Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 51C/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124241560
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Nižňanská
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6124241560.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci
žalobcu : Náhradné vozidlo, s.r.o., Tolstého 20, Žilina, IČO : 36 864 455, zastúpený : ADVOKÁTI Müller
& Dikoš, s.r.o., Tolstého 20, Žilina, proti žalovanému : KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance
Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO : 00 585 441, zastúpený : JUDr. Danuše Tichá s.r.o., Nám. M.
Benku 6, Bratislava, o 440,21 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 440,21 € s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 12.10.2023
až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súd 29.4.2024 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
440,21 € s príslušenstvom a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že dňa 26.07.2023 došlo v
Košiciach k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom

v čase dopravnej nehody bol Erkon Klima s.r.o. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla
povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom
vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o
nájme dopravného prostriedku č. 1000/2023 zo dňa 07.08.2023, na základe ktorej prenajal žalobca
poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 7.8.2023 do 6.9.2023 po
dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a poskytnutia poistného

plnenia poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom disponovať.
Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného
motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla
vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 11342023 splatnú dňa 21.09.2023 na sumu 1471,77 EUR bez
DPH za 31 dní užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok
za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku
voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného

vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie
pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry vznikla
poškodenému voči žalovanému pohľadávka vo výške 1471,77 EUR bez DPH, ktorej postúpenie
poškodenýoznámilžalovanému.Žalobcavyzvalžalovanéhonanáhradu účelnevynaloženýchnákladov
na nájom náhradného vozidla. Žalovaný dňa 28.09.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške
704,87 EUR. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami, poistné plnenie krátil

nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje pohľadávku
len do výšky 1120,08 EUR zodpovedajúcej 24 dňom prenájmu od 7.8.2023 do 30.8.2023 + 25 EUR
poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, (teda do doby poskytnutia poistného plnenia autoservisu zostrany poisťovne dňa 30.8.2023). Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie
v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených
nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného

motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca
vo veci aktívne vecne na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom
náhradného vozidla vo výške 1145,08 EUR a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného
vo výške 704,87 EUR. Žalovaný sa dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, ktoré bol
povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 11.10.2023 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný

skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 26.09.2023 . Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných
súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že
došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. K postúpenej pohľadávke žalobca uvádza,
že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho
poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento stav
nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený

vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve
vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie
náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti
svoje motorové vozidlo používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú
sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto

auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu nemožno
vytknúť, že si od žalobcu prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas
celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným
zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového
vozidla je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov,

ak na ne vzniká nárok, oprávnenému. Dojednané nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie
náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej
bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn.
13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 11Co/187/2019). Pre
prípad vzniku pochybností ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukazuje

žalobca na právny názor a závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného
súduSRzodňa14.10.2021,sp.zn.III.ÚS309/2020-33,ktorýmbolzrušenýRozsudokNajvyššiehosúdu
SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3 Cdo 145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu
zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného
predpisu,konkrétnepodľa§11ods.8zákonaoPZP.Právnynázordovolaciehosúduotom,žepovinnosť

zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
a že žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu
právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd
SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení
§ 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol

Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.

2. Súd vydal vo veci Platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor.

3. V ňom uviedol, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca svoj nárok síce odôvodnil nárokom na náhradu

škody vzniknutej v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 26.07.2023 a uplatnil si ho voči žalovanému
ako poisťovateľovi vinníka tejto dopravnej nehody, avšak tieto svoje tvrdenia nijak nepreukázal, čo
je nevyhnutné minimálne pre preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako i pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z .z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej ako „ZoPZP“) platí, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci a podľa ust. § 15 ods. 1 ZoPZP platí, že náhradu
škodyuhrádzapoisťovateľpoškodenému;poškodenýjeoprávnenýuplatniťsvojnároknanáhraduškody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Netreba však opomenúť ani ustanovenie

§ 415 OZ podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,
na majetku, na prírode a životnom prostredí. Žalovaný zahájil šetrenie tejto škodovej udalosti a dňa
26.09.2023 ho ukončil . Následne poskytol poistné plnenie v prospech poškodeného v sume 704,87
€ bez DPH. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca sa v rámci ním podanej žaloby domáha doplateniasumy 440,21 € bez DPH ako sumy zodpovedajúcej nákladom prenájmu náhradného motorového vozidla
účtovanou v sume 46,67 € bez DPH/deň za žalobcom tvrdených 7 dní (oproti pôvodným nepriznaným 14
dňom),atovrátanejednorazovéhopoplatkuzapristavenieaprevzatienáhradnéhovozidlavsume25,00

€ bez DPH. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 26.09.2023 oznámil žalobcovi, že primeraná
priznaná doba za požičanie náhradného vozidla je 17 dní - od 07.08.2023 do 23.08.2023 .V tejto dobe je
zahrnutý účelný a nevyhnutný čas na opravu poškodeného vozidla zohľadňujúci technologické postupy
udávané výrobcom, čas na dojednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun poškodeného vozidla
medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany žalovaného. Ďalej oznámil

žalobcovi, že prenájom náhradného vozidla možno priznať maximálne jeden pracovný deň po vystavení
faktúry za opravu vozidla, pričom dátum vystavenia faktúry za opravu vozidla bol už 22.08.2023. Z
poistného plnenia žalovaný zároveň odpočítal opotrebenie vozidla, ku ktorému by došlo prevádzkou
poškodeného vozidla v závislosti od počtu najazdených kilometrov. Počet najazdených km za 17 dní
žalovaný ustálil na 1227 km. Zníženie o opotrebenie tvorí rozdiel technických hodnôt pred najazdením
km TH1 a po najazdení 1227 km TH2; zníženie 0,01 € za 1 km. Z Prílohy k Oznámeniu o poistnom

plnení vyplýva, že žalovaný ako podklad použil Faktúru č. 11342023 vystavenú žalobcom v sume
1.471,77 € bez DPH, pričom odpočítal neprimerané náklady na náhradné MV v zostávajúcej dobe -
za 14 dní - v sume 653,38 € bez DPH (14 dní x 46,67 € bez DPH) a už spomínané opotrebenie/
zmena technickej hodnoty vozidla pred najazdením a po najazdení 1227 km (-101,25 €) a pevné
prevádzkové náklady-zníženie 0,01 € za 1 km (-12,27 €). Po odpočítaní špecifikovaných položiek

je potom poistné plnenie v sume 704,87 € . Z Faktúry č. 11342023 vystavenej žalobcom vyplýva,
že základná cena za 1 deň doby nájmu je 46,67 €bez DPH, ku ktorej bol poškodenému žalobcom
účtovaný navyše aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla v sume 25,00
€ bez DPH. Túto základnú cenu a jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla
žalovaný bez výhrad akceptoval a násobil o účelnú a nutnú dobu na opravu poškodeného vozidla, t.

j. na preukázanú účelnú potrebu náhradného vozidla poškodeným. K otázke primeranosti a účelnosti
doby prenájmu v trvaní 31 dní, teda in concreto v dĺžke 14 dní, pričom žalobca v žalobe uplatňuje
zrejme už iba dĺžku 7 dní nad žalovanou priznanou dĺžkou 17 dní, žalovaný uviedol, že zo strany žalobcu
nedošlo k preukázaniu dôvodnosti ním uplatňovaného nároku nad žalovanou priznanú nevyhnutnú
dĺžku prenájmu náhradného motorového vozidla. Žalobca k žalobe nepredložil ani faktúru autoservisu,

a ani „krycí list“ . Potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu bez ďalšieho
vo veci samej nemá bližšiu výpovednú/dôkaznú hodnotu. Zo žalobcom predložených listín nie je
zrejmé, aké (konkrétne) práce boli po predmetnú dobu zo strany autoservisu reálne vykonávané, a
nie je zrejmé ani kedy došlo ukončeniu opravy poškodeného vozidla a doručeniu „krycieho listu.
Žalovaný za to, že za dôvodný možno považovať prenájom náhradného motorového vozidla jedine za

obdobie od odovzdania poškodeného vozidla autoservisu - PGT, s.r.o. t. j. dňa 07.08.2023 do doby,
keď bolo poškodené vozidlo opravené, a teda, keď ho poškodený mohol znova objektívne užívať. Z
faktúry autoservisu č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.08.2023, je zjavné, že poškodené vozidlo bolo opravené
dňa 22.08.2023 už toho času si mohol poškodený svoje opravené motorové vozidlo vyzdvihnúť a
užívať ho. Aj napriek tomu priznal žalovaný žalobcovi (resp. poškodenému) navyše ešte 1 pracovný

deň po vystavení faktúry za opravu vozidla (t. j. do dňa 23.08.2023). Pokiaľ autoservis zadržiaval
opravené vozidlo až do údajného vystavenia tzv. „krycieho listu“ (čím zrejme myslel oznámenie o
poistnom plnení) resp. do zaplatenia fakturovanej sumy za opravu poškodeného vozidla poisťovňou,
konal tak bez akéhokoľvek zákonného titulu, a navyše na úhradu faktúry č. XXXXXXXXXX autoservis
stanovil dobu splatnosti až na deň 05.09.2023, a teda až po márnom uplynutí tejto lehoty splatnosti

na úhradu predmetnej faktúry by bolo možné vôbec uvažovať o nejakom výkone zádržného práva
zo strany autoservisu. Žalovaný zdôraznil, že na preplatenie doby prenájmu náhradného vozidla od
07.08.2023 do 06.09.2023, resp. na základe žalobcom v žalobe uvedenej (skrátenej) doby prenájmu
od 07.08.2023 do 30.08.2023, teda za obdobie do poskytnutia poistného plnenia žalovaným nie je
daná ani príčinná súvislosť medzi poškodením motorového vozidla poškodeného a vznikom škody v

podobe uplatňovaného nájomného, nakoľko do príčinnej súvislosti, ktorá bola daná vznikom škodovej
udalosti – prenájmom motorového vozidla, vstúpila ďalšia nezávislá skutočnosť, a to neoprávnené
zadržanie motorového vozidla autoservisom. S uvedeným názorom žalovaného sa stotožnil aj Krajský
súd Žilina vo svojom rozhodnutí sp. zn. 7Co/187/2022 zo dňa 22.03.2023. Žalovaný má za to, že žalobca
riadne nepreukázal ani dôvodnosť dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla. Žalovaný namieta

aj žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania 9,50 % ročne od 12.10.2023 do zaplatenia. Nie
je pritom zrejmé, od ktorého okamihu alebo od akej právnej skutočnosti sa mal žalovaný dostať do
omeškania. Po tom, ako si žalobca uplatnil u žalovaného (dňa 13.09.2023) svoj nárok na náhradu
škody, žalovaný po predložení všetkých nevyhnutných podkladov Oznámením o poistnom plnení zo dňa26.09.2023 informoval žalobcu o výške poskytnutého poistného plnenia, ako aj o dôvodoch nepriznania
zvyšnej časti uplatňovaných nákladov spojených s prenájmom náhradného vozidla. Žalovaný si tak
preukázateľne splnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 11 ods. 6 ZoPZP. Žalovaný v tejto súvislosti

poukazuje aj na jednoznačné znenie § 11 ods. 8 ZoPZP, v rámci ktorého zákonodarca uviedol že „ak
poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania
podľa osobitného predpisu“. Z vyššie citovaných ustanovení ZoPZP teda vyplýva, že zákonodarca
jasne podmienil možnosť uplatňovania si úrokov z omeškania v prípade takéhoto nároku nesplnením
povinností podľa § 11 ods. 6 ZoPZP. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 22.11.2018,

sp. zn. 3Cdo/145/2017 dôvodil: „Dovolací súd má za to, že ustanovenie § 11 zákona č. 381/2001 Z. z. sa
týka výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej
udalosti na základe oznámenia poškodeného. Zákonodarca totiž v § 11 ods. 8 uvedeného zákona jasne
a zreteľne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z
omeškania podľa osobitného predpisu (OZ). Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť
podľa § 11 ods. 6 uvedeného zákona Z dikcie tohto ustanovenia (§ 11 ods. 6 písm. a/, b/) je zrejmé,

že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti.“. K
obdobným záverom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku zo dňa 26.02.2019, sp.
zn. 1Cdo/212/2017, v ktorom s poukazom na špeciálnu povahu Zo PZP (tj. ako lex specialis) uviedol,
že „peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania je upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001Z.
z. a je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/zákona

č. 381/2001 Z. z. Z právnej úpravy možno vyvodiť, že umožňuje úročenie poistného plnenia v tých
prípadoch, keď si poisťovateľ nesplní svoju povinnosť uloženú mu v súvislosti so šetrením poistnej
udalosti, a tiež keď poškodenému zašle oneskorené vysvetlenie dôvodov, pre ktoré poisťovateľ odmietol
poskytnúť poistné plnenie, t. j. povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej
udalosti. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že tieto rozhodnutia boli zrušené Ústavným súdom SR, ba

naopak, napr. aj v celkom nedávnom rozhodnutí dovolacieho súdu (7Cdo/109/2018 zo dňa 27.05.2020)
dovolací súd dôvodil rovnako ako žalovaný. Žalovaný v rámci Oznámenia o poistnom plnení zo dňa
26.09.2023 žalobcovi oznámil dôvody, pre ktoré neposkytne časť uplatneného (avšak nepreukázaného)
nároku, čím si splnil svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6 písm. b) ZoPZP, na základe čoho nemohol
žalobcovi voči žalovanému vzniknúť nárok na úroky z omeškania.

4. Žalobca považoval podaný odpor za nedôvodný a neopodstatnený. Uviedol, že obrana žalovaného
nemá oporu v skutkovom ani právnom stave a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť
plnenie splatnej pohľadávky. Žalovaný opakovane uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej obrany vo
viacerých súdnych sporoch vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe. Žalovaný v

podanom odpore uplatnený nárok žalobcu popiera z dôvodu, že nájom náhradného motorového vozidla
za obdobie opravy poškodeného vozidla 07.08.2023 do 30.08.2023 (deň poskytnutia poistného plnenia)
podľa jeho názoru nemožno považovať za účelnú a určil si vlastnú dobu v rozsahu 17 dní, pričom
dôvodí, že doba 17 dní by bola primeraná s ohľadom na dátum vystavenia faktúry za opravu vozidla
(faktúra vystavená dňa 22.08.2023). Pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla

je podľa nášho názoru rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného,
nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať
náhradné vozidlo. Je nepochybné, že nájom motorového vozidla vznikol v príčinnej súvislosti so škodou,
ktorá bola spôsobená poistencom žalovaného. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov
vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej

bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti
poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poukázal na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť
využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného.
Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je
preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol

obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania.
Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie
aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej
dobe trvania opravy poškodeného vozidla (k uvedenému poukazujeme na Rozsudok Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 04.04.2013, sp. zn. 27Cb/260/2011). Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu

dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho
vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu
predstavuje z nášho pohľadu neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného, pričom žalobca má za to,
že takýto postup nemožno akceptovať. Žalovaným uznané a vyplatené poistné plnenie za prenájomnáhradného motorového vozidla predstavuje svojvoľne určenú dobu trvania nájmu, ktorú žalovaný
nijako nepreukázal ani nevysvetlil. Poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu
trvania opravy jeho vozidla. Je potrebné si uvedomiť, že postup prác v servise, ako aj celková

dĺžka opravy sa odvíja od mnohých faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, doba dodania
náhradných dielov, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne
okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. Uvedené okolnosti preto nemožno
pričítať na úkor poškodeného a vyžadovať, aby sám znášal náklady za obdobie, kedy bol nedobrovoľne
obmedzený v užívaní svojho vozidla a prenájom náhradného vozidla bol preňho na účely jeho bežného

fungovania nevyhnutný. Ako vyplýva z listinných dôkazov, vozidlo bolo pristavené do autoservisu dňa
07.08.2023 , následne došlo k jeho oprave, pričom bolo potrebné dodržať všetky technologické postupy.
Opravárske činnosti boli dokončené dňa 22.08.2023 pričom autoservis vystavil faktúru č. 3223240090
dňa 22.08.2023 a následne až dňa 30.08.2023 žalovaná poisťovňa faktúru uhradila. V zmysle týchto
skutočností má žalobca za to, že oprava nebola zo strany autoservisu nijak umelo predlžovaná. V
súvislosti s ozrejmením bližších okolností predmetnej opravy . V tejto súvislosti žalobca poukazuje na

závery konštatované v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn.: 14Cob/55/2019
a obdobne v rozhodnutí zo dňa 12.12.2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018, v zmysle ktorého po dobu opravy
poškodeného motorového vozidla bolo zrejmé, že poškodený ju nemal možnosť ovplyvniť, preto ani v
tomto smere doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná
nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla z titulu

vzniknutej poistnej udalosti ako škodovej udalosti. Vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového
vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v
danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla v predmetnej
veci tak bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a poskytnutím poistného
plnenia zo strany poisťovne, ktorá škodu likvidovala. Z dokladu o úhrade faktúry č. XXXXXXXXXX

vyplýva, že k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti a poskytnutiu plnenia došlo dňa 30.08.2023. Prvým
objektívnym dňom na prevzatie opraveného motorového vozidla z autoservisu bol deň 30.08.2023 (aj
keď poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo dlhšie, žalobou uplatnený nárok prenájmu náhradného
vozidla je do 30.08.2023). Žalobca považuje za potrebné zdôrazniť, že poškodený si riadne splnil
všetky povinnosti za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so

škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovanému, tak aj voči autoservisu. O tom, že z jeho strany
nešlo o nijaké špekulatívne konanie svedčí aj skutočnosť, že poškodený nechal svoje vozidlo opraviť v
autoservise PGT, s.r.o., ktorý je obchodným partnerom žalovaného a súčasne autorizovaným servisom
premodelpoškodenéhovozidla.Vzhľadomktomupoškodenývdobrejviereočakával,žejehomotorové
vozidlo bude opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo. V prípade vykonávania opráv motorových vozidiel

v dôsledku poistných udalostí autoservis nevydá poškodenému opravené motorové vozidlo, a to až
do momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia
poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Až následne dochádza k vydaniu
opraveného motorového vozidla poškodenému. Poškodený žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu
nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od neho spravodlivo požadovať,

aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval finančnými prostriedkami vo výške
1.539,77 EUR na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania
náhradného motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné
považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom
prípade nie vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho

užívania. Zo zásad pre reparáciu škôd vyplýva, že pokiaľ je to možné, je potrebné protiprávny
stav, ktorý v dôsledku škody vznikol, odstraňovať tak, aby poškodený pociťoval následky škôd v čo
najmenšej sfére, ideálne vôbec. Dokiaľ nie je škodlivý následok reparovaný navrátením do pôvodného
stavu (a to podľa okolností konkrétneho prípadu buď opravou poškodeného vozidla, alebo vyplatením
ceny poškodeného vozidla), protiprávny stav trvá a všetky náklady, ktoré je v súvislosti s trvajúcim

protiprávnym stavom nutné vynaložiť, je možné považovať za vynaložené účelne a v priamej súvislosti
so vzniknutou škodou. Z oznámenia o poistnom plnení a z odporu takisto vyplýva, že žalovaný krátil
poistné plnenie o náklady, ktoré by vznikli poškodenému používaním vlastného vozidla vo výške 101,25
EUR a 12,27 EUR. Tento postup zo strany žalovaného však nie je dôvodný, ide o neoprávnené
a svojvoľné konanie žalovaného. V podanom odpore žalovaný uvádza, že predmetné prevádzkové

náklady nemožno priznať s poukazom na rozhodnutie R 7/1992 a spolu s odporom predložil akési
výpočty technickej hodnoty vozidla. S takýmto postupom žalovaného sa nemožno stotožniť. Z odporu
vyplýva, že pri výpočte nákladov postupoval žalovaný podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Aplikácia tohto predpisu je podľa názoružalobcu vylúčená, žalovaný totiž nie je osobou (znalcom), ktorá by v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z.
mohla výpočet a pravidlá aplikovať. Vykonávanie znaleckého dokazovania v tomto smere by zároveň
bolo nadbytočné a nehospodárne, pretože žalobca má za to, že nákladmi, ktoré by poškodenému vznikli

používaním vlastného motorového vozidla, by mohli byť len náklady na PHM, ktoré však poškodený
znášal sám a neboli súčasťou fakturovaného nájomného. Určenie výšky poistného plnenia, ako aj
rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie nepatria do vecnej pôsobnosti Vyhlášky.
Žalobca poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku NS SR sp. zn. 2Obdo/48/2012 z 28.3.2013,
podľa ktorého: „V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná

opravapripoužitínovýchnáhradnýchdielovvozidlonezhodnocuje,pretožekaždoudopravnounehodou,
ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu
ako poškodeného len viedlo k tomu, aby sa obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou /
dopravnou nehodou/ a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca donútený dopravnou
nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody .

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odporu uviedol, že žalobca
ani vo Vyjadrení k odporu nedoplnil svoje návrhy na dokazovanie o žiadne a nie to ešte podstatné,
s vecou samou súvisiace dôkazy. Žalovaný naďalej trvá na tom, že žaloba nie je dôvodná a že
žalobca v konaní doposiaľ neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca si žalobou uplatňuje nárok na náhradu
nákladov spojených s prenájmom náhradného MV v časti nepriznanej žalovaným, čo žalobca (zdanlivo)

preukazuje iba faktúrou č. XXXXXXXX vystavenou žalobcom dňa 06.09.2023 k prenájmu motorového
vozidla, Zmluvou o nájme zo dňa 07.08.2023 uzavretou na 31 dní, ďalej Oznámením o poistnom
plnení zo dňa 26.09.2023 a účelovou listinou „Potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla
z autoservisu“ vystavenou dňa 06.09.2023 zrejme na žiadosť samotného žalobcu. Z týchto listín síce
vyplýva, že poškodený - ErkonKlima s.r.o. mal mať prenajaté náhradné MV od žalobcu od 07.08.2023

do 06.09.2023, avšak týmto nie je preukázaná skutočná škoda v celom rozsahu v príčinnej súvislosti s
predmetnou dopravnou nehodou zavinenou poisteným u žalovaného. Vzhľadom na doposiaľ uvedené
žalovaný akcentuje, že autoservis v predmetnom Potvrdení zo dňa 06.09.2023 bližšie nešpecifikuje
hodiny v ten-ktorý deň, a preto takúto listinu nemožno považovať za dôkaz o skutočnej dobe opravy
poškodeného MV. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosť,

že by práce autoservisu boli skutočne realizované v takom rozsahu, ako deklaruje samotný autoservis
v Potvrdení zo dňa 06.09.2023. Práce na poškodenom vozidle museli byť ukončené oveľa skôr, ako
malo dôjsť k odovzdaniu opraveného MV poškodenému. Žalovaný pri likvidovaní žalobcom uplatneného
nároku na náhradu nákladov za náhradné MV vychádzal z faktúry autoservisu č. XXXXXXXXXX za
opravu poškodeného MV zo dňa 22.08.2023 vystavenej dňa 22.08.2023. V oznámení o poistnom

plnení zo dňa 26.09.2023 žalovaný uviedol, že priznaná primeraná doba zapožičania náhradného
MV je 17 dní - od 07.08.2023 do 23.08.2023 . V tejto dobe je zahrnutý účelný a nevyhnutný čas na
opravupoškodenéhovozidlazohľadňujúcitechnologicképostupyudávanévýrobcom,časnadojednanie
náhradných dielov, čas potrebný na presun poškodeného vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako
aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany žalovaného, ďalej žalovaný uviedol, že prenájom náhradného

vozidla možno priznať maximálne jeden pracovný deň po vystavení faktúry za opravu vozidla, pričom
dátum vystavenia faktúry za opravu vozidla bol už 22.08.2023. Z poistného plnenia žalovaný zároveň
odpočítal opotrebenie vozidla, ku ktorému by došlo prevádzkou poškodeného vozidla v závislosti od
počtu najazdených kilometrov. Žalobca ani v žalobe a ani vo Vyjadrení toto nijak nerozporuje. Pri
likvidácii predmetnej poistnej udalosti žalovaný postupoval štandardne. Pri náhrade za náhradné MV

žalovaný vždy postupuje tak, že likvidátor si pozrie časovú os a celkovú škodu na vozidle. Škoda
sa vypočíta v kalkulačnom systéme Audatex , do ktorého technik zadá vstupné údaje a stanoví sa
dĺžku opravy na vozidle. Žalobca nijakým spôsobom nekonkretizuje, v čom a prečo má byť tento
výpočet nesprávny, a dokonca nepredložil ani žiaden iný dôkaz alebo listinu, ktorým by preukázal
nesprávnosť uvedeného výpočtu. Žalovaný v súvislosti s doposiaľ uvedeným opätovne poukazuje na

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3MCdo/3/2015 zo dňa
28.06.2016 v súvislosti s otázkou primeranosti nákladov prenájmu náhradného motorového vozidla
uviedol nasledovné: „Skutočnou škodou, spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla,
ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len
v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci,

zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu. Ale aj
u porovnateľného náhradného vozidla platí, že rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná,
je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody, za ktorú žalovaná zodpovedá, je
treba stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výškatejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky
účelnevynaloženej.Žalobcaopomína,žerovnakobolodôvodenéuživjudikáteč.R7/1992.Žalovanýsa
nestotožňuje ani s argumentáciou žalobcu k ním uplatnenému nároku na úroky z omeškania a opätovne

poukazuje na ZoPZP.

6. Žalobca zotrval na svojej argumentácii uvedenej vo vyjadrení k odporu. Mal za to, že trvanie
nájmu je v danom prípade plne dôvodné do momentu ukončenia opravy a poskytnutia poistného plnenia
zo strany žalovaného dňa 30.08.2023. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by doba zotrvania

opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenému, práve naopak, doba zotrvania
vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidla súvisí výhradne so vznikom dopravnej
nehody zapríčinenej poistencom žalovaného. Poškodený má nárok na náhradu škody, ktorá vznikla
prenájmom náhradného vozidla po dobu nepoužiteľnosti vozidla poškodeného počas vykonávania
jeho opravy. Poškodený nemôže opravované vozidlo používať až do času, kým mu nie je vydané
autoservisom, pričom k vydaniu opraveného vozidla dochádza vtedy, keď má autoservis poskytnuté

poistné plnenie zo strany žalovaného. Dĺžku zotrvania opravovaného vozidla v autoservise tak
ovplyvňuje práve poisťovňa, ktorá je súčasne subjektom zodpovedným za náhradu nákladov spojených
s opravou poškodeného vozidla. Neexistuje jediný relevantný dôvod, pre ktorý by mal poškodený hradiť
náklady za opravu jeho vozidla, na ktorom mu škodu spôsobil poistenec žalovaného. Žalobca v tomto
smere uvádza, že cieľom PZP je práve zabezpečenie prostriedkov na zaplatenie škôd spôsobeným iným

na zdraví alebo majetku. Deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by
mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto
dňom užívať. V predmetnej veci poškodený užíval náhradné vozidlo po dobu 24 dní, t. j. od 07.08.2023
do 30.08.2023, avšak nárok na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla žalovaný
následne priznal len za 17 dní trvania nájomného vzťahu, pričom fakturovanú čiastku autoservisu bez

pochybností uhradil. Súhlasiť ďalej nemožno ani s tvrdeniami žalovanej o údajnej nutnosti odpočtu
pevných prevádzkových nákladov a zmeny technickej hodnoty vozidla poškodeného. Žalobca v súlade s
rozhodovacoupraxousúdovvobdobnýchsporochkonštatuje,že neexistujerelevantnýprávnydôvodna
krátenie poistného plnenia o zmenu technickej hodnoty vozidla, či prevádzkové náklady, predstavujúce
v podstate to, čo by poškodený ušetril nepoužívaním svojho opravovaného motorového vozidla. Nie

je možné dávať na ťarchu poškodeného ďalšiu úhradu týchto nákladov, uvedené nemá oporu v
dostupnej judikatúre a bolo by jeho ďalším neprimeraným poškodením, keď už samotná skutočnosť, že
jeho vozidlo bolo poškodené, je znížením technickej hodnoty vozidla. S otázkou ohľadom odpočítania
pevných prevádzkových nákladov pri zapožičaní náhradného vozidla sa vysporiadal Krajský súd v Žiline
v rozsudku zo dňa 26.01.2023, sp. zn. 14Cob/89/2022, pričom uviedol, že tvrdenie žalovaného ohľadom

výšky týchto nákladov, či poklesu všeobecnej hodnoty poškodeného motorového vozidla, ku ktorej
nemalo dôjsť v dôsledku jeho nepoužívania, nie je podložené žiadnym z vykonaných dôkazov a vo
vzťahu k tomuto odpočtu, ku ktorému žalovaný pristúpil, absentuje zo strany žalovaného aj skutkové,
či právne odôvodnenie takéhoto postupu. Krajský súd poukázal na vecne správne závery okresného
súdu, ktorý konštatoval, že v konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne

vykonanáopravapripoužitínovýchnáhradnýchdielovvozidlonezhodnocuje,pretožekaždoudopravnou
nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Žalobca
rovnako dáva do pozornosti závery Krajského súdu v Žiline vyslovené v rozsudku zo dňa 29.04.2022, sp.
zn. 10Co/l/2022, v zmysle ktorých krajský súd konštatoval, že súd prvej inštancie sa s námietkou zmeny
technickej hodnoty vozidla, resp. odpočítania pevných prevádzkových nákladov vysporiadal tak, že pri

určovaní výšky škody nemožno zohľadňovať akékoľvek paušalizované odpočty, ale vždy sa vychádza
z konkrétnej, skutočnej škody. Dodal, že nemožno opomenúť, že cena za nájom vozidla zahŕňa v
sebe aj opotrebenie prenajatého vozidla a to, čo poškodený potencionálne mal „ušetriť“ (podľa tvrdenia
žalovaného) sa premietlo do ceny nájmu. Žalovaný sa k predmetnému vyjadreniu žalobcu vyjadril tak, že
žalobcavzásadelenopakujesvojudoterajšiuúčelovúargumentáciuanaostatnévyjadreniažalovaného

reaguje len sčasti (a aj to prevažne opakovaním už ním skôr uvádzanej argumentácie). Žalovaný trvá
na svojich doterajších podaniach , namieta nepreukázanie žalobcom tvrdených skutočností . Žalovaný
opakovaneupozorňujenafakt,žepoškodenýjepovinnýkonaťvrámcivšeobecnejprevenčnejpovinnosti
(§415 OZ) tak, aby nedochádzalo ku škode, a teda v prípade, keď si na čas opravy poškodeného vozidla
prenajme/plánuje prenajať náhradné MV a náhradu nákladov za prenájom náhradného MV si následne

chce uplatniť z titulu náhrady škody, sú na jeho osobu kladené určité nároky na konanie vo vzťahu k
dojednaniu takých podmienok opravy, aby sa táto realizovala efektívne, účelne, t. j. predovšetkým v čo
najkratšom čase. Poškodený subjekt rozhoduje o tom, u koho je vozidlo opravené a od koho si prenajme
náhradné MV. Krajský súd Bratislava vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Co/5/2017 zo dňa 25.10.2017uvádza, že ekonomickou podstatou tohto nároku je snaha, aby poškodený nebol na škodovej udalosti
ziskový, t. j. aby jeho príjem na základe súčasných právnych nárokov voči škodcovi, ako aj voči poisťovni
nebol vo väčšom rozsahu, než bola jeho majetková ujma následkom škodovej udalosti. V nadväznosti

na doposiaľ uvedené žalovaný poukazuje aj na nedávny nález Ústavného súdu Českej republiky zo 14.
februára 2018, sp. zn. IV. ÚS 2043/17, kde Ústavný súd Českej republiky zaujal stanovisko, že tzv. „crash
hunteri“privýkonesvojejpodnikateľskejčinnosti,t.j.priposkytovaní„nehodovýchslužieb“,siposkytnuté
službyneobjektívnenavyšujú,atoscieľomzískaniaviacpeňazíodpoisťovnezpovinnéhoručenia(PZP)
vodiča, než poisťovňa uznala za škodu na vozidle. Ústavný súd Českej republiky takéto nehodové služby

označil za nemorálne parazitovanie na systéme povinného ručenia (PZP) a v rozhodnutí konštatoval,
že dosahovanie zisku je dôležitým bodom podnikania, ktorý si zaslúži rešpekt a ochranu, nesmie sa
to však diať parazitujúcim a právo zneužívajúcim spôsobom, pričom mal vážne pochybnosti o tom, či
samotné podnikanie „crashhunterských firiem bolo v danej veci vedené férovým spôsobom, v súlade
s dobrými mravmi. Žalovaný sa aj naďalej nestotožňuje s argumentáciou žalobcu k ním uplatnenému
nároku na úroky z omeškania.

7. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom PZ žalobcu , oboznámil sa s obsahom spisového
materiálu a vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa z pojednávania ospravedlnil, pričom
súhlasil s prejednaním a vyhlásením rozsudku bez jeho prítomnosti.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len
„zákon o PZP“ ) tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla ( ďalej len „poistenie zodpovednosti“ ) a zriadenie Slovenskej kancelárie
poisťovateľov ( ďalej len „kancelária“ ).

Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho

nahradil poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa ods. 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto
škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné

na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia
poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie
a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov , pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia ; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak
z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je

oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.Podľa § 797 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane

skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do
pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom,
keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie
primeraný preddavok. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo

zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobí porušením právnej povinnosti.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

8. Predmetom sporu v prejednávanej veci bol bola teda sporná doba nájmu náhradného vozidla zo

strany poškodeného a tiež zníženie poistného plnenia o opotrebenie.

9. Podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.9.2023 priznal žalovaný žalobcovi sumu 704,87
€. V tejto sume bolo zahrnutých 17 dní zapožičania náhradného vozidla poškodeným a to za dobu od
7.8.2023 do 23.8.2023. Žalovaný v Oznámení uviedol, že prenájom náhradného vozidla možno priznať

maximálne jeden pracovný deň po vystavení faktúry za opravu vozidla. Dátum vystavenia faktúry bol
22.8.2023. Ďalej žalovaný uviedol, že vykonal zníženie o opotrebenie rozdielu technických hodnôt pred
najazdením TH1 a po najazdení 1227 km TH2, zníženie 0,01 € za 1km. V oznámení neuviedol bližšiu
špecifikáciu svojho výpočtu.

10. Na nájom náhradného vozidla vynaložil žalobca sumu 1.145,08 € ( 1.120 + 25 poplatok za
pristavenie vozidla) , a to za dobu 24 dní prenájmu vozidla od 7.8.2023 do 30.8.2023. Rozdiel medzi
sumou 1.145,08 € a priznaným poistným plnením zo strany žalovaného tvorí žalovanú pohľadávku
v sume 440,21 € ( 1.145,08- 704,87 ).

11. Žalovanýsavkonaníbrániltým,žepoukončeníopravydňa22.8.2023 užniejenájomnáhradného
vozidla oprávnený, nakoľko poškodený už mal opravené vozidlo k dispozícii a teda po tomto dni už išlo
o náklady , ktoré vznikli mimo opravy poškodeného vozidla. Nemalo už teda ísť o účelne a nevyhnutne
vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla.

12. Žalovaný zaplatil autoservisu náklady na opravu vozidla 30.8.2023 (č.l. 49 spisu). To znamená,
že nájom náhradného vozidla bol za dobu od 7.8.2023 do 30.8.2023 v celom rozsahu oprávnený. Išlo
celkom o 24 dní prenájmu náhradného vozidla, z ktorých žalobca 17 dní uhradil a zostávajúcich 7 dní
neuhradil z dôvodov uvedených vyššie. Tunajší súd však má za to, že po opravovni, ako podnikateľskom
subjekte nemožno spravodlivo požadovať, aby vydala zákazníkovi opravené vozidlo bez jeho zaplatenia

ním samým, alebo aj bez vystavenia krycieho listu , či zaplatenia faktúry za opravu zo strany poisťovne,
a byť tak v neistote, či vôbec dostane za svoju prácu zaplatené, alebo sa o jej zaplatenie bude so
svojim zákazníkom, či poisťovňou, naťahovať. Nemá zmysel polemizovať o tom, či opravovňa môže
zadržiavať vozidlo bez zaplatenia zo strany poisťovne alebo zákazníka , alebo nie. Tu totiž nejde
o prípad, kedy si zákazník dá do autoservisu opraviť auto, ktorého poškodenie si zavinil sám, alebo mu

jeho opravu nehradí poisťovňa , teda si sám musí nahradiť aj náklady s takouto opravou spojené. Ide
tu o prípad, kedy náklady na opravu musí z povinného zmluvného poistenia uhradiť poisťovňa škodcu. Či
už poškodenému, alebo opravovni. Poškodený by však náklady na opravu vozidla, ktorého poškodenie
nezavinil, ale zavinila ho poisťovňa škodcu, nemal hradiť sám z vlastných zdrojov, poisťovňa má takpovinnosť takéto náklady uhradiť priamo opravovni. Ak tak neurobí, respektíve nevystaví opravovni
krycí list, alebo nezaplatí faktúru za opravu vozidla buď včas, alebo vôbec, musí znášať následky
s tým spojené. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na Nález ÚS SR pod sp.zn. III.ÚS 602/2022 zo

dňa 16.2.2023 podľa k ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním
náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto
vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďaľšie používanie.

13. Tunajší súd má za to, že žalovaný mal a mohol vystaviť autoservisu včas krycí list, alebo

zaplatiť náklady na opravu a keď tak neurobil, sám si zavinil zvýšené náklady spojené s preplatením
nájmu náhradného vozidla poškodeným. Žalovaný by si mal uvedomiť, že dopravnú nehodu zavinil jeho
poistenec a vyvodiť z tejto skutočnosti tomu zodpovedajúci adekvátny záver. Práve tým sa eliminujú
následky spojené s dopravnou nehodou nezavinenou poškodeným, ktorý v takom prípade nemusí
uhrádzať opravu z vlastných finančných prostriedkov, pretože tieto finančné prostriedky má servisu
uhradiť poisťovňa vinníka, v ktorej má uzatvorené povinné zmluvné poistenie. V danom prípade teda

išlo o svojvoľný postup žalovaného , ktorý nemá oporu v právnych predpisov a teda nemôže požívať
súdnu ochranu.

14. Čo sa týka zníženia poistného plnenia, resp. odpočtu za zhodnotenie poškodeného
vozidla počas trvania prenájmu náhradného vozidla, kedy údajne nedochádzalo k opotrebovaniu

poškodeného vozidla, ani k ďalšiemu zníženiu jeho technickej hodnoty súd uvádza, že ani takýto postup
žalovaného nie je oprávnený a ani správny. S poukazom na rozsudok NS SR pod sp.zn. 2Obdo/48/2012
zo dňa 28.3.2013 v ktorom sa uvádza, že v konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravnou
nehodou a následne vykonaná oprava pri použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje,
pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická

hodnota znižuje. Ako už uviedol aj žalobca, s otázkou odpočítania pevných prevádzkových nákladov
pri zapožičaní náhradného vozidla sa vysporiadal KS v Žiline v rozsudku zo dňa 26.1.2023 pod
sp.zn. 14Cob/89/2022 pričom uviedol, že tvrdenie žalovaného ohľadom výšky týchto nákladov , či
poklesu všeobecnej hodnoty poškodeného motorového vozidla, ku ktorej nemalo dôjsť v dôsledku
jeho nepoužívania, nie je podložené žiadnym dôkazom a vo vzťahu k tomuto odpočtu absentuje zo

strany žalovaného aj skutkové a právne zdôvodnenie takéhoto postupu. Tiež zo záverov KS v Žiline
vyslovených v rozsudku zo dňa 29.4.2022 pod sp.zn. 10Co/1/2022 vyplýva, že pri určovaní výšky škody
nemožno zohľadňovať akékoľvek paušalizované odpočty, ale vždy sa vychádza z konkrétnej skutočnej
škody. Nemožno opomenúť, že cena za nájom vozidla zahŕňa v sebe aj opotrebenie prenajatého vozidla
a to, čo poškodený potenciálne mal „ušetriť ( podľa tvrdenia žalovaného ) sa premietlo do ceny prenájmu.

15. Žalovaný namietol voči žalobcovi aj jeho aktívnu vecnú legitimáciu. , túto súd taktiež vyhodnotil
ako účelovú obranu , ktorú žalovaný používa aj v iných obdobných sporoch, s čím sa už súdy aj vyššieho
stupňa riadne vysporiadali ( napr. R-KS ZA pod sp.zn. 8Co/ 24/2020 zo dňa 27.3.2020 ). Žalobca je
nesporne aktívne vecne legitimovaným, keď pohľadávka poškodeného voči žalovanému bola na neho

zmluvne postúpená.

16. Žalobcovi boli zo strany súdu priznané aj zákonné úroky z omeškania. Do úvahy tu teda
prichádza aplikácia § 11 ods. 7 zákona o PZP, ktorý hovorí o povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania. Uplynutím 15 dní od šetrenia poistnej udalosti sa žalovaný

dostal do omeškania s úhradou žalovanej pohľadávky v sume 440,21 €, čo bolo 12.10.2023. Úrok
z omeškania tvorí ku dňu omeškania dvojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB , čo bolo 9,5%. ( §
3 vl.nar.č.87/1995 Z. z., §517 ods. 2 Obč. zákonníka ).

17. Poukaz žalovaného na § 11 ods. 6 zákona o PZP neobstojí a to s poukazom na Nález

ÚS SR pod sp.zn. III.ÚS 309/2020 zo dňa 14.10.2021, ktorým bol zrušený rozsudok NS SR zo dňa
22.11.2018 pod sp.zn. 3Cdo/145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu zaoberal
otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu,
konkrétne podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Právny názor dovolacieho súdu o tom, že povinnosť zaplatiť
úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a

že žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu
právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd
SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení§ 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol
Ústavný súd SR nálezmi vo veciach pod .sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.

18. K záverom, ku ktorým dospel Ústavný súd ČR o praktikách tzv. crash hunterských firiem tunajší
súd nemôže zaujať stanovisko, nakoľko nepozná obsah týchto rozhodnutí .

19. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných právnych predpisov bolo rozhodnuté v znení,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohoto rozsudku. Nárok žalobcu mal súd za oprávnený v celom

rozsahu, preto žalobe vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajší súd,
písomne, v potrebnom počte rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a ďalšie pre ostatné
sporové strany. V opačnom prípade súd vyhotoví rovnopisy na trovy odvolateľa.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na exekúciu podľa osobitného predpisu.