Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/224/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201708
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201708.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej
veci žalobcu: PERGAMON spol. s r.o., so sídlom Elektrárenská 12901/4, Bratislava, IČO: 31 327 681,
zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Mlynské nivy 10, Bratislava,
IČO: 47 239 921, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101621662/2020 zo dňa 23.
októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 101282267/2019 zo
dňa 28. mája 2019. Protokol z daňovej kontroly a výzva na vyjadrenie sa k nemu boli dňa 30. mája 2019

doručené žalobcovi, ktorý v stanovenej lehote predložil správcovi dane vyjadrenie k zisteniam uvedeným
v protokole.

2. Správca dane rozhodnutím č. 102120490/2019 zo dňa 09. septembra 2019 (ďalej aj „prvé rozhodnutie
správcu dane“) žalobcovi určil rozdiel v sume 81 337,58 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie marec 2018, nepriznal nadmerný odpočet v sume 80 535,34 eur a vyrubil daň v sume 802,24
eur.

3.Protitomutorozhodnutiupodalžalobcaodvolanie,oktoromžalovanýrozhodnutímč.102944977/2019
zo dňa 20. decembra 2019 (ďalej len „zrušujúce rozhodnutie žalovaného“) rozhodol tak, že rozhodnutie
správcu dane č. 102120490/2019 zo dňa 09. septembra 2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Dokazovanie vykonané správcom dane považoval za nedostatočné a neúplné, pretože
nezistil, neohodnotil a neodôvodnil všetky skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na prijatie záverov vo veci
fakturovaného tovaru spoločnosťou Send, s. r. o. Správcu dane zaviazal, aby v ďalšom (vyrubovacom)

konaní odstránil uvedené nedostatky, v súčinnosti so žalobcom doplnil dokazovanie, posúdil skutočnosti
rozhodujúce pre zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za
zdaňovacie obdobie marec 2018 a v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku vyhodnotil všetky dôkazypredložené žalobcom a ním zistené dôkazy, a na základe takto zisteného a náležite vyhodnoteného
skutkového stavu vo veci rozhodol.

4. Správca dane v predmetnej veci opätovne rozhodol rozhodnutím č. 101071608/2020 zo dňa 22. júna
2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi určil rozdiel v sume 81 337,58 eur na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie marec 2018, nepriznal nadmerný odpočet v sume 80 535,34 eur a vyrubil daň

v sume 802,24 eur.

5.Zistil,ževkontrolovanomzdaňovacomobdobímarec2018sižalobcaodpočítaldaňzpridanejhodnoty
z prijatých faktúr za dodávky tovaru od dodávateľa Send, s. r. o., a to z faktúry č. 180100001 zo dňa
09.01.2018 za dodávku cartridge HP v celkovej hodnote 89 872,80 eur, faktúry č. 180100004 zo dňa
18.01.2018 za dodávku cartridge HP v celkovej hodnote 91 365,36 eur, faktúry č. 180100006 zo dňa

06.02.2018 za dodávku cartridge HP v celkovej hodnote 99 731,04 eur, faktúry č. 180100008 zo dňa
13.02.2018 za dodávku cartridge HP v celkovej hodnote 77 905,20 eur a faktúry č. 180100012 zo
dňa 12.03.2018 za dodávku tonerov OKI v celkovej hodnote 3 100,55 eur. Prijal záver, že na základe
vykonaného preverovania a dokazovania nebolo preukázané, že uvedený tovar (tonery) bol žalobcovi
reálne dodaný tak, ako to bolo deklarované na faktúrach dodávateľom Send, s. r. o., a preto žalobcovi

neuznal právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).

6. Konštatoval, že spoločnosť Send, s. r. o., nemá zamestnancov, na adrese sídla spoločnosti má iba
registračné sídlo, nemá žiadne skladové priestory, svoju činnosť vykonáva u klientov a prostredníctvom

home-office. Konateľ spoločnosti Send, s. r. o. uviedol, že objednávky tovaru boli vybavované vždy
telefonicky s konateľom žalobcu pánom A.. Konateľ žalobcu uviedol, že tovar bol objednávaný
štandardne ako väčšina objednávok elektronicky - emailom. Preprava tovaru bola iba ústne potvrdená
konateľom spoločnosti Send, s. r. o., ktorý ju vykonával služobným autom priamo do skladu žalobcu
na Elektrárenskej ulici 4 v Bratislave, náklady za prepravu znášala spoločnosť Send, s. r. o., avšak

žiadnydôkazoprepravenebolpredložený.SpoločnosťSend,s.r.o.malanadobudnúťpredmetnétonery
od spoločností MIR - KOM SKLEP, s. r. o., MICIOS s. r. o. a MAŤOVE AKCIE s. r. o. Nie sú evidované
žiadne objednávky tovaru zo strany spoločnosti Send. s. r. o., nakoľko tovar od svojich dodávateľov
objednávala iba telefonicky, prípadne osobne. Tovar bol nakupovaný iba v hotovosti, faktúry neboli
vystavované, iba pokladničné doklady z elektronickej registračnej pokladne. Spoločnosť Send, s. r. o.

predložila pokladničné doklady od vyššie uvedených subdodávateľov, ktoré boli väčšinou vystavované
viackrát za jeden deň často v niekoľkosekundových intervaloch v rovnakých alebo podobných sumách.
Dodávatelia spoločnosti Send, s. r. o. nepredložili žiadne doklady a dôkazy preukázujúce predmetné
dodania. Spoločnosti MIR - KOM SKLEP, s. r. o., MICIOS s. r. o. a MAŤOVE AKCIE s. r. o., s ním
nekomunikovali a svoju neúčasť na ústnych pojednávaniach opakovane ospravedlňovali. Zistil, že

spoločnosť MAŤOVE AKCIE s. r. o. nepriznala vo svojich riadnych daňových priznaniach za zdaňovacie
obdobia január a február 2018 dodanie predmetného tovaru a urobila tak až po oboznámení žalobcu v
dodatočných daňových priznaniach.

7.Nazákladevykonanéhopreverovaniakonštatoval,ženiejeznámypôvodfakturovanéhotovaru,niesú

žiadne doklady a dôkazy o jeho preprave, fakturačný tok neodráža reálny pohyb tovaru, subdodávatelia
nepotvrdili dodanie tovaru, dodávateľ spoločnosť Send, s. r. o. vykazuje v daňových priznaniach DPH
vysoké obraty - dodania tovaru a daň z uvedených dodávok porovnateľnú s nárokom na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty s výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu - nízkou daňovou povinnosťou,
spoločnosť Send, s. r. o. v obchodnom reťazci vystupuje ako obchodník, ktorý nakupuje a predáva tovar

na domácom trhu, pričom vykazuje optimalizovanú minimálnu daňovú povinnosť pri vysokom obrate a
poskytuje súčinnosť správcovi dane.

8. Ďalej konštatoval, že žalobcovi bola dňa 06. februára 2018 poukázaná platba vo výške 126 050,54
eur z účtu spoločnosti HP EURÓPE BV, Amsterdam, pričom išlo o zľavu z ceny zaúčtovanú na účte

504 - nakúpený tovar, strana dal. (t. j. ako položka znižujúca obstarávaciu cenu tovaru). Zistil, že
žalobca nakupuje tonery od distribútorov eD' systém Slovakia, s. r. o., Euro Data SK, a. s., ASBIS SK
spol. s r. o., LAMA Plus Slovakia, s. r. o., pričom je vedený ako HP partner na slovenskom trhu. S
partnerstvom HP sú spojené výhody, ako napríklad poskytnuté zľavy, ktoré si ako partner HP uplatňujepo uskutočnení obchodu priamo od Hewlet - Packard Company a nie od distribútora. Výsledná suma
zľavy je stanovená na základe zmluvne dohodnutých podmienok a množstva dodaného tovaru za určité
obdobie konkrétnemu odberateľovi. Žalobca predložil prehľady platieb od spoločnosti HP EUROPE BV,

Amsterdam a výpis z účtu vedený v B. B. C., pričom žiadnymi ďalšími dokladmi od spoločnosti HP
EUROPE BV nedisponuje, a teda spoločnosť HP EUROPE BV dobropisy, na základe ktorých bola
priznaná zľava, nevystavuje. Podľa jeho názoru v tomto prípade ide o poskytnutie nepriamej zľavy,
pretožejuneposkytujepriamopredajcatovaru,alenepriamojehovýrobca.Správcadanespoukazomna
rozsudky súdneho dvora vo veciach D. E., Ltd, Komisia vs Nemecko, Yorkshire Co- operatives Ltd. prijal

záver, že napriek tomu, že žalobca neprijal doklad o oprave základu dane od spoločnosti HP EURÓPE
BV, ktorý mu poskytol zľavu na nákup tonerov HP spôsobom, že mu poukázal na účet uvedenú sumu, je
povinný opraviť odpočítanú daň v zmysle § 53 ods. 1 zákona o DPH. Túto opravu vykoná v zdaňovacom
období, v ktorom uplynulo 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH, t. j.
v tomto prípade opraví odpočítanú daň v zdaňovacom období marec 2018. Celková poskytnutá zľava
činila 126 050,54 eur, z toho základ dane 105 042.12 eur, daň z pridanej hodnoty 21 008,42 eur. Na

základe uvedeného, rozdiel v oprave odpočítanej dane podľa § 53 zákona o DPH v riadku 28 daňového
priznania má byť správne v sume 21 008,42 eur.

9. Daňovou kontrolou tiež preveroval dodávky tovarov a služieb uvedené žalobcom v riadkoch 15 a
17 daňového priznania za kontrolované zdaňovacie obdobie marec 2018 v sume 67 219,01 eur. Zistil,

že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období marec 2018 vystavil pre odberateľa HP International
Sarl, Geneva, Švajčiarsko faktúru č. 4180000002 zo dňa 19. marca 2018 vystavenú na základe splnenia
obratových podmienok za dané účtovné obdobie 1Q 2018, 4Q 2017 v hodnote 63 123,01 eur bez
DPH (platba v tej istej výške poukázaná dňa 23. marca 2019 na účet spoločnosti vedený v Slovenská
sporiteľňa, a. s.) a faktúru č. 4180000003 zo dňa 23. marca 2018 vystavenú na základe TAKE BACK

PROGRAM za účtovné obdobie 1Q 2018 v hodnote 4 096,00 eur bez DPH (platba v tej istej výške
poukázaná dňa 29. marca 2019 na účet spoločnosti vedený v Slovenská sporiteľňa, a. s.). Mal za to, že
v tomto prípade na základe vykonaného preverovania nejde o vývoz služieb, resp. dodanie oslobodené
od dane, ako vykázal žalobca na riadku 17 daňového priznania, ale ide o poskytnutie nepriamej zľavy
od spoločnosti HP International Sarl, ktorú neposkytuje priamo predajca tovaru, ale nepriamo jeho

výrobca. V zmysle uvedeného konštatoval, že žalobca je povinný postupovať v zmysle § 53 ods. 1
zákona o DPH a ak nastali skutočnosti, ktoré mali za následok opravu odpočítanej dane, postupovať v
zmysle § 16 daňového poriadku a podať dodatočné daňové priznanie, pričom rozdiel základu dane v
riadku 15, 17 daňového priznania - dodanie tovarov a služieb s oslobodením činí - 67 219,01 eur.

10. Po doplnení dokazovania na základe zrušujúceho rozhodnutia žalovaného konštatoval, že neboli
zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výsledky jeho zistení a jeho závery. Zistil,
že spoločnosť Send, s. r. o. nadviazala obchodné vzťahy so svojimi dodávateľmi cez internet a tieto
spoločnosti vedeli zabezpečiť tovar v požadovanej cene. Konateľ spoločnosti Send, s. r. o. s nimi
komunikoval iba telefonicky, za spoločnosť MIR - KOM SKLEP, s. r. o. a MICIOS s. r. o. komunikoval

s pánom F., príp. s pani G.. Za spoločnosť MAŤOVE AKCIE s. r. o. jednal s pánom H.. Tovar bol
objednávaný telefonicky alebo e-mailom, avšak e-maily už nemá archivované. Konateľ spoločnosti
Send, s. r. o. A. I. uviedol, že prepravu tovaru vykonával on sám na svojom služobnom osobnom vozidle.
Konštatoval, že pán I. síce slovne potvrdil uskutočnenie preverovaných obchodov, avšak nevedel
predložiť žiaden dôkaz o preprave tovaru. Platby za dodávky tovaru mali byť realizované v hotovosti,

pričom ide o neštandartné obchodné transakcie, ktoré sú zároveň v rozpore so zákonom o obmedzení
platieb v hotovosti. K uvedenému sa konateľ dodávateľa Send s. r. o. vyjadril, že tovar nakupoval z
dôvodu najnižšej ceny a jeho dodávatelia vyžadovali tento druh platby, tovar bol zabalený v originálnych
obaloch a nemal dôvod kontrolovať kvalitu tovaru. Mal za to, že samotné vyjadrenie dodávateľa, že
tovar odberateľovi dodal, bez toho, aby svoje tvrdenia relevantným dôkazom preukázal, nemôže byť

podkladom na priznanie práva na odpočítanie dane u odberateľa.

11. Zistil, že preverovaný tovar mal byť prepravovaný od subdodávateľa MAŤOVE AKCIE s. r. o., kde
si tovar preberal konateľ spoločnosti Send s. r. o. od pána H. v jeho obchode v Šali na Hlavnej ulici. V
rámci kontroly u spoločnosti Send. s. r. o. za iné zdaňovacie obdobie, konateľ subdodávateľa pán Vyletel

uviedolsprávcovidane,žekonateľaspoločnostiSend,s.r.o.pánaI.pozná,vrámcidobrýchobchodných
vzťahov mu uskladňoval nejaký tovar, ktorý si neskôr vyzdvihol, nevysvetlil mu prečo to robí, nevie o
aký tovar ide, neberie zaň žiadne peniaze, nemá o tom žiadne doklady, či dokumenty. V rámci výkonu
kontroly a aj vo vyrubovacom konaní konateľ spoločnosti MAŤOVE AKCIE s. r. o. pán H. svoju neúčasťna výsluchu neustále ospravedlňoval a nakoniec na výsluch svedka poslal svojho advokáta JUDr.
Haládika, ktorý uviedol, že má informácie od pána H. k preverovaným obchodom, avšak žiadne doklady
spoločnosti MAŤOVE AKCIE s. r. o. nemá. Uviedol, že pán H. obchodoval so spoločnosťou Send. s. r.

o., dodával im tonery, ktoré si mal pán I. chodiť k nemu osobne preberať so svojim vozidlom a vzájomné
finančné vzťahy boli vysporiadané. K ďalším otázkam týkajúcim sa spolupráce so spoločnosťou Send
s. r. o., dodávateľa tonerov, prepravy tonerov od dodávateľa do spoločnosti MAŤOVE AKCIE s. r. o. sa
nevedel vyjadriť. Spoločnosť MAŤOVE AKCIE s. r. o. podľa výpisu z obchodného registra zmenila sídlo -
nová adresa spoločnosti: J. XXX/X, J., avšak táto spoločnosť sa na uvedenej adrese nenachádza, výzva

na predloženie dokladov sa vrátila späť neprevzatá s poznámkou doručovateľa „adresát neznámy“.
Zamestnanci správcu dane pri kontrole v spoločnosti Send s. r. o. za zdaňovacie obdobie január až
december 2018 v rámci miestneho zisťovania konštatovali, že na uvedenej adrese sa nachádza bytový
dom bez označenia názvu spoločnosti a ani na zvončekoch umiestnených pri vchode do domu nebol ani
jeden označený obchodným menom spoločnosti ani menom konateľa. Požadované doklady spoločnosti
MAŤOVE AKCIE s. r. o. neboli predložené.

12. Nahliadnutím do spisu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty v spoločnosti Send. s. r. o. za
zdaňovacie obdobie november 2017 zistil, že zamestnanci správcu dane vypočuli ako svedka G. F.,
spoločníka spoločnosti MICIOS s. r. o. v období od 24. mája 2016 do 02. júla 2018 a tiež jej konateľa
v období od 05. mája 2016 do 28. novembra 2017. Uviedol, že za spoločnosť Send s. r. o. pozná iba

jedného pána, pravdepodobne sa volá I., tú spoločnosť našiel na internete, obchody prebiehali tak, že
tovar - kancelárske papiere, tonery a možno niečo nakúpil cez internet, zaniesol do obchodu MAŤOVE
AKCIE v Šali a niekto to tam chodil brať, s pánom zo spoločnosti Send s. r. o. sa stretol asi raz u Maťa,
keď G. odberatelia zaplatili, dal mu peniaze, vystavil doklady a odberatelia si ich zrejme chodili brávať.

13. Vo vyrubovacom konaní znovu predvolal bývalú konateľku spoločnosti MICIOS s. r. o. a MIR-KOM
SKLEP, s. r. o. pani K. G., pričom prvé predvolanie sa vrátilo neprevzaté v odbernej lehote, po druhom
predvolaní pani G. svoju neúčasť ospravedlnila zo zdravotných dôvodov a ďalšie predvolanie sa opäť
vrátilo neprevzaté v odbernej lehote. Uviedol, že subdodávatelia spoločnosti MIR - KOM SKLEP, s. r.
o., MICIOS s. r. o. a MAŤOVE AKCIE s. r. o., resp. ich konatelia s ním nekomunikujú, prípadne sa

komunikácií vyhýbajú, svoju neúčasť na výsluchoch opakovane ospravedlňujú, na výzvy nereagujú, čo
vyvracia vierohodnosť a preukázateľnosť zdaniteľných plnení, nakoľko nie je možné preveriť pravdivosť
a správnosť údajov tak v účtovníctve jednotlivých daňových subjektov, ako aj v záznamoch vedených
v zmysle § 70 zákona o DPH.

14. Mal za to, že uvedené skutočnosti môže považovať za dôkazy spochybňujúce reálnosť dodávok
tovaru spoločnosti Send. s. r. o., ktoré táto mala ďalej dodať žalobcovi. Podotkol, že správca dane,
ktorý vykonával kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2018 v
spoločnosti Send s. r. o., v protokole z daňovej kontroly skonštatoval, že táto spoločnosť objektívnymi
dôkazmi nepreukázala, že by v preverovaných obchodných prípadoch išlo o uskutočňovanie reálnej

ekonomickej činnosti medzi obchodujúcimi. Na základe vykonaného preverovania a dokazovania zistil
skutočnosti, na základe ktorých neuznal odpočítanie dane uplatnené na základe faktúr od spoločnosti
Send, s. r. o., pretože nebola preukázaná reálnosť deklarovaných dodávok. Pokiaľ aj žalobca predložil
vystavené faktúry, ktorými bol tovar ďalej predaný, konštatoval, že ide o tak rozsiahly sortiment a
veľké množstvo položiek, pričom označenie tonerov na nadobúdacích dokladoch sa úplne nezhoduje

s označením tonerov na vystavených faktúrach pre vyššie uvedených odberateľov, že sa nedá
jednoznačnepotvrdiť,žeišlooidentickýtovar,ktorýbolďalejdodávanýodberateľom-Ministerstvovnútra
Slovenskej republiky, Ministerstvo práce a sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny, Všeobecná zdravotnej poisťovni a. s.

15. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím č.
101621662/2020 zo dňa 23. októbra 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol tak, že
prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania,
po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného
spisového materiálu mal za to, že závery správcu dane v prípade nepriznania odpočítania dane z

dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou Send, s. r. o. po doplnení dokazovania v ďalšom
konaní vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku prvostupňového rozhodnutia.
Konštatoval, že správcom dane boli v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania zistené také
objektívne skutočnosti, ktoré ho logicky viedli k prijatému záveru.16. Na základe skutočností, že subdodávatelia spoločnosti Send, s. r. o., a to spoločnosti MIR - KOM
SKLEP, s. r. o., MICIOS s. r. o. a tiež aj MAŤOVE AKCIE s. r. o., resp. ich konatelia so správcom

dane nekomunikujú, prípadne sa komunikácií s ním vyhýbajú, svoju neúčasť na výsluchoch opakovane
ospravedlňujú, na výzvy nereagujú, sa stotožnil s názorom správcu dane, že zdokumentované zistenia
vyvracajú vierohodnosť a preukázateľnosť zdaniteľných plnení, medzi jednotlivými daňovými subjektmi
v zmysle záznamov vedených v zmysle § 70 zákona o DPH.

17. Uviedol, že správca dane na základe jeho zrušujúceho rozhodnutia doplnil dokazovanie preverením
vykonania prepravy, skladovania a nadobudnutia tovaru a za týmto účelom vypočul konateľa
dodávateľskej spoločnosti Send, s. r. o. A. I. a zaviazal ho predložiť aj doklady súvisiace s prepravou
tovaru, a to knihy jázd za obdobia január až marec 2018, doklady o nákupe pohonných hmôt a
dodacie listy. Následne pán I. emailom oznámil, že požadované doklady predložil Daňovému úradu
Nitra, pobočka Komárno k výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január až december 2018,

ktorý následne poskytol zo spisu spoločnosti Send, s. r. o. pokladničné doklady za nákup pohonných
hmôt a dodacie listy, pričom knihu jázd mu spoločnosť Send, s. r. o. nepredložila. Uviedol, že správca
dane založil svoje prvé rozhodnutie okrem iného aj na dôvode, že nie sú predložené žiadne doklady
a dôkazy o preprave tovaru, avšak tieto nepožadoval od žalobcu ani od jeho dodávateľa. Mal za to,
že správca dane túto vadu vytýkanú odvolacím orgánom v ďalšom konaní odstránil, keď požadoval

predloženie knihy jázd spoločnosti Send. s r. o. a doklad o preprave požadoval za nepriamy dôkaz o tom,
či sa predmetné dodanie uskutočnilo tak, ako to žalobca deklaruje. Bol toho názoru, že aj keď zákon o
DPH nepožaduje uplatnenie nároku na odpočítanie dane z tuzemských dodávok preukazovať dokladom
o preprave, správca dane má právo požadovať doklady a dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového
subjektu.

18. Konštatoval, že správca dane doplnil dokazovanie aj výsluchom konateľa žalobcu pána A. za účelom
objasneniasystémuskladovaniaužalobcuanaskladňovaniatovaruodspoločnostiSend,s.r.o.Uviedol,
že podľa vyjadrenia pána A. v prípade nadobudnutia tovaru od spoločnosti Send, s. r. o. tovar vozil
jej konateľ pán I. svojim osobným motorovým vozidlom značky BMW X 5 na viackrát podľa objemu

objednávky do skladu spoločnosti, tovar priviezol na rampu a výťahom v priestoroch obslužnej chodby,
ktorá je prístupná, ho vyviezol do skladu žalobcu, kde ho prevzal zamestnanec žalobcu, avšak konateľ
žalobcu nevedel uviesť ktorý zamestnanec, nakoľko manipuláciu s tovarom riešia všetci zamestnanci,
pričom v prípade spoločnosti Send, s. r. o. tovar preberal aj pán A.. V súvislosti s tvrdením pána A.,
že žalobca kontroluje množstvo tovaru až po prevzatí a podpísaní dodacích listov, poukázal na zistenie

správcudane,žedodacielistypredloženéspoločnosťouSend.s.r.oneobsahujúžiadneúdajeoprevzatí
tovaru zo strany žalobcu, t. j. podpis ani pečiatku. Uviedol, že ani skutočnosť, že na príjemkách je
uvedenáakokontaktnáosobaL.G.,nepotvrdzujedodanietovaru,keďžepodľavyjadreniapánaA.jesíce
L.G.zamestnancomžalobcuvpozíciíadministratívnehopracovníka,avšakaksaprihlásildoskladového
systému a evidoval príjem tovaru v systéme spoločnosti, neznamená to, že tovar aj fyzicky prebral.

Takýto dodací list a príjemka podľa jeho názoru nie sú hodnoverným dôkazom preukazujúcim dodanie
tovaru spoločnosťou Send. s. r. o., pričom ani pán A. nevedel identifikovať osobu, ktorá by potvrdila
samotné fyzické prevzatie tovaru od spoločnosti Send, s. r. o. Uvedené skutočnosti nepovažoval za
dôkazy potvrdzujúce dodanie tovaru spoločnosťou Send, s. r. o. žalobcovi.

19. Nesúhlasil s námietkou žalobcu týkajúcou sa daňovej neutrality, pretože tá sa týka len zdaniteľných
plnení spĺňajúcich podmienky zákona o DPH, ktorý je v súlade so smernicou Rady 2006/112/ES z 28.
novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Poukázal na skutočnosť, že v danom
prípade bolo správcom dane spochybnené reálne nadobudnutie tovaru od deklarovaného dodávateľa
Send, s. r. o. a tým nebol preukázaný ani vznik daňovej povinnosti, čo je základný predpoklad pre

uplatnenie práva na odpočítanie dane. Podotkol, že správca dane zároveň zistil zo spisu spoločnosti
Send s. r. o., že výsledkom kontroly dane z pridanej hodnoty v tejto spoločnosti v zdaňovacích obdobiach
január až marec 2018 bolo neuznanie odpočítania dane od dodávateľov MIR-KOM SKLEP, s. r. o.,
FERIOS s. r. o. a Maťove akcie s. r. o., nakoľko sa nepreukázalo reálne uskutočnenie zdaniteľných
obchodov.

20. Nestotožnil sa ani s námietkou žalobcu, že správca dane neverifikoval dodaný tovar od dodávateľa
Send, s. r. o. s tovarom, ktorý dodali svojim odberateľom, o čom predložil aj dôkazy. Stotožnil sa
s hodnotením správcu dane, že žalobca síce predložil vystavené faktúry, ktorými bol tovar ďalejpredaný, avšak ide o tak rozsiahly sortiment a veľké množstvo položiek, pričom označenie tonerov
na nadobúdacích dokladoch sa úplne nezhoduje s označením tonerov na vystavených faktúrach pre
vyššie uvedených odberateľov, že sa nedá jednoznačne potvrdiť, že išlo o identický tovar, ktorý bol ďalej

dodávaný odberateľom - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo práce a sociálnych vecí a
rodiny Slovenskej republiky, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a Všeobecná zdravotná poisťovňa
a. s. Považoval za zrejmé, že v kontrolovanom zdaňovacom období žalobca uskutočnil najväčšie
dodávky pre Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v hodnote 3 228 266,00 eur vrátane DPH,
pre Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v hodnote 462 288,84 eur vrátane DPH a pre Všeobecnú

zdravotnú poisťovňu, a. s. v hodnote 69 364,80 eur vrátane DPH, pričom predmetný tovar nakupoval
najmä od dodávateľov ASBIS SK spol. s r.o., eD'system Slovakia, s.r.o., Euro Data SK, a. s., LAMA
Plus Slovakia, s.r.o., IANUS SK, spol. s r. o. a Send, s. r. o. Uviedol, že správca vyzval žalobcu na
pojednávaní dňa 12. novembra 2018, aby predložil faktúry, ktorými bol tovar nakúpený od spoločnosti
Send, s. r. o. ďalej predaný. Išlo o tovar v nadobúdacej hodnote 301 645,79 eur bez DPH, pričom
žalobca uviedol, že predmetné tonery boli nakúpené pre zákazky pre Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s., (teda uviedol takmer všetkých svojich odberateľov
vkontrolovanomzdaňovacomobdobí),kčomuuviedolzoznamodberateľskýchfaktúrvcelkovejhodnote
2 982 578,58 eur bez DPH, avšak neoznačil konkrétne položky na jednotlivých faktúrach, zároveň
uviedol, že tovar bol dodaný aj odberateľom Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre a Univerzita

veterinárneholekárstvavKošiciach,pričomneuviedol,oktorékonkrétnefaktúrysajedná(vzdaňovacom
období marec 2018 vystavil pre odberateľa Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre 67 faktúr), a okrem
toho uviedol faktúry č. 4480000243, 4480000335 a č. 4480000442 z iných zdaňovacích období, ktoré
ani nepredložil. Mal za to, že bolo na žalobcovi, aby dostatočne a hodnoverne preukázal priamu a
bezprostrednú súvislosť prijatého plnenia na vstupe s prijatými plneniami na výstupe, najmä aj z dôvodu,

ako zistil správca dane, že označenie tonerov na nadobúdacích dokladoch sa úplne nezhoduje s
označením tonerov na vystavených faktúrach pre uvedených odberateľov, čo však žalobca neurobil,
pričom táto povinnosť mu vyplýva aj z § 24 ods. 1 daňového poriadku.

21. Stotožnil sa tiež s postupom a argumentáciou správcu dane v prvostupňovom rozhodnutí vo vzťahu

k poskytnutiu nepriamych zliav žalobcovi zo strany spoločností HP EUROPE BV, Amsterdam a HP
International Sarl, Geneva, Švajčiarsko a potrebe vrátenia dane z pridanej hodnoty v súlade s § 53 ods.
1 zákona o DPH. Upozornil, že žalobca zmenil účtovanie až po zisteniach správcu dane a predložil
„Analýzu princípu nepriamych zliav“, ktorou obhajoval svoj postup, a teda je zrejmé, že akceptoval, že
ide o nepriame zľavy. Poukázal aj na vyjadrenie konateľa žalobcu pán A., že výrobca HP International

poskytuje spoločnosti za určité obdobie množstevný rabat na základe rámcovej zmluvy.

II.
Správna žaloba

22. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
101621662/2020 zo dňa 23. októbra 2020, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane
č. 101071608/2020 zo dňa 22. júna 2020 a priznania náhrady trov konania. Správnu žalobu
odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia,
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a

chýbajúcu oporu žalovaným tvrdeného skutkového stavu v administratívnom spise.

23. Namietal, že žalovaný svoje pôvodné pochybnosti obsiahnuté v jeho zrušujúcom rozhodnutí o
tom, či správca dane správne vyhodnotil nedodanie tovaru spoločnosťou Send, s.r.o., považoval za
odstránené tým, že si správca dane vyžiadal od konateľa pána I. knihu jázd za obdobie január až

december 2019, doklady o nákupe pohonných hmôt a dodacie listy, s tým, že kniha jázd mu predložená
nebola. Upozornil, že zákon o DPH vyžaduje dôkaz o preprave výlučne v § 43 ods. 5 ako spôsob
preukázania splnenia podmienok na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru, pričom
v posudzovanom prípade ide o dodanie v tuzemsku. Tvrdil, že predloženie uvedenej knihy jázd je taktiež
technicky nevykonateľné, keďže na základe zhodných vyjadrení konateľa spoločnosti Send, s.r.o. a

konateľa žalobcu, uskutočňoval konateľ spoločnosti Send, s.r.o. dodania tovaru vlastným motorovým
vozidlom.24. Mal za to, že žalovaný nesprávne právne posúdil závery správcu dane o preverovaní celého
obchodného reťazca a o pochybnostiach o možnom podvodnom konaní subdodávateľov, a zaťažil
ho dôkazným bremenom ohľadne plnenia subdodávateľov jeho dodávateľa, teda osôb, s ktorými

neuzatváral žiadne zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach
C-354/03 Optigen Ltd, C-355/03 Fulcrum Electronics Ltd a C-484/03 Bond House Systems, rozsudok
Súdneho dvora v spojených veciach C-439/04 Axel Kittel a C-440/04 Recolta Recycling SPRL, a
rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 1/2011, sp. zn. 6Sžf/10/2012 a sp. zn.
3Sžf/1/2011.

25. Ďalej namietal, že správcovi dane sa z administratívneho spisu týkajúceho sa daňovej kontroly
dodávateľa žalobcu podarilo zabezpečiť ním požadované pokladničné doklady za nákup pohonných
hmôt, avšak správca dane ani žalovaný sa nimi vôbec nezaoberali. Mal za to, že v dôsledku
uvedeného bol nedostatočne zistený skutkový stav. Súčasne správcovi dane a žalovanému vytkol, že
sa vôbec nezaoberali ním predloženými potvrdeniami o úhrade tovaru na účet dodávateľa, čo spôsobuje

nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

26. Bol toho názoru, že relevantným spôsobom preukázal všetky fázy obchodného vzťahu medzi ním
a dodávateľom, a reálne dodanie tovarov zo strany dodávateľa. Uviedol, že predložil listinné dôkazy,
a to dodávateľské faktúry, výpisy z účtu, odberateľské faktúry (vystavené predovšetkým pre subjekty

verejného sektora), doklady o úhrade za prepravu tovaru pre odberateľov, kontrolný výkaz, podklady k
DPH potvrdzujúce odvedenie DPH z uskutočnených zdaniteľných plnení v plnej výške. Tvrdil, že vznik
a priebeh obchodného vzťahu medzi ním a dodávateľom bol podrobne objasnený výpoveďami jeho
štatutára a štatutára dodávateľa, ktoré sú vo vzájomnej zhode. Podotkol, že vykonaným dokazovaním
bol zistený aj tok tovaru od subdodávateľov k dodávateľovi. Vyjadril sa, že žalovaný disponuje

vyjadreniami bývalého spoločníka a konateľa spoločnosti FERIOS s.r.o. (predtým MICIOS s.r.o.) p.
G. F. a bývalého spoločníka a konateľa spoločnosti MAŤOVE AKCIE s.r.o. p. G. H. obsiahnutými vo
výsledkoch daňovej kontroly DPH v spoločnosti Send, s.r.o. za zdaňovacie obdobie november 2017,
pričom obaja potvrdili dodanie tovaru pre spoločnosť Send, s.r.o., pričom iba u jedného subdodávateľa
sa dodávky tovarov pre dodávateľa Send, s. r. o. nepodarilo preveriť, a teda neboli preukázané, ale ani

vyvrátené.

27. Mal za to, že preukázal aj tú skutočnosť, že prijaté tovary použil na uskutočnenie zdaniteľných
plnení a predal ich Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky, Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Všeobecnej zdravotnej poisťovni a. s.,

Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach. Vo vzťahu
k záveru správcu dane, resp. žalovaného, že síce predložil faktúry, ktorými bol tovar ďalej predaný,
avšak ide o rozsiahly sortiment a veľké množstvo položiek, pričom označenie tonerov na nadobúdacích
dokladoch sa úplne nezhoduje s označením na faktúrach vystavených pre odberateľov, a preto sa nedá
jednoznačne potvrdiť, že išlo o identický tovar, zdôraznil, že žalovaný vo svojom skoršom rozhodnutí

skonštatoval, že „daňový subjekt predložil aj dôkazy v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH a to, že
prijaté zdaniteľné plnenia použil na uskutočnené zdaniteľné plnenia a tovar predal Ministerstvu vnútra
SR (faktúry č. 4480000085-93), Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR (faktúry č. 4480000161,
335, 422), Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny (faktúra č. 4480000243), Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a.s. (faktúra č. 4480000160),...“

28. Namietal, že aj napriek tomu, že dodávateľ Send, s. r. o. odviedol DPH do štátneho rozpočtu
na výstupe z odberateľských faktúr voči žalobcovi, ako aj DPH vo forme dodatočne určenej dane,
správca dane a žalovaný požadujú, aby aj po tom, čo odviedol do štátneho rozpočtu DPH z
odberateľských faktúr, ešte zaplatil aj správcom dane dodatočne určenú daň. Uvedené podľa jeho

mienky predstavuje porušenie princípu daňovej neutrality a žalovaný nepostupoval v súlade so
Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a
rozhodnutiami zabezpečujúcimi jej výklad.
29. Žalovanému tiež vytkol, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že
peňažné odmeny od spoločnosti HP EURÓPE BV Amsterdam a HP International Sarl, Geneva,

Švajčiarsko predstavujú nepriame zľavy, a preto by z poskytnutých hodnôt mala byť vrátená DPH v
zmysle § 53 ods. 1 daňového poriadku. Žalovaný podľa jeho názoru opäť nerešpektoval princíp daňovej
neutrality, keďže na to, aby mohol byť naplnený princíp opravy sa vyžaduje, aby platiteľovi, ktorý bonus
poskytuje, bolo umožnené zníženie základu dane a na druhej strane musí byť naplnená skutočnosť, žedaň bola odpočítaná, pričom poskytovatelia bonusov z Holandska a Švajčiarska nemajú právo uplatniť
zníženie plnenia z dôvodu nepriamej zľavy. Poukázal pritom na judikatúru Súdneho dvora (C-317/94
D. E. a C-427/98 Komisia vs. Nemecko). Tvrdil, že bonusy zo strany poskytovateľov nepredstavujú

vyplatenie hodnoty vrátane DPH, ale sú vypočítané zo sumy bez dane, a teda poskytnutý bonus
neobsahuje v sebe daň, ktorá by bola zaplatená v cene plnenia na vstupe, preto nejde o opravu základu
dane. Uviedol, že plnenie poskytnuté od spoločnosti HP EURÓPE BV Amsterdam predstavuje systém
motivačných bonusov odoberať výrobky HP, a teda ide o formu podpory predaja, a plnenie poskytnuté
spoločnosťou HP International Sarl, Geneva, Švajčiarsko taktiež nepredstavuje nepriamu zľavu, ale ide

o marketingovú podporu a finančný bonus poskytnutý za účelom podpory predaja výrobkov spoločnosti
HP.

III.
Vyjadrenie žalovaného

30. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 19. februára 2021, v ktorom zotrval
na napadnutom rozhodnutí, žiadal žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania. Mal
za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane sú zákonné, netrpia
vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a sú dostatočne odôvodnené. Jednotlivé námietky
žalobcu považoval za nedôvodné, pričom poukázal na relevantné pasáže odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia.

31. Podotkol, že samotné doklady za nákup pohonných hmôt ešte nepreukazujú vykonanie prepravy.
Podľa jeho názoru správca dane a ani on samotný nezaložili svoje rozhodnutie len na zisteniach
týkajúcich sa vzťahov medzi dodávateľom a subdodávateľom. Uviedol, že správca dane vykonal

podrobné dokazovanie a preveroval celý obchodný reťazec spoločností, ktoré mali s tovarom
obchodovať, doplnil dokazovanie v zmysle právneho záveru odvolacieho orgánu a vyhodnotil všetky
doklady predložené žalobcom i získané vlastným preverovaním, a to z hľadiska hodnovernosti,
úplnosti a správnosti, a až na základe dôkladnej analýzy a podrobného hodnotenia všetkých dôkazov
vo vzájomných súvislostiach dospel k svojmu záveru, že nakoľko nebola preukázaná reálnosť

deklarovaných dodávok, neuznal odpočítanie dane uplatnené na základe faktúr od spoločnosti Send,
s. r. o. Upozornil, že splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje daňový
subjekt, pričom splnenie týchto podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov
s predpísaným obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom
podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23. februára 2011.

32. Žalobca nevyužil právo podať repliku v súdom určenej lehote.

IV.
Konanie na správnom súde

33. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť

Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende
z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym
súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/224/2020. V súlade s platným
a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 7. júna 2023 v zmysle § 51
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným

výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a následne
bola dňa 22. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu
v Bratislave.

V.
Pojednávanie34. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 12. júna 2025 rozsudkom, ktorý verejne

vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť
ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním bez jeho prítomnosti. Správny súd preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane z dôvodov uplatnených v správnej
žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

35.Právnyzástupcažalobcusanapojednávanípridŕžalpísomnepodanejsprávnejžaloby,ktorejdôvody
stručnosti zopakoval. V súvislosti s preverovaním subdodávateľov spoločnosti Send, s.r.o. zo strany
správcu dane poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo
pod č. ZNSS 23/2022 publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR.

VI.

Relevantné právne predpisy

36. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

37. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

38.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

39. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho

konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

40. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

41. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti
s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach

a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá
je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

42. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

43. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,

vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

44. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať
v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

45. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

46. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

47. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

48. Podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí

tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví
a) pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby a pri úplnom alebo čiastočnom
vrátení dodávky tovaru,
b) pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti,
c) pri zvýšení ceny tovaru alebo služby.

49. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

50. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,

daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

51. Podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH ak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ uplatnil

odpočítanie dane, nastane skutočnosť podľa § 25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie základu dane,
je platiteľ, ktorý odpočítal daň, povinný opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v
tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dostal doklad o oprave základu dane. Ak platiteľ doklad o
oprave základu dane nedostane do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1, ktorá má
za následok zníženie základu dane, opraví odpočítanú daň v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo

30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1; ak sa oprava odpočítanej dane vzťahuje
na nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo dodanie tovaru alebo služby, keď je
povinný platiť daň príjemca plnenia, platiteľ súčasne opraví aj základ dane a daň podľa § 25.

52. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný

platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

VII.
Posúdenie veci správnym súdom

53. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného
č. 101621662/2020 zo dňa 23. októbra 2020 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane
č. 101071608/2020 zo dňa 22. júna 2020, ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume 81 337,58 eur na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2018, nepriznal nadmerný odpočet v sume 80 535,34
eur a vyrubil daň v sume 802,24 eur.

54. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia, nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, nedostatočného
zistenia skutkového stavu a chýbajúcej opory žalovaným tvrdeného skutkového stavu veci vadministratívnom spise. Žalovanému predovšetkým vytkol, že svoje pôvodné pochybnosti, či správca
dane správne vyhodnotil nedodanie tovaru spoločnosťou Send, s.r.o., považoval za odstránené tým,
že mu nebola predložená kniha jázd, ktorú požadoval od konateľa spoločnosti Send, s.r.o. Mal za to,

že žalovaný nesprávne právne posúdil závery správcu dane o preverovaní celého obchodného reťazca
a zaťažil ho dôkazným bremenom ohľadne plnenia subdodávateľov jeho dodávateľa. Namietal, že
správca dane ani žalovaný sa nezaoberali získanými pokladničnými dokladmi za nákup pohonných hmôt
dodávateľom žalobcu ani ním predloženými potvrdeniami o úhrade tovaru. Nesúhlasil so záverom, že aj
keď predložil faktúry, ktorými bol tovar ďalej predaný, nedá sa jednoznačne potvrdiť, že išlo o identický

tovar. Žalovaný sa podľa jeho mienky zároveň dopustil nesprávneho právneho posúdenia, že peňažné
odmeny od spoločnosti HP EURÓPE BV Amsterdam a HP International Sarl, Geneva, Švajčiarsko
predstavujú nepriame zľavy.

55. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia
správcu dane, ako aj obsahu administratívneho spisu v medziach podanej správnej žaloby dospel k

záveru, že napadnuté rozhodnutia nevykazujú také vady, ktoré by zakladali dôvod na ich zrušenie.

56. Správny súd dáva do pozornosti, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty môže byť v zmysle
judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky obmedzené v prípadoch, ak (i) zdaniteľná osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych

podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva
(napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 30. júna 2022, sp. zn.: 3Sžfk/15/2020 alebo
rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 26. októbra 2022, sp. zn.: 2Sžfk/49/2020).
57. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový
subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na

odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby
zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných
plnení (čl. 168 písm. a) Smernice, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex
GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci H. M. I., C-610/19 zo dňa 3. septembra
2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24).

Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm.
a) Smernice, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa
15. septembra 2016, bod 29; vo veci H. M. I., C- 610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci
Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne
podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp.

jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo
veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL,
C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

58. Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte

ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty
(§ 4 ods. 1 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako
zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa
ako platiteľa dane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň
z pridanej hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako

podmienka priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

59. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že
prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na
odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového poriadku;

rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Sžf/10/2015zodňa3.februára2016,sp.zn.
6Sžfk/7/2016zodňa27.septembra2018,sp.zn.5Sžfk/15/2018zodňa30.apríla2019ainé).Obchodné
transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou),
predloženédokladymusiabyťodrazomreálnehoplnenia,ktorévprípadevznikupochybnostípreukazuje
daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo

nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

60. Po preskúmaní administratívneho spisu, prvostupňového rozhodnutia správcu dane a napadnutého
rozhodnutia žalovaného v medziach podanej správnej žaloby možno konštatovať, že správca dane
a žalovaný nepochybili v žalobcom tvrdenom smere a po doplnení dokazovania v súlade so zrušujúcim
rozhodnutím žalovaného riadne zistili skutkový stav, ktorý je v súlade s obsahom administratívneho
spisu, vec správne právne posúdili a svoje rozhodnutia náležite odôvodnili. Správca dane a žalovaný v

predmetnej veci vzniesli dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane
zo sporných faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom pre žalobcu. Správny súd dospel k záveru,
že žalobca v jednotlivých žalobných bodoch neuviedol také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť
záver správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca v danom prípade nepreukázal splnenie podmienok
vzniku nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH vo vzťahu
k dodaniu tovaru od spoločnosti Send s. r. o. a ich následnému predaju odberateľom žalobcu. Správca

dane a následne aj žalovaný pritom v prejednávanej veci relevantným spôsobom spochybnili jednak
to, že došlo k skutočnému dodaniu fakturovaného tovaru žalobcovi, a to označeným dodávateľom –
spoločnosťou Send s. r. o., ako aj tú skutočnosť, že žalobca predmetný tovar následne dodal svojím
odberateľom.

61. Pochybnosti správcu dane ohľadom dodania fakturovaného tovaru žalobcovi spočívali v tom, že
žalobca nedokázal relevantným spôsobom preukázať, že konateľ dodávateľskej spoločnosti Send, s.r.o.
reálne uskutočnil dodanie predmetného tovaru (tonery) vlastným motorovým vozidlom do skladových
priestorov žalobcu, a že žalobca tento tovar skutočne prevzal. Správny súd sa v tomto smere stotožňuje
s názorom správcu dane a žalovaného, že uvedené skutočnosti a zistenia predstavujú dôvodnú

pochybnosť o splnení materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane.

62. Hoci konateľ spoločnosti Send, s.r.o. pán I. formálne potvrdil, že fakturovaný tovar priviezol do
skladu žalobcu osobným motorovým vozidlom, toto tvrdenie nebolo podložené relevantnými dokladmi,
ktoré jednak nepredložil samotný žalobca, a zároveň sa ich nepodarilo zabezpečiť ani správcovi dane,

ktorý neúspešne požadoval od pána I. okrem iného predloženie knihy jázd za obdobie január až marec
2018 s tým, že týmto dokladom nedisponoval ani príslušný správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu
za zdaňovacie obdobia január až december 2018 v spoločnosti Send, s.r.o., ktorému pán I. doklady
týkajúce sa prepravy predmetného tovaru žalobcovi podľa svojho tvrdenia predložil. Pokiaľ žalobca
v tejto súvislosti namietal, že správca dane ani žalovaný sa nezaoberali získanými pokladničnými

dokladmi o nákupe pohonných hmôt dodávateľom Send, s.r.o., správny súd je toho názoru, že tieto
doklady neboli spôsobilé preukázať skutočné dodanie tovaru, keďže takto zakúpené pohonné hmoty
nemuseli byť použité práve na dodanie tovaru žalobcovi, ale aj na vykonanie akejkoľvek inej prepravy.
Rovnako ani žalobcom predložené potvrdenia o úhrade fakturovaného tovaru nemôžu preukázať, že
daný tovar žalobcovi bol aj reálne dodaný.

63. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade nebolo možné ani identifikovať
osobu, ktorá mala predmetný tovar v sklade žalobcu prevziať, keďže samotný konateľ žalobcu pán A.
uviedol, že uvedenie mena zamestnanca žalobcu L. G. na príjemke nepreukazuje, že tento predmetný
tovar aj prebral, ale len že ho zaevidoval v systéme žalobcu, pričom predložené dodacie listy neobsahujú

pečiatku ani podpis žalobcu. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správca dane od neho požadoval
doklad o preprave tovaru, správny súd pripúšťa, že zákon o DPH daňovému subjektu neukladá
povinnosť predložiť za účelom preukázania splnenia podmienok na priznanie práva na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty doklad o preprave, avšak daňový subjekt je napriek tomu povinný preukázať
splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, čo sa napokon žalobcovi

vpredmetnejvecinepodarilo.Správcadane,resp.žalovanýpritomsvojezáveryonepreukázanídodania
fakturovanéhotovaružalobcovizostranydodávateľaSend,s.r.o.nezaložilinanepredloženíkonkrétneho
dokladu žalobcom, ale dospeli k nemu na základe vyhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov v ich
vzájomných súvislostiach.

64. V nadväznosti na vzniknuté pochybnosti, či došlo k skutočnému dodaniu fakturovaného tovaru
spoločnosťou Send, s.r.o. žalobcovi, správca dane preveroval aj tok predmetného tovaru k spoločnosti
Send, s.r.o. od jeho subdodávateľov MIR - KOM SKLEP, s. r. o., MICIOS s. r. o. (neskoršie obchodné
meno FERIOS s. r. o.) a MAŤOVE AKCIE s. r. o., ktorí (resp. ich konatelia) však so správcom danenekomunikovali, prípadne sa komunikácií s ním vyhýbali, svoju neúčasť na výsluchoch opakovane
ospravedlňovali a na výzvy nereagovali, v čoho dôsledku sa mu nepodarilo preveriť pravdivosť a
správnosť údajov tak v účtovníctve jednotlivých daňových subjektov, ako aj v záznamoch vedených v

zmysle § 70 zákona o DPH. Aj keď správny súd súhlasí so žalobcom, že správca dane nie je oprávnený
daňový subjekt zaťažovať dôkazným bremenom vo vzťahu k subdodávateľom jeho dodávateľa, v danom
prípade správca dane a následne žalovaný nezaložili svoje závery o nepreukázaní dodania tovaru
žalobcovi dodávateľom Send, s.r.o. primárne na zisteniach týkajúcich sa dodávok tovaru spoločnosti
Send, s.r.o. od jeho subdodávateľov, keď tieto naopak iba podporili už existujúce pochybnosti správcu

dane o reálnosti dodania fakturovaného tovaru žalobcovi zo strany deklarovaného dodávateľa Send
s.r.o.

65. Správca dane v prejednávanej veci zároveň nadobudol pochybnosti ohľadom tej skutočnosti, či
žalobca tovar, ktorým mu mal byť dodaný spoločnosťou Send, s.r.o., následne použil na dodávky
tovaru svojim odberateľom. Žalobca síce deklaroval, že predmetný tovar ďalej dodával odberateľom

- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo práce a sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s., avšak z
ním predložených dokladov nebolo možné jednoznačne potvrdiť, že išlo o identický tovar. Správny súd
sa v tejto súvislosti stotožňuje s argumentáciou žalovaného obsiahnutou v napadnutom rozhodnutí a
považuje ju za dostatočne presvedčivú a jasne smerujúcu k záveru, že žalobca nepreukázal, že tovar

dodaný deklarovaným dodávateľom Send, s.r.o. následne použil na dodávky tovaru svojím odberateľom.
Z napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva, že v nadväznosti na výzvu správcu dane na predloženie
faktúr, ktorými bol tovar nakúpený od spoločnosti Send, s. r. o. ďalej predaný, žalobca uviedol zoznam
odberateľských faktúr bez označenia konkrétnych položiek na jednotlivých faktúrach, zároveň uviedol,
že tovar dodal aj Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach

bez uvedenia konkrétnych faktúr, hoci v zdaňovacom období marec 2018 vystavil pre odberateľa
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre až 67 faktúr, a okrem toho uviedol faktúry č. 4480000243,
4480000335 a 4480000442 z iných zdaňovacích období, ktoré ani nepredložil. Z uvedeného je
zrejmé, že záver správcu dane, resp. žalovaného, že žalobca v danom prípade nepreukázal použitie
predmetného tovaru na následné dodávky jeho odberateľom, nebol založený len na tom, že označenie

tonerov na nadobúdacích dokladov sa úplne nezhoduje s označením tonerov na vystavených faktúrach
pre uvedených odberateľov tak, ako to namietal žalobca, ale na dôkladnom vyhodnotení žalobcom
predložených dokladov.

66. Správny súd preto konštatuje, že žalobca v danom prípade relevantným spôsobom nepreukázal

splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane z pridanej hodnoty. Bol to práve žalobca, ktorý
bol povinný v prípade, ak si uplatnil právo na odpočítanie dane, preukázať skutočnosti, ktorými by
potvrdil kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. To sa však nestalo
a žalobcovi sa následne nepodarilo vyvrátiť pochybnosti správcu dane, ktoré v priebehu daňovej kontroly
vyšli najavo. V rámci daňovej kontroly preto podľa názoru správneho súdu (i) nebola preukázaná

existencia zdaniteľného plnenia, (ii) nebolo preukázané dodanie deklarovaným dodávateľom (iii) nebolo
preukázané použitie daného zdaniteľného plnenia na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Neboli
tak kumulatívne splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane.

67. S odkazom na uvedené, ako aj na obsah administratívneho spisu, správny súd nemôže konštatovať,

že by správca dane akýmkoľvek neprípustným spôsobom zaťažoval žalobcu preukazovaním takých
skutočností, na ktoré by nemal dosah. V danom prípade je aj správny súd toho názoru, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, keď si nezabezpečil dostatok dôkazov preukazujúcich deklarované
dodanie tovaru dodávateľom – spoločnosťou Send, s.r.o. a tiež následné použitie dodaného tovaru na
dodávky tovaru jeho odberateľom, v čoho dôsledku sa dostal do dôkaznej núdze. Podstata pochybností

správcu dane o splnení podmienok na odpočítanie dane na strane žalobcu sa pritom týkala primárne
obchodného vzťahu medzi deklarovaným dodávateľom a žalobcom, resp. žalobcom a jeho následnými
odberateľmi, išlo teda o skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu.

68. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci D. E., C-317/94 zo dňa 24. októbra 1996 v bode

2 výroku konštatoval, že: „§ 11 (A) (1) (a) a § 11 (C) (1) šiestej smernice sa majú vykladať tak, že
ak (a) počas propagačnej kampane výrobca predáva určité druhy tovarov za 'pôvodnú dodávateľskú
cenu' priamo maloobchodníkovi (b) cash - back kupón na sumu stanovenú priamo na obale týchto
výrobkov oprávňuje zákazníka, ktorý ak si zakúpi niektorý z týchto tovarov a splní ďalšie podmienkyuvedené na kupóne, na predloženie kupónu priamo výrobcovi výmenou za platbu sumy uvedenej na
kupóne a (c) zákazník si kúpi tovar priamo u maloobchodníka, predloží kupón výrobcovi, ktorý mu zaplatí
sumu uvedenú na kupóne, základ dane sa rovná predajnej cene účtovanej výrobcom, zníženej o výšku

preplatenej sumy vyjadrenej na kupóne. To isté sa uplatní v prípade, keď pôvodná dodávka je dodaná
výrobcom veľkoobchodníkovi skôr než priamo maloobchodníkovi.“ Zároveň v odôvodnení predmetného
rozsudku uviedol:

„19. Základný princíp systému DPH je ten, že je založený na zdanení konečnej spotreby. Následne

základ dane, ktorý slúži na stanovenie DPH, ktorá sa má vybrať daňovými úradmi, nemôže prevýšiť
úhradu aktuálne platenú konečným spotrebiteľom, ktorá slúži ako základ pre výpočet DPH, ktorú
definitívne znáša.

28. ... výrobca, ktorý refundoval hodnotu money-off kupónu maloobchodníkovi alebo hodnotu cash-back
kupónu konečnému spotrebiteľovi, získa za uskutočnenie transakcie sumu zodpovedajúcu predajnej

cene zaplatenej veľkoobchodníkmi alebo maloobchodníkmi za jeho tovar, zníženú o hodnotu týchto
kupónov. Preto podľa smernice pre zdaniteľnú sumu zvykol byť použitý výpočet zdaniteľnej DPH
výrobcovi, ako daňovému poplatníkovi, prevyšujúci sumu ním konečne získanú.

29. - 30. ... Následne, zdaniteľná suma priradená výrobcovi ako zdaniteľnej osobe, musí byť suma

zodpovedajúca cene, za ktorú on predáva tovar veľkoobchodníkom alebo maloobchodníkom, znížená o
hodnotu týchto kupónov. Táto interpretácia je potvrdená § 11 (C) (1) šiestej smernice, ktorá aby zaistila
neutralitu pozície zdaniteľnej osoby zabezpečuje, že v prípade zrušenia, odmietnutia alebo úplného
alebo čiastočného nezaplatenia, alebo keď sa uskutočňuje zníženie ceny po dodávke, je zdaniteľná
suma znížená podľa podmienok stanovených členskými štátmi.

31. Je pravdou, že toto ustanovenie odkazuje na bežný prípad zmluvných vzťahov uzavretých priamo
medzi dvoma zmluvnými stranami, ktoré sú následne zmenené. Skutočnosťou však zostáva, že
toto ustanovenie je vyjadrením zásady zdôraznenej vyššie, že postavenie zdaniteľných osôb musí
byť neutrálne .Z tohto ustanovenia preto vyplýva, že na to, aby sa zaistilo dodržiavanie zásady

neutrality, je potrebné pri výpočte základu dane zohľadniť situácie, keď zdaniteľná osoba, ktorá nemá
zmluvný vzťah s konečným spotrebiteľom, ale je prvým článkom v reťazi transakcií, ktoré končia
u konečného spotrebiteľa, poskytuje zľavu spotrebiteľovi prostredníctvom maloobchodníkov alebo
priamym vyrovnaním hodnoty kupónov. Inak by daňové úrady mohli prijať cez DPH sumu väčšiu než tú,
ktorá je skutočne uhradená konečným spotrebiteľom na účet zdaniteľnej osoby.“

69. V zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Komisia vs. Nemecko, C-427/98 zo
dňa 20. septembra 2001 platí, že „ak je konečný spotrebiteľ obchodníkom oprávneným na odpočítanie
dane, ktorý používa tovar vo svojom podnikaní, nadmernému odpočtu vyplývajúcemu z následného
vrátenia poukážky sa možno vyhnúť úpravou odpočtu dane na vstupe vykonanou vo vzťahu k tomuto

konečnému spotrebiteľovi v súlade s článkom 20 ods. 1 písm. b) Šiestej smernice, ktorý ustanovuje, že
vprípadezmenyokolnostívýznamnýchpriurčenívýškyodpočítanejdanepopodanídaňovéhopriznania
sa vykoná oprava pôvodne odpočítanej dane.“

70. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci Boehringer Ingelheim Pharma GmbH & Co. KG,

C-462/16 zo dňa 11. júla 2017 rozhodol nasledovne: „Vzhľadom na zásady definované Súdnym dvorom
Európskej únie v rozsudku z 24. októbra 1996, Elida Gibbs (C-317/94, EU:C:1996:400, body 28 a
31), v súvislosti s určením zdaniteľného základu na účely dane z pridanej hodnoty a s ohľadom na
zásadu rovnosti zaobchádzania vyplývajúcu z práva Únie sa článok 90 ods. 1 smernice Rady 2006/112/
ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty má vykladať v tom zmysle,

že zľava poskytnutá podľa vnútroštátneho zákona farmaceutickým podnikom súkromnej zdravotnej
poisťovni má v zmysle uvedeného článku za následok zníženie zdaniteľného základu v prospech tohto
farmaceutického podniku, pokiaľ sa dodávky farmaceutických výrobkov uskutočňujú prostredníctvom
veľkoobchodníkov v prospech lekární, ktoré tieto dodávky uskutočňujú v prospech osôb so súkromným
zdravotnýmpoistením,pričomsúkromnézdravotnépoisťovnepreplácajúsvojimpoistencomkúpnucenu

farmaceutických výrobkov.“

71. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa opravy odpočítanej dane v zmysle § 53 ods. 1 zákona
o DPH z dôvodu poskytnutia nepriamych zliav spoločnosťou HP EUROPE BV, Amsterdam žalobcovipoukázaním bezhotovostnej platby vo výške 126 050,54 eur dňa 06. februára 2018, s týmito sa správny
súd nestotožnil. V danom prípade správca dane a následne aj žalovaný správne vyhodnotili povahu
uvedenej platby poukázanej žalobcovi spoločnosťou HP EUROPE BV, Amsterdam ako poskytnutie

tzv. nepriamej zľavy, ktorú neposkytuje priamo predajca tovaru, ale nepriamo jeho výrobca, pričom aj
samotný žalobca v priebehu konania danú platbu označoval ako poskytnutie nepriamej zľavy a konateľ
žalobcu uviedol, že uvedená spoločnosť takýmto spôsobom poskytuje žalobcovi ako partnerovi HP
za určité obdobie množstevný rabat na základe rámcovej zmluvy. S poukazom na citovanú judikatúru
súdneho dvora sú členské štáty v prípade poskytnutia zľavy konečnému zákazníkovi po vzniku daňovej

povinnosti povinné umožniť platiteľovi dane z pridanej hodnoty opravu základu dane, a to aj vtedy, ak
výrobca poskytne zľavu konečnému zákazníkovi, s ktorým nemá priamy obchodný vzťah. Správny súd
preto nemohol prihliadnuť na námietku žalobcu, že poskytovateľ bonusu z Holandska nemá možnosť
uplatniť si zníženie plnenia z dôvodu nepriamej zľavy, v čoho dôsledku malo podľa názoru žalobcu dôjsť
k porušeniu zásady neutrality dane z pridanej hodnoty. Žalobca bol teda s poukazom na ustanovenie §
53 ods. 1 zákona o DPH povinný opraviť odpočítanú daň (aj keď neprijal doklad o oprave základu dane

od spoločnosti HP EUROPE BV, Amsterdam), a to v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 30 dní odo
dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH, t. j. v zdaňovacom období marec 2018.

72. V súvislosti s poskytnutím nepriamych zliav od spoločnosti HP International Sarl, Geneva,
Švajčiarsko v sume 67 219,01 eur správny súd naopak nesúhlasí s uplatnením rovnakej argumentácie

žalovaného ako v prípade holandskej spoločnosti, keďže ustanovenie § 53 ods. 1 zákona o DPH možno
s poukazom na § 25 ods. 1 zákona o DPH aplikovať iba v prípade dodania tovaru alebo služby a
nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, avšak nie v prípade dovozu tovaru z tretieho
štátu, ktorým je v danom prípade Švajčiarsko. Napriek tomu sa správny súd stotožňuje s názorom
správcu dane a žalovaného, že žalobca v danom prípade pochybil, keď vystavil faktúru č. 4180000002

zo dňa 19. marca 2018 a faktúru č. 4180000003 zo dňa 23. marca 2018 pre odberateľa HP International
Sarl, Geneva, Švajčiarsko a na ich základe si uplatnil oslobodenie od dane za vývoz služieb, resp.
dodanie oslobodené od dane, keďže v skutočnosti došlo k poskytnutiu nepriamych zliav žalobcovi
zo strany spoločnosti HP International Sarl, Geneva, Švajčiarsko.

73. S poukazom na uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby,
a preto ju s poukazom na § 190 SSP zamietol.

74. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal

právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnoodžalobcuspravodlivo
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

75. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.