Rozsudok – Náhrada škody – Bezdôvodné… ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/132/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118216322
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1118216322.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Plastcom, spol. s
r.o., Hattalova 4, 831 03 Bratislava IČO: 17 318 378, zastúpený Mgr. Oliverom Kristom, advokátom,
Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, proti žalovaným 1/ Eversheds Sutherland, advokátska kancelária,
s.r.o., Hodžovo nám. 1/A, 811 06 Bratislava, IČO: 36 659 746 a 2/ Ing. Juraj Horňák, nar. X.X.XXXX,
bytom L. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpený JUDr. Igorom Hunom, advokátom, Tranovského 57, 841
02 Bratislava, v konaní o náhradu škody a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu,
odvolaní žalovaného 1/ a odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k.

32Cb/72/2018-1070 zo dňa 3.4.2023 takto

r o z h o d o l :

I.KrajskýsúdvBratislaverozsudokOkresnéhosúduBratislavaI spis.zn.32Cb/72/2018zodňa3.4.2023
v napadnutých výrokoch II., III., IV. a VII. p o t v r d z u j e.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 32Cb/72/2018 zo dňa 3.4.2023
vo výroku V., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol m e n í tak, že žalovaní sú povinní zaplatiť
žalobcovi sumu 3.112,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.912,20 Eur od

25.10.2019dozaplateniaasúrokomzomeškaniavovýške8%ročnezosumy200,20Eurod01.07.2021
do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo
žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatných žalovaných a žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi
úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.912,20 Eur od 10.10.2019 do 24.10.2019, a to do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 32Cb/72/2018 zo dňa 3.4.2023
vo výroku VI . m e n í tak, že žalovaní sú povinní nahradiť žalobcovi vo vzťahu k výroku I., II., III. a

V. tohto rozsudku trovy konania v rozsahu 94,32 % s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných
zaniká povinnosť druhého žalovaného.

IV. Žalobcovi voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého
žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 32Cb/72/2018-1070 zo dňa 3.4.2023 výrokom I. konanie

v časti o zaplatenie istiny 546,- Eur, v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 17.473,20 Eur
počítaných skôr než od 10.10.2019, v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 1.201,20 Eur
počítaných skôr než od 01.07.2021 a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 1.377,- Eur
počítaných skôr než od 3.3.2018 zastavil; vo výroku II. uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovisumu 15.562,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 14.561,- Eur od 25.10.2019
do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.001,- Eur od 01.07.2021 do
zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného

zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatných žalovaných; vo výroku III. uložil žalovanému 1/
povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 14.561,- Eur od 10.10.2019
do 24.10.2019, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; vo výroku IV. uložil žalovanému 2/
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.377,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy
1.377,- Eur od 03.03.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo výroku V. vo

zvyšku žalobu zamietol; vo výroku VI. žalovaným uložil povinnosť nahradiť žalobcovi vo vzťahu k výroku
I., II., III. a V. trovy konania v rozsahu 61,94% s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká
povinnosť plnenia ostatných žalovaných a vo výroku VII. žalovanému 2/ uložil povinnosť vo vzťahu k
výroku IV. nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 8.10.2018 v znení

doplnenia a zmeny v spojení s čiastočným späťvzatím z 7.11.2021 a z 27.1.2023, domáhal voči
žalovaným zaplatenia sumy 18.674,40 Eur s príslušenstvom (úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo
sumy 17.473,20 Eur od 10.10.2019 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy
1.201,20 Eur od 1.7.2021 do zaplatenia) a náhrady trov konania; od žalovaného 2/ požadoval zaplatenie
sumy 1.377,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.377,- Eur od 3.3.2018 do

zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že 22.2.2018 bola žalobcovi od žalovaného 1/ doručená faktúra
049/2018 na sumu 3.510,- Eur za poskytnutie právnych služieb vo veci prípravy a podania žaloby o
náhradu škody, ktorá mala byť podaná 30.1.2018 (konanie sa viedlo pred Okresným súdom Bratislava
IV pod sp. zn. 12Cb/19/2018). Žalobca nemal žiadnu vedomosť o takejto žalobe, o čom upovedomil
žalovaného 1/ e-mailom z 2.3.2018 a opätovne 13.3.2018, na ktorý žalovaný 1/ reagoval tak, že

faktúra bola schválená dvoma konateľmi žalobcu. Žalobca listom z 13.3.2018 oslovil žalovaného 1/,
aby preukázal, že služby boli poskytnuté žalobcovi. Žalobcovi bola následne doručená žaloba, z ktorej
vyplynulo, že žalovaný 1/ nezastupuje žalobcu, ale fyzické osoby - spoločníkov žalobcu, a to žalovaného
2/ a Ing. Somorčíkovú. V priebehu júla 2018 bola žalobcovi doručená ďalšia faktúra č. 471/2018 na
sumu 1.248,- Eur za poskytovanie právnych služieb v konaní, v ktorom ho žalovaný 1/ nezastupoval,

nasledovala faktúra č. 631/2018 na sumu 234,- Eur, faktúra č. 726/2018 na sumu 1.287,- Eur, faktúra
č. 802/2018 na sumu 273,- Eur, faktúra č. 961/2018 na sumu 2.310,- Eur, faktúra č. 1102/2018 na
sumu 1.599,- Eur, faktúra č. 0040/2019 na sumu 873,60 Eur, faktúra č. 0144/2019 na sumu 1.788,40
Eur, faktúra č. 0172/2019 na sumu 920,40 Eur, faktúra č. 0312/2019 na sumu 1.762,80 Eur, faktúra
č. 0421/2019 na sumu 2.340,- Eur a faktúra č. 0570/2019 na sumu 1.201,20 Eur. Všetky faktúry boli

žalovaným 2/ schválené a uhradené. Na strane žalovaného 1/ tak došlo k bezdôvodnému obohateniu,
pretože získal majetkový prospech bez právneho dôvodu. Zároveň žalobca zistil, že žalovaný 2/ zaplatil
z prostriedkov žalobcu súdny poplatok vo výške 1.377,- Eur na základe výzvy súdu z 21.2.2018 v spore
o náhradu škody, v ktorom boli žalobcovia fyzické osoby (žalovaný 2/ a Ing. Somorčíková). Úhrada
súdneho poplatku preto nemohla byť výdavkom žalobcu. Žalovaný 2/ na výzvu žalobcu nereagoval a

peniaze nevrátil. Zo strany žalovaného 2/ preto došlo ku konaniu v rozpore s odbornou starostlivosťou,
čím žalobcovi spôsobil škodu. Žalobca poukázal aj na § 122 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej aj „ObZ“), podľa ktorého ak žalobu podali spoločníci žalobcu, všetky trovy konania sú
povinní znášať výlučne spoločníci, nie žalobca.

3. Žalovaný 1/ v rámci procesnej obrany uviedol, že ho žalovaný 2/ a Ing. Somorčíková ako dvaja zo
štyroch konateľov poverili, aby zastupoval žalobcu v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody,
ktorú spôsobili žalobcovi Ing. Jurík a Ing. Kabát, ako aj v súvislosti s ochranou dobrej povesti žalobcu.
Žalovaný 1/ uzatvoril so žalobcom mandátnu zmluvu, ktorú v mene žalobcu podpísali žalovaný 2/ a Ing.
Somorčíková. Predmetom mandátnej zmluvy bolo poskytovanie právnych služieb žalobcovi, klientom

žalovaného 1/ tak bol žalobca, nie fyzické osoby a preto poskytuje právne služby v prospech žalobcu na
základe pokynov jeho dvoch konateľov v súlade s Mandátnou zmluvou. V konaní vedenom Okresným
súdom Bratislava IV pod sp. zn. 12Cb/19/2018 išlo o žalobu pro socio, ktorá sa môže podať len v mene
spoločnosti a nemôže sa podať vo vlastnom mene spoločníkov, žalobcom v konaní bol od počiatku
žalobca. V prípade faktúry č. 1102/2018 na sumu 1.599,- Eur žalovaný 1/ uviedol, že sa vzťahuje aj na

iné konanie, než konanie sp. zn. 12Cb/19/2018. Namietal, že na základe tejto zmluvy poskytoval právne
služby žalobcovi na základe objednávok jej konateľov, vypracovanie žaloby a zastupovanie v konaní
o náhradu škody si objednali konatelia žalobcu v zmysle mandátnej zmluvy a poskytovanie služieb vprospech tretej osoby je prípustné. Podľa žalovaného 1/ sa pri určení výšky bezdôvodného obohatenia
vychádzazobjektívnehostavuzmenšeniamajetku,atedaniejemožnévrámciDPHtotožalovaťvopred.

4. Žalovaný 2/ v rámci procesnej obrany uviedol, že dňa 20.9.2017 bola medzi žalobcom, konajúcim
konateľmi Ing. Somorčíkovou a žalovaným 2/ na jednej strane a žalovaným 1/ na druhej strane
uzatvorená Mandátna zmluva, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal nahradiť žalovanému 1/ odmenu a
ďalšie výdavky. Dňa 30.1.2018 bola uzatvorená plná moc medzi žalovaným 1/ a spoločníkmi žalobcu,
ktorou títo splnomocnili žalovaného 1/ na ich zastupovanie v mene spoločnosti bez obmedzenia vo veci

náhrady škody spôsobenej žalobcovi Ing. Kabátom a Ing. Juríkom. Pri uplatňovaní nárokov žalobcu
na náhradu škody konali žalovaný 2/ a Ing. Somorčíková nielen v postavení konateľov žalobcu, ale aj
v postavení spoločníkov žalobcu, teda subjektov oprávnených podľa § 122 ods. 3 ObZ. Poskytovanie
právnych služieb žalovaným 1/ bolo pre žalobcu, preto žalovaný 1/ postupoval správne, ak odmenu za
právne služby fakturoval žalobcovi. Žalovaný 2/ uviedol, že žalobca nepreukázal ani jeden predpoklad
zodpovednosti konateľa za škodu, bol toho názoru, že postupoval správne (s odbornou starostlivosťou;

v dobrej viere, že koná v záujme žalobcu), keď uhrádzal za žalobcu faktúry vystavené žalovaným 1/.
Od uzatvorenia mandátnej zmluvy a plných mocí vykonával žalovaný 1/ všetky právne úkony, vrátane
písomných podaní na súd. Podľa dohody boli všetky faktúry vystavované na žalobcu, žalovaný 2/ ako
právny laik bol presvedčený, že žalovaný 1/ postupuje s odbornou starostlivosťou, preto vystavované
faktúry uhrádzal. Súdny poplatok bol uhradený v mene žalobcu.

5. Žalobca k vyjadreniam žalovaných uviedol, že mandátna zmluva je iba rámcová zmluva, nešpecifikuje
konkrétne právne služby a konkrétnu dohodu o plnomocenstve, ak žalovaný 1/ poskytol právne služby
fyzickým osobám, mandátna zmluva sa na ne nevzťahuje. Dohoda o plnomocenstve bola uzatvorená
so spoločníkmi ako fyzickými osobami, spoločníci pritom nemôžu konať v mene obchodnej spoločnosti

mimosituáciepredpokladanej§122ods.3ObZ.OkremtohoObchodnýzákonníkv§122ods.4výslovne
uvádza, že pri postupe podľa § 122 Obchodného zákonníka je spoločník povinný znášať trovy konania.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 2, § 122 ods. 3 a ods. 4, § 135a
ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka; § 1 ods. 1 a ods. 2 Nariadenia vlády SR

č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, ustanovení § 2
ods. 3, § 451 ods. 1 a ods. 2, § 456 Občianskeho zákonníka, § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a uviedol, že medzi stranami sporu je sporné,
či na strane žalovaného 1/ došlo k bezdôvodnému obohateniu spočívajúcemu získaní majetkového
prospechu bez právneho dôvodu a či žalovaný 2/ porušil povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti ako

konateľ, keď uhradil žalovanému 1/ z prostriedkov žalobcu faktúry za poskytnuté právne služby a súdny
poplatok v spore vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 12Cb/19/2018, a spornou je aj
výška bezdôvodného obohatenia/náhrady škody, t. j. či sa do týchto peňažných súm zahŕňa DPH.

7. Súd prvej inštancie k posúdeniu procesných podaní žalobcu podľa obsahu, a to žaloby doručenej

súdu 08.10.2018 v znení jej doplnenia, doručenom súdu 02.07.2019 a zmeny žaloby doručenej súdu
16.12.2019, ktorú súd pripustil na pojednávaní dňa 18.01.2023, v spojení s čiastočným späťvzatím zo
07.11.2021 a z 27.01.2023 uviedol, že je zrejmé, že žalobca nielen zmenil žalobu, ale ju aj čiastočne
vzal späť, pretože okrem zníženia istiny požadoval úroky z omeškania od neskoršieho dňa než v
žalobe, v doplnení žaloby a v rozšírení žaloby. K späťvzatiu časti príslušenstva došlo pred otvorením

pojednávania, preto nebol potrebný súhlas žalovaných s čiastočným späťvzatím. K späťvzatiu istiny
546,- Eur (a obsahovo aj časti príslušenstva súvisiaceho s touto istinou) došlo po otvorení pojednávania,
žalovaní udelili súhlas s týmto späťvzatím. Súd prvej inštancie preto konanie zastavil v časti o zaplatenie
istiny 546,- Eur, v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 17.473,20 Eur počítaných skôr než
od 10.10.2019, v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 1.201,20 Eur počítaných skôr než

od 1.7.2021 a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 1.377,- Eur počítaných skôr než od
3.3.2018 (výrok I.).

8. V merite veci súd prvej inštancie uviedol, že pre skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia plnenie
bez právneho dôvodu je podstatné, že ide o poskytnutie plnenia jedným subjektom druhému bez

počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu plnenia. Súd prvej inštancie mal za nesporné,
že žalovaný 1/ poskytol právne služby v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava IV pod sp.
zn. 12Cb/19/2018, pričom sporným je príjemca služieb. Súd prvej inštancie nevzhliadol žiadny dôvod
spochybňovať právoplatné uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/160/2019 zo 14.1.2021,ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 12Cb/19/2018 z 9.4.2019 a v
ktorom odvolací súd zdôraznil, že Plastcom, spol. s r.o. nie je účastníkom konania a nevystupuje
v postavení žalobcu, za žalobcov označil žalovaného 2/ a Ing. Somorčíkovú a poukázal na to, že

žaloba bola podaná s výslovným poukazom na § 122 ods. 3 ObZ a žalovaný 2/ v tomto spore a
Ing. Somorčíková preto nemajú aktívnu vecnú legitimáciu a nemôžu sa domáhať náhrady škody v
prospech Plastcom, spol. s r.o. Súdu bola zároveň predložená aj plná moc z 30.1.2018, ktorú udelili
žalovaný 2/ v tomto spore a Ing. Somorčíková (ako spoločníci) žalovaného 1/ na ich zastupovanie v
konaní v mene spoločnosti vo veci náhrady škody spôsobenej spoločnosti konateľmi, rovnako udelili

ako spoločníci žalovaného 1/ oprávnenie na ich zastupovanie v konaní v mene spoločnosti, ako aj na
zastupovanie spoločnosti v zmysle § 122 ods. 3 ObZ. K zastupovaniu žalobcu žalovaným 1/ v spore pred
Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 12Cb/19/2018 nikdy nedošlo, preto príjemcami poskytnutých
právnych služieb sú výlučne žalovaný 2/ a Ing. Somorčíková. Súd prvej inštancie uviedol, že tento záver
nie je spôsobilá zmeniť ani predložená Mandátna zmluva z 20.9.2017 a neobstojí ani argumentácia
žalovaného 1/ o zmluve v prospech tretieho, pretože táto tretia osoba nie je určená dostatočne

objektívnymi skutočnosťami, na základe ktorých môže byť individualizovaná. Pojem previazaná osoba
(bod 1.3 mandátnej zmluvy) je neurčitým pojmom. Okrem toho mandátna zmluva predpokladá plnenie
previazanej osoby, čo nie je nič iné, než to, že by bola uzavretá zmluva na účet tretej osoby, ktorú ale
náš právny poriadok nepozná, pričom právna teória zastáva názor, že takáto zmluva by bola neplatná
pre jej rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ak majú byť poskytnuté právne služby

spoločníkom v rámci žaloby pro socio, ide o obchádzanie zákona. Súd prvej inštancie poukázal na § 122
ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý poskytuje spoločníkom možnosť uplatňovať v mene spoločnosti
jej nároky voči konateľom alebo ostatným spoločníkom (actio pro socio), no iba za predpokladu, že k
uplatneniu týchto nárokov nedôjde zo strany spoločnosti samej. V ktoromkoľvek štádiu súdneho konania
je oprávnený konať v mene spoločnosti ako navrhovateľa iba ten spoločník, ktorý žalobu podal, prípadne

ním splnomocnená osoba. V odseku 4 § 122 Obchodného zákonníka je obsiahnutý významný prvok
zamedzujúcizneužitiuprávazostranyspoločníkovspočívajúcivtom,žekonajúcispoločník,ktorýžalobu
podal, je povinný znášať trovy ním iniciovaného konania až do rozhodnutia súdu, pričom nárok na
náhradu trov konania mu vznikne iba ak bol v spore úspešný, čím sa realizuje ochrana spoločnosti pred
šikanóznymi a bezdôvodnými žalobami. Ide o kogentné ustanovenie, z povahy ktorého nevyplýva, že

sa od neho možno odchýliť. Akákoľvek iná dohoda v tomto smere je preto neplatná pre obchádzanie
zákona, ktorý jednoznačne predpokladá, že spoločník je povinný znášať trovy ním iniciovaného konania
až do rozhodnutia súdu. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že ak žalovaný 1/ fakturoval služby
v konaní sp. zn. 12Cb/19/2018 a od žalobcu prijal plnenie, došlo na jeho strane k bezdôvodnému
obohateniu plnením bez právneho dôvodu.

9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v konaní bolo nesporné, že žalovaný 2/ všetky žalovaným 1/
vystavené faktúry uhradil z prostriedkov žalobcu, pričom zdôraznil, že v danom spore neprichádza do
úvahy aplikácia liberačného dôvodu, že žalovaný 2/ postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou
starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Žalovaný 2/ bol zo strany konateľov

emailom 13.3.2018 upozornený, aby predložil podklady, že právne služby boli poskytnuté žalobcovi,
na čo nereagoval a neskôr bol vyzvaný na vrátenie sumy 1.377,- Eur titulom zaplateného súdneho
poplatku z prostriedkov žalobcu v spore pred Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 12Cb/19/2018.
Súd prvej inštancie konštatoval splnenie predpokladov zodpovednosti za škodu, ktorými sú: 1. vznik
škody, 2. porušenie povinnosti a 3. príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

Porušenie povinnosti spočíva v úhrade právnych služieb poskytnutých žalovanému 2/ z prostriedkov
žalobcu, hoci právne služby neboli poskytnuté žalobcovi, ale práve žalovanému 2/ ako fyzickej osobe.
Žalovaný 2/ uhrádzal faktúry vystavené žalovaným 1/ z prostriedkov žalobcu, hoci bol upozornený
a 2.3.2018 vyzvaný, aby vrátil žalobcovi finančné prostriedky za zaplatený súdny poplatok, ktorý bol
vyrubený fyzickej osobe, nie žalobcovi. Týmto konaním vznikla žalobcovi škoda a napokon medzi

porušením povinnosti žalovaným 2/ a vznikom škody je príčinná súvislosť, t.j. nebyť jeho rozhodnutia o
úhrade služieb poskytnutých žalovanému 2/ z prostriedkov žalobcu, nedošlo by k vynaloženiu žiadnych
prostriedkov žalobcu, preto žalovaný 2/ zodpovedá za vzniknutú škodu.

10. Súd prvej inštancie k výške bezdôvodného obohatenia/škody a k námietke týkajúcej sa náhrady

DHP uviedol, že vychádza z § 217 ods. 1 CSP, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v
čase jeho vyhlásenia, preto nemôže brať do úvahy argumentáciu o tom, čo nastane po právoplatnosti
rozsudku. Je nesporné a potvrdil to konateľ žalobcu, že žalobca si uplatnil zo žalovanej sumy odpočet
DPH (ľudovo nazývaný „vratka DPH“). V čase vyhlásenia rozsudku je preto stav taký, že majetok žalobcubol znížený o sumu 15.562,- Eur, t. j. 18.674,40 Eur - 20% DPH = 15.562,- Eur. Podľa § 2 ods. 1
písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty predmetom dane je poskytnutie služby
(ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná

v postavení zdaniteľnej osoby. Vydanie bezdôvodného obohatenia/náhrada škody nie je z pohľadu
žalobcu protihodnotou za dodanú službu, preto žalobca nemusí zo súdom prisúdenej sumy odvádzať
DPH. Pripustenie argumentácie žalobcu by znamenalo, že v čase vyhlásenia rozsudku by žalobca získal
sumu s DPH, ktoré DPH nemusí odviesť a zároveň z rovnakej sumy si už uplatnil odpočet DPH. Takýto
stav je neprípustný, pretože by nezohľadňoval skutočný majetkový deficit žalobcu v čase vyhlásenia

rozsudku 15.562,- Eur. Súd prvej inštancie preto žalobu v časti prevyšujúcej sumu 15.562,- Eur (DPH
3.112,40 Eur) spolu s príslušenstvom zamietol. Okolnosť, či žalovaný 2/ je alebo nie je platiteľom DPH
je pre posúdenie tejto otázky bez právneho významu.

11. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný 1/ sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil
(plnenie bez právneho dôvodu) a žalovaný 2/ porušil svoje povinnosti ako konateľ, keď z finančných

prostriedkov žalobcu uhrádzal žalovanému 1/ faktúry za právne služby poskytnuté jemu ako fyzickej
osobe, zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 15.562,- Eur s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo
žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatných. Súd prvej inštancie mal za preukázané aj porušenie
povinnosti žalovaného 2/ ako konateľa žalobcu, keď uhradil súdny poplatok z finančných prostriedkov
žalobcu, hoci to bol on a Ing. Somorčíková, ktorí boli výzvou Okresného súdu Bratislava IV vyzvaní

na zaplatenie súdneho poplatku v sume 1.377,- Eur a žalobca nebol nikdy stranou sporu vedeného
Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 12Cb/19/2018, preto zaviazal žalovaného 2/ na zaplatenie
sumy 1.377,- Eur.

12. O príslušenstve rozhodol súd prvej inštancie tak, že pre určenie dní, od ktorých priznal úroky z

omeškania vychádzal z toho, že ak čas plnenia nie je priamo určený, vyžaduje sa kvalifikovaná výzva zo
strany žalobcu. Žaloba vrátane jej doplnenia boli žalovanému 1/ doručené dňa 9.10.2019 a žalovanému
2/ dňa 24.10.2019. Do omeškania sa preto obaja žalovaní (spoločne) dostali až od 25.10.2019. Keďže
ale žalobca požadoval úroky z omeškania už od 10.10.2019, súd prvej inštancie žalovaného 1/ zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 14.561,- Eur od 10.10.2019 do 24.10.2019,

t. j. odo dňa od kedy sa dostal žalovaný 1/ do omeškania (deň po doručení žaloby a jej doplnenia) do
24.10.2019 (deň predchádzajúci dňu, kedy sa do omeškania dostal aj žalovaný 2/). Voči žalovanému
2/ žalobu v tejto časti zamietol, pretože žalovaný 2/ sa do omeškania so zaplatením sumy 14.561,-
Eur dostal až 25.10.2019, nie 10.10.2019. Takéto rozdelenie je možné, pretože žalovaní sú zaviazaní z
rôznych titulov. Ďalšie rozšírenie žaloby bolo žalovaným doručené 17.6.2021 (žalovaný 1/) a 30.6.2021

(žalovaný 2/), teda úrok z omeškania od 1.7.2021 zo sumy 1.001,- Eur od oboch žalovaných priznal ako
bol uplatnený žalobcom. Žalovaného 2/ ďalej zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 8% ročne
zo sumy 1.377,- Eur od 3.3.2018 do zaplatenia, keď za kvalifikovanú výzvu považoval e-mail z 2.3.2018,
v ktorom bol žalovaný 2/ vyzvaný na vrátenie zaplateného súdneho poplatku, teda od 3.3.2018 sa dostal
do omeškania s úhradou sumy 1.377,- Eur.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a 2 CSP, teda podľa zásady úspechu v spore. Žalobca bol vo vzťahu k výroku IV. v plnom
rozsahu úspešný, keďže v tejto časti súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, preto zaviazal žalovaného
2/, aby v tejto časti nahradil žalobcovi trovy konania v celom rozsahu 100%. Vo vzťahu k výrokom

I., II., III. a V. (z hľadiska žalovanej istiny) bol žalobca úspešný v časti 15.562,- Eur, čo je k pôvodne
žalovanej istine 19.220,40 Eur úspech v 80,97%, žalovaní boli úspešní v časti istiny 3.112,40 Eur a v
časti 546,- Eur zobral žalobca žalobu späť bez nadväznosti na správanie sa žalovaných, teda procesne
zavinil zastavenie konania v tejto časti, čo k pôvodne žalovanej istine 19.220,40 Eur predstavuje úspech
19,03%. Čistý úspech žalobcu je potom 61,94% (80,97% - 19,03%). Súd prvej inštancie preto rozhodol

tak, že žalovaní sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 61,94% s tým, že v rozsahu
plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia ostatných žalovaných.

14. Voči tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca, žalovaný 1/ a aj žalovaný 2/.

15. Žalobca podal odvolanie voči rozhodnutiu v časti nepriznanej DPH s príslušenstvom výrokom II.,
III., V. a VI. z dôvodov, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, vytýkasúdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Žalobca nesprávny procesný postup, ktorým mu súd prvej inštancie znemožnil uskutočňovanie
procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, vidí v absencii
riadneho odôvodnenia nepriznania nároku na DPH, keď sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal s
jeho rozhodujúcou právnou argumentáciou. Tá spočívala v tom, že zo strany žalovaného 2/ nedošlo iba
k porušeniu povinnosti konateľa, ale súčasne aj k vzniku bezdôvodného obohatenia sa na úkor žalobcu,

keďže sa zaňho plnilo to, čo mal plniť sám, pričom toto plnenie uskutočňoval žalovaný 2/ ako konateľ
žalobcu. Ďalej žalobca uviedol, že z neposkytnutých právnych služieb nemôže vzniknúť oprávnenie
na plnenie DPH a napokon, že vzťah žalobcu a štátu vo vzťahu k DPH nesúvisí so vzťahom žalobcu
a žalovaných vo vzťahu k vzniku škody, resp. bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie úplne
ignoruje skutočnosť, že úhradou faktúr, ktoré mal platiť žalovaný 2/ ako prijímateľ právnych služieb, došlo
na strane žalovaného 2/ k bezdôvodnému obohateniu, ako i skutočnosť, že žalovaný 2/ ako fyzická

osoba a konečný prijímateľ právnych služieb je za každých okolností povinný uhrádzať služby s DPH, čo
vyplýva priamo zo zákona o DPH. Rozhodnutie vo vzťahu k povinnosti žalovaného v 2/ uhradiť žalobcovi
sumu bez DPH je tak v priamom rozpore so zákonom 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a vytvára
protiprávny stav, keď žalovaný 2/ ako konečný spotrebiteľ služby nemusí uhrádzať DPH, a to preto, že
tieto služby boli na jeho pokyn ako konateľa fakturované žalobcovi a ním ako konateľom uhrádzané

žalovanému 1/. Súd prvej inštancie sa taktiež nevysporiadal so skutočnosťou, že právne služby neboli
poskytnuté žalobcovi, faktúry vystavené žalobcovi za takéto služby a ich úhrady boli neoprávnené a
z neposkytnutých služieb a neoprávnených faktúr nemôže vzniknúť oprávnené plnenie DPH, nakoľko
v zmysle zákona sa DPH platí z poskytnutých služieb, nie z neposkytnutých služieb. Pokiaľ súd prvej
inštancie rozhodol, že došlo u žalovaného 1/ k bezdôvodnému obohateniu, keďže žalobcovi fakturoval

právne služby, ktoré mu neposkytol a prijaté plnenie z takýchto faktúr je neoprávnené, tak nemôže byť
oprávnené ani v časti DPH. Pokiaľ bola žalobcovi neoprávnene vyúčtovaná suma za služby, ktoré
mu neboli poskytnuté, tak je neoprávnená fakturovaná i DPH (neoprávnená je celá faktúra) a žalobca
bude musieť takúto DPH vrátiť štátu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k nepriznaniu DPH
je preto odporujúce zákonu, keďže súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal celú sumu, ktorú zaplatil na

základe neoprávnene vystavených faktúr za neposkytnuté služby. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca
napáda aj výrok o trovách konania, ktorý vychádza z pomeru úspechu vo veci vo vzťahu výrokom o
nepriznaní sumy DPH. V nadväznosti na odôvodnenie súdu prvej inštancie odkazujúce na § 217 ods.
1 CSP žalobca namieta, že rozhodnutie deklaruje existujúci právny stav, že právne služby v konaní
sp. zn. 12Cb/19/2018 neboli poskytnuté žalobcovi a faktúry vystavené žalobcovi za zastupovanie v

konaní sp. zn. 12Cb/19/2018 boli vystavené neoprávnene od začiatku. Súd prvej inštancie nevytvára
nový právny stav, ale deklaruje existujúci. Žalobca preto žiada, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti, alebo v napadnutej časti vrátil súdu prvej inštancie na nové
konanie a rozhodnutie a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%, ako aj náhradu trov
odvolacieho konania.

17. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/ podaním zo dňa 22.5.2023, žalovaný 1/ záver súdu
prvej inštancie o určení výšky škody/bezdôvodného obohatenia ako sumy uhradených faktúr bez DHP
v ods. 38 odôvodnenia napadnutého rozsudku považuje za správny. Žalovaný 1/ poukázal na § 49
ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a uviedol,

že žalobca si nemohol voči žalovanému 1/ uplatňovať ako bezdôvodné obohatenie fakturovanú sumu
vrátane DPH, keďže sumu DPH si následne odpočítal. Žalovaný 1/ má za to, že súd prvej inštancie
správne aplikoval § 217 ods. 1 CSP a správne posúdil skutočnosti v čase vyhlásenia napadnutého
rozsudku, že sám žalobca si uplatnil odpočet DPH, a teda objektívna strata na jeho majetku v čase
vyhlásenia rozsudku mohla byť nanajvýš suma zaplatených právnych služieb bez DPH. Žalovaný 1/

dodal, že pokiaľ žalobca poukazuje na prípadné budúce skutočnosti (povinnosť vrátiť DPH), toto nemá
žiadny súvis so správnosťou napadnutého rozsudku.

18. K tomuto vyjadreniu žalovaného 1/ doručil žalobca vyjadrenie zo dňa 22.7.2023, zopakoval, že
žalovaný 1/ sa vyhýba podstate odvolania žalobcu, a to že žalovaný 1/ fakturoval žalobcovi odmenu za

právne služby, ktoré poskytol inej osobe, čo aj súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako bezdôvodné
obohatenie plnením bez právneho dôvodu. Skutkový stav v čase vyhlásenia rozsudku bol taký, že
faktúry vystavené žalovaným 1/ boli zaplatené v celom rozsahu. Žalobca zastáva názor, že súd prvej
inštancie postupoval priamo v rozpore s § 217 ods. 1 CSP, pretože tvrdenie, že bezdôvodné obohateniesa nevzťahuje na zaplatenú DPH, ak si žalobca uplatnil odpočet DPH, bol súd prvej inštancie povinný
vyhodnotiť práve vo vzťahu k zákonu o DPH, keďže sám rozhodol, že k dodaniu služieb nedošlo, čo
v zmysle zákona o DPH znamená, že nedošlo k vzniku daňovej povinnosti. Žalobca zastáva názor,

že súd prvej inštancie na jednej strane rozhodol, že fakturované právne služby neboli žalobcovi nikdy
poskytnuté, avšak na druhej strane rozhodol, že DPH nepredstavuje bezdôvodné obohatenie aj keď
uplatnenie a odpočítanie v tejto veci je v priamom rozpore so zákonom o DPH. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie je tak v časti DPH vnútorne rozporné. Žalovaný 1/ úmyselne opomína § 49 ods. 1 zákona
o DPH, keď dopočítanie dane je možné iba za splnenia podmienok v § 49, vznik daňovej povinnosti

upravuje § 19 ods. 2 tak, že vzniká dňom dodania služby, žalobcovi ale žiadna služba nebola dodaná.
Žalobcovi sa tak zmenšil majetok o celú sumu, t.j. vrátane DPH, pričom odpočet DPH sa realizuje vo
vzťahu k štátu, nie žalovanému 1/.

19. K vyjadreniu žalobcu žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 25.8.2023 uviedol, že otázky daňového
práva, najmä vznik daňovej povinnosti, či oprávnenosť odpočtu DPH, nie je predmetom tohto sporu

a patria do kompetencie orgánov finančnej správy, poukázal na rozsudok Okresného súdu Žilina sp.
zn. 19Cb/146/2019 zo dňa 25.6.2021, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.
19Cb/174/2021 zo dňa 29.6.2022. Žalovaný 1/ ďalej odkázal na svoju argumentáciu vo vyjadrení zo dňa
22.5.2023 vo vzťahu k aplikácii § 217 ods. 1 CSP. Podľa žalovaného 1/ súdu neprináleží posudzovať
verejnoprávnedaňovéotázkyoprávnenostiodpočtuDPH.Majetkováujmasaposudzujeobjektívne,teda

v akom rozsahu utrpela poškodená strana majetkovú stratu. DPH zaplatená žalobcom na základe faktúr
vystavených žalovaným 1/ nikdy nebola súčasťou majetkovej sféry žalovaného 1/, ale bola odvedená
štátu. Na druhej strane DPH zaplatená žalobcom sa neprejavila ako ujma v jeho majetkovej sfére,
pretože žalobca si uplatnil odpočet DPH. Je teda zrejmé, že úbytok v majetkovej sfére žalobcu sa mohol
prejaviť nanajvýš vo výške služieb, nie zaplatenej DPH.

20. Žalobca k tomuto vyjadreniu žalovaného 1/ doručil vyjadrenie zo dňa 7.9.2023. Nesúhlasí so
žalovaným 1/, že posúdenie otázok vyplývajúcich z verejného práva (daňových predpisov) patrí do
kompetencie orgánov finančnej správy, preto sa k nim konajúci súd vyjadrovať nemôže. Každý súd
má v zmysle ustálenej judikatúry povinnosť vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami, preto sa nemôže nevyjadriť k daňovým predpisom, pokiaľ súdny spor
súvisí s posúdením skutočností vyplývajúcich z daňových predpisov. Rozhodnutie Okresného súdu
Žilina sp. zn. 19Cb/146/2019, na ktoré poukazuje žalovaný 1/, nie je aplikovateľné na prejednávanú vec,
nakoľko vo veci išlo o iný skutkový stav (v konaní došlo k zániku nájomného vzťahu a jeho nahradeniu
novýmzáväzkom,kúpnouzmluvou,pričomzaplatenáDPHvyplývalazriadnehoaexistujúcehozáväzku,

ktorý bol až neskôr nahradený novým záväzkom a v tejto právnej veci už skôr rozhodlo Finančné
riaditeľstvo SR, že z pôvodného existujúceho právneho vzťahu, nájomného vzťahu, bola povinnosť
v zmysle verejného práva zaplatiť DPH a toto rozhodnutie bolo potvrdené v súdnom konaní až na
úrovni Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Sžfk/33/2017). Z ďalších skutočností uvedených žalovaným 1/ v
nadväznosti na citované rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/222/2017 vyplýva, že súd

prvej inštancie v konaní sp. zn. B1-32Cb/72/2018 nebol oprávnený riešiť právny vzťah medzi žalobcom
a daňovým orgánom vyplývajúcim z daňových predpisov, ale výlučne právny vzťah medzi žalobcom a
žalovaným 1/. Žalobca je názoru, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol, že došlo k plneniu bez právneho
dôvodu a je dôvod vydať bezdôvodné obohatenie, nebol oprávnený znižovať výšku bezdôvodného
obohatenia o sumu DPH, pretože vzťah žalobcu a štátu vyplývajúci zo zákona o DPH, nebol predmetom

súdneho konania.

21. Proti rozsudku v rozsahu výroku II., III. a výroku VI. podal odvolanie žalovaný 1/ z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e), písm. f) a písm. h) CSP.

22. Žalovaný 1/ uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. nesprávne skutkové
zistenia súdu prvej inštancie, vidí v skutkovom zistení absencie právneho titulu na zaplatenie sumy
15.562,- Eur a príslušenstva. Podľa žalovaného 1/ súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, že medzi
žalobcom a žalovaným 1/ nebol žiadny právny titul na účtovanie právnych služieb, pričom medzi
týmito stranami bola platne uzatvorená Mandátna zmluva, ktorú uzatvorili za žalobcu dvaja konatelia

žalobcu. Títo konatelia (žalovaný 2/ a Ing. Somorčíková) objednali poskytovanie právnych služieb
nie vo vlastnom mene, ale v mene žalobcu. Žalovaný 1/ uvádza, že mandátna zmluva mala povahu
rámcovej zmluvy, ktorá na svoju realizáciu potrebovala čiastkové zmluvy na základe jednotlivých
objednávok konateľov. Žalovaný 1/ na základe objednávok konateľov následne poskytoval žalobcoviprávne služby vo viacerých súdnych konaniach pred Okresným súdom Bratislava IV. V nadväznosti na
mandátnu zmluvu si žalobca prostredníctvom konateľov objednal emailom zo dňa 02.10.2017 právne
služby v súvislosti s vypracovaním výzvy na nápravu, t.j. predžalobnej výzvy na náhradu škody a tiež

vypracovanie žaloby o náhradu škody, ktorou začalo konanie spis. zn. 12Cb/19/2018. Skutočnosť, že
žalovaný 2/ a Ing. Somorčíková uskutočnili objednávku ako konatelia v mene žalobcu vyplýva aj z
emailu žalovaného 2/ z 29.08.2017. Žalovaný 1/ preto tvrdí, že ak súd prvej inštancie dospel k záveru,
že mandátna zmluva sa nemôže uplatniť, pretože príjemcom právnych služieb nebol žalobca, dospel
k nesprávnemu skutkovému záveru, že neexistuje právny titul na účtovanie právnych služieb. Právne

služby si v spore preukázateľne objednal žalobca riadne zastúpený konateľmi, právnym titulom bola
objednávka v nadväznosti na mandátnu zmluvu, ktorú žalovaný 1/ akceptoval.

23. Žalovaný 1/ uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP odôvodňuje aj nesprávnosťou
záveru súdu prvej inštancie o absencii právneho titulu na účtovanie právnych služieb na základe
Mandátnej zmluvy a objednávky ako zmluvy v prospech tretieho, teda v prospech žalovaného 2/ a

Ing. Somorčíkovej. Žalovaný 1/ poukazoval na existenciu zmluvy v prospech tretieho aj odkazom na
bod 1.3 mandátnej zmluvy. Uzatvoreniu mandátnej zmluvy predchádzalo rokovanie medzi konateľmi
a povereným zástupcom žalovaného 1/ spolupracujúcou advokátkou Mgr. Janou Sapákovou, kde
žalovaný 1/ navrhol uzatvorenie mandátnej zmluvy so žalobcom alebo so žalovaným 2/ ako fyzickou
osobou.Konateliarozhodli,žemandátnazmluvavsúvislostisposkytovanímprávnychslužiebvspornom

konaní bude uzatvorená v mene žalobcu, čím sa upravila otázka, kto bude platiť za právne služby
poskytnuté v konaní sp. zn. 12Cb/19/2018. Žalovaný 1/ má za to, že úmyslom zmluvných strán od
samotného počiatku bolo uzatvoriť mandátnu zmluvu aj ak zmluvu v prospech žalovaného 2/ a Ing.
Somorčíkovej. Žalovaný 1/ poukazuje na § 50 Občianskeho zákonníka a § 266 ods. 3 Obchodného
zákonníka a je toho názoru, že preukázal, že na základe dohody so žalobcom poskytol právne služby v

prospech žalovaného 2/ a Ing. Somorčíkovej a mandátna zmluva v spojení s objednávkou žalobcu bola
následne potvrdená aj praxou zmluvných strán. Na platnosti dohody nič nemení, že príjemcom právnych
služieb nebol žalobca, ale žalovaný 2/ a Ing. Somorčíková, preto namieta nesprávnosť záveru súdu
prvej inštancie, že tretia osoba nebola individualizovaná a že išlo o zmluvu na ťarchu tretej osoby.

24. Žalovaný 1/ ďalej v odvolaní namieta nevykonanie navrhovaných dôkazov, a to výsluchu Mgr. Jany
Sapákovej, Ing. Somorčíkovej a žalovaného 2/, ktorými chcel preukázať právny základ, na základe
ktorého účtoval právne služby v konaní sp. zn. 12Cb/19/2018 a to, že mandátna zmluva mala už od
uzatvorenia kryť poskytovanie právnych služieb v konaní v prospech tretích osôb, aj keď platiteľom by
za iných okolností museli byť žalovaný 2/ a Ing. Somorčíková.

25. Žalovaný 1/ ďalej uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nesprávne právne
posúdenie veci, a to vzťahu k posúdeniu bezdôvodného obohatenia súdom prvej inštancie, zmluvy na
ťarchu tretej osoby a nesprávne posúdenie aplikácie § 122 ods. 4 Obchodného zákonníka. Súd prvej
inštancienesprávneposúdilotázkuvznikubezdôvodnéhoobohateniaakoplneniabezprávnehodôvodu.

Žalovaný 1/ právne služby poskytoval na základe objednávky v spojení s Mandátnou zmluvou, ktoré
boli uzatvorené v prospech žalovaného 2/ a Ing. Somorčíkovej ako tretích osôb. Právny záver súdu
prvej inštancie, že platiteľom právnych služieb musí byť len ich príjemca (v tomto prípade žalovaný 2/
a Ing. Somorčíková) je podľa žalovaného 1/ nesprávny. Žalovaný 1/ uvádza, že akceptuje záver, že
žalobca nebol stranou v spornom konaní, ako aj skutočnosť, že príjemcom služieb bol žalovaný 2/ a

Ing. Somorčíková, k čomu vychádza z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/160/2019.
Právne služby boli účtované žalobcovi na základe dohody so žalobcom, bez ohľadu na otázku príjemcu
právnych služieb. Právny poriadok nezakazuje takú dohodu, aby tretia osoba platila odmenu za právne
služby poskytnuté inej osobe, dôležité je, že platiteľ služieb s tým súhlasí. Pri poskytovaní právnych
služieb je bežnou praxou, že platiteľom služieb nie je ich príjemca, teda klient. Z uvedeného dôvodu

právny záver o existencii bezdôvodného obohatenia nemôže obstáť. Žalovaný 1/ tiež namieta správnosť
záveru o existencii zmluvy na ťarchu tretej osoby, nakoľko ide o zmluvu v prospech tretej osoby, pričom
poukazuje na odôvodnenie odvolania v otázke zmluvy v prospech tretej osoby.

26. Žalovaný 1/ považuje za nesprávny tiež záver, že dohoda medzi spoločníkmi žalobcu a žalovaným

1/ by bola neplatná pre obchádzanie § 122 ods. 4 ObZ. Aplikácia tohto ustanovenia nie je na mieste,
nakoľko sa uplatňuje len pri žalobách pro socio v zmysle § 122 ods. 3 ObZ, ktoré podávajú spoločníci v
mene spoločnosti, aktívne legitimovaným subjektom je v tomto prípade samotná spoločnosť, ktorá je aj
stranou v spore a Obchodný zákonník zavádza výnimku z pravidla pri znášaní trov konania. Ustanovenie§ 122 ods. 4 ObZ je reakciou zákonodarcu v záujme ochrany spoločnosti, ktoré nebráni dohode, aby
náklady za právne služby mohla hradiť aj tretia osoba, pokiaľ sa tak zmluvne zaviaže. Súd prvej inštancie
preto nesprávne aplikoval § 122 ods. 4 ObZ, pretože sa v tejto veci nejedná o prípad žaloby pro socio.

Z dôvodu opatrnosti žalovaný 1/ uvádza, že ak by aj išlo o actio pro socio, súd nesprávne predmetné
ustanovenie interpretoval, nakoľko nie je v rozpore s § 50 Občianskeho zákonníka resp. nepomenovanej
zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa žalovaného 1/ § 122 ods. 4 ObZ neobsahuje
osobitný zákaz, podľa ktorého by len spoločník musel znášať trovy súdneho konania a toto všeobecné
pravidlo je napokon obsiahnuté v § 252 CSP, podľa ktorého je každý povinný znášať výdavky, ktoré

mu vznikli.

27. Žalovaný 1/ napokon namieta porušenie práva na spravodlivý súdny proces, a to práva na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, namieta, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení obmedzil iba na tvrdenie,
že žalobca nebol prijímateľom právnych služieb, preto ich nemal povinnosť uhrádzať, konštatoval
nezrozumiteľný záver, že by mohlo ísť nanajvýš o zmluvu na ťarchu tretieho, ktorý však z vykonaných

dôkazov nevyplýva. Rozsudok je preto podľa žalovaného 1/ nepreskúmateľný a okrem porušenia práva
na spravodlivý proces z dôvodu opatrnosti uplatňuje aj odvolací dôvod existencie inej vady konania,
ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

28. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný 2/ v rozsahu výroku II., výroku IV.,

výroku VI. a VII. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a
zároveň je jeho rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, a teda nepreskúmateľné, v dôsledku čoho súd
znemožnil žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Žalovaný 2/ navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutom rozsudku a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

29. Žalovaný 2/ nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že zodpovedá za vzniknutú škodu žalobcovi
z dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec
nesprávne právne posúdil, keď konanie žalovaného 2/ nesprávne subsumoval pod ustanovenie § 135a

ods. 2 ObZ. Súd prvej inštancie nezobral do úvahy vykonané dôkazy a nezaoberal sa tvrdeniami
žalovaného 2/ v priebehu konania. Žalovaný 2/ má za to, že predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu
v prípade vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením povinnosti nielenže
nebolipreukázané, alezostranysúduprvejinštancieaniodôvodnené.Žalovaný2/namieta,žesúdprvej
inštancie bez toho, že by sa argumentačne vysporiadal s tvrdeniami žalovaného 2/ a bez vyhodnotenia

dôkazov prijal záver, že žalovaný 2/ porušil svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti ako konateľa,
keď uhradil žalovanému 1/ z prostriedkov žalobcu faktúry za poskytnuté právne služby, ako aj súdny
poplatok v spore vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 12Cb/19/2018, hoci právne
služby neboli poskytnuté žalobcovi, ale práve žalovanému 2/ ako fyzickej osobe.

30. Žalovaný 2/ poukázal na to, že keď od samého začiatku spoločne s Ing. Somorčíkovou oslovil
zastupovaním žalovaného 1/ v neskoršom súdnom spore, vykonával pôsobnosť konateľa s odbornou
starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme žalobcu. Konanie s odbornou starostlivosťou je
vyjadrením profesionality pri výkone funkcie konateľa. Z povahy veci je jasné, že konateľ je povinný pri
plnení svojej funkcie využívať svoje odborné znalosti a ak takýmito znalosťami sám nedisponuje, poveriť

na výkon činnosti inú osobu. V takom prípade je povinný zachovať predpoklad odbornej starostlivosti
pri výbere kvalifikovanej osoby. Žalovaný 2/ namieta, že nebolo preukázané, že ako konateľ zanedbal
pri výbere osoby žalovaného 1/ odbornú starostlivosť. Keďže je v oblasti práva laik a nedisponuje
potrebnými znalosťami, oslovil žalovaného 1/ v presvedčení, že žalovaný 1/ bude pri výkone advokácie
postupovať s odbornou starostlivosťou a nastolenej problematike rozumie a bude konať čestne a

svedomito. Žalovaný 2/ má za to, že ako konatelia zachovali predpoklad odbornej starostlivosti pri
výbere kvalifikovanej osoby, konal v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, čo je vyjadrením
prvku lojality konateľa voči spoločnosti. Toto sa prejavilo aj tým, že žalovaný 1/ prevzal zastupovanie a
vypracoval žalobu, ktorú podal na Okresný súd Bratislava IV. Predmetom žaloby mala byť skutočnosť,
že žalobca žaluje konateľov Ing. Kabáta a Ing. Juríka o zaplatenie 22.950,- € s príslušenstvom, pričom

z pohľadu žalovaného 2/ je irelevantné, aký typ žaloby podal na súd žalovaný 1/, pretože problematike
žalôb nerozumel, nerozumel zákonným ustanoveniam, podľa ktorých žalovaný 1/ podal žalobu, nakoľko
nie je vyštudovaný právnik. Ako konateľ vyštudovaný v oblasti technického zamerania, bez možnosti
posúdenia správnosti koncipovanej žaloby po právnej stránke, v plnom rozsahu dôveroval žalovanému1/ a jeho ďalší pokynom a postupom, vrátane vystavovania faktúr za právne služby. Žalovaný 2/ najmä
namieta, že nemal vedomosť a zo strany žalovaného 1/ nebol informovaný, že ak bude podaná žaloba
podľa § 122 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka, je povinný znášať trovy ním iniciovaného konania až do

rozhodnutia súdu a že nárok na náhradu trov vznikne iba v prípade, ak bol v predmetnom spore úspešný.

31. Žalovaný 2/ ďalej namieta, že súd prvej inštancie ignoroval jeho obranu, že do kancelárie žalovaného
1/ prišli spoločne s konateľkou Ing. Somorčíkovou ako konatelia žalobcu a rokovali o poskytnutí
právnej pomoci v prospech žalobcu, nie v prospech nich ako fyzických osôb. Odmieta tvrdenie, že

ako konateľ vydal pokyn alebo že takýto pokyn vydala Ing. Somorčíková, aby žalovaný 1/ účtoval
právne služby žalobcovi. Žalovaný 1/ žalovaného 2/ nepožiadal o vyjadrenie, komu má účtovať právne
služby. Uvedené však vyplýva z toho, že jednali ako konatelia, ako konatelia podpísali Mandátnu zmluvu
zo dňa 20.09.2017. Žalovaný 1/ nepredložil súdu dôkaz, že by žalovaný 2/ alebo Ing. Somorčíková
vydali pokyn, že poskytnuté právne služby sa majú fakturovať žalobcovi. Žalovaný 2/ zastáva názor, že
nemal najmenšiu možnosť vedieť, že úhradu právnych služieb nemá uhrádzať z prostriedkov žalobcu,

ale z vlastných. Ako konatelia neboli žalovaným 1/ poučení. Záver súdu prvej inštancie nie správny.
Žalovaný 2/ namieta nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o porušení jeho povinností, ktoré videl
v uhrádzaní faktúr vystavených žalovaným 1/ z prostriedkov žalobcu, hoci mal byť upozornený, aby
preukázal poskytovanie právnych služieb žalobcovi a vyzvaný na vrátenie finančných prostriedkov za
zaplatený súdny poplatok vyrubený fyzickej osobe. Žalovaný 2/ poukazuje na to, že žalobu koncipoval

žalovaný 1/, označil na strane žalovaných konateľov Ing. Kabáta a Ing. Juríka, preto nepovažoval za
vhodné, aby odpovedal na výzvu, videl v tom stret záujmov.

32. Žalovaný 2/ ďalej cituje ods. 32 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a namieta, že ako konateľ
nemohol porušiť svoje povinnosti, pretože výkladom § 135a Obchodného zákonníka dospel k záveru,

že zákon nepožaduje od konateľov odbornosť v zmysle kvalifikačných predpokladov, napríklad v oblasti
práva, ale vyžaduje profesionalitu pri výkone funkcie z objektívneho hľadiska. Konateľ je povinný pri
výkone funkcie využívať svoje odborné znalosti a ak nimi sám nedisponuje, poveriť na výkon činnosti inú
osobu, v takom prípade je povinný zachovať predpoklad odbornej starostlivosti pri výbere kvalifikovanej
osoby. Žalovaný 2/ nemôže niesť zodpovednosť za to, že žalovaný 1/ pri podaní žaloby nesprávne

označil subjekty na strane žalobcov, následne sa snažil na pojednávaní procesný nedostatok odstrániť,
ani za to, že sám súd nesprávne vyhodnotil aktívnu legitimáciu a v rozpore so zákonom pokračoval
v konaní až do vyhlásenia rozsudku dňa 9.4.2019, ktorý bol následne uznesením Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 14.1.2021, sp. zn. 4Cob/160/2019-632 zrušený a vrátený súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Keďže žalovaný 2/ neporušil svoje povinnosti konateľa, nemohol svojim konaním

spôsobiť žalobcovi ani škodu. Všetky finančné prostriedky hradené v prospech žalovaného 1/ v zmysle
predložených faktúr boli účelne vynaložené, nakoľko žalovaný 1/ úkony právnej služby vykonal, z
tohto dôvodu žalovaný 2/ konal dobromyseľne a nemohol spôsobiť škodu. Čo sa týka ďalšieho
predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, ktorou je príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti
a vznikom škody, súd prvej inštancie sa obmedzil len na konštatovanie, že nebyť rozhodnutia o

úhrade poskytnutých právnych služieb žalovanému 2/ z prostriedkov žalobcu, nedošlo by k vynaloženiu
žiadnych prostriedkov žalobcu, a preto zodpovedá za vzniknutú škodu. Takéto zdôvodnenie príčinnej
súvislosti nemá oporu v zákone, pretože príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť
bezpečne preukázaná a dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného. Keďže žalovaný 2/ neporušil
povinnosti konateľa, nemohol spôsobiť ani škodu a logicky nemohla existovať príčinná súvislosť medzi

porušením povinnosti a vznikom škody.

33. Žalovaný 2/ v časti IV odvolania polemizuje s konkrétnymi jednotlivými časťami odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, najmä uvádza, že žaloba, ktorú vypracoval žalovaný 1/ mala závažné chyby,
poukazuje na postup pri odstraňovaní vád žaloby v konaní sp. zn. 12Cb/19/2018 a uvádza závery

konajúcich súdov v rozhodnutiach v uvedenom konaní. Ďalej uviedol, že mandátna zmluva z 20.9.2017
je uzavretá medzi Plastcom, spol. s r.o., podpísaná konateľmi Ing. Horňákom a Ing. Somorčíkovou a
žalovaným 1/, v čl. 1.1 označuje ako príjemcu právnych služieb Plastcom, spol. s r.o., s uvedením sídla,
IČO, neoznačuje fyzické osoby a tiež plná moc z 30.1.2018 nebola uzavretá medzi fyzickými osobami
a žalovaným 1/, ale medzi spoločnosťou Plastcom, spol. s r.o. a žalovaným 1/, plná moc splnomocňuje

na zastupovanie v mene spoločnosti, nie v mene fyzických osôb. Právne služby preto nemohli byť
poskytnuté žalovaným 1/ žalovanému 2/ a Ing. Somorčíkovej, pretože neboli podľa rozhodnutia súdu
zo dňa 9.10.2018 stranami sporu sp. zn. 12Cb/19/2018, žalobcom bol Plastcom, spol. s r.o. Uznesenie
odvolacieho súdu sp. zn. 4Cob/160/2019, ktorým bol rozsudok okresného súdu zrušený, je až zo dňa14.1.2021,poúhradáchvšetkýchfaktúr.Žalovanému2/akofyzickejosobe,neboliposkytnutévsúvislosti
s konaním sp. zn. 12Cb/19/2018 žiadne právne služby, nebol účastník sporu. Až do právoplatnosti
uznesenia odvolacieho súdu sp. zn. 4Cob/160/2019 žalovaný zastupoval žalobcu a preto bol príjemcom

právnych služieb žalobca. Žalovaný 2/ zabezpečoval úhradu faktúr aj na základe rozhodnutia okresného
súdu zo dňa 09.10.2018, preto nemohol porušiť povinnosti konateľa.

34. Žalovaný 2/ sa tiež nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že zaplatením súdneho poplatku z
podanej žaloby vo výške 1.377,- Eur mal porušiť povinnosti konateľa a žalobcovi spôsobiť škodu. Podľa

žalovaného 2/ je súdny poplatok za každých okolností povinná uhrádzať spoločnosť, a to aj v prípade, ak
v jej mene podá žalobu spoločník podľa § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka, bez ohľadu na výsledok
v spore. Poukazuje pritom na rozsudok NS ČR sp. zn. 29Odo/871/2002, zaviazanie žalovaného 2/ na
zaplatenie súdneho poplatku je v rozpore s právnym názorom uvedeným v tomto rozhodnutí. Súdny
poplatok bol zaplatený na základe výzvy zo dňa 20.2.2018, ktorú dostal žalovaný 2/ od žalovaného 1/,
na výzve na zaplatenie súdneho poplatku nebola uvedená fyzická osoba Ing. Juraj Horňák, ani táto

výzva nebola doručená žalovanému 2/ na adresu bydliska. Žalovaný 2/ videl, že na výzve sú uvedení
2 konatelia spoločnosti Plastcom, spol. s r.o., preto je toho názoru, že Plastcom, spol. s r.o. bola zo
zákona povinná súdny poplatok uhradiť. Uhradením súdneho poplatku žalovaný 2/ neporušil povinnosti
konateľa a nepoškodil žalobcu, konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že súdny poplatok má
povinnosť zaplatiť žalobca. Úhradou súdneho poplatku v spore sp. zn. 12Cb/19/2018 nedošlo ku škode

na majetku žalobcu, pretože súdne konanie sa začalo a prebehlo.

35. K odvolaniu žalovaného 1/ a k odvolaniu žalovaného 2/ sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa
28.5.2023, považuje ich v celom rozsahu za nedôvodné. K odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že je
pravdou, že Mandátna zmluva mala povahu rámcovej zmluvy, preto na jej základe nemohlo dôjsť k

objednávke konkrétnych právnych služieb, ako ani k prevzatiu konkrétneho zastupovania. Záväzok
zakotvený v Mandátnej zmluve bol neurčitý, keďže ako správne uviedol súd prvej inštancie, previazaná
osoba je neurčitý pojem a nebolo zrejmé, kto by mal byť takouto osobou. Navyše tento záväzok
previazanej osoby mal výslovne akcesorickú povahu. Žalovaný 1/ zavádzajúco spája dve nesúvisiace
skutočnosti, pretože Výzva na nápravu nebola predmetom tohto súdneho konania a neexistuje žiadna

objednávka žalobcu na vypracovanie žaloby vo veci konania sp. zn. 12Cb/19/2018, nikdy nebolo
vystavené žiadne poverenie žalobcu na zastupovanie v tomto konaní. Naopak bolo preukázané, že
poverenie na zastúpenie uskutočnili výlučne fyzické osoby, žalovaný 2/ a Ing. Somorčíková. Žalovaný
1/ zastupoval v súdnom konaní sp. zn. 12Cb/19/2018 výlučne spoločníkov ako fyzické osoby. Celá
konštrukcia tvrdení žalovaného 1/ o zmluve v prospech tretieho je založená na nepravdivej skutočnosti

o existencii takejto objednávky. Nepravdivé tvrdenia žalovaný 1/ zmenil až potom, čo sa v konaní sp.
zn. 12Cb/19/2018 právoplatne preukázalo, že žalobcami boli od počiatku výlučne fyzické osoby Ing.
Horňák a Ing. Somorčíková, teda žalovaný 1/ nemohol poskytovať právne služby žalobcovi a ani ich
žalobcovi fakturovať. K námietke nevykonania dôkazu výsluchom Mgr. Jany Sapákovej žalobca uvádza,
že skutočnosti, ktoré by mali byť preukázané jej výsluchom sú v priamom rozpore s písomnými dôkazmi

a jej výsluch nemohol nič objasniť. Neexistuje žiadna písomná dohoda medzi žalovaným 1/ a žalobcom,
kde by sa dohodli, že bude žalobcovi fakturovať zastupovanie v súdnom spore sp. zn. 12Cb/19/2018.
Takáto dohoda by bola absolútne neplatná pre rozpor so zákonom. Akcesorický záväzok vyjadrený v
Mandátnej zmluve neumožňoval žalovanému 1/ fakturovať právne služby poskytované inej (previazanej)
osobe (v tomto prípade zastupovanie fyzických osôb v konaní 12Cb/19/2018) priamo žalobcovi ani

požadovať takéto plnenie od žalobcu. Žalobca súhlasí so závermi súdu prvej inštancie k § 122 ods.
4 ObZ, spoločník je v zmysle citovaného ustanovenia povinný znášať trovy súdneho konania, t.j.
všetky náklady na súdne konanie. Výklad žalovaného 1/, že takéto trovy spoločník nemusí znášať, ak
sa obchodná spoločnosť rozhodne, že ich bude znášať za spoločníka, je vymyslený a nemá oporu v
citovanom ustanovení. Žalobca má tiež za to, že žiadne právo na spravodlivý súdny proces žalovanému

1/ nebolo porušené.

36. K odvolaniu žalovaného 2/ žalobca uviedol, že predmetom konania žalovaného 2/ v rozpore s
odbornou starostlivosťou nebol výber kvalifikovanej osoby na zastupovanie v súdnom konaní, ale
skutočnosť, že neoprávnene uhrádzal žalovanému 1/ faktúry za zastupovanie v súdnom konaní sp. zn.

12Cb/19/2018, hoci účastníkom tohto súdneho konania bol samotný žalovaný 2/ s Ing. Somorčíkovou.
Dôkazy preukazujú, že žalovaný 2/ mal vedomosť, že účastníkom konania sp. zn. 12Cb/19/2018
nie je žalobca, ale on sám ako fyzická osoba, preto uhrádzanie právnych služieb žalovanému
1/ za zastupovanie v konaní sp. zn. 12Cb/19/2018 bolo konaním v priamom rozpore s odbornoustarostlivosťou. Skutočnosti uvádzané žalovaným 2/, že konal v dobrej viere, že koná v záujme
spoločnosti, sú irelevantné, naopak konanie žalovaného 2/ sa dá považovať za konanie s úmyslom
poškodiť žalobcu a obohatiť sa na jej úkor (čo sa aj stalo), keďže žalovaný 2/ uhrádzal žalovanému

1/ odmenu za právne služby poskytované jemu osobne ako fyzickej osobe. Žalovaný 2/ nielenže ako
konateľ porušil svoje povinnosti a zodpovedá za spôsobenú škodu, ale súčasne sa týmto konaním
obohatil, keďže všetky úhrady žalovanému 1/ uskutočňoval z prostriedkov žalobcu, hoci tieto úhrady
bol povinný uskutočňovať sám (bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal
plniť sám). To, že zastupovanie v súdnom konaní sa malo v zmysle § 122 ods. 3 ObZ týkať uplatnenia

nároku na náhradu v mene spoločnosti, nijako nesúvisí s tým, že plnú moc vždy uzatvárajú spoločníci
vo svojom mene. Súdny poplatok za žalobu podľa § 122 ods. 3 ObZ vždy uhrádza spoločník v zmysle
§ 122 ods. 4 ObZ. Česká judikatúra je v tejto veci irelevantná, pretože v obchodnom zákonníku Českej
republiky absentuje práve rozhodujúce ustanovenie § 122 ods. 4.

37. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniam žalovaných sa vyjadril žalovaný 1/ podaním zo dňa 17.7.2023.

Žalovaný 1/ v celom rozsahu odkázal na svoje vyjadrenia v odvolaní a zopakoval ním uvádzané
skutočnosti, ktoré viedli k uzavretiu mandátnej zmluvy, ako aj okolnosti účtovania právnych služieb
žalobcovi. Žalovaný 1/ opätovne uvádza vo vyjadrení argumentáciu o uzatvorení zmluvy v prospech
tretej osoby, zhodne so svojím odvolaním. Žalovaný 1/ je toho názoru, že osvedčil, že je možné
účtovať právne služby aj odlišným osobám od príjemcov týchto služieb. Zotrval tiež na námietkach

nevykonania navrhnutých dôkazov, nesprávnosti aplikácie a výkladu § 122 ods. 4 ObZ a porušenia
práva na spravodlivý proces, ako aj existencie inej vady, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom vyjadrenia žalovaného 1/ konštatuje,
že argumentácia žalovaného 1/ vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam, ako aj právnemu posúdeniu
korešponduje s obsahom jeho odvolania, preto ju duplicitne nereprodukuje.

38. Žalovaný 2/ vo vyjadrení zo dňa 26.7.2023 (k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného 2/)
zopakoval odvolaciu argumentáciu, že je právnym laikom a predpoklad odbornej starostlivosti bol
povinný zachovať pri výbere kvalifikovanej osoby. Uviedol, že sa ako právny laik od samotného začiatku
riadil iba pokynmi žalovaného 1/, nedal pokyn žalovanému 1/, aby vystavoval faktúry žalobcovi a

nevedel, že má faktúry uhrádzať on ako fyzická osoba. Žalovaný 2/ je preto názoru, že sa nemohol
bezdôvodne obohatiť s poukazom na § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

39. K vyjadreniam žalovaných (zo dňa 14.7.2023 a dňa 26.7.2023) sa vyjadril žalobca podaním zo
dňa 21.08.2023. K vyjadreniu žalovaného 1/ uviedol, že Mandátna zmluva ako rámcová zmluva nijako

nepreukazuje vznik či existenciu akejkoľvek objednávky. Žalovaný 1/ zastupoval v konaní sp. zn.
12Cb/19/2018 fyzické osoby Ing. Somorčíkovú a Ing. Horňáka (žalovaného 2/), čo okrem uzatvorených
plnomocenstiev preukazuje aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave 4Cob/160/2019-632, ako aj
právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV spis. zn. 12Cb/19/2018. To, že sú tieto fyzické
osoby súčasne konateľmi žalobcu nepreukazuje, že si objednal zastupovanie v súdnom konaní sp. zn.

12Cb/19/2018, ale práve naopak, to, že žalovaný 1/ zastupoval v súdnom konaní tieto fyzické osoby
a zastupovanie si objednali výlučne tieto fyzické osoby. Žalobca odkazuje aj na email z 2.10.2017.
Ak žalovaný 1/ tvrdí, že išlo o zmluvu v prospech tretieho, objednávka žalobcu na zastupovanie
v súdnom konaní by musela výslovne znieť tak, že žalobca si objednáva vypracovanie žaloby pre
fyzické osoby Ing. Horňáka a Ing. Somorčíkovú, čo nebolo preukázané. To, že žalovaný 2/ podpisoval

(akceptoval) faktúry žalovaného 1/ za zastupovanie v konaní sp. zn. 12Cb/19/2018 a tieto faktúry ako
konateľ i uhrádzal, preukazuje z jeho strany porušenie povinností konateľa a obohacovanie sa na
úkor žalobcu, nie akceptáciu poskytnutých právnych služieb alebo fakturácie týchto právnych služieb.
K námietke nevykonania navrhovaných dôkazov žalobca uvádza, že výsluch Mgr. Sapákovej o tom,
že bola uzatvorená zmluva v prospech tretieho, bol absolútne nedôvodný, pretože Mgr. Sapáková vo

svojom písomnom stanovisku z 15.03.2018 výslovne tvrdila, že právne služby neboli poskytované Ing.
Horňákovi a Ing. Somorčíkovej. Vo vzťahu k námietkam porušenia práva na spravodlivý proces a inej
vady, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie, žalobca poukazuje na to, že súd prvej
inštancie nemal dôvod sa zaoberať účelovo zmenenou argumentáciou žalovaného 1/, že faktúry boli
vystavované na základe zmluvy v prospech tretieho, pokiaľ mal preukázaný skutkový stav, že takáto

zmluva nikdy nebola uzatvorená. Súd prvej inštancie nie je povinný dávať odpoveď na úplne každú
argumentáciu v súdnom konaní, najmä pokiaľ sa vysporiadal s rozhodujúcou právnou argumentáciou
žalobcu a žalovaného podstatnou pre rozhodnutie vo veci samej.40. K vyjadreniu žalovaného 2/ žalobca k jeho tvrdeniam, že je právnym laikom a postupoval podľa
pokynovžalovaného1/uviedol,žežalovaný2/akozastúpenýudeľujepokynyzástupcoviatenpostupuje
podľa takýchto pokynov. Žalovaný 1/ ako advokátska kancelária má povinnosť postupovať v zmysle

pokynovklientazakotvenúpriamovzákoneoadvokácii.Žalobcapoukazujenato,žepísomnévyjadrenia
žalovaného 2/ v odvolacom konaní sú v priamom rozpore s jeho predchádzajúcimi tvrdeniami v konaní
pred súdom prvej inštancie, žalovaný 2/ sa evidentne snaží svoje protiprávne konanie a zodpovednosť
preniesť na žalovaného 1/. Žalobca zotrval na tom, že zo strany žalovaného 2/ došlo k bezdôvodnému
obohateniu, a to že sa zaňho plnilo to, čo mal plniť sám ako fyzická osoba, žalobca v konaní

12Cb/19/2018. Tieto plnenia za seba pritom uskutočňoval samotný žalovaný 2/ ako konateľ žalobcu, čo
súčasne zakladá zodpovednosť za škodu. Takéto bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného 2/ je
zakotvené v § 454 Občianskeho zákonníka a žalobca poukazoval výlučne na toto ustanovenie, takže
argumentácia žalovaného 2/ ohľadne § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je irelevantná. Žalovaný
2/ ako fyzická osoba, ktorá nie je platiteľom DPH a ktorá bola príjemcom právnych služieb v konaní
12Cb/19/2018, by za každých okolností bola povinná uhrádzať celú sumu aj s DPH, preto na strane

žalovaného 2/ bude bezdôvodné obohatenie vždy predstavovať celú sumu za poskytnuté právne služby
vrátane DPH.

41. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

42. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

43. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods.

1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, žalovaného 1/ a žalovaného 2/
bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods.
3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej
lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, dňa 16.5.2025. Odvolací súd v prvom rade ustálil rozsah
odvolacieho prieskumu. Voči rozsudku súdu prvej inštancie uplatnili riadny opravný prostriedok žalobca,

žalovaný 1/ a aj žalovaný 2/, žalovaný 1/ v rozsahu výroku II., výroku III. a výroku VI., žalovaný 2/
v rozsahu výroku II., výroku IV., výroku VI. a VII., t.j. vo vzťahu k výrokom ukladajúcim povinnosť
žalovanému 1/ a žalovanému 2/ a súvisiacim výrokom o trovách konania. Z obsahu odvolania žalobcu
vyplýva, že namieta nesprávnosť rozhodnutia vo vzťahu k nepriznanej časti nároku, ktorý predstavuje
DPH z ceny uhradených právnych služieb z prostriedkov žalobcu. Žalobca síce označil v odvolaní

rozsah odvolania tak, že v tejto časti namieta nesprávnosť výrokov II., III., V. a VI., hodnotiac jeho
odvolanie podľa obsahu však žalobcom označený rozsah odvolania zodpovedá výroku V. (ktorým súd
prvej inštancie jeho žalobu v namietanej časti zamietol) a súvisiacemu výroku VI. o náhrade trov.

44. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že napáda nesprávnosť výroku rozhodnutia súdu prvej

inštancie v časti, v ktorej žalobu zamietol, t.j. ide o výrok V. a za nesprávny potom považuje aj súvisiaci
výrok o trovách konania, ktorý vychádza z pomeru úspechu vo veci vo vzťahu výroku o nepriznaní sumy
DPH, t.j. ide o výrok VI. Nesprávnosť rozhodnutia vo vzťahu k zamietnutiu žaloby v časti zodpovedajúcej
zaplatenej DPH vidí v tom, že vzťah žalobcu a štátu vo vzťahu k DPH nesúvisí so vzťahom žalobcu
a žalovaných vo vzťahu k vzniku škody, resp. bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie súdu prvej

inštancie vo vzťahu k povinnosti žalovaného 2/ uhradiť žalobcovi sumu bez DPH je podľa žalobcu v
priamom rozpore so zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, keď nezohľadnil, že úhradou
faktúr, ktoré mal platiť žalovaný 2/ ako prijímateľ právnych služieb, došlo na strane žalovaného 2/ k
bezdôvodnému obohateniu, pričom žalovaný 2/ ako fyzická osoba je za každých okolností povinný
uhrádzať služby s DPH. Súd prvej inštancie sa taktiež nevysporiadal s tým, že právne služby žalobcovi

neboli poskytnuté, faktúry za ne a ich úhrady boli neoprávnené a z neposkytnutých služieb nemôže
vzniknúť oprávnené plnenie DPH, keďže v zmysle zákona o DPH sa DPH platí z poskytnutých služieb,
nie z neposkytnutých služieb. Pokiaľ teda súd prvej inštancie rozhodol, že prijaté plnenie žalovaného
1/ je neoprávnené, tak nemôže byť oprávnené ani v časti DPH. Žalobca za nesprávny tiež považuje
právny názor súdu prvej inštancie, ktorý rozhodnutie o zamietnutí žaloby v tejto časti opiera o § 217

ods. 1 CSP, nakoľko rozhodnutie nevytvára nový právny stav, ale deklaruje už existujúci. Rozhodnutie
je preto odporujúce zákonu, keďže súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal celú sumu, ktorú zaplatil na
základe neoprávnene vystavených faktúr za jemu neposkytnuté služby.45. Odvolací súd sa s odvolaním žalobcu plne stotožňuje, nakoľko rozhodnutie v rozsahu napadnutom
žalobcom nepochybne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z ods. 38 odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy

3.112,40Eurspríslušenstvomdôvodiacaplikáciou§217ods.1CSP,tedažeprerozsudokjerozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia a že v čase vyhlásenia rozsudku je stav taký, že majetok žalobcu bol znížený
o sumu 15.562,- Eur, t. j. 18.674,40 Eur - 20% DPH = 15.562,- Eur a podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona
č. 222/2004 Z. z. vydanie bezdôvodného obohatenia/náhrada škody nie je protihodnotou za dodanú
službu, preto žalobca nemusí zo súdom prisúdenej sumy odvádzať DPH a pripustenie argumentácie

žalobcu by malo znamenať, že v čase vyhlásenia rozsudku by získal sumu s DPH, ktorú nemusí odviesť
a zároveň z rovnakej sumy si už uplatnil odpočet DPH.

46. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 217 ods. 1 CSP,
nakoľko v čase vyhlásenia rozhodnutia bol skutkový stav medzi stranami sporu taký, že žalobca uhradil
žalovanému 1/ neposkytnuté služby vo výške fakturovanej sumy, t.j. cenu vyúčtovaných neposkytnutých

služieb vrátane DPH. Ustanovenie § 217 ods. 1 CSP teda nijako neodôvodňuje záver súdu prvej
inštancie, že by žalobcovi nemalo byť vrátené bezdôvodné obohatenie, alebo nahradená škoda v celom
rozsahu, t. j. konečná ním zaplatená celková cenu služieb vrátane DPH, ktoré mu neboli poskytnuté.
Argumentácia súdu prvej inštancie (t.j. že je irelevantné, čo nastane po právoplatnosti rozsudku vo
vzťahu žalobcu a štátu z pohľadu daňových predpisov) svedčí práve v prospech argumentácie žalobcu.

Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ získali bezdôvodné obohatenie z neoprávnene vystavených a zaplatených
faktúr, v ktorých bola žalobcovi vyúčtovaná suma za služby, ktoré mu neboli poskytnuté, neoprávnene
bola fakturovaná a zaplatená aj DPH (čo platí aj pre výšku škody spôsobenej žalovaným 2/ ako
konateľom). Ďalší postup (t. j., či žalobca bude musieť takúto DPH vrátiť štátu, príp. ďalšie povinnosti,
napr. vyhotoviť opravné daňové priznanie, vyplývajúce z predpisov daňového práva, sú pre rozhodnutie

o povinnosti nahradiť celú neoprávnene zaplatenú sumu neposkytnutých služieb právne bez významu).

47. Žalovaný 1/ podal odvolanie v rozsahu výroku II., výroku III. a výroku VI. Naplnenie odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalovaný 1/ odôvodňuje nesprávnosťou skutkových zistení
neexistencie právneho titulu na zaplatenie sumy 15.562,- Eur a príslušenstva. Žalovaný 1/ za tento

titul považuje Mandátnu zmluvu, ktorú uzatvorili za žalobcu dvaja konatelia žalobcu (žalovaný 2/ a Ing.
Somorčíková), ktorí objednali poskytovanie právnych služieb v mene žalobcu. Mandátna zmluva mala
podľa žalovaného 1/ povahu rámcovej zmluvy, ktorá na svoju realizáciu potrebovala čiastkové zmluvy na
základe jednotlivých objednávok konateľov a žalobca si podľa žalovaného 1/ prostredníctvom konateľov
objednal emailom zo dňa 02.10.2017 právne služby v súvislosti s vypracovaním predžalobnej výzvy na

náhradu škody a vypracovanie žaloby o náhradu škody, ktorou začalo konanie sp. zn. 12Cb/19/2018.
Odvolací súd konštatuje, že s argumentáciou žalovaného 1/ je možné sa stotožniť len v tom, že
Mandátna zmluva medzi žalobcom a žalovaným 1/ mala povahu rámcovej zmluvy, na základe ktorej
sa potom mali poskytovať právne služby pre žalobcu na základe jednotlivých objednávok, z čoho ale
v žiadnom prípade nemôže vyplývať záver, že na základe rámcovej mandátnej zmluvy bolo možné

vyúčtovať akékoľvek právne služby poskytované tretím osobám žalobcovi. Žalovaný 1/ ako osoba
odborne spôsobilá rozhodne disponovala znalosťou § 122 od. 4 ObZ, a teda vedomosťou, komu a na
koho účet je oprávnená poskytovať právne služby v súvislosti s nárokmi uplatnenými žalobou podľa §
122 ods. 3 ObZ spoločníkmi a tomu subjektu bola povinná ich aj účtovať. Skutkový záver súdu prvej
inštancie,žekzastupovaniužalobcužalovaným1/vsporevedenom OkresnýmsúdomBratislavaIVpod

sp. zn. 12Cb/19/2018 nikdy nedošlo a príjemcami poskytnutých právnych služieb boli výlučne žalovaný
2/ a Ing. Somorčíková, je vecne správny. Nesprávnosť skutkového zistenia absencie právneho titulu na
zaplatenie sumy 15.562,- Eur a príslušenstva nevyplýva ani z emailu zo dňa 02.10.2017, nakoľko z jeho
obsahu muselo byť žalovanému 1/ zrejmé, aké právne služby žalovaný 2/ objednal a že takú objednávku
nie je možné vôbec subsumovať pod služby poskytované žalovaným 1/ žalobcovi na základe Mandátnej

zmluvy, ale ide o objednávku spoločníkov ako fyzických osôb.

48. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o absencii
právneho titulu na účtovanie právnych služieb na základe Mandátnej zmluvy a objednávky ako zmluvy
v prospech tretieho, teda v prospech žalovaného 2/ a

Ing. Somorčíkovej, nakoľko k takémuto právnemu posúdeniu veci z obsahu zmluvy a ani odkazu na
bod 1.3 mandátnej zmluvy, na ktorý poukazuje žalovaný 1/ nie je možné nijako dospieť, a už vôbec
nie v prípade právnych služieb poskytovaných žalovanému 2/ a Ing. Somorčíkovej ako spoločníkom
pri zastupovaní v konaní sp. zn. 12Cb/19/2018. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu Mandátnejzmluvy nijako nevyplýva, že ide o zmluvu v prospech žalovaného 2/ a Ing. Somorčíkovej a že by bolo
možné účtovať akékoľvek právne služby poskytované týmto spoločníkom na ťarchu žalobcu. Takýto
postup by bol napokon aj v rozpore s § 122 ods. 4 ObZ, ktorý výslovne upravuje povinnosť spoločníka,

ktorý uplatňuje v mene spoločnosti nároky podľa § 122 ods. 3 ObZ znášať trovy súdneho konania.
Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdí, že úmyslom zmluvných strán od samotného počiatku bolo uzatvoriť mandátnu
zmluvu aj ako zmluvu v prospech žalovaného 2/ a Ing. Somorčíkovej, toto tvrdenie nekorešponduje s
obsahom samotnej mandátnej zmluvy a s ohľadom na § 122 ods. 4 ObZ by takáto zmluvná úprava
nebola pre prípad žaloby podľa § 122 ods. 3 ObZ aprobovaná. Účelom ustanovenia § 122 ods. 4

ObZ je ochrana spoločnosti pred šikanóznymi žalobami a významný prvok zamedzujúci zneužitiu práva
zo strany spoločníka spočívajúci v tom, že žalujúci spoločník je povinný akékoľvek trovy konania t.j.
akékoľvek výdavky na takéto uplatnenie náhrady škody v mene spoločnosti, znášať sám a až následne,
ak je spoločnosti priznaná náhrada trov konania, ten komu bola uložená náhrada týchto trov, je povinný
uhradiť ju spoločníkovi. Ak spoločnosti náhrada trov konania nie je priznaná, spoločník znáša trovy
konania sám bez nároku na ich náhradu voči spoločnosti. Odvolací súd sa preto v prejednávanej veci

nestotožňuje so žalovaným 1/ o dovolenosti takej dohody, aby spoločnosť platila odmenu za právne
služby poskytnuté inej osobe pre prípad žaloby spoločníka voči konateľovi podľa § 122 ods. 3 ObZ,
nakoľko ustanovenie § 122 ods. 4 priamo zakladá povinnosť spoločníka znášať trovy súdneho konania,
teda aj náklady právnych služieb.

49. Odvolací súd sa tiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaným 1/ tvrdená dohoda
o tretej osobe, v prospech ktorej mala byť zmluva uzatvorená, nebola v zmluve ani individualizovaná.
Článok 1.3 mandátnej zmluvy síce uvádza, že sa zmluva má vzťahovať aj na právny vzťah medzi
advokátom a osobami, ktoré sú s klientom „previazané“, v ďalšom texte zmluvy mali byť ďalej uvedené
pojmom „Previazaná osoba“, avšak z celého obsahu zmluvy nevyplýva, kto by mal takou osobou byť.

Napriek tomuto odkazu ani ďalší text zmluvy o žiadnej previazanej osobe nepojednáva a zmluva jej
definíciu neobsahuje ani v úvodných ustanoveniach. Závery súdu prvej inštancie v ods. 32 až 35 sú
vecne správne. Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdil, že preukázal, že na základe dohody so žalobcom poskytol
právne služby v prospech žalovaného 2/ a Ing. Somorčíkovej, toto tvrdenie je v rozpore aj s procesnou
obranou žalovaného 2/, keď tento tvrdí, že vôbec nemal vedomosť o tom, že znáša trovy konania

v prípade žaloby spoločníka podľa § 122 ods. 3 ObZ a že ho žalovaný 1/ o tom nepoučil. Odvolací
súd je toho názoru, že už z týchto skutočností vyplýva, že sa žalovaný 2/ a Ing. Somorčíková so
žalovaným 1/ ani nedohadovali, že bude žalovaný 1/ náklady spoločníkov na právne služby v konaní
sp. zn. 12Cb/19/2018 účtovať žalobcovi.

50. Žalovaný 1/ v podstate identickou argumentáciou odôvodňuje aj naplnenie odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýka súdu prvej inštancie, že
nesprávne právne posúdil otázku vzniku bezdôvodného obohatenia ako plnenia bez právneho dôvodu,
nakoľko právne služby poskytoval na základe objednávky v spojení s Mandátnou zmluvou, ktoré boli
uzatvorené v prospech žalovaného 2/ a Ing. Somorčíkovej ako tretích osôb. Rovnako za nesprávny

považuje právny záver, že platiteľom právnych služieb musí byť len ich príjemca (v tomto prípade
žalovaný 2/ a Ing. Somorčíková). Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 122 ods. 4
Obchodného zákonníka. Odvolací súd tu akcentuje, že žalovaný 1/ sám uvádza, že akceptuje záver, že
žalobca nebol stranou v spornom konaní sp. zn. 29Cb/19/2018, ako aj skutočnosť, že príjemcom služieb
bol žalovaný 2/ a Ing. Somorčíková, k čomu vychádza z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

4Cob/160/2019. Súd prvej inštancie na posúdenie nároku žalobcu voči žalovanému 1/ správne aplikoval
§ 122 ods. 3, 122 ods. 4 ObZ, ako aj ustanovenia § 451 ods. 1, ods. 2 a § 456 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie nevzhliadol ako
dôvodnú.

51. Žalovaný 1/ ďalej argumentuje, že právne služby boli účtované žalobcovi na základe dohody so
žalobcom a právny poriadok nezakazuje dohodu, aby tretia osoba platila odmenu za právne služby
poskytnuté inej osobe, ak platiteľ služieb s tým súhlasí. Odvolací súd nemá dôvod sa od svojich vyššie
uvedených záverov odchýliť ani pri hodnotení dôvodnosti námietky nesprávneho právneho posúdenia
bezdôvodného obohatenia. S právnym posúdením ustanovenia § 122 ods. 4 ObZ žalovaným 1/, že toto

ustanovenie nebráni dohode, aby náklady za právne služby mohla hradiť aj tretia osoba, pokiaľ sa tak
zmluvne zaviaže, sa odvolací súd nestotožňuje. Žalobca ako spoločnosť s ručením obmedzeným nie
je v postavení tretej osoby, ale zmluvnou stranou mandátnej zmluvy, z ktorej obsahu ale nevyplýva, že
by bola uzatvorená v prospech jej spoločníkov. Ustanovenie § 122 ods. 4 ObZ jednoznačne upravujepovinný subjekt, ktorý znáša trovy súdneho konania, a tým je spoločník uplatňujúci nároky spoločnosti.
Trovami súdneho konania sú aj trovy právneho zastúpenia bez ohľadu na to, kedy ich zaplatenie
uplatňuje a vyúčtuje právny zástupca zastúpenému spoločníkovi (t.j., či priebežne v priebehu konania

alebopojehoskončení).Nárokprávnehozástupcunaodmenuzaprávneslužbyposkytnutéspoločníkovi
v konaní podľa § 122 ods. 3 ObZ je nárokom voči spoločníkovi, nie voči spoločnosti, čo napokon
vyplýva aj z úpravy náhrady trov týchto trov - ten, ktorému bola uložená ich náhrada, ich potom neplatí
spoločnosti, ale je povinný ich uhradiť spoločníkovi, ktorý nároky za spoločnosť uplatňoval (Viď. § 122
ods. 4 ObZ). Pokiaľ žalovaný namieta, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 122 ods. 4 ObZ,

pretože sa v tejto veci nejedná o prípad žaloby pro socio, odvolací súd odkazuje žalovaného 1/ na jeho
vlastné vyjadrenie k žalobe, kde sám uviedol, že v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava IV pod
sp. zn. 12Cb/19/2018 išlo o tzv. žalobu pro socio, ktorá sa môže podať len v mene spoločnosti a nemôže
sa podať vo vlastnom mene spoločníkov. Odvolacia argumentácia žalovaného 1/ je nezrozumiteľná a
nesprávna, spoločnícka žaloba zakotvená v § 122 ods. 3 ObZ je žalobou actio pro socio. Odvolaciemu
súdu ani nie je zrozumiteľná argumentácia žalovaného 1/, že § 122 ods. 4 ObZ neobsahuje osobitný

zákaz, podľa ktorého by len spoločník musel znášať trovy súdneho konania a toto všeobecné pravidlo
má byť obsiahnuté aj v § 252 CSP. Aj aplikáciou § 252 CSP (každý platí výdavky, ktoré mu v konaní
vzniknú) v spojení s hmotnoprávnou úpravou § 122 ods. 4 ObZ je potrebné dospieť k rovnakému záveru,
a to, že trovy konania sp. zn. 29Cb/19/2018 bol povinný znášať spoločník, nie spoločnosť.

52. Z vyššie vysvetlených dôvodov sa potom odvolací súd nestotožnil ani s námietkou nesprávnosti
napadnutého rozhodnutia z dôvodu nevykonania navrhovaných dôkazov, výsluchom svedkov, ktorým
dokazovaním chcel žalovaný 1/ „preukázať právny základ, na základe ktorého účtoval a prijímal faktúry
za právne služby v konaní sp. zn. 12Cb/19/2018 a to, že mandátna zmluva mala už od uzatvorenia kryť
poskytovanie právnych služieb v konaní v prospech tretích osôb, aj keď platiteľom by za iných okolností

museli byť žalovaný 2/ a Ing. Somorčíková“. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že
vykonanie takéhoto dokazovania nebolo pre rozhodnutie potrebné a vo veci bolo možné rozhodnúť
na základe listinných dôkazov predložených stranami sporu, z ktorých súdom prvej inštancie zistený
skutkový stav vyplýva. Aj keď má strana sporu procesné oprávnenie navrhovať dôkazy, súd nemusí
vykonať každý ňou navrhnutý dôkaz, musí však v rozhodnutí vysvetliť, prečo ho nevykonal (NS SR spis.

zn. 7Cdo/205/2019). Vzhľadom k vyššie uvedeným záverom sa odvolací súd stotožňuje s postupom
súdu prvej inštancie a za postačujúce považoval aj odôvodnenie postupu súdu prvej inštancie v ods. 43
odôvodnenia, keď súd prvej inštancie pre posúdenie veci považoval postačujúce listinné dôkazy v spise.
Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného 1/ tiež odvolací súd podotýka, že interpretáciou možno
určiť obsah neurčitého právneho úkonu, ale nikdy nemožno interpretáciou meniť obsah právneho úkonu.

Dokazovanie skutočností, že by údajne „mandátna zmluva mala už od uzatvorenia kryť poskytovanie
právnych služieb v konaní v prospech tretích osôb, aj keď platiteľom by za iných okolností museli
byť žalovaný 2/ a Ing. Somorčíková“ považuje aj odvolací súd za nadbytočné, keďže takéto tvrdenie
žalovaného 1/ nekorešponduje s obsahom mandátnej zmluvy.

53. Žalovaný 1/ napokon namieta porušenie práva na spravodlivý súdny proces, a to práva na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, rozsudok je podľa žalovaného 1/ nepreskúmateľný a okrem porušenia práva
na spravodlivý proces z dôvodu opatrnosti uplatňuje aj odvolací dôvod existencie inej vady konania,
ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ústavný súd SR podľa konštantnej
judikatúry (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou základného práva na spravodlivé súdne

konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému
uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania
(I. ÚS 241/07). Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného
dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a z ktorých vyvodil

svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepreskúmateľný. V
zmysle ustálenej judikatúry (napr. R 2/2016) sa za nepreskúmateľné porušujúce právo na spravodlivý
proces považuje len také rozhodnutie, ktorého odôvodnenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre meritórne rozhodnutie súdu, napr. pri absencii odôvodnenia, úplnej nelogickostiodôvodnenia a pod. Subjektívny nesúhlas žalovaného s odôvodnením nezakladá vadu arbitrárnosti
a nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

(napr. IV.ÚS 252/04) ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

54. V prípade odvolania žalovaného 2/ (voči výrokom II. a IV. a súvisiacim výrokom VI. a VII. o trovách
konania) odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalovaného 2/ obsahovo korešpondujú s jeho

procesnou obranou pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa ale súd prvej inštancie riadne v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia vysporiadal. Žalovaný 2/ namieta nesprávne skutkové zistenia a nesprávne
právneposúdenieveci,ktorémáspočívaťvtom,žesúdprvejinštanciekonaniežalovaného2/nesprávne
subsumoval pod ustanovenie
§ 135a ods. 2 ObZ. Má za to, že vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením
povinnosti žalovaného 2/ neboli preukázané ani odôvodnené súdom prvej inštancie, keďže súd prvej

inštancie bez toho, že by sa argumentačne vysporiadal s tvrdeniami žalovaného 2/ a bez vyhodnotenia
dôkazov prijal záver, že žalovaný 2/ porušil svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti ako konateľa,
keď uhradil žalovanému 1/ z prostriedkov žalobcu faktúry za poskytnuté právne služby a súdny poplatok
v spore vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 12Cb/19/2018, hoci právne služby
neboli poskytnuté žalobcovi, ale práve žalovanému 2/ ako fyzickej osobe. Žalovaný 2/ poukázal na

to, že vykonával svoju pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v
záujme žalobcu, keďže ako právny laik vyštudovaný v oblasti technického zamerania, bez možnosti
posúdenia správnosti koncipovanej žaloby v konaní sp. zn. 12Cb/19/2018 po právnej stránke, dôveroval
žalovanému 1/, jeho pokynom a postupom, vrátane vystavovania faktúr za právne služby. Namieta tiež,
že nebol žalovaným 1/ informovaný, že ak bude podaná žaloba podľa § 122 ods. 3 a 4 Obchodného

zákonníka, je povinný znášať trovy ním iniciovaného konania až do rozhodnutia súdu a že nárok na ich
náhradu mu vznikne iba ak by bol v spore úspešný. Ďalej namieta, že § 135a Obchodného zákonníka
nepožaduje od konateľov odbornosť v zmysle kvalifikačných predpokladov, ale vyžaduje profesionalitu
pri výkone funkcie z objektívneho hľadiska a zastáva názor, že nemal možnosť vedieť, že právne služby
nemá uhrádzať z prostriedkov žalobcu, ale vlastných, lebo nebol žalovaným 1/ poučený. Žalovaný 2/

namieta, že nebolo preukázané, že ako konateľ zanedbal pri výbere osoby žalovaného 1/ odbornú
starostlivosť a že všetky finančné prostriedky hradené v prospech žalovaného 1/ v zmysle predložených
faktúr boli účelne vynaložené, nakoľko žalovaný 1/ úkony právnej služby vykonal.

53. Odvolací súd námietky žalovaného 2/ vyhodnotil ako nedôvodné. Ustanovenie § 135a Obchodného

zákonníka ukladá konateľom spoločnosti o. i. povinnosť zaobstarať si a zohľadniť pri rozhodovaní všetky
dostupné informácie, týkajúce sa predmetu rozhodnutia. Predmet jeho rozhodovania o úhrade faktúr,
ktorými advokátska kancelária vyúčtovala odmenu za právne služby poskytnuté žalovanému 2/ ako
spoločníkovi, je vymedzený jednoznačnou právnou úpravou § 122 ods. 4 Obchodného zákonníka, z
ktorého vyplýva, že žalovaný 2/ ako spoločník, ktorý uplatnil v mene spoločnosti nároky na náhradu

škody, ktoré podľa neho má spoločnosť voči konateľovi, je povinný znášať trovy súdneho konania.
Ide o všeobecne záväzný právny predpis publikovaný v Zbierke zákonov, ktorý upravuje subjekt,
ktorý je povinný znášať trovy súdneho konania, teda dostupnú informáciu týkajúcu sa predmetu
rozhodnutia žalovaného 2/. Námietky vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorý takto poskytnuté právne služby
účtoval žalobcovi v rozpore s § 122 ods. 4 Obchodného zákonníka, sú vecou zodpovednostného

právneho vzťahu žalovaného 2/ a žalovaného 1/, avšak nezbavujú žalovaného 2/ zodpovednosti
za porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, keď bolo jeho povinnosťou ako konateľa
nesprávne vystavené faktúry vrátiť dodávateľovi právnych služieb. Žalovanému 2/ ako spoločníkovi,
ktorý uplatňoval nároky za spoločnosť, patrí až náhrada trov konania, ak je spoločnosti priznaná a ten,
ktorému bola uložená náhrada týchto trov, je povinný uhradiť ju spoločníkovi, ktorý nároky uplatnil.

56. Zodpovednosť podľa § 135a Obchodného zákonníka je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť,
pri porušení povinnosti konateľa sa nevyžaduje zavinenie. Odvolací súd preto ako nedôvodnú vyhodnotil
námietku, že žalovaný 2/ konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere pri výbere právneho zástupcu
a nebol preukázaný vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti

žalovaného 2/, keďže dôveroval žalovanému 1/, jeho pokynom a postupom, vrátane vystavovania faktúr
za právne služby a že nebol žalovaným 1/ informovaný, že ak bude podaná žaloba podľa § 122 ods. 3 a 4
Obchodnéhozákonníka,jepovinnýznášaťtrovyníminiciovanéhokonania. Odvolacísúdzdôrazňuje,že
odbornástarostlivosťjekritériumobjektívnejpovahy,bezohľadunaosobnostnépredpokladyčizručnostikonateľa. Kritérium odbornej starostlivosti vyjadruje určitú abstraktnú mieru pre očakávané konanie
povinnej osoby. Tento štandard konania sa nemení v závislosti od vlastností osoby, ktorá zastáva funkciu
konateľa. Osobitné kvalifikačné predpoklady, dosiahnutý stupeň vzdelania, zručnosti či skúsenosti

konateľa, by v prípade dokazovania v súdnom spore, či konateľ konal s odbornou starostlivosťou alebo
nie, boli irelevantné (Rozsudok NS ČR, sp. zn. 39Cdo 3376/2009 zo dňa 30.11.2010). Nevedomosť,
resp. neznalosť všeobecne záväznej právnej normy, nezbavuje konateľa zodpovednosti za vzniknutú
škodu spoločnosti. Odvolací súd sa preto so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie v ods.
36, 37 plne stotožňuje.

57. Uvedené platí aj pre námietky žalovaného 2/ voči záverom súdu prvej inštancie, že zaplatením
súdneho poplatku z podanej žaloby vo výške 1.377,- Eur mal porušiť povinnosti konateľa a žalobcovi
spôsobiť škodu, ktorý záver má byť v rozpore s právnym názorom uvedeným v rozsudku NS ČR,
sp. zn. 29Odo/871/2002 (z ktorého má vyplývať, že súdny poplatok za každých okolností je povinná
uhrádzať spoločnosť, a to aj v prípade, ak v jej mene podá žalobu spoločník postupom podľa § 122

ods. 3 Obchodného zákonníka, bez ohľadu na výsledok v spore). Odvolací súd konštatuje, že uvedené
rozhodnutie nie je aplikovateľné na prejednávanú vec, a to z dôvodu rozdielnej hmotnoprávnej úpravy
Českej republiky, v ktorej úprava § 122 ods. 4 ObZ absentuje. Za trovy konania sa považujú všetky
účelne vynaložené náklady súdneho sporu, teda aj súdny poplatok z podanej žaloby. Ustanovenie § 122
odd. 4 ObZ sa teda nepochybne vzťahuje na poplatkovú povinnosť, ktorú je povinný znášať spoločník

a nárok na náhradu vzniká spoločníkovi, ktorý uplatňoval nároky za spoločnosť, výlučne za skutkových
okolností, že spoločnosti bola priznaná náhrada trov, a to voči tomu, komu bola uložená náhrada týchto
trov. Závery súdu prvej inštancie v ods. 40 odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd vyhodnotil ako vecne
správne.

58. Odvolací súd k ostatnému obsahu odvolania žalovaného 2/, v ktorom polemizuje s konkrétnymi
časťami a vetami, či formuláciami odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvádza, že neobsahuje
argumenty spôsobilé dospieť k záveru o dôvodnosti podaného odvolania. Odvolanie žalovaného 2/
odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné bez nutnosti viesť ďalšiu polemiku s interpretáciou skutkového
stavu opísaného žalovaným 2/ v odvolaní. Súd prvej inštancie správne ustálil skutkový stav, z ktorého

odvolací súd pri rozhodovaní vychádza a je ním viazaný (§ 383 CSP) a dôvodnosť odvolania žalovaného
2/ nezakladá ani rozdielna interpretácia skutkových záverov súdu prvej inštancie a aplikovaných
právnych noriem (§ 135a, § 122 ods. 3, 4 a § 373 ObZ) žalovaným 2/. Všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).

59. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že žalovaný 2/ doručil odvolaciemu súdu dňa 31.7.2024 uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2015, ktoré malo byť podľa neho aplikovateľné v tejto veci,
kde poukázal na časť záveru z odôvodnenia uznesenia, že „nie je možné vyvodzovať automaticky

zodpovednosť osoby za výkon zastúpenia a to len s poukazom na neúspech v spore.“ Odvolací súd
konštatuje, že predložené rozhodnutie vôbec nie je použiteľné ani len analogicky v tejto veci, nakoľko vo
veci samej v konaní pred všeobecným súdom išlo o úplne odlišný nárok klienta na náhradu škody voči
advokátovi, vyplývajúci z § 26 ods. 1 zákona o advokácii a žalovaným 2/ z kontextu vytrhnutý právny
záver znamenal len to, že ústavný súd s poukazom na rozhodnutie všeobecného súdu konštatoval, že

nemohlo prísť k vzniku škody tak, ako túto škodu v žalobe zadefinovala sťažovateľka. Odvolací súd sa
rozhodnutím nezaoberal.

60. Odvolací súd vzhľadom na vyššie prijaté závery, viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania
uplatnenými v odvolaniach žalobcu, žalovaného 1/ a žalovaného 2/, dospel k záveru o dôvodnosti

odvolania žalobcu (ako je vyhodnotené v ods. 44 - 46), s odvolaním žalovaného 1/ (viď. dôvody v ods.
47 - 53) ani žalovaného 2/ (ods. 54 - 59) sa nestotožnil v žiadnom z uplatnených dôvodov. Z uvedeného
dôvodu rozsudok súdu prvej inštancie v merite vo výrokoch napadnutých odvolaním žalovaného 1/ a
žalovaného 2/, a to II., III. a IV. ako vecne správny potvrdil. Vo výroku V., ktorým súd žalobu vo zvyšku
zamietol a ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu, rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že uložil

žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.112,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8%
ročne zo sumy 2.912,20 Eur od 25.10.2019 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne
zo sumy 200,20 Eur od 01.07.2021 do zaplatenia s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovanýchzaniká povinnosť plnenia ostatných žalovaných a žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z
omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.912,20 Eur od 10.10.2019 do 24.10.2019.

61. Vzhľadom na zmenu meritórneho rozhodnutia vo výroku V., a teda zmenu pomeru úspechu v spore,
odvolací súd zmenil súvisiaci výrok VI. o náhrade trov konania tak, že zaviazal žalovaných povinnosťou
nahradiť žalobcovi vo vzťahu k výroku I., II., III. a V. rozsudku trovy konania v rozsahu 94,32% s tým, že v
rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného. Odvolací súd vychádzal
pri zmene rozhodnutia zo žalovanej istiny 19.220,40 Eur (100%). Žalobca v časti o zaplatenie 546,- Eur

zobralžalobuspäťbeznadväznostinasprávaniežalovaných,atedaplatí,žeprocesnezavinilzastavenie
konania v časti o zaplatenie 546,- Eur, t.j. 2,84%, vo zvyšku 18.674,40 Eur, t.j. 97,16%, bol žalobca
úspešný. Pomer úspechu žalobcu je 94,32% (97,16% - 2,84%). S ohľadom na to, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vo výroku IV. odvolací súd ako vecne správne potvrdil, potvrdil aj súvisiaci výrok VII. o
trovách konania vo vzťahu k výroku IV, napadnutý odvolaním žalovaného 2/.

62. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

63. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

65. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v plnom rozsahu, s tým, že v rozsahu
plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného. O výške trov tohto odvolacieho
konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

66. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá

CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).