Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 30, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 109P/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125205115
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Vondrová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125205115.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom
ako matka, zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava,
dieťa rodičov – matky: C. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, E., zastúpenej advokátkou
JUDr. Máriou Staríčkovou, Paulínska 19A, Trnava, a otca: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom
F. B. XX, G., o úpravu rodičovských práv a povinností, o návrhu matky na nariadenie neodkladného

opatrenia

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na Okresnom súde Trnava dňa 03.07.2025 matka žiadala, aby súd upravil výkon
rodičovských práv a povinností k maloletému A. B., narodenému XX.XX.XXXX tak, že maloletého zverí
do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka bude mať právo zastupovať maloletého a spravovať jeho

majetok,otcoviuložípovinnosťprispievaťnavýživumaloletéhosumou400eurmesačnevždydo15.dňa
v danom mesiaci k rukám matky, styk otca s maloletým zostane bez úpravy. Súčasne matka žiadala, aby
súd do rozhodnutia vo veci samej upravil pomery účastníkov neodkladným opatrením, ktorým rozhodne
o dočasnom zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a otca zaviaže povinnosťou prispievať
na výživu maloletého sumou 250 eur mesačne vždy do 15. dňa v danom mesiaci k rukám matky.
Matka v návrhu uviedla, že spolu s otcom maloletého dlhodobo žili a pracovali v Spojenom kráľovstve

Veľkej Británie a Severného Írska, kde sa narodil aj maloletý A.. Maloletý pochádza z manželstva,
ktoré s otcom uzatvorili dňa 08.08.2015 v rímskokatolíckom kostole v E. a ktoré bolo rozvedené
rozsudkom Súdu pre veci rodiny Liverpool, č. spisu: LV20D05896 zo dňa 28.05.2021, právoplatným
dňom 16.07.2021 (a ktorého uznanie je predmetom konania vedeného na základe návrhu matky na
Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 22Cud/40/2025). Matka uvádza, že dôvodom rozvodu bolo
psychické týranie matky zo strany otca, limitovanie návštev rodiny matky na Slovensku, strach matky o

syna a užívanie návykových látok otcom. Uvedené bolo podľa vyjadrenia matky preukázané v osobitnom
konaní vedenom na úrade pre starostlivosť o deti (Child Maintenance Service), kedy bol otcovi zakázaný
styk/kontakt s maloletým (z dôvodu podozrenia zo zneužívania maloletého a nevrátenia maloletého
matke po styku s otcom po dobu cca 2 týždne bez kontaktu s matkou). Od rozvodu manželstva
matka nemala s otcom žiaden kontakt, zo spoločného miesta pobytu v Anglicku sa presťahovala do
azylového domu a odtiaľ na Slovensko, o pobyte otca nemá aktuálne žiadne bližšie informácie (nemá

ani vedomosť, či sa stále zdržiava v Anglicku, alebo na adrese trvalého pobytu u svojej matky). S
otcom komunikovala iba prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodu vyžiadania súhlasu s uznaním
rozsudku o rozvode elektronicky, na ktorý odpovedal, pokiaľ išlo o uznanie rozsudku o rozvode, k
výživnému ani k svojmu aktuálnemu pobytu sa nevyjadril. Matka v návrhu ďalej uvádza, že maloletý
formálne nie je zverený do jej starostlivosti, so súhlasom otca sa však s maloletým presťahovala na
Slovensko, kde aj plánuje zotrvať, pričom dôvodí, že súčasné bydlisko maloletého možno považovať za

jeho obvyklý pobyt, poukazujúc pritom na právne dôsledky z toho plynúce, ktoré zakladajú právomoc
tunajšieho súdu na konanie. Matka v tomto kontexte uvádza, že maloletý navštevuje Základnú školuv E., 1. ročník, v mieste svojho bydliska má silné rodinné zázemie (starí rodičia, širšie príbuzenstvo).
Pokiaľ ide o spôsob výkonu osobnej starostlivosti a prispievanie na výživu maloletého zo strany otca,
z vyjadrení matky uvádzaných v návrhu vyplýva, že v súčasnosti starostlivosť o maloletého vykonáva

bez akejkoľvek účasti otca, najskôr otec sám prispieval na výživu sumou 250 eur mesačne, počas
jej pobytu v azylovom dome v zahraničí bolo matke posielané výživné v minimálnej výške vymáhané
prostredníctvom úradu pre starostlivosť o deti v Británii (Child Maintenance Service), a to v sume 160
eur mesačne, pričom suma, ktorá bola poukazovaná matke na účet bola už znížená o náklady pre
kanceláriu, ktorá sprostredkovala komunikáciu a dohody s otcom a ktorá matkin nárok vymáhala (platby

od otca boli v pôvodnej výške 250 eur mesačne), no potom, čo otec začal zatajovať svoj príjem, matke
už neboli vyplatené žiadne prostriedky. Matka sa domnieva, že otec musí v Británii dosahovať príjem,
aby si zabezpečil bývanie a ostatné životné potreby, pričom podľa druhu práce vykonávaného v čase,
keď spolu bývali (práca na vysokozdvižnom vozíku), je priemerný príjem v Británii po prepočte 2.116
eur – 2.295 eur a na Slovensku priemerne 1.161 eur. K výške žiadaného výživného matka poukazuje
na metodiku Ministerstva spravodlivosti k určeniu výšky výživného, podľa ktorej 20 % zo sumy 1.161

eur predstavuje sumu 232,20 eura a ďalej vychádza zo sumy, na ktorú sa otec dobrovoľne zaviazal
a ktorú aj určil Child Maintenance Service v r. 2020 (55,49 libier týždenne, čo predstavuje 221,96 eur
mesačne po prepočte kurzom NBS). Na základe uvedeného preto matka navrhuje, aby súd určil už
neodkladnýmopatrenímvýživnévovýške250eur,atovzhľadomnaskutočnosť,žeotecmusídosahovať
príjem vyšší, v opačnom prípade by jeho zotrvanie v Británii postrádalo zmysel, keďže matka nemá

vedomosť o inej žene alebo rodine otca, ktorá by bola dôvodom na zotrvanie v Británii, pričom v prípade,
ak by sa otec už nenachádzal v Británii, ale v SR, žiadaná suma odzrkadľuje pomery v SR. K svojim
pomerom matka uviedla, že jej aktuálny príjem predstavuje príjem zo zamestnania (zákaznícka linka
spoločnosti Tesco) v priemere 1.460 eur a rodinný prídavok vo výške 60 eur. Spolu s maloletým býva
v rodinnom dome spolu so svojimi rodičmi. Maloletý navštevuje 1. ročník základnej školy, okrem bežných

detských ochorení (respiračné choroby a gastritída) je alergik (roztoče, orechy a iné), máva sťažené
dýchanie, bola indikovaná potreba výberu mandlí, berie tri lieky na alergiu s nákladmi 20 eur mesačne.
Svoje výdavky matka vyčíslila v celkovej výške 441,56 eura mesačne a špecifikovala ich v prepočte
na mesiac nasledovne: internet a telefón 68,06 eura, plyn 23,50 eura, elektrina 13,50 eura, internet
12,50 eura, poplatok komunálny odpad 5,20 eura, voda 18,80 eura, strava 200 eur, oblečenie 30 eur,

spoločenské aktivity 40 eur, lieky, vitamíny, kozmetika, drogéria 30 eur. Výdavky na maloletého matka
vyčíslila v celkovej výške 620,65 eura na mesiac a špecifikovala nasledovne: školské potreby, pomôcky,
príspevok rodičov (ZRPŠ) 25 eur, voda 18,80 eura, plyn 23,50 eura, obedy škola 10 eur, družina 20
eur, krúžok floorball 25 eur, spoločenské aktivity (kino, herňa, ihrisko) 40 eur, strava 300 eur, kozmetika,
drogéria 30 eur, lieky, vitamíny 40 eur, oblečenie 70 eur, letný tábor (v sume 220 eur) po prepočte na

mesiac 18,35 eura. Matka ďalej poukázala na svoj mimoriadny výdavok súvisiaci so svojím zdravotným
stavom, v dôsledku ktorého už absolvovala jednu operáciu a v septembri ju čaká operácia druhej
končatiny v sume 2.800 eur, dodávajúc, že cena je vyššia z dôvodu jednodňovej operácie a možností
prepustenia do domácej liečby, aby sa mohla starať o maloletého, ako aj z dôvodu kratšej „čakacej doby“
naoperáciu.Potrebunariadenianeodkladnéhoopatreniamatkaodôvodnilatiežtým,ženakoľkonemôže

požiadať ani Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o náhradné výživné a ani nemôže prostredníctvom
Centra pre medzinárodnú ochranu detí vymáhať výživné od otca v Británii, je daná naliehavosť vydania
rozhodnutia o uložení povinnosti otcovi podieľať sa na výživnom práve neodkladným opatrením, v
prípade neplnenia ktorého môže Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytnúť matke náhradné
výživné do času, kým bude rozhodnuté vo veci samej, príp. do vymoženia plnenia prostredníctvom

Centra pre medzinárodnú ochranu detí. Matka vyslovila obavy, že konanie vo veci samej môže byť
sťažené objektívnymi prieťahmi z dôvodu cudzieho prvku a neznámeho pobytu otca, pričom bez určenia
vyživovacej povinnosti neodkladným opatrením nebude zabezpečená bezodkladná výživa maloletého.
Náhradné výživné pritom nemôže byť Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny matke poskytnuté bez
rozhodnutia súdu hoci aj vo forme neodkladného opatrenia a nemôže byť zahájený ani postup Centra

pre medzinárodnú ochranu detí smerujúce k zisteniu pobytu a príjmu otca v zahraničí, ktorého výsledok
by uľahčil a urýchlil konanie vo veci samej. Navrhovaná suma výživného neodkladným opatrením
250 eur vychádza z predchádzajúcich dobrovoľných plnení zo strany otca a nedosahuje ani polovicu
výdavkov matky na maloletého. Neodkladnosť potreby určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému
neodkladným opatrením vyplýva podľa matky aj z toho, že otec ako rodič je povinný podieľať sa na

výžive, resp. výdavkoch na maloletého a prispievať na jeho výživu počas manželstva aj po rozvode
rodičov; aktuálna situácia je taká, že rodičia sú rozvedení, ale cudzie rozhodnutie o rozvode ešte nie
je súdom v SR uznané a z toho dôvodu rozhodnutie o úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu
po rozvode môže trvať dlhšie s ohľadom na prebiehajúce konanie o uznaní. Výživa maloletého a s týmspojené výdavky však musia byť zabezpečené kontinuálne, t.j. aj do času uznania cudzieho rozhodnutia
o rozvode, čo možno zabezpečiť práve neodkladným opatrením.

2. Matka k návrhu priložila rodný list maloletého, potvrdenie obce E. ako ohlasovne pobytov o trvalom
pobyte maloletého, e-mailovú správu otca o udelení súhlasu s presťahovaním, mzdový list matky,
výpis z bankového účtu matky, výsledky overovanie výšky platov na Slovensku a v zahraničí na
internetových stránkach pre pracovné pozície vodiča vysokozdvižného vozíka, list zahraničného úradu
pre starostlivosť o deti (Child Maintenance Service) adresovaný matke za rok 2020, doklad o prijatom

výživnom za mesiace január a február 2025.

3. Z rodného listu maloletého mal súd preukázané, že maloletý A. B. sa narodil dňa XX.XX.XXXX v H.,
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska matke C. B., nar. XX.XX.XXXX a otcovi A. B., nar.
XX.XX.XXXX.

4. Z ďalších listinných dôkazov predložených matkou súd zistil, že dňa 17.06.2024 bola z e-
mailovej adresy otca poslaná správa, z obsahu ktorej vyplýva, že otec potvrdzuje, že udelil súhlas
s presťahovaním maloletého na územie Slovenskej republiky.

5. Ďalej bolo zistené, že dňa 20.01.2020 bol matke zaslaný list úradu pre starostlivosť o maloleté deti

s pôsobnosťou pre Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (Child Maintenance Service),
z obsahu ktorého vyplýva, že otec bol povinný prispievať na výživu maloletého od 27.01.2020 vo výške
55,49 libier týždenne, resp. 241,87 libier mesačne. Z listinného dôkazu, ktorý bol predložený ako snímka
obrazovky a ktorého pôvod nie je zrejmý (č.l. 20), vyplýva, že celková suma získaná pre maloletého za
obdobie januára a február 2025 predstavuje 320,04 libier. V návrhu matka oba listinné dôkazy označila

ako doklady o prijatom výživnom v roku 2020 a 2025.

6. Z mzdového listu matky vystaveného zamestnávateľom TESCO STORES SR, a.s. za rok 2025
v spojení s výsledkami lustrácie príjmu matky v Sociálnej poisťovni súd zistil, že matkin mesačný príjem
zo zamestnania je od nástupu do zamestnania v novembri 2024 stabilný a v roku 2025 priemerne

predstavuje sumu 1.460 eur.

7. Z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni nebolo zistené, že by bol pracovne činný na území Slovenskej
republiky, nie sú mu vyplácané žiadne dávky.

8. Z čiastočných výpisov z účtu matky za mesiac apríl a máj 2025 mal súd osvedčenú dôvodnosť
niektorých z matkou uvádzaných výdavkov.

9. Podľa výsledkov overovania výšky platu pre pracovnú pozíciu vodič vysokozdvižného vozíka je
priemerná mzda na území Slovenskej republiky 1.161 eur mesačne, pre pracovnú pozíciu vodič

nákladného auta na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v prepočte 2.200
eur mesačne.

10. K návrhu matky sa v správe doručenej súdu dňa 23.07.2025 vyjadril Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Trnava (ďalej aj ako „ÚPSVaR Trnava“), ktorý v pozícii procesného opatrovníka maloletého

odporučil vyhovieť návrhu matky na nariadenie neodkladného oparenia. Zároveň vo svojej správe
uvádza, že šetrením v domácnosti matky na adrese jej trvalého pobytu bolo zistené, že matka
s maloletým obývajú rodinný dom v osobnom vlastníctve rodičov matky, s ktorými matka s maloletým
zdieľajú spoločnú domácnosť. Neboli zistené žiadne nedostatky v domácnosti matky, konštatuje sa, že
maloletý má vytvorené vhodné podmienky pre zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin. Pri pohovore

s matkou bolo zistené, že v Anglicku žila 18 rokov, maloletý A. sa tam narodil, na Slovensko prišli v lete
2024 z dôvodu, že sa matka chcela vrátiť k rodine, v zahraničí sa cítila sama. Rok a pol žila matka
s maloletým v azylovom dome v Anglicku. Podľa vyjadrenia matky jej otec doteraz prispel na maloletého
sumou 1008 libier, s maloletým nie je v žiadnom kontakte, naposledy sa videli pred piatimi rokmi.

11. Z prekladu rozsudku Súdu pre veci rodiny Liverpool č. spisu: LV20D05896 zo dňa 28.05.2021
mal súd osvedčené, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené a toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňom 16.07.2021. Súčasťou tohto rozhodnutia nie je úprava práv a povinností
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Uznanie tohto rozhodnutia je predmetom konaniavedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 222Cud/40/2025, o návrhu matky nebolo
rozhodnuté.

12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

17. Podľa § 329 ods. 3 CSP ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,

nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

18. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

19. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

20. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

21. Podľa § 111 písm. b), c) CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého.

22. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri

ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

23. Neodkladné opatrenia sú primárne upravené v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP, pričom ustanovenia
§ 360 a nasl. CMP upravujú len niektoré otázky týkajúce sa neodkladných opatrení súdu, ktoré sú
výnimkami zo všeobecnej právnej úpravy podľa CSP. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej

procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla
úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa
aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto
úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný
okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia

súd rozhoduje. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné
opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým
nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. Prvoradou a zásadnou úlohou
súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana oprávnených záujmov
maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v súlade s vôľou jeho rodičov.

24. Súd sa oboznámil s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj obsahom celého
spisového materiálu a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia. V danom prípade súd rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podanomsúčasne s návrhom na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A.. Súd mal za
osvedčené, že maloletý pochádza z manželstva, ktoré bolo rozvedené rozhodnutím Súdu pre veci
rodiny Liverpool č. spisu: LV20D05896 zo dňa 28.05.2021 (uznanie tohto cudzieho rozhodnutia je

predmetom prebiehajúceho konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave), pričom súd z doposiaľ
vykonaného dokazovania nemal preukázané, že by výkon rodičovských práv a povinností k maloletému
bol upravovaný rozhodnutím cudzieho orgánu s právnymi účinkami pre územie Slovenskej republiky.
Maloletý, ktorý časť svojho života prežil s rodičmi na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie
a Severného Írska, sa nachádza vo faktickej starostlivosti matky, ktorá s maloletým so súhlasom otca

(z predloženej e-mailovej správy otca vyplýva, že súhlas bol udelený v júni 2024) odišla žiť na územie
Slovenska s úmyslom zotrvať tu, pričom maloletý bol medzičasom začlenený do sociálneho a rodinného
prostredia v mieste svojho aktuálneho bydliska, kde mu matka podľa šetrenia ÚPSVaR Trnava vytvorila
vhodné podmienky na jeho zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin. Matka v návrhu vyhlásila, že
s otcom nie sú od rozvodu ich manželstva v žiadnom kontakte, neuvádza žiadne okolnosti, z ktorých
by bolo možné usudzovať, že v otázke výkonu osobnej starostlivosti o maloletého by bola medzi

rodičmi nezhoda, ktorú by bolo nevyhnutne potrebné vyriešiť neodkladným opatrením v navrhovanom
znení. K uvedenému súd uvádza, že ponechanie maloletého dieťaťa v starostlivosti matky by iba
zakonzervovalo už existujúci stav, čo však nie je účelom ani zmyslom neodkladných opatrení. Matka
navyše svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa domáha dočasného
zverenia dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, neodôvodnila a žiadnym spôsobom neosvedčila

nevyhnutnosť takéhoto zásahu súdu do pomerov účastníkov konania.

25. Záver o nedôvodnosti súd prijal aj vo vzťahu k návrhu matky zaviazať otca neodkladným opatrením
na platenie výživného v sume 250 eur, a to aj napriek tomu, že otec si svoju zákonnú povinnosť
prispievať na výživu maloletého podľa vyjadrenia matky v súčasnosti dobrovoľne neplní (z matkou

predložených listinných dôkazov pritom vyplýva, že po rozvode manželstva otec matke prispieval na
výživu dobrovoľne, neskôr prostredníctvom zahraničných úradov, pričom podľa vyjadrenia matky, ktoré
je obsiahnuté v správe ÚPSVaR Trnava z vykonaného šetrenia, otec doposiaľ matke zaplatil spolu 1.008
libier; z vyjadrenia matky nie je zrejmé presné obdobie, za ktoré bola táto suma uhradená, k návrhu
však priložila listinný dôkaz označený ako doklad o prijatom výživnom, z ktorého vyplýva, že platby boli

obdržané aj za obdobie január a február 2025). V návrhu absentovali skutkové tvrdenia vysvetľujúce,
na základe akého právneho titulu boli od otca vymáhané prostredníctvom úradu pre starostlivosť o deti
v Británii v minimálnej výške 160 eur.

26. Určenie rozsahu výživného formou neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 366 CMP je možné

výlučne len v nevyhnutnej miere, teda v takej miere, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb
dieťaťa. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie
skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy
maloletého dieťaťa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom podľa zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. zákona o rodine. Samotná existencia

práva dieťaťa na výživné od oboch rodičov nie je s poukazom na zákonné ustanovenie § 366 CMP
dôvodom na zásah súdu do pomerov účastníkov konania. Výživné určené neodkladným opatrením
nevychádza z pomerov osoby oprávnenej (maloletého dieťaťa) a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná
platiť výživné v zmysle zákona o rodine ako hmotnoprávneho predpisu (v danom prípade otca), ktoré
budú predmetom dokazovania v rámci meritórneho konania a premietnu sa do rozhodnutia vo veci

samej, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Výživné neodkladným opatrením nemožno preto určiť na základe predpokladaných pomerov povinného
otca,alelenvmierenevyhnutnejprezabezpečeniezákladnýchexistenčnýchpotriebmaloletéhodieťaťa.
Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa citovaného ustanovenia § 366 CMP je tak
rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, keď výživné

v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom
nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu.

27. V danom prípade mal súd z listinných dôkazov preukázané, že matka je zamestnaná s pravidelným
mesačným príjmom za obdobie roka 2025 priemerne vo výške 1.460 eur a je jej vyplácaná dávka

prídavok na dieťa vo výške 60 eur mesačne. Matka, ktorá nemá inú vyživovaciu povinnosť voči
maloletému dieťaťu a aktuálne zdieľa spoločnú domácnosť so svojimi rodičmi, v návrhu vyčíslila svoje
mesačné výdavky v sume 441,56 eura a výdavky na maloletého v sume 620,65 eura. Je teda zrejmé,
že aktuálne je v možnostiach matky pokrývať zo svojho príjmu oprávnené potreby maloletého v plnomrozsahu bez toho, aby bola ohrozená jeho výživa, výchova, prípadne iné dôležité existenčné záujmy.
Mimoriadne výdavky matky súvisiace s jej zdravotným stavom súd pri rozhodovaní nevyhodnotil ako
zásadné pre zmenu prijatého záveru, a to najmä na ich ojedinelosť a dobrovoľnú voľbu matky pre

úhradu poplatkov za zdravotnú starostlivosť spojenú s vyššou úrovňou poskytovania služieb. Pokiaľ
matka ako dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza možnosť zahájiť procesy smerujúce
k vymáhaniu výživného v zahraničí, alebo k poberaniu náhradného výživného, súd k argumentácii matky
poznamenáva, že tieto procesy majú opodstatnenie najmä v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej,
v ktorom konaní súd môže po vykonaní riadneho dokazovania rozhodnúť aj o určení povinnosti otcovi

zaplatiť dlžné výživné; nepredstavujú však dôvod na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, ak
nie sú splnené zákonné podmienky pre predbežný a spravidla výnimočný zásah do pomerov účastníkov
pred rozhodnutím vo veci samej. V tejto súvislosti súd navyše dodáva, že v konaní o návrhu matky neboli
v žiadnom rozsahu osvedčené aktuálne pomery otca (matka v návrhu uvádzala výlučne nepodložené
predpoklady a poukazovala na pomery otca z obdobia, ktoré bezprostredne nepredchádzalo podaniu
návrhu), a preto by uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého v matkou navrhnutom

rozsahu predstavovalo za daných okolností riziko neprimeraného zásahu do pomerov otca. Sama matka
uviedla, že nevie, či otec ostal v Anglicku alebo je na Slovensku, preto nie je možné osvojiť si záver, že
je naďalej v schopnostiach otca platiť také výživné ako platil (bolo vymáhané) v minulom období.

28. V intenciách vyššie uvedeného tak súd dospel k záveru, že súčasný spôsob zabezpečovania výživy

maloletého nepredstavuje ohrozenie jeho záujmov a do rozhodnutia vo veci je jeho výživa v nevyhnutnej
miere zo strany matky zabezpečovaná v potrebnom rozsahu, a preto je potrebné návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia aj v časti určenia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého zamietnuť.
Na základe vyššie uvedeného rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia a keďže nemal
osvedčené, že by život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa, respektíve akýkoľvek iný záujem

maloletého dieťaťa v súčasnosti bezprostredne ohrozený, návrh matky v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.