Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 2, 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 33C/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425201211
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrik Kukuľa
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6425201211.1

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXXX/X,
XXX XX D., zastúpená JUDr. Radkou Rešutíkovou, advokátkou so sídlom Spojová 2, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 421 991 58, proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G. G. XXX, XXX XX G.
G., o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 18.05.2025, doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom
dňa 27.05.2025, domáhala vydania neodkladného opatrenia. Žalobkyňa žiadala, aby súd uložil
žalovanej povinnosť nevykonávať, nerealizovať stavebné práce a úpravy, rovnako rekonštrukcie na

nehnuteľnostiach a to: C-KN parc: č. XXX zast. plochy a nádvoria o výmere 228m2; C-KN parc: č. XXX
zast. plochy a nádvoria o výmere 207m2; C-KN parc: č. XXX zast. plochy a nádvoria o výmere 32m2;
C-KN parc: č. XXX záhrada o výmere 275m2; C-KN parc: č. XXX záhrada o výmere 15m2; stavba-
rodinný dom so súp. č. XXX postavený na C-KN parc. č. XXX všetko evidované na LV č. XXX, pre k. ú.
G. G., obec G. G., okres G. H. (ďalej spolu ako „nehnuteľnosti“). Žalobkyňa tiež žiadala priznať nárok
na náhradu trov konania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovanou sú
podielové spoluvlastníčky nehnuteľnosti, pričom žalovaná, ktorá dlhodobo žije v Nemecku, využíva
nehnuteľnosti približne 2-krát do roka na 7 až 10 dní. Podielové spoluvlastníčky majú neustále konflikty
a nedokážu sa na užívaní nehnuteľnosti dohodnúť. Žalobkyňa uviedla, že počas jej neprítomnosti, cez
vianočné sviatky v roku 2024 dala žalovaná vybúrať stenu, ktorá oddeľovala obytné priestory, ktoré

trvalo obýva aj napriek tomu, že jej žalobkyňa na vlastné náklady vybudovala samostatný vchod do
priestorov. Žalobkyňa vyjadrila obavu o svoj majetok. Žalobkyňa dôvodila, že žalovaná ako menšinová
spoluvlastníčka nemôže vykonávať zmeny v nehnuteľností, bez jej vedomia. Žalobkyňa uviedla, že na
búracích prácach neboli dohodnuté, pričom žalovaná jej neprítomnosť využila, aby mohla úmyselne
škodiť a robiť prieky. Žalobkyňa tvrdila, že sa jej žalovaná neustále vyhráža, strpčuje jej život a robí
nadmerný hluk.

3. Žalobkyňa súdu doplnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 29.05.2025 o výpis listu
vlastníctva (č. l. 14 súdneho spisu) a fotodokumentáciu nehnuteľnosti (č. l. 15 – 30 súdneho spisu).

4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Neodkladnýmopatrenímsúdspravidlazasahujedopomerovúčastníkovbeznariadeniapojednávania
a bez riadneho dokazovania v rámci zásady kontradiktórnosti konania, a to z dôvodu, že je nevyhnutný

bezodkladný zásah súdu. Súd však musí mať z predložených listín osvedčené skutočnosti, z ktorých
možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak
by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku na právach
jednej zo strán alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný alebo napraviteľný len s neprimeraným úsilím
a nákladmi, resp. len s veľkými ťažkosťami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť

neodkladná ochrana a nutnosti neodkladne zasiahnuť.

8. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak naliehavosť situácie,
vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom
vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení

skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného
neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia
sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,

ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž
rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (z uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010).

9. V predmetnej veci súd konal a rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako o

návrhu podanom pred začatím konania vo veci samej (žaloba vo veci samej podaná nebola). Súd sa
ako prvou zaoberal otázkou naliehavosti situácie, ktorú žalobkyňa v podanom návrhu opísala. Z návrhu
vyplýva, že počas neprítomnosti žalobkyne, cez vianočné sviatky v roku 2024 mala dať žalovaná vybúrať
stenu, ktorá oddeľovala obytné priestory. Na základe posúdenia žalobkyňou tvrdených skutočností, súd
nemal preukázanú naliehavosť potreby úpravy vzťahov v zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, nakoľko

od vianočných sviatkov (od vykonania búracích prác) do podania návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia uplynulo 5 mesiacov. Súd nepovažoval v predmetnej veci za nevyhnutný bezodkladný zásah
súdu nariadením neodkladného opatrenia.

10. Ochrana toho voči komu má neodkladné opatrenie smerovať, nemôže dosiahnuť takú mieru, aby

vpodstateznemožnilaochranuoprávnenýchzáujmovdruhejstrany.Nariadenieneodkladnéhoopatrenia
je tak možné iba na návrh a za splnenia ústavných resp. zákonných predpokladov. Pomery, ktoré majú
byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Regulácia faktických
pomerov je z povahy veci vylúčená. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia musí venovať zvýšenú
pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv

nad nevyhnutnú mieru (z uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15CoB/132/2008 zo dňa 31. júla
2008).

11. Ďalšou otázkou ktorou sa súd zaoberal bola proporcionalita. Podľa názoru súdu nie je možné
nariadiť také neodkladné opatrenie, ktorým by došlo k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva

žalovanej. Žalobkyňa navrhla vydať také neodkladné opatrenie, ktoré by bez časového obmedzenia
limitovalo žalobkyňu vykonávať, realizovať resp. rekonštruovať označené nehnuteľnosti. Nariadením
neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, by tak došlo podľa názoru súdu, k výraznému narušeniu
princípu proporcionality.

12. K tvrdeniam žalobkyne, že žalovaná ako menšinová spoluvlastníčka nemôže vykonávať zmeny
v nehnuteľnostiach, bez jej vedomia, keď na búracích prácach neboli dohodnuté, súd uvádza, že toto
platírovnakoajprežalobkyňuakoväčšinovéhospoluvlastníka.Bezohľadunaveľkosťspoluvlastníckeho
podielu nemožno z rozhodovania o spoločnej veci vylúčiť či opomenúť žiadneho zo spoluvlastníkov,pričom proces vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov nemôže byť len záležitosťou niektorého
(hoci dominantného) spoluvlastníka a na procese prijímania rozhodnutia sa musia zúčastniť všetci,
teda i minoritní, spoluvlastníci. Pokiaľ nebola menšinovému spoluvlastníkovi daná príležitosť vyjadriť

sa k plánovanému spôsobu hospodárenia so spoločnou vecou (napr. vybudovania samostatného
vchodu a oddelenia obytných priestorov), súdna prax dospela k záveru, že pôjde o neplatný právny
úkon, keďže takéto rozhodnutie väčšinového spoluvlastníka (hoci aj výrazne dominujúceho) by stále
bolo rozhodnutím len „jednotlivca“ (jedného spoluvlastníka) a nebolo by ho možné považovať ani za
rozhodnutie „spoluvlastníkov“ a ani za rozhodnutie „väčšiny“. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že na vlastné

nákladyvybudovalasamostatnývchoddopriestorov,ktorépočasnávštevnaSlovenskuobývažalovaná,
súd má pochybnosť o možnosti žalovanej vyjadriť sa k hospodáreniu so spoločnou vecou. Takémuto
konaniu (eventuálne neplatnému právnemu úkonu) nemôže byť poskytnutá ochrana súdom.

13. Z predloženej fotodokumentácie (č. l. 15 – 30 súdneho spisu) podľa názoru súdu nie je osvedčené, či
došlo k vykonaniu búracích prác, resp. či predložená fotodokumentácia dokumentuje priebeh vykonania

stavebných prác žalobkyňou. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je zákonom vylúčená
možnosť vykonania dokazovania, ktorým by bez pochybností bolo preukázané, či došlo vykonaniu
búracích prác. Aplikujúc uvedené na predmetný návrh, súd konštatuje, že možné konanie žalovanej
musí byť predmetom riadneho dokazovania, nakoľko žalobkyňa v tomto štádiu konania hodnoverne
neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana.

Súd je názoru, že vzťahy medzi sporovými stranami nie je možné trvalo upraviť neodkladným opatrením.

14. Na základe vyššie uvedeného je súd názoru, že v predmetnej veci nie je možné rozhodnúť
bez vykonania dokazovania, pričom žalobkyňa v tomto konaní ani neosvedčila tvrdené skutočnosti.
Žalobkyňa svoj návrh neoprela o také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé preukázať nevyhnutnosť

neodkladného opatrenia. Súd tak dospel k záveru, že návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je možné vyhovieť. Okresný súd Žiar nad Hronom tak návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol (výrok I.).

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

18. Keďže žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia samostatne mimo konania
vo veci samej, vydaním tohto uznesenia konanie končí. Súd preto v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol
aj o trovách tohto konania. Žalobkyňa nemala žiadny úspech, a preto by mala mať žalovaná v zmysle

§ 255 CSP nárok na náhradu trov konania - v tomto konaní jej však žiadne trovy doposiaľ nevznikli,
preto jej súd v zmysle § 257 CSP nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). V tejto súvislosti
súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp .zn. 7Cdo/14/2018 z 28.02.2018, podľa ktorého
„ak podľa obsahu spisu strane žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP
(procesná ekonómia) rozhodnúť tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenia naOkresnýsúd
Žiar nad Hronom. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné

náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.