Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Jarmila Čabaiová

Legislation area – Občianske právoVlastnícke právo k nehnuteľnostiam

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610210023
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7610210023.3

Uznesenie

SpisovaZnacka

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr. Adriany Murínovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. XX, E. F., IČO: XXXXXXXX a 2/ G. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, E. F., zastúpených AK
Berčo s.r.o., so sídlom Spišská Nová Ves, J. Hanulu 19, IČO: 54329281, v mene ktorej koná advokát
a konateľ Mgr. Juraj Berčo, proti žalovanej H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, E. F., zast. JUDr.
Jozefom Polákom, advokátom so sídlom Dolný Kubín, Aleja Slobody 1890/50, o určenie, že žalobcovia
sú výlučnými užívateľmi nehnuteľností, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 1C/123/2010-653 zo dňa

27.10.2021 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

SpisovaZnacka

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

SpisovaZnacka

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom:

I. určil, že žalobca v 1. rade je výlučným užívateľom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom
území D. zapísaných na:
- LV č. XX (spoluvlastnícky podiel 1177/2304) parciel č.: 83 - trvalé trávne porasty o výmere 3.507 m2,
101 - trvalé trávne porasty o výmere 493 m2, 130 - orná pôda o výmere 6.960 m2, 166 - orná pôda o
výmere 8.284 m2, 167 - trvalé trávne porasty o výmere 5.716 m2, 203/2 - orná pôda o výmere 1.699 m2,
204/2 - orná pôda o výmere 687 m2, 205/2 - orná pôda o výmere 453 m2, 206/2 - orná pôda o výmere

1.233 m2, 207/2 - orná pôda o výmere 715 m2, 208/2 - orná pôda o výmere 367 m2, 211/2 - orná pôda
o výmere 1.217 m2, 212/2 - orná pôda o výmere 1.376 m2, 213/2 - orná pôda o výmere 867 m2, 214/2
- orná pôda o výmere 1.730 m2, 226 - orná pôda o výmere 5.381 m2, 288 - orná pôda o výmere 4.503
m2, 344/2 - trvalé trávne porasty o výmere 218 m2, 345/2 - orná pôda o výmere 1 883 m2, 346/2 - orná
pôda o výmere 2.050 m2, 347/2 - orná pôda o výmere 1.372 m2, 348/2 - orná pôda o výmere 2.094 m2,
350/2 - orná pôda o výmere 584 m2, 351/2 - orná pôda o výmere 599 m2, 373 - orná pôda o výmere

2.611 m2, 426 - orná pôda o výmere 6.259 m2, 427 - orná pôda o výmere 5.072 m2, 429 - ostatné plochy
o výmere 367 m2, 430 - ostatné plochy o výmere 435 m2, 460 - orná pôda o výmere 11.762 m2- LV č. XX (spoluvlastnícky podiel 11/108) parciel č.: 153 - orná pôda o výmere 1.413 m2 ,155 - orná
pôda o výmere 1.259 m2, 156 - orná pôda o výmere 1.288 m2, 157 - orná pôda o výmere 1.086 m2,
269 - orná pôda o výmere 655 m2, 270 - orná pôda o výmere 831 m2, 273 - orná pôda o výmere 3.586

m2, 274 - orná pôda o výmere 647 m2, 275 - orná pôda o výmere 464 m2, 307 - orná pôda o výmere
1.173 m2, 308 - orná pôda o výmere 964 m2, 309 - orná pôda o výmere 1.000 m2, 310 - orná pôda
o výmere 1.187 m2, 343 - orná pôda o výmere 1.413 m2, 349 - orná pôda o výmere 1.820 m2, 381 -
orná pôda o výmere 1.636 m2, 382 - orná pôda o výmere 1.363 m2, 467 - orná pôda o výmere 3.708
m2, 470 - orná pôda o výmere 3.773 m2,

- LV č. XXX (spoluvlastnícky podiel 288/1152) parcely č.: 209 - orná pôda o výmere 2.618 m2 a č. 261
- orná pôda o výmere 7.258 m2,
- LV č. XXX (spoluvlastnícky podiel 18/36) parcely č.: 331 - orná pôda o výmere 2.068 m2 a č. 466 -
orná pôda o výmere 7.348 m2,
- LV č. XX (spoluvlastnícky podiel 18/36) parcely č.: 107 - trvalé trávne porasty o výmere 428 m2, 116 -
trvalé trávne porasty o výmere 1.752 m2, 197 - orná pôda o výmere 1.262 m2, 240 - trvalé trávne porasty

o výmere 507 m2, 241 - orná pôda o výmere 1.176 m2, 245 - trvalé trávne porasty o výmere 3.003 m2,
369/2 - trvalé trávne porasty o výmere 1.597 m2,
- LV č. XXX (spoluvlastnícky podiel 5/9) parcely č.: 108/1 - trvalé trávne porasty o výmere 263 m2, 111/1
- trvalé trávne porasty o výmere 2.036 m2, 112/1 - orná pôda o výmere 216 m2, 128/1 - orná pôda o
výmere 5.827 m2, 141/3 - trvalé trávne porasty o výmere 173 m2, 142/3 - orná pôda o výmere 2.582

m2, 143/3 - trvalé trávne porasty o výmere 295 m2, 144/3 - orná pôda o výmere 1.924 m2, 145/3 - trvalé
trávne porasty o výmere 1.845 m2, 146/3 - orná pôda o výmere 2.057 m2, 147/3 - trvalé trávne porasty
o výmere 331 m2, 148/3 - orná pôda o výmere 4.258 m2, 218/3 - orná pôda o výmere 1.039 m2, 298/3
- trvalé trávne porasty o výmere 777 m2, 299/3 - orná pôda o výmere 2.719 m2, 300/1 - orná pôda o
výmere 838 m2, 322/3 - orná pôda o výmere 1.784 m2, 323/3 - orná pôda o výmere 539 m2, 324/3 - orná

pôda o výmere 644 m2, 362/3 - trvalé trávne porasty o výmere 1.306 m2, 363/3 - orná pôda o výmere
4.435 m2, 380/1 - orná pôda o výmere 4.046 m2, 398/3 - orná pôda o výmere 2.295 m2 , 399/3 - orná
pôda o výmere 424 m2, 447/3 - orná pôda o výmere 4.830 m2,
- LV č. XX (spoluvlastnícky podiel 5/36) parcely č.: 108/2 - trvalé trávne porasty o výmere 263 m2, 108/3
- trvalé trávne porasty o výmere 263 m2, 111/2 - trvalé trávne porasty o výmere 2.036 m2, 111/3 - trvalé

trávne porasty o výmere 2.032 m2, 112/2 - trvalé trávne porasty o výmere 216 m2, 112/3 - trvalé trávne
porasty o výmere 216 m2, 128/2 - orná pôda o výmere 5.827 m2, 128/3 - orná pôda o výmere 5.827 m2 ,
141/1 - trvalé trávne porasty o výmere 176 m2, 141/2 - trvalé trávne porasty o výmere 176 m2, 142/1
- orná pôda o výmere 2.586 m2, 142/2 - orná pôda o výmere 2.583 m2, 143/1 - trvalé trávne porasty o
výmere 295 m2, 143/2 - trvalé trávne porasty o výmere 295 m2, 144/1 - orná pôda o výmere 1.924 m2,

144/2 - orná pôda o výmere 1.924 m2, 145/1 - trvalé trávne porasty výmere 1.849 m2, 145/2 - trvalé
trávne porasty o výmere 1.849 m2, 146/1 - orná pôda o výmere 2.069 m2, 146/2 - orná pôda o výmere
2.057 m2, 147/1 - trvalé trávne porasty o výmere 327 m2, 147/2 - trvalé trávne porasty o výmere 327
m2 , 148/1 - orná pôda o výmere 4.259 m2, 148/2 - orná pôda o výmere 4.259 m2, 218/1 - orná pôda o
výmere 1.043 m2, 218/2 - orná pôda o výmere 1.039 m2, 298/1 - trvalé trávne porasty o výmere 541 m2,

298/2 - trvalé trávne porasty o výmere 425 m2, 299/1 - orná pôda o výmere 45 m2, 299/2 - orná pôda o
výmere 2.161 m2, 300/2 - orná pôda o výmere 838 m2, 322/1 - orná pôda o výmere 1.780 m2, 322/2 -
orná pôda o výmere 1.780 m2, 323/1 - orná pôda o výmere 536 m2, 323/2 - orná pôda o výmere 536 m2,
324/1 - orná pôda o výmere 640 m2, 324/2 - orná pôda o výmere 644 m2, 362/1 - trvalé trávne porasty
o výmere 1.302 m2, 362/2 - trvalé trávne porasty o výmere 1.306 m2, 363/1 - orná pôda o výmere 4.431

m2, 363/2 - orná pôda o výmere 4.431 m2, 380/2 - orná pôda o výmere 4.046 m2, 380/3 - orná pôda o
výmere 4.050 m2, 398/1 - orná pôda o výmere 2.291 m2, 398/2 - orná pôda o výmere 2.291 m2, 399/1
- orná pôda o výmere 421 m2, 399/2 - orná pôda o výmere 424 m2, 447/1 - orná pôda o výmere 4.830
m2, 447/2 - orná pôda o výmere 4.830 m2,
- náhradné pozemky v nájme žalobcu (v zmysle rozhodnutia I. F. J. F. zo dňa 28.5.2007, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 29.6.2007) parcely č.: 19/71 - orná pôda o výmere 42.904 m2, 21/73 - orná pôda o
výmere 15.884 m2, 22/64 - orná pôda o výmere 10.558 m2, 23/74 - orná pôda o výmere 10.500 m2,
24/77 - orná pôda o výmere 1.503 m2, 25/63 - orná pôda o výmere 7.081 m2, 26/78 - orná pôda o
výmere 7.081 m2, 27/79 - orná pôda o výmere 1.090 m2.
Žalobca v 2. rade je výlučným užívateľom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území D.

zapísaných na:
- LV č. XX (spoluvlastnícky podiel 21/32) parcely č.: 105 - trvalé trávne porasty o výmere 716 m2, 113 -
orná pôda o výmere 424 m2, 114 - trvalé trávne porasty o výmere 5.978 m2, 124 - trvalé trávne porasty
o výmere 565 m2, 125 - orná pôda o výmere 13.093 m2, 131 - trvalé trávne porasty o výmere 910 m2,132 - orná pôda o výmere 18.445 m2, 159 - orná pôda o výmere 14.798 m2, 160 - trvalé trávne porasty
o výmere 1.007 m2, 195 - orná pôda o výmere 1.683 m2, 301 - orná pôda o výmere 3.661 m2, 302 -
orná pôda o výmere 673 m2, 303 - orná pôda o výmere 2.867 m2, 325 - orná pôda o výmere 1.618 m2,

326 - orná pôda o výmere 2.086 m2, 327 - orná pôda o výmere 5.039 m2, 364 - orná pôda o výmere
12.633 m2, 365 - trvalé trávne porasty o výmere 5.071 m2, 392 - orná pôda o výmere 2.075 m2, 393 -
orná pôda o výmere 6.866 m2, 443 - orná pôda o výmere 3.334 m2, 444 - orná pôda o výmere 5.471
m2, 446 - orná pôda o výmere 5.057 m2, 450 - orná pôda o výmere 14.399 m2,
- LV č. XXX (spoluvlastnícky podiel 288/1152) parcely č.: 210 - orná pôda o výmere 1.762 m2, 263 - orná

pôda o výmere 3.223 m2, 265 - orná pôda o výmere 4.034 m2,
- LV č. XXX (spoluvlastnícky podiel 18/36) parcely č.: 247 - orná pôda o výmere 5.204 m2, 284 - orná
pôda o výmere 4.579 m2,
- na LV č. XXX (spoluvlastnícky podiel 18/36) parcely č.: 332 - orná pôda o výmere 2.428 m2, 367 - orná
pôda o výmere 6.780 m, 369/3 - orná pôda o výmere 374 m2,
- LV č. XXX (spoluvlastnícky podiel 288/1152) parcely č. 189 - orná pôda o výmere 3.298 m2, 191 - orná

pôda o výmere 910 m2, 198 - orná pôda o výmere 1.665 m2 , 199 - orná pôda o výmere 978 m2, 200 -
orná pôda o výmere 1.137 m2, 201 - orná pôda o výmere 338 m2, 260 - orná pôda o výmere 342 m2,
262 - orná pôda o výmere 367 m2, 264 - orná pôda o výmere 673 m2,
- LV č. XXX (spoluvlastnícky podiel 288/1152) parcely č. 186 - orná pôda o výmere 1.877 m2, 187 - orná
pôda o výmere 3.136 m2, 188 - orná pôda o výmere 3.208 m2, 190 - orná pôda o výmere 1.593 m2,

a to za kalendárny rok 2009.
II. Žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o jej výške rozhodne
samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali proti právnemu predchodcovi

žalovanej K. B. - SHR určenia, že sú výlučnými užívateľmi označených nehnuteľností v katastrálnom
území D., a to za kalendárny rok 2009 (v zmysle upresnenia žalobného petitu právnym zást. žalobcov
na pojednávaní dňa 27.10.2021), ktorú skutkovo odôvodnili tým, že rozhodnutím Pôdohospodárskej
platobnej agentúry v Bratislave (ďalej tiež len „PPA“) č. 500/615/39/2009 zo dňa 10.6.2010 bol žalobca v
1. rade vyzvaný na podanie žaloby na súde o určenie užívacieho práva k pozemkom, ku ktorým žiadal o

vyplatenie podpory za ich obhospodarovanie v roku 2009, pričom správne konanie o poskytnutí podpory
napoľnohospodárskupôduvovzťahukjednotnejžiadostizarok2009bolovzmysle§16písm.c)zákona
č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a
rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov a § 29 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o správnom konaní
(Správny poriadok) prerušené na dobu 30 dní a v prípade podania žaloby do právoplatného rozhodnutia

súdu. PPA tak rozhodla po zistení, že na tú istú poľnohospodársku pôdu podal žiadosť o poskytnutie
podpory aj právny predchodca žalovanej K. B. - SHR, ktorého PPA vyzvala na podanie analogickej
žaloby. Naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe žalobcovia odôvodnili poukazom na
rozhodnutie PPA, ktorým správne konanie o poskytnutie podpory bolo prerušené do právoplatného
skončenia súdneho konania, pričom ak by žaloba nebola podaná, stratili by nárok na vyplatenie dotácií,

čo by bolo pre nich likvidačné. Dôvodili tiež tým, že žalobca sa v inom konaní vedenom pod sp.
zn. 5C/75/2008 domáhal určenia neplatnosti nájomnej zmluvy, od ktorej žalovaná, resp. jej právny
predchodca K. B., odvodzuje svoje užívacie právo k niektorým nehnuteľnostiam, ktoré konanie však bolo
zastavené z dôvodu, že odpadol naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko uplynula
doba platnosti tejto nájomnej zmluvy.

3. Pôvodný žalovaný K. B., nar. XX.X.XXXX, v priebehu konania dňa XX.X.XXXX zomrel, konanie o
dedičstve je vedené Notárskym úradom L. M. C. pod sp. zn. 6D 13/2012, 4Dnot 43/2012. Dňa 14.9.2021
žalovaná H. B. doručila súdu dohodu oprávnených dedičov, podľa ktorej sa zaviazala pokračovať v
poľnohospodárskej činnosti po neb. manželovi K. B. (č.l. 518 - 519 spisu), preto súd prvej inštancie

uznesením zo dňa 21.9.2021 rozhodol o tom, že pokračuje v konaní na strane žalovanej s H. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. X, ako právnou nástupkyňou neb. K. B..

4. Z obsahu pripojených spisov Okresný súd Spišská Nová Ves mal preukázané, že na tomto súde medzi
stranami boli, prípadne sú vedené tieto súdne spory:

- sp. zn. 2C/121/2010 o žalobe podanej dňa 14.7.2010 žalobcom Michal Repaský-SHR, bytom D. X, proti
žalovaným: 1/ A. L. N., 2/ LEDO, s.r.o., 3/ B. C. a 4/ G. C., o určenie práva užívania pozemkov; v tomto
konaní žalobca uplatnený nárok odvíjal od nájomnej zmluvy č. P4963204 uzavretej na kalendárny rok
2004 so Slovenským pozemkovým fondom a nájomnej zmluvy č. 4115205 zo dňa 22.3.2005 uzavretejso Slovenským pozemkovým fondom na obdobie od 1.1.2005 do 31.12.2009. Uznesením zo dňa
15.3.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.5.2012, bolo konanie zastavené z dôvodu úmrtia
žalobcu.

- sp. zn. 5C/5/2011 o žalobe podanej žalobcom A. B. C. proti K. B. - SHR a spol., o náhradu škody vo
výške 7.824,73 € s prísl.; toto konanie bolo prerušené do právoplatného skončenia konania o dedičstve
po poručiteľovi K. B., vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 6D/13/2012.
- sp. zn. 5C/75/2008 o žalobe podanej dňa 26.9.2008 proti K. B., nar. XX.X.XXXX (ako žalovanému v
1. rade), súkromne hospodáriacemu roľníkovi, IČO: 34802401, o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy

uzatvorenej medzi žalovaným a Slovenským pozemkovým fondom na obdobie do 31.12.2009. V tejto
veci súd žalobe vyhovel rozsudkom zo dňa 7.2.2011, ktorý na základe podaného odvolania Krajský súd
v Košiciach uznesením 4Co/96/2011-374 zo dňa 28.3.2013 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie; Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 27.12.2013 z dôvodu úmrtia K. B.
konanie zastavil, Krajský súd v Košiciach uznesením 1Co/303/2014-416 zo dňa 30.9.2014 zastavujúce
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, ktorý vo veci opätovne rozhodol

rozsudkom zo dňa 3.7.2015 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.9.2015) tak, že žalobu zamietol
z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. V tomto konaní súd uznesením 5C/75/2008-179
zo dňa 10.7.2009 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému v 1. rade K. B. - SHR
vstupovať a akokoľvek užívať nehnuteľnosti (totožné s parcelami, ktoré sú predmetom tohto konania sp.
zn. 1C/123/2010) až do právoplatného rozhodnutia veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde

Spišská Nová Ves pod sp. zn. 5C/75/2008.
- sp. zn. 7C/143/2013 o žalobe žalobkyne H. B. proti žalovaným: 1/ BUGLO, s.r.o. a 2/ AGROLED,
s.r.o., obom zastúpeným konateľom A. O. C. a 3/ G. C., o určenie, že žalobkyňa je oprávnená užívať
nehnuteľnosti a patrí jej užívacie právo za rok 2012 podľa popísaných pôdnych blokov v Spišskom
Hrhove; v tejto veci zatiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté.

- sp. zn. 1C/102/2009 návrh K. B. proti A. O. C. a spol., o nariadenie predbežného opatrenia, ktorý
bol uznesením zo dňa 4.6.2009 zamietnutý z dôvodu neosvedčenia nároku; uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 27.6.2009.

5. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa ustanovení § 80 písm. c) Občianskeho súdneho

poriadku (O.s.p.) účinného do 30.6.2016, § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ust. §
16b ods. 1 a 2, § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní
podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len „zák. č.
543/2007 Z.z.) a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je procesne prípustná a v
celom rozsahu dôvodná. Súd zastával názor, že žalobcovia preukázali na podanej určovacej žalobe

naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p., pretože „bez rozhodnutia v tejto veci
by sa ich právo stalo neistým, pretože dva rôzne subjekty si uplatnili príspevok u Pôdohospodárskej
platobnej agentúry Bratislava k totožným parcelám. Pre daný spor nie je pritom rozhodujúce, ako táto
neistota vznikla. Naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe pretrváva i doposiaľ, pretože len
takýmto rozhodnutím súdu je možné odstrániť neistotu vzťahu účastníkov konania a vytvára pevný

základ pre usporiadanie vzťahov. Bez tohto určenia by bolo právo žalobcov ohrozené alebo, resp.
bez tohto určenia by stalo ich právne postavenie neistým - viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6.
decembra 2012 sp. zn. 5Cdo 31/2011. Tento stav pretrváva aj ku dňu rozhodovania súdu, a keďže
rozhodujúci je stav daný v čase vyhlásenia rozsudku, naliehavý právny záujem je daný i v zmysle ust.
§ 137 CSP - viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2010 sp. zn. 2Cdo 110/2009“. K otázke

naliehavého právneho záujmu súd prvej inštancie odkázal tiež na rozsudky Najvyššieho súdu SR z
19.11.2008 sp. zn. 5Obdo 10/2008 a 4Cdo 49/2003, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010 sp.
zn. 4Cdo 56/2009 a rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co 161/2007. Námietku žalovanej o
neexistenciinaliehavéhoprávnehozáujmupretonepovažovalzadôvodnúavtejtosúvislostikonštatoval,
že „určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O.s.p. má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza

do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v
právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní
v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a
povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý
právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej

žalobykorešpondujúspredpokladomnaliehavéhoprávnehozáujmu.Aknemožnovkonkrétnomprípade
očakávaťsplnenietýchtofunkcií,niejedanýnaliehavýprávnyzáujemnaurčení.Záveryotomsúspojené
nielen so žalobou o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha“.
Podľa posúdenia súdu žalobcovia predloženými listinnými dôkazmi preukázali, že minimálne od roku2007 sú oprávnenými užívateľmi nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým žiadajú poskytnutie „príspevku“,
pričom žalovaná doklady predložené žalobcami nespochybnila a z predložených listín PPA vyplýva i
duplicita uplatnených dotácií pre rok 2009 oboch sporových strán. Súd prvej inštancie poukázal na

to, že žalovaná svoj právny nárok na poskytnutie dotácií opierala o nájomné zmluvy, ktoré uzatvoril
jej nebohý manžel K. B. - SHR, IČO: 34802401, na obdobie do 31.12.2009 a skonštatoval, že po
tomto dátume nájomný vzťah už neexistoval. V konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová
Ves pod sp. zn. 5C/75/2008 bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým súd zakázal K. B. vstupovať a
užívať nehnuteľnosti v k.ú. D., podrobne popísané v tomto rozhodnutí. Podľa úvahy súdu prvej inštancie

„ak by aj nájomný vzťah vo vzťahu k zmluvám uzatvoreným K. B. trval, v dôsledku cit. predbežného
opatrenia účinky vo vzťahu k týmto zmluvám nemohli vzniknúť minimálne po 16.7.2009, kedy uznesenie
o predbežnom opatrení bolo doručené stranám sporu a v zmysle § 171 O.s.p. nadobudlo vykonateľnosť.
Minimálne od tohto dátumu právny predchodca žalovanej - pôvodný žalovaný nemohol byť oprávneným
užívateľom týchto nehnuteľností. Z toho je teda zrejmé, že nájomný vzťah vo vzťahu k sporným parcelám
svedčí jednoznačne v prospech žalobcov“. V tejto súvislosti súd poukázal na oznámenie PPA zo dňa

23.8.2010 (v konaní sp. zn. 5C/75/2008), z ktorého vyplynulo, že v prípade trvania platnosti predbežného
opatrenia žiadateľ nemôže riadne užívať uvedené parcely a preto jeho žiadosti o poskytnutie podpory nie
je možné vyhovieť, keďže prvotnou podmienkou na poskytnutie dotácie je riadne užívanie pôdy. Keďže
v danom prípade nariadené predbežné opatrenie trvalo do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
vo veci 5C/75/2008, teda do 30.9.2015, z uvedeného podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýva, že

žalovanástranavkalendárnomroku2009nemohlabyťoprávnenýmužívateľomspornýchnehnuteľností,
vo vzťahu ku ktorým si uplatnila nárok na vyplatenie dotácií. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie bez
potreby ďalšieho dokazovania žalobe v plnom rozsahu vyhovel. K námietkam žalovanej uviedol, že
nespochybňuje právomoc PPA posúdiť dôvodnosť dotácií v prospech jednotlivých žiadateľov, ktorí si
takýtonárokuplatnili(žalobcovižalovanejstrany)aže„predmetomtohtosporuniejeochranaužívacieho

práva žalobcov voči žalovanej..., podstatou tohto sporu je určenie, či sa žalobcovia môžu uchádzať pred
PPA o poskytnutie dotácií za rok 2009“. Z tohto pohľadu podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcovia
zvolili správny typ žaloby a na podanej žalobe majú naliehavý právny záujem, pretože len takýmto
rozhodnutím súdu „prestane byť postavenie žalobcov neisté, následne bude môcť vo veci rozhodnúť
PPA, a teda nehrozí žiaden ďalší súdny spor medzi stranami sporu po tomto rozhodnutí súdu, pretože

ďalej vo veci strán sporu bude konať a rozhodovať PPA“. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §
255 ods. 1 CSP tak, že v spore úspešným žalobcom priznal nárok na plnú náhradu trov konania, pričom
nezistil dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške trov konania v súlade s § 262 ods. 2 CSP si vymienil
rozhodnúť samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti konečného rozhodnutia vo veci.

6. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, odôvodniac ho odvolacími dôvodmi podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP a navrhla ho zmeniť a žalobu žalobcov v 1. a 2. rade v celom
rozsahu zamietnuť. Citovala dôvody napadnutého rozsudku, na podklade ktorých súd prvej inštancie
žalobe v celom rozsahu vyhovel a mala za to, že odôvodneniu rozsudku chýba elementárna logika,
pokiaľ v bode 25. rozsudku súd konštatuje, že „ak by nájomný vzťah na základe zmlúv uzatvorených s

K. B. trval, účinky vo vzťahu k týmto zmluvám by nemohli vzniknúť v dôsledku predbežného opatrenia
minimálne po 16.7.2009, kedy bolo predbežné opatrenie doručené stranám sporu“. Uviedla v tejto
súvislosti, že predbežné opatrenie môže niekoho obmedziť vo vykonávaní právnych úkonov len od
doručenia uznesenia o predbežnom opatrení do budúcna. Predbežné opatrenie sa nikdy nevzťahuje na
úkony, ktoré boli realizované pred doručením uznesenia účastníkom, to znamená, že na nájomný vzťah,

ktorý bol uzatvorený zmluvou pred doručením predbežného opatrenia, sa toto predbežné opatrenie
vzťahovať nemôže. Poukázala na to, že K. B. uzatvoril nájomnú zmluvu č. 4115205 dňa 31.4.2005
s prenajímateľom Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, predmetom ktorej
boli poľnohospodárske pozemky vo výmere 129,8 ha v okresoch Levoča a Spišská Nová Ves v kat.
územiach D. P. Q. v členení: a) vo vlastníctve SR, b) vo vlastníctve neznámych vlastníkov (§ 16 ods. 1

písm. b/, c/ zákona č. 180/1995 Z.z.), pričom presná špecifikácia prenajatých pozemkov (vrátane druhu
pozemkov) je uvedená v prílohách č. 1 a 3, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť nájomnej zmluvy. Z výpisu
z katastra nehnuteľností zo dňa 14.3.2008 pre k.ú. Bugľovce vyplýva, že parcela registra „C“ č. 344/1 -
orná pôda o výmere 462.534 m2, je evidovaná na katastrálnej mape bez založeného listu vlastníctva.
Žalovaná vytýkala ďalej súdu, že neprihliadol na čl. IX. ods. 2 Osobitné ustanovenia cit. nájomnej zmluvy,

týkajúci sa prevodu prenajatých pozemkov na oprávnené osoby titulom reštitučnej náhrady podľa zák. č.
229/1991 Zb. a zák. č. 503/2003 Z.z., prípadne poskytnutia náhrady vlastníkom pozemkov v zriadených
záhradkových osadách v zmysle zákona č. 64/1997 Z.z. a povinnosti prenajímateľa túto skutočnosť bez
zbytočného odkladu oznámiť nájomcovi, kedy nový vlastník vstupuje do práv prenajímateľa a nájomcasvoj nájomný vzťah ako užívateľ nestráca. Nesúhlasila so záverom súdu o preukázaní naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení užívacieho vzťahu a namietala v tejto súvislosti zrejmú
nelogickosť v odôvodnení rozsudku (bod 21.), v ktorom súd konštatuje, že určovacia žaloba podľa §

80 písm. c) O.s.p. má preventívny charakter a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu
určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Napriek tomu
žalobe vyhovel a rozsudkom určil, že žalobcovia sú výlučnými užívateľmi nehnuteľností v uvedených
spoluvlastníckych podieloch ..., pričom ničím nevysvetlil, akým spôsobom vypočítal užívacie právo v
podieloch, keďže v prírode je potrebné zistiť užívacie právo v konkrétnych výmerách napr. vytýčením

hraníc alebo iným faktickým zameraním. Pokiaľ ide o výmeru určenú v podiele, ktorá je nižšia než 100
% celkovej výmery, pre vykonateľnosť rozsudku sa vyžaduje aj zameranie, ktorá časť tohto podielu z
celkovej výmery tomuto podielu na mape, resp. v prírode, predstavuje. Pri žalobcovi v 1. rade chýba
určenie, že ide o kalendárny rok 2009, z čoho vyplýva, že súd určil, že žalobca v 1. rade je výlučným
užívateľom spoluvlastníckych podielov nehnuteľností ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. k 27.10.2021.
Podľa žalovanej výrok rozsudku vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade je zmätočný, pretože podielový užívateľ

nikdy nemôže byť zároveň výlučným užívateľom. Súd nezisťoval, či v súčasnosti je žalobca v 1.
rade skutočným užívateľom vo výroku uvádzaných pozemkov, pričom aj napriek námietkam žalovanej
paralelne určil, že žalobca v 1. rade je užívateľom aj náhradných pozemkov, ktoré má v nájme v zmysle
rozhodnutia I. F. J. F. zo dňa 28.5.2007 aj keď tieto náhradné pozemky mu boli pridelené v roku 2007,
a teda v súčasnosti tento stav nemôže platiť. Identifikovanie pozemkov len číslom, kultúrou a výmerou

bez špecifikovania katastrálneho územia a obce, považovala za neurčité, čo spôsobuje nevykonateľnosť
rozsudku pre zmätočnosť v neurčitosti označenia predmetu užívania. Podľa žalovanej obidva výroky
rozsudku sú zmätočné, vydané v rozpore s právnou praxou. U žalobcu v 1. rade súd určil súčasný
užívací vzťah k pozemkom, vrátane náhradných a v prípade žalobcu v 2. rade určil užívací vzťah do
minulosti, ktorý nie je ani nemôže byť totožný so stavom v čase vyhlásenia rozsudku. Taktiež vytýkala

súdu prvej inštancie, že rozhodol o zmenenej žalobe bez toho, aby vydal uznesenie o zmene žaloby
v súlade s ust. § 140 a nasl. CSP, v zmysle ktorého mal postupovať aj vtedy, ak toto podanie nebolo
označené ako návrh na zmenu žaloby. Citovala právny názor formulovaný v rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Obdo/11/2012 zo dňa 30.4.2012, podľa ktorého každé podanie adresované súdu
musí spĺňať kritériá správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti. Nesprávnosť a nezrozumiteľnosť podania

môže byť odstránená opravou alebo doplnením, pričom je povinnosťou súdu poučiť žalobcu o tejto
nesprávnosti podania a vyzvať ho na jej odstránenie. V tejto súvislosti citovala znenie ust. § 124, §
140 ods. 2, § 132 ods. 2 CSP a za nesprávny považovala procesný postup súdu, ktorý najskôr poradil
žalobcomotázkou,čižiadajúourčeniesúčasnéhostavualebourčenieužívaciehoprávazarok2009ana
základeichodpovede,bezrozhodnutiaozmenepetituvďalšomkonanípokračovalaskúmalichužívacie

práva v roku 2009, pričom u prvého žalobcu túto zmenu nevyhodnotil. Žalovaná zastávala názor, že
naliehavý právny záujem žalobcovia nemôžu mať do minulosti. Pokiaľ žiadali o určenie užívacieho práva
vo vzťahu k zmluve o nájme uzatvorenej nájomcom K. B., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, uviedla, že jeho
univerzálnymi nástupcami sú zákonní dedičia, ktorými okrem nej (H. B.) sú aj L. B., nar. XX.XX.XXXX a
K. B., nar. XX.XX.XXXX. Mala za to, že žalobcovia nedostatočne označili okruh pasívne legitimovaných

žalovaných a aj pre toto pochybenie mal súd žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Citovala ďalej ust. §
7 ods. 1 až 5 zákona č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory
v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, § 16a, § 16b a § 16c cit. zákona
v znení novely vykonanej zákonom č. 390/2009 Z.z., účinného od 1.12.2009 do 30.4.2011. Tvrdila, že
pokiaľ dôvodom na podanie žaloby žalobcov bolo rozhodnutie PPA zo dňa 10.6.2010, ktorú žalobcovia

podali dňa 15.7.2010, nedodržali 30 - dňovú lehotu na podanie žaloby a súd už nebol kompetentný
rozhodovať o žalobe, ale v zmysle ust. § 16 písm. c) zák. č. 543/2007 Z.z. mala o otázke užívania
poľnohospodárskej pôdy kompetentne rozhodnúť PPA. Žalobcovia boli povinní preukázať skutočné
užívanie poľnohospodárskych pozemkov, avšak súd prvej inštancie sa otázkou skutočného užívania
pozemkov, ktoré sú označené v petite, vôbec nezaoberal a nevykonával potrebné dokazovanie v

smere skutočného využitia poľnohospodárskych pozemkov na účel, ktorý bol v žiadostiach jednotlivých
žiadateľov uvedený (v žiadosti žalobcov na účel pestovania obilnín a repky). Tvrdila, že bola skutočným
užívateľom poľnohospodárskej pôdy, ktorá je naznačená v projekte, a to od roku 2005 až do roku 2009
na sporných pozemkoch v rozsahu 80,45 ha, ktoré boli využité v prírode v plnom rozsahu bez uvedenia
podielov, pestovala krmoviny pre hovädzí dobytok (trávu), ktoré skutočnosti sú potvrdené aj kontrolným

úradom UKSUP pri kontrolách vykonaných za účasti zamestnanca PPA, pričom posledná kontrola bola
vykonanádňa29.11.2009spozitívnymvýsledkomadošlokpotvrdeniuvyužitiaprojektuvplnomrozsahu
bezpripomienok(Dôkaz:kontrolnéhárkypodpísanéA.O.aA.Q.).Zkontrolnýchvýkazovjepreukázané,
že žalobcovia nevyužívali sporné pozemky na účel poľnohospodárskej výroby. Podľa názoru žalovanejtýmito dôkazmi je v plnom rozsahu vyvrátená dôvodnosť žalobného návrhu nielen po formálno-právnej
stránke, ale najmä po stránke materiálnej. Za najmarkantnejší dôkaz však považovala rozhodnutie
Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 16399/2010 zo dňa 2.6.2010, ktorým sa zmenilo rozhodnutie č.

500/1666/16999/2008zodňa7.5.2009tak,žeschváliloposkytnutiepodporyformouplatbySAPSvsume
10.701,45 € v zmysle § 2 nariadenia vlády SR č. 20/2009 Z.z., v ktorom (na str. 8) sa konštatuje, že
nájomná zmluva č. 4115205 je platná, prenajímateľ Slovenský pozemkový fond v Bratislave konštatoval,
že žiadateľovi K. B. nebola daná výpoveď z užívacieho vzťahu ani nedošlo k vydaniu rozhodnutia,
ktorým by sa schválil zjednodušený rozdeľovací plán. Na kultúrnom diele označenom ako Spišský hrhov

2805/2 bola deklarovaná výmera 46,10 ha, ktorá bola uznaná a na kultúrnom diele Spišský hrhov 2707/1
deklarovaná výmera 6,55 ha, bola schválená v rovnakom rozsahu. Takto označené kultúrne diely v sebe
zahrňujú aj pozemky nachádzajúce sa v obci a k.ú. D., ktoré sú predmetom žalobného návrhu. Záverom
uviedla, že na základe cit. rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR boli na projekt aj vyplatené
dotácie v prospech účtu K. B., jej právneho predchodcu, čoho dôkazom je výpis z účtu v ČSOB za
obdobie apríl 2010 a júl 2010.

7. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom
rozsahu potvrdiť. Mali za to, že súd prvej inštancie sa v rozsudku vysporiadal s argumentáciou žalovanej
a vyhodnotil sporné skutočnosti, pričom nebol dôvod na to, aby sa zaoberal nespornými okolnosťami,
ktoré strany ako sporné neprezentovali. Podľa žalobcov neexistuje žiadny právny dôvod, pre ktorý by

sa mal odvolací súd v tomto konaní zaoberať novotami uvádzanými v podanom odvolaní. Tvrdili, že zo
žiadnej prílohy nájomnej zmluvy č. 4115205 zo dňa 31.4.2005 (ani z prílohy č. 1) uzatvorenej právnym
predchodcom žalovanej, o platnosti ktorej sa viedlo Okresným súdom Spišská Nová Ves konanie pod
sp. zn. 5C/75/2008, nevyplýva taká špecifikácia pozemkov, v zmysle ktorej by bol predmetom nájmu
akýkoľvek pozemok v k.ú. D., a teda a contrario žiadny pozemok v k.ú. D. nebol predmetom nájmu

podľa tejto zmluvy. Tvrdili, že SPF v k.ú. D. ani nedisponoval takou výmerou, aká mala byť predmetom
nájmu. Za irelevantné označili ustanovenie nájomnej zmluvy č. 4115205, v zmysle ktorého nový vlastník
vstupuje do práv prenajímateľa aj v prípade, že by došlo k nakladaniu s pozemkom zo strany SPF titulom
reštitučnej náhrady, nakoľko žiadna taká situácia v tomto prípade nenastala. Podľa žalobcov z výroku
napadnutého rozsudku I. posledná veta je zrejmé, že celý tento výrok vo vzťahu k obom žalobcom

sa týka kalendárneho roka 2009, čo žalobca oznámil súdu podaním zo dňa 31.7.2014. K námietke
žalovanej, že žaloba bola podaná po uplynutí 30 - dňovej lehoty, žalobcovia uviedli, že žalovaná začiatok
tejto lehoty nesprávne odvíja od dátumu vydania rozhodnutia PPA o prerušení konania (10.6.2010),
a nie od jeho doručenia žalobcom, keďže z cit. ustanovení zákona č. 543/2007 Z.z. vyplýva, že táto
lehota plynie od doručenia rozhodnutia. K otázke užívania pozemkov uviedli, že skutočne dané pozemky

užívali aj napriek tomu, že žalovaná im v tom bránila. V tejto súvislosti poukázali na to, že konanie
vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 2C/121/2010, v ktorom sa právny predchodca
žalovanej domáhal určenia užívacieho práva k sporným pozemkom, bolo zastavené bez meritórneho
prejednania veci, pričom žalovaná sa v žiadnom inom konaní užívacieho práva nedomáha. Za kľúčovú
považovali skutočnosť, že právny predchodca žalovanej mal vykonateľným predbežným opatrením sp.

zn. 5C/75/2008 zo dňa 10.7.2009 až do právoplatného skončenia veci, t.j. do 30.9.2015 zakázané
vstupovať a akokoľvek užívať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, a preto nemohol riadne
užívať uvedené parcely a jeho žiadosti o poskytnutie podpory nemôže agentúra vyhovieť, čo vyplýva
aj z oznámenia PPA zo dňa 23.8.2010. Ani žalovanou predkladané kontrolné hárky nemôžu zmeniť
výsledok tohto konania. Súd v tomto konaní nerozhoduje o tom, kto dostane alebo nedostane podporu,

ale o tom, kto mal v rozhodnom období užívacie právo ku konkrétnym nehnuteľnostiam, teda ak by
nehnuteľnosti de facto užívala iná osoba ako tá, ktorá k nim má užívacie právo, neznamenalo by to, že
oprávnená osoba k nim nemá užívacie právo. Súd teda nerozhoduje spätne o tom, kto nehnuteľnosti
užíval, ale kto k nim mal užívacie právo. Samotná skutočnosť, že právny predchodca žalovanej mal
„realizovať“ projekt, ho žiadnym spôsobom neoprávňovala nehnuteľnosti užívať. Tieto skutočnosti však

neboli v prvoinštančnom konaní sporné, preto nemožno vytýkať súdu, že sa nimi nezaoberal.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) o podanom odvolaní žalovanej rozhodol prvýkrát
rozsudkom 11Co/66/2021-1155 zo dňa 27.9.2023, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu žalobcov v 1. a 2. rade zamietol a uložil žalobcom povinnosť

nahradiť žalovanej trovy konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Po preskúmaní napadnutého rozsudku v intenciách namietaných odvolacích dôvodov dospel odvolací
súd k záveru, že podaná žaloba z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení nie je spôsobilým a procesne prípustným prostriedkom ochrany práva žalobcov, pri posúdenítejto otázky súd prvej inštancie nesprávne interpretoval ust. § 137 písm. c) CSP, a preto žalovaná
dôvodne uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Podľa názoru odvolacieho súdu
žalobcovia v konaní nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení práva v zmysle

§ 137 písm. c) CSP, ktorý je imanentnou súčasťou právneho posúdenia určovacích žalôb (akou je
aj podaná žaloba v danej veci) a ktorý sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením
otázky, či žalobou s daným určovacím petitom môže žalobca dosiahnuť odstránenie spornosti svojho
práva. V posudzovanej veci Pôdohospodárska platobná agentúra rozhodnutím č. 500/615/39/2009 zo
dňa 10.6.2010 (v spise na č.l. 12 - 13) prerušila správne konanie o poskytnutí podpory na skutočne

využívanú poľnohospodársku pôdu a žiadateľa G. C. (v tomto konaní žalobca v 1. rade) odkázala
na konanie pred súdom z dôvodu spornosti „práva užívania pôdy“, ktoré je PPA povinná skúmať v
prípade duplicitných deklarácií a v takom prípade žiadateľ o dotáciu je povinný v správnom konaní,
prípadne v súdnom spore nielen tvrdiť, ale aj preukázať právny titul k pôde, z ktorého odvodzuje
svoje právo (právny vzťah) užívania pôdy ako zákonnú podmienku (jednu z podmienok) poskytnutia
podpory na poľnohospodársku pôdu, čo vyplýva explicitne z ust. § 16b zákona č. 543/2007 Z.z. V

danom prípade ale formulovaný petit žaloby, ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia, že „sú výlučnými
užívateľmi nehnuteľností v označených spoluvlastníckych podieloch ....“, a to za kalendárny rok 2009
(odhliadnuc od jeho zmätočnej gramatickej formulácie v prítomnom čase „sú užívateľmi“ s dodatkom,
že ide o určenie stavu za dobu minulú „za kalendárny rok 2009“), nedeklaruje (neurčuje) právo
užívania (t.j. právny pomer - užívací vzťah) k dotknutým nehnuteľnostiam, ktoré je medzi stranami

sporné, resp. z dôvodu spornosti ktorého práva PPA odkázala žalobcu v 1. rade na podanie žaloby
na súde, a nemožno z neho vyvodiť ani existenciu právneho titulu zakladajúceho oprávnenie žalobcov
na obhospodarovanie dotknutých parciel (v celosti), ale deklaruje iba faktický stav užívania pôdy
žalobcami (v roku 2009), ktorý pre priznanie dotácie na pôdu žiadateľovi však nie je zásadný. Priamu
platbu za obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy možno totiž poskytnúť iba tomu žiadateľovi, ktorý

deklaruje nielen reálne užívanie (obhospodarovanie) poľnohospodárskej pôdy, ale zároveň preukáže
aj existenciu platného právneho titulu, z ktorého odvodzuje tvrdené právo na obhospodarovanie
dotknutej parcely. Žalobcovia zvolili nevhodný typ určovacej žaloby, ktorej petit - žalobný návrh znie
na deklaráciu faktických užívacích pomerov k nehnuteľnostiam za dobu minulú (kalendárny rok 2009),
ohľadne ktorých podľa názoru odvolacieho súdu ich právne postavenie nie je sporné, ohrozené a

ani neisté. Nejasnosť a vnútorná rozpornosť žalobného petitu podľa odvolacieho súdu vyplýva tiež
zo skutočnosti, že žalobcovia napriek tomu, že deklarujú dispozíciu iba spoluvlastníckymi podielmi
(prevažne menšinovými) k predmetným pozemkom, podanou žalobou sa domáhajú určenia, že sú ich
„výlučnými“užívateľmi,atobezozrejmenia,napodkladeakýchskutočnostíaprávnehotitulu,nájomných
zmlúv, príp. iných právnych úkonov uzatvorených s podielovými spoluvlastníkmi, odvodzujú právo na

užívanie spoločných nehnuteľností na poľnohospodárske účely v celosti, ku ktorým požiadali PPA o
poskytnutie podpory v poľnohospodárstve podľa osobitného predpisu. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny,
t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo
nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že
rozhodnutie by bolo nevykonateľné. V tejto súvislosti odvolací súd pripomenul, že zákonné požiadavky

na presnosť, určitosť a zrozumiteľnosť žalobného petitu nie sú len formálne, ale sú nevyhnutné pre
výsledok konania, teda pre to, aby bolo rozhodnutie vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom
zamýšľané (I. ÚS 233/97). Z týchto dôvodov odvolací súd zastávajúc názor, že naliehavý právny záujem
žalobcov na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) CSP nie je daný, nakoľko navrhovaným
určením žalobcovia nemôžu dosiahnuť odstránenie spornosti práva užívania k pôde a ohrozenia svojich

práv, podanú žalobu posúdil ako procesne neprípustnú a dospel k záveru o potrebe jej zamietnutia bez
toho, aby sa zaoberal meritom veci.

9. Na základe podaného dovolania žalobcov v 1. a 2. rade Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
sp. zn. 8Cdo/68/2024 zo dňa 29.1.2025 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach 11Co/66/2021-1155

zo dňa 27.9.2023 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dospel k záveru o prípustnosti dôvodu dovolania
podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP a opodstatnenosti dovolania žalobcov, keďže odvolací súd pri riešení
vymedzenej právnej otázky, „či majú žalobcovia naliehavý právny záujem na určení spornosti práva
užívania označených nehnuteľností, a to za stavu ak boli na podanie žaloby odkázaný PPA, teda
osobou oprávnenou na vyplácanie dotácií“, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu. S poukazom na uznesenie sp. zn. 7Cdo/268/2019 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov SR 1/2021, pod č. 14) dovolací súd zastával názor, že žalobcami formulovaný
obsah žaloby je celkom jednoznačný, ktorou sa žalobcovia domáhali odstránenia spornosti v práve
užívania, aj keď výslovne v petite svojej žaloby neuviedli, že mali „právo“ užívania k označenýmnehnuteľnostiam v roku 2009. Odvolací súd pri posudzovaní žalobcami zvoleného petitu postupoval
príliš formalisticky, v dôsledku čoho aj nesprávne právne interpretoval rozhodujúce právne ustanovenia
a odklonil sa v uvedenom smere od ustálenej súdnej praxe v otázke posudzovania obsahu žaloby a jej

náležitostí. V odôvodnení kasačného uznesenia Najvyšší súd SR uviedol, že „ustanovenia § 16b a §
16c zákona č. 543/2007 Z.z. upravujú kolíziu nárokov na poskytnutie podpory na skutočne využívanú
poľnohospodársku pôdu. Povinnosť posúdiť právo užívania k pôde, resp. jeho spornosť, vyplýva PPA
z ust. § 16b a § 16c zákona č. 543/2007 Z.z., s ktorou povinnosťou sa musí v odôvodnení svojho
rozhodnutia vysporiadať a uviesť výsledok svojho posúdenia a jeho dôvody. Ak právo užívania k pôde

preukáže iba jeden z viacerých žiadateľov, uplatní sa postup v zmysle § 16a tohto zákona, t.j. postup,
ak o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podá žiadosť iba jeden žiadateľ. V danom
prípade postupom podľa § 16b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. bola ale zistená spornosť práva užívania
obidvoma žiadateľmi (žalobcami a právnym predchodcom žalovanej), a preto tu bol zákonný dôvod pre
prerušenie konania v zmysle § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. za súčasného odkázania žiadateľov
(žalobcov) na konanie na súde v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Pretože počas súdneho konania „o určenie,

že žalobcovia sú výlučnými užívateľmi nehnuteľností“ (správne „o určenie práva užívania sporných
nehnuteľností“ - pozn. dovolacieho súdu) fyzická osoba - žiadateľ/žalovaný K. B., nar. XX.X.XXXX,
dňa XX. XXXXXXX XXXX zomrel a H. B. doručila súdu dohodu oprávnených dedičov, podľa ktorej sa
zaviazala pokračovať v poľnohospodárskej činnosti po nebohom manželovi K. B., za tohto stavu právo
na poskytnutie podpory prešlo na osobu, ktorá sa na základe písomnej dohody oprávnených dedičov

sa zaviazala pokračovať v poľnohospodárskej činnosti, a to podľa § 16d ods. 1 zákona č. 543/2007
Z.z. (tzv. „pokračovateľ“). Ustanovenie § 16c ods. 2 zákona č. 543/2007 Z.z. v znení účinnom v roku
2010 poznámkou 41e) odkazuje žiadateľa, ktorého právo užívania je sporné, na ustanovenie § 80
písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, avšak nie je žiadnym bližším spôsobom špecifikované, aký
presne žalobný petit má takýto žiadateľ o dotáciu v žalobe, na ktorú je odkázaný, navrhovať. Uvedený

rozbor pre spor relevantných zákonných ustanovení najvyšší súd ešte dopĺňa poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR v uznesení zo dňa 10.9.2020 sp. zn. 6Sžfk/13/2019, v ktorom uviedol, že nie je
v právomoci správneho ani kasačného súdu, pokiaľ rozhodujú vo veciach správneho súdnictva, riešiť
spor medzi žalobcom (sťažovateľom) a inými spoločnosťami či družstvami, týkajúci sa spornosti v práve
užívania“. Z hľadiska žalobcami zvoleného/formulovaného petitu vo väzbe na ust. § 16c zákona č.

543/2007 Z.z. v znení účinnom v roku 2010, dovolací súd v zásade súhlasil s odvolacím súdom v tom,
že súd v civilnom sporovom konaní má rozhodnúť o tom, kto mal „právo užívania“ v rozhodnom období,
nie kto nehnuteľnosti „užíval“, avšak z obsahu podanej žaloby možno bez najmenších pochýb dospieť
k záveru, že žalobcom ide o odstránenie spornosti „práva“ a nie len o určenie „faktického užívania“.
Dovolací súd konštatoval v tejto súvislosti, že „bude vecou dokazovania, aby žalobcovia preukázali, na

základe akých právnych titulov im právo užívania svedčilo, táto skutočnosť sa odzrkadlí v odôvodňujúcej
časti rozhodnutia súdu“. Pokiaľ ide o otázku procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) CSP,
pri jej riešení je nutné zaoberať sa otázkou, z akého právneho vzťahu žalobcovia vyvodzujú v konaní
ňou uplatňovaný nárok (t.j. predmet konania), následne tento vzťah dôsledne analyzovať a nakoniec
správne vyhodnotiť a posúdiť po právnej stránke. Pre analýzu právneho vzťahu strán a posúdenie jeho

povahy z hľadiska obsahu žaloby na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobcovia vyvodzujú z
tohto právneho vzťahu, je tak rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú povahu majú práva a povinnosti
strán tvoriace obsah právneho vzťahu (5Cdo/120/2017). Inak povedané predmet konania (resp. obsah
žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami
- opísaním skutkového deja (causa petendi). Na základe žalobného návrhu a opísania skutkového deja

možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento
petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcov v spore. Súd má skúmať
celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh. Podľa dovolacieho súdu žalobcovia v čase
podania žaloby preukázali na nimi zvolenej určovacej žalobe naliehavý právny záujem v zmysle § 80
písm. c) O.s.p. účinného v čase podania žaloby (aktuálne § 137 písm. c) CSP), pretože bez rozhodnutia

v tejto veci by sa ich právo stalo neistým, keďže dva rôzne subjekty si uplatnili nárok u Pôdohospodárskej
platobnej agentúry Bratislava k totožným parcelám, pričom ich naliehavý právny záujem pretrváva
doposiaľ, pretože len rozhodnutím súdu je možné odstrániť neistotu vo vzťahu účastníkov konania a
vytvoriť pevný základ pre usporiadanie vzťahov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 31/2011
zo dňa 6.12.2012).

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd v ďalšom konaní po opätovnom preskúmaní napadnutého
rozsudku a procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a
§ 380 ods. 1, 2 CSP a contrario a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1písm. b), d), f), g) a h) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v
zmysle § 380 ods. 2 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, aplikujúc
závery dovolacieho súdu vyslovené v uznesení sp. zn. 8Cdo/68/2024 zo dňa 29.1.2025, dospel k záveru

o dôvodnosti podaného odvolania žalovanej, a preto napadnutý rozsudok ako vecne nesprávny zrušil
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

11.Podľaposúdeniaodvolaciehosúdunapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciejeposkutkovejiprávnej

stránke nesprávny z dôvodov uvedených v podanom odvolaní žalovanej, s ktorými sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje a zároveň odkazuje na závery, ktoré pre ďalší postup súdov a opätovné
rozhodnutie v prejednávanej veci vyslovil Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp.zn. 8Cdo/68/2024 zo
dňa 29.1.2025, zdôrazňujúc, že súd v tomto súdnom konaní, na ktoré bol žiadateľ G. C. (v tomto konaní
žalobca v 1. rade) z dôvodu spornosti práva užívania k pôde odkázaný Pôdohospodárskou platobnou
agentúrou v Bratislave po prerušení správneho konania o poskytnutie podpory na skutočne využívanú

poľnohospodársku pôdu v zmysle zákona č. 543/2007 Z.z. (rozhodnutím č. 500/615/39/2009 zo dňa
10.6.2010 na č.l. 12-13), má rozhodnúť o tom, kto mal k sporným poľnohospodárskym pozemkom „právo
užívania“ v rozhodnom období, nie kto nehnuteľnosti „užíval“, že aj podľa obsahu žaloby žalobcom ide o
odstránenie spornosti „práva“ a nie len o určenie „faktického užívania“, pričom bude vecou dokazovania,
aby žalobcovia preukázali, na základe akých právnych titulov im právo užívania v rozhodnom období,

t.j. v roku 2019 svedčilo. Súd prvej inštancie iba na podklade predbežného (neodkladného) opatrenia
nariadeného uznesením č.k. 5C/75/2008-179 zo dňa 10.7.2009, ktorým súd zakázal K. B. (právny
predchodca žalovanej) vstupovať a užívať sporné nehnuteľnosti v kat. území D., vyvodil záver, že
„nájomný vzťah vo vzťahu k sporným parcelám svedčí jednoznačne v prospech žalobcov“, ktorý
(záver) je dôkazne absolútne nepodložený a minimálne predčasný, a tým aj nesprávny. Pre nariadenie

predbežného (neodkladného) opatrenia totiž je (bolo) postačujúce, že navrhovateľ osvedčil nárok
a potrebu neodkladnej ochrany ohrozeného práva, pričom súd posudzoval pravdepodobnosť tvrdeného
nároku len na základe obsahu návrhu a navrhovateľom predložených listín v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia, v ktorom sa netrvá na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov
za účelom preukázania dôvodnosti meritórneho nároku „bez pochybností“, keďže dokazovanie v konaní

o neodkladnom opatrení má povahu (iba) osvedčovania podstatných skutočností, ktoré osvedčujú
dôvodnosť a trvanie nároku. Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia neprejudikuje nárok ani
meritórne rozhodnutie, nakoľko pomery strán upravuje iba dočasne, a v žiadnom prípade nepreukazuje
„jednoznačne“, ktorej zo strán svedčí (svedčil v roku 2019, konkrétne k 31.5.2009) zmluvný základ
alebo iný právny dôvod oprávňujúci k užívaniu a obhospodarovaniu spornej poľnohospodárskej pôdy,

ako to nesprávne vychádzajúc z mylného názoru uzavrel súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku.
Aj v takom prípade, ak by nehnuteľnosti mala v skutočnej držbe a užívaní (obhospodaruje ich) iná
osoba než oprávnený užívateľ, neznamenalo by to automaticky, že tejto osobe svedčí „právo užívania
k pôde“ v zmysle preukázania platného právneho vzťahu (právneho titulu). Odvolací súd poznamenáva
v tejto súvislosti, že priamu platbu za obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy možno poskytnúť

iba tomu žiadateľovi, ktorý deklaruje nielen reálne užívanie (obhospodarovanie) poľnohospodárskej
pôdy, ale zároveň preukáže aj zmluvný základ (alebo iný titul), z ktorého odvodzuje tvrdené právo
na obhospodarovanie dotknutej parcely. V súvislosti s dispozíciou žiadateľa s poľnohospodárskou
pôdou a reálnym obhospodarovaním pôdy (k 31. máju príslušného roka) zákon teda vyžaduje, pričom
nesporne vyžadoval aj v čase vydania rozhodnutia PPA č. 500/615/39/2009 zo dňa 10.6.2010 [§ 16b

zákona č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti štátnej správy pri poskytovaní podpory v poľnohospodárstve
v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 81/2007 Z.z. o podmienkach
poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou jednotnej platby na plochu, účinného do 31.12.2010]
– preukázanie právneho titulu, resp. „práva užívania k pôde“ ako práva odvodeného (vyplývajúceho)
z právneho vzťahu (nájomného, podnájomného pomeru, vlastníckeho práva a pod.) žiadateľa k pôde.

Aj samotný zákon č. 543/2007 Z.z. v § 16b veta za bodkočiarkou ustanovuje, že právom užívania
k pôde sa rozumie právo túto pôdu užívať ako vlastník, nájomca alebo na základe iného právneho
dôvodu. Odvolací súd k tejto otázke poukazuje tiež na výstižný právny záver, ktorý formuloval Najvyšší
súd SR v rozsudku sp. zn. 4Sžo/105/2015 zo dňa 5.4.2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí Najvyššieho súdu a súdov SR č. 1/2019, pod č. 12), podľa ktorého „ak žalobca, ktorý je

žiadateľ o poskytnutie podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb obhospodaruje a užíva
poľnohospodársku pôdu bez právneho titulu, ide o skutočnosť, ktorá v procese poskytovania dotácií
postačuje na vyradenie žiadosti žiadateľa z predmetného procesu, a to bez poskytnutia platby. Priamu
platbu je možné vyplatiť v poradí ďalšiemu zo žiadateľov o poskytnutie dotácie na totožnú parcelu, ktorýpreukáže po splnení všetkých podmienok aj existenciu právneho titulu na obhospodarovanie dotknutej
parcely“.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu v prípade, pokiaľ žiadateľ o dotáciu tvrdené právo užívania k pôde
nepreukázal predloženými dôkazmi na výzvu PPA v správnom konaní, a toto právo nebolo preukázané
ani na základe zistení vykonanej administratívnej kontroly zo strany PPA na mieste samom, môže
mať pre žiadateľa (v danom prípade pre žalobcov) právny význam iba také súdne rozhodnutie, ktorým
súd deklaruje existenciu sporného práva užívania k pôde (v zmysle § 16b ods. 1 zák. č. 543/2007

Z.z.), po preukázaní relevantného právneho vzťahu založeného zmluvou alebo iným právnym titulom,
oprávňujúcim žalobcov dotknuté pozemky v rozhodnom období držať, užívať a obhospodarovať ich,
prípadne i za dobu minulú (ktorej sa týka nimi podaná duplicitná žiadosť o poskytnutie podpory na tú
istú poľnohospodársku pôdu), pričom nie je rozhodujúci faktický stav užívania a držby pôdy, ktorý súd
prvej inštancie v konaní nesprávne zisťoval a posudzoval a z ktorého (faktického užívania pôdy) mylne
vyvodil právny titul, resp. oprávnenie žalobcov na užívanie pôdy v rozhodnom období. Nemožno súhlasiť

ani s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého „podstatou tohto sporu je určenie, či sa žalobcovia
môžu uchádzať pred PPA o poskytnutie dotácií za rok 2009“, pretože rozhodnutie o poskytnutí podpory
v poľnohospodárstve na obhospodarovanú poľnohospodársku pôdu žiadateľovi patrí do právomoci
Pôdohospodárskej platobnej agentúry (§ 7 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2007 Z.z.) a súd o tejto otázke,
ani o oprávnenosti (dôvodnosti) žiadosti podanej PPA o poskytnutie dotácie na obhospodarovanú

poľnohospodársku pôdu, v tomto konaní nerozhoduje.

13. Vzhľadom na uvedené v danom spore boli žalobcovia povinní nielen tvrdiť, ale aj preukázať
relevantný zmluvný základ alebo iný právny titul k spornej poľnohospodárskej pôde, z ktorého odvodzujú
(odvodzovali) svoje právo na držbu, užívanie a obhospodarovanie pôdy v kalendárnom roku 2019 (v

zmysle zákona k 31.5.2009), ktorého sa týka duplicitná žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú pôdu,
ako zákonnú podmienku (jednu z podmienok) poskytnutia podpory na poľnohospodársku pôdu, čo
explicitne vyplýva z ust. § 16b zák. č. 543/2007 Z.z. Žalobcovia v danom spore existenciu právneho
titulu zakladajúceho ich právo na užívanie a obhospodarovanie predmetných nehnuteľností v roku 2009
ani len netvrdili, nakoľko svoje oprávnenie užívať sporné pozemky vyvodzujú z podanej žiadosti o

vyplatenie dotácie na rok 2009 na nimi deklarovanú výmeru obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy
a z neexistencie (negovania) platného nájomného vzťahu, resp. na podklade tvrdenia o neplatnosti
nájomnej zmluvy č. 4115205 zo dňa 31.4.2005 uzatvorenej (na dobu určitú do 31.12.2009) medzi
Slovenským pozemkovým fondom v Bratislave ako prenajímateľom a právnym predchodcom žalovanej
K. B. v postavení nájomcu, ako aj z predbežného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu

Spišská Nová Ves č.k. 5C/75/2008-179 zo dňa 10.7.2009, ktorým K. B. bolo zakázané vstupovať
a užívať pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu. Samotné tieto okolnosti, rozhodnutia a dôkazy
podľa názoru odvolacieho súdu však nepreukazujú existenciu právneho titulu oprávňujúceho žalobcov
na legálne užívanie spornej poľnohospodárskej pôdy v rozhodnom období, resp. k 31. máju 2009,
ako jednej z podmienok poskytnutia priamej platby na obhospodarovanú poľnohospodársku pôdu.

V prípade, ak by žalobcovia predmetné pozemky vo výmere deklarovanej v žiadosti o podporu, užívali
a obhospodarovali bez preukázania zmluvného vzťahu, vlastníckeho práva alebo iného právneho titulu
(dôvodu), už samotná táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu je okolnosťou, ktorá v procese
poskytovania dotácií postačuje na vyradenie duplicitnej žiadosti žiadateľa (v tomto prípade žalobcov)
ako nedôvodnej, a to bez toho, aby ďalší zo žiadateľov o poskytnutie dotácií na totožnú parcelu (parcely),

musel v osobitnom konaní za účasti žalobcov preukazovať iný právny titul a opodstatnenosť svojej
žiadosti k spornej parcele (pozri už zmienený rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/105/2015
zo dňa 5.4.2016).

14. Nakoľko súd prvej inštancie uplatnený nárok žalobcov a sporné užívacie právo k predmetným

nehnuteľnostiam v dotknutom období roku 2009 neposúdil správnym spôsobom po skutkovej a ani
po právnej stránke a vychádzajúc z mylného názoru nezistil náležite skutkový stav veci a nevykonal
stranami sporu (žalovanou) navrhované dôkazy, dospel k predčasnému, a tým aj nesprávnemu záveru
o dôvodnosti podanej žaloby. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní odstrániť
vytknuté nedostatky doterajšieho rozhodovania a zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti z hľadiska

relevantných tvrdení strán a rozhodného hmotného práva vykonaním stranami predložených, resp.
navrhnutých dôkazov, zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre nové rozhodnutie z už vykonaných
dôkazov, eventuálne súd umožní stranám uplatniť i ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany. Súd prvej inštancie v súlade so zákonom a pri právnom posúdení veci podľa na vec savzťahujúcich právnych predpisov dôsledne posúdi sporné otázky a dôvodnosť uplatneného nároku
žalobcov o určenie sporného práva užívania k označenej poľnohospodárskej pôde za rok 2019, po
preukázaní relevantného zmluvného základu alebo iného právneho titulu oprávňujúceho žalobcov

v roku 2009 dotknuté pozemky držať, užívať a obhospodarovať ich (v zmysle požiadavky zákona k 31.
máju 2009). Zároveň žalobcov zaťažuje dôkazné bremeno v konaní preukázať (v kontexte žalobného
petitu) nimi tvrdené „výlučné“ právo užívania poľnohospodárskych pozemkov za situácie, že deklarujú
dispozíciu iba spoluvlastníckymi podielmi (prevažne menšinovými) k predmetným pozemkom, o ktorej
skutočnosti zo strany súdu prvej inštancie taktiež nebolo vykonané žiadne dokazovanie. Súd prvej

inštancie nezisťoval, na podklade akých skutočností, nájomných, podnájomných zmlúv, vlastníckeho
práva,prípadneinýchtitulovčiprávnychúkonovuzatvorenýchspodielovýmispoluvlastníkmi,žalobcovia
odvodzujú právo na užívanie spoločných nehnuteľností na poľnohospodárske účely v celosti, ku ktorým
deklarovali ich obhospodarovanie k rozhodnému dátumu a požiadali PPA o poskytnutie podpory
v poľnohospodárstve podľa osobitného predpisu. V tejto spojitosti odvolací súd poukazuje na ust.
§ 14 ods. 1 druh a tretia veta zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,

poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, účinné od 1.2.2019, podľa ktorého právo užívať pozemok na základe zmluvy o nájme
pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku má ten nájomca, ktorý má uzatvorené
zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku s vlastníkmi, ktorí majú
v súčte väčšinový spoluvlastnícky podiel. Nájomca, ktorý má uzatvorené zmluvy o nájme pozemku na

poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku s vlastníkmi, ktorí majú v súčte menšinový podiel,
má len tie práva, ktoré mu priznáva tento zákon. V cit. ustanovení je upravený tzv. väčšinový princíp
(ktorýboluplatňovanýakozaužívanépravidlovovzťahochmedzipoľnohospodármipriobhospodarovaní
prenajímanej poľnohospodárskej pôdy aj pred 1. februárom 2019), v zmysle ktorého výlučné právo
užívať pozemok na základe zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely má ten nájomca,

ktorý má uzatvorené zmluvy s väčšinovými spoluvlastníkmi (v súčte prenajaté spoluvlastnícke podiely
v rozsahu 51 % a viac).

15. Súd prvej inštancie pri posúdení veci v ďalšom konaní bude viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu vysloveným v tomto uznesení (§ 391 ods. 2 CSP), po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov

podľa ust. § 191 a nasl. CSP o žalobe opätovne rozhodne a v novom rozhodnutí rozhodne tiež o nároku
strán na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho a dovolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

SpisovaZnacka

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v § 429 ods. 2 CSP.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.