Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/100/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200559
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200559.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej
veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniakova 1667/14, Bratislava, IČO:
31 820 174, zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53 929 691,
proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta
Štúra 1, Bratislava, za účasti: 1. DETOX s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 139, Banská Bystrica, IČO:
31 582 028, zastúpený: Bitters legal s.r.o., so sídlom Magnezitárska 2164/2B, Košice, IČO: 56 448 902
a 2. Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, Banská Bystrica, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3797/2020-1.1, č. 59734/2019 zo dňa 28. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania v 1. a 2. rade súd právo na náhradu trov konania n e p r i
z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný, sekcia environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva rozhodnutím č.
9477/2019-1.7/sr zo dňa 27. septembra 2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol, že zmena
navrhovanej činnosti „Administratívno – skladovací areál firmy DETOX - navýšenie kapacity zariadenia
na zneškodňovanie odpadov - NEUTRALIZAČNÁ STANICA“, uvedená v predloženom oznámení
ďalšiehoúčastníkakonaniav1.radeozmenenavrhovanejčinnostisanebudeposudzovaťpodľazákona
č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní“).

2. Na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého oznámenia ďalšieho účastníka konania v
1. rade o zmene navrhovanej činnosti, vyjadrení orgánov a z hľadiska zhodnotenia celkovej úrovne
ochrany životného prostredia podľa zákona o posudzovaní usúdilo, že nie sú ohrozené ani neprimerane
obmedzené alebo ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania a sú splnené podmienky
podľa zákona o posudzovaní a predpisov upravujúcich konania, ktoré boli súčasťou oznámenia o
zmene navrhovanej činnosti. Vychádzal najmä z dostatočnej podrobnosti a výpovednej hodnoty obsahu

oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, s prihliadnutím na stupeň prípravy a následné vyhodnotenie
požiadaviek ďalším účastníkom konania v 1. rade. Stotožnil sa s celkovým environmentálnym
zhodnotením, že vplyvy na životné prostredie a zdravie obyvateľstva možno z hľadiska druhu hodnotiť
ako v zásade rovnaké pri predkladanej zmene činnosti ako v pôvodne posudzovanom riešení. Intenzitavplyvov v porovnaní pôvodne navrhovaného objektu a objektu podľa zmeny navrhovanej činnosti bude
podľa jeho názoru porovnateľná alebo rovnaká.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý Minister životného prostredia
Slovenskej republiky rozhodnutím č. 3797/2020-1.1, č. 59734/2019 zo dňa 28. januára 2020 (ďalej aj
„napadnuté rozhodnutie“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Dospel k záveru, že žalovaný,
sekcia environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva v rámci zisťovacieho konania zmeny
navrhovanejčinnostikomplexneposúdilvýznamnosťnegatívnychvplyvovnajednotlivézložkyživotného

prostredia v zmysle § 2 zákona o posudzovaní, zohľadnil charakter, účel, predmet a rozsah danej zmeny
navrhovanej činnosti, pričom na základe povahy zmeny navrhovanej činnosti dospel k záveru, že druh
a intenzita vplyvov zmeny na životné prostredie je v zásade rovnaká ako pri pôvodne posudzovanej
navrhovanej činnosti.

4. K námietke žalobcu ohľadom nesprístupnenia informácií požadovaným spôsobom uviedol, že

informácie o životnom prostredí, vrátane predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti, boli uvedené
v oznámení o zmene navrhovanej činnosti, ktoré bolo zverejnené a verejnosti dostupné na webovom
sídle žalovaného, a zároveň bolo dostupné prostredníctvom zverejnenia dotknutou obcou. Poukázal
na skutočnosť, že žalobca v rámci prvostupňového konania zaslal stanovisko k oznámeniu o
zmene navrhovanej činnosti, čím bolo dostatočne preukázané jeho oboznámenie sa so zverejnenou

dokumentáciou, pričom dokumentácia bola zverejnená v úplnom znení na webovom sídle žalovaného a
k ostatným podkladom rozhodnutia mal prístup v zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), a v súlade s § 33
ods. 2 správneho poriadku mal možnosť sa k podkladom rozhodnutia vyjadriť. Konštatoval, že doručené
stanovisko žalobcu bolo riadne vyhodnotené v rámci prvostupňového rozhodnutia.

5. V súvislosti s námietkou nevykonania ústneho pojednávania a konzultácií uviedol, že § 63 zákona
o posudzovaní nešpecifikuje spôsob a formu realizácie konzultácií. Mal za to, že konzultácie môžu byť
realizované písomnou alebo ústnou formou. Vyjadril sa, že v prejednávanom prípade žalovaný umožnil
vykonať písomné konzultácie, a to najmä prostredníctvom ust. § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní a §

33 ods. 2 správneho poriadku.

6. Vo vzťahu k námietke žalobcu o porušení § 21 správneho poriadku uviedol, že správny orgán
uskutoční ústne pojednávanie obligatórne, len ak to ustanovuje osobitný zákon, a v ostatných prípadoch
len z dôvodu nevyhnutnosti objasnenia určitej veci, ktorá prispeje k náležitému zisteniu skutkového stavu

a následne rozhodnutiu vo veci. Konštatoval, že zo zákona o posudzovaní nevyplýva správnemu orgánu
povinnosťnariadiťústnepojednávanie.Žalobcapodľajehonázoruneuviedolžiadnerelevantnétvrdenie,
ktoré by odôvodňovalo potrebu nariadiť ústne pojednávanie a žalovaný mal za to, že skutočný stav
veci je dostatočne zistený, mal k dispozícii všetky relevantné podklady vrátane vyjadrení a stanovísk
od účastníkov konania a dotknutých orgánov, na základe ktorých dospel k jednoznačnému záveru, že

zmena navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní.

II.
Správna žaloba

7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Ministra životného
prostredia Slovenskej republiky č. 3797/2020-1.1, č. 59734/2019 zo dňa 28. januára 2020, ako
aj prvostupňového rozhodnutia žalovaného, sekcie environmentálneho hodnotenia a odpadového
hospodárstva č. 9477/2019-1.7/sr zo dňa 27. septembra 2019 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie

konanie. Správnu žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

8. Uviedol, že je občianskym združením pôsobiacim v sfére ochrany verejného záujmu v oblasti
životného prostredia v zmysle § 178 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a v konaní má postavenie zainteresovanej verejnosti. Tvrdil, ženapadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Vyjadril sa, že v
predmetnom konaní definoval konkrétne environmentálne záujmy, ktoré si želal riešiť, avšak žalovaný
tieto návrhy neakceptoval ani nerealizoval iný procesný postup, ktorý by viedol k porovnateľným

výsledkom,čosatýkaefektivitykonania,alenajmänaplneniajehohmotnýchpráv,atedakonalvrozpore
s § 3 ods. 2 a 4 správneho poriadku s následkom porušenia jeho hmotných práv.

9. Namietal, že žalovaný, sekcia environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva
nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a 13 zákona o posudzovaní a jeho návrh podmienok v prvostupňovom

rozhodnutí neuviedol, pričom boli porušené práva verejnosti na informácie o životnom prostredí podľa §
24 ods. 1 písm. i) zákona o posudzovaní tým, že neboli sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom
a právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia bolo podmienené nahliadnutím do spisu podľa § 23
ods. 1 správneho poriadku. Mal za to, že došlo aj k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy
podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku v kombinácii s Aarhuským dohovorom tým, že žalovaný mu v
rozpore s § 63 zákona o posudzovaní neumožnil zúčastniť sa konzultácie. Bol toho názoru, že žalovaný

v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia, a
s jeho pripomienkami sa náležitým spôsobom nevysporiadal, čím mu boli odopreté práva na efektívne
hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä práva v zmysle čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky.

10. Ďalej namietal, že žalovaný v prvostupňovom konaní nevyhovel jeho žiadosti v zmysle § 23 ods. 1

správneho poriadku o doručenie kópie administratívneho spisu v elektronickej podobe a v napadnutom
rozhodnutí sa Minister životného prostredia Slovenskej republiky s uvedenou žiadosťou nevysporiadal
riadne, pričom použil zmätočnú argumentáciu, ktorou spôsobil nezákonnosť a nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že reštriktívne viazanie práva získať kópiu spisu na osobnú
návštevu úradu zo žiadnej zákonnej normy nevyplýva a je v priamom rozpore čl. 2 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky. Podotkol, že zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení
neskorších predpisov aplikačne preferuje elektronickú komunikáciu úradov s účastníkmi aj preto, že je to
najefektívnejší spôsob (napr. § 17). Postup žalovaného je podľa jeho názoru zároveň v priamom rozpore
s čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru. Tvrdil, že uvedeným postupom žalovaného mu bolo upreté právo

na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 správneho
poriadku, a súčasne mu bolo odopreté procesné právo ako účastníkovi konania, ako aj s ním súvisiace
právo na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý
proces. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžp/3/2013 zo dňa
21. augusta 2013 bol toho názoru, že povinnosť/právo podľa § 33 správneho poriadku nemožno nahradiť

odkazom na § 23 ods. 1, 4 správneho poriadku, keďže ide o dve rôzne zákonné ustanovenia, z ktorých
vyplývajú dve obsahovo rôzne práva účastníkov konania.

III.

Vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov konania

11. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zo dňa 03. augusta 2020 žiadal žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. Napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie považoval za vecne
správne a zákonné. Zároveň mal za to, že v predmetnom konaní nedošlo k porušeniu práv žalobcu.

Uviedol, že zaslanie písomného stanoviska žalobcu k zverejnenej dokumentácii preukazuje realizáciu
práva na informácie o životnom prostredí ako aj oboznámenie sa so zverejnenou dokumentáciou zo
strany žalobcu. Podotkol, že žalobca napriek upovedomeniu o jeho právach ako účastníka konania
svoje právo nahliadnuť do spisu ani právo vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia nevyužil. V súvislosti so
žalobcom požadovanými konzultáciami uviedol, že tieto sú vykonávané ústnou alebo písomnou formou,

pričom podklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania boli dostatočné na rozhodnutie vo veci
a žalobca v priebehu konania neuviedol žiadne relevantné tvrdenie odôvodňujúce potrebu nariadenia
ústneho pojednávania. Vyjadril sa, že v prvostupňovom rozhodnutí sa náležite vysporiadal so všetkými
pripomienkamižalobcu.Boltohonázoru,žezustanovenia§23ods.1ani§33ods.2správnehoporiadku
nevyplýva povinnosť správneho orgánu zverejňovať podklady rozhodnutia na svojom webovom sídle.

Podotkol tiež, že administratívny spis je v predmetnej veci vedený kombinovane, a teda obsahuje aj
listinné písomnosti, pričom žiadny platný právny predpis mu prevod spisového materiálu do elektronickej
podoby neukladá. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/286/2013-134 zo dňa18. septembra 2014, podľa ktorého v zmysle § 23 správneho poriadku má účastník pri využití svojho
práva nahliadnuť do spisu právo robiť si zo spisov výpisy, odpisy a dostať kópie spisov.

12. Ďalší účastník konania v 1. rade vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zo dňa 13. júla 2020
žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že tak napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové
rozhodnutie bolo vydané na základe úplne zisteného skutkového stavu veci s uvedením vykonaného
dokazovaniaavyhodnotenímokreminýchajvšetkýchnámietokžalobcu.Vyjadrilsa,ževodôvodneniach
napadnutých rozhodnutí je jasne uvedené, aký skutkový stav bol v konaní zistený, akými dôkaznými

prostriedkami bol preukázaný, ako aj vysporiadanie sa s námietkami žalobcu, pričom skutkový stav nie
je v rozpore s obsahom spisu. Zároveň bol toho názoru, že v priebehu konania neboli porušené žiadne
procesné práva žalobcu.

13. Ďalší účastník konania v 2. rade vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zo dňa 10. júla 2020
žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že v procesnom postupe žalovaného

nebadá porušenie § 3 správneho poriadku. Domnieval sa, že žalovaný ako odvolací orgán náležite
odôvodnil svoj názor na prejednávanú vec, napadnuté rozhodnutie bolo preskúmané dostatočne, stav
veci bol spoľahlivo posúdený a dôvody prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia sú správne.
Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že postupom žalovaného mu boli odopreté práva. Žalovaný sa
podľa jeho mienky s návrhmi žalobcu vysporiadal dostatočne a svoju právnu úvahu pri hodnotení

dôkazov a použití právnych predpisov aj dostatočne odôvodnil. Zároveň mal za to, že rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu spĺňa zákonné náležitosti podľa § 46 a § 47 správneho poriadku.
Vo vzťahu k požiadavke žalobcu na zaslanie administratívneho spisu prevedeného do elektronickej
podoby uviedol, že podľa čl. 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/98/ES subjekty
verejného sektora nie sú povinné vytvárať alebo upravovať dokumenty, aby vyhoveli žiadosti, ani nie sú

povinné poskytovať výťahy z dokumentov, pokiaľ to predstavuje neprimerané úsilie prekračujúce rámec
jednoduchej operácie. V nadväznosti na konanie žalobcu poukázal na § 5 ods. 12 SSP pojednávajúci
o princípe zákazu zjavného zneužitia práva.

IV.

Ďalšie vyjadrenia

14. Žalobca sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného v replike zo dňa 07. septembra 2020, v
ktorej zotrval v celom rozsahu na podanej žalobe a zopakoval svoju žalobnú argumentáciu. Mal za
to, že žalovaný nesprávne subsumuje realizáciu práva na informácie o životnom prostredí k podaniu

odôvodneného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní, ktoré je len prejavením záujmu
na posudzovanom zámere a úvodným vyjadrením k predloženému zámeru, pričom má nasledovať
odborná diskusia a vzájomné vyjasňovanie si názorov a stanovísk ako predmet konzultácie podľa § 63
zákona o posudzovaní.

15. K vyjadreniam ďalších účastníkov konania v 1. a 2. rade sa žalobca písomne vyjadril v replike
zo dňa 24. júla 2020. V súvislosti s vyjadrením ďalšieho účastníka konania v 1. rade uviedol, že tento
nemá reálny záujem na spravodlivosti, keďže dosiahol svoje ekonomické záujmy, ktoré je však potrebné
vyvažovať s environmentálnymi záujmami. Vo vzťahu k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania v 2. rade
upozornil, že jeho činnosť nie je zneužitím práva, ale je nutné ju vnímať ako všeobecne prospešnú

činnosť smerujúcu k náprave nesprávnej aplikačnej praxe a priblíženie k európskym štandardom tak,
aby Slovensko dodržiavalo všetky záväzky vyplývajúce z európskej legislatívy.

16. Ďalší účastník konania v 2. rade v duplike zo dňa 04. septembra 2020 zotrval na argumentácii
obsiahnutej v jeho predchádzajúcom vyjadrení.

17. Žalobca vo vyjadrení k duplike ďalšieho účastníka konania v 2. rade zotrval na podanej žalobe
a svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

V.

Konanie na správnom súde

18. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosťSprávny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende
z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym
súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/100/2020. V súlade s platným

a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 6. júna 2023 v zmysle § 51
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 3S Správneho súdu v Bratislave a následne
bola dňa 21. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu

v Bratislave.

VI.
Pojednávanie

19. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo

veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 29. mája 2025 rozsudkom, ktorý verejne
vyhlásil v prítomnosti poverenej zástupkyne žalovaného, a v neprítomnosti žalobcu a ďalších účastníkov
konania v 1. a 2. rade, pričom žalobca a ďalší účastník konania v 1. rade svoju neúčasť ospravedlnili
a súhlasili s pojednávaním bez ich prítomnosti, a ďalší účastník konania v 2. rade svoju neúčasť
neospravedlnil a o odročenie pojednávania nežiadal. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie

Ministra životného prostredia Slovenskej republiky a prvostupňové správne rozhodnutie z dôvodov
uplatnených v správnej žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

20. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na podanom písomnom vyjadrení
a žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že správnu žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú,

čiastočne aj za zmätočnú. Poukázala na skutočnosť, že žalobca si vo svojom stanovisku k oznámeniu
o zmene navrhovanej činnosti ani neujasnil, čo je predmetom daného správneho konania a vyjadroval
sa k zámeru, akoby išlo o novú navrhovanú činnosť.

VII.

Relevantné právne predpisy

21. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

22. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

24. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

25. Podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona o posudzovaní v znení účinnom do 31. decembra 2024 ak
ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho
konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky oznámenie o zmene
navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania
zmena navrhovanej činnosti.

26. Podľa § 29 ods. 2 zákona o posudzovaní v znení účinnom do 31. decembra 2024 príslušný
orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanieo posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a
rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.

27. Podľa § 29 ods. 3 zákona o posudzovaní v znení účinnom do 31. decembra 2024 ak sa rozhoduje
o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa
použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na
stanoviská podľa § 23 ods. 4.

28. Podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní v znení účinnom do 31. decembra 2024 výroková časť
rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom
o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať
podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena
nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré
eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

VIII.
Posúdenie veci správnym súdom

29. V prejednávanej veci bolo úlohou správneho súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia

Ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 3797/2020-1.1, č. 59734/2019 zo dňa 28. januára
2020 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 9477/2019-1.7/sr zo dňa 27. septembra 2019,
ktorým rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti „Administratívno – skladovací areál firmy DETOX -
navýšenie kapacity zariadenia na zneškodňovanie odpadov - NEUTRALIZAČNÁ STANICA“, uvedená v
predloženom oznámení ďalšieho účastníka konania v 1. rade o zmene navrhovanej činnosti sa nebude

posudzovať podľa zákona o posudzovaní.

30. Žalobca v podanej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za
základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v

konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Konkrétne namietal, že žalovaný
neakceptoval jeho návrhy a v prvostupňovom rozhodnutí neuviedol jeho návrh podmienok, pričom boli
porušené práva verejnosti na informácie o životnom prostredí podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona o
posudzovaní tým, že neboli sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom a právo na vyjadrenie

sa k podkladom rozhodnutia bolo podmienené nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho
poriadku. Mal za to, že žalovaný mu v rozpore s § 63 zákona o posudzovaní neumožnil zúčastniť sa
konzultácie.Boltohonázoru,žežalovanývnapadnutomrozhodnutínesplnilnáležitostinaformuaobsah
odôvodnenia,asjehopripomienkamisanáležitýmspôsobomnevysporiadal.Ďalejnamietal,žežalovaný
nevyhovel jeho žiadosti v zmysle § 23 ods. 1 správneho poriadku o doručenie kópie administratívneho

spisu v elektronickej podobe, čím mu bolo upreté právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a
na navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, a súčasne mu bolo odopreté
procesné právo ako účastníkovi konania, ako aj s ním súvisiace právo na priaznivé životné prostredie
podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces.

31. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia Ministra životného prostredia Slovenskej
republiky a prvostupňového správneho rozhodnutia, ako aj konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu
v medziach podanej žaloby dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia nevykazujú také vady, ktoré by
zakladali dôvod na ich zrušenie.

32. S námietkami žalobcu týkajúcimi sa nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a
napadnutého rozhodnutia sa správny súd nestotožnil, keďže išlo o námietky všeobecného charakteru
bez konkretizácie, s ktorými pripomienkami žalobcu sa žalovaný, sekcia environmentálneho hodnotenia
a odpadového hospodárstva, resp. Minister životného prostredia Slovenskej republiky nemali
vysporiadať. Pripomienky a vyjadrenia žalobcu uplatnené v priebehu administratívneho konania pritom

boli veľmi všeobecné a žalobca ich neprispôsobil posudzovanej veci, keď napr. niektoré pripomienky
vôbec nereflektovali, že v danom prípade bola predmetom posudzovania zmena činnosti nezahŕňajúca
akúkoľvek novú výstavbu (napr. požiadavky na vybudovanie podzemných garáží, aplikáciu zelených
strešnýchkrytínazelenýchstienapod.).Žalovaný,sekciaenvironmentálnehohodnoteniaaodpadovéhohospodárstva sa napriek tomu v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na stranách 10 až 16 náležite
zaoberal každou jednotlivou požiadavkou vznesenou žalobcom, vyhodnotiac ich ako neopodstatnené,
a Minister životného prostredia Slovenskej republiky sa následne v napadnutom rozhodnutí dostatočne

vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu. (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/21/2023 zo dňa 30. mája 2024)

33. Správny súd v súvislosti so žalobcom vznesenými pripomienkami v rámci zisťovacieho konania
zároveň poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

7Svk/33/2023 zo dňa 27. novembra 2024 v nasledovnej časti:

„10. Vo vzťahu ku kasačnej námietke ohľadom vznesených pripomienok v rámci zisťovacieho konania
treba uviesť, že podľa § 2 písm. d) zákona č. 24/2006 Z. z. je účelom tohto zákona okrem iného
určiť opatrenia, ktoré zabránia poškodeniu životného prostredia, zmiernia jeho znečisťovanie a zabránia
jeho poškodzovaniu. Zároveň podľa § 29 ods. 13 cit. zák. má výrok rozhodnutia, ktorým sa určilo, že

navrhovaná činnosť nepodlieha posudzovaniu, obsahovať aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú
vplyv na životné prostredie. Citované ustanovenie, ale ani iné ustanovenia zákona č. 24/2006 Z. z. však
neurčujú, o aké podmienky má ísť, a ich určenie je tak prenechané samotnému posudzujúcemu orgánu.
Ide teda o jeden z prípadov, kedy zákon priznáva tomuto orgánu správne uváženie, ktoré správne súdy
podľa § 27 ods. 2 SSP môžu preskúmať len do tej miery, či nevybočilo z medzí a hľadísk určených

zákonom. Navyše, podľa cit. § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. logickým predpokladom, aby mohli
byť uložené opatrenia na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvov, je to, že navrhovaná činnosť vôbec
takéto vplyvy má alebo môže mať. Okolnosť, či príslušný orgán správne ustálil, že navrhovaná činnosť
nemôže mať také vplyvy, a či následným určením či neurčením opatrení vybočil zo zákonných hľadísk
a medzí správnej úvahy, je otázka, ktorá je prístupná nielen skúmaniu správneho súdu, ale logicky aj

námietkam žalobcu.

11. V tu prerokúvanej veci orgány verejnej správny vyšli zo skutkového zistenia, že zmena navrhovaná
zmena činnosti nepredpokladá závažný negatívny vplyv na jednotlivé zložky životného prostredia a
zdravia obyvateľov. Toto skutkové zistenie je podporené obsahom administratívneho spisu, ako ho

zhrnul aj správny súd, a žalobca ho počas celého konania pred orgánmi verejnej správy nespochybnil.
Ako už správny súd uviedol, pripomienky a vyjadrenia žalobcu uplatnené počas administratívneho
konania boli veľmi všeobecné. Podľa kasačného súdu však žalobca v prerokúvanej veci jednoznačne
mohol [a v zmysle § 181 ods. 1 písm. e) SSP aj mal] predniesť konkrétne skutkové a právne dôvody,
prečo mal žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uložiť určité opatrenia a prečo ich neuložením

prekročil hranice správneho uváženia. Žalobca žiadne takéto konkrétne dôvody neuviedol, ale obmedzil
sa len na všeobecne formulované námietky týkajúce sa prihliadania na jednotlivé zložky životného
prostredia,prípadneurčitéopatreniapočasvýstavby.Potomvšaksprávnysúdnepochybil,aknazáklade
takto všeobecne formulovaných námietok dospel k záveru, že nemôže žalovanému vytknúť žiadne
pochybenie pri aplikácii citovaných ustanovení (a nimi priznaného správneho uváženia; porov. zhodne

rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Svk 19/2021 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. III. ÚS 416/2023).“

34. Správny súd nepovažoval za relevantnú ani námietku žalobcu, že žalovaný mu v rozpore s §
63 zákona o posudzovaní neumožnil zúčastniť sa konzultácie. Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle

citovaného zákonného ustanovenia príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov navrhovaných činností
alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom,
rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, je správny súd
toho názoru, že inštitút tzv. konzultácií je spojený až so samotným posudzovaním vplyvov na životné
prostredie, nie so zisťovacím konaním podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní. Uvedené je tiež

v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov verejných
a súkromných projektov na životné prostredie, ktorá v čl. 2 písm. g) a čl. 5 rovnako tento inštitút spája
až s konaním o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ak teda žalovaný nevykonal v zisťovacom
konaní konzultácie, nemožno to považovať za nezákonný postup. (obdobne rozsudky Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/21/2023 zo dňa 30. mája 2024, sp. zn. 1Svk/5/2023

zo dňa 30. mája 2024, sp. zn. 7Svk/33/2023 zo dňa 27. novembra 2024)

35. Správny súd ďalej nevyhodnotil ako dôvodný žalobný bod týkajúci sa nezverejnenia podkladov
rozhodnutia žalovaným, keďže žiadne ustanovenie zákona o posudzovaní správnemu orgánu takútopovinnosť neukladá. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona
o posudzovaní, ktoré ukladá príslušnému orgánu povinnosť zverejniť informácie o navrhovanej činnosti
alebo jej zmene (napr. kde možno získať informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene) a podľa

§ 29 zákona o posudzovaní zverejňuje napr. oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, kde možno
dozámerunahliadnuťčikedyknemumožnozasielaťpripomienky.Pokiaľžalobcakonkrétnepoukazoval
na ustanovenie § 24 ods. 1 písm. i) zákona o posudzovaní, správny súd považuje za potrebné dať do
pozornosti nasledovanú argumentáciu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v odseku 36
jeho rozsudku sp. zn. 3Svk/21/2023 zo dňa 30. mája 2024:

„Aksťažovateľodkazujenaustanovenie§24ods.1písm.i)zákonaEIA,podľaktoréhopríslušnésprávne
orgány zverejňujú aj iné informácie dôležité na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia, toto
ustanovenie je podľa kasačného súdu potrebné vykladať tak, že neupravuje povinnosť sprístupňovať
iné dokumenty ako sú uvedené v danom ustanovení (tieto zákonodarca presne určil), ale týka sa
informácií nezachytených v dokumente. Navyše, ak toto ustanovenie odkazuje na „povolenie“, toto treba

vykladať v súlade s definíciou tohto pojmu stanovenou v § 3 zákona EIA, pričom ide o rozhodnutie
v nasledujúcom povoľovacom konaní a nie o rozhodnutie vydané v zisťovacom v konaní, ktoré je
predmetom posudzovanej veci. Rovnako, ani Smernica EIA, ktorá v čl. 6 ods. 2 upravuje zverejňovanie
informácií o navrhovanej činnosti, nestanovuje povinnosť aktívne zverejňovať vyjadrenia dotknutých
orgánov či verejnosti. V čl. 6 ods. 2 Smernice EIA je stanovená povinnosť zverejniť výslovne žiadosť

o povolenie a následne povinnosť pre členské štáty zverejniť informácie o konaní, medzi ktoré patrí aj
informovanie o dostupnosti relevantných informácií a o možnostiach získania týchto informácií (čl. 6 ods.
2 písm. f) Smernice EIA).“

36. Správny súd sa napokon nestotožnil ani s námietkami žalobcu, že žalovaný v rozpore s § 23 ods.

1 správneho poriadku nevyhovel jeho žiadosti o zaslanie kópie administratívneho spisu v elektronickej
podobe, čím mu bolo zároveň upreté právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a navrhnúť ďalšie
dôkazy podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. V ustanovení § 23 ods. 1 správneho poriadku je v
súvislosti s nazeraním do spisu definované aj právo účastníka konania „dostať informáciu zo spisov s
výnimkouzápisnícohlasovaníinýmspôsobom“.Vtomtoprípadeideotakéúkony,priktorýchsaúčastník

konania alebo zúčastnená osoba dostáva k skutočnostiam obsiahnutým v spise bez toho, aby do spisu
priamo nahliadla. Môže ísť napríklad o informáciu o tom, či bolo do spisu niečo doručené, alebo inú
čiastkovú informáciu, nie však zaslanie kópie celého spisu, resp. podkladov pre rozhodnutie. Pokiaľ mal
žalobca záujem o získanie kópií všetkých podkladov na rozhodnutie, bol oprávnený nahliadnuť do spisu,
ktoré právo však nevyužil. Vzhľadom na uvedené s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca nevyužil

svoje právo nahliadnuť do spisu, nie je možné konštatovať porušenie jeho práva na oboznámenie sa s
podkladmi rozhodnutia. (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Svk/5/2023 zo dňa 30. mája 2024)

37. S poukazom na uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia Ministra životného

prostredia Slovenskej republiky v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím v medziach správnej
žaloby dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s poukazom na § 190 SSP zamietol.

38. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému
nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý možno od žalobcu spravodlivo

požadovať, aby mu nahradil trovy konania. Zároveň správny súd s poukazom na § 169 SSP nepriznal
náhradu trov konania ďalším účastníkom konania v 1. a 2. rade, keďže im nebola správnym súdom
uložená žiadna právne vynútiteľná povinnosť spojená so vznikom trov konania.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.