Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123214380
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dudíková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123214380.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Dudíkovej a sudcov
JUDr. Petra Tutka a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobkyne A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C.
XXXX/XX, D., zastúpenej Advokátskou kanceláriou POLÁK s.r.o., so sídlom Poštová 14, Košice, proti
žalovanému E. F., nar. X.XX.XXXX, bytom E. XX, o vypratanie bytu, o návrhu žalovaného na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Košice z 19.2.2025,

č.k. 15C/22/2023-193

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd") napadnutým
uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovaný v prebiehajúcom
konaní o vypratanie nehnuteľnosti ( vedenej Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, na liste
vlastníctva č. XXXXX, nachádzajúcej sa v okrese Košice, obec D. - G., katastrálne územie H., a to byt
č. 16 v obytnom dome súpisné číslo XXX, nachádzajúcom sa na ulici C., číslo vchodu 18, postavenom
na parcele registra C č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 378 m2 ) domáhal dočasnej

úpravy pomerov strán uložením povinnosti žalobkyni 1./ vykonať činnosť vo svojom výsledku vedúcu k
uskutočneniu znovupripojenia vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti k elektrickej a plynovej distribučnej
sústave v lehote 3 dní odo dňa doručenia rozhodnutia žalobkyni o uložení jej tejto povinnosti, 2./
vykonať po jej úplnom splnení vyššie uloženej povinnosti o znovupripojení nehnuteľnosti k elektrine a
plynu odoslanie listovej zásielky prostredníctvom poštového podniku na adresu trvalého pobytu/alebo
elektronickejsprávynaadresuelektronickejpoštovejschránkyF.,vobsahuktorej/ktorýchbudúfotokópia

dokumentu dokladajúceho zriadenie odberu elektriny resp. plynu na odbernom mieste C. XX, XXX XX
D. - G. s identifikáciou F. XXXXXXXXXXXXXXXX pre elektrinu respektíve s identifikáciou POD E. pre
plyn, a platobné údaje dodávateľa elektriny a plynu ku preddavkovým platbám s mesačnou periodicitou
pri spôsobe platieb: príkazom na úhradu SEPA, a nastavenej výške platieb určenej týmito dodávateľmi
podľa predpokladanej spotreby na uvedených odberných miestach v lehote 3 dní odo dňa uplynutia
štandardnej úložnej doby na pošte tej neskoršej listovej zásielky jej adresovanej dodávateľom elektriny a

dodávateľom plynu s informáciou o zriadení odberu elektriny a plynu na uvedených odberných miestach,
alebo v lehote 3 dní od neskoršieho dňa, v ktorom dostane od dodávateľa elektriny resp. dodávateľa
plynu nimi určeným spôsobom informáciu o jej získaní prístupu k informáciám o zriadení odberu
elektriny respektíve odberu plynu na uvedených odberných miestach elektronickým prostriedkom, 3./
zdržať sa výkonu vlastníckeho práva - strpieť užívanie vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti - až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej, 4./ zdržať sa výkonu vlastníckeho práva - strpieť

demontáž vchodových dverí a zárubne a inštaláciu náhradných vchodových dverí a zárubne do vyššie
špecifikovanej nehnuteľnosti a uskladnenie týchto demontovaných dverí a zárubne na náklady pripríslušných úkonoch, o ktoré sa rovnocenne podelí až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej, 5./ aby súd poučil žalobkyňu, že nariadením neodkladného opatrenia v rozsahu jej obmedzenia
strpieť užívanie vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti žalovaným v 1. rade žalovaný získal oprávnenie

užívať túto nehnuteľnosť, a teda aj využívať pripojenie tejto nehnuteľnosti k energiám, ktoré je základom
samotného práva na užívania nehnuteľnosti, 6./ aby súd poučil žalobkyňu, že nariadením neodkladného
opatrenia v rozsahu jej vyššie uložených povinností o znovupripojení bytu k elektrine a plynu a
znovuzriadení odberu elektriny a plynu, ktoré prislúchajú vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti, získal k
jeho osvedčenému právu užívať túto nehnuteľnosť aj oprávnenie pokračovať bez prerušenia v užívaní

pripojeniatejtonehnuteľnostikenergiám,ktoréjezákladomsamotnéhoprávanaužívanianehnuteľnosti,
7./ aby súd poučil žalobkyňu, že po jej úplnom splnení uloženej povinnosti vykonať činnosť vo svojom
výsledku vedúcu k znovupripojeniu vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti k elektrickej distribučnej sústave
a plynovej distribučnej sústave opätovné znemožnenie odberu elektriny a/alebo plynu na príslušnom
vyššie špecifikovanom odbernom mieste pre elektrinu a/alebo plyn vedomým konaním majúcim pôvod u
vlastníka príslušnej elektrickej a/alebo plynovej prípojky je zásahom do práva oprávneného v 1. rade a/

alebo zásahom do práva oprávneného v 2. rade, 8./ aby súd poučil žalobkyňu, že ak dobrovoľne nesplní,
čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona, 9./ aby súd poučil žalobkyňu, že žalovaný je oprávnený podať pre podozrenie z porušenia
dobrých mravov žalobu vo veci samej na Mestskom súde Košice v lehote 90 dní odo dňa doručenia
uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia poslednému z účastníkov príslušného konania.

2. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalovaný v ňom ako navrhovateľov
označil ako navrhovateľa v 1. rade seba a ako navrhovateľku v 2. rade svoju priateľku C. H.. Z pokynu
poverenej podpredsedníčky Mestského súdu Košice vyplýva, že o návrhu na nariadene neodkladného
opatrenia navrhovateľky v 2. rade bude rozhodnuté v samostatnom konaní 59C/3/2025, pretože

navrhovateľka v 2. rade nie je stranou sporu v konaní 15C/22/2023.

3. Žalovaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodil, že v predmetnom byte býva
nepretržite od septembra 2011, jeho priateľka C. H. od augusta 2015. Zdôraznil, že jeho zmluvný
vzťah k bytu bol realizovaný v roku 2011 bez určenia doby užívania s pôvodným vlastníkom (zosnulým

rodinným príslušníkom C. I.), po ktorom byt na základe závetu zdedili G. D. a A. D. (predošlí vlastníci).
Poukázal na to, že jeho priateľka je nájomcom predmetného bytu na základe zmluvného vzťahu
realizovaného bez určenia doby užívania v roku 2015 s predošlými vlastníkmi. Ďalej uviedol, že
žalobkyňa kúpila predmetný byt od G. a A. D. na základe kúpnej zmluvy z 8.3.2023, ktorej vklad bol
povolený rozhodnutím V-2374/203 zo dňa 16.3.2023. Je toho názoru, že žalobkyňa je prenajímateľom

nehnuteľnostipodľa§680ods.2Občianskehozákonníka,pretožedňom16.3.2023vstúpiladoprávneho
postavenia prenajímateľa, jednotlivo pre osobu žalovaného, ako aj osobu jeho priateľky. Žalovaný ďalej
uviedol, že z iniciatívy predošlých vlastníkov došlo dňa 9.2.2023 k odpojeniu bytu od elektriny a dňa
17.2.2023 od plynu, pričom platby za elektrinu a plyn realizoval žalovaný so svojou priateľkou bez
vynechania dlhoročne a riadne. Dňa 12.6.2023 došlo zo strany žalobkyne k obnoveniu elektriny, avšak

28.6.2023 došlo opätovne k jej odpojeniu a k demontáži elektromera. Týmto sa domácnosť žalovaného
a jeho priateľky stala nespôsobilou pre ich život, stav odpojenia pretrváva dodnes, čo považujú za nátlak,
pretože žalobkyňa si bola pri uzatváraní kúpnej zmluvy vedomá, že byt je ich obydlím. Zdôraznil, že
pre zabezpečenie aspoň sčasti bežného režimu bývania sú dlhodobo odkázaní na dobíjanie rôznych
akumulátorov (zdroje svetla, pripojenie na internet a pod.). Zároveň uviedol, že ani on ani jeho priateľka

sa nezdržiavajú na adresách svojich trvalých pobytov, pričom predmetný byt je ich jediným obydlím.
Akcentoval, že nie vlastnou vinou je osobou dobrovoľne nezamestnanou, napriek predošlému zázemiu
v IT oblasti, pretože jeho práca vyžaduje prístup k počítaču a internetu. Vylúčil možnosť vykonávať
prácu mimo svoje obydlie z dôvodu rizika, že jeho osobné veci a vybavenie bytu by boli počas jeho
neprítomnosti v ohrození, z tohto dôvodu si nemôže plniť ani povinnosti uchádzačov o zamestnanie,

vyradený z evidencie ÚPSVaR bol 17.5.2023 a následne sa tam neprihlásil. Žalovanému ako aj jeho
priateľke sa podarilo ustáť pokusy splnomocnenca žalobkyne obsadiť priestory bytu cudzími osobami.
Jeho priateľka dlhé roky vykonávala platobné operácie na úhradu nájomného a služieb spojených s
užívaním bytu, pričom nájomná zmluva, ktorú uzatvorili, nebola žiadnym spôsobom spochybnená. Majú
za to, že zo strany splnomocnenca žalobkyne došlo k zámernému znemožneniu platiť za služby spojené

s užívaním bytu. Na vchodových dverách, ktorých fotografie pripojil k návrhu, sú viditeľné následky
použitia technického lepidla neznámou osobou, ktoré im znemožnilo opustiť byt až do zásahu polície,
a následky použitia ručného náradia skupinou osôb dňa 8.8.2023 pri pokuse dvere vypáčiť, pričom
žalovaný a jeho priateľka kládli odpor svojím telom až do príchodu polície.4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že podľa listu vlastníctva č. XXXXX, k.ú. H., je výlučnou
vlastníčkou predmetného bytu žalobkyňa, a to na základe rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy

J./XXX zo dňa 16.3.2023. Zároveň konštatoval, že Mestský súd Košice rozsudkom zo dňa 9.4.2024 sp.
zn. 15C/22/2023 rozhodol o povinnosti žalovaného E. F. vypratať predmetnú nehnuteľnosť do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.

5. Prvoinštančnýsúdnevyhovelnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia žalovanéhonapodklade

záveru o nesplnení zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. §
325 ods. 1 C.s.p. Vo svojich úvahách, vedúcich k tomuto záveru, pritom súd prvej inštancie podľa
odôvodnenia napadnutého uznesenia vyšiel z toho, že žalovaný neosvedčil základný predpoklad pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to nárok, ktorému sa navrhovaným neodkladným opatrením
má poskytnúť ochrana. Z listu vlastníctva č. XXXXX vyplýva, že vlastníčkou posudzovaného bytu
je žalobkyňa, a teda jej svedčia všetky práva súvisiace s bytom. Žalovaný žiadnym spôsobom

neosvedčil ani existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Súd má za to, že nariadením
neodkladného opatrenia by neprimeraným spôsobom zasiahol do právnych vzťahov sporových strán,
pričom súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len na základe osvedčených
tvrdení strany sporu. V danom prípade žalovaný neosvedčil žiadne konkrétne skutočnosti ani indície
svedčiace o tom, že by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu a ani aby

budúca exekúcia bola bez nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia ohrozená, a teda prečo je
ním navrhované neodkladné opatrenie bezodkladne potrebné, resp. aká konkrétna a ťažko napraviteľná
ujma žalovanému bezprostredne hrozí.

6.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancierozhodoltiežotrováchkonaniaonariadeníneodkladného

opatrenia tak, že s odôvodnením, že neúspešnému žalovanému trovy konania nepatria a úspešnej
žalobkyni trovy konania nevznikli, s použitím ust. § 255 ods. 1 C.s.p. vyslovil, že stranám sporu nárok
na náhradu trov konania nepriznáva.

7. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd

zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. V odvolaní žalovaný vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne zaradil návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia ku konaniu sp. zn. 15C/22/2023. Je toho názoru, že návrh bol podaný pred
začatím konania vo veci samej, pričom podaním vo veci samej má byť následne žaloba o určenie

vlastníctva k nehnuteľnosti pre podozrenie z porušenia dobrých mravov, smerujúca k príčine vzniku
sporného vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Súd podľa neho
úplne odignoroval existenciu obydlia odvolateľa v predmetnej nehnuteľnosti, pričom prehliada, že vznik
evidovaného vlastníctva nastal až po tom, ako predmetnú nehnuteľnosť dlhoročne obýval a dodržiaval
podmienky jeho nájomnej zmluvy s predošlými vlastníkmi. Zdôraznil, že súd ignoroval jeho tvrdenia

a dôkazy, ktoré poukazujú na to, že nielenže existuje hrozba ujmy, ale ujma mu a jeho blízkej osobe
už nastala a škoda s tým spôsobená sa rozširuje – nemôže mať zamestnanie, nemôže pracovať
z domu, je dlhodobo uväznený vo svojom obydlí, keďže došlo a môže dôjsť k narušeniu obydlia.
Napadnuté rozhodnutie podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd
sa pri posúdení jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže domnievať, že nárok na

určenie vlastníctva môže byť neskoršie posúdený ako bezdôvodný. Má za to, že konaním žalobkyne
spočívajúcom v odpojení elektriny došlo k porušeniu jeho práva na ochranu súkromia a nedotknuteľnosť
obydlia.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného (navrhovateľa

neodkladného opatrenia) ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361
C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p.,
z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s
prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p

a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie je v zamietavom
výroku vecne správne, preto ho odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.10. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., a teda k právnym
vadám rozhodnutia, dochádza v prípadoch, ak súd na zistený skutkový stav alebo neaplikoval právnu
normu vôbec, alebo hoc aj istú normu aplikoval, zvolil normu nesprávnu, alebo hoc aj aplikoval normu

a i tú správnu, nesprávne interpretoval jej obsah, alebo hoc aj zvolil správnu normu a túto i správne
interpretoval, nesprávne ju na zistený skutkový stav aplikoval.

11. Procesné podmienky a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní
sú upravené v ust. §§ 324 až 326 C.s.p., ktoré správne použil aj súd prvej inštancie. Podľa ust.

§ 324 ods. 1 a ods. 3 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p.,
neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená. Podľa ust. § 326 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že neodkladným opatrením, bez ohľadu na to, či
je nariadené pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení sa upravujú pomery
strán, pokiaľ je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto
predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti,

odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy
veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu
prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať tiež skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákonná
požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len)

osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že dôvodnosť
nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie, ako potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže
nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo
veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá

jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov
a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti,
že chránený nárok je dôvodný a trvá. Alebo inak povedané, hodnoverné osvedčenie nároku vo veci
samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom
štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,

Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2016, s 1540, str. 1108).

13.Vovšeobecnostimožnokonštatovať,žeúčelomneodkladnéhoopatrenia,ktorýmsaupravujúpomery
do času skončenia konania vo veci samej, je umožniť ohrozenému subjektu, aby mohol spor začať alebo

v už začatom konaní nerušene uplatňovať svoj nárok bez toho, aby sa obával, že zdĺhavosť súdneho
konania alebo zmeny v právnom stave znemožnia iný, než akademický alebo nútene nerealizovateľný
výsledok sporu (i), alebo zabrániť vzniku a rozširovaniu škody alebo inej ujmy alebo zhoršovanie právnej
pozície strany do tej miery, že sa mu ešte oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu (ii) alebo
vylúčiť vznik nenávratného stavu, prípadne nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej ujmy (iii; por. A.,

C., Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese, IURA EDITION, spol. s r.o., 1997, str. 87).

14. Odvolateľ svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. §
365 ods. 1 písm. h) C.s.p. nastolil predmetom odvolacieho prieskumu tiež správnosť spôsobu právneho
posúdenia súdom prvej inštancie otázky splnenia/nesplnenia zákonných predpokladov pre okamžitú

úpravu pomerov strán, a to uložením povinnosti žalobkyni uskutočniť znovupripojenie k elektrickej
a plynovej sústave v byte, strpieť užívanie bytu, strpieť demontáž vchodových dverí a zárubne do
právoplatného skončenia vo veci samej.15. Z preskúmavaného spisu je zrejmé, že návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia
vychádza z jeho subjektívneho presvedčenia, že v predmetnom byte býva na základe platnej nájomnej
zmluvy, pričom potrebnosť navrhovanej bezodkladnej úpravy odôvodňuje tým, že stav odpojenia od

elektriny a plynu je akútny aj napriek tomu, že reálne pretrváva už takmer dva roky (od júna 2023).
Odvtedy žalovaný získava elektrinu prostredníctvom dobíjania rôznych akumulátorov, pričom uvedená
situácia mu bráni zamestnať sa, pretože bez prístupu k elektrickej energii jednak nemôže vykonávať
prácu z domu, okrem toho nemôže normálne chodiť do práce, ale ani zaevidovať sa na úrade práce
a následne si plniť povinnosti uchádzača o zamestnanie, nakoľko je v predmetnom byte dlhodobo

uväznený,pretožezostranyžalobkyneajejsplnomocnencadošloamôžedôjsťknarušeniujehoobydlia.

16. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v tomto preskúmavanom prípade podal žalovaný
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v už prebiehajúcom konaní vo veci samej, v ktorom
sa žalobkyňa – vlastníčka predmetného bytu, domáha jeho vypratania. O jej žalobe, doručenej
súdu prvej inštancie dňa 15.8.2023, rozhodol Mestský súd Košice rozsudkom zo dňa 9.4.2024, č.k.

15C/22/2023 tak, že uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť vedenú Okresným úradom
Košice, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXXX, nachádzajúcu sa v okrese Košice II, obec D.
- G., katastrálne územie H., a to byt č. XX v obytnom dome súp. č. XXX, nachádzajúcom sa na ulici
Muškátová, č. vchodu 18, postavenom na parcele registra C č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 378 m2 do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že

žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z odôvodnenia
rozsudku vyplýva, že po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že výpoveď z nájmu bytu bola
žalovanému doručená dňa 30.12.2022 a výpovedná lehota na vypratanie bytu uplynula dňa 31.3.2023.
Žalovaný nepreukázal, že bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a teda došlo k predĺženiu
výpovednej lehoty o ochrannú lehotu 6 mesiacov a ani nepreukázal, že by bolo pred uplynutím ochrannej

lehoty zaplatené prenajímateľovi dlžné nájomné a teda, že by dôvody výpovede zanikli. Súd konštatoval,
že od 1.4.2023 užíva žalovaný byt bez právneho dôvodu. V konaní nebolo preukázané uzavretie novej
nájomnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným. V danej veci súd nezistil, že by žalovanému prislúchal
iný právny dôvod užívania sporného bytu majúceho sa podľa žaloby vypratať a ktorý by zakladal
prekážku vypratania. Žalovaný byt užíva bez právneho dôvodu a aj napriek niekoľkým opakovaným

výzvam žalobkyne, resp. jej partnera, ku dňu podania žaloby byt nevypratal.

17. O odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 9.4.2024, č.k. 15C/22/2023,
rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 3Co/105/2024, ktorý bol verejne vyhlásený
na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.5.2025 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto

procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa
ust. § 219 ods. 3 C.s.p. tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

18. Rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej bola vyriešená aj otázka hodnoverného osvedčenia
nároku, ktorému žalovaný žiadal priznať ochranu formou ním navrhovaného neodkladného opatrenia,

a to tak, že mu bola uložená povinnosť vypratať predmetnú nehnuteľnosť, to znamená, že žalovaný ako
navrhovateľ neodkladného opatrenia tento nárok neosvedčil.

19. Vzhľadom na to je nepochybné, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
neboli splnené zákonné podmienky, neosvedčenie nároku žalovaného bol jeden z hlavných dôvodov,

pre ktorý bol jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, preto odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd na záver
v súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného, ktorý nesúhlasil so zaradením jeho návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia do konania sp. zn. 15C/22/2023 dodáva, že zaradenie jeho návrhu do konania
15C/22/2023 alebo do iného konania v tomto prípade nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia.

20. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Vzhľadom k tomu, že napadnuté uznesenie nemá povahu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
napriek tomu, že bolo vydané po meritórnom rozhodnutí, nesprávne postupoval súd prvej inštancie, keď
vo výroku II rozhodol o trovách konania. Preto odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p.
napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania ako nadbytočné zrušil.22. Podľa ust. § 396 ods. 1 a 2 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa
použijú aj na odvolacie konanie.

23. Nakoľko ani potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu nemá povahu konečného rozhodnutia, v
súlade s ust. § 262 ods. 1 a contrario C.s.p. odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodol.

24. V tejto súvislosti odvolací súd akcentuje, že trovy vyvolané podaním návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia budú premietnuté v rozhodnutí o výške trov konania. Vo výroku o trovách
konania sú totiž subsumované všetky trovy konania, aj tie, ktoré by prípadne vznikli po vydaní
meritórneho rozhodnutia, až pokiaľ nebude právoplatné prvoinštančné rozhodnutie.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).