Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/105/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123214380
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dudíková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123214380.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Dudíkovej a sudcov JUDr.

Petra Tutka a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobkyne A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D.,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou POLÁK s.r.o., so sídlom Poštová 14, Košice, proti žalovanému
E. F., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Mestského súdu Košice z 9.4.2024, č.k. 15C/22/2023-76

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd") napadnutým

rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť vedenú Okresným úradom Košice,
katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXXX, nachádzajúcu sa v okrese Košice II, obec D. - G.,
katastrálne územie H., a to byt č. XX v obytnom dome súp. č. XXX, nachádzajúcom sa na ulici C., I. J.
XX, postavenom na parcele registra C č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 378 m2 (ďalej
tiež len „byt“) do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (I) a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % (II).

2. V celom rozsahu tak vyhovel žalobe, ktorú žalobkyňa skutkovo odôvodnila tvrdením, že na základe
Kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa 8.3.2023 (ďalej tiež len „kúpnej zmluvy“) je
jeho výlučnou vlastníčkou. V zmysle čl. VII bod 4 kúpnej zmluvy predávajúci v 1. a 2. rade prehlásili,
že okrem tiarch citovaných v ods. 2 a 3 tohto článku zmluvy na prevádzaných nehnuteľnostiach je
uzatvorená nájomná zmluva podľa Občianskeho zákonníka v ústnej forme. Prevádzané nehnuteľnosti
sú zaťažené nájomnou zmluvou s nájomcom: E. F., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom E. XX. V zmysle čl. VII
bod 5 kúpnej zmluvy predávajúci v 1. a 2. rade prehlasujú, že na adresu nájomcu: E. F., nar. X.XX.XXXX,

trvale bytom E. XX, zaslali písomnú výpoveď v obálke s doručenkou prostredníctvom poštového podniku
podľa zákonného dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Výpoveď z nájmu
bytu prevzal splnomocnenec nájomcu dňa 30.12.2022. Nájom bytu sa skončí uplynutím výpovednej
lehoty. Výpovedná lehota je 3 mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď z nájmu bytu. V zmysle čl. VII bod 7 kúpnej zmluvy
predávajúci prehlasujú, že ku dňu podpisu tejto zmluvy im nebola doručená žaloba o neplatnosť
výpovede z nájmu bytu. V zmysle čl. VII bod 8 kúpnej zmluvy kupujúca si je vedomá a berie na seba

plnú zodpovednosť, že predmetný byt je zaťažený nájomným vzťahom, že týmto prevodom vstupuje
do práv prenajímateľa a je čo do dôvodnosti predpokladať, že bude potrebné vypratať predmetný
byt zákonným spôsobom. Žalobkyňa sa od nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu prostredníctvom
splnomocnenca viacnásobne neúspešne pokúšala dohodnúť so žalovaným o vyprataní bytu. Žalobkyňapritom riadne uhrádza spoločnosti K. - E., E.. D. predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu od
1.4.2023. Žalovaný užíva predmetný byt bez akéhokoľvek právneho titulu, pričom tento odmieta opustiť.
Žalobkyňaprenajalapredmetnýbytdňa16.5.2023nájomcomL.M.aN.G.sdohodnutoupovinnosťouna

odovzdanie bytu prenajímateľom (žalobkyňa) osobám nájomcov najneskôr v deň 16.5.2023. Výpoveď
z nájmu bytu bola žalovanému doručená dňa 30.12.2022 a výpovedná lehota uplynula dňa 31.3.2023.
V priebehu komunikácie medzi splnomocnencom žalobkyne a žalovaným žalovaný uviedol, že sa z
bytu nevysťahuje. Obsah, forma a intenzita komunikácie žalovaného so splnomocnencom žalobkyne
dosiahla takú intenzitu, že splnomocnenec žalobkyne bol dňa 19.5.2023 nútený oznámiť okolnosti

nasvedčujúce, že došlo k spáchaniu trestného činu na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v
Košiciach a následne bol splnomocnenec žalobkyne k uvedenému skutku dopočutý dňa 8. 6. 2023.

3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel zo zistení bezo zvyšku zodpovedajúcich
týmto tvrdeniam žalobkyne, na takto ustálený skutkový stav aplikoval ust. § 123, § 126 ods. 1, § 663,
§ 664, § 685, § 686, § 710 ods. 1, 3, 4, § 711 ods. 1, § 712a ods. 3 zák. č. 40/1964 Z. z., Občiansky

zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov, z ktorých právne vyvodil, že od 1.4.2023 užíva žalovaný
byt bez právneho dôvodu. Konštatoval, že v konaní nebolo preukázané uzavretie novej nájomnej zmluvy
medzi žalobkyňou a žalovaným. V danej veci súd nezistil, že by žalovanému prislúchal iný právny dôvod
užívania sporného bytu majúceho sa podľa žaloby vypratať a ktorý by zakladal prekážku vypratania.
Na základe zistených skutočností žalobu považoval v celom rozsahu za dôvodnú. Zároveň uviedol,

že žalovaný nepreukázal, že je z objektívnych dôvodov v hmotnej núdzi, ani nezistil iný dôvod hodný
osobitného zreteľa, preto nenaviazal jeho povinnosť byt vypratať na poskytnutie bytovej náhrady zo
strany žalobkyne. S poukazom na ust. § 232 ods. 2, 3 C.s.p. žalovanému určil 15 - dňovú lehotu na
splnenie si povinnosti vypratať predmetný byt z dôvodu povahy uloženej povinnosti, keďže vypratanie
bytu nie je tak z časového, ako aj technického hľadiska jednoduchým úkonom. Rozhodnutie o trovách

konania súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. plným procesným
úspechom žalobkyne v spore.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalovaný vytkol súdu prvej inštancie,

že porušil ust. § 167 ods. 3 C.s.p., pretože odpis jeho vyjadrenia k žalobe zo dňa 27.10.2023 nebol
doručený žalobkyni a nebolo jej tak umožnené vyjadriť sa k jeho vyjadreniu, pričom vyjadrenia žalobkyne
kjehovyjadreniupovažovalvtomčasezaobjektívnezásadné,pretoženárokžalobkynevcelomrozsahu
neuznal. Je toho názoru, že týmto nesprávnym procesným postupom súdu došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

5. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie pochybil svojou rozpornosťou v úsudku v dôsledku
nedodržania postupu podľa § 181 ods. 2 C.s.p., pričom ak by dodržal predpísaný postup, od strán sporu
by získal návod pre ním určovanú spornosť, resp. nespornosť, týmto by k vade konania podľa § 365 ods.
1 písm. d) C.s.p. nemuselo dôjsť. V tejto súvislosti poukazoval na bod 26. odôvodnenia napadnutého

rozsudku, v ktorom súd konštatoval, že „Žalovaný po doručení žaloby žalobkyňou tvrdené skutočnosti
nenamietal, ani nijakým spôsobom nerozporoval a tak ich súd považoval za nesporné“.

6. Súd podľa neho opomenul jeho návrh na vykonanie dôkazného prostriedku, pričom mal vysvetliť,
prečo tak nevykonal, konkrétne nijakým spôsobom nereflektoval na jednu z najzávažnejších okolností

sporu – nátlak údajného kupca C. C. na okamžité fyzické vypratanie bytu. Otázka vôle žalobkyne
vlastnícky nakladať s bytom (napr. predajom) je podľa neho nanajvýš dôležitá, pretože ak žalobkyňa byt
predá počas odvolacieho konania, bude sa jednať o zjavnú neodôvodnenosť žaloby.

7. Má za to, že súd dospel k nesprávnemu vyhodnoteniu dôkazov a nepochopiteľne nespochybnil

vykonané dôkazy ani pri skutkových tvrdeniach, ktoré boli dokazované evidentnými nepravdami.
Opätovne poukazuje na bod 26. odôvodnenia, pričom polemizuje so skutkovými zisteniami súdu
prvej inštancie, ktoré spochybňuje. Veta „V konaní nebolo preukázané uzavretie novej zmluvy medzi
žalobkyňou a žalovaným“ je podľa neho spochybniteľná, a to na základe výsluchu svedka na
pojednávaní dňa 5.3.2024. Opakovane akcentuje, že jeho obydlie je dlhodobo vystavené konaniu

trestnoprávnej povahy, od 30.9.2022 je byt nepretržite 24 hodín denne obývaný aspoň jednou osobou,
prevažne ním, stal sa väzňom vo vlastnom obydlí práve pre trestnoprávny aspekt, a to pokusy o fyzický
vstup do obydlia a jeho svojpomocné vypratanie. Ďalej spochybňuje vetu „Žalovaný nepreukázal, že by
bolo pred uplynutím ochrannej lehoty zaplatené prenajímateľovi dlžné nájomné a teda, že by dôvodyvýpovede zanikli“ – a že „ku dňu podpisu kúpnej zmluvy nebola doručená žaloba o neplatnosť výpovede
z nájmu bytu“. Namieta, že súd na pojednávaní 5.3.2024 túto otázku ani neotvoril a nijako sa táto otázka
nerozoberala, preto súd nemá predstavu, či dôvody výpovede nájmu pominuli alebo nie. V tejto súvislosti

zdôraznil, že žalobkyňa mu žiadnym činom neoznámila skutočnosť, že je novým prenajímateľom bytu,
rovnako ani predávajúca strana ho neinformovala, že prenajímateľom bytu bude po jeho predaji iná
osoba, čím boli porušené jeho práva ako nájomníka na slobodné rozhodnutie vypovedať zmluvu o nájme
novému vlastníkovi z ľubovoľného dôvodu a hlavne z ľubovoľného dôvodu sa mohol rozhodovať, či pri
zmene prenajímateľa dlžné nájomné zaplatí, prípadne i podá žalobu o neplatnosť výpovede z nájmu.

Odvolateľ sa zamýšľa nad tým, či si bol súd vedomý, že žalobu mohol podať alebo dlžné nájomné
zaplatiť v období od 16.3.2023 do 31.3.2023, kedy prenajímateľom bola žalobkyňa, no nájomca by
túto žalobu smeroval na predošlých vlastníkov a rovnako by dlžné nájomné zaplatil predávajúcim,
o čom by žalobkyňa nemala vedomosť a podľa neho ani nemala, keďže v žalobe z 15.8.2023, ani na
pojednávaní neuviedla, že po prevode nehnuteľnosti kontaktovala predávajúcich so zámerom zistiť, či
nedošlo k zániku dôvodov výpovede. Zámer žalobkyne zamlčať od 16.3.2023 jej vstup do právneho

postavenia prenajímateľa a počkať až do 1.4.2023 považuje za priečiaci sa dobrým mravom. V rozsudku
uvedenú výpoveď z nájmu žalovaný nemôže považovať za právoplatnú a v správnom čase, ak vznikne
dostatočný záujem vo veci vyššej dôležitosti, táto výpoveď bude z jeho strany aj súdne napadnutá.

8. Žalovaný ďalej vyjadril nespokojnosť s tým, že nemohol uplatniť prostriedky procesného útoku

v konaní pred súdom bez svojej viny, preto súd prvej inštancie zistil skutkový stav nedostatočne.
V tejto súvislosti rozoberá podľa neho dva principiálne „artefakty“ vo významnej miere nezastúpené
v konaní, a to „artefakt“ skutkového stavu – osoba jeho priateľky obývajúcej byt s naviazanými právami,
a „artefakt“ vôle k záväzku – nemenný zámer – záväzné vyhlásenie o príprave žaloby vo veci absolútnej
neplatnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy postihnutej pôsobením ex tunc. Konštatuje, že i keď

došlo k neuplatneniu týchto prostriedkov bez jeho viny, predsa len súd upovedomil dopredu o tom, že
vznikla situácia, kedy dochádza k porušeniu princípu rovnosti strán pred súdom. Akcentoval, že jeho
družka, ktorá s ním mnohoročne zdieľa obydlie v predmetnom byte, je osobou, ktorá má právny dôvod
užívať tento byt. Zdôraznil, že o predmetnej nájomnej zmluve svojej priateľky ústne upovedomil súd na
pojednávaní 5.3.2024, ten však tento poznatok nijako nereflektoval. Odvolateľ ďalej uviedol, že vyjadruje

nemennú vôľu podať žalobu na súde proti osobám A. B., jej priateľovi a osobám G. D. a A. D. v širšom
spore o predmetný byt. Žaloba sleduje jediný cieľ, a to možnosť odkupu bytu jeho stranou.

9. Napokon žalovaný v odvolaní namieta, že súd mylne aplikoval právnu normu na zistený skutkový
stav, kde jeho upozornenie súdu o skutkoch, ktoré nezapadajú do medzí zákona, zostalo nepovšimnuté.

Poukázal na bod 16. odôvodnenia, pričom má za to, že jeho občianske práva sú obmedzované
konaním posudzovaným už trestnoprávnymi normami. Zdôraznil, že na pojednávaní 5.3.2024 dodal
súdu uznesenie vyšetrovateľa odkazujúce na širokú škálu udalostí, ktoré sa odohrali pred dňom podania
žaloby.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil. Samotný obsah odvolania žalovaného považuje za nezrozumiteľný, neobsahujúci
jedinú relevantnú skutkovú okolnosť ku dôvodnosti žalobou uplatneného nároku.

11. Žalovaný v odvolacej replike trval na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní, pričom zdôraznil, že

v prípade neúspechu v odvolacom konaní sa bude dožadovať nápravy v dovolacom konaní, prípadne
aj v konaní na Ústavnom súde SR.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je

prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným a s
prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov vecne správny.
Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.5.2025 po predchádzajúcom

oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho
súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa
v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie, že dôvody, na ktorých
podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje bez

akýchkoľvek výhrad za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.) a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových
otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami (§ 387
ods. 3 veta prvá C.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň
na podstatné tvrdenia žalovaného v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá C.s.p.), odvolací súd dodáva:

14. Odvolací súd upriamuje pozornosť na záver vyplývajúci z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 90/2019 z 5. novembra 2019, v zmysle ktorého odvolací dôvod nemôže spočívať len na všeobecnom
vyjadrení nespokojnosti s rozhodnutím bez bližšej špecifikácie vytýkaných nesprávností v kontexte
konkrétnych okolností prípadu.

15. Napriek tomu, že žalovaný svojimi odvolacími námietkami mienil nastoliť predmetom odvolacieho

prieskumu istý rozsah otázok, odvolací súd sa v dôvodoch tohto rozhodnutia obmedzil len na tie z
nich, ktoré majú z jeho pohľadu pre vec zásadný význam. Odvolací súd zdôrazňuje, že Ústavný súd
SR vo svojej rozhodovacej praxi k potrebnosti zodpovedania nepodstatných otázok formuloval (tiež)
záver, že „...všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania.“ (napr. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). V inom rozhodnutí ( II. ÚS 200/09) ústavný súd obdobne
uviedol, že „...odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo
na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na

riešenie konkrétneho právneho problému..“ Žiada sa v tejto súvislosti pripomenúť tiež výstižný záver,
formulovaný ESĽP v rozhodnutí vo veci Ruiz Torija proti Španielsku, v zmysle ktorého „Právo na
spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v
súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho
rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“.

16. Odvolací súd z preskúmavaného spisu zistil, že žalovaný porušenie svojich procesných práv
a povinností vidí predovšetkým v tom, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s ust. § 167 ods. 3
C.s.p., keď jeho vyjadrenie k žalobe nedoručil žalobkyni, ktorá sa následne nemohla k nemu vyjadriť vo
forme repliky a k prípadnej replike žalobkyne sa on následne nemohol vyjadriť prostredníctvom dupliky.

17. Podľa § 125 ods. 2 C.s.p. podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

18. Z obsahu spisu podľa zistenia odvolacieho súdu vyplýva, že žalovaný dňa 27.10.2023 doručil súdu
prvej inštancie v elektronickej podobe vyjadrenie k žalobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu.
V úradnom zázname z 15.12.2023 (č.l. 58) súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom k tomu, že toto
elektronické podanie žalovaného vo veci samej nebolo podľa ust. § 125 ods. 2 C.s.p. v 10 – dňovej lehote

dodatočne doručené v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu, neprihliadal na neho a z tohto dôvodu ho ani nedoručoval žalobkyni na vyjadrenie.

19. Odvolací súd v tejto súvislosti akcentuje, že ust. § 125 ods. 2 C.s.p. rozlišuje podanie v elektronickej
podobe, ktoré je urobené vo veci samej a ktoré nie je urobené vo veci samej. Pri elektronickom podaní

vo veci samej je potrebné overiť autentickosť podania, pretože také podanie môže mať podstatné
procesné následky. Preto len podanie vo veci samej je potrebné autorizovať podľa § 23 ods. 1 zákona
o e – Governmente. Autorizácia takého podania sa vykoná zaručeným elektronickým podpisom alebo
zaručenou elektronickou pečaťou podľa § 4 a 4a zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise.
Na podpisovanie dokumentov zaručeným elektronickým podpisom je potrebné vlastniť zaručený

elektronický podpis, založený na kvalifikovanom certifikáte vydanom akreditovaným poskytovateľom
certifikačných služieb a obsahujúcom údaje, ktoré umožňujú jednoznačnú identifikáciu podpisujúcej
osoby. To však neplatí, ak osobitný predpis ustanoví, že autorizáciu je možné vykonať jedným
z uznaných spôsobov autorizácie, ktorý zabezpečuje spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciuvykonala. Zmyslom a účelom ust. § 125 ods. 2 je preto záruka identifikácie strany sporu a autenticity
podania, snaha o odstránenie pochybností týkajúcich sa totožnosti osoby, ktorá podanie urobila, t.j.
zabrániť tomu, aby v mene podávateľa urobil podanie bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli niekto iný.

20. Zároveň je potrebné uviesť, že z ust. § 123 ods. 2 C.s.p. vyplýva, že podanie vo veci samej je
najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, a ak to z povahy
veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. Civilný
sporový poriadok rozlišuje jednak podanie vo veci samej a podanie, ktoré nie je podaním vo veci samej.

Výpočet podaní vo veci samej v ods. 2 je pritom demonštratívny a pripúšťa aj iné podania vo veci
samej, napríklad vyjadrenie žalovaného k žalobe podľa ust. § 167 ods. 2 C.s.p., uznanie nároku, vzdanie
sa nároku či súdny zmier (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 438s).

21. Vzhľadom na vyššie uvedené je zjavné, že súd prvej inštancie posúdil vyjadrenie žalovaného

k žalobe v súlade s komentárom k Civilnému sporovému poriadku za podanie vo veci samej a z dôvodu,
že ho žalovaný dodatočne v 10 – dňovej lehote nedoplnil, neprihliadal naň a preto ho žalobkyni na
vyjadrenie nedoručil.

22. Odvolací súd však z obsahu spisu zistil, že napriek konštatácii prvoinštančného súdu v úradnom

zázname z 15.12.2023 o neprihliadaní na predmetné vyjadrenie žalovaného v ďalšom priebehu konania
na toto vyjadrenie zjavne prihliadal, keď na pojednávaní dňa 5.3.2024 umožnil právnemu zástupcovi
žalobkyne do neho nahliadnuť a následne sa k nemu aj vyjadriť (paradoxne právny zástupca žalobkyne
vôbec nenamietal, že mu vyjadrenie žalovaného nebolo doručené). Okrem toho je zo zápisnice
o pojednávaní z 5.3.2024 zrejmé, že súd poskytol žalovanému priestor vyjadriť sa k žalobe priamo

na pojednávaní, kde mohol navrhovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, pričom do
akej miery túto možnosť využil, bolo na ňom. Rovnako žalobca mal možnosť reagovať na obranu
žalovanéhoavyjadriťsakjehovyjadreniu,pričomnapojednávaníkonštatoval,ževyjadreniežalovaného
sa nevenuje meritu veci. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že replika a duplika sú jednou z možností,
ale nie jedinou, ako prezentovať svoje stanoviská v konaní. To, že súd prvej inštancie v skutočnosti

prihliadal na vyjadrenie žalovaného k žalobe, preukazuje aj skutočnosť, že na neho poukazuje v bode
4. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Zároveň je potrebné uviesť, že vzhľadom k tomu, že
prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok, žalovaný mohol svoje argumenty preniesť do
odvolacieho konania, čo sa aj stalo, pričom pokiaľ argumenty žalovaného boli pádne, vysporiadal sa
s nimi odvolací súd. Za týchto okolností možno bez ďalšieho konštatovať, že odvolacia námietka,

vytýkajúca nesprávnosť procesného postupu súdu prvej inštancie pri nedoručení neautorizovaného
elektronického podania žalovaného žalobkyni je nedôvodná a uvedená skutočnosť sama osebe nemá
za následok porušenie práva na spravodlivý proces.

23. Pokiaľ žalovaný v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že nedodržal postup podľa § 181 ods. 2

C.s.p., odvolací súd uvádza nasledovné:

24. Podľa ust. § 181 ods. 1 C.s.p. po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný
obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže
odkázať na svoje písomné podanie.

25. Podľa ust. § 181 ods. 2 C.s.p. po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri
predbežnom prejednaní sporu.

26. Z cit. zák. ustanovenia vyplýva, že po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia
sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a
ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak
už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. Ak samosudca toto zákonné ustanovenie nedodrží,

nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný
sporový poriadok priznáva. Porušenie citovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje
stranu sporu napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovaťsa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v
prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu zápisnice o pojednávaní pred súdom prvej inštancie z 5.3.2024.

27. Cieľom § 181 ods. 2 C.s.p. je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa
posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie
súdu. Okrem toho je cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy,
ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré
sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia

však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv.

28. Zo zápisnice o pojednávaní z 5.3.2024 odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v úvode
pojednávania po tom, čo žalobca predniesol podstatný obsah žaloby a žalovaný sa vyjadril k prednesu
žalobcu pristúpil k výsluchu žalovaného, ktorý mal priestor predniesť prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany, následne sa k výpovedi žalovaného vyjadril právny zástupca žalobkyne. Súd potom

pristúpil k výsluchu svedka O. P. – priateľa žalobkyne a následne poskytol stranám priestor vyjadriť sa
k dokazovaniu a k právnej stránke veci.

29. Napriek tomu, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s ust. § 181 ods. 2 C.s.p., odvolací súd
konštatuje, že v tomto prípade by toto procesné pochybenie malo význam vtedy, ak by prvoinštančný súd

neuviedol predbežné právne posúdenie, ale žalovaný by zároveň nemal možnosť predniesť prostriedky
procesného útoku a obrany, ani vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, čoho dôsledkom
by mohlo byť vydanie tzv. prekvapivého rozhodnutia, čo by sa následne malo premietnuť v odvolaní.
Žalovaný však ani prostredníctvom odvolania do konania nevnáša žiadne nové argumenty, len v širších
súvislostiach opisuje predovšetkým skutkové okolnosti prípadu, ktoré nie sú podstatné a netýkajú sa

dôvodov napadnutého rozhodnutia. Drvivá väčšina jeho vyjadrení v odvolaní totiž nemá nič spoločné
s meritom veci. Z vyššie uvedeného je preto zrejmé, že procesným postupom súdu prvej inštancie
nemohlo byť porušené jeho právo na spravodlivý proces, ako nesprávne uvádza žalovaný v odvolaní.

30. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal neúplnosť vykonaného dokazovania, podľa zistenia odvolacieho

súdu z obsahu spisu nevyplýva, aby žalovaný navrhol k niektorej z rozhodujúcich skutkových okolností
vykonať konkrétny dôkaz, pričom svoje výhrady v tomto smere ani v odvolaní nijak nekonkretizoval.
Žalovaný síce v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že opomenul jeho návrh na vykonanie dôkazného
prostriedku tým, že nereflektoval na nátlak údajného kupca C. C. na vypratanie bytu, nenavrhol však
žiaden konkrétny dôkazný prostriedok (výsluch svedka, listina atď.) a neuviedol ani to, aká rozhodujúca

skutočnosť by týmto dôkazom mala byť zistená. Z tohto dôvodu je táto odvolacia námietka žalovaného
len v rovine nezrozumiteľného tvrdenia, nie relevantného návrhu na vykonanie dôkazu, preto tento
odvolací dôvod nie je naplnený. Logickým predpokladom naplnenia odvolacieho dôvodu podľa ust. §
365 ods. 1 písm. e) C.s.p., podstata ktorého spočíva v neúplnosti skutkových zistení pre nevykonanie
navrhnutých dôkazov je, aby v konaní pred súdom prvej inštancie vôbec bol navrhnutý dôkaz, ktorý

podľa odvolacej námietky nebol pre náležité zistenie skutkového stavu vykonaný a aby zároveň takýto
dôkaz bolo možné vykonať materiálne a aj procesne predpokladaným spôsobom.

31. Ďalšou skupinou odvolacích námietok žalovaný vytkol súdu prvej inštancie nesprávnosť skutkových
zistení na základe vykonaných dôkazov.

32. Vo všeobecnosti skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo
vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním
alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov,

ktoré vyšli v konaní najavo, vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo
vykonanomdokazovanívtedy,aksatýkatakýchpodstatnýchskutočností,ktorébolivýznamnézhľadiska
hmotnoprávneho posúdenia veci (por. napr. rozhodnutie NS SR 1 MCdo 4/2009).

33. Žalovaný opakovane namieta bod 26. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pričom spochybňuje

skutkové zistenia súdu prvej inštancie. Vyjadril názor, že záver súdu o tom, že v konaní nebolo
preukázané uzavretie novej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným je spochybniteľný, a to na základe
výsluchu svedka O. P. na pojednávaní dňa 5.3.2024. Podľa zistenia odvolacieho súdu však z výpovede
svedka žiadne tvrdenie o tom, že by malo dôjsť k uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy medzi žalobkyňoua žalovaným nevyplýva, naopak, svedok potvrdil, že žalobkyňa trvá na vyprataní bytu. Odvolateľ ďalej
spochybňuje skutkové zistenie súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že ku dňu podpisu kúpnej
zmluvy nebola doručená žaloba o neplatnosť výpovede z nájmu, pričom namieta, že súd túto otázku na

pojednávaní vôbec neotvoril a preto nemôže mať predstavu, či dôvody výpovede pominuli. Odvolací súd
v tejto súvislosti konštatuje, že bolo povinnosťou žalovaného v prípade, ak takúto žalobu podal, oznámiť
to súdu, z odvolania je však zrejmé, že žalovaný predmetnú žalobu nepodal, nakoľko v odvolaní uvádza,
že „v správnom čase, ak vznikne dostatočný záujem vo veci vyššej dôležitosti, táto výpoveď z nájmu
bude mojou stranou aj súdne napadnutá“.

34. Odvolací súd ešte považuje za potrebné vyjadriť sa k námietke žalovaného k bodu 26. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, v ktorom súd konštatoval, že „Žalovaný po doručení žaloby žalobkyňou tvrdené
skutočnosti nenamietal, ani nijakým spôsobom nerozporoval a tak ich súd považoval za nesporné“.
Žalovaný však v odvolaní poukazuje na to, že z jeho vyjadrenia z 27.10.2023 vyplýva, že so žalobou
nesúhlasí, pričom neuznáva skutkové tvrdenia žalobkyne obsiahnuté v žalobe, čo súd konštatoval

v bode 4. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z obsahu tejto odvolacej námietky je zrejmé, že
žalovaný tu namieta nesprávne zistenia na podklade vykonaných dôkazov. Odvolací súd zdôrazňuje, že
to, že žalovaný nesúhlasil so žalobou, neznamená, že relevantne poprel skutkové tvrdenia obsiahnuté
v žalobe. Dôvody nesúhlasu so žalobou totiž môžu byť rôzne, a to skutkové aj právne, pričom
môžu spočívať nielen na popretí skutkových tvrdení, ale aj na tvrdení ďalších skutočností, uplatnení

hmotnoprávnej námietky, ako aj na právnej argumentácii. Argumentácia žalovaného v tomto prípade
spočíva na právnom omyle, neuvedomujúc si, že popretie skutkových tvrdení je len jeden z do úvahy
prichádzajúcich dôvodov procesnej obrany. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 151 ods.
2 C.s.p., podľa ktorého, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. V tomto

preskúmavanom prípade sa však žalovaný nevenuje podstatným skutočnostiam, ktoré sú podkladom
žaloby a ktoré boli podstatné pre rozhodnutie súdu prvej inštancie, jeho odvolacie námietky sa netýkajú
merita veci, ale poukazuje na okolnosti, ktoré s tým nesúvisia a preto nemohli byť relevantné ani pre
rozhodnutie odvolacieho súdu.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vyslovil správny záver,
že zo strany žalovaného dochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne tým, že žalovaný užíva
byt od 1.4.2023 bez právneho dôvodu, výpoveď z nájmu je platná, v konaní nebolo preukázané uzavretie
novej nájomnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným, pričom žalovaný nemá žiaden iný dôvod užívať
predmetnú nehnuteľnosť.

36. Odvolací súd zároveň konštatuje, že žalovaný používa ťažko zrozumiteľný slovník, nezrozumiteľne
sa vyjadruje a zoširoka interpretuje vlastné vnímanie reality. Úplne pritom prehliada, že skutkový
základ a právne posúdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie majú svoje mantinely. Podstatnú časť
svojho odvolania nevenuje základným skutkovým a právnym otázkam, na základe ktorých súd prvej

inštancie rozhodol. Pokiaľ existujú v rámci jeho argumentácie náznaky tvrdení spochybňujúcich právo
žalobkyne k bytovým nehnuteľnostiam alebo majúcich presvedčiť, že jemu alebo inej osobe v jeho
okolí svedčí niektorý z užívacích titulov, je potrebné vyzdvihnúť, že žalovaný neponúkol ani len kontúry
reálnej objektivizácie týchto okolností. Takouto skutočnosťou je napr. aj tvrdenie, že jeho priateľke
svedčí právo nájmu k bytu, vo vzťahu ku ktorej skutočnosti nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz. Za

dôkaz v tomto smere nemožno považovať jeho návrh, aby sa k hypotetickým skutočnostiam vyjadrila
samotná žalobkyňa, nakoľko tento návrh evidentne nesmeruje k preukázaniu konkrétnych tvrdení,
ale k dotvoreniu jeho vlastnej argumentácie, čo je samozrejme z pohľadu druhej procesnej strany
nemysliteľné.

37. Tvrdenia a argumentácia žalovaného vyznačujúce sa mimoriadne veľkou mierou nezrozumiteľnosti
a vecnej nesústredenosti zostali bez zodpovedajúcich dôkazov, ako z takých z nich súd prvej inštancie
nevyšiel a rovnako nemôžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre žalovaného ani v odvolacom konaní.

38. Odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto preskúmavanom prípade ide o vlastnícky spor, spor o ochranu

vlastníckeho práva, v ktorom žalovanému patrí námietka, že mu svedčí niektorý z užívacích titulov.
Úspešnéuplatnenietejtonámietkyalepredpokladákonkrétnetvrdeniaakonkrétnedôkazypreukazujúce
existenciu takéhoto titulu, o čom v prípade argumentácie žalovaného nemožno ani uvažovať. Skutkové
a právne rámce napadnutého rozhodnutia boli dané jeho dôvodmi, a preto za podstatné z pohľaduodvolacích námietok odvolací súd považoval len tie, ktoré vo vzťahu k týmto skutkovým a právnym
záverom mali aký – taký dosah. Naopak, za nepodstatné v tomto smere odvolací súd posúdil tie jeho
tvrdenia a argumenty, ktoré sa bez bližšieho vysvetlenia alebo objektívneho náznaku vymykali z rámca

dôvodov napadnutého rozsudku.

39. Z týchto dôvodov odvolací súd s použitím ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil vecne správny rozsudok
súdu prvej inštancie ako v napadnutom vyhovujúcom výroku, tak aj v závislom výroku o trovách konania,
majúcom správny základ v plnom procesnom úspechu žalobkyne v spore.

40. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

41. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

42. V odvolacom konaní mala žalobkyňa plný procesný úspech, a preto jej v súlade s citovaným
zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý bol v odvolacom
konaní neúspešný. Na tomto základe odvolací súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424C.s.p.).Dovolaniesapodávavlehotedvochmesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ

domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).