Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 30, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 13Sa/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200129
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2021200129.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, zastúpeného: Mgr. Michal Ferčák, advokát, so sídlom
Bernolákova 1652/29, Topoľčany, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 -
10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej číslo XXX XXX
XXXX X zo dňa 12.04.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27.10.2020 podľa § 70,

§ 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov odňala
žalobcovi invalidný dôchodok od 10.12.2020.
2. Svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka
Galanta, pričom výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe – odbornom posudku o
invalidite z 12.10.2010. Z uvedenej správy vyplýva, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z., pretože nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Keďže

nespĺňa jednu z podmienok nároku na invalidný dôchodok, podmienku invalidity, nárok na invalidný
dôchodok mu zanikol a prvostupňový správny orgán rozhodol o jeho odňatí.

3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu dňa 24.11.2020 odvolanie.
4. Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 12.03.2021 prerušila
konanie vo veci odvolania žalobcu z dôvodu, že v lehote na vybavenie odvolania nebol sociálnej

poisťovni predložený posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne - ústredie so sídlom v Bratislave
a keďže tento posudok je potrebný a záväzný a je podkladom pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu,
bola lehota na vydanie rozhodnutia o odvolaní predĺžená na 120 dní.
5. Žalovaná napadnutým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 12.04.2021 zamietla odvolanie
žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie číslo XXX XXX XXXX X
z 27.10.2020.
6. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že žalobca bol od 26.06.2019 uznaný za invalidného

s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, so zdôvodnením opätovného
zhodnotenia zdravotného stavu pri kontrolnej lekárskej prehliadke určenej na jún 2020, nakoľko
po skončení ročného podporného obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, nebol pre poberanie
nemocenských dávok medicínsky doriešený a mal byť vykonaný operačný zákrok na krčnej chrbtici poutrpenom dopravnom úraze v júni 2018. Pri dopravnom úraze v júni 2018 žalobca utrpel podvrtnutie
krčnej chrbtice, oboch zápästí, pomliaždenie rúk a prasknutie (naštiepenie) pravej členkovej kosti. Podľa
popisu vyšetrenia krčnej chrbtice pomocou magnetickej rezonancie boli u neho dokumentované posuny

viacerých medzistavcových platničiek s útlakom nervových štruktúr. Opakované neurochirurgické
konzultácie na Neurochirurgickej klinike v Nových Zámkoch neindikovali nutnosť operačného zákroku,
indikovalihoažpotreťomvyšetreníkrčnejchrbticemagnetickourezonanciouvapríli2019,mimochodom
s tým istým lokálnym nálezom ako pri predošlých popisoch. Pre udávané bolesti krčnej chrbtice a
hlavy, závratové stavy, a po indikácii neurochirurgického zákroku v máji 2019, sa žalobca rozhodol pre

operačný zákrok na krčnej chrbtici, ktorý absolvoval 18.11.2019. Bola mu vykonaná mikrodisektómia
C5/6 a C6/7, vrátane osteofytektómie. Kontrolné neurochirurgické vyšetrenie vo februári 2020
dokumentovalo u žalobcu správne postavenie platničkových náhrad, objektívny neurologický nález je
bez senzitívneho, motorického a reflexologického deficitu na končatinách, elektromyografické (EMG)
vyšetrenie horných končatín v máji 2020 dokumentuje na periférnych nervoch horných končatín
normálny nález. Pretrvávajú ľahké poruchy statodynamiky v krčnej chrbtici, v zmysle rotačných a

inklinačných pohybov. Stav po úraze a operácii krčnej chrbtice je rozhodujúcim zdravotným postihnutím
a odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %, čo je horná hranica
referenčného rozmedzia pre stav po operáciách chrbtice s miernym reziduálnym nálezom (v prípade
žalobcu objektívne -ľahká porucha statodynamiky).
7. Po zhodnotení k odvolaniu doložených odborných vyšetrení posudkový lekár ústredia Sociálnej

poisťovne nezistil dôvod pre zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu do kapitoly XV,
oddielu E, položky 3, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., ako požadoval v odvolaní
žalobca, nakoľko objektívny neurologický nález je bez senzitívneho, motorického a reflexologického
deficitu, čo je potvrdené aj elektomyografickým vyšetrením.
8. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu sú poruchy krčných medzistavcových platničiek

(M50), ktoré je zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E -
dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a
medzistavcových platničkách, písmena a) - s miernym reziduálnym funkčným nálezom, podľa prílohy
č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovúčinnosť20%,čojehornáhranicapercentuálnehorozpätiapredanúpoložkuod10%do20%.

9. Ďalej žalovaná uviedla, že posudková medicína sa vo všeobecnosti zaoberá chorobnými zmenami
dokumentovanými klinickou medicínou a zhodnocuje najmä z nich vyplývajúci funkčný postih, a
to z hľadiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Samotné röntgenologicky, či inými
zobrazovacími metódami zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej
činnosti. Stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odôvodňuje funkčná

porucha pohybového aparátu. V prípade ochorení chrbtice sa musí jednať o trvalú ťažkú poruchu
statiky a dynamiky chrbtice s často opakujúcimi sa a dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov.
Iné zdravotné postihnutie žalobcu v diagnostických záveroch, stav po úraze - vykĺbenie, vyvrtnutie
a natiahnutie kĺbov a väzov zápästia a ruky, pri osobitnom hodnotení svojou mierou neprevyšuje
rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislosti nemá vplyv na schopnosť

zárobkovej činnosti. Stav po podvrtnutí oboch zápästí je zhojený s výsledkom ľahkého (minimálneho)
funkčného obmedzenia pravého zápästia, ľavé zápästie je bez pohybového deficitu. RTG vyšetrenie
pravého zápästia potvrdilo zahojenú prasklinu člnkovej kosti. Nakoľko sa jedná o nepatrný stupeň
obmedzenia pravého zápästia, nie je z posudkového hľadiska významným postihnutím a nemá vplyv na
celkovú percentuálnu výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania.

10. Predložené odborné psychiatrické vyšetrenie z dôvodu dekompenzovanej depresie po zhodnotení
dvoch predložených odborných nálezov posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne nehodnotil, a
to vzhľadom na to, že nie je dokumentovaná dlhodobá a pravidelná liečba takého závažného stavu,
ako je (dekompenzovaná) depresia, ktorá by mala byť overená aj hospitalizačne, na psychiatrickom
lôžku. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne konštatoval, že takmer po roku a pol od utrpeného

úrazužalobcanavštívilpsychiatra,ktorýstavdiagnostikovalakodekompenzovanúdepresiu.Opakovaný
psychiatrický nález doložený k odvolaniu je bez efektu liečby, ale liečbu nedokumentuje, potvrdil len,
že pretrváva dekompenzovaná depresia. Po vyhodnotení posudkového záveru posudkového lekára
pobočky Sociálnej poisťovne a zohľadnení okolnosti, že ide o poúrazový stav, ktorý sa bude bodovo
hodnotiť v súvislosti s uplatnením nárokov na náhradu škody za bolestné a sťaženie spoločenského

uplatnenia, posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne vyslovil dôvodné obavy z účelovosti
doloženého psychiatrického vyšetrenia a hodnotil ho ako neúplné (bez vyšetrenia psychológa). Z
toho dôvodu nehodnotil uvedené ochorenie ako posudkovo významné zdravotné postihnutie, teda akoochorenie s vplyvom na percentuálnu výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
účastníka konania.
11. Z toho dôvodu ani podľa posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne nie je dôvod na zvýšenie

miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003
Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Žalobca už nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona Č. 461/2003
Z. Z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá od 12.10.2020 pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rozhodnutie bolo žalobcovi
doručené dňa 20.04.2021.

II. Žaloba a žalobné dôvody
12. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca dňa 27.05.2021 žalobu, v ktorej namietal, že skutkový
stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi
a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že napadnuté rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, a že napadnuté rozhodnutie
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13.Žalobcanamietal,žezáveryposudkovéholekáravždymusiavychádzaťzrealizovanéhovyšetreniaa
z obsahu zdravotnej dokumentácie účastníka konania. Keďže žalobca nebol posudzovaný posudkovými
lekármi osobne, musia závery vychádzať výlučne zo zdravotnej dokumentácie. Zároveň platí, že
dôkazom v zmysle § 196 zákona o sociálnom poistení nie je iba odborný posudok o invalidite, ale
všetko čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci. Súčasťou administratívneho

spisu sú okrem iného aj viaceré lekárske správy. Zo skôr predloženého psychiatrického nálezu vyplýva,
že z dôvodu následkov dopravnej nehody zo dňa 24.06.2018 sa u psychiatra žalobca lieči dlhodobo,
konkrétne od 12.11.2019. Psychiater posúdil jeho ochorenie ako recidivujúcu depresívnu poruchu,
prognóza je značne nepriaznivá a naďalej si vyžaduje psychiatrickú starostlivosť. Neurologický nález
potvrdil aj ďalšie problémy, a to s vysokým tlakom, zápästím a chrbticou. Následkom dopravnej nehody

má žalobca stále obmedzenú hybnosť v pravom zápästí, teda na dominantnej ruke, keďže je pravák. Po
operácii u neho pretrvávajú zdravotné problémy s chrbticou v dôsledku poškodenia medzistavcových
platničiek a v dôsledku stavu po úraze chrbtice, ktorý má za následok často recidivujúce prejavy
nervového a svalového dráždenia svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej
výkonnosti organizmu. Podľa názoru žalobcu všetky uvedené zdravotné postihnutia sú preukázané

obsahom administratívneho spisu a sú natoľko závažné, že mali byť zohľadnené ako posudkovo
významné pri určovaní miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca poukázal
aj na neurologický nález z 19.05.2021 pripojený k žalobe, ktorý potvrdzuje, že jeho zdravotný stav a jeho
prognóza je nepriaznivá s očakávanou ďalšou progresiou, a že trpí závažným progredujúcim funkčným
obmedzením.

14. V odbornom posudku o invalidite zo dňa 08.04.2021 sú svojvoľne spochybňované žalobcom
predložené psychiatrické nálezy, a to poukazovaním na ich neúplnosť a možnú účelovosť, údajne
kvôli hodnoteniu bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ mala žalovaná
akúkoľvek pochybnosť o obsahu predložených lekárskych správ, bolo jej povinnosťou tieto prípadné
pochybnosti odstrániť, či vlastným šetrením alebo v spolupráci s ošetrujúcim lekárom žalobcu.

15. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí v zásade len odkazuje na závery posudkových lekárov a
cituje príslušné zákonné ustanovenia, toto odôvodnenie nezodpovedá štandardom vyplývajúcim z
§ 209 zákona o sociálnom poistení. K podstatným otázkam prejednávanej veci nepochybne patrí
otázka určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaná pritom v napadnutom
rozhodnutí na jednej strane tvrdí, že subjektívne ťažkosti žalobcu sú dokázanými vyšetreniami

potvrdené, na druhej strane tvrdí, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je len
20 %. Počas správneho konania žalobca prezentoval subjektívne ťažkosti, ktoré preukazujú vyššiu
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalej žalobca žalovanej okrem iného doložil
lekárske správy, v ktorých boli zhrnuté doterajšie zdravotné problémy a jednalo sa o psychiatrický nález
z 10.11.2020 a neurologický nález z 05.11.2020. Z týchto nálezov jednoznačne vyplýva, že trpí viacerými

zdravotnými postihnutiami. Žalovaná mala z týchto diagnóz určiť rozhodujúce zdravotné postihnutie
a zároveň s ohľadom na ostatné diagnózy posúdiť možnosť zvýšenej miery schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 o sociálnom poistení, čo sa ale pri posudzovaní miery invalidity
žalobcu nestalo.
16.Žalovanávnapadnutomrozhodnutískonštatovala,žemedzizávermiposudkovýchlekárovazávermi

odborných vyšetrení nie sú rozpory. Tento názor je ale v zjavnom rozpore s obsahom lekárskych
nálezov obsiahnutých v administratívnom spise, čo opätovne potvrdzujú nálezy priložené k žalobe.
Záver žalovanej o súlade názorov posudkových lekárov s odbornými lekárskymi nálezmi je tak nielen
nepreskúmateľný, ale výslovne odporujúci obsahu predložených lekárskych nálezov.17. Následkom nedostatočne zisteného a nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu veci žalovaná
vec taktiež nesprávne posúdila, keď pri aplikácii príslušných zákonných ustanovení dospela k
nesprávnemu právnemu záveru, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 a z

tohto dôvodu žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.

III. Vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu
18. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná, podaním zo dňa 14.06.2021, v ktorom uviedla, že záväzným
podkladom pre rozhodnutie bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia,

podľa ktorého už nie je žalobca podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. invalidný, lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav od 12.10.2020 nemá mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
45%,alelen20%.Pochybnostižalobcuotom,žejehozdravotnýstav,najmäurčeniepercentuálnejmiery
poklesujehoschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť,neboliposudkovýmlekáromsociálnehopoistenia
pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci správne posúdené a skutkový stav nebol dostatočným a
vyčerpávajúcim spôsobom zistený, nie sú relevantné. Sú vyvolané subjektívnym presvedčením, čo nie je

dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovým lekárom
sociálnehopoistenia.Výkonlekárskejposudkovejčinnostijepodľazákonač.578/2004Z.z.podmienený
získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom
odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom
odboreposudkovélekárstvo.Zuvedenéhovyplýva,žečinnosťposudkovýchlekárovspočívavnáležitom

objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe
objektívneho vyšetrenia jeho zdravotného stavu, ako aj z doloženej zdravotnej dokumentácie, teda z
lekárskych správ a záverov odborných lekárov.

19. Ďalej žalovaná uviedla, že námietka žalobcu, týkajúca sa stanovenia vyššej percentuálnej miery

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, najmä jej zvýšenie pre iné pridružené ochorenia,
nie je doloženou zdravotnou dokumentáciou preukázaná a medicínsky zdôvodnená. Posudkoví lekári
sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov
založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu
zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť resp. zaradeniu medzi

ťažšie formy tohto ochorenia, a teda k záveru, že žalobca by mal byť invalidný. Žalobca nepreukázal
doloženou zdravotnou dokumentáciou žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver
posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej. Žalovaná mala za to, že
posudok o invalidite žalobcu, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, je presvedčivý a úplný, a zodpovedá
kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z. z.

20. K vyjadreniu žalovanej sa replikou, doručenou súdu dňa 29.07.2021, vyjadril žalobca, ktorý uviedol,
že v podanej žalobe sa podrobným spôsobom vyjadril k jednotlivým okolnostiam, vysvetlil svoje žalobné
dôvody, ktorých relevantnosť podľa názoru žalobcu nebola žalovanou nijako spochybnená. Zákon o
sociálnom poistení pri jednotlivých dôkazných prostriedkoch neurčuje stupeň ich dôkaznej sily, ani
ich hierarchiu z hľadiska dôkaznej sily. Odborné nálezy vypracované ošetrujúcimi lekármi žalobcu sú

nespochybniteľne relevantným dôkazom pri posudzovaní invalidity. Posudok o invalidite je iba jedným
z podkladov rozhodnutia a nie je jediným podkladom. Dôkazy pripojené k žalobe, aktuálne lekárske
nálezy len deklarujú, že zdravotný stav žalobcu zodpovedá záverom, ktoré sú obsahom predložených
lekárskych správ. Na margo psychických problémov žalobca uviedol, že zákonným kritériom pri aplikácii
§ 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zodpovedá len taký postup žalovanej, ak by už pri prvom

diagnostikovaní daného ochorenia vyhodnotila, že podľa poznatkov lekárskej vedy má trvať dlhšie ako
rok alebo nemá a tieto svoje myšlienkové postupy by následne riadne odôvodnila. Takýmto spôsobom
však žalovaná k veci nepristupovala.
21. Žalovaná sa k replike žalobcu písomne nevyjadrila.

IV. Rozhodnutie súdu
22. Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 16.06.2022, č. k. 44Sa/12/2021 – 46 žalobu zamietol
a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. Najvyšší správny súd SR rozsudkom zo dňa
27.04.2023, sp. zn. 6Ssk/109/2022 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.06.2022,
č. k. 44Sa/12/2021 – 46 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že v tomto type

konania predstavuje posudkový spis z hľadiska posudzovania zdravotného stavu žiadateľa o túto
dávku zásadný podklad pre vydanie rozhodnutia, v ktorom je jednoznačne zaznamenaný skutkový
stav. Ak je teda predmetom konania preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, a v jeho rámci
aj posúdenie otázky miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravoufyzickou osobou, potom aj rozhodnutie musí byť založené na skutkových zisteniach majúcich pôvod v
príslušnom posudkovom spise. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by príslušný posudkový spis bol
k nemu pripojený; tiež nevyplýva, že by si ho bol krajský súd vyžiadal. Pokiaľ potom krajský súd nemal

k dispozícii posudkový spis, nemohol náležite preskúmať, či príslušní posudkoví lekári postupovali v
súlade so zákonom, či pri ustaľovaní svojich záverov prihliadali na všetky lekárske nálezy doložené
účastníkomkonania.Súduvtakomprípadechýbajúzákladnéinformácieorozhodujúcichskutočnostiach
majúcich vplyv na rozhodnutie o veci. Najvyšší súd SR uložil krajskému súdu zabezpečiť posudkový
spis, opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vyjadriť sa k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na

prejednávanú vec, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutím a
postupom prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne
a presvedčivo odôvodniť.

V. Relevantná právna úprava
23. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal

invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

24. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou.

25. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

26. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho
zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho
vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na

zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie,
možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

27. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

28. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty

sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

26. Podľa § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo

ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.

27. Podľa § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví
odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
24. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave,
na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Trnave vo všetkých veciach, v ktorých je daná
právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie

žalovanej a priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu
existujúceho v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v spojení s §
493e SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods.
1 a 2 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadeniapojednávania dňa 30.07.2025, nakoľko žiaden z účastníkov nežiadal o nariadenie pojednávania. V
súlade s § 137 ods. 4 SSP bolo oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia
ústneho pojednávania vyvesené na úradnej tabuli a zverejnené na webovej stránke súdu.

25. Predmetom preskúmania vo veci bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým rozhodla o odňatí invalidného
dôchodku žalobcovi od 10.12.2020 z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho
poistenia už nie je od 12.10.2020 invalidný podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá žalobca pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobca mal za to, že jeho zdravotný stav bol nesprávne

posúdený a nesprávne bola určená miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
26. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým
aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu na účely rozhodovania o invalidnom dôchodku je
vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach
dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa
vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia s tým, že konkrétne túto činnosť

vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 cit. zákona). Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej
správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový
lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho
záveru. Tento posudok je v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom

na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho
jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa
posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami,
prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite
odôvodní. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť uvedená v prílohe č. 4 zákona o soc.

poistení sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí. Z uvedeného vyplýva, že posudkový lekár má povinnosť po zhodnotení zdravotného stavu
na základe všetkých predložených lekárskych nálezov a správ vyhodnotiť, ktorá diagnóza je v danom
prípade rozhodujúca, a na základe jej percentuálneho ohodnotenia podľa prílohy č. 4 určiť mieru

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zo zákona o sociálnom poistení nevyplýva explicitná
povinnosť percentuálne ohodnocovať všetky zistené druhy zdravotného postihnutia. Mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa § 71 ods. 6 zák. o soc. poistení možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje schopnosť vykonávať
zárobkovú činnosť.

27. Z administratívneho spisu (vrátane posudkového spisu, ktorý si správny súd od žalovanej vyžiadal)
vyplýva, že žalobca bol od 23.06.2019 uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť vo výške 45 % so zdôvodnením opätovného zhodnotenia zdravotného stavu pri
kontrolnej lekárskej prehliadke určenej na jún 2020, kedy je reálny predpoklad zmeny zdravotného stavu
a z toho vyplývajúcej zmeny miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Podkladom pre určenie

invalidity bol lekársky posudok zo dňa 24.06.2019, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, a z
ktorého vyplýva, že rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu bolo určené podľa kapitoly XV Choroby
podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, položka 4 stavy po úraze chrbtice písmeno b)
s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu v rozmedzí 35 - 45 %, pričom miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená v percentách na 4 5%, dátum vzniku invalidity bol

určený na 23.06.2019.

28. Na základe opätovného preskúmania zdravotného stavu žalobcu, ktorého výsledkom bola lekárska
správa - odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka
Galanta zo dňa 12.10.2020, bolo skonštatované, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona

č. 461/2003 Z. z., nakoľko jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je len 20 %. Z
uvedeného dôvodu bol žalobcovi odňatý invalidný dôchodok, a to prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej
poisťovne - ústredie.

29. Po podaní odvolania žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu bol zdravotný stav žalobcu

opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta
dňa 04.12.2020 s nezmeneným posudkovým záverom. Následne bol zdravotný stav žalobcu
posúdený posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, vysunuté pracovisko v Prešove, ktorý dňa
08.04.2021 vydal posudok o posúdení invalidity žalobcu, pričom podkladom pre posúdenie zdravotnéhostavu bola prepúšťacia správa z neurologického oddelenia Nové Zámky zo 17.11.-20.11.2019,
Neurochirurgické vyšetrenie D. E. B., Nové Zámky z 26.02.2020, Elektromyografické vyšetrenie D. E. F.
zo dňa 12.06.2020, Neurologické vyšetrenie D. E. F., Šaľa zo dňa 05.11.2020, Neurologické vyšetrenie

D. E. F., Šaľa zo dňa 12.05.2020, Traumatologické vyšetrenie D. E. G., Galanta zo dňa 28.05.2020,
Psychiatrické vyšetrenie D. H. I., Galanta zo dňa 12.11.2019 a Psychiatrické vyšetrenie D. H. I., Galanta
zo dňa 10.11.2020. Na základe uvedených lekárskych správ bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie
žalobcu určené podľa kapitoly XV Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia,
deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 4 stavy po operácii chrbtice a medzistavcových

platničiek, stavy po úraze chrbtice písmeno a) s miernym reziduálnym funkčným nálezom v rozpätí od
10 – 20 %, pričom miera poklesu bola určená na 20 %. Za iné zdravotné postihnutie nebola žalobcovi
zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

30. Zo záveru posudku vyplýva, že stav po úraze operácie krčnej chrbtice je rozhodujúcim zdravotným
postihnutím a odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %, čo je hranica

referenčného rozmedzia pre stav po operácii chrbtice s miernym reziduálnym nálezom. Po posudkovom
zhodnotení predložených odborných vyšetrení posudková lekárka sociálnej poisťovne nezistila dôvod
pre hodnotenie miery poklesu podľa písmena b) vyššie dokumentovanej kapitoly a položky, nakoľko
je objektívny neurologický nález bez senzitívneho motorického a reflexologického deficitu, čo potvrdilo
aj elektromyografické vyšetrenie. Stav po podvrtnutí oboch zápästí je zhojený s výsledkom ľahkého

funkčného obmedzenia pravého zápästia, ľavé zápästie je bez pohybového deficitu. Röntgenologické
vyšetrenie pravého zápästia potvrdilo zahojenie praskliny člnkovej kosti. Nakoľko sa jedná o nepatrný
stupeň obmedzenia pravého zápästia, nie je z posudkového hľadiska významným postihnutím a nemá
vplyv na celkovú výšku miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Predložené odborné psychiatrické
vyšetrenie z dôvodu dekompenzovanej

depresie po zhodnotení dvoch predložených odborných nálezov, posudková lekárka pobočky
nehodnotila v prvom posudku so zdôvodnením, že nie je zdokumentovaná dlhodobá pravidelná liečba
takéhoto závažného stavu, ako je depresia, ktorá by mala byť overená aj na psychiatrickom lôžku.
Posudková lekárka Sociálnej poisťovne - ústredie novým posudkom zistila, že takmer po roku a pol
od utrpenia úrazu navštívil psychiatra, ktorý stav diagnostikoval ako dekompenzovanú depresiu a

opakovaný psychiatrický nález je predložený k odvolaniu bez efektu liečby (liečbu nedokumentuje),
nakoľko pretrváva dekompenzovaná depresia. Po zvážení posudkového názoru v prvoposudku a faktu,
že ide o poúrazový stav, ktorý sa bude bodovo hodnotiť (bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia)
považuje predložené psychiatrické vyšetrenie ako možné účelové, neúplné, bez vyšetrenie psychológa,
a z tohto dôvodu ho nehodnotí ako rozhodujúce zdravotné postihnutie, ani ako ochorenie s vplyvom na

výšku miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť.
31. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia bol zdravotný stav
žalobcu posúdený posudkovými lekármi prvého aj druhého stupňa celkom trikrát, a to vždy s rovnakým
posudkovým záverom, pričom boli zohľadnené všetky lekárske správy založené v administratívnom
spise. Súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre

stanoveniemierypoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťpreúčelyinvalidity,musírovnakoako
žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na
všetky okolnosti. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej
úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky posudkových lekárov Sociálnej poisťovne sú logické
a presvedčivo objasňujú záver jednak o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ako aj určenej miere

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví
lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov
je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k
nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj to, prečo nepristúpili
k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 ods. 8 zák. č.

461/2003 Z. z. Žalovaná preto nepochybila, keď v napadnutom rozhodnutí vychádzala z odborného
lekárskeho posudku jej posudkových lekárov a správne rozhodla, že žalobca v zmysle ust. § 71 ods. 1
zákona o sociálnom poistení nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

32. V súvislosti s námietkou, že v danom prípade bol zdravotný stav žalobcu posudzovaný bez jeho
prítomnosti, tak treba uviesť dôležitú skutočnosť, že posudzovanie zdravotného stavu žalobcu bolo
vykonávanévčasepandemickejkrízovejsituácievsúvislostisvýskytomochoreniaCOVID-19naúzemí
SR a na posúdenie zdravotného stavu za osobnej účasti bolo prijaté špeciálne ust. § 293eu zákona č.461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z. v spojení s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa
ktorého sa z dôvodu vyššie uvedenej pandemickej situácie nevykonáva posúdenie zdravotného stavu
žiadateľa o sociálnu dávku za jeho osobnej účasti.

33. Pokiaľ ide o nové lekárske správy, ktoré žalobca pripojil k žalobe, konkrétne od neurológa zo
dňa 19.05.2021 a od psychiatra zo dňa 24.05.2021, súd na ne neprihliadol, nakoľko sú z obdobia
po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, pričom pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 SSP v znení úč. do 30.06.2023). Žalovaná teda nemala
tieto lekárske správy v čase vydania napadnutého rozhodnutia k dispozícii, takže pokiaľ tieto pri

rozhodovaní nezohľadnila, nemôže ísť o vadu napadnutého rozhodnutia. Žalobca v žalobe uviedol, že
z neurologického nálezu zo dňa 19.05.2021 vyplýva, že jeho zdravotný stav je trvalý, jeho prognóza
nepriaznivá, s očakávanou ďalšou progresiou, a že trpí trvalým, závažným a progredujúcim funkčným
obmedzením.Ktomusúduvádza,žetotokonštatovaniejevpredmetnejlekárskejspráveuvedenévčasti
označenejako„Dopor.“,pričom vpredchádzajúcichlekárskychsprávachodtohoistéhoneurológa,ktoré
boli podkladom pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu, takéto konštatovanie uvedené nie je. Nie

je potom chybou ani posudkových lekárov, ani žalovanej, že sa s týmto konštatovaním nevyporiadali.
V tejto súvislosti súd pripomína, že žiadateľ o dávku (invalidný dôchodok) je sám povinný preukázať
skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku (§ 184 ods. 5 druhá veta cit. zákona o soc. poistení), resp.
ako účastník konania navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení o vyššej miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť (§ 196 ods. 6 prvá veta zákona o soc. poistení). Žalovaná nebola povinná

vyzývať žalobcu, aby predložil všetky lekárske správy dokumentujúce jeho zdravotný stav. Na záver
ešte súd dáva do pozornosti, že dňa 06.03.2025 bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený, pričom
bolo opätovne určené také isté rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu s rovnakou percentuálnou
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako v posudku zo dňa 08.04.2021, teda sa
nepotvrdilo žiadne zhoršenie zdravotného stavu.

34. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaná dostatočne zistila skutkový stav, vec
správne právne posúdila a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnila, preto súd nezistil žiaden dôvod
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
preto ju zamietol podľa § 190 SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP).
35. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanej, ktorá bola v konaní

úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.
Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov
Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej
náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára

2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa §
5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§
443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na
kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu
súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemalspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa

vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).