Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200117
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Magur

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200117.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Magura a členiek senátu

JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Ing. Lenky Figulovej, v právnej veci žalobcu: A. B., trvalo bytom
C. XXX, XXX XX D. E., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom
Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 680055517/2017/Ne zo dňa 14. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. 680055517/2017/Ne zo dňa 14.11.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)
podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny
poriadok) (ďalej aj „správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Colného úradu

Košice zn. 185/680044610/2017 zo dňa 22.09.2017 (ďalej aj „colný úrad“ a „prvostupňové rozhodnutie“),
ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania daňového priestupku podľa § 71 ods. 1 písm. g)
zákona č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „zákon č. 530/2011 Z.z.“), ktorého sa dopustil tým, že ako fyzická osoba vyrobil alkoholický nápoj - lieh
v množstve 9 l s objemovou koncentráciou alkoholu 53,85 %, ktorý bol u neho zistený dňa 03.02.2017
policajnou hliadkou OO PZ Plešivec pri preverení anonymného oznámenia na adrese žalobcu. Za
spáchaný priestupok mu bola uložená pokuta v zmysle § 71 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z.z. vo

výške 3 319 € a povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 16 €.
2. Z obsahu vyššie označených rozhodnutí orgánov verejnej správy a príslušných administratívnych
spisov vyplýva, že colný úrad zistil od príslušníka Kriminálneho úradu finančnej správy (ďalej aj „KÚFS“),
že dňa 03.02.2017 o 12.40 hod. na základe anonymného oznámenia vykonala hliadka OO PZ Plešivec
previerku na adrese C. XXX, na ktorej adrese býva žalobca a zistil, že má doma po domácky vyrobené
zariadenie na výrobu liehu a takto vyrobený lieh v množstve približne 8 litrov. Žalobca na výzvu
dobrovoľne vydal zariadenie na výrobu liehu a zároveň bol lieh zabezpečený. O priebehu zabezpečenia

colný úrad spísal zápisnicu č. 680005974/2017 zo dňa 03.02.2017, z ktorej vyplynulo, že žalobca
zariadenie na výrobu liehu zdedil po svojom švagrovi, vyrobený lieh nepredával, používal ho iba
na vlastnú spotrebu, pričom vyrábal ovocný destilát, zariadenie obsluhoval sám a lieh v sklenenom
demižóne vyrobil na tomto zariadení. V sklenenom demižóne, ktorý žalobca vydal pri previerke OOPZ Plešivec sa nachádzalo 9 l. Podľa alkoholometrických tabuliek bola zistená skutočná koncentrácia
liehu 53,10 % pri teplote 20 °C. Vzorka z odobratého liehu bola zaslaná na expertízu, ktorá uvedenú
skutočnosť potvrdila. Colný úrad rozhodnutím o zabezpečení č. 680005974/2017 zo dňa 07.02.2017

rozhodol o zabezpečení zisteného liehu v množstve 9 l v sklenenom demižóne s objemom 10 l.
3. Z výsledku odbornej expertízy - protokol o skúške č. E./XX zo dňa 17.05.2017 vyplýva, že vo vzorke,
ktorá bola odobratá bol obsah alkoholu 50,85 % pri 20 °C. Hlavnou zložkou vzorky bol metanol a voda.
Vo vzorke bola zistená prítomnosť ďalších organických zložiek, ktoré bývajú súčasťou aromatizujúcich,
resp. ochucujúco - aromatizujúcich zložiek destilátov. Výsledky analýz umožňujú posudzovať vzorku ako

tovar položky harmonizovaného systému 2208.
4. Žalobca na ústnom pojednávaní dňa 03.08.2017 do zápisnice uviedol, že vyrobil lieh pre svoju
spotrebu a iba vo veľmi malom množstve.
5. Na základe takto zisteného skutkového stavu colný úrad vydal prvostupňové rozhodnutie, z ktorého
obsahu najmä vyplynulo, že bolo nepochybne preukázané, že žalobca sa dopustil priestupku podľa § 71
ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z.z., lebo ako fyzická osoba vyrobil lieh. Pri ukladaní výšky pokuty

vychádzal z § 71 ods. 2 písm. g) uvedeného zákona, podľa ktorého colný úrad uloží pokutu vo výške
dane pripadajúcej na množstvo vyrobeného liehu najmenej však 3 319 € za priestupok podľa ods. 1
písm. g) a takýto lieh zabezpečí. Keďže výška dane pripadajúcej na množstvo vyrobeného liehu bola
nižšia ako 3 319 €, žalobcovi nebolo možné uložiť inú sankciu ako v tejto výške.
6. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný vysporiadal s odvolacou argumentáciou žalobcu, pričom

najmä uviedol, že v zmysle § 71 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z.z. je výška spotrebnej dane
pripadajúca na množstvo nelegálne vyrobeného liehu rozhodujúca pre výšku uloženej pokuty a nie
intenzita spoločenskej nebezpečnosti konania žalobcu. Žiadne platné a účinné zákonné ustanovenie
nestanovuje, aká konkrétna výška úniku na spotrebnej dani je v danom prípade porušujúca alebo
ohrozujúca záujem spoločnosti a aká ešte nie. Zdôraznil, že z § 71 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011

Z.z. bezpochyby vyplýva, že vyčíslenie spotrebnej dane z liehu slúži len pre účely určenia výšky
pokuty za priestupok podľa § 71 ods. 1 písm. g) uvedeného zákona, pričom z uvedeného zákonného
ustanovenia zároveň vyplýva, že ak výška spotrebnej dane pripadajúcej na množstvo vyrobeného liehu
nepresiahne sumu 3 319 €, je colný úrad ex lege povinný uložiť pokutu vo výške 3 319 €. Pre posúdenie
opísaného konania žalobcu ako priestupku v zmysle § 71 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z.z. boli

splnené všetky jeho zákonom požadované formálne ako aj materiálne znaky, na základe čoho colný
úrad v predmetnej veci postupoval v súlade so zákonom.

II.

Správna žaloba, stanoviská,
konanie pred správnym súdom

7.Žalobcapodalprotinapadnutémurozhodnutiusprávnužalobupodľa§194anasl. zákonač.162/2015

Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“), v ktorej navrhol, aby správny súd
napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil, alternatívne aby súd zmenil výšku uloženej
pokuty na sumu 300 €. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.
8. Žalobca v podanej správnej žalobe najmä uviedol, že
- zo zápisnice o priebehu zabezpečenia tovaru zo dňa 03.02.2017 vyplýva, že colníci vypočuli žalobcu

bez poučenia v zmysle § 17 ods. 4 zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve (ďalej
aj „zákon č. 652/2004 Z.z.“);
- rozhodnutie o spáchaní priestupku, ktorý sa kladie za vinu žalobcovi nemožno odôvodniť vysvetlením
žalobcu, nakoľko na podané vysvetlenie z dôvodu jeho nezákonnosti je potrebné hľadieť ako keby
neexistovalo;

- konanie, ktorého sa žalobca dopustil tým, že prostredníctvom po domácky vyrobeného destilačného
zariadenia na výrobu liehu vyrobil lieh v objeme 9 l s koncentráciou 53,10 % pri teplote 20 °C nedosahuje
takú mieru spoločenskej nebezpečnosti, aby ho bolo možné označiť za priestupok;
- v zmysle zákonnej požiadavky primeranosti trestu má byť uložený trest úmerný aj škode, ktorú páchateľ
svojim konaním spôsobil a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy;

- poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4To/2/2013 zo dňa 16.04.2013,
v zmysle ktorého sa zásada primeranosti trestu aplikuje v konaní trestnom i v konaní správnom;
- poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/32/2007 zo dňa 24.04.2008,
kde Najvyšší súd sa zaoberal otázkou primeranosti sankcie uloženej správnym orgánom, vzhľadomna závažnosť konania páchateľa priestupku, ako aj na rozsudok vo veci sp. zn. 1Sžf/50/2016 zo dňa
28.11.2017, v zmysle ktorého „uloženie prísne fixnej sankcie prichádza do úvahy len vtedy, ak sa
neprieči ústavným hodnotám. Pokiaľ zákon neumožňuje uložiť miernejšiu sankciu, ktorá by sa javila ako

primeraná, nezostáva zrejme iná možnosť ako neuložiť žiadnu sankciu“;
- pokuta, ktorá bola uložená žalobcovi je v značnom nepomere s konaním žalobcu a jeho následkami,
ako aj so stupňom nebezpečenstva pre spoločnosť;
- žalobca je poberateľom starobného dôchodku, ktorý je jeho jediným zdrojom príjmu a úhrada pokuty
by mohla mať aj likvidačné dôsledky.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Predovšetkým poukázal
na ust. § 198 ods. 2 S.s.p., v zmysle ktorého správny súd môže podľa ods. 1 rozhodnúť len tak, ako
mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. Osobitný predpis v danom prípade
neumožňoval colnému úradu rozhodnúť o výške pokuty inak ako bolo v danej veci rozhodnuté. Pri
rozhodovaní o výške pokuty nevybočil z medzí a hľadísk ustanovených v zákone č. 530/2011 Z.z. a
žalobcovi bola uložená pokuta za spáchaný daňový priestupok ex lege v najnižšej zákonom stanovenej

výške.

10. V súvislosti s odkazom na rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/32/2007 a sp. zn. 1Sžf/50/2016
uviedol, že tam uvádzané prípady sa na prejednávaný prípad nevzťahujú po právnej ani skutkovej
stránke, pretože tieto rozhodnutia sa týkali právnej úpravy, kedy bola za správne delikty zákonodarcom

stanovená fixná pokuta, čo však už zákonodarca v čase rozhodovania Najvyššieho súdu novelizovaním
príslušných zákonných ustanovení proporcionálne zmenil. Spáchanie daňového priestupku žalobcom
bolo riadne a nepochybne preukázané v priestupkovom konaní a to až po ústnom prejednaní priestupku
colným úradom, v rámci ktorého sa žalobca priznal a uviedol do zápisnice „áno vyrobil som lieh pre svoju
spotrebu a iba vo veľmi malom množstve“. V rámci ústneho prejednávania priestupku v priestupkovom

konaní žalobca bol riadne poučený aj o možnosti odmietnuť vypovedať, pokiaľ by tým sebe alebo
blízkej osobe spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania alebo nebezpečenstvo postihu za priestupok,
colný delikt alebo iný správny delikt. Pri posúdení viny žalobcu zo spáchania daňového priestupku,
správny orgán nevychádzal len z jeho výpovede do zápisnice colného úradu o ústnom pojednávaní zo
dňa 03.08.2017, ale aj z kontextu iných dôkazov, keď z predloženého spisového materiálu je zrejmé

a nepochybné, že žalobca prechovával zariadenie na výrobu liehu a zároveň bol u neho zistený
nelegálne vyrobený lieh. Žalobca v konaní nepredložil žiadne doklady o legálnom nadobudnutí liehu
a zdanení spotrebnou daňou, a ani ničím nespochybnil, žeby lieh nebol ním vyrobený. Rozhodnutie
odôvodnil aj poukazom na zápisnicu o ústnom prejednaní priestupku zo dňa 03.08.2017 a vôbec
nevychádzal z vysvetlení žalobcu uvedených v zápisnici colného úradu o priebehu zabezpečenia zn.

68005974/2017 zo dňa 03.02.2017, ktorá bola spísaná predovšetkým na účely zabezpečenia liehu
zisteného u žalobcu OO PZ Plešivec a právne slúži pre potreby následného konania o zabezpečení a
prepustení veci tak, ako tomu bolo aj v danom prípade.
11. Vo vyjadrení zo dňa 21.05.2018 žalobca zotrval na svojej žalobnej argumentácii, pričom zdôraznil,
že celkové množstvo vyrobeného liehu a jeho koncentrácia nedosahujú také hodnoty, aby bolo možné

dospieť k záveru o spáchaní priestupku. Zároveň uviedol, že v zmysle § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch
Colný úrad mohol od uloženia sankcie upustiť, ak k náprave žalobcu postačí samotné prejednanie
priestupku. Ďalej najmä poukázal na skutočnosť, že žalobca nebol pred podaním vysvetlenia poučení
o možnosti odmietnuť podať vysvetlenie, z ktorého dôvodu bolo podanie vysvetlenia žalobcom dňa
03.02.2017 nezákonné.

12. Dňa 19.09.2018 Krajský súd v Košiciach, v tom čase konajúci ako správny súd na nariadenom
pojednávaní správnu žalobu zamietol rozsudkom pod sp. zn. 6S/6/2018. Proti predmetnému rozsudku
podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd
kasačný rozsudkom sp. zn. 2Asan/6/2020 zo dňa 30.11.2022 tak, že napadnutý rozsudok Krajského
súdu v Košiciach zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

13. Podľa § 3 odsek 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 1.6.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov (t. j. aj v aktuálne súdenej veci). Prejednávaná vec bola pôvodne vrátená na
ďalšie konanie Krajskému súdu v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 6S/25/2023. Od 01.06.2023 je na

konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu
3S a je vedená pod sp. zn. KE-6S/25/2023.
14. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu (strana 8 správnej žaloby), v zmysle ktorého žalobca netrvá na
svojej žiadosti o nariadenie pojednávania v prípade, ak súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšiedôkazy, správny súd dospel k záveru o tom, že nariadenie pojednávania v predmetnej veci nie je
potrebné, keďže nepovažuje za účelné vykonať dokazovanie. Správny súd súčasne vychádzal aj zo
skutočnosti, že v tu prejednávanej veci dňa 19.09.2018 Krajský súd v Košiciach, v tom čase konajúci ako

správny súd, vykonal pojednávanie na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobcu ako aj žalovaný,
pričom účastníci konania prakticky iba zrekapitulovali svoje doterajšie argumenty a návrhy. Správny súd
verejne vyhlásil rozsudok dňa 29.05.2025 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na
úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Správneho súdu v Košiciach najmenej päť dní vopred (§
107 ods. 1 a 2 a 137 ods. 4 S.s.p.).

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

15. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 530/2011 Z.z., alkoholickým nápojom, ktorým je lieh sa na účely

tohto zákona rozumie tovar kódu kombinovanej nomenklatúry 2207 a 2208 so skutočným obsahom
alkoholu viac ako 1,2 % objemu.
16. Podľa § 71 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z.z., priestupku sa dopustí fyzická osoba, ak vyrobí
lieh.
17. Podľa § 71 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z.z., colný úrad uloží pokutu vo výške dane

pripadajúcej na množstvo vyrobeného liehu, najmenej však 3.319 eur za priestupok podľa ods. 1 písm.
g) a takýto lieh zabezpečí.
18. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 530/2011 Z.z., na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný
predpis o priestupkoch. 83) [zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „zákon o priestupkoch“)]

19. Podľa § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch, od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku
upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.
20. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
21. Podľa § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni

ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa
odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého
ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.
22. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 652/2004 Z.z., vysvetlenie môže odmietnuť iba ten, kto by ním sebe
alebo blízkej osobe 35) spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania alebo nebezpečenstvo postihu za

priestupok, colný delikt alebo iný správny delikt, alebo ten, kto je viazaný spovedným tajomstvom alebo
nedotknuteľnosťou tajomstva informácie, ktorá bola ústne alebo písomne zverená pod podmienkou
mlčanlivosti, ak je poverený pastoračnou starostlivosťou.
23. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 652/2004 Z.z., vysvetlenie sa nesmie požadovať od toho, kto upozornil,
že by ním porušil zákonom uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti a nebol od tejto povinnosti

oslobodený.
24. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 652/2004 Z.z., colník je povinný poučiť o možnosti odmietnuť vysvetlenie
podľa odsekov 2 a 3.
25. Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie ak to vyžaduje
povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má

pri ústnom pojednávaní uskutočniť obhliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste
ohliadky.
26. Podľa § 21 ods. 2 správneho poriadku, na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých
účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety.
Osobitné zákony ustanovenia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky

neprihliada. Na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení.

IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu

27. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 194 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna
žalobabolapodanáoprávnenouosobouavčas,preskúmalžalobounapadnutérozhodnutieakoajobsahadministratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je
nedôvodná.
28. Na prvom mieste správny súd považoval za nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou obsadenia

správneho súdu. Niet pochýb o tom, že v tu prejednávanej právnej veci sa jedná o konanie o správnej
žalobe vo veciach správneho trestania podanej proti rozhodnutiu o priestupku. V tomto prípade podľa §
23 ods. 2 písm. a) S.s.p. v znení účinnom do 31.05.2023 koná a rozhoduje samosudca.
29. V zmysle potvrdenia Krajského súdu v Košiciach (č.l. 58 súdneho spisu sp. zn. 6S/6/2018) bola
správna žaloba pridelená senátu Krajského súdu v Košiciach 6S, v zložení podľa Rozvrhu práce

Krajského súdu v Košiciach, účinného od 15.01.2018: JUDr. Milan Konček (riadiaci predseda senátu),
JUDr. Eva Baranová (predseda) a JUDr. Valéria Mihalčínová (predseda). Uvedený senát zložený z
predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a sudcov JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej
následne uznesením sp. zn. 6S/6/2018 zo dňa 19.04.2018 zamietol návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku žalobe. Napokon vo veci pojednávanie viedla a rozsudok sp. zn. 6S/6/2018 zo
dňa 19.09.2018 vyhlásila JUDr. Valéria Mihalčínová ako samosudkyňa. Uvedené zmeny v obsadení

Krajského súdu v Košiciach napokon viedli Najvyšší správny súd Slovenskej republiky k zrušeniu
predmetného rozsudku, a to rozsudkom sp. zn. 2Asan/6/2020 zo dňa 30.11.2022. Vec bola vrátená
Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie, pričom vzhľadom na prechod výkonu súdnictva od
01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo
všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov (t. j. aj v aktuálne súdenej

veci), bola prejednávaná vec náhodným výberom pridelená senátu 3S Správneho súdu v Košiciach a
je vedená pod sp. zn. KE-6S/25/2023.
30. Správny súd v tejto súvislosti predovšetkým poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej
republiky, citovaných v bode 18 rozsudku kasačného súdu sp. zn. 2Asan/6/2020 zo dňa 30.11.2022,
v zmysle ktorých situácia, keď namiesto sudcu rozhodoval senát, síce predstavuje nesprávne obsadenie

súdu, ale takáto vada nie je na ujmu práv účastníkov konania, pretože im prináša vyššiu ochranu práv
v podobe kvalifikovanejšieho rozhodovania. Keďže v posudzovanom prípade Krajský súd v Košiciach
začal konať v senáte namiesto samosudcu (viď uznesenie sp. zn. 6S/6/2018 zo dňa 19.04.2018
o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku), účastníci konania mohli legitímne očakávať
ukončenie konania a rozhodovania takýmto spôsobom. Z uvedených dôvodov správny súd s poukazom

na právny názor kasačného súdu považoval za potrebné vo veci ďalej konať a rozhodnúť v trojčlennom
senáte.
31. Dňa 03.02.2017 v čase o 12.40 hod. na základe anonymného oznámenia vykonala hliadka OO
PZ Plešivec previerku na adrese C. XXX, t.j. na adrese, kde býva žalobca a zistila, že tento má doma
po domácky vyrobené zariadenie na výrobu liehu, aj takto vyrobený lieh v množstve približne 8 litrov.

Sklenený demižón, v ktorom sa nachádzalo cca 8 litrov liehu žalobca dobrovoľne vydal, ako aj zariadenie
na výrobu liehu.
32. K námietkam žalobcu týkajúcich sa priebehu zabezpečenia tovaru a prepadnutia zabezpečeného
tovaru je potrebné uviesť, že žalobca pri kontrole dňa 03.02.2017 na výzvu dobrovoľne vydal zariadenie
na výrobu liehu, o čom zamestnanec KÚFS spísal zápisnicu o vydaní veci ČVS: KÚFS-6/7055-SV-2017

zo dňa 03.02.2017. KÚFS následne spísal zápisnicu ČVS: KÚFS-6/7055-SV-2017 zo dňa 03.02.2017
o ohliadke zariadenia na výrobu liehu, z ktorej okrem iného vyplýva, že žalobca vydal tiež demižón
s predmetným liehom s tým, že tento bude odovzdaný privolanému vecne a miestne príslušnému
správcovi dane. Následne bol lieh odovzdávacím protokolom ČVS:KÚFS-6/7055-SV-2017 zo dňa
03.02.2017 spísaný KÚFS odovzdaný colnému úradu ako vecne a miestne príslušnému správcovi dane.

33. Colný úrad lieh žalobcovi zabezpečil, o čom spísal zápisnicu o priebehu zabezpečenia zn.
680005974/2017 zo dňa 03.02.2017, do ktorej žalobca uviedol, že zariadenie na výrobu liehu zdedil
po svojom švagrovi. Lieh zaistený v sklenenom demižóne vyrobil na tomto zariadení na výrobu liehu,
ktoré obsluhoval sám, pričom vyrobený lieh nepredával, ale používal iba na vlastnú spotrebu. Z liehu
bola odobratá vzorka, ktorá bola zaslaná na expertízu. Colný úrad rozhodnutím č. 680006486/2017 zo

dňa 07.02.2017 rozhodol o zabezpečení zisteného liehu v množstve 9 litrov v sklenenom demižóne.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2017. Po doručení výsledku odbornej expertízy -
protokol o skúške č. VOE -0583/17 zo dňa 17.05.2017, colný úrad vydal rozhodnutie o prepadnutí veci
zn. 680027099/2017 zo dňa 30.05.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.06.2017.
34. Pretože vzniklo dôvodné podozrenie, že žalobca naplnil skutkovú podstatu priestupku uvedenú

v § 71 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011 Z.z., colný úrad spísal úradný záznam o podozrení z
porušenia daňových predpisov zo dňa 17.07.2017 zn. 680035177/2017 a začal konanie o priestupku.
Colný úrad nariadil ústne pojednávanie vo veci prejednania priestupku na deň 03.08.2017, na ktoré
sa žalobca dostavil a do zápisnice uviedol „áno vyrobil som lieh pre svoju spotrebu a iba vo veľmimalom množstve.“ Z predmetnej zápisnice zároveň vyplýva, že žalobca sa vyjadruje k podozreniu
z porušenia zákona č. 530/2011 Z.z. spísaného v Úradnom zázname o podozrení z porušenia daňových
predpisovzn.680035177/2017zodňa17.07.2017atiežskutočnosť,žežalobcabolosvojichprocesných

právach (najmä o možnosti odmietnuť vysvetlenie v prípade hrozby trestného stíhania alebo postihu za
priestupok) poučený.
35. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že konanie o priestupku žalobcu, za ktorý mu bola uložená
sankcia, a ktoré je predmetom súdneho prieskumu, nesúvisí s preskúmavaním skorších rozhodnutí
ohľadne zabezpečenia tovaru a prepadnutia zabezpečeného liehu. Rozhodnutia ako už bolo uvedené

nadobudli právoplatnosť a preto ak žalobca tvrdí, že nebol dodržaný zákonný postup v priebehu
uvedených konaní, nič mu nebránilo v týchto konaniach sa domáhať ich nápravy. Žalobca ani proti
jednému z uvedených rozhodnutí však odvolanie nepodal. Je však nepochybné, že colný úrad použil
zápisnicu o priebehu zabezpečenia zn. 680005974/2017 zo dňa 03.02.2017 ako jeden z podkladov,
na základe ktorých rozhodol o uložení pokuty. Z predmetnej zápisnice pritom nevyplýva, že by bol
žalobca pred podaním vysvetlenia poučený o práve odmietnuť podať vysvetlenie, preto bolo potrebne

v konaní o priestupku hľadieť na tento dôkaz ako nezákonne získaný a neprihliadať naň. V tejto súvislosti
však správny súd poukazuje na zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa 03.08.2017, v zmysle ktorej
žalobca po náležitom poučení o možnosti odoprieť vysvetlenie uviedol, že lieh vyrobil pre svoju potrebu
v malom množstve. Z predmetnej zápisnice tiež vyplýva, že žalobca sa vyjadruje ku skutočnostiam
uvedeným v Úradnom zázname o podozrení z porušenia daňových predpisov zn. 680035177/2017 zo

dňa 17.07.2017, s ktorého obsahom bol oboznámený (viď strana 2 zápisnice o ústnom pojednávaní; č.
l. 22 administratívneho spisu). Aj za vyššie uvedených okolností tak bez pochýb obstojí záver daňových
orgánov o tom, že predmetný lieh vyrobil žalobca.
36. Na základe uvedených skutočností, ktoré vyplývajú z obsahu pripojených administratívnych spisov
správny súd sa stotožňuje so záverom správnych orgánov, že skutkový stav v danej veci bol colným

úradom dostatočne zistený a je zrejmé, že žalobca prechováva po domácky vyrobené zariadenie na
výrobu liehu a vyrobil na ňom lieh v množstve, ktoré bolo u neho zistené dňa 03.02.2017, a ktorý bol
uložený v sklenenom demižóne cca 8 až 9 litrov.
37. Námietky žalobcu, že v danom prípade neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty daného
priestupku,považujezaneopodstatnené,pretožežalobca,takakotovyplývazobsahuadministratívnych

spisov, ako aj z odôvodnenia správnych rozhodnutí pri prejednaní priestupku sám potvrdil, že vyrobil
lieh pre vlastnú potrebu v malom množstve a má zato, že boli naplnené všetky zákonom požadované
formálne aj materiálne znaky priestupku v zmysle už citovaného § 71 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011
Z.z. Bolo dostatočne preukázané, že žalobca protiprávnym konaním, ktoré spočívalo v nepovolenej
výrobe liehu (objektívna stránka priestupku), ktoré bolo jeho vôľovým konaním so zámerom naplniť

zamýšľaný skutok a to vyrobiť lieh na po domácky vyrobenom zariadení na výrobu liehu bez ohľadu
na protiprávnosť takéhoto konania (subjektívna stránka priestupku), porušil záujem chránený zákonom,
t.j. zákaz výroby liehu nepovoleným spôsobom a nepovolenou osobou (objekt priestupku). Námietka
žalobcu, že v danom prípade nebol naplnený predovšetkým materiálny znak skutkovej podstaty
daného priestupku, keďže jeho konanie nedosiahlo takú intenzitu ohrozenia alebo porušenia zákonom

chráneného záujmu spoločnosti, aby bol zaň sankcionovaný, čo dáva do súvislosti s množstvom
vyrobeného liehu v objeme 9 l, pričom poukazuje aj na výšku spotrebnej dane z predmetného nezákonne
vyrobeného liehu, ktorá je 49,46 € je potrebné uviesť, že § 71 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2011
Z.z. nestanovuje výšku úniku na spotrebnej dani, resp. množstvo vyrobeného liehu, ako znak skutkovej
podstaty priestupku, ktorý je žalobcovi kladený za vinu. Zákonodarca týmto spôsobom chráni s ohľadom

na možné zdravotné riziká, okrem fiškálnych záujmov štátu aj záujem na ochrane života a zdravia
potenciálnych konzumentov takto po domácky vyrobeného nelegálneho liehu a možno konštatovať, že
ide o zákonom intenzívne chránený spoločenský záujem.
38. K námietke žalobu týkajúcej sa výšky uloženej pokuty a jej moderácie je potrebné uviesť, že z
ustanovenia § 71 ods. 2 písm. g) zákona č. 530/2011 Z.z. vyplýva len to, v akej výške sa má uložiť

pokuta za takýto priestupok, a teda že výška spotrebnej dane pripadajúca na množstvo nelegálne
vyrobeného liehu je rozhodujúca pre výšku uloženia pokuty, ale nie pre posúdenie intenzity spoločenskej
nebezpečnosti takéhoto konania ako materiálneho znaku priestupku. Zákonodarca v priestupku podľa
§ 71 ods. 1 písm. g) chráni okrem iného aj spoločenský záujem s ohľadom na možné zdravotné riziká, a
to najmä ohrozenie života a zdravia potenciálnych konzumentov po domácky vyrobeného nelegálneho

liehu a preto nie je možné posudzovať intenzitu spoločenskej nebezpečnosti takéhoto konania len z
hľadiska množstva nelegálne vyrobeného liehu. Vyčíslenie spotrebnej dane z liehu podľa citovaného
ustanovenia slúži výlučne len pre účely určenia výšky sankcie za priestupok podľa § 71 ods. 1 písm.
g) uvedeného zákona. V uvedenom ustanovení je zároveň uvedené, že ak výška spotrebnej danepripadajúcej na množstvo vyrobeného liehu nepresiahne sumu 3 319 €, je colný úrad ex lege povinný
uložiť pokutu v tejto výške. Je pravdou, že v danom prípade výška spotrebnej dane z predmetného
zabezpečenia liehu v množstve cca 9 l je 49,46 €, ale tak ako to vyplýva z § 71 ods. 2 písm. g) zákona č.

530/2011 Z.z. správny orgán bol povinný uložiť pokutu vo výške 3 319 €, t.j. v najnižšej sume akú mohol
uložiť. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, aby správny orgán, resp. aj súd najnižšiu výšku
sumy pokuty mohol ešte dodatočne znižovať. Napokon ako žalobca uviedol na súdnom pojednávaní,
uloženú pokutu v sume 3 319 € už zaplatil.
39. Správny súd sa rovnako nestotožnil s námietkou žalobcu týkajúcou sa aplikácie § 11 ods. 3 zákona

o priestupkoch, čím chcel žalobca docieliť upustenie od potrestania. Totožnou námietkou sa už zaoberal
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Stk/5/2021 zo dňa 27.04.2022 (v danom
prípade sa zaoberal možnosťou upustenia od uloženia sankcie podľa § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013
Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktorého
závery správny súd aplikoval aj v tu súdenej veci. Ustanovenie § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch
umožňuje od uloženia sankcie v rozhodnutí o priestupku upustiť, pokiaľ k náprave páchateľa postačí

samotné prejednanie priestupku. Upustiť od uloženia sankcie za priestupok podľa § 11 ods. 3 zákona
o priestupkoch možno len vtedy, ak to zákon o priestupkoch alebo osobitný zákon (v danom prípade
zákon č. 530/2011 Z.z.) v príslušných sankčných ustanoveniach zo zákona nevylučuje, tzn. ak zákon
stanovuje fakultatívnu sankciu. Tým, že v ustanovení § 71 ods. 2 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z. z. je
výslovne uvedené, že colný úrad uloží pokutu vo výške dane pripadajúcej na množstvo vyrobeného

liehu,najmenejvšak3319€zapriestupokpodľaods.1písm.g)aniejeustanovenámožnosťvyjadrením
„môže uložiť“, upustenie od uloženia sankcie podľa § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch by neprichádzalo
do úvahy.

V.

Záver

40. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je
nedôvodná, a preto ju podľa § 190 S.s.p. zamietol.
41.Podľa§168S.s.p.žalovanémupriznásprávnysúdpodľapomerujehoúspechuvovecivočižalobcovi

právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
42. Podľa § 175 ods. 1 S.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. O trovách konania vrátene trov kasačného konania rozhodol správny súd podľa § 168 a § 467 ods.

3 S.s.p., pretože žalobca nemal vo výsledku v konaní pred správnym súdom ani len čiastočný úspech
a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od
žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd účastníkom konania nárok na ich náhradu nepriznal.
44. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho
súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku

to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd nadodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.