júna 2021 bola vykonaná v naplánovanom termíne vopred určenom ošetrujúcou

lekárkou H.. V. Y. tak, ako je to uvedené v záveroch jej predošlého lekárskeho posudku z 26. júna 2020:
„(...) Kontrola o rok“.
1.6.2. Súd prvej inštancie nezistil, že by zdravotný stav žalobkyne bol zisťovaný len „paušálne“, t.
j. zovšeobecňujúco bez zohľadnenia konkrétnych individuálnych okolností danej pracovnej pozície
a osoby žalobkyne. Z obsahu lekárskeho posudku z 29. júna 2021 vyplýva, že bol vydaný na

základe vykonanej lekárskej prehliadky vo vzťahu k osobe žalobkyne a jej konkrétnej pracovnej
pozícii asistentky predaja zákazníkom, pričom boli zohľadňované viaceré relevantné faktory práce a
pracovného prostredia (fyzická záťaž a nadmerná jednostranná záťaž, chemické faktory, záťaž chladom,
hluk, psychická pracovná záťaž a záťaž teplom, ako aj epidemiologicky závažné činnosti a ručná
manipulácia s bremenami) a jej zdravotný stav bol taktiež konzultovaný s ďalšou lekárkou H.. C. F. ako

lekárom v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo. Pokiaľ ošetrujúca lekárka H.. V. Y. uviedla v liste o
preskúmaní predmetného lekárskeho posudku z 27. júla 2021, že lekárska prehliadka bola vykonaná „na
pracovné faktory a činnosti paušálne prislúchajúce k danej profesii asistent predaja zákazníkom, pričom
má zamestnanec vykonávať všetky uvedené pracovné činnosti“, podľa názoru súdu prvej inštancie
uvedené neznamená, že by zdravotný stav žalobkyne hodnotila len všeobecne, nekonkrétne a druhovo

a nezohľadnila by jej konkrétnu pracovnú pozíciu prispôsobenú pracovným obmedzeniam v zmysle
predošlého lekárskeho posudku z 26. júna 2020, ale že pri posudzovaní jej zdravotnej spôsobilosti
vykonávať doterajšiu prácu na konkrétnej pracovnej pozícii zohľadňovala zdravotný stav žalobkyne
vo vzťahu k všetkým pracovným činnostiam (úlohám), ktoré sú s výkonom práce na tejto pracovnej
pozícii spojené. Vo vzťahu k tejto námietke žalobkyne súd prvej inštancie dodal, že sama žalobkyňa

nešpecifikovala žiadnu takú konkrétnu okolnosť, ktorá je prítomná pri výkone posudzovanej práce, avšak
ošetrujúca lekárka ju pri hodnotení jej zdravotnej spôsobilosti opomenula zohľadniť, hoci sa to pre
náležité zistenie jej zdravotného stavu vyžadovalo.
1.6.3. S námietkou o nedostatočnom odôvodnení lekárskeho posudku z 29. júna 2021 sa súd prvej
inštancie rovnako nestotožnil, pretože tento posudok obsahuje hoci aj len stručné odôvodnenie záveru o

dlhodobej nespôsobilosti žalobkyne na výkon posudzovanej práce, a to že pre žalobkyňu je „nevhodná
manipulácia s bremenami nad 7 kg, nevhodné dokladanie do chladiacich boxov, nevhodná práca v
prievane, v pokladni“. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa so závermi vyjadrenými v lekárskom posudku
z 29. júna 2021 a v liste ošetrujúcej lekárky o jeho preskúmaní z 27. júla 2019 nesúhlasí a nestotožňuje
sa s nimi, neznamená, že lekársky posudok nie je vypracovaný objektívne a že jeho závery sú

neodôvodnené.
1.6.4. Vo vzťahu k námietke o tom, že lekársky posudok H.. V. Y. z 29. júna 2021 nebol riadne
preskúmaný napriek tomu, že žalobkyňa listom z 9. augusta 2021 podľa § 30g ods. 2 zákona č.
355/2007 Z. z. písomne požiadala o opätovné posúdenie svojej zdravotnej spôsobilosti na prácu
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej

nemocnici, súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 30g ods. 8 zákona č. 355/2007 Z. z. „v čase krízovej
situácie sa opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu nevykonáva“. Za krízovú situáciu
sa považuje aj mimoriadna situácia v súvislosti s ochorením COVID-19 vyhlásená vládou Slovenskej
republiky dňa 12. marca 2020, ktorá bola odvolaná až ku dňu 15. septembra 2023. Pokiaľ teda v čase
trvania krízovej situácie, kedy sa podľa zákona opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu

nevykonávalo, nedošlo k žalobkyňou navrhovanému opätovnému preskúmaniu záverov lekárskeho
posudku poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti v univerzitnej nemocnici, uvedený postup de
lege lata (podľa platného právneho stavu) nemožno vyhodnotiť ako postup v rozpore so zákonom. Preposúdenie zdravotnej spôsobilosti žalobkyne vykonávať doterajšiu prácu bol preto rozhodujúci lekársky
posudok H.. V. Y. z 29. júna 2021.
1.6.5. Ako neopodstatnenú súd prvej inštancie vyhodnotil aj námietku žalobkyne o tom, že podľa

lekárskeho posudku H.. V. Y. z 26. júna 2020, ako aj lekárskeho posudku z 29. apríla 2022, ktorý si
dala súkromne vypracovať spoločnosťou TeamPrevent Santé s.r.o. vykonávajúcou pracovnú zdravotnú
službu, nestratila dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, a teda neboli splnené podmienky
pre danie výpovede z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. c/ ZP. V tejto súvislosti uviedol, že pre platnosť
výpovede zo zdravotných dôvodov zamestnanca je rozhodujúci zdravotný stav zamestnanca uvedený

v lekárskom posudku v čase doručenia výpovede. V danom prípade k skončeniu pracovného pomeru
výpoveďou z 19. apríla 2022 došlo v dôsledku záverov lekárskeho posudku z 29. júna 2021, a nie
záverov skoršieho lekárskeho posudku z 26. júna 2020, ktoré v tom čase už neboli aktuálne, a teda
ani relevantné. Pre posúdenie platnosti právneho úkonu skončenia pracovného pomeru nemohol byť
relevantný ani lekársky posudok spoločnosti TeamPrevent Santé s.r.o., pretože ten ku dňu doručenia
výpovede žalobkyni 19. apríla 2022 ešte nebol vydaný (neexistoval).

1.7. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie nezistil, že by neboli kumulatívne
splnené všetky hmotnoprávne podmienky vyžadované Zákonníkom práce pre platnosť výpovede danej
zamestnancovi zo strany zamestnávateľa z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. c/ ZP, a preto žalobu
žalobkyne v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru ako nedôvodnú zamietol.
Vzhľadom na to, že ku skončeniu pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo neplatne

(t. j. v dôsledku neplatnej výpovede), nevznikol tak žalobkyni nárok na náhradu mzdy z neplatného
skončenia pracovného pomeru v zmysle § 79 ods. 1 ZP, a preto súd prvej inštancie ako nedôvodnú
zamietol žalobu žalobkyne aj v časti o zaplatenie tohto peňažného nároku.
1.8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 v spojení s § 255
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Žalovaný mal v konaní

plný procesný úspech, preto mu proti neúspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 C.s.p. náhradu trov
konania žalovanému nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu nevyplýva, že mu v tomto konaní
trovy súdneho konania alebo právneho zastúpenia vznikli.

2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento žalobu žalobkyne zamietol, podala v zákonnej
lehote odvolanie žalobkyňa, považujúc ho za nesprávny a rozporný so zákonom. Podľa odvolateľky
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365
ods. 1 písm. f/ C.s.p.), ale najmä jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Namietala záver súdu prvej inštancie, že boli naplnené predpoklady pre

výpoveď z dôvodu jej dlhodobej straty zdravotnej spôsobilosti na prácu, keďže existoval platný lekársky
posudok, vydaný riadne v súlade s právnymi predpismi a preto ho súd nemôže preskúmavať, ale z neho
musí vychádzať. Primárne poukázala na skutočnosť, že žalovaný od momentu, ako sa stala osobou so
zdravotným postihnutím a domáhala sa vytvorenia primeraných pracovných podmienok, mal dlhodobú
snahu ukončiť s ňou pracovný pomer a hľadal spôsoby, ako ju prepustiť. Keď odmietla dobrovoľne

uzatvoriť dohodu o skončení pracovného pomeru (v apríli 2020), hľadal cestu, ako jej dať výpoveď. O
šikanóznom správaní žalovaného svedčí aj skutočnosť, že od roku 2017, kedy absolvovala poslednú
zdravotnú prehliadku, až do apríla 2020 žiadne ďalšie zdravotné prehliadky absolvovať nemusela (čo
bolopočasobdobiatrochrokov).Poodmietnutídohodyoskončenípracovnéhopomerujejvšakžalovaný
začal pravidelne nariaďovať zdravotné prehliadky s cieľom získať lekársky posudok o jej zdravotnej

nespôsobilosti na výkon práce, ktorý by bol dôvodom na skončenie pracovného pomeru výpoveďou.
Odvolateľka dôvodila, že napriek svojej čiastočnej invalidite neodmietala prácu, naopak chcela pracovať
a bol to žalovaný, kto jej prácu neprideľoval. Jeho konanie v priebehu rokov 2020 až 2022 voči nej javilo
znaky šikany a zneužívania práva. Žalovaný jej opakovane nariaďoval povinnosť absolvovať lekárske
prehliadky, keď jej v priebehu roka nariadil až tri lekárske prehliadky (hoci v súlade so zákonom sa

lekárska prehliadka realizuje raz za tri roky), a to so zjavným cieľom dosiahnuť záver, že je nespôsobilá
na prácu a môže ju prepustiť. Takto zmluvná lekárka žalovaného H.. Y. vyhotovila v priebehu roka až
tri lekárske posudky, a to posudok zo dňa 3.6.2020, posudok zo dňa 26.6.2020 a napokon posudok
zo dňa 29.6.2021. Na základe prvého posudku žalovaný požiadal príslušný úrad práce o súhlas s
výpoveďou a rozhodnutím zo dňa 26.10.2020 mu i bol vydaný, toto rozhodnutie však nadriadený orgán

zrušil a v následnom konaní už úrad práce súhlas neudelil. Žalovaný následne opätovne žiadal úrad
práce o súhlas s výpoveďou, ktorý mu bol rozhodnutím zo dňa 10.12.2021 udelený a následne jej dal
dňa 30.12.2021 výpoveď. Túto výpoveď neskôr odvolal a ďalšiu výpoveď jej dal znovu dňa 19.4.2022.
Konaniežalovanéhopreverovalaajkomisárkapreosobysozdravotnýmpostihnutím,ktorákonštatovala,že žalovaný porušil jej práva ako osoby so zdravotným postihnutím, keď porušil ustanovenia Zákonníka
práce, ako aj ustanovenia článku 27 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Na základe
uvedeného komisárka požiadala žalovaného, aby prijal primerané opatrenia za účelom zabezpečenia jej

práva na prácu (prehodnotil výpoveď a zabezpečil primerané úpravy výkonu jej práce), čo však žalovaný
ignoroval. S poukazom na uvedené je podľa odvolateľky potrebné posudzovať aj kroky žalovaného,
vrátane tých, týkajúcich sa lekárskeho posudku zo dňa 29.6.2021.
2.2.1. Odvolateľka namietala, že Lekársky posudok zo dňa 29.6.2021 nebol vyhotovený riadne v súlade
s právnymi predpismi, ale bol vyhotovený jednoznačne contra legem, v rozpore so zákonom, a to

konkrétne zákonom č. 355/2007 Z. z. Pokiaľ súd prvej inštancie dôvodil ustanovením § 30g ods. 8
zákona č. 355/2007 Z. z., v zmysle ktorého sa v čase krízovej situácie opätovné posúdenie zdravotnej
spôsobilosti na prácu nevykonávalo, odvolateľka namietala, že súd vôbec nereflektoval na skutočnosť,
že Klinika pracovného lekárstva a toxikológie LF UK a Univerzitná nemocnica akademika Ladislava
Dérera v Bratislave (v ďalšom len „Klinika“) bola ochotná a pripravená opätovne vykonať posúdenie
jej zdravotnej spôsobilosti, avšak bránila im v tom skutočnosť, že H.. V. Y. nevystavila lekársku správu

zo dňa posudzovania a neposlala jej zdravotnú dokumentáciu na Kliniku. Odvolateľka listom zo dňa
9.8.2021 požiadala lekárku o opätovné posúdenie jej zdravotnej spôsobilosti a súčasne ju žiadala o
zaslanie jej žiadosti na Kliniku; na túto žiadosť H.. Y. vôbec nereagovala. Listom zo dňa 14.10.2021
odvolateľka H.. Y. vyzvala na zaslanie záverov opätovného posúdenia zdravotnej spôsobilosti na výkon
povolania na Kliniku; ani na túto žiadosť H.. Y. nereagovala. Takýto postup podľa odvolateľky nemožno

označiť za postup, ktorý by nebol v rozpore so zákonom. Konštatovanie, či mohla alebo nemohla Klinika
vykonať opätovné preskúmanie jej zdravotnej spôsobilosti neprináležalo H.. Y..
2.2.2. Odvolateľka v odvolaní namietala, že lekársky posudok sa vôbec nemal vyhotoviť. Poukázala
na ustanovenie § 30e ods. 16 zákona č. 355/2007 Z. z., podľa ktorého zamestnávateľ zabezpečí
zamestnancovi mimoriadnu lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci, ak má odôvodnené

pochybnosti o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu, po prerokovaní so zástupcami
zamestnancov a s lekárom podľa odseku 6. Žalovaný tak bol povinný takúto mimoriadnu lekársku
prehliadku zabezpečiť až po tom, čo túto prehliadku prerokoval so zástupcami zamestnancov. Podľa
odvolateľky sa žiadne takéto prerokovanie nerealizovalo, čo eo ipso spôsobuje, že lekárska prehliadka
bola neoprávnená a v rozpore so zákonom. Ďalej poukázala na ustanovenie § 30e ods. 19 zákona

č. 355/2007 Z. z., podľa ktorého v čase krízovej situácie sa posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na
prácu na základe posúdenia zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a
výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci nevykonáva u zamestnanca podľa odseku
1 písm. a), u fyzickej osoby - podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, podľa odseku 1 písm.
b) a u fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o zamestnanie, podľa odseku 1 písm. c), ak v odseku 20

nie je ustanovené inak (podľa ods. 20 sa posudzovanie spôsobilosti vykonávalo iba u zdravotníckych
pracovníkov, ktorí poskytovali zdravotnú starostlivosť v priamom ohrození života a zdravia v čase
pandémie z dôvodu šírenia vysoko nebezpečnej nákazy). Aj podľa jednoznačného stanoviska Úradu
verejného zdravotníctva v čase krízovej situácie lekári neposudzujú zdravotnú spôsobilosť na prácu a
nevykonávajú lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnancov (viď text stanoviska

na webovom sídle úradu: https://www.uvzsr.sk/web/uvz/informacia-o-novele-zakona-c-355-2007-z-z-v-
case-krizovej-situacie). Je pritom nesporné, že v júni 2021 bola na Slovensku krízová situácia, ktorá
trvala až do 15.9.2023. Podľa odvolateľky je zrejmé, že lekársky posudok H.. Y. zo dňa 29.6.2021 nebol
vyhotovený riadne a v súlade so zákonom, bol vyhotovený v priamom rozpore so zákonom, a to až z
troch dôvodov (1. neumožnenie riadneho preskúmania podľa § 30g ods. 2 a 3 cit. zákona, 2. absencia

prerokovania so zástupcami zamestnancov podľa § 30e ods. 16 cit. zákona a 3. vyhotovenie posudku
v čase krízovej situácie, keď nemal byť vyhotovený vôbec podľa § 30e ods. 19 cit. zákona), z ktorých
každý samostatne je spôsobilý na záver o nezákonnosti posudku. Podľa ustálenej pracovnoprávnej
judikatúry súd nemôže obsahovo hodnotiť ani preskúmavať lekársky posudok, nakoľko ide o záver
odborný a majúci povahu administratívnosprávneho aktu a ako taký ho súd nemôže vecne preskúmať.

Avšak základným predpokladom nemožnosti preskúmania posudku je, že tento posudok bol „riadne
vydaný“ (viď Zborník III (str. 138-139): lekársky posudok alebo rozhodnutie orgánu štátnej zdravotníckej
správy je administratívnym aktom a ak bol tento akt riadne vydaný, nemôže podliehať obsahovému
preskúmaniu zo strany súdu v konaní o neplatnosť výpovede), resp. že bol vydaný v súlade s právnymi
predpismi“ (viď Uznesenie NS SR, sp. zn. 5 Cdo 237/2007: Ak zdravotný posudok bol vydaný v súlade

s právnymi predpismi, nemal by podliehať z hľadiska svojho obsahu preskúmaniu súdom). Ak súd prvej
inštancie dospel k opačnému záveru, ide o záver nesprávny a o podstatné pochybenie konajúceho
súdu, ktoré malo zásadný vplyv na nadväzujúci záver o nemožnosti preskúmania posudku a o platnosti
výpovede na jeho podklade.Odvolateľka zároveň poukázala na to, že posudok spoločnosti TeamPrevent Santé s.r.o. bol vyhotovený
v rovnakom mesiaci, v ktorom jej žalovaný dal výpoveď (apríl 2022), kým sporný neplatný posudok, na
podklade ktorého jej dal výpoveď, bol vyhotovený v júni 2021, t. j. 10 mesiacov pred výpoveďou.

2.3. Podľa odvolateľky lekársky posudok H.. Y. zo dňa 29.6.2021 bol vydaný v rozpore so zákonom, je
preto neplatný a nebol daný výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce.
2.4. Odvolateľka odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Eventuálne, ak by mal odvolací súd za to, že nie sú
splnené podmienky na jeho zrušenie, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 C.s.p zmenil,

žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal jej nárok na náhradu trov (prvoinštančného i odvolacieho)
konania v rozsahu 100 %.

3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Odvolanie považuje za účelové a nemajúce
oporu v skutkovom ani v právnom základe. Podľa žalovaného súd prvej inštancie postupoval a rozhodol
správne a v súlade s platnými právnymi normami. Poukázal na fakt vyplývajúci z lekárskeho posudku zo

dňa 29.6.2021, že žalobkyňa bola uznaná za dlhodobo nespôsobilú na výkon posudzovanej práce, na
základe čoho jej dal dňa 19.4.2022 výpoveď z pracovného pomeru. Uviedol, že ku skutočnosti,
že mal dôvodné pochybnosti o spôsobilosti žalobkyne na výkon posudzovanej práce sa vyjadril už v
konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobkyňa z iného dôvodu vykonanie lekárskej prehliadky v konaní
pred súdom prvej inštancie nespochybňovala a argumenty uvádzané v odvolaní (absencia prerokovania

so zástupcami zamestnancov a skutočnosť, že posudok nemal byť vôbec vyhotovený z dôvodu, že sa
počas pandémie posudky nemali vykonávať) považuje za irelevantné, nakoľko tieto argumenty neboli
uplatnené a skutočnosti neboli sporné v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný uviedol, že počas
pandémie bolo v krátkom období prijatých niekoľko noviel zákona č. 355/2007 Z. z. ktoré sa týkali
posudzovania zdravotnej spôsobilosti. Znením s účinnosťou od 6.4.2020 do

17.5.2020 bolo posudzovanie zdravotnej spôsobilosti pozastavené a nahradené čestnými vyhláseniami.
Znením s účinnosťou od 21.5.2020 do 20.7.2020 bolo opätovne možné vykonávať posudzovanie
zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na základe dohody medzi zamestnávateľom a poskytovateľom
pracovnej zdravotnej služby v zmysle § 30a ods. 11. Žalovaný považuje lekársky posudok H.. Y. zo dňa
29.6.2021 za vydaný riadne a v súlade so zákonom 355/2007 Z. z., nakoľko exitoval dôvod na jeho

vydanie (okrem odôvodnených pochybností žalovaného ako zamestnávateľa o spôsobilosti žalobkyne
na výkon posudzovanej práce, tak aj skutočnosti, že H.. Y. v lekárskom posudku zo dňa 26.6.2020
uviedla „Kontrola o rok“) a medzi žalovaným a spoločnosťou BE-SOFT, a.s. ako poskytovateľom
pracovnej zdravotnej služby existovala vzájomná dohoda, že počas krízovej situácie sa bude vykonávať
posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu

k práci za dodržania opatrení na ochranu zdravia zamestnancov podľa aktuálnej epidemiologickej
situácie. Žalovaný vzhľadom na uvedené považuje výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 19.4.2022
za platnú, vzhľadom na splnenie všetkých obsahových a formálnych náležitostí platnej právnej úpravy.
Nárok žalobkyne považuje za nedôvodný a neoprávnený, rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za správne, vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Navrhol odvolaciemu súdu, aby

rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

4. Ďalšie vyjadrenia do spisu doložené neboli.

5. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§

379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. júna 2025; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu
upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok

súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a
keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody
neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za
potrebné uviesť ešte nasledovné.

6. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu
a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie
žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi jeho rozsudku,

ktorým žalobu žalobkyne zamietol. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého
výsledky aj náležite v súlade s § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne
predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a
náležite v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie
vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie
veci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré

nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových
strán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a

aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol
presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o zamietnutí
žaloby. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už
vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobkyne.

9.1. Odvolateľka v odvolaní namietala, že Lekársky posudok zo dňa 29.6.2021 nebol vyhotovený riadne
v súlade s právnymi predpismi, pretože nebol riadne preskúmaný napriek tomu, že žalobkyňa listom zo
dňa 9.8.2021, podľa § 30g ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. písomne požiadala o opätovné posúdenie
svojej zdravotnej spôsobilosti na prácu poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú

zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici. Odvolací súd v súvislosti s uvedenou odvolacou
námietkoupoukazujenaodôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštancievbode14.4.,sktorýmsavcelom
rozsahu stotožňuje. V čase vydania lekárskeho posudku dňa 29.6.2021, ako aj v čase podania žiadosti
žalobkyne listom zo dňa 9.8.2021 bolo účinné znenie § 30g ods. 8 zákona č. 355/2007 Z. z., podľa
ktorého v čase krízovej situácie sa opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu nevykonáva.

Ako správne uviedol súd prvej inštancie krízovou situáciou bola aj mimoriadna situácia, ktorú v súvislosti
s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom
SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky vyhlásila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 111 zo
dňa 11.3.2020 a to počnúc dňom 12.3.2020. Mimoriadna situácia bola odvolaná 15.9.2023 uznesením
vlády Slovenskej republiky č. 446 zo dňa 13.9.2023. Nevykonanie opätovného posúdenia zdravotnej

spôsobilosti na prácu v prejednávanom prípade tak bolo v súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. Zároveň
odvolací súd poukazuje na to, že z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa
10.12.2021, č. BA1/RSK/ZAM/2021/90612 (č. l. spisu 10 a nasl.), vyplýva, že úrad mal za preukázané,
že zamestnávateľ doložil vyjadrenie H.. Y. zo dňa 27.7.2021, v ktorom potvrdila, že žalobkyňa nedoplnila
podkladylekárskychsprávpreopätovnéposúdeniespôsobilostizamestnankynenavýkonposudzovanej

práce, a teda ostáva v platnosti záver lekárskeho posudku zo dňa 29.6.2021 o dlhodobej nespôsobilosti
navýkonposudzovanejprácežalobkyne(č.l.spisu11v.v.).Uvedenévyplývaajzvýsluchužalobkynena
pojednávaní dňa 15.2.2024 (zápisnica na č. l. spisu 108 a nasl.). Uvedenú odvolaciu námietku žalobkyne
preto odvolací súd nepovažuje za dôvodnú.
9.2. Pokiaľ odvolateľka v odvolaní poukazovala na skutočnosť, že jej žalovaný nariadil až tri lekárske

prehliadky v priebehu jedného roka, hoci v súlade so zákonom sa lekárska prehliadka realizuje raz za
tri roky, konal tak v rozpore so zákonom a jeho konanie nesie známky šikany, odvolací súd poukazuje
na zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, § 6 ods. 1 písm. o), podľa ktorého je zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci povinný zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav,

najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnosti, na ich vek, kvalifikačné
predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich
zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, naktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov
a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, podľa § 6 ods. 1 písm.
p) zabezpečiť posudzovanie individuálnych fyzických schopností zamestnanca pri ručnej manipulácii

s bremenami, a podľa § 6 ods. 1 písm. q) zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu, vrátane
lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím
na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada.
Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že argumentácia ustanovením § 6 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.
z. je len podporná, preto súd neuplatnil postup podľa § 382 C.s.p., t.j. nevyzýval strany sporu, aby sa

vyjadrili k možnému použitiu citovaného ustanovenia. V súvislosti s námietkou odvolateľky, týkajúcou sa
frekvencie lekárskych prehliadok raz za tri roky odvolací súd uvádza, že podľa § 30e ods. 10 zákona č.
355/2007 Z. z. sa lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa odseku 9 písm. b) vykonávajú
a) jeden raz za dva roky u zamestnanca a fyzickej osoby - podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické
osoby, ak vykonávajú práce zaradené do tretej kategórie, b) jeden raz za rok u zamestnanca a fyzickej
osoby - podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, ak vykonávajú práce zaradené do štvrtej

kategórie a podľa § 30e ods. 11 sa lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa odseku 9
písm. e) vykonávajú jeden raz za tri roky pri prácach s rizikovými faktormi s neskorými následkami na
zdravie, ktoré sú zaradené do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, tzn. že ide o lekársku preventívnu
prehliadku vo vzťahu k práci, ktorá sa vykonáva po skončení pracovnoprávneho vzťahu u bývalého
zamestnanca, čo nie je prípad žalobkyne. Argument odvolateľky, že v súlade so zákonom sa lekárska

prehliadka realizuje raz za tri roky, tak nemá oporu v zákonnej úprave. Odvolací súd zároveň poukazuje
na to, že z lekárskeho posudku zo dňa 26.6.2020 (č. l. spisu 8) vyplýva, že lekárka vykonávajúca
posúdenie zdravotnej spôsobilosti žalobkyne na prácu nariadila kontrolu o rok, pričom podľa § 30e
ods. 15 zákona č. 355/2007 Z. z. lekár pracovnej zdravotnej služby môže navrhnúť zamestnávateľovi
vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, ak je to potrebné na včasné

zachytenie zmien zdravotného stavu zamestnanca v súvislosti s prácou. Preto odvolací súd odvolacie
námietky odvolateľky, týkajúce sa frekvencie lekárskych prehliadok nepovažuje za dôvodné.

10. Odvolateľka v odvolaní namietala, že mimoriadnu lekársku prehliadku zamestnávateľ zabezpečí
až po tom, čo túto prehliadku prerokoval so zástupcami zamestnancov a že počas krízovej situácie

sa posudzovanie zdravotnej spôsobilosti vo vzťahu k práci nevykonáva (§ 30e ods. 16 a ods. 19
zákona č. 355/2007 Z. z.), čo žalovaný nedodržal. Lekársky posudok H.. Vejmelkovej zo dňa 29.6.2021
tak podľa odvolateľky nebol vyhotovený riadne a v súlade so zákonom. Odvolací súd v súvislosti s
uvedenými odvolacími námietkami žalobkyne uvádza, že ide o neprípustné novoty v odvolacom konaní
(§ 366 C.s.p.), preto na tieto odvolacie námietky žalobkyne nemožno prihliadnuť. Podľa § 366 C.s.p.

prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Prostriedkami procesného útoku a

prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky. Ustanovenie § 366 C.s.p. má základ v koncentrácii konania podľa § 153 a § 154 C.s.p.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto
prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so

zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu
prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho
konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli
použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávnerozhodnutievoveci,aleboichodvolateľbezsvojejvinynemoholuplatniťvkonanípredsúdom
prvej inštancie. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní.
Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná
výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku

alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. V súlade s § 320
C.s.p., žalobkyňa mala možnosť predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, keďže ustanovenia o sudcovskej
koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa v prípade individuálnych pracovných sporovnepoužijú. Argumenty odvolateľky uplatnené s poukazom na § 30e ods. 16 a ods. 19 zákona č. 355/2007
Z. z. odvolateľka do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej súdom prvej inštancie neuplatnila, pričom tieto
nepredstavujú výnimku podľa § 366 C.s.p. (týkajú sa procesných podmienok, týkajú sa vylúčenia sudcu

alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie), odvolateľka nepreukázala, že uvedené prostriedky procesného
útoku nemohla v doterajšom priebehu konania bez svojej viny použiť, preto na uvedené odvolacie
námietky odvolací nemohol prihliadnuť.

11. Odvolací súd posúdil, ako súvisiaci výrok aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, tento ako
vecne a právne správny potvrdil (§ 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C.s.p.), keď žalovaný odvolanie proti tomuto
výroku rozsudku súdu prvej inštancie nepodal.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom konaní úspešnému

žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 255 ods. 1, § 262
ods. 1, § 396 ods. 1 C.s.p.).

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci

samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).