Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/211/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122286344
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6122286344.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a

členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: C. R., s miestom
podnikania Ludvíkov dvor 801, Košice-Šaca, IČO: 10 818 839, zastúpeného: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN
Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441,
o zaplatenie 471,48 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava III č.k. B1-33Cb/44/2022 - 106 zo dňa 06.11.2023 v spojení s opravným uznesením č.k.
B1-33Cb/44/2022 - 227 zo dňa 30.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-33Cb/44/2022 - 106 zo dňa
06.11.2023 v spojení s opravným uznesením č.k. B1-33Cb/44/2022 - 227 zo dňa 30.09.2024 potvrdzuje.

II. Žalobcovi súd proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom vyhovel podanej žalobe v celom rozsahu
a druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.
2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví

špecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom doplatku poistného plnenia z havarijného poistenia
právneho predchodcu žalobcu.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:
„24. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 17.04.2021 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle EČV: P., ktoré bolo v čase poistnej udalosti havarijne poistené
u žalovaného. Žalovaný nesporoval ani skutočnosť, že poistený dal opraviť vozidlo u žalobcu a následne
bola vystavená za opravu vozidla faktúra na sumu 4.164,08 EUR bez DPH. Nesporným bolo aj

nahlásenie poistnej udalosti poisteným, ktorú žalovaný riadne zaevidoval pod číslom 9569834684.
Rovnako nesporným je aj oznámenie o poistnom plnení, v ktorom žalovaný oznámil žalobcovi, že mu
vyplatí krátené poistné plnenie v sume 3 484,40 EUR z dôvodu, že ,,Pri výpočte poistného plnenia
boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 EUR bez DPH/
hod., ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom
regióne a čase. Do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané
v kalkulačnom programe Audatex v úrovni PK 51 = 100%. Rozdiel v práci a lakovaní..“

25. Sporným medzi stranami boli nasledovné skutkové a právne tvrdenia. Žalovaný sporoval aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu, s ohľadom na zriadenú vinkuláciu v prospech leasingovej spoločnosti.
V nadväznosti na vinkuláciu bolo spornou aj zmluva o postúpení pohľadávky. Spornou bola taktiež
oprávnenosť krátenia poistného plnenia a tiež nárok žalobcu na priznanie úrokov z omeškania.26. Čo sa týka prvej spornej skutočnosti, teda žalovaným namietanej aktívnej vecnej legitimácie, tak
súd uvádza nasledovné. Žalovaný odôvodňoval námietku aktívnej vecnej legitimácie skutočnosťou, že
z návrhu poistnej zmluvy pre havarijné poistenie Auto komplet (a jeho príloh) uzavretej medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovaným vyplýva, že poistné plnenie bolo vinkulované v prospech leasingovej
spoločnosti. Podľa názoru súdu nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nevyplýva zo zriadenej
vinkulácie poistného plnenia v prospech leasingového prenajímateľa, pričom súd posúdil túto námietku
ako nedôvodnú a naviac nepreukázanú. V posudzovanej veci žalovaný nepreukázal, že poistné plnenie
patrí vlastníkovi veci z titulu vinkulácie. Zo žiadosti o zriadenie vinkulácie zo dňa 13. 11. 2018, ako

aj z vyhlásenia o vinkulácii k zmluve o financovaní č. 4145601243 síce vyplýva dohoda o zriadení
vinkulácie poistného plnenia v prospech leasingovej spoločnosti, avšak v oznámení o poistnom plnení
zo dňa 29. 07. 2021 údaj o vinkulácii ani názov vinkulanta vyplnený nie je. Podľa názoru súdu zriadená
vinkulácia plní len zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu žalobca - leasingová spoločnosť na zabezpečenie
pohľadávok leasingového prenajímateľa z leasingovej zmluvy po lehote splatnosti vrátane príslušenstva
a nie je možné z tohto právneho stavu vyvodiť vecnú aktívnu legitimáciu leasingového prenajímateľa,

resp. jej nedostatok u žalobcu. Naviac, súd poukazuje na súhlas s preplatením poistného plnenia za
poškodenie predmetu financovania zo dňa 09. 07. 2021, ktorý bol vydaný leasingovou spoločnosťou.
Súd má z predmetnej listiny za preukázanú existenciu tzv. devinkulácie sporného poistného plnenia v
prospech poisteného (nájomcu). Uvedenou devinkuláciou nepochybne prešlo právo na poistné plnenia
na právneho predchodcu žalobcu, vrátane oprávnenia domáhať sa zaplatenia neoprávnene krátenej

časti poistného plnenia. Právo poisteného na poistné plnenie uznal aj žalovaný, keď neuhradil nespornú
časť poistného plnenia na účet leasingovej spoločnosti, ale priamo na účet žalobcu. Súd neakceptoval
ani námietku žalovaného, týkajúcu sa obmedzenej platnosti súhlasu na preplatenie na 30 dní od jeho
vystavenia. Súhlas bol uplatnený v tejto lehote (inak by žalovaný neplnil), pričom ostala spornou len
výška poistného plnenia, na uplatňovanie ktorej bol následne aktívne legitimovaný žalobca. S ohľadom

na to, že právo na plnenie prináležalo (najneskôr) od momentu devinkulácie žalobcovi, vyhodnotil
súd ako platnú aj zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 10. 08. 2021, pretože bola uzavretá medzi
subjektami, ktoré mohli disponovať s jej predmetom (pohľadávkou na poistné plnenie).
...
28. Sporným bola aj oprávnenosť krátenia poistného plnenia žalovaným. Podľa oznámenia o poistnom

plnení, žalovaný krátil poistné plnenie za primerané náklady na opravu pre neautorizovaný servis Nh
20 € bez DPH, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov
v danom regióne a čase a priznal lakovanie len v 100 % konštante. Súd považuje krátenie poistného
plnenia žalovaným za nedôvodné a podanej žalobe vyhovel z nasledovných dôvodov. Súd má za
to, že žalovaný v spore nepreukázal svoje tvrdenie, že priznané náklady na normohodinu práce

zodpovedajú cenám servisov v danom regióne a čase. Žalobca predmetné tvrdenie žalovaného
uvedené v oznámení o poistnom plnení zo dňa 29.07.2021 (ktorého odôvodnenie nemožno dodatočne
meniť - § 797 OZ), vyvrátil doložením cenníkov iných servisov pôsobiacich v rozhodnom čase v
rozhodnom regióne. Ostatné servisy si účtovali porovnateľné, resp. vyššie ceny za normohodinu práce,
na základe čoho nemožno v žiadnom prípade považovať cenu účtovanú žalobcom za exces. Naviac,

v tejto súvislosti súd poukazuje na znenie čl. IX ods. 2 písm. c) ZMLUVNÝCH DOJEDNANÍ PRE
HAVARIJNÉ POISTENIE VOZIDIEL Auto komplet č. 913: ,,Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa
povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: pri opravách
v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného
vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla.

O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu
v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny
na 25 EUR bez DPH.“ Súd konštatuje, že žalovaný nedodržal ani vlastné zmluvné dojednania, keď
žalobcu neinformoval aké náklady bude považovať za primerané a následne poskytol poistné plnenie
za normohodinu práce v nižšej sume, na úhradu ktorej sa sám zaviazal.

29. Súd uvádza, že žalovaný v spore nepoprel účinne výšku žalobou uplatnenej pohľadávky,
keďže v odpore sa k dôvodom krátenia poistného plnenia nevyjadril, pričom sa obmedzil len na
všeobecné konštatovania ohľadom primeranosti poistného plnenia. Uvedené nepredstavuje účinné
popretie žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ chcel žalovaný účinne poprieť výšku uplatneného nároku,
bol povinný poprieť skutkové tvrdenia žalobcu a uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových

okolnostiach, inak je popretie neúčinné (k tomu viď znenie ustanovenia § 151 ods. 2 CSP). Žalovaný
bol teda povinný súdu uviesť a preukázať výšku obvyklých nákladov spojených s opravou motorového
vozidla v rozhodnej oblasti, a to jednak pokiaľ ide o použitý materiál, ako aj o autoservisom fakturované
normohodiny. ...30. Žalovaný krátenie poistného plnenia odôvodnil textom uvedeným v oznámení o poistnom plnení (1
N/h 20 EUR bez DPH a lakovacia konštanta 100 %), pričom žiadnym spôsobom nepoukázal na znenie
čl. IX bod. 2 písm. c) zmluvných dojednaní. Súd poukazuje na to, že samotné odôvodnenie krátenia

poistného plnenia je v rozpore s uvedeným ustanovením zmluvných dojednaní, keďže to priznáva výšku
normohodiny na 25 EUR s DPH. V tejto súvislosti však súd predovšetkým konštatuje, že nemá za
preukázané, že žalovaný o kalkulácii primeraných nákladov na opravu poisteného písomnou formou
informoval - tak, ako to predmetné ustanovenie vyžaduje.
31. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravy cestných

motorových vozidiel, neprináleží potom žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných
predpokladov opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa právny
predchodca žalobcu rozhodol realizovať opravu vozidla v servise žalobcu, neznamená to, že náklady
ktoré boli vynaložené predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do
pôvodného stavu. Podľa súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných,
resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný

alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na
krátenie ceny práce. Objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov
škodovej udalosti. Žalovaný nemôže svojvoľne krátiť poistné plnenie len preto, že motorové vozidlo
bolo opravené v neautorizovanom servise. Žalovaný navyše nemá zákonný podklad vnútiť svoju vôľu
výberu servisu poistenému, prípadné uprednostňovanie zmluvných servisov môže mať nanajvýš čisto

odporúčací charakter. V rámci voľného trhu je na poškodenom, v akom servise (či autorizovanom,
neautorizovanom, zmluvnom alebo nezmluvnom) si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ
náklady, ktoré boli vynaložené sú účelné a smerovali k odstráneniu poškodení spôsobených v rámci
škodovej udalosti (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach spis. zn.: 4Cob/153/2020).
32. Pokiaľ ide teda o krátenie poistného plnenia z dôvodu úhrady primeraných nákladov na cenu práce

v sume 20 EUR s DPH za normohodinu práce, ako i o použitie lakovacej konštanty - súd uvádza,
že žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať neprimeranosť nákladov na normohodinu
práce/lakovanie a uviesť na základe čoho považuje žalobcom požadovanú sumu za neprimeranú.
V oznámení o poistnom plnení žalovaný argumentuje len konštatovaním o priznaní primeraných
nákladov za cenu práce pre neautorizovaný servis a primerané náklady na lakovací materiál, pričom

vôbec neodkazuje na znenie zmluvných dojednaní. Súd uvádza, že nebola predložená ani žiadna
kalkulácia, či iná listina, z ktorej by súd overil postup žalovaného. Platí preto, že na preukázanie
oprávnenosti nároku na poistné plnenie postačujú ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla, s
ktorou ak žalovaný nesúhlasil bol povinný predložiť a hodnoverne preukázať dôvody krátenia poistného
plnenia, čo sa ale nestalo. Žalovaný preto nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri

oprave vozidla v neautorizovanom a nezmluvnom servise sumou 20 eur s DPH, ani určovať výšku
lakovacej konštanty. V nadväznosti na uvedené, by súd neakceptoval zmluvné dojednania žalovaného,
pretože tieto dojednania majú za cieľ v prípade neurčenia opravovne zo strany žalovaného nútiť
poškodených opravovať poškodené vozidlá v autorizovaných a zmluvných autoservisoch a následne
sankcionovaťpoškodených,ktoríajnapriektomu,žežalovanýopravovňuneurčí,vozidlonechajúopraviť

v nezmluvnom a neautorizovanom servise. Žalovaný tak limituje poistné plnenie tým, v akom autoservise
jepoškodenévozidloopravené,čojevrozporesozmyslomaúčelompoistenia,keďžeskutočnouškodou
sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové
hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Žalovaný mal
súdu, keďže ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, ozrejmiť, prečo považoval autoservisom

účtovanú sumu za normohodinu práce za neprimeranú, a prečo je suma 20 eur s DPH sumou
primeranou, rovnako tak mala ozrejmiť, prečo je použitie lakovacej konštanty 100% primerané. Súd
opätovne zdôrazňuje, že žalovaný nepreukázal, že poškodený bol písomnou formou informovaných
o kalkulácii primeraných nákladov na opravu tak, ako to vyžaduje čl. IX ods. 2 písm. c) zmluvných
dojednaní.

33. S ohľadom na uvedené má súd za to, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť tvrdiť a neuniesol tak
bremeno tvrdenia vo vzťahu k oprávnenosti zníženia poistného plnenia. Z prezentovaných dôvodov súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 471,48 EUR.
34. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,00% ročne zo žalobou
uplatnenej sumy od 13. 08. 2021 do zaplatenia, pričom k predchádzajúcemu dňu bol žalovaný povinný

najneskôr uhradiť poistné plnenie. Súd priznal žalobcovi voči žalovanému úrok z omeškania v žalobcom
uplatnenej výške 9,00% ročne, a to od 13.08.2021 až do zaplatenia. Súd aplikoval ustanovenia § 369
ods. 2 OBZ v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti najneskôr
dňa 28.07.2021, a teda bola povinný plniť do 15 dní od šetrenia poistnej udalosti.35. Súd neakceptoval argumentáciu žalovaného o nemožnosti priznania úroku z omeškania pred
právoplatnosťou rozsudku priznávajúceho právo na sporné poistné plnenie, ktorú odvodzoval od
rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 596/2017. Predmetné rozhodnutie bolo prekonané

neskoršou rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR, s ktorou sa súd v plnej miere stotožňuje
a poukazuje napr. na nález sp. zn. III. ÚS 309/2020: ,,Pokiaľ by skutočne poistiteľ (terminológia
Občianskeho zákonníka) či poisťovateľ (terminológia ZoPZP) prakticky nemal poskytnúť aj úroky z
omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti rozsudku (kedy by sa zjavne vyžadovalo
iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve efektívne), potom sa poistiteľovi

jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej devalvácii hodnota
peňazí neustále klesá). Účelom ZoPZP je však zlepšiť postavenie poškodeného - veď aj na ten účel
zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby
žalovať aj škodcu). Toho si je vedomý aj dovolací súd, ktorý si uvedomuje, že je povinnosťou poistiteľa
prešetriť poistnú udalosť a poskytnúť plnenie. Výklad prijatý dovolacím súdom, ktorý v podstate vylučuje
poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, sa tak dostáva

do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy.“
...
37. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní.
Žalobca bol v konaní procesne úspešný v plnom rozsahu, na základe čoho mu súd priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %“

4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 788 ods. 1, ods. 3, § 797
ods. 1 až ods. 4, § 806, § 815 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), § 365 ods. 1, § 369 ods.
1, ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ), § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2103
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
5. Proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-33Cb/44/2022 - 106 zo dňa 06.11.2023 podal

včas odvolanie žalovaný, ktorý namietal vydaný rozsudok v celom jeho rozsahu. Žalovaný vymedzil
odvolacie dôvody ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/ a písm. h) /
nesprávne právne posúdenie/ CSP.
6. Žalovaný v podanom odvolaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú podľa
neho súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že

podľa uzatvorenej poistnej zmluvy bolo poistné plnenie vinkulované v prospech leasingovej spoločnosti
UniCredit Leasing Slovakia, a.s. (ďalej len „leasingová spoločnosť“). Z uvedeného dôvodu podľa
žalovaného pohľadávka nepatrí žalobcovi, a preto ani nie je oprávnený si ju vymáhať súdnou cestou,
t. j. nie je daná jeho aktívna vecná legitimácia v tomto súdnom konaní. Žalobca užíval predmetné
motorové vozidlo len ako leasingový nájomca. Vlastníkom predmetu leasingu však zostala po celý

čas leasingového vzťahu leasingová spoločnosť, ktorej teda ako vlastníkovi vzniklo v prípade poistnej
udalosti právo na poistné plnenie. Žalovaný na podporu svojej argumentácie poukázal na viaceré súdne
rozhodnutia napr.: uznesenie NS ČR z 21. júna 2007, sp. zn. 30 Cdo 2319/2006; rozsudok NS SR z 12.
februára 2008, sp. zn. 4 Obo 16/2007; uznesenie NS ČR z 29. januára 2009, sp.zn. 25 Cdo 981/2007;
uznesenie NS ČR z 11 apríla 2011, sp. zn. 23 Cdo 862/2010.

7. Žalovaný tvrdil, že zo strany leasingovej spoločnosti nedošlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, a
tak žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie si nároku, ktorý je predmetom konania.
8. K otázke ceny normohodiny žalovaný poukázal na to, že pri určení rozsahu poistného plnenia je
nevyhnutné vychádzať z poistnej zmluvy a poistných podmienok, ktoré sú jej súčasťou. Výška poistného
plnenia nie je daná čiastkou vyúčtovanou za opravu motorového vozidla v akejkoľvek výške, ale iba vo

výške čiastky účelne vynaloženej a primeranej vzhľadom na charakter opráv. Rozsah práva na poistné
plnenie nie je totožný s právom na náhradu škody.
9. V prípade dotknutej poistnej udalosti, žalovaný nekrátil poistné plnenie podľa § 799 OZ, ale poukázal
právnemu predchodcovi žalobcu poistné plnenie v zmysle poistnej zmluvy a všeobecných poistných
podmienok, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy. V zmysle príslušných zmluvných dojednaní žalovaný priznal

výšku normohodiny 21 EUR bez DPH, pričom v zmysle zmluvných dojednaní žalovaný pri opravách v
nezmluvných, neautorizovaných servisoch akceptuje výšku normohodiny maximálne v rozsahu 25 EUR
bez DPH.
10. Žalovaný zároveň uviedol, že v zmysle čl. IX ods. 2 písm. c) ZD žalobcu písomne informoval o
primeraných nákladoch na opravu poškodeného vozidla v nezmluvnom neautorizovanom servise a

to dňa 09.06.2021 pri vykonaní prvotnej obhliadky poškodeného motorového vozidla, kedy mu bola
e-mailom zaslaná Kalkulácia nákladov na opravu rozpočtom a Kalkulácia nákladov na opravu pre
nezmluvný neautorizovaný servis. Uvedené dokumenty zároveň k odvolaniu pripojil. Ak by aj uvedenú
povinnosť nesplnil, nespôsobilo by to neplatnosť príslušného zmluvného dojednania, ako to podľažalovaného prezentoval súd prvej inštancie, ktorý zároveň uvedený názor ani nezdôvodnil. Žalovaný
mal za to, že podmienka maximálnej výšky normohodiny je daná aj bez písomného upovedomenia a
súd prvej inštancie mal na ňu pri rozhodovaní prihliadnuť.

11. Vo vzťahu k lakovacej konštante žalovaný uviedol, že pri výpočte využil údaje z výpočtového
programu Audatex, ktorý obsahuje databázu motorových vozidiel aj s údajmi o receptúre laku toho-
ktorého vozidla. Ako vyplýva z kalkulácie žalovaného, ale aj žalobcu, v časti Lakovanie je pri pracovnom
postupe uvedené: 3-vrstvový MICA lak, mokrý do mokrého a diely vymontované. Z uvedeného vyplýva,
že v kalkulačnom programe už bolo zohľadnené lakovanie MICA v troch vrstvách aj lakovací postup

mokré do mokrého aj potreba vymontovania dielov, preto navyšovanie koeficientu na 130% bolo
nedôvodné.
12. Navýšiť lakovaciu konštantu nad 100 % je potrebné iba vo výnimočných prípadoch, keď databáza
programu Audatex neobsahuje istý špecifický druh laku. Uvedené však nebol prípad predmetného
motorovéhovozidlaprávnehopredchodcužalobcu.Žalobcadôvodnosťtakéhotomanuálnehonavýšenia
nepreukázal, nakoľko s dvoma vrstvami laku pri svojom výpočte počítal aj žalovaný bez potreby umelého

navyšovania lakovacej konštanty na 130%.
13. K otázke úrokov z omeškania žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS
596/2017-10zodňa28.09.2017,pričomrozhodujúcučasťztohtouzneseniazároveňodcitoval.Tvrdil,že
začal bez zbytočného odkladu šetrenie poistnej udalosti, pričom v rámci šetrenia poistnej udalosti nebol
zistený právny základ práva na poistné plnenie nad rámec plnenia, ktoré bolo žalobcovi vyplatené a

preto sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s úhradou poistného plnenia. Žalovaný ukončil šetrenie
dňa 28.07.2021 a vyplatil poistné plnenie vo výške 3.484,40 EUR dňa 30.07.2021. Žalovaný dodržal
zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu na plnenie, preto sa nemohol dostať do omeškania splnením
svojho záväzku.
14. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a to tak, že žalobu žalobcu voči

žalovanému zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania, alternatívne, aby napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
15. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 19.12.2023, v ktorom na odvolaciu
argumentáciu žalovaného reagoval nasledovne:
16. Žalobca bol názoru, že žalovaný v podanom odvolaní odvolacie dôvody označil, avšak neuviedol,

v čom spočíva naplnenie týchto jednotlivých odvolacích dôvodov in concreto. Preto dôvodiac závermi
rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23.01.2018, sp. zn.: 17Co/109/2017 navrhol, aby
odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol v súlade s § 386 písm. d) CSP.
17. Podľa žalobcu žalovaný nepreukázal naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP,
keďže neuviedol, na základe akých konkrétnych vykonaných dôkazov a k akým konkrétnym nesprávnym

skutkovým zisteniam dospel súd I. inštancie v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný nekonkretizoval žiadnu
skutočnosť, uvedenú v rozhodnutí súdu I. inštancie, na základe ktorej má za to, že súd I. inštancie dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nepreukázal ani naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. h) CSP, pretože neuviedol, na základe akých konkrétnych skutočností, dôvodov, dôkazov má
za to, že súd I. inštancie vec nesprávne právne posúdil a zároveň neuviedol, v čom súd I. inštancie vec

nesprávne právne posúdil.
18. K namietanému nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa s
touto otázkou vysporiadal v odseku 26 napadnutého rozsudku.
19. S odkazom na ustanovenia § 806 a § 815 ods. 1 OZ žalobca uviedol, že v prejednávanej veci
je zrejmé, že poistený bol v zmysle návrhu poistnej zmluvy žalobca, resp. jeho právny predchodca,

a predmetom poistenia bol majetok - predmetné poistené motorové vozidlo. Poistné podmienky
žalovaného neurčovali, kedy vzniká právo na plnenie z poistnej zmluvy inej osobe ako poistenému, preto
je žalobca v danom prípade aktívnej vecne legitimovaný. Podporne žalobca poukázal aj na rozhodnutie
Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/126/2018.
20. K námietke o výške normohodiny žalobca uviedol, že táto otázka je upravená vo všeobecných

poistných podmienkach (VPP), ktoré žalobca považuje za neplatné z dôvodu rozporu kogentnej úpravy
a podstaty poistnej zmluvy. Ustanovenie VPP ohľadom limitácie výšky normohodiny pre určitý druh
opravovne je podľa žalobcu v rozpore so samotnou poistnou zmluvou a základným charakterom
poistenia a to z nasledujúcich dôvodov:
21. Všeobecné poistné podmienky v časti stanovenia maximálnej výšky normohodiny pre

neautorizovaný, nezmluvný servis sú v rozpore so samotným inštitútom poistenia, keďže týmto priamo
zasahuje do podstaty poistenia - žalovaný týmto jednostranne obmedzuje - znižuje výšku svojho rizika,
ktorú má znášať a to bez akéhokoľvek legitímneho dôvodu.22. Poistná zmluva patrí do kategórie synalagmatických záväzkov a to znamená, že vzájomné
práva a povinnosti zmluvných strán majú navzájom korelovať. Vzájomná korelácia je premietnutá
do poskytovania vzájomných plnení, to znamená, že na jednej strane poisťovňa sa zaväzuje kryť

určité riziko škody spôsobenej náhodnou udalosťou do určitej výšky (poistnej sumy), čo nadväzuje na
povinnosť poisteného platiť poistné v stanovenej výške. Poistné, ktoré platí poistený sa vždy odvíja od
výšky poistného krytia, t. j. rizika, ktoré znáša poisťovateľ v prípade, ak nastane poistná udalosť.
23. Žalovaný ako poisťovateľ upravil svoje VPP, ktorými stanovuje maximálnu výšku normohodiny len
preurčitýdruhservisu.TietoVPPpodľažalobcunemôžubyťplatnéaúčinné,pretožeodporujúkogentnej

úprave ustanovení OZ a podmienkam dohodnutým v poistnej zmluve ako aj povahe a účelu uzatvorenej
poistnej zmluvy. Žalovaný týmto svojvoľne znižuje svoje vlastné poistné riziko. Táto podmienka vo
VPP žalovaného je podľa žalobcu v hrubom nepomere s ostatnými zmluvnými podmienkami, keďže pri
autorizovaných autoservisoch žalovaný akceptuje nimi stanovenú cenu podľa platného cenníka v plnej
výške. V určitých prípadoch, najmä pri značkovejších vozidlách je to plnenie v 2-3 násobnej výške za
uskutočnenú prácu autoservisom. Všeobecné poistné podmienky majú len dovysvetľujúci charakter vo

vzťahu ku poistnej zmluve. Podstatná poistná podmienka, ktorá nebola uvedená v zmluve - stanovenie
maximálnej výšky normohodiny pre neautorizovaný servis je podľa žalobcu neplatná. Ustanovenie
zmluvných dojednaní, ktoré podstatne ovplyvňuje výšku protiplnenia poisťovne, nemôže byť odsunuté
do vedľajších zmluvných dojednaní - VPP žalovaného. Ide o podstatnú časť poistnej zmluvy.
24.Žalobcabolďalejnázoru,žeVPPžalovanéhosúzaloženénaprincípenespravodlivéhoodškodnenia,

pretože ak si poistený opraví svoje vozidlo v neautorizovanom servise neuhradí mu plnú výšku škody,
naproti tomu ak si poistený opraví vozidlo v autorizovanom servise uhradí mu plnú výšku škody,
pričom výsledok (obnovenie do predošlého stavu - oprava vozidla) bude rovnaký v oboch prípadoch.
Vozidlo bude opravené a uvedené do predošlého stavu rovnakým spôsobom bez ohľadu na to, či to
bude vykonávať autorizovaný alebo neautorizovaný servis, avšak náhrada škody bude v zmysle VPP

rozdielna, čo je absolútne v rozpore so pojmom spravodlivé odškodnenie.
25. V danom prípade podľa žalobcu dochádza zo strany poisťovní, čiže aj žalovaného k cielenému
zneužívaniuúčastinahospodárskejsúťaži,ktorájezakázaná.Žalovanýnemôževnútiťpoistenémuvôľu,
ktorý servis si má poistený vybrať na opravu svojho vozidla - takýmto spôsobom by žalovaný ovplyvňoval
správaniesubjektov(poistenýchakoajservisy)navoľnomtrhu.Určenímmaximálnejvýškynormohodiny

pre nezmluvné alebo neautorizované servisy dochádza k jednoznačnému ekonomickému ovplyvneniu
trhu autoservisov a to tým, že poistení si budú vyberať len tie servisy, v ktorých budú mať opravu svojho
vozidla uhradenú v plnej výške. Žalovaný a ostatné poisťovne zneužívajú svoje dominantné postavenie
na trhu a to uplatňovaním rozdielnych podmienok, avšak súčasne pri zhodnom plnení, čím dochádza
k priamemu negatívnemu ovplyvňovaniu - znevýhodňovaniu neautorizovaných, nezmluvných servisov.

Takýmto spôsobom dochádza k zneužívaniu dominantného postavenia poisťovní na trhu s autoservismi.
Na podporu tejto argumentácie žalobca poukázal na viaceré súdne rozhodnutia (rozhodnutia Krajského
súdu v Košiciach sp. zn.: 4Cob/158/2022, Okresného súdu Košice I, sp. zn. 27Cb/42/2020, Krajského
súdu v Prešove, sp. zn.: 20Co/121/2019).
26. K otázke navýšenia lakovacej konštanty žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že „Navýšiť

lakovaciu konštantu manuálnych zásahom nad 100% je potrebné iba vo výnimočných prípadoch, keď
databáza programu Audatex neobsahuje špecifický druh laku...“. Tvrdil, že žalovaný v tejto otázke hrubo
zavádza, pričom dôvodil tým, že lakovacia konštanta vo výške 100% znamená, že sa aplikuje 1-vrstvový
lak na opravované vozidlo. V danom prípade sa však na poškodené motorové vozidlo aplikoval 3-
vrstvový lak - „MICA LAK“, a preto bola odôvodnene použitá vyššia lakovacia konštanta zohľadňujúca

konkrétne opravované vozidlo. Na podporu tejto argumentácie žalobca poukázal na viaceré súdne
rozhodnutia (rozsudky Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 4Cob/103/2021 zo dňa 26.01.2022, sp. zn.:
4Cob/102/2021 zo dňa 07.12.2021, sp. zn.: 3Cob/29/2020 zo dňa 16.06.2021 sp. zn.: 3Cob/75/2020
zo dňa 30.09.2020, rozhodnutie bývalého Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11Csp/75/2018 zo dňa
26.06.2020).

27. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný v odvolacom konaní predložil email zo dňa 09.06.2021
a kalkuláciu nákladov na opravu rozpočtom a kalkuláciu nákladov na opravu pre nezmluvný
neautorizovaný servis. Žalobca bol názoru, že žalovaný prostriedky procesnej obrany mohol uplatniť v
konaní pred súdom prvej inštancie, preto ich uplatnenie v odvolacom konaní nie je prípustné.
28. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1) CSP v celom rozsahu

ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v
rozsahu 100 %.
29. Na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu reagoval žalovaný podaním zo dňa 15.01.2024, v ktorom ku svojej
skoršej argumentácii doplnil, že v danom prípade nejde o náhradu škody, ale o poskytnutie poistnéhoplnenia z havarijného poistenia. Trval na tom, že zmluvné dojednania o poistení je potrebné aplikovať
nielen vtedy, ak je to v prospech poisteného, ale aj v prípade, ak je to v jeho neprospech. V prejednávanej
veci ide o poskytnutie poistného plnenia v zmysle poistných podmienok, s ktorými poistený vyslovil

súhlas.
30. To, že poistné podmienky stanovujú, že poistné plnenie sa v určitých prípadoch poskytne v nižšej
výške ako je výška faktúry za opravu motorového vozidla, neznamená, že žalovaný porušil svoje
povinnosti a preto je sankcionovaný, ale poistený si z vlastnej vôle (ktorá mu nebola vnútená zo strany
žalovaného) vybral prípustnú možnosť (na ktorú pamätajú aj poistné podmienky) a dal si opraviť vozidlo

v servise, pri ktorom znáša časť nákladov za opravu sám. Poistený o takomto rozsahu poskytnutého
poistného plnenia vedel a súhlasil s ním podpisom poistnej zmluvy a skutočnosť, prečo sa rozhodol
vybrať si servis, pri ktorom musí znášať časť nákladov na opravu sám, je jeho slobodné rozhodnutie,
ktoré žalovaný žiadnym spôsobom neovplyvnil ani neobmedzil.
31. Vo vzťahu k lakovacej konštante žalovaný doplnil, že žalobca klamlivo a zavádzajúco uvádza, že
lakovaciakonštantavovýške100%znamená,žesaaplikuje1-vrstvovýlak.Tototvrdenieniejepravdivé,

nakoľko žalovaný zohľadnil potrebu 3-vrstvového MICA lakovania, pričom výška lakovacej konštanty
neznamená počet vrstiev lakovania, ale predstavuje navýšenie lakovacieho materiálu nad rámec už
zohľadnených troch vrstiev laku. Zároveň v tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok bývalého
Okresného súd Bratislava I, sp. zn. 35Cb/76/2019.
32.Podľažalovanéhožalobcadôvodnosťmanuálnehonavýšenianepreukázal,nakoľkostromavrstvami

laku pri svojom výpočte počítal aj žalovaný bez potreby umelého navyšovania lakovacej konštanty na
130%.
33. Žalovaný zotrval na svojom odvolacom návrhu.
34. Na predchádzajúce vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 08.02.2024, v ktorom
uviedol, že podľa jeho názoru je argumentácia žalovaného je nesprávna a to z dôvodu, že:

- nezohľadňuje kogentnosť ustanovení § 799 ods. 3 a § 809 Občianskeho zákonníka
- nezohľadňuje obmedzenie zmluvnej voľnosti
- nezohľadňuje zmluvne dohodnutý rozsah poistného plnenia
- nezohľadňuje princíp spravodlivého odškodnenia - nahradenia škody poistenému
- nezohľadňuje základné zásady hospodárskej súťaže

- svojim konaním so zazmluvnenými servismi ide o zneužívanie účasti na hospodárskej súťaži a
nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže
- nezohľadňuje relevantné právo EÚ, ohľadom nedovoleného obmedzenia hospodárskej súťaže a to čl.
101 ods. 1 ZFEU
- ide o nerovnovážne postavenie strán sporu a to v prípade žalovaného, ktorý je v postavení oligopolu

voči žalobcovi, ktorý je v postavení malého podnikateľa, a to najmä pri uzatváraní poistnej zmluvy
- nezohľadňuje skutočnosti známe z judikátov v obdobných veciach - akceptáciou argumentácie
žalovaného by došlo k porušeniu princípu právnej istoty
35. Zvýhodňovanie autorizovaných (zmluvných) autoservisov, je podľa žalobcu šikanózne nielen
voči neautorizovaným (nezmluvným) servisom, ale aj voči samotnému poistenému, ktorý je pri

nerešpektovaní „šikanóznych“ ustanovení VPP ukrátený o poistné plnenie len preto, že si dal svoje
motorovévozidloopraviťdoinéhoautoservisu.Žalovanýkonánepoctivovočivšetkýmneautorizovaným,
nezmluvným servisom, keď ich vylučuje z hospodárskej súťaže, pretože ekonomicky nie je možné
realizovať opravu v sume 25 EUR bez DPH/NH, a to dokonca bez akékoľvek členenia na jednotlivé
kategórie motorových vozidiel. Zároveň umelo reguluje trh a presmerúva svojich poistených pri oprave

MV k svojim zmluvným servisom a v konečnom dôsledku vážne poškodzuje vlastných poistených.
36. Podľa OZ sa poistné plnenie určuje vo výške podľa VPP, a teda logicky musí byť vo VPP stanovený
výpočet poistného plnenia v konkrétnej výške. Ustanovenie § 806 OZ nepripúšťa určenie rozsahu
poistného plnenia, ale určenie konkrétnej výšky poistného plnenia, ktorá je preskúmateľná. V danom
prípade pritom predmetné VPP neobsahujú výšku poistného plnenia v čl. 9 bod 2 písm. c) VPP, ale

určujú vágny rozsah poistného plnenia od 0 do 25 EUR/NH bez DPH bez toho, aby akokoľvek bol
určený mechanizmus presného určenia výšky normohodiny v danom rozsahu. Uvedená neurčitosť
predmetného ustanovenia sa odzrkadlila aj v danom prípade, kedy podľa VPP je stanovený rozsah
poistného plnenia za normohodinu do 25 EUR bez DPH, ale žalovaný určil sumu 20 EUR bez DPH za
normohodinu.

37. Vo VPP nie je určené merateľné kritérium, ako žalovaný určuje výšku poistného plnenia do 25
EUR bez DPH. To znamená, že žalovaný sa môže svojvoľne rozhodnúť k poistnému plneniu 0 EUR
a neporuší tým žiadne ustanovenie poistnej zmluvy. Predmetné ustanovenie nemôže byť VPP určité a
preskúmateľné.38. K otázke obmedzovania hospodárskej súťaže žalobca doplnil, že dohody medzi poisťovňou a
zmluvnými servismi, sú vertikálnymi dohodami, ktoré obmedzujú riadnu hospodársku súťaž. Dohoda
medzi poisťovňou a zmluvným servisom priamo určuje ceny a obchodné podmienky, čo priamo

obmedzuje hospodársku súťaž tým, že vylučuje zo súťaže ostatných súťažiteľov, ktorí neposkytujú
služby za rovnakých podmienok. Takéto dohody sú zakázané a nemôžu požívať právnu ochranu.
Táto skutočnosť následne spôsobuje neplatnosť týchto dohôd a ustanovení nadväzujúcich na nich -
to znamená aj neplatnosť príslušných VPP žalovaného, obmedzujúcich výšku normohodiny len pre
ten servis, ktorý nemá dostatočnú ekonomickú silu alebo odmieta sa podrobiť zmluvným dojednaniam

žalovaného.
39. Žalobca doručil súdu ďalšie vyjadrenie zo dňa 28.04.2025, v ktorom poukázal na rozdielnu
rozhodovaciu prax súdov prvej a druhej inštancie v niekoľkých kľúčových otázkach:
- aplikácia zmluvnej voľnosti ,
- porušenie legislatívy EÚ v oblasti hospodárskej súťaže,
- odlišné posudzovanie poisteného podnikateľa v porovnaní s inými poistenými a aplikácia obchodného

zákonníka,
pričom žiadal, aby v súlade so zásadou právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí odvolací
súd odstránil túto rozporuplnosť v judikatúre a zabezpečil jednotné a konzistentné rozhodovanie v tejto
problematike. K jednotlivým otázkam sa zároveň podrobne vyjadril.
40. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.

41. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods.
1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP)), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
42.Pooboznámenísasobsahomsúdnehospisudospelodvolacísúdkzáveru,žeodvolaniežalovaného

nie je dôvodné.
43. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď
vykonal všetky ním predložené listinné dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť žalovaného nároku,
prihliadol na procesnú obranu žalovaného ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými stranami
a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym

skutkovým záverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení. Následne
súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade so zákonom
odôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa
stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 C.s.p. nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené,
opakovať.

44. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:
45. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
46.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
47. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
48. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

49. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný
okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
50. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi
viazaný.

51. Predmetom konania je nárok žalobcu na doplatenie poistného plnenia z poistnej udalosti, ku ktorej
došlo dňa 17.04.2021, pričom nárok na poistné plnenie žalobca vyvodzoval z poistnej zmluvy na
havarijné poistenie motorových vozidiel, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným.
52. Prednostne odvolací súd poukazuje na to, že podané odvolanie takmer neobsahuje odvolacie
dôvody, ale je zopakovaním argumentov žalovaného, uplatnených v priebehu súdneho konania, ktorými

žalovaný popieral nárok žalobcu, a to najmä v podanom odpore (čl. 37 a nasl. súdneho spisu).
53. Riadne uplatnený odvolací dôvod vyžaduje, aby:
- sa jednak jednalo o niektorý z dôvodov, ustanovených v § 365 CSP a zároveň
- zdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne
(§ 363 CSP) a zároveň
- nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech

odvolateľa.
Iba takto vymedzené odvolacie dôvody môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími
dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu.
54. Odvolací súd konštatuje, že v podanom odvolaní nenašiel relevantné odôvodnenie uplatnených
odvolacích dôvodov, t.j. uvedenie akéhokoľvek dôvodu nesprávnosti záverov súdu prvej inštancie s

výnimkou ich slovného a paragrafového označenia.
55. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil (§ 365
ods. 1 písm. h/ CSP) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.
56. Ako už bolo uvedené vyššie, žalovaný ním vymedzený odvolací dôvod - nesprávne právne
posúdenie veci žiadnym nezdôvodnil. Neuviedol, v čom by mal spočívať jeho odvolací dôvod, teda

nesprávne práve posúdenie veci súdom prvej inštancie, t.j. či súd prvej inštancie na vec aplikoval
nesprávny právny predpis, či použil správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, alebo či zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Riadne vymedzenie odvolacieho
dôvodu je nevyhnutným predpokladom úspešného odvolania, vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Viazanosťou odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi je potrebné

rozumieť nie len viazanosť zákonným vymedzením odvolacieho dôvodu, ale aj viazanosť zdôvodnením
vymedzeného odvolacieho dôvodu. Vzhľadom na absenciu odôvodnenia tvrdeného odvolacieho dôvodu
aviazanosťodvolaciehosúdutýmtoneexistujúcimvymedzením,musíodvolacísúdkonštatovať,ževadu
napadnutého rozsudku v medziach odvolateľom tvrdeného dotknutého odvolacieho dôvodu nezistil.
57. Vyššie uvedené je potrebné vztiahnuť aj na druhý uplatnený odvolací dôvod, ktorý trpí obdobnými

nedostatkami - odvolateľ ani tu neuviedol v čom konkrétne súd prvej inštancie zistil skutkový stav
nesprávne alebo neúplne, ani neoznačil žiadne konkrétne nesprávne skutkové zistenie, ku ktorému mal
súd prvej inštancie dospieť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nemohol napadnutý rozsudok preskúmať
ani v rozsahu tohto odvolacieho dôvodu.
58. Nad rámec skôr uvedeného odvolací súd uvádza nasledovné:

59. Žalovaný sa v podanom odvolaní zaoberal viacerými otázkami, ktoré považoval pre rozhodnutie za
podstatné, avšak uvedené otázky podrobne rozobral bez toho, aby zároveň uviedol, prečo je napadnuté
rozhodnutie v príslušných častiach nesprávne.
60. Argumentácia žalovaného sa sústredila na nasledovné otázky:
- nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že právny predchodca žalobcu a zároveň

poistený bol iba lízingovým nájomcom, nie vlastníkom predmetu lízingu
- výška normohodiny, ktorú považoval za dôvodnú je určená podľa príslušných VPP
- lakovací materiál/lakovacia konštanta je dôvodná iba do rozsahu 100 % a dôvodnosť jej navýšenia
žalobca nepreukázal
- nie je daný nárok žalobcu na úrok z omeškania, čo odôvodňoval závermi Ústavného súdu SR v

uznesení č.k. III. ÚS 596/2017-10 zo dňa 28.09.2017
61. K jednotlivým otázkam, ktorými sa žalovaný zaoberal v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že
s týmito otázkami sa súd prvej inštancie podrobne vysporiadal v odsekoch:
- 25 až 27 - otázka aktívnej vecnej legitimácie- 28-33 - otázka ceny normohodiny a lakovacej konštanty
- 35 - otázka nároku na úrok z omeškania.
62. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolateľ v podanom odvolaní uplatnil iba ďalšiu argumentáciu na

podporu svojej procesnej obrany, avšak okrem zákonného označenia odvolacieho dôvodu v podanom
odvolaní neuviedol žiaden dôvod, prečo sú závery súdu prvej inštancie nesprávne. Preto odvolací súd
nemohol napadnutý rozsudok preskúmať v rozsahu označených odvolacích dôvodov (380 ods. 1 CSP).
63. K uplatnenému nároku odvolací súd vo všeobecnosti uvádza nasledovné:
64. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), poistnou zmluvou sa poistiteľ

zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie
označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť
poistné.
65.Podľa§788ods.3OZ,súčasťoupoistnejzmluvysúvšeobecnépoistnépodmienkypoistiteľa(poistné
podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím
zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

66. Podľa § 806 OZ, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške
určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
67. Predmetom konania je nárok žalobcu na poskytnutie poistného plnenia (doplatok), nie nárok na
náhradu škody. Rozsah poistného plnenia je v súlade s § 788 ods. 1 OZ stanovený v príslušnej poistnej
zmluve v spojení s príslušnými poistnými podmienkami (§ 788 ods. 3 OZ).

68. Je potrebné rozlišovať medzi pojmami cena opravy príp. výška škody a výška poistného plnenia.
Kým cenou opravy motorového vozidla je potrebné rozumieť cenu, ktorú osoba zaplatí servisu za opravu
motorového vozidla, škoda už môže a spravidla zahŕňa aj iné položky, ako napr. ušlý zisk, cena za
výpožičku náhradného vozidla, prípadne iné náklady. Výška poistného plnenia sa spravidla od skôr
uvedených pojmov odvíja, avšak nemusí byť totožná.

69. Pri zohľadnení vyššie uvedeného je potrebné konštatovať, že poistným plnením, na ktoré má
poistenýprávnynárok,niejebezďalšiehosuma,ktorábolamubolafakturovanáautoservisomzaopravu
poškodeného motorového vozidla, ale suma, ktorú je v zmysle zmluvných dojednaní, obsiahnutých
v poistnej zmluve a všeobecných poistných podmienkach, povinný vyplatiť poisťovateľ poistenému.
Inak povedané, nevyplatenie celej požadovanej sumy poisteným ako poistného plnenia poisťovateľom,

automaticky neznamená, že poisťovateľ znížil poistné plnenie postupom podľa ustanovenia § 799 ods.
3 OZ, ale môže ísť o určenie výšky poistného plnenia poisťovateľom podľa ustanovenia § 806 OZ.
70. Predmetný záver platí aj vtedy, ak poisťovateľ určil výšku poistného plnenia v nesprávnej (nižšej)
sume, než podľa poistnej zmluvy vyplatiť mal.
71. V danom prípade je medzi účastníkmi konania sporný práve rozsah, v ktorom bol žalovaný povinný

poskytnúť žalobcovi poistné plnenie. Určenie rozsahu poistného plnenia závisí najmä na poisťovni, ktorá
poistenie poskytuje a nie je v zásade striktne limitované zákonom. Je určený spravidla vo všeobecných
alebo osobitných poistných podmienkach, vydaných poisťovňou. Mala by to byť preto poisťovňa, ktorá
poistné podmienky vydá, aby rozsah poistného plnenia určila čo najpresnejšie, aby na strane poisťovne
ani poisteného nevznikali o tomto rozsahu mylné predstavy. Rovnaké kritériá by malo spĺňať oznámenie

o poskytnutí poistného plnenia.
72.Odvolacísúdjenázoru,žezobsahusúdnehospisuniejemožnézistiť,akékonkrétnepoložkyzahŕňa
suma 496,29 €, o ktorej žalovaný v odvolaní tvrdil, že predstavuje neprimerané účtovné náklady na
opravu, resp. z akých konkrétnych položiek pozostáva suma, ktorú žalobcovi v rámci likvidácie poistnej
udalosti nepriznal.

73. Ak žalovaný v priebehu konania tvrdil, že poskytol poistné plnenie v súlade s príslušným
ustanovením VPP, ktoré vymedzuje okrem iného ním akceptované hodinové sadzby prác a ceny
materiálov, uvedené tvrdenie nie je možné žiadnym spôsobom exaktne overiť, pretože žalovaný
neuviedol za ktoré konkrétne práce a v akom rozsahu neposkytol žiadané poistné plnenie, prípadne
za ktoré konkrétne diely a materiál neposkytol žiadané poistné plnenie. Takejto procesnej obrane

žalovaného nebolo možné poskytnúť ochranu, pretože z nej nebolo možné overiť, či žalovaný podľa
dotknutého ustanovenia poistných podmienok postupoval alebo nie.
74. Napriek tomu, že žalobca ako právny nástupca poisteného je povinný svoj nárok na poskytnutie
poistného plnenia voči poisťovateľovi preukázať, pri odopretí/krátení poistného plnenia je to poisťovateľ,
ktorý má preukázať dôvody na odopretie/krátenie poistného plnenia (napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn.

32 Cdo 2120/2015, zo dňa 18.05.2017).
75. Odvolací súd poukazuje aj na vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, ktoré sa uplatňuje
aj v slovenskej judikatúre. Povinnosťou žalovaného bolo v danom prípade poskytnúť poistné plnenie
v rozsahu primeraných nákladov na opravu motorového vozidla, určených príslušnými poistnýmipodmienkami, pričom dôvody na odopretie poskytnutia časti poistného plnenia bol povinný tvrdiť
a preukázať poisťovateľ (žalovaný). K tvrdeniu a preukázaniu takýchto dôvodov, t.j. k preukázaniu
dôvodov,žežalobcomuplatnenýnároknepredstavujeprimeranénákladynaopravumotorovéhovozidla,

zo strany žalovaného nedošlo.
76.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdvyhodnotilodvolacienámietkyžalovanéhoakonedôvodné
a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
77. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.

1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa
§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
78. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).