Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 30, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-1S/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8023200242
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8023200242.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov senátu: JUDr. Pavol Tkáč a Mgr. Roman Die, v právnej veci žalobcu:
Lesoochranárske zoskupenie VLK, so sídlom Tulčík 310, IČO: 31 303 862, kvalifikovane právne
zastúpený advokátkou: JUDr. Iveta Rajtáková, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému:
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12,
811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5228/2023-770, č. záznamu
4184/2023 z 01.03.2023 vo veci účastníctva v správnom konaní, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou 03.05.2023 pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“), sa
žalobcadomáhal,abypopreskúmanírozhodnutiažalovanéhoč.5228/2023-770,č.záznamu4184/2023
z 01.03.2023, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru opravných
prostriedkov (ďalej len „okresný úrad“) č. OU-PO-OOP4-2023/001442-035 z 25.01.2023, vo veci statusu
žalobcu ako účastníka správneho konania, aby z dôvodu ich nezákonnosti boli tieto rozhodnutia zrušené
a vec vrátená okresnému úradu na ďalšie konanie a žalobcovi, aby bol priznaný plný nárok na náhradu
trov konania.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach
(ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu v zmysle rozvrhu
práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu
správneho súdu „6S.“

Administratívne konanie

3. Dňa 12.04.2021 predložila Slovenská lesnícka spoločnosť, a.s. okresnému úradu Správu o
doterajšom hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy pre lesný celok
Nižná Jablonka.
Okresný úrad listom č. OU-PO-OOP4-2021/015896/2-MOP zo 17.05.2021, vyveseným na úradnej

tabuli 18.05.2021 oznámil orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých
práva môžu byť vyhotovením programu starostlivosti o les dotknuté, že mu bola predložená Správa
o hospodárení v lesnom celku Nižná Jablonka (ďalej len „Správa o hospodárení“) a vyzval ich napredloženie pripomienok k tejto Správe o hospodárení s tým, že tieto pripomienky budú prerokované
01.07.2021.
Listom z 19.05.2021 sa občianske združenie - Lesoochranárske zoskupenie VLK Východné Karpaty, so

sídlom Snina 069 01, ul. Kap. Nálepku 102, IČO 37 783 530 (ďalej len „Lesoochranárske zoskupenie
VLK Východné Karpaty“) prihlásilo ako účastník konania, ktorého predmetom bola tvorba programu
starostlivosti o les v lesnom celku A. B..
Listom zo 17.06.2021 svoje stanovisko a pripomienky k Správe o hospodárení predložilo
Lesoochranárske zoskupenie VLK Východné Karpaty.

Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie predložil svoje stanovisko k Správe o
hospodárení listom z 18.06.2021
Dňa 01.07.2021 bol spísaný protokol č. OU-PO-OOP-2021/015896/8-MOP z prerokovania
pripomienok k Správe o hospodárení, konkrétne boli prerokované pripomienky právnej zástupkyne
Lesoochranárskeho zoskupenie VLK Východné Karpaty a pripomienky Okresnému úradu Prešov,
odboru starostlivosti o životné prostredie. Protokol bol zverejnený na úradnej tabuli okresného úradu od

06.07.2021 do 22.07.2021.
Dňa 08.04.2022 bol okresnému úradu Slovenskou lesníckou spoločnosťou, a.s. predložený návrh
programu starostlivosti o lesy v lesnom celku Nižná Jablonka, ktorý návrh okresný úrad listom z
11.04.2022 zaslal na zaujatie stanoviska Okresnému úradu Prešov, odberu starostlivosti o životné
prostredie.

Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie predložil okresnému úradu svoje
stanovisko listom z 01.06.2022 a to spolu s ním vyžiadaným a jemu predloženým stanoviskom Štátnej
ochrany prírody Slovenskej republiky - správy chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty.
Listom z 13.06.2022 okresný úrad zaslal Slovenskej lesníckej spoločnosti, a.s. na dopracovanie a na
odstránenie nedostatkov ňou spracovaný a predložený návrh programu starostlivosti o lesy v lesnom

celku Nižná Jablonka a to v zmysle stanoviska Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné
prostredie.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky listom z 21.06.2022, na základe
žiadosti okresného úradu mu predĺžilo lehotu na rozhodnutie vo veci schválenia programu starostlivosti
o lesy v lesných celkoch Humenné, Medzilaborce, Tichý Potok a A. B. a to do 31.12.2022, pričom táto

informácia bola zverejnená na úradnej tabuli okresného úradu od 29.06.2022 do 15.07.2022.
Dňa 04.07.2022 Slovenská lesnícka spoločnosť, a.s. predložila okresnému úradu návrh programu
starostlivosti o lesy pre lesný celok Nižná Jablonka, po odstránení nedostatkov na jeho schválenie,
ktorý prepracovaný návrh bol okresným úradom listom zo 04.07.2022 predložený na zaujatie stanoviska
Okresnému úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie.

Listom z 03.10.2022 Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie predložil okresnému
úradu svoje záväzné stanovisko podľa § 9 ods. 1 písm. m) zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a
krajiny k predloženému návrhu projektu starostlivosti o les v lesnom celku A. B..
Listom z 12.10.2022 okresný úrad opätovne zaslal Slovenskej lesníckej spoločnosti, a.s. na odstránenie
nedostatkov návrh projektu starostlivosti o les v lesnom celku A. B. a to nedostatkov, ktoré zabraňujú

jeho schváleniu v zmysle vyjadrenia Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie.
Rozhodnutím č. OU-PO-OOP4-2022/002186/20 z 13.10.2022 okresný úrad vylúčil žalobcu - t.j.
Lesoochranárske zoskupenie VLK so sídlom Tulčík, ako účastníka konania vo veci schválenia programu
starostlivosti o les v lesnom celku Nižná Jablonka pre roky 2023-2031 vedenom okresným úradom pod
č. OU-PO-OOP4-2022/002186

Listom zo 14.11.2022 sa Lesoochranárske zoskupenie VLK Východné Karpaty prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne (JUDr. Rajtáková) odvolalo proti rozhodnutiu okresného úradu z 13.10.2022.
Listom zo 16.11.2022 okresný úrad opravil chybu v písaní v označení sídla žalobcu v rozhodnutí z
13.10.2022 [pôvodne bol vylúčený subjekt označený ako Lesoochranárske zoskupenie VLK so sídlom
Tulčík 310, 082 13 Tulčík a bol nahradený označením Lesoochranárske zoskupenie VLK Východné

Karpaty, občianske združenie so sídlom Snina 069 01, ul. Kap. Nálepku 102, IČO 37 783 530] a súčasne
okresný úrad vyzval právnu zástupkyňu Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Východné Karpaty na
vyjadrenie, či súhlasí aby ňou podané odvolanie proti rozhodnutiu okresného úradu z 13.10.2022 v
ktorom sa nachádzala zmienená chyba v písaní, bolo považované za odvolanie podané v mene klienta
Lesoochranárske zoskupenie VLK Východné Karpaty - JUDr. Iveta Rajtáková listom z 01.12.2022 sa

vyjadrila, že súhlasí, aby ňou podané odvolanie bolo považované za odvolanie podané subjektom -
Lesoochranárske zoskupenie VLK Východné Karpaty.
Dňa 02.12.2022 okresný úrad, predložil odvolanie Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Východné
Karpaty na rozhodnutie Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.Listom z 19.12.2022 Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, na žiadosť okresného úradu
mu predĺžilo lehotu na rozhodnutie vo veci schválenia programu starostlivosti o lesy v lesnom celku
A. B. a to do 30.06.2023 - uvedená informácia bola zverejnená na úradnej tabuli okresného úradu od

23.12.2022 do 09.01.2023.
Rozhodnutím č. 10762/2022 - 770, č. záznamu 29356/2022 z 22.12.2022 Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR odvolanie Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Východné
Karpaty zamietlo a rozhodnutie okresného úradu z 13.10.2022 potvrdilo
Listom zo 16.01.2023 zverejneným na úradnej tabuli okresného úradu od 17.01.2023 do 02.02.2023

okresný úrad dal možnosť verejnosti vyjadriť sa k podkladu pre rozhodnutie vo veci schválenie programu
starostlivosti o lesy v lesnom celku Nižná Jablonka pred jeho vydaním.

4. Žiadosťou z 24.01.2023 sa žalobca - Lesoochranárske zoskupenie VLK so sídlom Tulčík, domáhal
svojho účastníctva v správnom konaní vo veci schválenia programu starostlivosti o lesy v lesnom
celku Lesy na LHC Nižná Jablonka, ktoré konanie bolo okresným úradom vedené pod č. OU-PO-

OOP4-2023/001442.
Žalobca svoju žiadosť odôvodnil poukazom na čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, v zmysle výkladu
ktorého podaného Súdnym dvorom EÚ v rozhodnutí C - 240/09 z 08.03.2011, majú organizácie
na ochranu životného prostredia právo na prístup k správnemu opravnému prostriedku, ako aj k
podaniu žaloby v záujme zabezpečenia maximálnej možnej ochrany životného prostredia v súlade

s právom EÚ s dodatkom, že aj Najvyšší súd SR opakovane vo svojich rozhodnutiach [sp. zn. 5
Sžz/1/2010 z 28.04.2011, sp. zn. 8 Sžz/1/2010 z 27.01.2011, sp. zn. 10 Sžo/1/2017 z 28.03.2018; sp.
zn. 5 Sžo/19/2016 z 26.02.2018] v nadväznosti na uvedené konštatoval právo verejnosti na prístup k
správnym a súdnym konaniam. Žalobca dodal, že uvedená judikatúra bola sformovaná pred prijatím
novely č. 355/2019 Z.z. k zákonu č. 326/2005 Z.z. o lesoch (ďalej len „zákon o lesoch“), ktorá

novela vymenúva účastníkov konania vo veci schvaľovania programu starostlivosti o lesy a ktorá za
účastníka tohto konania nepovažuje občianske združenia na ochranu životného prostredia. Uvedené
podľa žalobcu nič nemení na potrebe aplikovať ustanovenia Aarhuského dohovoru ktorým je Slovenská
republika viazaná, bez ohľadu na vnútroštátnu právnu úpravu s dodatkom, že vo vzťahu k schvaľovaniu
programu starostlivosti o lesy nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že sa jedná o rozhodovanie vo

veci životného prostredia. V uvedenej súvislosti žalobca tiež dodal, že schválenie programu starostlivosti
o lesy má zásadný význam preto, akým spôsobom budú zohľadňované a rešpektované záujmy ochrany
prírody a krajiny v rôznych územiach, pričom je nesporné, že záujmy žalobcu, ktorého predmetom
činnosti je ochrana životného prostredia, sú schválením programu starostlivosti o lesy dotknuté. Žalobca
konštatoval, že priznanie mu účastníctva v správnom konaní by umožňovalo zainteresovanej verejnosti

podieľať sa účinnejšie na rozhodovacom procese v oblasti životného prostredia, keďže ako účastník
správneho konania by žalobca svojimi procesnými úkonmi a argumentami mohol ovplyvniť rozhodnutie
správneho orgánu.

5. Okresný úrad rozhodnutím č. OU-PO-OOP4-2023/001442-035 z 25.01.2023 vylúčil žalobcu ako

účastníka konania zo správneho konania vo veci schválenia programu starostlivosti o lesy v Lesnom
celku Lesy na LHC Nižná Jablonka pre roky 2022 - 2031, vedenom okresným úradom pod č. OU-PO-
OOP4-2023/001442.
Okresný úrad dôvodil, že na konanie o vyhotovení programu starostlivosti o lesy, ktoré je samostatným
typom konania, sa podľa § 41 ods. 19 zákona o lesoch vzťahuje správny poriadok, ktorý taxatívne

neurčuje všetky osoby, ktoré môžu prichádzať do úvahy ako účastníci konania v jednotlivých druhoch
správnych konaní a vymedzuje iba znaky umožňujúce takúto osobu za účastníka konania spoľahlivo
identifikovať. Týmto definičným znakom je, že v konaní sa musí rozhodovať o práve, právom chránenom
záujme a povinnosti takejto osoby, takže ak sa subjekt domáha aby správny orgán rozhodol v správnom
konaní o cudzom práve alebo povinnosti alebo chránenom záujme, avšak právo tohto subjektu nie je

priamo dotknuté, tak takýto subjekt nie je účastníkom konania okrem, ak by mu takýto status priznával
osobitný zákon. A keďže v konaní o schválení programu starostlivosti o lesy je potrebné najsamprv
aplikovať zákon o lesoch ako lex specialis a až následne správny poriadok ako lex generalis, okresný
úrad uzavrel, že keďže zákon o lesoch v § 41 ods. 18 vymedzuje taxatívne okruh účastníkov konania
pri schvaľovaní programu starostlivosti o lesy, ktorými sú vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa v

lesnom celku, pre ktorý sa program starostlivosti vyhotovuje, okresný úrad mal za to, že žalobca nie je
ani jedným z uvedených subjektov a teda nemôže byť ani účastníkom tohto správneho konania, keďže
nie je nositeľom práv, právom chránených záujmov a povinností podľa hmotnoprávnych predpisov o
ktorých by okresný úrad tomto konaní rozhodoval. Cieľom žalobcu je v správnom konaní prezentovaťverejné záujmy a všeobecné práva a preto jeho postavenie nemôže byť totožné s postavením účastníka
správneho konania.
Súčasne okresný úrad podotkol, že za účelom vytvorenia procesného priestoru v správnom konaní

pre subjekty, ktoré nespĺňajú zákonné podmienky účastníka správneho konania, avšak napriek tomu
v konaní majú určitý záujem, napr. verejný záujem na ochrane životného prostredia, bol v správnom
konaní zavedený pojem zúčastnená osoba, ktorá nemá rovnaké postavenie ako účastník konania, ale
jej úlohou je vystupovať v správnom konaní za účelom obhajoby zákonom chráneného záujmu.
V interakcii na argumentáciu žalobcu okresný úrad uviedol, že dáva žalobcovi za pravdu, že Slovenská

republikaprevzalanasebazáväzokumožniťverejnostiprístupksprávnymasúdnymkonaniamstým,že
rozsudky, na ktoré žalobca vo svojej žiadosti poukázal vychádzali z právneho stavu, že súdna ochrana
bola umožnená len subjektu, ktorý bol aj účastníkom správneho konania, avšak Slovenská republika
prijatím zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, s účinnosťou od 01.07.2016 umožnila, že aj
organizácia na ochranu životného prostredia ako zainteresovaná verejnosť, môže podať na súde žalobu
proti rozhodnutiu prijatému v správnom konaní, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom únie v oblasti

životného prostredia a to aj keď táto organizácia nebola aj účastníkom správneho konania.
Okresný úrad uzavrel, že aktívna účasť v správnom konaní je umožnená nielen účastníkovi konania,
ale aj zúčastnenej osobe, ktorá má právo byť upovedomená o začatí konania, ako aj o podaniach iných
účastníkov konania, má právo zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke a klásť
svedkom a znalcom otázky; právo navrhovať dôkazy; právo navrhovať doplnenie podkladu rozhodnutia;

nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov; právo oboznámiť sa s podkladom
rozhodnutia, vyjadriť sa k nemu a k spôsobu jeho zistenia, či navrhnúť jeho doplnenie. Podľa okresného
úradu tento rozsah práv je dostatočný na aktívne zapojenie sa žalobcu v správnom konaní. Okresný
úrad dodal, že je síce pravdou, že zúčastnená osoba nie je oprávnená podať riadny opravný prostriedok
proti rozhodnutiu o schválení programu starostlivosti o lesy, avšak jej právo na podanie správnej žaloby

podľa § 42 SSP je zachované.
Napokon okresný úrad konštatoval, že na daný prípad nie je možné aplikovať rozsudok Súdneho dvora
EÚ č. C - 243/15 z 08.11.2016, na ktorý poukazoval žalobca, pretože jeho predmetom bolo posúdenie či
je možné rozhodnúť vo veci samej ešte pred prijatím definitívneho rozhodnutia, t.j. pred nadobudnutím
právoplatnosti v priebehu konania prijatého rozhodnutia o postavení účastníka tohto konania začatého v

roku 2008. V tejto súvislosti okresný úrad poznamenal, že od roku 2008 vnútroštátne právo Slovenskej
republikyumožniloaktívnyprístupzainteresovanejverejnostikusprávnymkonaniamazároveňzakotvilo
aj možnosť, aby podala správnu žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánov verejnej správy
v oblasti životného prostredia, ako aj podať žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy a to aj za
situácie, keď tento subjekt (zainteresovaná verejnosť) nebol účastníkom správneho konania. Okresný

úrad dodal, že so závermi tohto rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je aj status žalobcu ako zúčastnenej
osoby v správnom konaní, pretože aj tento status umožňuje žalobcovi aktívne sa zúčastňovať na konaní
vo veci schválenia programu starostlivosti o lesy. Podľa okresného súdu v časovom rámci od vydania
rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré poukázal žalobca, sa slovenská legislatíva dostala
do súladu s Aarhuským dohovorom a zmenilo sa aj postavenie zainteresovanej verejnosti, ktorej sa

umožnil aktívny prístup k správnemu konaniu a k súdnej ochrane.

6. Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu okresného úradu č. OU-PO-OOP4-2023/001442-035
z 25.01.2023 odôvodnil v prvom rade poukazom, že rozhodnutím okresného úradu bolo žalobcovi
ako reprezentantovi verejnosti zabránené v prístupe k informáciám a k rozhodovaciemu procesu v

záležitostiach životného prostredia a je v rozpore s Aarhuským dohovorom, majúcim prednosť pred
právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Žalobca s poukazom na čl. 6 ods. 1, 2, 3, 4, 7 a 8 Aarhuského dohovoru, ako aj na čl. 6 ods. 1 až 3
smernice Rady 92/43/EHS z 21.05.1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a
rastlín (ďalej len „smernica o biotopoch“) poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ č. C - 243/15 z

08.11.2016 v zmysle ktorého na účel realizácie smernice o biotopoch sa aj jednotlivci môžu domáhať,
aby vnútroštátne súdy mohli zohľadniť túto smernicu ako súčasť vnútroštátneho práva a preskúmať
či vnútroštátny orgán, ktorý vydal súhlas s plánom alebo projektom, dodržal svoje povinnosti a či
neprekročil hranice voľnej úvahy, ktorú mu priznáva vnútroštátne právo s tým, že príslušné vnútroštátne
orgánymusiapredvydanímsúhlasusprojektomaleboplánomzískaťstanoviskoverejnosti;taktiežpodľa

čl. 6 ods. 3 Aarhuského dohovoru je verejnosti priznané právo účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom
procese vo veciach o životnom prostredí tak, že verejnosť predloží písomné alebo v prípade potreby na
verejnom prerokovaní alebo pri preskúmaní so žiadateľom akékoľvek pripomienky, informácie, analýzy
alebo názory, ktoré považuje za dôležité vo vzťahu k navrhovanej činnosti a to v čase, keď sú ešteotvorené všetky možnosti na účasť verejnosti; uvedenú aplikáciu čl. 6 Aarhuského dohovoru treba
chápať podľa Súdneho dvora EÚ tak, že sa vzťahuje iba na spôsoby účasti verejnosti bez toho, aby sa
spochybňovalo právo verejnosti na účasti na ochrane životného prostredia.

Sumarizujúc uvedené ustanovenia a rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, žalobca konštatoval, že ako
reprezentantovi zainteresovanej verejnosti mu patrí právo zúčastňovať sa na rozhodovacom procese
v otázkach životného prostredia a právo na prístup k spravodlivosti so zdôraznením, že v zmysle
uvedeného rozsudku Súdneho dvora EU, právo žalobcu zúčastniť sa na rozhodovacom procese
znamená nielen predložiť svoje pripomienky, ale tieto pripomienky má mať žalobca možnosť predložiť

včas. Podľa žalobcu je nesporné, že konanie o schválení programu starostlivosti o lesy je konaním, ktoré
môže mať významný vplyv na životné prostredie a preto ostáva otázkou, či status žalobcu v tomto konaní
v postavení zúčastnenej osoby je takou formou jeho účasti, ktorá by mu umožňovala účinnú a širokú
účasť na tomto konaní s možnosťou ovplyvniť jeho výsledok v prospech životného prostredia, ktorého
ochrana je cieľom a predmetom činnosti žalobcu. Žalobca má za nezákonné rozhodnutie okresného
úradu z dôvodu, že okresný úrad podľa neho nezohľadnil všetky ustanovenia Správneho poriadku

konkrétne § 47 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého má správny orgán povinnosť v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviesť, ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníkov konania, avšak podľa
tohto ustanovenia túto povinnosť správny orgán nemá vo vzťahu k na konaní zúčastnenej osobe, z čoho
vyplýva, že zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a dopĺňať podklady k rozhodnutiu nie je
však povinnosťou správneho orgánu v odôvodnení sa s nimi vysporiadať s tým, že podľa § 32 ods. 2

správneho poriadku, za sa podklady pre rozhodnutie považujú návrhy a vyjadrenia účastníkov konania,
dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho
úradnej činnosti, teda podľa žalobcu sa za podklady nepovažujú vyjadrenia a návrhy zúčastnenej osoby.
Z uvedeného žalobca abstrahoval, že účasť zainteresovanej verejnosti na správnom konaní v postavení
zúčastnenej osoby nie je možné kvalifikovať ako účinnú a takú, ktorá zabezpečuje, aby pri rozhodovaní

boli zohľadnené jej námietky, návrhy a vyjadrenia. Žalobca dodal, že efektívna účasť zainteresovanej
verejnosti by bola zabezpečená v prípade, ak by právo zabezpečovalo, aby zainteresovaná verejnosť
mohla ovplyvniť výsledok konania a zaväzovalo by vo veci konajúci správny orgán sa vysporiadať
s námietkami a návrhmi zainteresovanej verejnosti a to aj v prípade, že ich vo svojom rozhodnutí
nezohľadní,avšakpodľažalobcutútopovinnosťsprávnyorgánnemáapretojepodľažalobcunesprávny

názor okresného úradu, že postavenie zúčastnenej osoby zodpovedá právu zainteresovanej verejnosti
na účasť v konaní o schválení programu starostlivosti o lesy a je v súlade s Aarhuským dohovorom a
so smernicou o biotopoch.
Napokon žalobca zdôraznil, že ako osoba zúčastnená na konaní nemá oprávnenie podať odvolanie proti
rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, rozhodnutie ktoré spolu s druhostupňovým správnym

rozhodnutím treba vnímať ako jeden celok a iba v prípade, ak by túto možnosť mala aj zúčastnená
osoba, t.j .ak by mohla podať odvolanie, jednalo by sa o efektívnu účasť zainteresovanej verejnosti
ako zúčastnenej osoby v tomto administratívnom konaní s tým, že možnosť podania správnej žaloby
túto podmienku nespĺňa, pretože jej podanie nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia
orgánu verejnej správy. Navyše správny súd pri rozhodovaní o žalobe vychádza zo skutkového stavu

zisteného orgánom verejnej správy ku dňu jeho rozhodnutia a navyše podľa žalobcu dĺžka súdneho
konania neindikuje, žeby podanie správnej žaloby zo strany zainteresovanej verejnosti bolo účinným
prostriedkom nápravy.
Záverom žalobca uviedol, že okresný úrad mal posudzovať účastníctvo v dotknutom administratívnom
konaní najsamprv s ohľadom na § 14 správneho poriadku, podľa ktorého účastníkom je každý o

právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa v konaní jedná alebo kto môže byť na týchto
právach,oprávnenýchzáujmochapovinnostiachdotknutýanáslednemalúčastníctvoposudzovaťpodľa
osobitného predpisu t.j. v tomto prípade podľa zákona o lesoch, podľa ktorého účastníkom konania
dotknutého konania je vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa v lesnom celku. Teda Okresný
úrad nepostupoval správne, keď so zreteľom na uvedené vylúčil účasť žalobcu ako účastníka správneho

konania aj napriek tomu, že sa v konaní jedná o jeho práva a právom chránené záujmy, pretože podľa čl.
2 ods. 5 Aarhuského dohovoru je zainteresovaná verejnosť verejnosťou, ktorá by mohla byť ovplyvnená
rozhodovacím procesom v oblasti životného prostredia. Na podporu svojej odvolacej argumentácie
žalobca poukázal, že v druhovo identickej veci bolo rozhodnutie okresného úradu zrušené rozsudkom
KrajskéhosúduvPrešovesp.zn.2S/27/2021z08.09.2022,podľaktoréhonepostačuje,abyžalobcamal

v administratívnom konaní iba postavenie zúčastnenej osoby, keďže to nie je v súlade s medzinárodnou
úpravou. Vzhľadom na uvedený rozsudok, mal žalobca za to, že okresný úrad nerešpektoval preň
záväzný názor krajského súdu pre rozhodnutie v tejto obdobnej veci.7. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 5228/2023-770, č. záznamu 4184/2023 z 01.03.2023
vyššie uvedené odvolanie žalobcu zamietol a ním napadnuté rozhodnutie okresného úradu č. OU-PO-
OOP4-2023/001442-035 z 25.01.2023 potvrdil.

Žalovaný uviedol, že konanie o schválení návrhu programu starostlivosti o lesy ktorý sa vyhotovuje podľa
§ 41 zákona o lesoch, nadväzuje na konanie o predložení správy o hospodárení pre príslušný lesný
celok, o predložení pripomienok k tejto správe a o požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie
programu starostlivosti o lesy. Uviedol, že na toto konanie, ktoré predchádza konaniu o vyhotovení
programu starostlivosti o lesy sa podľa § 41 ods. 19 zákona o lesoch nevzťahuje predpis o správnom

konaní s tým, že zákon o lesoch s účinnosťou od 01.01.2020 jednoznačne definuje okruh účastníkov
konania podľa zákona o lesoch, teda aj v predmetnom konaní vo veci schválenia návrhu programu
starostlivosti o lesy pre lesný celok Lesy na LHC Nižná Jablonka. Účastníkom konania je teda vlastník,
správca a obhospodarovateľ lesa v tomto lesnom celku, pre ktorý sa vyhotovuje program starostlivosti
o les s tým, že žalobca môže mať v tomto konaní status zúčastnenej osoby po splnení podmienok v §
67 ods. 4 až 6 zákona o lesoch.

V ďalšom žalovaný zdôraznil, že pre postavenie účastníctva v správnom konaní sa vyžaduje, aby
fyzická osoba alebo právnická osoba považovaná za účastníka konania mala hmotnoprávny vzťah k
veci, ktorá je predmetom správneho konania, teda hmotnoprávne predpisy určujú okruh osôb, ktoré
sú alebo by mohli byť nositeľmi práv alebo povinností, o ktorých správny orgán koná alebo, ktoré
môžu byť jeho rozhodnutím dotknuté tak ako to uviedol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo

svojom rozhodnutí sp. zn. 1 Sžo NS 134/2004. Žalovaný uviedol, že v dotknutom konaní je takýmto
hmotnoprávnym predpisom zákon o lesoch, ktorý titulom lex specialis vo vzťahu k správnemu poriadku
ako lex generáli, jednoznačne definuje okruh účastníkov dotknutého konania a žalobcovi ako subjektu,
ktorý na svojich právach a povinnostiach by mohol byť dotknutý sa priznáva postavenie zúčastnenej
osoby. V uvedenej spojitosti žalovaný zdôraznil, že žalobca neuviedol, ktoré práva, právom chránené

záujmy a povinnosti sú schválením návrhu projektu starostlivosti o lesy dotknuté a žalobca ich ani uviesť
nemohol, pretože žalobca nie je vlastníkom lesných pozemkov, ani správcom lesných pozemkov a ani
ich obhospodarovateľom v dotknutom lesnom celku. Je pravdou, že žalobca zastupuje v konaní verejný
záujem, avšak bez priameho hmotnoprávneho vzťahu k predmetu rozhodovania, t.j. k dotknutým lesným
pozemkom a preto v dotknutom konaní nemôže mať status účastníka konania. Žalovaný dodal, že zákon

o lesoch, s výnimkou vlastníctva, ustanovuje ďalšie kritériá, ktoré musí subjekt spĺňať, aby bol nositeľom
práv a povinností, o ktorých sa v dotknutom konaní jedná s tým, že v prípade obhospodarovateľa
lesa je touto podmienkou preukázané oprávnenie hospodáriť na lesných pozemkoch zaradených do
dotknutého lesného celku, v danom prípade LHC Nižná Jablonka, a to buď na základe vlastníctva týchto
lesných pozemkov alebo nájomnej zmluvy alebo obdobného právneho vzťahu alebo správy majetku

vo vlastníctve štátu zápisom do evidencie lesných pozemkov, pričom žalobca predmetnú podmienku
nespĺňa, preto mu nemožno priznať status účastníka konania, pretože sa priamo nerozhoduje o jeho
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach. Cieľom žalobcu je prezentovať verejný
záujem na ochrane všeobecného práva na ochrane životného prostredia, je teda nesporné že jeho
postavenie nie je možné stotožňovať s postavením účastníka konania, o ktorého priamych právach,

právom chránených záujmoch alebo povinnostiach vyplývajúcich z držby dotknutých lesov ide.
Žalovaný tiež zdôraznil, že bez účastníkov konania by správne konanie nemohlo začať ani pokračovať,
čo nie je prípad žalobcu. Vzhľadom k uvedenému žalovaný uzavrel, že okresný úrad konal v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi.
V interakcii na odvolacie námietky žalobcu, žalovaný označil za nepravdivé tvrdenie, žeby žalobcovi

ako subjektu chrániacemu verejný záujem na ochrane životného prostredia nebolo umožnené ingerovať
v procese správneho konania. Totižto § 15a správneho poriadku v spojení s § 67 ods. 4 a 6
zákona o lesoch definujú pojem zúčastnenej osoby na konaní, ktorá prostredníctvom tohto svojho
postavenia môže vstupovať do administratívneho konania a navyše § 42 SSP umožňuje tomuto subjektu
reprezentujúcemu zainteresovanú verejnosť podať aj správnu žalobu vo veciach životného prostredia,

aj keď nie je účastníkom správneho konania.
Žalovaný má za to, že okresný úrad postupoval v súlade so zákonom a správne rozhodol, keď
žalobcovi nepriznal postavenie účastníka konania s dodatkom, že aktuálny právny stav umožňuje
žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti účinnú a efektívnu účasť na rozhodovacom procese a to pri
súčasnej ochrane práv a právom chránených záujmov účastníkov konania ako subjektov, ktoré majú

priamy vzťah k predmetu rozhodovania podľa hmotného práva. Pri opačnom postupe by okresný úrad
postupoval nad rámec medzinárodných dohovorov. Žalovaný podotkol že medzinárodné dohovory, ktoré
zmieňuje v odvolaní žalobca pojednávajú o zabezpečení účasti verejnosti na rozhodovacom procese o
veciach životného prostredia, no neuvádzajú akým spôsobom, pričom komunitárne právo nezmieňujeschvaľovanie návrhu programu starostlivosti o lesy ako činnosť, ktorá by priamo podliehala povinnosť
zabezpečiť účasť verejnosti na rozhodovacom procese, ale sa jedná o činnosť, ktorá podľa prílohy 1
a bodu 10 Aarhuského dohovoru vyžaduje zabezpečenie účasti verejnosti v rozhodovacom procese

spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o lesoch.
Žalovaný prisvedčil, že správny poriadok neuvádza ako súčasť podkladov pre rozhodnutie vyjadrenia
zúčastnených osôb, pretože tieto nemajú priamy hmotnoprávny vzťah k veci, ktorá je predmetom
konania a zastupuje iba verejný záujem, bez ich účasti možno konanie začať aj ukončiť; správny orgán
nemá povinnosť vysporiadať sa s týmito vyjadreniami, pretože zúčastnená osoba nemôže mať rovnaké

postavenie ako účastník konania s priamym hmotnoprávnym vzťahom k predmetu konania a je na
zváženísprávnehoorgánučitietonávrhyvyhodnotíprisúčasnomzohľadneníprávaprávomchránených
záujmov účastníkov konania a či ich vyhodnotí ako potrebné pre úplné zistenie stavu veci.
Žalovaný podotkol, že žalobca sa dožaduje priznania mu statusu subjektu, ktorý bude zastupovať v
konaní záujmy ochrany prírody, avšak tieto záujmy podľa § 65 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane prírody
a krajiny zastupuje už orgán ochrany prírody, ktorý vo veci predkladá odborné stanovisko. Z uvedeného

vyplýva, že status účastníka konania v danom prípade vyplýva buď zo zákona o lesoch alebo orgánu
ochrany prírody, zo zákona o ochrane prírody ako hmotnoprávnych predpisov, a teda tieto subjekty
nemusia o priznanie tohto postavenia žiadať, ako v prípade žalobcu, ktorý svojím postupom tým, že
žiadal o priznanie tohto statusu uznáva, že nemá postavenie účastníka konania, ktoré by mu vyplývalo
z hmotnoprávneho predpisu.

Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, ktorého sa žalobca v odvolaní dovoláva sa podľa žalovaného
týka iných konaní vo veci životného prostredia a týka sa obdobia pred tým ako v právnom poriadku
Slovenskej republiky bolo zadefinované, na ktoré konania budú mať zástupcovia verejnosti prístup a
v akom postavení. V uvedenom rozsudku je tiež uvedené, že Aarhuský dohovor ako medzinárodná
zmluva, nie je priamo aplikovateľný v právnom poriadku a je na členských štátoch, aby vo svojej

právnej úprave vo vzťahu k zainteresovanej verejnosti zadefinovali, v ktorých konaniach a v akom
rozsahu zabezpečia požiadavky vyplývajúce z Aarhuského dohovoru. V čase vydania rozhodnutia
okresného úradu bolo v právnom poriadku SR zadefinované postavenie zainteresovanej verejnosti ako
zúčastnenej osoby v konaní vo veci schvaľovania návrhu projektu starostlivosti o lesy a to v § 41 zákona
o lesoch a boli zadefinované aj prostriedky ktoré mala zainteresovaná verejnosť v konaní k dispozícii

napr. podávanie pripomienok, požiadaviek, podanie správnej žaloby a to tak, aby boli zabezpečené
požiadavky Aarhuského dohovoru o prístupe verejnosti k rozhodovacej činnosti vo veciach životného
prostredia. Požiadavka žalobcu na priznanie mu postavenia účastníka konania je nad rámec týchto
požiadaviek s tým, že Slovenská republika prijatím zákona č. 355/2019 Z.z. jednoznačne rozhodla o
procesnom postavení zástupcu zainteresovanej verejnosti v konaní vedenom vo veci schválenia návrhu

projektu starostlivosti o lesy.
Žalovaný uzavrel, že teda Aarhuský dohovor ponechal na členskom štáte určenie spôsobu, akým sa
zabezpečí účasť zainteresovanej verejnosti v danom rozhodovacom procese týkajúcom sa životného
prostrediastým,že,akobolouvedené,právnyporiadokSRjednoznačnedefinujeakýmspôsobommôže
zainteresovaná verejnosť vstupovať do tohto konania a chrániť verejný záujem na ochrane životného

prostredia. Podľa žalovaného, žalobca v odvolaní prezentuje svoj vlastný názor, ktorý nesleduje v
skutočnosti záujmy ochrany prírody v predmetnom konaní.
Záverom súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, na ktorý v odvolaní poukázal žalobca,
žalovaný uviedol, že nie je dôvodné uplatňovať závery z tohto rozhodnutia, pretože toto rozhodnutie je
predmetom kasačného konania vedeného Najvyšším sprívnym súdom SR pod sp. zn. 2 Svk/2/2023 a

teda pred rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu SR nemožno považovať toto rozhodnutie krajského
súdu za relevantné a za precedens s dodatkom, že žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že okresný
úrad postupoval v danej veci v rozpore s týmto záväzným právnym názorom, pretože podľa žalovaného
rozhodnutia súdov vo forme precedensov nie sú právne záväznými prameňmi práva v právnom poriadku
Slovenskej republiky s tým, že fakticky sa súdy nižších stupňov spravujú rozhodovacou činnosťou

najvyšších súdov.
Rozhodnutie žalovaného bolo právnej zástupkyni žalobcu doručené 03.03.2023.

8. Rozhodnutím č. OU-PO-OOP4-2023/001442-044 z 13.03.2023 okresný úrad vyhlásil lesy v lesnom
celku Nižná Jablonka za ochranné lesy na obdobie platnosti programu starostlivosti o lesy 2023 - 2031

a schválil pre tento lesný celok návrh programu starostlivosti o lesy v tomto lesnom celku na dobu 2022
- 2031.
Žalobca predmetné rozhodnutie nenapadol správnou žalobou.Konanie pred správnym súdom

9. Žalobca svoju včas podanú správnu žalobu odôvodnil poukazom na svoju argumentáciu uvádzanú už

odvolaní proti rozhodnutiu okresného úradu, t.j. zdôraznil právo žalobcu zúčastňovať sa na konaniach
vo veci ochrany životného prostredia a to v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti takejto
účasti; zdôraznil, že postavenie zúčastnenej osoby, na ktoré ho odkazujú správne orgány nezodpovedá
požiadavkám efektívnej účasti verejnosti na konaniach vo veciach životného prostredia, pretože
zúčastnená osoba nemôže podať odvolanie proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a správny

orgán nie je povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť a vysporiadať sa s návrhmi, námietkami
a vyjadreniami zúčastnenej osoby a teda tieto nie sú podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu.
Podľa žalobcu, žalovaný vo svojom rozhodnutí nereflektoval na judikatúru Súdneho dvora Európskej
únie, na ktorú poukazoval žalobca vo svojom odvolaní s dodatkom, že vzhľadom na argumentáciu
žalovaného, podľa ktorej správny poriadok nepovažuje vyjadrenia zúčastnenej osoby za podklad pre
rozhodnutie správneho orgánu a ponecháva na voľnej úvahe správneho orgánu, či tieto vyjadrenia

vyhodnotí, žalovaný podľa žalobcu nepochopil inštitút účinnej účasti verejnosti v konaniach vo veciach
životného prostredia a touto argumentáciou dal žalovaný žalobcovi za pravdu v tom, že postavenie
zúčastnenej osoby nie je postavením, ktoré zabezpečuje účinnú účasť zainteresovanej verejnosti na
týchto konaniach.
V ďalšom žalobca uvádza absolútne identickú argumentáciu (identický text iba so zmenou slovného

spojenia „okresný úrad“ na slovné spojenie „žalovaný“, pozn. súdu), akú uviedol už vo svojom odvolaní
proti rozhodnutiu okresného úradu.
Záverom ako nóvum v porovnaní s odvolacím konaním žalobca v žalobe poukázal, že územie, ktorého
sa týkalo schvaľovanie návrhu projektu starostlivosti o lesy je chráneným vtáčím územím Laborecká
vrchovina, jedná sa o územie európskeho významu. A taktiež žalobca poukázal, že aj Najvyšší súd

Slovenskej republiky opakovane vo svojich rozhodnutiach sp. zn,. 5 Sžs/1/2010 z 28.04.2011, sp. zn.
8Sžz/1/2010 z 27.01.2011, sp. zn. 10Sžo/1/2017 28.03.2018, sp. zn. 5 Sžo/19/2016 z 26.02.2018
a ďalších uviedol, že občianskym združeniam, ktoré sa zaoberajú ochranou prírody prislúcha status
účastníka konania v konaniach o vyhotovenie programu starostlivosti o lesy s dodatkom, že aj žalobca
je občianskym združením, ktorého predmetom činnosti je ochrana životného prostredia.

Záverom žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1
Sžk/41/2019 z 22.06.2022 podľa ktorého, v zmysle implementačnej smernice k Aarhuskému dohovoru
má byť v záujme správnych orgánov pri rozhodovacích procesoch spolupracovať s verejnosťou, aby
orgán verejnej moci mal presné, ucelené a čo najaktuálnejšie informácie o životnom prostredí, ktorých
hlavným zdrojom môže byť práve verejnosť s tým, že zainteresovaná verejnosť je plnohodnotným

účastníkom správneho konania ako aj súdneho konania a tým titulom jej prislúchajú zodpovedajúce
procesné práva, takže verejný záujem na ochrane životného prostredia nereprezentujú len príslušné
orgány štátnej správy z titulu svojej pôsobnosti, ale aj environmentálne organizácie. Napokon žalobca
uviedol citáciu z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 S/27/2021 z 08.09.2022, ktorý zmienil už
aj v odvolacom konaní, týkajúci sa druhovo identickej veci.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v prvom rade ozrejmil problematiku programu starostlivosti
o lesy s tým, že v minulosti sa vyhotovenie týchto programov týkalo štátnych pozemkov, mestských
a cirkevných, avšak aktuálne sa jedná o nástroj štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa
na trvalo udržateľné obhospodarovanie lesa s tým, že v súčasnosti sa program starostlivosti o les

vyhotovuje na 10 ročné obdobie pre všetky lesné pozemky na území Slovenska a náklady na tento
proces hradí štát s tým, že vyhotovovateľom projektov je žalovaným vybrané Národné lesnícke
centrum Zvolen. Obhospodarovateľ lesa hradí náklady ak sa rozhodne zabezpečiť si vyhotovenie tohto
programu ním vybranou odborne zdatnou fyzickou alebo právnickou osobou. Zákonnou povinnosťou
obhospodarovateľa lesa je zabezpečiť hospodárenie podľa schváleného programu starostlivosti o

les prostredníctvom odborných lesných hospodárov, ktorí vedú o realizácii tohto programu lesnú
hospodársku evidenciu. Uvedené programy sú zdrojom pre kontrolu hospodárenia a nástrojom štátneho
dozoru nad hospodárením v lesoch a sú zdrojom informácií o stave a vývoji lesného fondu.
V ďalšom žalovaný sumarizoval dôvody, na ktorých založil svoje žalobou napadnuté rozhodnutie,
pričom zdôraznil, že žalobcovi nebol priznaný v správnom konaní status účastníka konania z dôvodu,

že nie je nositeľom hmotných práv k predmetu konania; zdôraznil, že podaním žiadosti o priznanie
postavenia účastníka konania žalobca v podstate uznal, že mu toto postavenie nevyplýva priamo
z hmotnoprávneho predpisu; zdôraznil že zákon o lesoch ako lex specialis v § 41 ods. 18 presne
vymedzuje okruh účastníkov správneho konania vo veci schválenia programu starostlivosti o lesy, bezo subjektov ktorých by toto správne konanie nemohlo začať ani by nemohlo byť ukončené. Nad rámec
žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že rozhodnutím o schválení programu starostlivosti
o lesy sa žalobcovi ako zástupcovi verejnosti vo veciach životného prostredia, nepriznávajú žiadne

práva,anisamuneukladajúžiadnepovinnostiakoúčastníkovikonania,takžeajztohtodôvodunemožno
priznať žalobcovi postavenie účastníka konania a dať mu rovnaké práva, aké má aj účastník konania.
Žalovaný podotkol, že v súlade s čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ak žalobca mal pochybnosti o
rozhodnutí, ktorým bol schválený program starostlivosti o les, mal možnosť domáhať sa jeho prieskumu
podaním správnej žaloby. Žalovaný zdôraznil, že v súlade so záväzkami plynúcimi pre Slovenskú

republiku z Aarhuského dohovoru sú v právnom poriadku SR zabezpečené mechanizmy, ktorými sa
umožňuje zainteresovanej verejnosti prístupu k úkonom a opomenutiam orgánov verejnej moci vo
veciach životného prostredia s tým, že z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru nevyplýva požiadavka, aby
bolo zabezpečený kumulatívne tento prístup k správnemu a súčasne k súdnemu konaniu, keďže v tomto
ustanovení je uvedené, že má by zabezpečený cit. «... prístup k správnemu „alebo“ súdnemu konaniu»
s dodatkom, že ak by signatári tohto dohovoru mienili, že má byť zabezpečený prístup verejnosti tak v

správnom, ako aj v súdnom konaní, použili by v tomto ustanovení spojku „a“ namiesto vylučovacej spojky
„alebo“. Takže podľa žalovaného k tomu, aby bol zabezpečený prístup zástupcov verejnosti do konaní v
oblasti životného prostredia, nemusia mať zástupcovia verejnosti súčasne prístup k správnemu konaniu
a k súdnemu konaniu s dodatkom, že z Aarhuského dohovoru nevyplýva priamo žalobcovi, aby mal mať
v správnom konaní postavenie účastníka konania, pretože v tomto smere táto právna úprava zaväzuje

členské štáty prijať vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá umožní zainteresovanej verejnosti zúčastňovať
sa rozhodnutí v konaniach vo veciach životného prostredia.
Schvaľovanie návrhu programu starostlivosti o les nie je uvedené v prílohe 1. Aarhuského dohovoru
a v súlade s jeho čl. 6 bodom 1 písm. b), boli v právnom poriadku Slovenskej republiky konkrétne
v § 67 ods. 4 a 6 zákona o lesoch v rámci tohto typu konania vytvorené podmienky pre účasť

zástupcov verejnosti, teda aj žalobcu, ako zúčastnenej osoby v predmetnom konaní. Okrem toho z
Aarhuského dohovoru vyplývajúci uvedený záväzok bol zabezpečený skrz § 42 SSP, ktorým sa umožnilo
zainteresovanej verejnosti, hoc nebola účastníkom administratívneho konania, podať správnu žalobu
proti administratívnemu rozhodnutiu. Podľa žalovaného je tak splnená aj požiadavka podľa čl. ods. 2
Aarhuského dohovoru, pretože žalobca ako zainteresovaná verejnosť má prístup k súdu za účelom

prieskumu rozhodnutia vydaného v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, teda aj vo
veci schválenia návrhu projektu starostlivosti o lesy bez toho, aby podanie tejto žaloby bolo podmienené
jeho účastníctvom v predchádzajúcom administratívnom konaní.
Identicky, ako v žalobou napadnutom rozhodnutí, žalovaný uviedol, že rozsudok súdneho dvora C -
243/15 z 08.11.2016, ktorého sa žalobca v žalobe dovoláva sa týkal jednak konania podľa zákona o

ochrane prírody a nie podľa zákona o lesoch, ako je to v tomto prípade a navyše sa týkal právneho
stavu pred prijatím Správneho súdneho poriadku, preto v tomto rozsudku bola vznesená požiadavka,
aby zástupcovi verejnosti bol priznaný status účastníka administratívneho konania, pretože týmto
účastníctvom bolo podmienené podanie žaloby proti nezákonnému administratívnemu rozhodnutiu,
preto v tej súvislosti Súdny dvor EÚ v bode 71 označeného rozsudku C - 243/15 uviedol cit. «...okrem

toho je potrebné pripomenúť, že postavenie „zúčastnenej osoby“, ktoré bolo priznané LZ vo veci
samej, nepostačuje na to, aby LZ v rámci žaloby uviedlo svoje tvrdenia a spochybnenie zákonnosti
rozhodnutia o vydaní súhlasu, keďže na to, aby sa mohla podať takáto žaloba, je nevyhnutné mať
postavenie „účastníka konania“». Uvedené však bolo prekonané prijatím Správneho súdneho poriadku,
ktorý deklaroval právo zainteresovanej verejnosti podať žalobu proti administratívnemu rozhodnutiu

aj za situácie, kedy zainteresovaná verejnosť nebola predtým účastníkom administratívneho konania.
Navyše podľa žalovaného, žalobca z predmetného rozsudku Súdneho dvora EÚ účelovo vyňal state
pojednávajúce o tom že práva prislúchajúce zúčastnenej osobe nie sú rovnocenné právam účastníka
konania s dodatkom žalovaného, že v danom prípade sa však nejednalo o to, či žalobca mal byť
účastníkom konania, ale to či môže byť meritórne vo veci rozhodnuté ešte predtým, ako by sa rozhodlo

o účastníctve žalobcu v administratívnom konaní.
Záverom žalovaný poznamenal že priznaním žalobcovi ako zástupcovi zainteresovanej verejnosti
identických práv ako účastníkovi konania, ktorým je napríklad vlastník dotknutého lesa, by v podstate
došlo k zásahu do vlastníckeho práva vlastníka lesa, ktoré vlastnícke právo pôsobí erga omnes. t.j.
vlastník lesa nemôže byť obmedzený vo výkone vlastníckeho práva občianskym združením, ktoré

takýmto vlastníckym právom k lesu nedisponuje. Vo zvyšku sa pridržiava svojej argumentácii v žalobou
napadnutom rozhodnutí. V ďalšom sa žalovaný pridržiava svojej argumentácie uvedenej už v žalobou
napadnutom rozhodnutí.
Vzhľadom k uvedenému má žalovaný žalobu žalobcu za nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť.11. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne poznamenal, že vyjadrenie žalovaného nie je spôsobilé spochybniť dôvodnosť jeho správnej

žaloby. Podotkol sa rozsudok Súdneho dvora EÚ, ktorý zmienil už v žalobe C - 243/15 dal do súvislosti
čl. 6 ods. 3 smernice o biotopoch s čl. 6 Aarhuského dohovoru. Žalobca má za to, že opakované
žalovaným učinené vymenovanie účastníkov konania podľa § 41 ods. 8 zákona o lesoch, opomína
podstatnú skutočnosť a to, že predmetom konania o vyhotovení programu starostlivosti o lesy a o jeho
schválení je procesom v oblasti životného prostredia, keďže les je ekosystém tvorený neživými a živými

zložkami životného prostredia a program starostlivosti o les je plánom, ako sa bude v tomto ekosystéme
hospodáriť, ktorú skutočnosť žalovaný účelovo obchádza, pretože ak by jej venoval pozornosť, tak jeho
stanovisko, ktorým odopiera žalobcovi ako organizácii na ochranu životného prostredia právo podieľať
sa na tomto procese vyhotovovania program, by nemal čím obhajovať.
Žalobca uviedol, že podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C - 661/2020 program starostlivosti o les
predstavuje plán, ktorý nesúvisí so správou lokalít Natura 2000, ani nie je pre ich správu potrebný.

Podľa žalobcu to, či je pre zainteresovanú verejnosť dostatočne postavenie zúčastnenej osoby alebo
účastníka konania je neoddeliteľne spojené s posúdením efektívnosti tohto statusu s dodatkom, že
žalobca opakovane už v žalobe poukázal, z akých dôvodov je jeho postavenie a v administratívnom
konaní iba ako zúčastnenej osoby neefektívnym.
V ďalšom žalobca poukázal, že v prílohe č. 2 k zákonu o lesoch, kde je uvedený zoznam preberaných

právnezáväznýchaktovEurópskejúnie,jeuvedenáajsmernicaobiotopoch,ktorábolaimplementovaná
do zákona o lesoch práve zákonnou novelou č. 355/2019 Z.z. od účinnosti ktorej paradoxne žalovaný
odvodzuje, že práve touto novelou stratil žalobca ako člen zainteresovanej verejnosti právo na účasť v
konaní o schválenie projektu starostlivosti o lesy v postavení účastníka konania s dodatkom žalobcu,
že ak Súdny dvor EÚ vo vyššie zmienenom rozsudku poskytol výklad čl. 6 ods. 3 smernice o biotopoch

ktorá bola transponovaná do slovenského právneho poriadku, bolo povinnosťou žalovaného tento
výklad rešpektovať. Záverom, identicky ako v žalobe, žalobca poukázal na rozhodovaciu činnosť
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v minulosti riešil otázku statusu žalobcu ako reprezentanta
zainteresovanej verejnosti.

12. K vyjadreniu (replika) žalobcu, ktoré bolo doručené na vyjadrenie žalovanému 16.01.2024, však
žalovaný svoje vyjadrenie (duplika) už nepredložil.

13. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;
viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 senát správneho súdu.

14. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

15. Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Predseda senátu nariadi na
prejednanie veci samej pojednávanie, ak
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,

d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.
(2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.“

16. Podľa § 124 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny

súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.“

17. Podľa § 137 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy
verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením
o opravnom prostriedku.“

18. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 30.07.2025 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2
SSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa §107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie
pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.

Právne východiská pre rozhodnutie

19. Podľa § 177 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.“

20.Podľa§42ods.1písm.a),d)aods.2SSPvzneníúčinnomdo30.06.2023„(1)Akmázainteresovaná
verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len „zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného
predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená (a) podať
správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a); (d) zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú

aj na zainteresovanú verejnosť.
(2) Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie
je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.“

21. Podľa § 178 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(3) Zainteresovaná verejnosť je oprávnená

podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy,
ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.“

22. Podľa § 181 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(3) Zainteresovaná verejnosť musí správnu
žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo

vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“

23. Podľa čl. 2 ods. 4 a 5 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom
procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“,
zverejneného oznámením Ministerstva zahraničných vecí SR pod č. 43/2006 Z.z.) „Na účely tohto

dohovoru (4.) "verejnosť" znamená jednu alebo viac fyzických osôb alebo právnických osôb a v súlade
s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou ich združenia, organizácie alebo skupiny;
(5.) "zainteresovaná verejnosť" znamená verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená
rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia alebo sa o tento proces zaujíma; pre potreby
tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia a spĺňajúce všetky

požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa o rozhodovací proces.“

24. Podľa čl. 6 ods. 1 písm. a) a b), ods. 3, 4, 7 a 8 Aarhuského dohovoru „(1.) Každá Strana (a) uplatní
ustanovenia tohto článku vo vzťahu k rozhodnutiam, či povoliť navrhované činnosti uvedené v Prílohe
I; (b) v súlade so svojím vnútroštátnym právom tiež uplatní ustanovenia tohto článku na rozhodnutia

o navrhovaných činnostiach neuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné
prostredie. Strany na tento účel určia, či určitá navrhovaná činnosť podlieha týmto ustanoveniam.
(3.) Procesy účasti verejnosti budú zahŕňať primeraný časový rámec pre jednotlivé fázy, ktorý poskytne
dostatočný čas na informovanie verejnosti v súlade s odsekom 2 a pre verejnosť možnosť pripraviť sa
a účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese o životnom prostredí.

(4.) Každá Strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť
verejnosti sa môže uskutočniť efektívne.
(7.)Spôsobyúčastiverejnostiumožniaverejnostipredložiťpísomnéalebovprípadepotrebynaverejnom
prerokovaní alebo preskúmaní so žiadateľom akékoľvek pripomienky, informácie, analýzy alebo názory,
ktoré považuje za dôležité vo vzťahu k navrhovanej činnosti.

(8.) Každá Strana zabezpečí, aby pri rozhodovaní boli náležite zohľadnené výsledky účasti verejnosti.“

25. Podľa čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru „(2.) Každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva
zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti
a) majúci dostatočný záujem alebo, alternatívne,

b) ak pretrváva porušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy Strany upravujúce správne
konanie požadujú ako predbežnú podmienku, mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/
alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť
vecnúaprocesnúzákonnosťakéhokoľvekrozhodnutia,úkonualeboopomenutiapodliehajúcemučlánku6 a v prípadoch ustanovených vnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia
odseku 3, iným relevantným ustanoveniam tohto dohovoru. O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a
porušovanie práva, bude rozhodnuté v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom

daťzainteresovanejverejnostiširokýprístupkspravodlivostivrámcirozsahupôsobnostitohtodohovoru.
Na tento účel sa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku
2 ods. 5, považuje za dostatočný na účely písmena a). Tieto organizácie budú považované za také,
ktorých práva môžu byť porušené na účely písmena b). Ustanovenia odseku 2 nevylučujú možnosť
predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je nimi dotknutá požiadavka uplatnenia správneho

preskúmania pred súdnym preskúmaním, ak takáto požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva.
(3.) Navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana
zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia
verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a
opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom
v oblasti životného prostredia.“

26. Podľa prvej vety § 16 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch (ďalej len „zákon o lesoch“) v znení
účinnom ku dňu (01.07.2021, § 41 ods. 10 zákon o lesoch) začatia konania o vyhotovení programu
starostlivosti o les (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Ochranné lesy vyhlasuje orgán
štátnej správy lesného hospodárstva rozhodnutím o schválení programu starostlivosti o lesy (§ 41

ods. 13) na návrh vyhotovovateľa programu starostlivosti (§ 42) alebo rozhodnutím o zmene programu
starostlivosti o lesy (§ 43 ods. 3) na dobu platnosti programu starostlivosti o lesy (§ 40).“

27. Podľa § 40 ods. 1 zákona o lesoch v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Program starostlivosti
o lesy (ďalej len „program starostlivosti“) je nástrojom štátu na zabezpečenie trvalo udržateľného

hospodárenia v lesoch; nie je nástrojom na usporiadanie vlastníctva k pozemkom ani určenie
obhospodarovateľov lesa.“

28. Podľa § 41 ods. 6, 8; prvej vety ods. 9; ods. 10, 11, 13, 15, 18 a 19 zákona o lesoch v znení účinnom
v rozhodnom čase „(6) Po uzatvorení zmluvy s vyhotovovateľom programu starostlivosti podľa odseku

5 alebo § 40 ods. 7 vyhotovovateľ programu starostlivosti vypracuje správu o doterajšom hospodárení
a o určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti pre príslušný lesný celok (ďalej len „správa o
hospodárení“), ktorú predloží príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, najneskôr do
konca februára posledného roka platnosti programu starostlivosti.
(8) Orgán štátnej správy lesného hospodárstva bezodkladne oznámi právnickej osobe podľa § 38 ods.

2, dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva môžu
byť vyhotovením programu starostlivosti dotknuté, že do správy o hospodárení môžu nahliadnuť a
zároveň ich vyzve na predloženie pripomienok k správe o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie
pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti v lehote do 15 dní od doručenia oznamu, ak odsek
16 neustanovuje inak; na pripomienky a požiadavky, ktoré neboli predložené v určenej lehote, sa

neprihliada. V ozname uvedie dátum prerokovania správy o hospodárení a predložených pripomienok
a požiadaviek, ktoré sa uskutoční najneskôr do siedmich dní od posledného dňa lehoty, určenej na ich
predloženie.Vyjadrenímorgánuochranyprírodyjeorgánštátnejsprávylesnéhohospodárstvavrozsahu
podľa osobitného predpisu viazaný.
(9) O výsledkoch prerokovania správy o hospodárení a pripomienok a požiadaviek podľa odseku 8 sa

vyhotoví protokol, ktorý obsahuje pokyny na vyhotovenie programu starostlivosti a termín predloženia
návrhu programu starostlivosti orgánu štátnej správy lesného hospodárstva najneskôr do 15. decembra
posledného roku platnosti programu starostlivosti.
(10) Konanie o vyhotovení programu starostlivosti sa začína dňom vyhotovenia protokolu podľa odseku
9. Na pripomienky a požiadavky podľa odseku 8 uplatnené po vyhotovení protokolu sa neprihliada.

(11) Vyhotovovateľ programu starostlivosti je pri vyhotovení programu starostlivosti povinný postupovať
podľa pokynov na vyhotovenie plánu obsiahnutých v protokole podľa odseku 9.
(13) Návrh programu starostlivosti schvaľuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhodnutím,
ktorého prílohou je program starostlivosti, po vydaní potvrdenia správcom informačného systému
lesného hospodárstva (§ 45) o správnosti a súlade väzieb medzi číselnými a grafickými údajmi návrhu

programu starostlivosti a po záväznom vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy, ktorým kontrolujú
splnenie pripomienok a požiadaviek uplatnených podľa odseku 8; ak ide o územia európskej sústavy
chránených území, orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhodne aj na základe posúdenia
podľa osobitného predpisu, ktorého súčasťou je aj návrh opatrení, ktorými sa zabezpečí, že vykonanieprogramu starostlivosti nebude mať negatívny vplyv na tieto územia. Ak predložený návrh obsahuje
nedostatky, ktoré zabraňujú jeho schváleniu, vráti ho vyhotovovateľovi programu starostlivosti a určí
požiadavky alebo podmienky, po splnení ktorých možno plán predložiť na jeho schválenie. O schválení

programu starostlivosti rozhodne najneskôr do jedného roka od začatia konania o vyhotovení plánu;
ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch túto lehotu predĺžiť. Účastníkom konania a zúčastneným
osobám sa doručuje len oznámenie o schválení programu starostlivosti. Odvolanie proti rozhodnutiu o
schválení programu starostlivosti nemá odkladný účinok; účastník konania sa môže odvolať len v tej
časti,ktorásahotýka.Akodvolacíorgánrozhodnutiezrušíavecvrátinanovékonanie,vrozhodnutíurčí,

ktorú súčasť programu starostlivosti alebo jej časť nemožno vykonávať do vydania nového rozhodnutia;
tým nie je dotknutá vykonateľnosť ostatných častí programu starostlivosti.
(15) Hospodárske opatrenia v období od skončenia platnosti programu starostlivosti do schválenia
návrhu programu starostlivosti navrhuje vyhotovovateľ programu starostlivosti a odsúhlasuje ich orgán
štátnej správy lesného hospodárstva po prerokovaní s vlastníkom, správcom a obhospodarovateľom
lesa a s dotknutými orgánmi štátnej správy.

(18) Účastníkom konania o schválení programu starostlivosti je vlastník, správca a obhospodarovateľ
lesa v lesnom celku, pre ktorý sa program starostlivosti vyhotovuje.
(19) Na konanie podľa odsekov 8, 9 a 15 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.“

29. Podľa § 67 ods. 1, 4 a 6 zákona o lesoch v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Na konanie podľa

tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
(4) Ak združenie s právnou subjektivitou nie je účastníkom správneho konania, je zúčastnenou osobou,
ak predmet jeho činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného majetku a ak písomne oznámi svoju
účasť v konaní najneskôr do 7 dní od upovedomenia o začatom konaní podľa odseku 5.
(6) Orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorému žiadosť podľa odseku 5 bola doručená, je

povinný upovedomiť združenie podľa odseku 4 o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť
dotknuté jeho záujmy, a to najneskôr do siedmich dní odo dňa začatia konania alebo odo dňa doručenia
žiadosti, ak sa konanie už začalo.“

30. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon o ochrane

prírody a krajiny“) v znení účinnom v rozhodnom čase „(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú
sa na ochranu zložiek životného prostredia4)-odkaz aj na zákon o lesoch osobitné predpisy.5)- odkaz
aj na zákon o lesoch“

31. Podľa § 9 ods. 1 písm. m); ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom v rozhodnom

čase „(1) Orgán ochrany prírody je dotknutým orgánom v konaniach podľa osobitných predpisov vo
veciach ochrany prírody a krajiny, najmä ak ide o (m) schválenie alebo zmenu programu starostlivosti
o lesy.35)-odkaz na zákon o lesoch
(2) Orgán ochrany prírody ako dotknutý orgán v konaniach podľa osobitných predpisov uplatňuje záujmy
ochrany prírody a krajiny najmä formou vyjadrenia alebo stanoviska.“

32. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) v znení
účinnom v rozhodnom čase „(1) Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy
správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb
a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.“

33. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(2) Správne orgány sú
povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými
osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne
obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania,

zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať
pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.“

34. Podľa § 14 ods. 1 a 2 správneho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Účastníkom
konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať

alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté;
účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
(2) Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.“35. Podľa § 15a ods. 1 a 2 správneho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Osobitný zákon
môže ustanoviť, za akých podmienok sa na konaní alebo na jeho časti má právo zúčastniť aj iná osoba

než účastník konania (ďalej len „zúčastnená osoba").
(2) Zúčastnená osoba má právo byť upovedomená o začatí konania a o iných podaniach účastníkov
konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke, navrhovať dôkazy a doplnenie
podkladu rozhodnutia. Osobitný zákon môže ustanoviť zúčastnenej osobe viac práv.“

36. Podľa § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Správny orgán
je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre
rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho
úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje

z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa
považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník
konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym
orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu
orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu

dokladovať.“

37. Podľa § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Účastník konania
a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri
ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

(2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.“

38. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(3) V odôvodnení

rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia.“

39. Podľa § 53 správneho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „Proti rozhodnutiu správneho
orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa
účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

40. V danom prípade je predmetom prieskumu žalobou napadnuté rozhodnutie okresného úradu a s
ním sa v celom rozsahu identifikujúce rozhodnutie žalovaného, ktorými bolo rozhodnuté, že žalobcovi
sťa by občianskemu združeniu s právnou subjektivitou vyvíjajúcemu aktivitu na úseku ochrany lesného
ekosystému, sa nepriznáva status účastníka konania v konaní vedenom okresným úradom pod č. OU-

PO-OOP4-2023/001442, vo veci schválenia programu starostlivosti o lesy lesného celku Nižná Jablonka
a to s odôvodnením, že jednako žalobca nie je zahrnutý do definície účastníka konania podľa cit. § 41
ods. 18 zákona o lesoch, pre konanie o schválení programu starostlivosti o les, pre ktorý sa program
starostlivostivyhotovuje;jednako,ženastranežalobcuabsentujedanosťhmotnéhoprávačipovinnostik
lesu, pre ktorý sa program starostlivosti vyhotovuje a napokon s dodatkom, že žalobcovi je zabezpečená

jeho efektívna a aktívna ingerencia do tohto správneho konania vo veci životného prostredia aj v pozícii
zúčastnenej osoby, ktorá má právo domáhať sa skrz podanie správnej žaloby aj súdneho prieskumu
rozhodnutia správneho orgánu (v danom prípade žalovaného), v zmysle záväzku plynúceho Slovenskej
republike z Aarhuského dohovoru.
Na druhej strane, žalobca svojou žalobnou argumentáciou určil mantinely súdneho prieskumu

zákonnosti uvedených žalobou napadnutých rozhodnutí okresného úradu a žalovaného, nastolením
právnej polemiky o ich nezákonnosti z dôvodu nenaplnenia nimi pre Slovenskú republiku záväzného
odkazu Aarhuského dohovoru, zabezpečiť žalobcovi ako zástupcovi verejnosti zákonnú možnosť pre
„jeho“ efektívnu a včasnú účasť na konaní o schválení programu starostlivosti o lesy lesného celku NižnáJablonka, pretože pre jeho naplnenie nie je postačujúci žalobcovi priznaný iba status zúčastnenej osoby
na tomto správnom konaní lebo ako zúčastnená osoba nemôže podať v správnom konaní odvolanie
a správny orgán nie je zákonom zaviazaný, aby ako podklad rozhodnutia vyhodnocoval zúčastnenou

osobou uplatnené návrhy či pripomienky tak, ako je to v prípade účastníka konania, ktorého procesné
oprávnenia sú širšie koncipované.

41. Vzhľadom k uvedenému je podľa správneho súdu nutné začať poukazom na účel dojednaní
plynúcich pre Slovenskú republiku z Aarhuského dohovoru, ktorý v zmysle rozsudku Súdneho dvora

(veľkej komory) C-240/09 z 08.03.2011, vydaného v konaní o prejudiciálnych otázkach nastolených
v súvislosti so súdnym konaním o správnej žalobe žalobcu (rozumej identického žalobcu, aký je aj v
tomto súdnom konaní, pozn.), výkladom čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, negoval tvrdenia žalobcu
o priamom účinku tohto ustanovenia v právnom poriadku Slovenskej republiky. Inými slovami Súdny
dvor konštatoval, že združenia na ochranu životného prostredia, teda aj žalobca si z čl. 9 ods. 3
Aarhuského dohovoru nemôžu priamo vyvodiť svoju aktívnu legitimáciu v správnych konaniach vo veci

ochrany životného prostredia, pretože čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru neobsahuje žiadnu jasnú
a presnú povinnosť takej povahy, že by sa ňou priamo musela riadiť právna situácia jednotlivcov,
a teda práva stanovené v čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru majú zástupcovia verejnosti len ak sú
splnené podmienky uvedené vo vnútroštátnom právnom poriadku. Vykonateľnosť (aplikovateľnosť)
tohto ustanovenia Aarhuského dohovoru je teda podmienená vydaním vnútroštátneho právneho aktu,

takže cit. „Prináleží preto vnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva týkajúceho
sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo žaloby,
ktorý v čo najväčšej možnej miere zohľadní ciele článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ako aj cieľ
účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Únie, aby mohla organizácia na ochranu životného
prostredia, akou je zoskupenie VLK, napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania,

ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Únie v oblasti životného prostredia (pozri v tomto zmysle rozsudky
z 13. marca 2007, Unibet, C-432/05, Zb. s. I-2271, bod 44, a Impact, už citovaný, bod 54). Za týchto
okolností je potrebné odpovedať na prvú a druhú položenú otázku tak, že článok 9 ods. 3 Aarhuského
dohovoru nemá priamy účinok v práve Únie.“
Odhliadnuc od uvedeného, účelom Aarhuského dohovoru je nesporne vytvoriť, hoc iba vo všeobecnej

rovine formulované, akési východiskové predpoklady, resp. východiskové kritéria (návody) pre
vnútroštátnu normotvorbu zmluvných štátov, slúžiacej na zabezpečenie možnosti efektívnej a praktickej
ingerencie zástupcov verejnosti, a to či už fyzických osôb alebo právnických osôb (zainteresovaná
verejnosť) do konaní týkajúcich sa životného prostredia s cieľom zabezpečenia transparentnej ochrany
životného prostredia.

Aarhuský dohovor teda okrem verejnosti poskytovanej garancie spočívajúcej v tom, že verejnosť sa vo
verejnom záujme môže a má zapojiť do rozhodovacích procesov vo veciach životného prostredia, však
už autoritatívne neurčuje spôsoby a rozsah, akým sa verejnosť môže do týchto rozhodovacích procesov
zapojiť, a v tomto smere aj vecou dotknutý čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru ukladajú zmluvnému
štátuibapovinnosťsvojounormotvorbouprijaťtakýregulatív,abyzástupcoviaverejnostitotoprávomohli

aj prakticky realizovať a to v podobe prístupu k procesu preskúmania zákonnosti akékoľvek v správnom
konaní prijatého rozhodnutia majúceho dotyk s otázkou životného prostredia, a to či už v konaní pred
súdom cit. „a/alebo“ aj pred iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona
tak, aby zainteresovaná verejnosť, pri voľbe či už jedného [„alebo“ - iba súdny prieskum alebo iba
prieskum správnym orgánom] alebo druhého [„a“ - súdny prieskum a kumulatívne aj prieskum správnym

orgánom] Aarhuským dohovorom akceptovaného modelu ingerencie verejnosti do týchto rozhodovacích
procesov, mala možnosť v súlade s cit. čl. 6 ods. 3, 4 a 7 Aarhuského dohovoru, do týchto konaní
vstúpiť včas a teda efektívne a to podľa cit. čl. 6 ods. 8 Aarhuského dohovoru s náležitým zohľadnením
výsledkov tejto účasti verejnosti.

42. Uvedené požiadavky kladené Aarhuským dohovorom na slovenskú normotvorbu, sú pre prípad
rozhodovania o programe starostlivosti o lesy, pretavené jednako v citovaných ustanoveniach zákona
o lesoch a jednako v § 42 Správneho súdneho poriadku (SSP), v zmysle ktorých si tak slovenský
zákonodarca zvolil pre účely naplnenia zmieneného odkazu Aarhuského dohovoru jednako (1.)
kombinovaný spôsob možnej angažovanosti verejnosti do tohto rozhodovacieho procesu o programe

starostlivosti o lesy v lesnom celku, a to tak už v konaní pred správnym orgánom napr. už v štádiu
pripomienkovania správy o doterajšom hospodárení v lesnom celku (viď ďalej, pozn. súdu), ako aj v
konanípredsúdom,keďžepodľacit.§42ods.1písm.d)SSPmázainteresovanáverejnosťprávovstúpiť
aj do súdneho konania o všeobecnej správnej žalobe podanej od nej odlišným subjektom, a jednako (2.)zákonodarcazavŕšiltútokombinovanúmožnosťprocesnejaktivityverejnostiešteajvýlučnoumožnosťou
verejnosti dovolávať sa prieskumu zákonnosti rozhodnutia, ktoré je výsledkom tohto rozhodovacieho
procesu a to v konaní pred súdom, podaním všeobecnej správnej žaloby, ktorú môže verejnosť navyše

podať aj v prípade, žeby sa táto verejnosť opomenula zapojiť do rozhodovacieho procesu už v štádiu
administratívneho konania. Inými slovami, podľa správneho súdu, zákonodarca využil všetky jemu
Aarhuským dohovorom dané možnosti, aby verejnosti umožnil aktívne sa angažovať nie len v procese
tvorby administratívneho rozhodnutia vo veciach životného prostredia (v danom prípade pri schvaľovaní
programu starostlivosti o lesy v lesnom celku), ale aj v procese súdneho prieskumu jeho zákonnosti, a to

naviac bez ohľadu na to, či verejnosť bola alebo nebola aktívne účastnou aj v administratívnom konaní.

43. Pokiaľ ide o štádium procesnej ingerencie verejnosti do rozhodovacieho procesu o programe
starostlivosti o lesy, je nutným uviesť, že tento proces je v zmysle zákona o lesoch členený do štyroch
štádií či etáp a to do:
- (i) etapy predloženia a pripomienkovania správy o doterajšom hospodárení v tom ktorom dotknutom

lesnom celku (§ 41 ods. 6 a 8 zákona o lesoch), na ktorú etapu konania sa nevzťahuje správny
poriadok (§ 41 ods. 19 zákona o lesoch) a teda v tomto štádiu konania nie je podstatný charakter
procesného statusu verejnosti, ktorá už v tomto štádiu konania má zákonne garantované právo a to
absolútne identicky (t.j. v rovnakom rozsahu) tak, ako aj iné fyzické či právnické osoby (napr. aj vlastník
lesa, či lesný hospodár), ktoré by vyhotovením programu starostlivosti o les mohli byť dotknuté na

svojich právach, byť včas informovaná o predložení správy o doterajšom hospodárení, nahliadať do
nej, predkladať k nej pripomienky a požiadavky na vypracovanie pokynov pre vyhotovenie programu
starostlivosti o les na nasledujúce obdobie. Inými slovami už v tomto prvom štádiu má verejnosť
absolútne neoklieštené právo plne sa zapojiť do procesu oboznamovania sa so správou o doterajšom
hospodárení v lesnom celku, ako s podkladom pre budúce vyhotovenie programu starostlivosti o tento

lesný celok, t.j. verejnosť má nepochybne zákonom zaručené právo predkladať svoje pripomienky a
požiadavky na spracovanie programu starostlivosti o lesný celok riadne a včas, kedy tieto pripomienky
a požiadavky majú reálne možnosť ovplyvniť a zasiahnuť do tvorby tohto programu starostlivosti o lesný
celok tak, ako to predpokladá a vyžaduje Aarhuský dohovor;
- (ii) etapy prerokovania správy o doterajšom hospodárení v lesnom celku a pripomienok k nej a v tej

súvislosti aj o určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti pre príslušný lesný celok na ďalšie
obdobie, ktorá etapa je zavŕšená spísaním protokolu a nevzťahuje sa na ňu správny poriadok (§ 41 ods.
9 a 19 zákona o lesoch);
- (iii) etapy vypracovania návrhu programu starostlivosti o lesy v lesnom celku, ktoré štádium cit. „konania
o vyhotovení programu starostlivosti“ (§ 41 ods. 10 zákona o lesoch) sa začína dňom spísania protokolu

z prerokovania správy o doterajšom hospodárení v lesnom celku a pripomienok k nej, pričom na
pripomienky a požiadavky uplatnené po vyhotovení protokolu sa pri jeho vypracovaní v ďalšom konaní
neprihliada (§ 41 ods. 10 zákona o lesoch), keďže neboli uplatnené včas, a táto etapa konania je plne
v gescii osoby odborne spôsobilého vyhotoviteľa programu starostlivosti o lesný celok (§ 42 zákon o
lesoch), ktorý ho vypracúva v súlade s pripomienkami a požiadavkami na jeho spracovanie zachytenými

v protokole z prerokovania správy o doterajšom hospodárení v lesnom celku (§ 41 ods. 11 zákona o
lesoch);
- (iv) etapy schvaľovania vyhotoviteľom spracovaného a predloženého návrhu programu starostlivosti o
lesy v lesnom celku, na etapu ktorú sa už v zmysle cit. § 67 ods. 1 zákona o lesoch vzťahujú ustanovenia
správneho poriadku (t.j. zákona č. 71/1967 Zb.), keďže zákon o lesoch to osobitne nevylučuje. Takže

až v tomto štádiu konania o schvaľovaní návrhu programu starostlivosti o lesy, v štádiu ktorom správny
orgán zisťuje či vyhotoviteľom spracovaný a jemu predložený tento návrh bol vyhotovený v súlade s
pripomienkamiapožiadavkamiuvedenýmivprotokoleakedysprávnyorgánmôžeajvrátiťvyhotoviteľovi
tento návrh na jeho dopracovanie alebo odstránenie nedostatkov (§ 41 ods. 13 zákona o lesoch),
nadobúda na význame zamýšľať sa nad statusom verejnosti a teda aj žalobcu ako jej predstaviteľa, v

administratívnom správnom konaní v tom zmysle, či jednako má v tomto konaní status zainteresovanej
verejnosti v zmysle cit. čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru a jednako či má status účastníka konania
alebo zúčastnenej osoby.

44.Vtomtokonkrétnomprípade,žalobca,ktorýsapodanouvšeobecnousprávnoužalobouvsúladescit.

§177ods.1SSPdomáhaochranysvojichsubjektívnychprávanieprávprípadneinýchreprezentantovči
zástupcovverejnosti,mánepochybnepodľacit.čl.2ods.5Aarhuskéhodohovorustatuszainteresovanej
verejnosti (t.j. verejnosti zaujímajúcej sa o vec) a to minimálne už len z dôvodu splnenia v tomto
článku definície, že žalobca je mimovládnou organizáciou podporujúcou ochranu životného prostrediaa spĺňajúcou všetky požiadavky vnútroštátneho práva (občianske združenie s právnou subjektivitou),
a to bez ohľadu na to, či by žalobcovi v tomto dotknutom konaní svedčal tento status zainteresovanej
verejnosti aj z dôvodu, žeby žalobca bol alebo by mohol byť týmto dotknutým konaním o schvaľovaní

programu starostlivosti o les ovplyvnený pokiaľ ide o ochranu životného prostredia.
Je nutným podotknúť, že žalobca (t.j. VLK so sídlom Tulčík), ako samostatný subjekt s právnou
subjektivitou,ajkeďsazačalzaujímaťodotknutéadministratívnekonanievoveciprogramustarostlivosti
o lesy v lesnom celku Nižná Jablonka, až na konci jeho poslednej štvrtej etapy [do tej doby sa v tomto
konaní angažoval iný samostatný subjekt s právnou subjektivitou a to VLK, so sídlom Východné Karpaty,

keďže podľa čl. 6 Stanov Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, toto zoskupene tvoria kmene s vlastnou
právnousubjektivitou,vznikajúceprijednotlivýchpohoriachSlovenska,pozn.],atožiadosťouopriznanie
mu statusu účastníka v tomto konaní z 24.01.2023, v reakcii na výzvu konajúceho správneho orgánu zo
16.01.2023 adresovanú verejnosti ohľadne možnosti vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie vo veci
schválenia programu starostlivosti o lesy, predsa len, vzhľadom na charakter tohto konania bytostne
spätého s prírodou (lesom a jeho ekosystémom), je žalobca aj tak subjektom, ktorý by vzhľadom na jeho

činnosť mohol byť týmto konaním ovplyvnený tak, ako to predpokladá Aarhuský dohovor.

45. Konanie vo veci programu starostlivosti o lesy v dotknutom lesnom celku, je nepochybne konaním,
ktoré podľa cit. čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru môže mať významný vplyv na životné
prostredie, preto bolo nevyhnutným zabezpečiť zákonnú možnosť pre účinnú ingerenciu (zapojenie

sa) aj verejnosti aj do tohto rozhodovacieho procesu a to už aj v štádiu administratívneho konania
pred správnym orgánom. Tak, ako už bolo zmienené vyššie verejnosť mala možnosť tak učiniť en
bloc už v prvej etape tohto konania a to vznášaním pripomienok k správe o doterajšom hospodárení
v dotknutom lesnom celku A. B., v dôsledku vznesenia námietok ktorých tak zapojená verejnosť, a
teda aj žalobca, mohla v podstate ovplyvniť aj ďalšie dve etapy tohto procesu, pretože vznesené

námietky by boli prerokované a zachytené v protokole a teda by sa tak stali jedným z východísk pre
vypracovanie návrhu programu starostlivosti o les pre budúce obdobie; no a napokon ostáva otázkou,
či sa verejnosť mala možnosť zapojiť aj do poslednej štvrtej etapy tohto konania, tj. do schvaľovania
návrhu programu starostlivosti o lesy v dotknutom lesnom celku Nižná Jablonka, ktorá etapa konania,
ako už bolo uvedené sa už spravuje správnym poriadkom, a v akom procesnom postavení (účastník

konania alebo zúčastnená osoba) a s akými právomocami tak mohla verejnosť učiniť.

46. Otázku účastníctva správneho konania rieši predovšetkým správny poriadok ako pre správne
konanie lex generalis , ktorý v cit. § 14 rozpoznáva ako keby tri kategórie predpokladov po splnení
ktorých môže byť subjektu priznaný status účastníka správneho konania, a to:

(1.) účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa
má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo
dotknuté, t.j. jedná sa o prípady subjektov, ktoré sú v zmysle hmotnoprávnych predpisov nesporne
nositeľmi konkrétnych práv a povinnosti, t.j. rétorikou zákonodarcu, majú právom (zákonom) chránené
práva a povinnosti (napr. vlastnícke právo, právo nájmu a pod.), ktoré práva a povinnosti sú alebo

môžu byť nesporne priamo (bezprostredne) dotknuté (modifikované) rozhodnutím vydaným v správnom
konaní a to s dôsledkom ich vzniku, zmeny alebo zániku;
(2.) účastníkom konania je aj ten subjekt, ktorý o sebe iba tvrdí, že je nositeľom takých zákonných
práv a povinností, ktoré môžu byť rozhodnutím vydaným v správnom konaní priamo dotknuté, a to až
do času, kým sa preukáže opak, t.j. jedná sa o subjekty u ktorých je ešte spornou otázka danosti im

určitých práv a povinnosti, na ktorých by mohli byť dotknuté a je spornou aj otázka či sa tak môže stať
v príčinnej súvislosti s rozhodnutím správneho orgánu v konkrétnej veci. Inými slovami k tomu, aby
bola overiteľnou pravdivosť tvrdenia osoby hlásiacej sa k statusu účastníka správneho konania skrz
ňou tvrdenej existencie jej práva a povinnosti viažucich sa k predmetu správneho konania, táto osoba,
podľa správneho súdu, musí toto svoje tvrdenie aj podložiť konkrétnym zdôvodnením a dôkazmi, t.j. na

priznanie jej statusu účastníka správneho konania skrz túto druhú zákonnú kategóriu nepostačuje iba
púhe (bez ďalšieho) všeobecné tvrdenie, či vyhlásenie osoby, že správnym rozhodnutím o konkrétnej
veci môžu byť dotknuté jej zákonné práva a povinnosti, ale musí konkretizovať nie len to, ktoré konkrétne
jej právo a povinnosť môžu byť takto dotknuté, ale aj to v príčinnej súvislosti s akým aspektom predmetu
správneho konania sa tak môže stať. Podľa správneho súdu, uvedená špecifikácia dôvodov, kvôli ktorým

sa subjekt hlásiaci sa o účastníctvo v správnom konaní podľa tejto zákonnej kategórie účastníctva, je
nevyhnutnou jednako pre zákonom predvídanú možnosť správneho orgánu overiť ich pravdivosť a či
sa nepreukáže ich opak a jednako samozrejme aj v záujme ochrany práv a povinností tých účastníkov
správneho konania, u ktorých je danosť ich zákonných práv a povinností, ako aj ich príčinná súvislosť spredmetom správneho konania nesporne (bez akýchkoľvek pochybností) daná, aby tieto subjekty neboli
poškodzované na svojich záujmoch iba na podklade neoverených tvrdení iných subjektov o ich údajných
nepreukázaných nárokoch v dotknutom správnom konaní;

(3.) účastníkom konania je napokon aj ten subjekt, ktorému tento status priznáva priamo explicitne
osobitný zákon.

47. V tomto súdnom konaní preskúmavané, konkrétne správne konanie o schvaľovaní programu
starostlivosti o lesy v lesnom celku Nižná Jablonka (štvrtá etapa tohto procesu), je upravené zákonom

o lesoch, ktorý, ako to v žalobou napadnutých rozhodnutiach uviedli aj žalovaný a okresný úrad,
je v postavení lex specialis vo vzťahu ku generálnej právnej úprave správneho konania obsiahnutej
v správnom poriadku, čo v zmysle už starorímskeho právneho princípu „lex specialis derogat legi
generali“ (konkrétnejší zákon neguje resp. ruší všeobecnejší zákon) v praktickej rovine znamená, že ak
existuje rozpor medzi právnou úpravou dvoch právnych predpisov, t.j. v dnom prípade medzi správnym
poriadkom, ktorý generálne (všeobecne) upravuje priebeh akéhokoľvek správneho konania na jednej

strane a na druhej strane medzi právnym predpisom upravujúcim konkrétny typ správneho konania (v
danom prípade zákon o lesoch), tak prednosť má konkrétnejší právny predpis pred všeobecným a iba
v prípadoch ak v špeciálnom predpise absentuje potrebná právna úprava sa aplikuje právna úprava
všeobecného právneho predpisu. Uvedené je plne v súlade s cit. § 67 ods. 1 zákona o lesoch, podľa
ktorého sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento

zákon neustanovuje inak.
Vzhľadom k uvedenému, v súvislosti s účastníctvom v tomto konkrétnom type správneho konania o
schvaľovaní programu starostlivosti o lesy v lesnom celku A. B., správne orgány správne postupovali,
keď na posúdenie statusu žalobcu domáhajúceho sa v tomto konaní priznania mu statusu účastníka
tohto konania, v prvom rade aplikovali cit. § 41 ods. 18 zákona o lesoch, ktorý z pozície lex

specialis osobitne pre tento typ správneho konania považuje za jeho účastníka vlastníka, správcu a
obhospodarovateľa lesa v lesnom celku, pre ktorý sa program starostlivosti vyhotovuje. Z uvedeného
dôvodu tak okresný úrad, ako aj žalovaný správne uzavreli, že žalobcovi, ktorý nespĺňal atribúty
ani jedného z označených subjektov, nemožno priznať status účastníka tohto správneho konania o
schvaľovaní programu starostlivosti o lesy v lesnom celku A. B..

Avšak vzhľadom k skutočnosti, že správny poriadok ako lex generalis koncipuje otázku účastníctva
správneho konania širšie ako cit. 41 ods. 18 zákona o lesoch, ktorého definícia účastníka správneho
konania o schvaľovaní programu starostlivosti o lesy v lesnom celku korešponduje (lícuje, je zhodná) iba
s prvou a treťou kategóriou účastníctva správneho konania podľa správneho poriadku, avšak opomína
druhú kategóriu účastníctva v tomto osobitnom správnom konaní, do kategórie ktorej patria subjekty

tvrdiace, že sú nositeľmi takých zákonných práv a povinností, ktoré môžu byť rozhodnutím vydaným v
tomto správnom konaní o schvaľovaní programu starostlivosti o lesy v dotknutom lesnom celku priamo
dotknuté, do doby kým sa nepreukáže opak, preto z dôvodu absencie právnej úpravy v tomto smere v
zákoneolesoch,bolopotrebným,abyuvedenúkategóriuúčastníctvasprávneorgányposúdilivinterakcii
na žiadosť žalobcu z 24.01.2023 aj podľa správneho poriadku. Uvedené je podľa správneho súdu plne

v súlade so znením prvej vety cit. § 67 ods. 4 zákona o lesoch, podľa ktorého ak združenie s právnou
subjektivitou nie je účastníkom správneho konania, tak je zúčastnenou osobou, t.j. ani zákon o lesoch
neabsolutizuje a nevylučuje, aby účastníkom konania nemohol byť aj subjekt s právnou subjektivitou
zaoberajúci sa ochranou životného prostredia v právnej forme združenia, ktorý nie je ani vlastníkom,
ani správcom a ani obhospodarovateľom lesa. Právna forma združenia má svoje opodstatnenie v

sile názoru, keďže subjekt kolektívneho charakteru reprezentujúci väčšie množstvo jednotlivcov, by v
interakcii s názorom subjektu majúceho podľa hmotného práva priamy interes na veci, už mohol byť
relevantným a to aj s ohľadom na potrebu zachovania a ochrany práv na veci priamo hmotnoprávne
zainteresovaných osôb (napr. vlastník), pričom nie je na mieste obava, žeby bez povšimnutia ostal aj
hlas verejnosť zastupujúcich jednotlivcov, ktorých záujem v konaní môžu chrániť aj priamo títo jednotlivci

v pozícii zúčastnenej osoby alebo prostredníctvom štátneho orgánu ochrany prírody, ktorý do konania
vo veci programu starostlivosti o lesy predkladá svoje stanovisko, ktorý je podľa cit. 41 ods. 8 zákona
o lesoch pre vo veci konajúci správny orgán záväzným.

48. V tomto prípade žalobca svoju žiadosť z 24.01.2023 o účastníctvo v správnom konaní o schvaľovaní

programu starostlivosti o lesy v lesnom celku A. B. však odôvodnil iba všeobecným svojím prehlásením
o svojom poslaní a zameraní na úseku ochrany životného prostredia a s poukazom na potrebu
vnímať odkaz Aarhuského dohovoru vytvoriť verejnosti procesný priestor na efektívne zapojenie sa
do správnych rozhodovacích procesov vo veciach životného prostredia. Inými slovami žalobca svojužiadosť odôvodnil iba prehláseniami o všeobecne známych skutočnostiach a to, že je subjektom
angažujúcim sa na úseku ochrany prírody, najmä lesného ekosystému, ktorá skutočnosť je nesporne
nespochybniteľnou a chvályhodnou, avšak už bez konkretizácie svojho iba všeobecne proklamovaného

práva na zdravé životné prostredie v interakcii s konkrétnym schvaľovaným návrhom programu
starostlivosti o lesy v lesnom celku A. B.. Inými slovami, ako to vo svojom vyjadrení konštatoval aj
žalovaný, žalobca vo svojej žiadosti nekonkretizoval ani to, v ktorom konkrétnom atribúte (napr. ochrana
konkrétneho živočícha, či ochrana čistoty vody a pod.) by malo byť porušené jeho právo na zdravé
životné prostredie a nekonkretizoval ani to, v príčinnej súvislosti s ktorým konkrétnym aspektom na

schválenie správnemu orgánu predloženého návrhu programu starostlivosti o lesy v lesnom celku A.
B., by toto jeho právo malo alebo mohlo byť dotknuté (napr. súd fabuluje - ak by s navrhovaným
výrubom časti lesného porastu mohla byť ohrozená existencia nejakého živočícha alebo by sa mohlo
narušiť spevnenie pôdy a pod.). Je síce pravdou, že okresný úrad a ani žalovaný sa v žalobou
napadnutých rozhodnutiach uvedeným nezaoberali, avšak z dôvodu absencie uvedenej konkrétnej
argumentácie v žiadosti žalobcu, správne orgány ani nemali čo vyvracať, t.j. nemali k akým tvrdeniam

žalobcu preukazovať a zdôvodňovať prípadný opak, pričom súčasne správne orgány nepopreli princípy
Aarhuského dohovoru, ktorých sa žalobca v žiadosti dovolával. Z uvedeného dôvodu, správny súd
absenciu odôvodnenia aj o druhej kategórii účastníctva v interakcii na žiadosť žalobcu v žalobou
napadnutých rozhodnutiach nevzhliadol ako pochybenie takej intenzity, ktoré by zakladalo potrebu
ich zrušenia pre nezákonnosť, keďže v konečnom dôsledku, vzhľadom na obsah žiadosti žalobcu z

24.01.2023 o účasť v správnom konaní, by opätovné správne konanie bolo iba konaním pre konanie,
avšak nebolo by spôsobilým dosiahnuť zmenu v právnom statuse žalobcu v dotknutom konaní o
schvaľovaní programu starostlivosti o lesy v lesnom celku Nižná Jablonka pre dotknuté obdobie.

49. Vzhľadom na okolnosti veci, žalobca pritom, podľa správneho súdu mohol a mal možnosť svoju

žiadosť z 24.01.2023 konkretizovať, t.j. mohol uviesť ktorými konkrétnymi v programe navrhovanými
zmenami v starostlivosti o lesný celok Nižná Jablonka by mohlo dôjsť k vplyvu na ktorý konkrétny aspekt
životného prostredia, keďže okresný úrad listom č. OU-PO-OOP4-2021/015896/2-MOP zo 17.05.2021,
vyveseným na úradnej tabuli 18.05.2021 oznámil verejnosti, ktorej práva môžu byť vyhotovením
programu starostlivosti o tento les dotknuté, aby mu predkladala pripomienky k jemu predloženej správe

o hospodárení v lesnom celku Nižná Jablonka, ktoré pripomienky mali byť prerokované 01.07.2021
a teda mohli mať vplyv na tvorbu programu starostlivosti o dotknutý lesný celok aj do budúca, takže
žalobca sa mal možnosť o tejto správe dozvedieť a teda mohol mať vedomosť o jej konkrétnych častiach
a v dôsledku prerokovania pripomienok mohol mať vedomosť aj o konkrétnych požiadavkách na tvorbu
programu starostlivosti o dotknutý lesný celok do budúcna, aby vedel túto svoju vedomosť pretaviť do

zdôvodnenia žiadosti, prostredníctvom ktorej chcel do konania ingerovať v pozícii účastníka konania,
čo sa však nestalo. Žalobca teda mohol a mal svoju žiadosť konkretizovať, aby sa správne orgány mali
s čím vecne vysporiadať a aby táto procesná aktivita žalobcu bola skutočne efektívnym a konkrétnom
prínosom pre životné prostredie a pre vecné koncipovanie programu starostlivosti o les v dotknutom
lesnom celku a nie iba všeobecnou a neadresnou pohnútkou žalobcu motivovanou síce ušľachtilým

cieľom, avšak bez praktického dopadu na vec samu.
V uvedených súvislostiach sa správnemu súdu žiada pre komplexnosť veci opakovane podotknúť, že
žalobca majúc možnosť, ako už bolo uvedené, dozvedieť sa o správe o dovtedajšom hospodárení
v lesnom celku A. B., a teda majúc možnosť túto správu pripomienkovať a tak byť účastným aj na
etape konania o prerokovaní pripomienok, kde sa kreovali aj požiadavky na tvorbu nového projektu

starostlivosti o tento dotknutý lesný celok, túto možnosť nevyužil (pripomienky podal iný subjekt so
samostatnou právnou subjektivitou - VLK Východné Karpaty, pozn.) a žalobca nevyužil ani možnosť v
záujme veci, ktorú prehlasuje, vecne ingerovať do správneho konania o schvaľovaní už pripraveného
návrhu projektu starostlivosti o les v lesnom celku A. B. a to ani vyjadrením sa k podkladom pre
rozhodnutie v tomto konaní pred jeho vydaním, aj keď okresný úrad k tomu verejnosť vyslovene vyzval

listom zo 16.01.2023 zverejneným na úradnej tabuli okresného úradu od 17.01.2023 do 02.02.2023, a
napokon ani podaním vecne (nie iba formálne všeobecne) odôvodnenej žiadosti o priznanie žalobcovi
diapazónu práv účastníka konania paradoxne v situácii kedy nevyužil ani tie procesné práva, ktoré
do tej doby mal. No a napokon žalobca správnou žalobou z pozície zainteresovanej verejnosti
vecne nenapadol ani meritórne rozhodnutie okresného úradu č. OU-PO-OOP4-2023/001442-044 z

13.03.2023, ktorým okresný úrad vyhlásil lesy v lesnom celku Nižná Jablonka za ochranné lesy a schválil
pre tento lesný celok návrh programu starostlivosti o lesy na dobu 2022 - 2031.
V uvedených okolnostiach, tak aktivita žalobcu, ktorý sa podanou všeobecnou správnou žalobou
dovoláva iba prieskumu rozhodnutia o nepriznaní mu v danom konkrétnom administratívnom konanístatusu účastníka konania, za stavu kedy nevyužil ani len jemu priznané práva na administratívnom
konaní zúčastnenej osoby, ktoré v záujme ochrany životného prostredia využiť mohol a mal, sa môže
objektívne javiť iba ako formálna, bez reálneho faktického vplyvu na ochranu životného prostredia,

pričom v tomto smere podľa správneho súdu by neobstála ani argumentácia, že žalobca tak činí z
dôvodu právnej istoty zabezpečiť sebe ako aj prípadne iným predstaviteľom verejnosti paušálne status
účastníka konania v administratívnych správnych konaniach vo veci životného prostredia do budúcna,
pretože, ako už bolo uvedené a ako to vyplýva z cit. § 177 ods. 1 SSP, všeobecnou správnou žalobou
sa žalobca môže dovolávať ochrany iba svojich subjektívnych práv a nie práv iných subjektov a to iba v

príčinnej súvislosti s konkrétnym rozhodnutiu alebo opatrením orgánu verejnej správy a nie paušálne.

50.Akoužbolonaznačené,ajnapriektomu,žežalobcovi,vzhľadomnaokolnostíprípadu,nebolomožné
priznať status účastníka správneho konania o schválení projektu starostlivosti o les v dotknutom lesnom
celku Nižná Jablonka tak, ako to správne uzavreli v žalobou napadnutých rozhodnutiach aj žalovaný
a okresný úrad, tieto správne orgány plne rešpektujúc už vyššie opakovane zmienené posolstvo

Aarhuského dohovoru, zabezpečiť verejnosti zákonnú možnosť vstúpiť do rozhodovacích procesov
vo veciach životného prostredia, tak v konaní pred správnymi orgánmi, ako aj pred súdmi, správne
poukázali, že žalobca má túto možnosť a to ak nie ako účastník konania, tak ju má ako zúčastnená
osoba podľa cit. § 15a správneho poriadku v spojení s § 67 ods. 4 zákona o lesoch. Zúčastnená
osoba má zákonom garantovanú možnosť taktiež, ako aj účastník konania, aktívne vstupovať do

správneho konania vo veci programu starostlivosti o les a to včasným predkladaním návrhov, podnetov
či pripomienok a ovplyvniť tak rozhodnutie vo veci.
V uvedenej súvislosti neobstojí žalobný argument žalobcu, že v porovnaní s účastníkom konania
tak nemohol učiniť efektívne a včas, t.j. kedy mu boli prístupné ešte všetky možnosti pred vydaním
rozhodnutia, pretože žalobca ako na konaní zúčastnená osoba nemôže podať odvolanie proti

rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu tak, ako to môže urobiť účastník konania. V uvedenej
súvislosti správny súd uvádza, že je síce pravdou, že rozhodnutie prvostupňového a druhostupňového
správneho orgánu je potrebné vnímať ako celok, avšak je tiež nesporným, že proces tvorby, resp.
formovania (kreovania) rozhodnutia prebieha pred prvostupňovým správnym orgánom a odvolací
správny orgán už iba reviduje a to vo forme zrušenia, opravy alebo „dopovedania“ toho, čo ustálil

už prvostupňový správny orgán. Preto požiadavku včasného predkladania návrhov, podnetov či
pripomienok je v kontexte uvedeného potrebné vnímať tak, že subjekt by mal predložiť tieto svoje
podnety a návrhy, či argumenty už v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom a teda včas, a v
odvolacom konaní by mal predkladať už iba tie návrhy, ktoré bez svojej viny nemohol predložiť včas
už v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom. V uvedených súvislostiach sa uvedený argument

žalobcu o oslabení jeho postavenia, pretože ako zúčastnená osoba nemohol podať v správnom konaní
odvolanie javí byť ako samoúčelná, keďže, ako už bolo uvedené, žalobca „sťažujúci“ si na nemožnosť
podania odvolania v správnom konaní paradoxne nevyužil ani jedinú možnosť, ako vstúpiť už do
prvostupňového správneho konania a teda aktívne a včas. Okrem toho je nutné podotknúť, že zákon na
žiadnom mieste nevylučuje, aby verejnosť v postavení zúčastnenej osoby nemohla aktívne vykonávať

svoje procesné práva aj v odvolacom správnom konaní iniciovanom odvolaním účastníka konania.
Napokon, ako už bolo uvedené, žalobca a všeobecne verejnosť sa môže dovolávať prieskumu
rozhodnutia správnych orgánov vo veciach životného prostredia všeobecnou správnou žalobou bez
ohľadu na to, či verejnosť bola alebo nebola aktívnou aj v administratívnom konaní, v ktorom bolo toto
žalobou napadnuté meritórne rozhodnutie prijaté, ktorú možnosť žalobca ani v tomto prípade nevyužil.

Záverom správny súd uvádza, že v okolnostiach veci neobstojí ani žalobný argument žalobcu, podľa
ktorého jeho status sťa by zúčastnenej osoby v administratívnom konaní je neefektívnym, keďže ako
na konaní zúčastnená osoba má síce právo predkladať správnemu orgánu svoje návrhy a vyjadriť sa
k podkladu pre rozhodnutie (§ 3 ods. 2 správneho poriadku), avšak správny orgán už nemá zákonnú
povinnosť sa s týmito jeho návrhmi a vyjadrením ako s podkladom pre rozhodnutie vysporiadať tak,

ako je to v prípade návrhov a vyjadrení účastníka konania, keďže to nie je explicitne uvedené v cit. §
32 ods. 2 správneho poriadku. Tu je potrebné uviesť, že slovo „najmä“ v úvodnej vete cit. § 32 ods.
2 správneho poriadku evokuje, že v tomto ustanovení uvedený výpočet podkladov pre rozhodnutie
správneho orgánu je iba demonštratívny (príkladmy) a teda nie konečný, takže neobstoj názor žalobcu a
ani názor žalovaného v napadnutom rozhodnutí, žeby správny orgán nemal mať povinnosť v rozhodnutí

vysporiadať sa aj s návrhmi a vyjadreniami zúčastnenej verejnosti ako s podkladmi pre rozhodnutie tak,
ako to napokon predpokladá a vyžaduje aj cit. čl. 6 ods. 8 Aarhuského dohovoru, podľa ktorého cit.
„Každá Strana zabezpečí, aby pri rozhodovaní boli náležite zohľadnené výsledky účasti verejnosti.“ Akby tak správny orgán neučinil, jeho rozhodnutie by vo vzťahu k argumentom zainteresovanej verejnosti
bolo nepreskúmateľným a teda žalovateľným všeobecnou správnou žalobou.
Napokon ako nedôvodná sa javí byť aj argumentácia žalobcu jednako (i) v súvislosti s ním tvrdenou

potrebou aplikovať na tento prípad ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny (č. 543/2002 Z.
z.), pretože tento zákon už vo svojom § 1 ods. 2 vo vzťahu k ochrane jednotlivých zložiek životného
prostredia odkazuje ako na aplikovateľnú osobitnú právnu úpravu aj na zákon o lesoch a v cit. §
9 ods. 1 psím. m) zákona o ochrane prírody zákonodarca v súvislosti so schvaľovaním programu
starostlivosti o les vyslovene odkazuje na zákon o lesoch, a jednako (ii) v súvislosti s argumentom o

potrebe zohľadnenia projektu Natura 2000, čo je európska sústava chránených vtačích území a území
európskeho významu, do zoznamu ktorých nie je zaradený lesný celok A. B..

51. Na podporu uvedeného, správny súd argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Svk/2/2023 z 20.12.2024, ktorým bol v
obdobnej veci zrušený rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 S/27/2021 z 08.09.2022 v ktorom

mimo iné uviedol cit. „Možno konštatovať, že postup správneho orgánu, ktorý ekologickej organizácii
nepriznal postavenie účastníka konania (§ 41 ods. 18 zákona o lesoch v účinnom znení), ale zúčastnenej
osoby (§ 67 ods. 4 zákona o lesoch v účinnom znení) v konaní o schválenie Programu starostlivosti o
lesy, je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky aj Aarhuským dohovorom. … Článok 9 ods.
3 Aarhuského dohovoru síce zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť verejnosti prístup k spravodlivosti,

avšak ponecháva na ich diskrécii, či tento prístup zabezpečia prostredníctvom administratívneho alebo
súdneho konania. … Podobne článok 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru umožňuje zmluvným stranám
voľbu, či umožnia prístup k prieskumu pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom
ustanoveným na základe zákona. … Slovenská republika splnila svoje záväzky vyplývajúce z čl.
9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru prijatím § 42 Správneho súdneho poriadku, ktorý ekologickým

organizáciám okrem iného umožňuje podať všeobecnú správnu žalobu vo veci schválenia Programu
starostlivosti o lesy, aj v prípade, že mali v správnom konaní postavenie zúčastnenej osoby. ... Žalobcovi
je jednotlivými ustanoveniami vnútroštátneho právneho poriadku zabezpečená možnosť včasnej účasti
na rozhodovacom procese (§ 41 ods. 8, § 67 ods. 4 až ods. 6 zákona o lesoch) podľa čl. 6 Aarhuského
dohovoru, ako aj prístup k spravodlivosti (§ 42 SSP) podľa čl. 9 ods. 2, ods. 3 Aarhuského dohovoru.

Pokiaľ ekologická organizácia má v procese schvaľovania Programu starostlivosti o lesy postavenie
zúčastnenej osoby, neprichádza k porušeniu práv vyplývajúcich z čl. 9 ods. 2, 3 Aarhuského dohovoru,
pretože táto organizácia má právo súdneho prieskumu ako zainteresovaná verejnosť podľa § 42 SSP. ...
Pokiaľ ekologická organizácia má v procese schvaľovania Programu starostlivosti o lesy postavenie
zúčastnenej osoby, neprichádza k porušeniu práv vyplývajúcich z čl. 9 ods. 2, 3 Aarhuského dohovoru,

pretože táto organizácia má právo súdneho prieskumu ako zainteresovaná verejnosť podľa § 42 SSP.“

52. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel správny súd k záveru, že žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie okresného úradu sú
zákonne udržateľné, preto správny súd postupom podľa § 190 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023,

správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol tak, ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

53. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva
na správnom súde.“

54. Podľa § 168 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa
pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia
možno priznať len výnimočne.“

55. Podľa § 175 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

56. O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa cit. § 168

SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému
žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo
požadovať (žalovaný vyjadrovaním sa v konaní vykonával iba činnosť na úseku jemu zverenej správy
vecí verejných), správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

(§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).