Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623200953
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Dubovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1623200953.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek

senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XX, D., právne zast. JUDr. Michal Hargaš, advokát so sídlom Sasinkova 9, Bratislava,
IČO: 42 267 153, proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., právne zast. JUDr.
Dušan Mikuláš, advokát, Nejedlého 29, 841 02 Bratislava, IČO: 42 174 872, o určenie vlastníctva, na
odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 25.10.2024, č.k. 33C/18/2023-106,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanej sa proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Malacky, obec G., katastrálne územie G., zapísaných na
LV č. XXX vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor ako: pozemok parcely registra „C“
parcelné číslo XXXX/X, o výmere 1608 m2, druh pozemku orná pôda, pozemok parcely registra „C“
parcelné číslo XXXX/X, o výmere 1230 m2, druh pozemku vinica, pozemok parcely registra „C“ parcelné
číslo XXXX/X, o výmere 1130 m2, druh pozemku orná pôda, pozemok parcely registra „C" parcelné číslo

XXXX/X, o výmere 3535 m2, druh pozemku orná pôda o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/6 (ďalej
spolu len ako „nehnuteľnosti“ alebo „dar“) (výrok I.) a priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 628 ods.
1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 137 písm.
c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne po konštatovaní,

že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože určovací výrok súdu je
podkladom pre zápis vlastníctva žalobkyne ako darcu k daru (nehnuteľnostiam), ktorého evidovaným
vlastníkom je žalovaná, tým, že súd prvej inštancie považoval za nesporné, že strany sporu uzavreli
dňa 06.04.2022 Darovaciu zmluvu, ktorou žalobkyňa ako darkyňa previedla na žalovanú vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam (spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6) podľa V-2319/2022 zo dňa 26.06.2023
(ďalej len „Darovacia zmluva“). Predmetná Darovacia zmluva bola uzatvorená v zmysle ust. § 628
a nasl. Občianskeho zákonníka, účastníci sú v nej označení ako darca (žalobkyňa) a obdarovaný

(žalovaná) a v čl. I. (Preambula) je vyjadrená vôľa darcu darovať nehnuteľnosti špecifikované v tejto
zmluve obdarovanému, v článku II. (Predmet zmluvy), v ods. 2.2 je uvedené, že darca týmto daruje
obdarovanému nehnuteľnosti v rozsahu jeho podielového spoluvlastníctva a obdarovaný nehnuteľnosti
s vďakou prijíma do jej podielového spoluvlastníctva, podľa ods. 2.3 Darovacej zmluvy sa obdarovanýzároveň zaväzuje zabezpečiť darcu pre prípad núdze, choroby, staroby alebo iného stavu vyžadujúceho
pomoc obdarovaného, či už finančnú alebo iného charakteru, zaväzuje sa znášať všetky náklady
darcu na jeho zdravotnú starostlivosť, ubytovanie a poskytovať mu nevyhnutnú pomoc spojenú s

doopatrovaním vo vysokom veku. Súd prvej inštancie sa zaoberal (ne)platnosťou Darovacej zmluvy
z dôvodov, na ktoré poukázala žalobkyňa v žalobe, a to pre absenciu pojmového znaku bezplatnosti
Darovacej zmluvy a pre nedostatok slobody vôle žalobkyne, ktorú riešil ako predbežnú otázku. Súd prvej
inštancie poukázal na to, že darovacia zmluva ako dvojstranný právny úkon ku svojej platnosti vyžaduje
dodržanie formálnych a obsahových náležitostí požadovaných zákonom (§ 628 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka), že ide o typ bezodplatnej zmluvy (ktorá sa prejavuje v tom, že darca za poskytnutý dar
nedostáva žiadnu majetkovú protihodnotu), že pre darovaciu zmluvu je ďalej charakteristická zásada
dobrovoľnosti (poskytnutie daru nie je plnením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona alebo zo
zmluvy) a že z hľadiska právnych účinkov má význam prejavená vôľa darcu z vlastných prostriedkov
rozmnožiťmajetokobdarovaného.PopreskúmaníDarovacejzmluvydospelsúdprvejinštanciekzáveru,
že táto po formálnej stránke spĺňa náležitosti darovacej zmluvy - v záhlaví je uvedené, že bola uzavretá v

zmysle ust. § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka, účastníci sú v nej označení ako darca a obdarovaný,
v čl. I je vyjadrená vôľa darcu darovať nehnuteľnosti a vôľa strán, najmä obdarovanej, ktorá návrh
pripravovala, evidentne smerovala k uzavretiu darovacej zmluvy, nakoľko právny zástupca žalovanej na
pojednávaní uviedol, že zmluva ako taká bola bezodplatná a okrem záväzku darovania obsahovala aj
záväzok obdarovanej zaopatriť svoju matku ako bežné a zaužívané gesto. Súd prvej inštancie mal však

za to, že záväzky vyjadrené v Darovacej zmluve (ods. 2.2 a 2.3) sú vzájomne podmienené a nie je možné
oddeliť od seba časť Darovacej zmluvy obsahujúcej dojednanie o darovaní od časti, ktorej účelom bolo
dojednať podmienky zaopatrenia darkyne, preto sa stotožnil s názorom žalobkyne, že nie je naplnený
zákonný znak bezodplatnosti Darovacej zmluvy z dôvodu, že žalovaná ako obdarovaná sa zaviazala, že
ako protihodnotu za poskytnutie daru, zabezpečí žalobkyni ako darkyni potrebnú pomoc, finančnú alebo

iného charakteru. Konkrétne z článku II. ods. 2.3 Darovacej zmluvy v kontexte s ods. 2.2. podľa súdu
prvej inštancie vyplýva, že obdarovaný nadobúda dar za záväzok poskytnúť darcovi viaceré plnenia
nesporne majetkovej hodnoty vyjadriteľnej v peniazoch (napr. znášať náklady darkyne na jej zdravotnú
starostlivosť a ubytovanie), ktoré odseky bezprostredne po sebe nasledujú a jedná sa tak o vzájomnú
podmienenosť. Darovacia zmluva, v ktorej oproti záväzku žalobkyne ako darkyne poskytnúť dar, stojí

záväzokžalovanejakoobdarovanejposkytnúťzadarzaopatrenieokreminéhoajfinančnéhocharakteru,
nie je v skutočnosti bezodplatná tak, ako to výslovne požaduje ust. 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
S poukazom na to, že bezplatnosť ako pojmový znak darovacej zmluvy je naplnený len vtedy, ak
obdarovanému nevzniká nijaká povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch,
táto podmienka v prípade Darovacej zmluvy nebola naplnená. Záväzky žalovanej obsiahnuté v ods. 2.3

Darovacej zmluvy zabezpečiť darcu pre prípad núdze, choroby, staroby alebo iného stavu vyžadujúceho
pomoc obdarovaného, či už finančnú alebo iného charakteru, znášať všetky náklady darcu na jeho
zdravotnú starostlivosť, ubytovanie a poskytovať mu nevyhnutnú pomoc spojenú s doopatrovaním
vo vysokom veku, predstavujú formu protiplnenia, keď ich prostredníctvom sa darkyni (žalobkyni)
malo od žalovanej dostať majetkového ekvivalentu darovaných nehnuteľností a poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) sp. zn. 3Cdo/302/2009 zo dňa 24.02.2011. Z
uvedených dôvodov uzavrel, že Darovacia zmluva je neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka,
preto je žaloba o určenie práva spoluvlastníctva žalobkyne k nehnuteľnostiam dôvodná a súd prvej
inštancie jej vyhovel. Pokiaľ išlo o neplatnosť Darovacej zmluvy z dôvodu nedostatku slobody vôle v
zmysleust.§37ods.1Občianskehozákonníka,súdprvejinštancienepovažovalzapreukázanétvrdenia

žalobkyne, že Darovaciu zmluvu mala uzavrieť pod psychickým nátlakom žalovanej, zneužívajúc pritom
dlhodobo nepriaznivý fyzický a psychický zdravotný stav žalobkyne, ktoré tvrdenia boli žalovanou
popreté a na základe dôkazov, ktoré žalobkyňa k žalobe pripojila (uznesenie ČVS: KRP-146/2-VYS-
Ba-2022 zo dňa 18.11.2022 o odmietnutí trestného oznámenia podaného žalobkyňou na žalovanú z
dôvodu nenaplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu a trestného činu týrania blízkej

a zverenej osoby a lekársky nález od F. A. F. zo dňa 12.05.2022), neboli tieto tvrdenia riadne preukázané
a žalobkyňa nenavrhla na podporu svojich tvrdení vykonať iné dôkazy, preto súd prvej inštancie musel
skonštatovať, že neuniesla dôkazné bremeno, čo sa týka dôvodu neplatnosti Darovacej zmluvy pre
nedostatok slobody vôle žalobkyne ako darkyne pri jej uzatváraní. O nároku na náhradu trov konania súd
prvej inštancie rozhodoval podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP, posudzoval

úspech vo veci, a preto úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, dôvodiac ust.
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazovk nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a žiadala napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobu zamietnuť a nepriznať
žalovanej nárok na náhradu trov konania. Zhrnula, že predmetom sporu (po zmene žaloby) bolo určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré žalobkyňa dobrovoľne Darovacou zmluvou previedla na
svoju dcéru – žalovanú, ktorá s ňou v tom čase bývala s tým, že predmetný úkon spravila dobrovoľne
a dohodla sa s dcérou, že s ňou bude aj naďalej bývať a bude jej pomáhať. Dôvody, o ktoré
žalobkyňa oprela svoju žalobu boli dva (i) absolútna neplatnosť Darovacej zmluvy pre nedostatok
vôle a (ii) skutočnosť, že sa malo jednať o podmienenú zaopatrovaciu Darovaciu zmluvu, pričom prvý

dôvod súd prvej inštancie mal za nepreukázaný, s čím sa žalovaná plne stotožnila, avšak druhý z
dôvodov, pre ktorý mala byť Darovacia zmluva absolútne neplatná, súd prvej inštancie uznal, pričom
mal za to, že tento dar bol podmienený plnením zo strany žalovanej, pričom poukázal identicky
ako právny zástupca žalobkyne na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/302/2009 zo dňa 24.02.2011. S
poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka namietala žalovaná, že podľa tvrdení žalobkyne a
záveru súdu prvej inštancie absolútnu neplatnosť Darovacej zmluvy spôsobili dve jej ustanovenia:

„2.2 Darca týmto daruje Obdarovanému Nehnuteľnosti v rozsahu jeho podielového spoluvlastníctva a
Obdarovaný Nehnuteľnosti s vďakou prijíma do jej podielového spoluvlastníctva. 2.3 Obdarovaný sa
zároveň zaväzuje zabezpečiť Darcu pre prípad núdze, choroby, staroby alebo iného stavu vyžadujúceho
pomoc Obdarovaného, či už finančnú alebo iného charakteru. Obdarovaný sa zaväzuje znášať všetky
náklady A. na jeho zdravotnú starostlivosť, ubytovanie a poskytovať mu nevyhnutnú pomoc spojenú s

doopatrovaním vo vysokom veku“. Žalovaná mala za to, že dané ustanovenia Darovacej zmluvy, ktoré
sú bežne obsiahnuté aj v iných zmluvách, ktoré boli katastrom nehnuteľností bežne zavkladované (teda
bola už posudzovaná ich platnosť a súlad so zákonom), nie sú vzájomne prepojené takým spôsobom,
že by vytvárali a spĺňali charakter podmienenej zaopatrovacej darovacej zmluvy. Žalovaná poukazovala
na to, že v ods. 2.2 Darovacej zmluvy sa nachádza dvojstranný právny úkon, na základe ktorého

žalobkyňa daruje žalovanej nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby a žalovaná ich v postavení
obdarovanej prijíma, ktorý dvojstranný právny úkon nijako priamo nenadväzuje na jednostranné
vyhlásenie žalovanej uvedené v ods. 2.3 Darovacej zmluvy, v ktorom sa nachádza samostatný záväzok
vo forme jednostranného vyhlásenia obdarovanej (žalovanej) o tom, že sa o svoju matku postará, a tento
záväzok je jednostranným vyhlásením, pričom ho žalobkyňa nemusí prijať v budúcnosti a zároveň akt

darovania nie je podmienený takýmto prípadným plnením zo strany žalovanej voči jej matke (žalobkyni).
Vychádzajúc z rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo/302/2009 zo dňa 24.02.2011, o ktorý opiera žalobkyňa aj
súd prvej inštancie svoju právnu argumentáciu, je nutné skúmať, či „v danom prípade uzavreli zmluvu
jednu alebo dve, a ak uzavreli dve zmluvy, či sú navzájom oddeliteľné a spôsobilé samostatnej existencie
alebo či predstavujú jeden nedeliteľný celok. ... Pojmový znak darovacej zmluvy – bezplatnosť je splnený

vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká právna povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu, t.j.
hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch.“ Podľa žalovanej práve podmienenosť – teda povinnosť poskytnúť
za dar majetkovú hodnotu - nie je v ustanoveniach ods. 2.2 a 2.3 Darovacej zmluvy obsiahnutá,
keď záväzok v ods. 2.3 Darovacej zmluvy, ku ktorému sa bez prijatia darkyňou žalovaná v postavení
obdarovanej zaviazala, je podľa jeho formulácie schopný vystupovať samostatne bez väzby na záväzok

obsiahnutý v ods. 2.2 Darovacej zmluvy. Záver súdu prvej inštancie o vzájomnej podmienenosti oboch
záväzkov Darovacej zmluvy však protichodne súd prvej inštancie následne odôvodnil, ak uviedol, že
žalovaná ako obdarovaná sa zaviazala, že ako protihodnotu za poskytnutie daru zabezpečí žalobkyni
ako darkyni potrebnú pomoc, finančnú alebo iného charakteru. Zo žiadneho ustanovenia Darovacej
zmluvy nevyplýva, že sa obdarovaná zaviazala k jej plneniu podľa ods. 2.3 Darovacej zmluvy ako

protihodnotu za poskytnutie daru; takéto závery sú iba dohadom a nesprávnym skutkovým záverom
konajúceho súdu, ktorý spôsobil aj nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie. Na
základe uvedených dôvodov mala žalovaná za to, že súd prvej inštancie dospel pri hodnotení dôkazov
k nesprávnym skutkovým záverom a vec preto aj nesprávne právne posúdil.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že s poukazom na vykonané dokazovanie
má za to, že nárok žalobkyne je dôvodný a rozsudok súdu prvej inštancie je správny a zákonný a
navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobkyni
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. Žalobkyňa rešpektovala názor súdu prvej inštancie
pokiaľ išlo o neplatnosť Darovacej zmluvy z dôvodu nedostatku slobody vôle v zmysle ust. § 37 ods.

1 Občianskeho zákonníka, na druhej strane súhlasila s názorom konajúceho súdu, že nie je naplnený
zákonný znak bezodplatnosti v Darovacej zmluve z dôvodu, že žalovaná ako obdarovaná sa zaviazala,
že ako protihodnotu za poskytnutie daru zabezpečí žalobkyni ako darkyni potrebnú pomoc, finančnú
alebo iného charakteru a preto je Darovacia zmluva neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.Žalobkyňa zopakovala, že má za to, že v prípade Darovacej zmluvy nie je naplnený pojmový znak
bezodplatnosti darovania v zmysle ust. § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď z ust. ods. 2.3
Darovacej zmluvy v kontexte s ods. 2.2 Darovacej zmluvy vyplýva, že obdarovaná nadobúda dar za

záväzok poskytnúť darkyni viaceré plnenia nesporne majetkovej hodnoty vyjadriteľnej v peniazoch.
Záväzokobdarovanejzabezpečiťdarkynipreprípadnúdze,choroby,staroby,aleboinéhostavufinančnú
alebo inú pomoc, znášať náklady darkyne na jej zdravotnú starostlivosť, náklady na ubytovanie a
poskytovať jej nevyhnutnú pomoc spojenú s doopatrovaním vo vysokom veku nepochybne predstavuje
formu protiplnenia, ktorého prostredníctvom sa má darkyni dostať od obdarovanej majetkový ekvivalent

za poskytnutý dar, preto je Darovacia zmluva neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. K
argumentácii, že Darovacia zmluva bola v katastri nehnuteľností zavkladovaná a kataster je povinný
skúmať platnosť Darovacej zmluvy po jej obsahovej stránke, mala žalobkyňa za to, že kataster skúma
iba podstatné náležitosti Darovacej zmluvy a nie jej obsahovú časť. Žalobkyňa nesúhlasila s názorom
žalovanej, že záväzky v Darovacej zmluve nie sú vzájomne podmienené a súhlasila s názorom súdu
prvej inštancie o ich vzájomnej podmienenosti (ods. 2.2 a 2.3 Darovacej zmluvy), že nie je možné od

seba oddeliť časť Darovacej zmluvy obsahujúcej dojednanie o darovaní od časti, ktorej účelom bolo
dojednať podmienky zaopatrenia darkyne. Z Darovacej zmluvy tak vyplýva, že obdarovaná nadobúda
darzazáväzokposkytnúťdarkyniviaceréplnenianespornemajetkovejhodnotyvyjadriteľnejvpeniazoch
(napr. znášať náklady darkyne na jej zdravotnú starostlivosť a ubytovanie), ktoré odseky bezprostredne
po sebe nasledujú a vyjadrujú vzájomnú podmienenosť. Darovacia zmluva, v ktorej oproti záväzku

žalobkyne ako darkyne poskytnúť dar, stojí záväzok žalovanej ako obdarovanej poskytnúť za dar
zaopatrenie okrem iného aj finančného charakteru, nie je v skutočnosti bezodplatná tak, ako to výslovne
požaduje ust. 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je Darovacia zmluva neplatná podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka.

5. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadrila podaním zo dňa 23.02.2025 a zopakovala, že od
počiatkunesúhlasísoskutočnosťamiuvádzanýmivžalobeazotrvávanavšetkýchtvrdeniachuvedených
v odvolaní, keď súd prvej inštancie vyhovel žalobe výlučne z dôvodu, že sa malo jednať o tzv.
podmienenú darovaciu zmluvu, ktorá by spôsobovala jej absolútnu neplatnosť, pričom zo žiadneho
z ustanovení Darovacej zmluvy nevyplýva podmienenie daru opatrovaním alebo iným protiplnením

(ods. 2.2 Darovacej zmluvy je dvojstranný právny úkon spočívajúci v darovaní a prijatí daru a ods.
2.3 Darovacej zmluvy je jednostranným vyhlásením obdarovanej) a formulácia, akú použila žalovaná
v postavení obdarovanej používajú obdarovaní bežne, čo by spôsobilo značnú právnu neistotu na
katastroch, ako aj v dedičských konaniach, kde by mnohí dedičia namietali platnosť daru dávno pred
úmrtím.

6. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej viac nevyjadrila.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §
378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo

o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska
procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

9. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu a napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa sa
žalobou (po zmene žaloby) domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré ako darkyňa
previedla Darovacou zmluvou v prospech žalovanej ako obdarovanej, a to na tom skutkovom základe,
že (i) nie je naplnený pojmový znak bezodplatnosti darovania v zmysle ust. § 628 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, keď v článku II. ods. 2.3 Darovacej zmluvy vyjadrený záväzok obdarovaného zabezpečiť
darcovi pre prípad núdze, choroby, staroby, alebo iného stavu finančnú alebo inú pomoc, znášať náklady
darcu na jeho zdravotnú starostlivosť, náklady na ubytovanie a poskytovať mu nevyhnutnú pomoc
spojenú s doopatrovaním vo vysokom veku, predstavuje v spojení s ods. 2.3 Darovacej zmluvy formu
protiplnenia, ktorého prostredníctvom sa má darcovi dostať od obdarovaného majetkový ekvivalent

za poskytnutý dar, čím nie je naplnená podmienka bezodplatnosti Darovacej zmluvy ako jedna z
podstatných náležitosti darovacej zmluvy, v dôsledku čoho je Darovacia zmluva neplatná v zmysle ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka, a (ii) zároveň tvrdila, že nie je naplnená ani podmienka slobody vôle
obdarovať ako ďalšia z podstatných náležitosti darovacej zmluvy, a preto Darovacia zmluva je neplatnáaj v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka - žalobkyňa namietala, že Darovaciu zmluvu uzavrela
pod psychickým nátlakom žalovanej, zneužívajúc pritom jej dlhodobo nepriaznivý fyzický a psychický
zdravotný stav, spôsobený dlhodobo narušenými rodinnými vzťahmi a nedobrým zaobchádzaným v

rámci spoločného bývania so žalovanou. Súd prvej inštancie vyvodil neplatnosť Darovacej zmluvy podľa
ust. § 39 Občianskeho z dôvodu absencie bezoplatnosti ako pojmového znaku darovania, nestotožnil
s námietkou o jej neplatnosti z dôvodu nedostatku slobody vôle podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie nepovažoval za preukázanú žalobkyňou.

10.Podstatnáodvolaciaargumentáciažalovanejspočívalavtom,žeust.ods.2.2a2.3Darovacejzmluvy
nie sú vzájomne prepojené spôsobom, že by vytvárali a spĺňali charakter podmienenej zaopatrovacej
darovacejzmluvy,pretoževods.2.2Darovacejzmluvysanachádzadvojstrannýprávnyúkon(žalobkyňa
daruježalovanejnehnuteľnostiažalovanáichvpostaveníobdarovanejprijíma),ktorýdvojstrannýprávny
úkon nijako priamo nenadväzuje na jednostranné vyhlásenie žalovanej uvedené v ods. 2.3 Darovacej
zmluvy, v ktorom sa nachádza samostatný záväzok vo forme jednostranného vyhlásenia obdarovanej

žalovanej (o tom, že sa o svoju matku postará), ktorý žalobkyňa nemusí prijať v budúcnosti a zároveň akt
darovania nie je podmienený takýmto prípadným plnením zo strany žalovanej voči žalobkyni ako matke.
Namietala nesprávnu interpretáciu rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo/302/2009 s tým, že podľa žalovanej
práve podmienenosť – teda povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu - nie je v ust. ods. 2.2 a 2.3
Darovacej zmluvy obsiahnutá, keďže záväzok v ods. 2.3 Darovacej zmluvy, ku ktorému sa bez prijatia

darkyňou žalovaná v postavení obdarovanej zaviazala, je podľa jeho formulácie schopný vystupovať
samostatne bez väzby na záväzok obsiahnutý v ods. 2.2 Darovacej zmluvy; zo žiadneho ustanovenia
Darovacej zmluvy podľa žalovanej nevyplýva, že sa obdarovaná zaviazala k jej plneniu podľa ods. 2.3
Darovacej zmluvy ako protihodnotu za poskytnutie daru.

11. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa ust. § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť

písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu
veci pri darovaní.

13. Podľa ust. § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

14. Základnou otázkou, ktorú bolo v danom prípade potrebné posúdiť, bola otázka, či strany
sporu uzavreli v jednej listine – Darovacej zmluve – jednu alebo dve zmluvy (darovaciu zmluvu a
nepomenovanú zmluvu), a ak uzavreli dve zmluvy, či sú navzájom oddeliteľné a spôsobilé samostatnej

existencie alebo či predstavujú jeden neoddeliteľný celok, a či darovacia zmluva bola alebo nebola
bezplatná.

15. Z ust. § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že darovacou zmluvou darca prenecháva alebo
sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, že by mal na to právnu

povinnosť, a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Základnými znakmi darovacej zmluvy sú teda
predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť. Predmetom darovacej zmluvy nemusí byť len vec, ktorú
obdarovaný prijíma do vlastníctva, ale môže ním byť aj poskytnutie iného majetkového prospechu, napr.
odpustenie dlhu, vykonanie nejakej činnosti v prospech obdarovaného a pod. Pojmový znak darovacej
zmluvy – bezplatnosť - je splnený vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká právna povinnosť poskytnúť

za dar majetkovú hodnotu, t.j. hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. Judikatúra už v minulosti pripustila,
aby zaopatrovacia zmluva bola súčasťou darovacej zmluvy. Avšak pokiaľ sú oba úkony uzatvorené na
jednej listine, stále ide o dva právne úkony, ktorých platnosť sa posudzuje osobitne. Prevzatie záväzku
poskytnúť primerané zaopatrenie v čase choroby a staroby sa uskutočňuje na základe zaopatrovacej
zmluvy, ktorá sa uzatvára v zmysle ust. § 51 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účastníci môžu

uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo
účelu tohto zákona.16. Na rozdiel od súdu prvej inštancie má odvolací súd za to, že v Darovacej zmluve je stranami
dohodnutá samostatná zaopatrovacia zmluva v čl. II ods. 2.3 Darovacej zmluvy, ktorá je typovo
inominátnou zmluvou podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka. Samotná skutočnosť, že Darovacia

zmluva obsahuje aj zaopatrovaciu zmluvu a že sú na jednej listine neznamená, že by neboli samostatne
oddeliteľné a spôsobilé samostatnej existencie. Naopak, oddeliteľnosťou zaopatrovacej zmluvy na
platnosti a účinnosti nestrácajú a sú spôsobilé vyvolať želateľné právne účinky aj ako právne úkony
na samostatných listinách. Podmienenosť a neoddeliteľnosť nemožno vyvodiť ani z jednoznačného
jazykového vyjadrenia oboch ustanovení Darovacej zmluvy, keď ich znenie nezodpovedá prejavu vôle

podmieniť darovanie zaopatrením a takého dojedanie neindikuje ani použitie slova „zároveň“ v ods.
2.3 Darovacej zmluvy, ktoré znamená v rovnakom čase existenciu iného samostatného a súčasne
existujúceho záväzku (zaopatrovacieho) ako darovanie. V čase uzatvárania Darovacej zmluvy a z
vykonaných dôkazov vyplýva, že žiadna zo zmluvných strán nepodmieňovala uzatvorenie Darovacej
zmluvy proti plneniu, resp. nekládla si podmienku zriadiť zmluvu o zaopatrení matky (darkyne); uvedené
žalobkyňa v žalobe ani v priebehu konania ani len netvrdila (neposkytla žiadne substancované tvrdenia

o uvedenej skutočnosti) ani nepreukazovala. Odvolací súd tak má zhodne so žalovanou za to, že
žalobkyňavpriebehukonanianepreukázalaobjektívneexistenciupodmienenostiuzatvoreniaDarovacej
zmluvy a zaopatrovacej zmluvy a na preukázanie viazanosti a podmienenosti nepredložila žiadne
dôkazy. Je tak dôvodné prisvedčiť argumentácii žalovanej, že záväzok obdarovanej uvedený v ods.
2.3 Darovacej zmluvy je samostatným sekundárnym záväzkom, pričom samotné darovanie priamo

nenadväzuje na tento záväzok (ani naopak) a nie je podmienené jeho plnením.

17. Na okraj a na podporu správnosti uvedeného záveru, odvolací súd poukazuje na to, že z dôkazu
vykonaného súdom prvej inštancie – z uznesenia ČVS: KRP-146/2-VYS-Ba-2022 zo dňa 18.11.2022
o odmietnutí trestného oznámenia podaného žalobkyňou na žalovanú z dôvodu nenaplnenia znakov

skutkovej podstaty trestného činu podvodu a trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, vyplýva,
že sama žalobkyňa pred vyšetrovateľom uviedla, že za darovanie jej dcéra nič nesľúbila, žalobkyňa
(oznamovateľka) od toho nič neočakávala, dcéra jej nehovorila nič o tom, že sa o ňu postará; žalovaná
uviedla, že matka nežiadala za darovanie bytu žiadnu protihodnotu, že samozrejme považovala za
normálne,žesaomatkupostarádokoncajejživota, žesaotomsmamounebaviliaanitonepovažovala

za potrebné, pretože sa o ňu stále starala a tak to malo byť aj naďalej. Uvedené podľa odvolacieho súdu
potvrdzuje, že záväzok voči matke bol dohodnutý len preto, aby si žalovaná splnila svoje subjektívne
morálne záväzky.

18. K záväzku žalovanej postarať sa o žalobkyňu sa na dôvažok žiada podporne poukázať aj na ust.

§ 66 Zákona o rodine, v zmysle ktorého deti, ktoré sú schopné sami sa živiť, sú povinné zabezpečiť
svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Rodičia a deti majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť,
ktorá akcentuje výlučnosť príbuzenského vzťahu v priamej línii podobne ako napríklad ustanovenia
o dedičskom práve. Ide o také osobné vzťahy, na ktorých rozvíjaní a upevňovaní má štát osobitný
záujem. Preto tak ako ukladá povinnosť rodičom vyživovať svoje dieťa vždy, keď nie je schopné samé

sa živiť, ukladá aj dieťaťu povinnosť postarať sa o primeranú výživu svojich rodičov, ak to oni potrebujú.
Je pritom potrebné zdôrazniť, že výživou treba rozumieť nielen uspokojovanie stravovacích potrieb
(tzv. výživa v užšom slova zmysle), ale aj uspokojovanie ostatných odôvodnených potrieb – bývania,
zdravotného stavu, kultúry a pod. (por. H., B. Zákon o rodine. Komentár. 2. vydanie. Bratislava : C.
H. Beck, 2013, 425, 426 s.). Z hľadiska praxe by malo byť prirodzené, že deti plnia túto vyživovaciu

povinnosť spontánne vždy, keď to rodičia potrebujú. I podľa judikatúry (R 72/1963) nie je vylúčené, aby
vyživovacia povinnosť bola splnená vo forme úkonov pre oprávnenú osobu (pozri primerane rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.05.2025 sp. zn. 28Co/95/2024).

19. Pri posúdení (ne)platnosti Darovacej zmluvy odvolací súd preferoval výklad platnosti Darovacej

zmluvy oproti výkladu neplatnosti Darovacej zmluvy s prihliadnutím na preukázanú vôľu žalobkyne pri
uzatváraní darovacej zmluvy, pretože nebolo preukázané, že bola podmienená iným protiplnením. V
konaní nebola preukázaná subjektívna vôľa žalobkyne o odplatnosť Darovacej zmluvy. Žalobkyňa a
žalovaná dosiahli zhodu na podstatných náležitostiach Darovacej zmluvy, ktorá bola bezodplatná, a
pretoniejemožnépovažovaťtútozmluvuzaabsolútneneplatnúpreabsenciubezodplatnosti.Zdôvodov

uvedených vyššie tak odvolací súd právne posúdil uvedenú Darovaciu zmluvu za platnú, keď samotný
(a samostatný) zaopatrovací záväzok, bez vnútornej subjektívnej vôle darcu, ktorá musí byť objektívne
preukázaná, nesvedčí o odplatnosti Darovacej zmluvy.20. Na okraj odvolací súd poukazuje na to, že za splnenia zákonných predpokladov zakotvených v ust.
§ 630 Občianskeho zákonníka ostáva žalobkyni ako darkyni zachované právo domáhať sa od žalovanej
ako obdarovanej vrátenia daru.

21. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za pre
konanie nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd
reagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS
251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľky už
nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie a privodiť úspech odvolaniu, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

22. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. §
388 CSP zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietol.

23. O celkových trovách konania t.j. prvoinštančného a odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol

v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP a ust. § 396 ods. 1 a 2
CSP. Vychádzajúc z toho, že žalovaná bola v konaní plne úspešná, patrili by trovy konania v plnej
výške žalovanej, ktorá si však trovy voči žalovanej výslovne neuplatnila, nežiadala ich a navrhla tieto jej
nepriznať, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania od neúspešnej
žalobkyni nepriznal.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).