Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 11, 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 25P/63/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624220825
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:2624220825.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom Mgr. Petrom Gučkom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Senica, dieťa rodičov: C. D., nar. XX.XX.XXXX, právne zastúpená: JUDr. Eliška Kotvanová Sosnová,
advokátka so sídlom Holíč, Sibírska 2 a C. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., B. XXX/XX, právne
zastúpený: JUDr. Juraj Dragún, usadený euroadvokát so sídlom Skalica, Pod hájkom 1436/35, o návrhu
otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti takto

r o z h o d o l :

I.SúdzamietanávrhotcanazvereniemaloletejA.B.,nar.XX.X.XXXXdostriedavejosobnejstarostlivosti
oboch rodičov.

II. Súd upravuje styk otca s maloletou A. B., nar. XX.X.XXXX tak, že otec je oprávnený sa s ňou stretávať
nasledovne:
- každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtka od 15.00 hod. do nedele do 18.30 hod.
- každý párny kalendárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.30 hod.

Otecjepovinnýmaloletédieťaprevziaťvmiestebydliskamaloletéhodieťaťaamatkajepovinnámaloleté

dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a v mieste bydliska maloletého dieťaťa odovzdať otcovi a otec je
povinný maloleté dieťa na tom istom mieste matke riadne a včas odovzdať.

III. Súd tým mení rozsudok Okresného sudu Skalica č. k. 7P/66/2019-73 zo dňa 24.9.2019 v časti
úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 28.6.2024 domáha, aby súd zveril maloleté dieťa A. B., nar.

XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Svoj návrh odôvodnil tým, že na strane
maloletéhodieťaťaprišlokzmenepomerovajenevyhnutné,abyboludržiavanýpravidelnýarovnocenný
osobný styk aj s druhým rodičom, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti. Maloleté
dieťa má pozitívny vzťah k obom rodičom a má zákonné právo na zachovanie vzťahu k otcovi i matke.
Rozšírenie styku otca s maloletou je v jej najlepšom záujme a budú tak lepšie naplnené jej záujmy
a potreby.

2. Z vyjadrenia matky pred súdom na pojednávaní dňa 20.11.2024 (č.l. 62) vyplýva, že s návrhom
nesúhlasí. Kolízny opatrovník navrhol rozšírenie styku otca s maloletou od štvrtka do nedele každý druhý
týždeň (č.l. 114).3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, zistením názoru maloletého dieťaťa,
rodným listom, správami kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, správami úradu práce,
sociálnychvecíarodiny,sociálnejpoisťovne,obceamesta,oznámeniamizamestnávateľa,potvrdeniami

o príjme, prehľadom výdavkov, záznamom z informatívneho stretnutia rodičov, trestným rozkazom,
spisom Okresného súdu Senica sp. zn. SI-7P/66/2019 a zistil tento skutkový stav veci:

4. Z rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 7P/66/2019-73 zo dňa 24.9.2019 mal súd preukázané,
že súd zveril maloletú A. B., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť

prispievať na výživu sumou 200,- eur mesačne s účinnosťou od 20.6.2019 splatných vždy do 25. dňa
toho ktorého mesiaca vopred, nedoplatok na zročnom výživnom povolil otcovi splácať v splátkach po
16,- eur mesačne a zároveň upravil styk otca s maloletou nasledovne - s účinnosťou od prvého dňa po
právoplatnosti tohto rozsudku do posledného dňa tretieho mesiaca po právoplatnosti rozsudku každý
nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.30 hod., každý nepárny týždeň v piatok od 15.00 hod. do
18.30 hod., každý nepárny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.30 hod., každý párny týždeň

v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.30 hod. s tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom
pripraviť a v určený čas ho v mieste bydliska dieťaťa odovzdať otcovi a otec je povinný na tom istom
mieste dieťa matke riadne a včas vrátiť. S účinnosťou od prvého dňa štvrtého mesiaca po právoplatnosti
tohto rozsudku každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.30 hod., každý nepárny týždeň od
piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.30 hod., každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod.

do 18.30 hod. s tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a v určený čas ho v mieste
bydliska dieťaťa odovzdať otcovi a otec je povinný na tom istom mieste dieťa matke riadne a včas vrátiť.

5. Z trestného rozkazu Okresného súdu Skalica č. k. 0T/24/2019-71 zo dňa 9.5.2019 súd zistil, že otec
bol uznaný za vinného a odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.

b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov, ktorý výkon trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok.

6. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 15.8.2024 (č.l. 38) a zo dňa 12.3.2025
(č.l. 90) vyplýva, že matka poberá prídavok na dieťa A. B., nar. XX.X.XXXX vo výške 60,- eur mesačne,

pričom otec nie je poberateľom dávky pomoci v hmotnej núdzi ani žiadne štátne sociálne dávky.
7.ZosprávySociálnejpoisťovne,pobočkySenicazodňa24.3.2025(č.l.97)súdzistil,žematkapoberala
za posledných 12 mesiacov ošetrovné v celkovej sume 1.057,50 eura a otec takisto za posledných 12
mesiacov nemocenské a ošetrovné v celkovej sume 2.884,- eur.

8.Zpotvrdeniazamestnávateľamatkysúdzistil,od15.2.2021pracujeuzamestnávateľaB.B.B..B.F.so
sídlom v B. s priemerným čistým mesačným príjmom za posledných 12 mesiacov 1.074,76 eura (viď č.l.
101). Otec od 14.2.2011 pracuje takisto u zamestnávateľa B. B. B.. B. F. so sídlom v B., kde za obdobie
posledných 12 mesiacov dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.031,75 eura (č.l. 94).

9. Zo správ kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov zo dňa 4.9.2024 (č.l. 44) a zo dňa 18.3.2025
(č.l. 91) súd zistil osobné, bytové a majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Maloletá navštevuje
3. ročník Základnej školy G., učí sa dobre, výchovné problémy nemá. V rámci pohovoru bez prítomnosti
rodičov uviedla, že chce bývať u mamky a k tatkovi chodiť každý druhý víkend a keď má mamka
odpoludňajšiuzmenu,pričomodmietlamožnosťstriedavejosobnejstarostlivosti,celýtýždeňbezmamky

by jej bolo smutno. Kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletú.

10. Otec na pojednávaní pred súdom uviedol, že na návrhu trvá z dôvodu, že má väčšiu možnosť
starať sa o maloletú než matka. Vyjadril sa k aktuálnemu priebehu a rozsahu stretávania sa s maloletou.
Ďalej uviedol svoje príjmy a výdavky a vyjadril sa k svojim celkovým majetkovým pomerom. Vyživovaciu

povinnosť voči maloletej si plní, pričom prispieva aj nad rámec výživného (mesačne na telefón 10,- eur,
oblečenie 50,- eur až 100,- eur, strava 100,- eur).

11. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí. Od otca odišla
z domu z dôvodu, že jej fyzicky aj psychicky ubližoval. V súčasnosti s otcom komunikujú len ohľadom

najnutnejších vecí týkajúcich sa maloletej. Vyjadrila sa tiež k svojim pracovným podmienkam. Uviedla,
že nemá problém rozšíriť styk otca s maloletou, otec sa s ňou reálne stretáva viacej oproti pôvodnému
rozhodnutiu. Uviedla svoje príjmy a výdavky a vyjadrila sa k svojim celkovým majetkovým pomerom.
Dodala, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť plní, nad rámec výživného však neprispieva.12. Podľa § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len
zákon o rodine) v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví

výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu
maloletédieťazverídoosobnejstarostlivosti,ktohobudezastupovaťaspravovaťjehomajetok.Súčasne
určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na
jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa
vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť

dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto
lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov
dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o

rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

14. Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

15. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú

primerane.

16. Podľa § 62 ods. 1 až ods. 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.19. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

21. Zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že návrh otca
je nedôvodný. Otec navrhol zverenie maloletej A. so striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
bez určenia vyživovacej povinnosti. V konaní súd skúmal, či došlo k podstatnej zmene pomerov
a či je navrhovaná zmena v najlepšom záujme maloletej. Vykonal dokazovanie výsluchom rodičov,
oboznámil sa so správami kolízneho opatrovníka a zohľadnil aj vyjadrenie samotnej maloletej. Po
vyhodnotení vykonaného dokazovania má súd za to, že nie je v záujme maloletej jej zverenie do

striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd mal objektívne preukázané, že maloletá bola
predchádzajúcim rozhodnutím súdu zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá o ňu primárne
zabezpečuje starostlivosť, má u nej vytvorené stabilné rodinné zázemie. Taktiež bolo zistené, že obaja
rodičia majú primerané rodičovské kompetencie a približne rovnaké predpoklady na zverenie maloletej
do osobnej starostlivosti. V starostlivosti zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky (viď správa

kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, č.l. 44).

22. Matka v konaní zotrvala na stanovisku, že nesúhlasí so zverením maloletej do striedavej osobnej
starostlivosti (viď napríklad zápisnicu o pojednávaní zo dňa 12.2.2025, č.l. 79 a nasl.). Podstatou inštitútu
striedavej osobnej starostlivosti v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o rodine je zabezpečovanie

osobnej starostlivosti maloletého dieťaťa striedavo každým z rodičov v určitom pravidelnom intervale.
Základné hmotnoprávne podmienky na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti,
ktoré musia byť splnené kumulatívne, sú nasledujúce: obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať,
obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, je to v najlepšom záujme dieťaťa a budú
tak lepšie zaistené potreby dieťaťa. Možno uzavrieť, že je naplnená podmienka, že obaja rodičia majú

záujem o zabezpečovanie osobnej starostlivosti. V konaní bolo tiež preukázané (resp. nebol preukázaný
opak), že obaja rodičia sú spôsobilí maloletú vychovávať, keď obaja rodičia sa podieľajú na výchove
a starostlivosti o maloletú, pričom v ich starostlivosti neboli zistené nedostatky. Na tomto mieste je
však potrebné poukázať na skutočnosti prezentované maloletou, ktorá v rámci zisťovania jej názoru
či už prostredníctvom kolízneho opatrovníka ako aj súdu uviedla, že by striedavú osobnú starostlivosť

nechcela, ale chcela by bývať u matky s odôvodnením, že celý týždeň bez nej by jej bolo smutno, pričom
s otcom by sa chcela stretávať každý druhý týždeň od štvrtka do nedele.

23. V prejednávanom prípade starostlivosť o maloletú zabezpečuje primárne matka, s otcom sa však
pravidelne stretáva, a to aj nad rámec úpravy styku (podľa vyjadrenia otca minimálne posledné štyri

roky). So starostlivosťou o maloletú otcovi pomáhajú jeho rodičia, u ktorých sa maloletá zdržiava počas
pracovného týždňa od pondelka do piatka v dôsledku plnenia si pracovných povinností rodičov, t.j.
napríklad ak má otec poobednú zmenu alebo matka nočnú a podobne (viď zápisnicu o pojednávaní zo
dňa 12.2.2025, č.l. 79 a nasl.). Súd vychádzal z výkladu ustanovenia § 24 ods. 3 zákona o rodine („ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa“), podľa ktorého možno

pristúpiť k zisťovaniu záujmu dieťaťa so zverením do striedavej osobnej starostlivosti až vtedy, ak aspoň
jeden z rodičov vyjadril súhlas.
24.Vychádzajúczuvedenýchzáverovsúdkonštatuje,ževdanomprípadeniesúsplnenéhmotnoprávne
podmienky na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko nie je v jej záujme
a neboli by ani lepšie zabezpečené jej potreby. Súd preto osobitne nevyhodnocoval dôvod nesúhlasu

matky so zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Vzťah maloletej s obidvomi rodičmi
možno hodnotiť ako dobrý, rozumie si s nimi a rešpektuje ich. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že
komunikáciarodičovjeminimálna(viďzápisnicuopojednávanízodňa12.2.2025,č.l.80),nemožnovšak
vyhodnotiť, že by bola značne narušená, výrazne nepriateľská alebo že by vôbec žiadna neprebiehala.
Možno uzavrieť, že rodičia sa vedia dohodnúť na styku s maloletou počas pracovného týždňa, najmä

v súvislosti s plnením si svojich pracovných povinností.

25. S poukazom na uvedené skutočnosti s prihliadnutím na názor maloletej a odporúčanie kolízneho
opatrovníka súd zamietol návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obochrodičov, pričom zároveň rozšíril styk otca s maloletou takým spôsobom, že je oprávnený sa s ňou
stretávať každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtka od 15.00 hod. do nedele do 18.30 hod.,
a každý párny kalendárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.30 hod., pričom odovzdávanie

a preberanie maloletej určil v mieste bydliska maloletej. Vyhodnotil, že od poslednej úpravy pomerov
účastníkov konania v roku 2019 došlo k podstatnej zmene pomerov spočívajúcej v tom, že starostlivosť
o maloletú je zabezpečovaná zo strany oboch rodičov najmä z dôvodu plnenia si pracovných povinností
rodičov. Nie každá zmena pomerov je dôvodom na zmenu právoplatného rozsudku, musí sa jednať
ozásadnú(podstatnú)zmenupomerov,pričomsaporovnávastavvčasevyhláseniaostatnéhorozsudku

a súčasný stav. Súd musí pritom vždy prihliadať na záujem dieťaťa. Vychádzajúc zo skutočností
zistených vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru o potrebe rozšíriť styk otca s maloletou. Oproti
predchádzajúcej úprave styku otca s maloletou sa jedná o rozšírenie dĺžky styku o jedno prespanie
a tým v podstate o jeden celý deň (od štvrtka od 15.00 hod. do piatka do 15.00 hod. každý nepárny
kalendárny týždeň), čo možno považovať za adekvátny rozsah úpravy styku zohľadňujúci špecifiká
danéhoprípadu.Zároveňpodľanázorusúdubudeuvedenáúpravastykupraktickejšia,nakoľkoeliminuje

počet odovzdávaní a preberaní maloletej na štyri v priebehu dvoch týždňov (namiesto doterajších osem
odovzdávaní a preberaní), čo možno jednoznačne vyhodnotiť ako v záujme maloletej.

26. Súd vychádzal zo základného princípu v konaniach starostlivosti o maloletých, ktorým je zohľadnenie
najlepšieho záujmu dieťaťa. Najlepším záujmom dieťaťa je vyrastať v stabilnom rodinnom prostredí,

kde sa cíti bezpečne a kde má vytvorené primerané podmienky na zdravý vývoj a vývin. Súd má
za to, že pre zdravý vývoj osobnosti maloletého dieťaťa je potrebné zo strany rodičov sa v každom
momente snažiť vytvoriť vhodné podmienky zabezpečujúce základné potreby či už po fyzickej ale aj
po psychickej stránke. Súd pristúpil k čiastočnému rozšíreniu doterajšej úpravy styku otca s maloletou,
nakoľko to považoval v jej záujme za potrebné (článok 5 písm. b/, g/, h/ zákona o rodine), prihliadal

tak na záujem maloletej tráviť s otcom viacej času. Súd vyhodnotil ako opodstatnené a v záujme
maloletej, aby sa upravil styk s otcom, a to tak, aby sa rozvíjala pravidelná a stabilná väzba medzi
dieťaťom a otcom. Uvedený režim styku súd považuje za vyvážený, rešpektujúci vek maloletej, potrebu
zotrvať v stabilnom prostredí, ako aj význam zachovania kontaktu s druhým rodičom (v danom prípade
s otcom). Zároveň podľa názoru súdu rešpektuje právo maloletej na výchovu a starostlivosť zo strany

oboch rodičov i právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku
s obidvoma rodičmi, ako aj na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu budúceho
výchovného prostredia. Vychádzal z aktuálneho stavu (potvrdeného výsluchmi rodičov, správami
kolízneho opatrovníka a zistením názoru maloletej), keď otec sa na starostlivosti podieľa vo väčšom
rozsahu, ako bolo určené súdom, pričom zohľadnil vyšší vek maloletej.

27. Súd má za to, že uvedenou úpravou rodičovských práv a povinností bude tiež lepšie rešpektované
právo maloletej na starostlivosť zo strany oboch rodičov a bude zároveň zachovaná stabilita výchovného
prostredia maloletej. Podľa názoru súdu bude tiež rešpektovaný názor maloletej, ktorá prezentovala
svoju túžbu zostať bývať s matkou. Zákon o rodine ukladá súdu povinnosť skúmať, či je striedavá

osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Zároveň je povinný prihliadať na participačné práva dieťaťa,
t.j. je jeho úlohou zisťovať a prihliadnuť na jeho názor za predpokladu, že je dostatočne rozumovo a
emocionálne vyspelé. Nie je však možné postoj dieťaťa bez ďalšieho prevziať a založiť rozhodnutie iba
na jeho názore (prianí), ale je potrebné starostlivo a komplexne posudzovať jeho záujmy. Názor dieťaťa
je treba zohľadňovať veľmi citlivo, pretože dieťa samo nemusí byť ani vo vyššom veku schopné plne

odhadnúť dopad svojho postoja (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2628/22). Pri
rozhodovaní súd musí teda vždy dbať na zachovanie vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom a prihliadať na
jeho záujem, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a
ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

28. Súd skúmal, či je prezentovaný názor maloletej ohľadom formy starostlivosti v jej záujme. Maloletá sa
pred súdom vyjadrila, že k otcovi by chcela chodiť od štvrtka každý druhý týždeň, pričom by si nevedela
predstaviť byť u otca rovnako ako u matky. Súd konštatuje, že maloletá je na svoj vek (9 rokov) primerane
psychicky vyspelá a je schopná samostatne vyjadriť svoj názor. V zmysle ustálenej judikatúry si je však
vedomý, že názor dieťaťa nemôže byť jediným kritériom na rozhodnutie o jeho zverení do starostlivosti

rodičov, pri zisťovaní najlepšieho záujmu maloletej preto posudzoval všetky na prejednávanú vec
vzťahujúce sa relevantné faktory (vzťah medzi dieťaťom a rodičmi, záujem rodičov o dieťa, spôsobilosť
rodičov starať sa o dieťa, schopnosť komunikácie medzi rodičmi a pod.), pričom usúdil, že je možné
v celom rozsahu prihliadnuť na názor maloletej ohľadom jej zverenia do osobnej starostlivosti. Súdkonštatuje, že rozšírenie styku je v najlepšom záujme maloletej, keď bude v maximálnom možnom
rozsahu zachované jej právo na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi a inými
blízkymiosobamiabudezároveňrešpektovanéjejprávonabezpečieakoajstabilituprostredia,vktorom

sa aktuálne zdržiava.

29.Otecvkonanípoukazovalnapracovnépovinnostimatkyaakojedenzdôvodovnazvereniemaloletej
do striedavej osobnej starostlivosti označil pracovnú dobu matky, ktorá bola nútená starostlivosť
o maloletú počas svojej poobednej a nočnej pracovnej zmeny zabezpečovať prostredníctvom starých

rodičov, resp. otca. V priebehu konania zamestnávateľ matky doručil súdu stanovisko, v zmysle
ktorého matka pracuje v dvojzmennej prevádzke v opakujúcom sa cykle ranná zmena, ranná
zmena, poobedňajšia zmena (viď č.l. 109). Otec v tomto smere nenamietol skutočnosť, že počas
poobedňajšej zmeny matky o maloletú zabezpečuje starostlivosť stará matka zo strany matky (viď
zápisnicu o pojednávaní zo dňa 11.6.2025, č.l. 113), pričom súd uvedený spôsob zabezpečovania
starostlivosti považuje za primeraný a adekvátny, nakoľko maloletá sa v danom časovom úseku (t.j.

počas poobedňajšej zmeny) zdržiava v domácom prostredí, t.j. v mieste bydliska matky. Otec pôvodne
síce nevylúčil rozšírenie úpravy styku každý tretí týždeň od pondelka do soboty navrhnuté matkou (viď
zápisnicu o pojednávaní zo dňa 24.3.2025, č.l. 95), v neskoršom priebehu konania došlo k zmene
v tom smere, že počas uvedenej poobedňajšej zmeny matky o maloletú zabezpečuje starostlivosť
stará matka zo strany matky, na ktorú skutočnosť otec zareagoval až prostredníctvom svojho právneho

zástupcu v záverečnej reči, keď alternatívne navrhol rozšírenie úpravy styku každý tretí týždeň počas
poobedňajšej zmeny matky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (najmä s ohľadom na najlepší
záujem maloletej) súd alternatívnemu návrhu otca nevyhovel, nakoľko ďalšie rozšírenie úpravy styku
by bolo v rozpore s postojom maloletej (viď bod 28. odôvodnenia). Je na rodičoch, aby si svoje osobné
a pracovné povinnosti zariadili takým spôsobom, aby mohol byť styk realizovaný. Súd dodáva, že

nerozhodoval o úprave osobitného styku otca s maloletou, a to s poukazom na stanoviská rodičov, ktorí
sa na ňom vedia dohodnúť (viď zhodné tvrdenia právnych zástupcov na pojednávaní dňa 11.6.2025,
č.l. 113).

30. Súd na záver uvádza, že pre rozhodnutie vo veci nemalo podstatný vplyv odsúdenie otca v trestnom

konaní,nakoľkosajednalooskutokspáchanývočimatkemaloletej,pričomvkonanínebolopreukázané,
že by sa nevhodne či agresívne správal aj voči maloletej. Na druhej strane však v žiadnom prípade
súd uvedenú skutočnosť (t.j. odsúdenie v trestnom konaní za skutok spáchaný na matke maloletej
ako poškodenej) nebagatelizuje, pričom je zodpovednosťou otca pristupovať k plneniu si svojich
rodičovských povinností okrem iného aj udržiavaním slušnej komunikácie a vzťahu s matkou ohľadom

starostlivosti o maloletú.

31. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine možno dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
zmeniť, ak sa zmenia pomery. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo
na oboch stranách, pričom sa musí jednať o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a prípustné

reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. V zmysle záverov
aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu
výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov. Súd v konaní zisťoval pomery účastníkov konania, najmä či došlo
oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu k ich zmene, a to pre prípad vyhovenia návrhu otca na zverenie

maloletéhodieťaťadostriedavejosobnejstarostlivosti.Ajnapriektomu,žesúddanýnávrhotcazamietol,
s poukazom na zásadu oficiality, podľa ktorej je pri maloletom dieťati možná zmena aj v konaní začatom
bez návrhu, vyhodnocoval, či došlo k zmene pomerov na strane účastníkov konania, ktorá by bola
dôvodom na zmenu rozhodnutia o výživnom.

32. Pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa je nutné rozumieť základné potreby, ktorými
sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť,
lieky, okuliare a podobne, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti
povinného rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním,
praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby

tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Každý
rodič je povinný bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu
povinnosť.33. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že maloletá A. je v aktuálnom školskom roku
2024/2025 žiačkou tretieho ročníka základnej školy. Matka uviedla pravidelné mesačné výdavky na
maloleté dieťa nasledovne – strava a ŠKD 225,- eur, telefón 15,- eur, oblečenie a obuv 75,- eur, školské

pomôcky 30,- eur, hygienické potreby 35,- eur, lieky a vitamíny 25,- eur, kultúra 20,- eur, okrem toho
má zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť (je sledovaná v imunoalergologickej ambulancii), a to
priemerne v sume 30,- eur mesačne, t.j. súhrnne v sume 455,- eur (č.l. 77). Otec uviedol pravidelné
mesačné výdavky na maloletú nasledovne – strava 100,- eur, oblečenie a obuv 50,- eur až 100,- eur,
telefón 10,- eur, t.j. súhrnne v sume 210,- eur (č.l. 80).

34. Rodičia neuznali výdavky druhého rodiča na maloletú v celom rozsahu - otec uznal výdavky matky
na oblečenie v sume 50,- eur, na obuv v sume 12,50 eur, na školské pomôcky v sume 20,- eur, pričom
neuznal výdavky matky na telefón (15,- eur). Matka spochybnila výdavky otca na oblečenie a obuv,
pričom ich uznala v sume 40,- eur. Súd konštatuje, že výdavky oboch rodičov na podstatné záležitosti
maloletej (t.j. najmä na stravu) sú približne v rovnakej výške (u matky 200,- eur a u otca 100,- eur,
zohľadniac počet dní, ktoré maloletá trávi v domácnosti otca), pričom vychádzajúc zo všeobecných

poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v porovnateľnom
veku možno uzavrieť, že sa jedná o primerané výdavky rodičov na maloletú. Takisto možno uzavrieť, že
u oboch rodičov sa jedná o bežné výdavky na maloletú na oblečenie, obuv či školské potreby.

35. Súd v konaní skúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Príjem matky

v súčasnosti pozostáva zo mzdy od zamestnávateľa B. B. B.. B. F. so sídlom v B. vo výške cca. 1.074,76
eura mesačne spolu s daňovým bonusom (č.l. 101). Okrem toho poberá na maloleté dieťa rodinné
prídavky v sume 60,- eur mesačne (č.l. 90). Otec pracuje u toho istého zamestnávateľa, kde dosahuje
priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca. 1.300,- eur (č.l. 33, č.l. 94). V období od 03/2024 do
02/2025 bol práceneschopný a poberal tiež ošetrovné, okrem príjmu mu boli v danom období vyplatené

dávky sociálneho poistenia v celkovej výške 2.884,- eur (č.l. 97). Po ich započítaní tak jeho príjem
v danom období predstavuje sumu 1.295,- eur. Mesačné výdavky matky sú strava vo výške 300,- eur,
nájom 336,- eur, internet, TV a telefón 58,- eur, cestovné 120,- eur, hygiena a oblečenie 100,- eur (viď
č.l. 44, č.l. 81). Mesačné výdavky otca sú strava vo výške 300,- eur, elektrina 54,- eur, voda 38,- eur,
telefón 50,- eur, internet a TV 20,- eur, pohonné hmoty 150,- eur, poistenie 80,- eur, hypotéka 500,-

eur, plyn 130,- eur, hygiena a ošatenie 50,- eur, výdavky na maloletú D. celkovo 150,- eur (viď č.l. 44,
č.l. 80). Celkové pravidelné mesačné výdavky matky sú tak vo výške 914,- eur a otca vo výške 1.522,-
eur. Okrem vyživovacej povinnosti voči maloletej matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, otec má
vyživovaciu povinnosť ešte k maloletej D., nar. XXXX.

36. S poukazom na uvedené skutočnosti súd vyhodnotil, že aj napriek zmene pomerov na strane
účastníkov konania je potrebné výšku výživného otca na maloletú ponechať v doterajšej výške, t.j.
v sume 200,- eur, ktoré výživné považuje za primerané schopnostiam a možnostiam oboch rodičov,
tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa v jeho veku (deväť rokov). Poukazuje pri tom najmä
na skutočnosť, že hoci na strane otca došlo k zvýšeniu príjmu, keď pri poslednej úprave vyživovacej

povinnosti dosahoval príjem 974,95 eura, na druhej strane mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť. Čo
sa týka odôvodnených výdavkov na maloletú, tieto sa takisto zvýšili, a to zo sumy 400,- eur mesačne
(podľa prehľadu výdavkov predložených matkou v spise sp. zn. SI-7P/66/2019) na sumu 455,- eur.
V čase posledného rozhodovania o výživnom maloletá navštevovala materskú školu, v súčasnosti je
žiačkou tretieho ročníka základnej školy. Aj napriek uvedenému (t.j. zvýšeniu výdavkov na maloletú

a prechod na vyšší stupeň štúdia) má súd za to, že výživné v sume 200,- eur je primerané tak
odôvodneným potrebám maloletej ako aj schopnostiam, možnostiam a celkovým majetkovým pomerom
otca. Po zohľadnení sumy prídavku na dieťa vo výške 60,- eur sa matka musí podieľať na finančnom
zabezpečovaní odôvodnených potrieb maloletej sumou vo výške 395,- eur, určená suma výživného
tak presahuje (hoci len minimálne) polovicu odôvodnených výdavkov matky na maloletú. Súd však za

podstatné pri posudzovaní miery zmeny pomerov účastníkov konania považuje skutočnosť, že otcovi
pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. V tejto súvislosti vychádzajúc z odporúčacej tabuľky Ministerstva
spravodlivosti SR (pre maloleté dieťa vo veku 6 až 9 rokov, ak povinný rodič má dve vyživovacie
povinnosti - 14 % z čistej mzdy), predstavuje rozsah vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k jeho príjmu
sumu 182,- eur (vychádzajúc z preukázaného príjmu otca 1.300,- eur). Doterajšie výživné v sume 200,-

eur tak predstavuje rozsah vyživovacej povinnosť vo vzťahu k jeho príjmu cca. 15 %, ktorý je podľa
názoru súdu adekvátny a primeraný, s poukazom na vyššie uvedené špecifiká daného prípadu. Súd
s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 zákona o rodine uvádza, že dieťa má znášať životnú úroveňsvojich rodičov. Z uvedených dôvodov má za to, že každý z rodičov sa podieľa na zabezpečovaní
nevyhnutných odôvodnených potrieb maloletej a teda plní si voči nej vyživovaciu povinnosť.

37. Ďalším výrokom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 7P/66/2019-73 zo dňa 24.9.2019
naposledy upravujúci rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu.

38. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné

účastníkovi trovy konania priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo matky a kolízneho
opatrovníka, pretože sa vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v
zmysle § 368 CSP.

Proti tomuto rozsudku má právo podať odvolanie otec v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ten, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, môže podať návrh na vykonanie
exekúcie,akpovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučnýtitulukladá(§48ods.2zákonač.233/1995
Z. z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného
poriadku).