Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724203785
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8724203785.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPopradsudcomJUDr.FrantiškomZelenýmvprávnejvecižalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XXX/X, D., práv. zast. JUDr. Milan Kuzma, advokát, Floriánska 16, Košice, IČO:
45006024, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, Štúrova 2, mestská časť Staré mesto, IČO: 00166481, v konaní o zaplatenie
3.102,68 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2931,81,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy

2931,81,- eur odo dňa 05.09.2024 do zaplatenia.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89 % s tým, že o výške nároku
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí .

o d ô v o d n e n i e :

E.:B.:F.:XXXX:XXXXXXXXXX.X

12C/67/2024 - 87
IČS: 8724203785
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.9. 2024 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť
mu 3 102,68,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,25 % ročne z uvedenej sumy odo dňa
5.9.2024 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil trovy konania. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým,
že Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, odboru kriminálnej
polície ČVS:ORP-899/l-VYS-PP-2019 zo dňa 25.05.2020 mu bolo vznesené obvinenie za prečin

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.
Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/6/2021 zo dňa 24.06.2021 bol uznaný za vinného
zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Voči vyššie uvedenému rozsudku
podal odvolanie, na podklade ktorého Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 10To/24/2021 zo
dňa 29.12.2021 zrušil vyššie uvedený rozsudok okresného súdu. Rozsudkom Okresného súdu Poprad
sp. zn. 8T/6/2021 z 20.05.2022 bol podľa § 285 písm. b) oslobodený spod obžaloby. Voči vyššie

uvedenému rozsudku podal prokurátor odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 10To/36/2022 zo dňa 30.11.2022 podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuté. Dňa 30.04.2024 podal
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalejiba ako „GP SR"), v ktorej žiadal náhradu škody vo výške 3.102,58 Eur titulom úhrady trov právneho
zastúpenia v trestnom konaní. Dňa 05.09.2024 mu bol doručený list GP SR, ktorá mu oznámila, že
uplatnený nárok nebude ani čiastočne uspokojený. Týmto je splnená podmienka na podanie žaloby

podľa § 16 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci. Trvá na tom, že jeho
nárok je opodstatnený. GP SR nárok neuspokojila s odôvodnením, že voči nezákonnému rozhodnutiu
- uzneseniu o vznesení obvinenia nepodal sťažnosť, čo predstavuje v zmysle § 6 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. podmienku priznania práva na náhradu škody. GP SR okrem zákonného ustanovenia
poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/78/2022 z 30.03.2023,

v ktorom najvyšší súd odmietol dovolanie žalobcu, ktorému nebol priznaný nárok na náhradu škody pre
nezákonné trestné stíhanie z dôvodu, že tento nepodal proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť.
Poukázal na judikát veľkého senátu R 58/2022, ktorého právna veta znie: „Splnenie podmienky podať
riadny opravný prostriedok v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov sa nevyžaduje, ak bol žalobca
spod obžaloby v trestnom konaní oslobodený." Právna veta uvedeného judikátu celkom jednoznačne

deklaruje, že pre priznanie nároku na náhradu škody pre nezákonné trestné stíhanie, sa nevyžaduje
podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia. V odôvodnení rozsudku najvyšší súd uvádza:
„Pokiaľ sa vychádza z premisy, že rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení
obvinenia pre nezákonnosť má tiež oslobodenie spod obžaloby a skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu
rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie na tom nič nemení a súčasne platí, že podstata nároku

na náhradu škody sa v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom
konaníprizačatítrestnéhostíhania,alenasamotnývýsledoktrestnéhokonania(sp.zn.3Cdo/194/2010).
Potom rozširujúcim výkladom možno dospieť k záveru, že zrušenie rozhodnutia (uznesenia o vznesení
obvinenia) sa stáva bezpredmetným a nadbytočným v prípadoch, v ktorých rozhodujúcim meradlom
opodstatnenosti splnenia tejto podmienky je neskorší výsledok trestného konania. Takéto hodnotenie

veci potom legitimizuje právny názor, že právo na náhradu škody možno priznať aj vtedy, ak poškodený
nesplnil podmienku vyžadovanú ustanovením § 6 ods. 2 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. a nepodal
proti uzneseniu o vznesení obvinenia riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov (sťažnosť
podľa Trestného poriadku), nakoľko je namieste vychádzať z extenzívneho výkladu ustanovenia § 6
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. vo všetkých tých prípadoch, ktoré boli zahrnuté do ustanovenia § 6

ods. 1 prostredníctvom extenzívneho výkladu (jedná sa o prípady, ktoré sú posudzované z pohľadu
výsledku trestného konania). Za relevantné považuje, že priznanie náhrady škody v týchto konaniach nie
je podmienené neúspešnosťou podanej sťažnosti proti rozhodnutiu (uznesenie o vznesení obvinenia),
ktoré sa neskôr stalo nezákonným a ďalej to, že v prípade, keď prokurátor podal obžalobu, dal tým
najavo svoje presvedčenie o dôvodnosti a zákonnosti začatého trestného stíhania, preto je možné

vychádzať z predpokladu, že obvineného sťažnosť by bola neúspešná (aj keby ju podal). Pravidlo
vyčerpania procesných opravných prostriedkov vyžaduje, aby poškodený riadne využil tie prostriedky
nápravy, ktoré sú dostupné a dostatočné k dosiahnutiu nápravy tvrdených porušení, pričom poškodený
(žalobca) nie je povinný využiť opravné prostriedky, ktoré sú nedostatočné a neefektívne (rozsudok
ESĽPz8.apríla2004voveciASSANIDZEprotiGruzínsku).Nezákonnosťtrestnéhostíhaniajespravidla

konštatovaná až jeho právoplatným zastavením alebo oslobodením spod obžaloby, k čomu dochádza
zvyčajne po rade procesných úkonov, vrátane dokazovania, preto nie je možné od poškodeného žalobcu
rozumne požadovať, aby namietal nedôvodnosť a v dôsledku toho i nezákonnosť trestného stíhania už
na jeho začiatku. Keďže podstata nároku na náhradu škody v týchto prípadoch sa neviaže na správnosť
postupu orgánov činných v trestnom konaní, ale len na samotný výsledok trestného stíhania, ktorým je v

týchto analogických veciach oslobodzujúci rozsudok, striktná požiadavka na vyčerpaní tohto opravného
prostriedku je prepiatym formalizmom, zakladajúcim porušenie práva na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a ktorý v týchto prípadoch znamená popretie účelu a
zmyslu zákona, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola
odčinená (sp. zn. 4MCdo/15/2009)." Opodstatnenosť (zákonnosť) trestného stíhania sa posudzuje až

vzhľadom na finálny výsledok trestného konania, právoplatný rozsudok trestného súdu. Nie je preto od
poškodeného (obvineného) spravodlivé požadovať, aby podal na samom počiatku trestného konania
opravný prostriedok (sťažnosť) voči uzneseniu o vznesení obvinenia, keď týmto procesným úkonom
sa iba otvára priestor na vykonávanie dokazovania, ktorým sa následne preukáže vina alebo nevina
obvineného. V takejto situácii nepredstavuje sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia efektívny

prostriedok nápravy, a preto jej nepodanie nemožno považovať za prekážku uplatnenia práva v zmysle
§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.
K rozsudku NS SR sp. zn. 7Cdo/78/2022 z 30.03.2023 na ktorý poukázala Generálna prokuratúra
SR uviedol, že v prejednávanom prípade najvyšší súd dospel k záveru, že v konkrétnej trestnej vecižalobcu by sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola účinným prostriedok nápravy. V tomto
prípade bol žalobca spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že v čase spáchania skutku viedol motorové
vozidlo, hoci mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, avšak na žiadosť žalobcu bola

vykonateľnosť rozhodnutia o uložení zákazu činnosti v čase vedenia motorového vozidla odložená.
Žalobca mal tak v tejto veci v rukách „oslobodzujúci argument" už pri vznesení obvinenia, a tak najvyšší
súd konštatoval, že v danom prípade, by bola sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia s veľkou
pravdepodobnosťou úspešná. Totožný záver však v žiadnom prípade nemožno aplikovať aj na jeho
prípad. Bol obvinený z prečinu ublíženia na zdraví v súbehu s prečinom výtržníctva, pričom až po

vykonaní pomerne rozsiahleho dokazovania sa mu podarilo preukázať, že konal v nutnej obrane. Z
uvedených dôvodov má za to, že nepodanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia nie je
prekážkou uplatnenia jeho práva. Dňa 06.11.2020 obhajobu v trestnom konaní splnomocnil advokáta
JUDr. Milana Kuzmu. G. H. D. mu doručil vyúčtovanie na sumu 3.102,68 Eur s DPH. K odôvodnenosti
trestného stíhania žalobcu poukázal na právny názor Ústavného súdu SR vyjadrený v náleze sp. zn.
I. ÚS 540/2016, bod 27, o.i. na to, že pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu

činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné
podozrenie, ale to, čí sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ak sa trestné stíhanie konkrétnej
osoby skončilo vydaním oslobodzujúceho rozsudku bez ohľadu na dôvod, pre ktorý sa tak stalo (v
danom prípade táto situácia nastala z dôvodu, že prokurátor ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2
Trestného poriadku), uznesenie, ktorým bolo obvinenému vznesené obvinenie, je potrebné považovať

za takýchto okolností vždy za nezákonné a zasahujúce do základných práv jednotlivca. Prípad, na
ktorý odkazuje žalovaná, sa odlišuje od prejednávaného prípadu v podstatných okolnostiach. Žalobca v
rozsudku NS SR sp. zn. 7Cdo/78/2022 disponoval už pri vznesení obvinenia argumentom, ktorý by ho
s vysokou pravdepodobnosťou zbavil obvinenia už v počiatočnej fáze trestného konania. Uvedené však
neplatí v prejednávanom prípade. Ako správne uvádza žalovaná na strane 2 svojho vyjadrenia: „až po

vrátení veci odvolacím súdom sa Okresný súd Poprad stotožnil s odôvodnením uznesenia odvolacieho
súdu ohľadne skutočností vylucujucich protiprávnosť trestného činu a pripustil, že obžalovaný (žalobca)
konal v nutnej obrane." Už skutočnosť, že prokurátor podal obžalobu, ktorú okresný súd prijal, následne
ho nepravoplatne odsúdil, prokurátor podal odvolanie a až po vrátení veci odvolacím súdom bol
neprávoplatneoslobodenývporadídruhýmrozsudkomokresnéhosúdupreukazuje,žeargumenty,ktoré

by mohol predniesť v sťažnosti, by na zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia nepostačovali. Tie
totiž nestačili ani na to, aby bol v konaní pred súdom oslobodený už v prvom rozsudku. Sťaznosť
proti uzneseniu o vznesení obvinenia preto v tomto prípade a v intenciách judikátu R 58/2022 nemožno
považovať za účinný prostriedok nápravy, ktorým by bolo možné podmieňovať uplatnenie nároku na
náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Skutočnosť, že v rámci preštudovania vyšetrovacieho

spisu uviedol, že ľutuje svoje konanie a má záujem vec riešiť návrhom na dohodu o vine a treste,
považuje za irelevantnú. Toto vyjadrenie uviedol len v snahe nebyť vystavený ďalším úkonom trestného
konania, najmä zdĺhavému procesu súdneho konania s neistým výsledok. Toto vyjadrenie uviedol bez
prítomnosti obhajcu, ktorý by ho poučil o jeho následkoch, ako aj o aktuálnej dôkaznej situácii.

2.Na preukázanie svojich tvrdení predložil uznesenie o vznesení obvinenia z 25.05.2020, rozsudok
Okresného súdu Poprad zo dňa 24.06.2021, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.12.2021,
rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 20.05.2022, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa
30.11.2022, plnomocenstvo zo dňa 06.11.2020, vyúčtovanie, faktúru FV240007, doklad o úhrade,
žiadosť o predbežné prejednanie nároku, list GP SR z 05.09.2024, doklad o registrácii za platcu DPH,

technický preukaz a pripojil sa k návrhu protistrany na pripojenie trestného spisu OS Poprad 8T/6/2021.

3.Na pojednávaní zotrval na skutkových tvrdeniach a právnom odôvodnení nároku. V čase prípravného
konania do oboznámení sa s obsahom trestného spisu nemal obhajcu v trestnom konaní, a preto
sa vyjadril tak, ako sa vyjadril, že má záujem uzavrieť dohodu o vine a treste. Svoje argumenty

týkajúce sa nutnej obrany predniesol už v rámci svojho výsluchu po vznesení obvinenia dňa 07.07.2020.
Na skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že konal v nutnej obrane poukazoval na strane 5 zápisnice
posledný odsek. Zápisnica je súčasťou pripojeného trestného spisu. Rovnako ich vzniesol na
hlavnom pojednávaní. Podaná sťažnosť by bola celkom zjavne neúspešná vzhľadom na to, že ako
obvinený predniesol svoje obhajobné argumenty do zápisnice o svojom výsluchu po vznesení obvinenia,

prokurátor sa s týmito argumentmi evidentne nestotožnil, nezrušil obvinenie v rámci svojich dozorových
opatrení ex offo, následne podal obžalobu. Žalobca bol prvostupňovým súdom aj odsúdený, rozsudok
bol následne zrušený odvolacím súdom a až po zrušení rozsudku a vrátení veci bol spod obžaloby
oslobodený. Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť by nemala žiaden účinok.4.Žalovanývosvojichpísomnýchvyjadreniachžiadalžalobuzamietnuť.Uznesenieovzneseníobvinenia

nemožno v danom prípade automaticky považovať za nezákonné len z dôvodu, že v čase jeho vydania
existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila ( nález
ÚS SR - II. ÚS 163/13 - 50 zo dňa 13.11.2013); v danom prípade až v súdnom konaní, a to až po vrátení
veci odvolacím súdom, sa ustálil skutkový a právny stav veci, ktorý súd vyhodnotil v prospech žalobcu.

5.Samotné uznesenie o vznesení obvinenia ani úkony prípravného trestného konania nemohli byť
nezákonné, ak súd (v trestnom konaní) prijal obžalobu a to bez ohľadu na konečné rozhodnutie súdu v
trestnom konaní. Trestné stíhanie voči žalobcovi bolo vedené legitímne, v súlade s legitímnym záujmom
štátu na vedení trestného stíhania, pretože tu bolo v danom momente dôvodné podozrenie zo spáchania
trestného činu. Žalobcovi bolo uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v

Poprade, odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-899/1-VYS-PP-2019 zo dňa 25.05.2020 vznesené
obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona na
tom skutkovom základe, ako je uvedený v tomto uznesení. Dňa 21.10.2020 došlo k zmene právnej
kvalifikácie skutku s tým, že skutok sa ďalej právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/

Trestného zákona. V prípade trestného konania vedeného proti žalobcovi súd nielen prijal obžalobu
prokurátora, ale aj rozsudkom číslo konania 8T/6/2021-347 zo dňa 24.06.2021 uznal žalobcu vinným zo
spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedený v
tomto rozsudku. Až po vrátení veci odvolacím súdom sa Okresný súd Poprad stotožnil s odôvodnením

uznesenia odvolacieho súdu ohľadne skutočností vylučujúcich protiprávnosť trestného činu a pripustil,
že obžalovaný (žalobca) konal v nutnej obrane. Až po tomto Okresný súd Poprad rozsudkom číslo
konania 8T/6/2021-433 zo dňa 20.05.2022 žalobcu podľa § 285 písm. b) oslobodil spod obžaloby,
pretože skutok nie je trestným činom. Oslobodzujúci rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Prešove
číslo konania 10To/36/2022-461 zo dňa 30.11.2022. Zákonodarca pre vznesenie obvinenia nevyžaduje

takú mieru istoty, ktorú vyžaduje pre postavenie obvineného pred súd a už vôbec nie takú mieru istoty,
ktorú vyžaduje pre uznanie viny obžalovaného súdom. Presvedčenie o dôvodnosti podozrenia nie je
týmto totožné s presvedčením o vine, a preto k vzneseniu obvinenia stačí dostatočne zdôvodnená
pravdepodobnosť, že určitá osoba spáchala trestný čin. Citoval ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z.: „Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu. “Uznesenie o vznesení obvinenia nemožno považovať za nezákonné len z
dôvodu, že obvinený nebol právoplatne odsúdený.

6.Zásady trestného konania boli dodržané, zistené okolnosti nasvedčovali tomu, že bol spáchaný
trestný čin a že na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že tento čin bol
spáchanýurčitouosobou,pričompreukázanievinyobžalovanémujeažvecoudokazovaniapredsúdom.
Uznesenie o vznesení obvinenia podľa platného práva nepredpokladá istotu, že sa skutok stal, že je
trestným činom s istotou, že ho skutočne spáchal podozrivý. Uznesenie o vznesení obvinenia preto

nie je nezákonným len z dôvodu, že sa nepotvrdila v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o
spáchaní trestného činu. Žalobca, po zákonnom poučení, nepodal opravný prostriedok (sťažnosť) proti
uzneseniu o vznesení obvinenia ČVS:ORP-899/1-VYS-PP-2019 z 25.05.2020, ktoré mu bolo doručené
28.05.2020 a tým nespochybnil zákonnosť vydaného rozhodnutia za účelom predídenia nezákonnému
stavu a vznikom prípadnej škody (uplatnenie zásady všeobecnej prevencie § 415 Občianskeho

zákonníka). Neuplatnenie riadneho opravného prostriedku (ex lege) v zmysle ust. § 6 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z. vylučuje uplatnenie nároku na náhradu škody v rámci trestného konania bez ohľadu na
jeho výsledok. Tu odkázal na rozhodnutie súdnej autority a to rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republikysp.zn.7Cdo/78/2022zodňa30.03.2023,vodôvodneníktoréhosúduviedol:„§6ods.2zákona
č. 514/2003 Z. z. možno vykladať tak, že ten voči komu bolo vydané nezákonné rozhodnutie je povinný

sa domáhať nápravy jeho zrušením alebo zmenou formou opravného prostriedku, aby vyčerpal zákonnú
možnosť nápravy a ak následne nie je nezákonnosť odstránená, resp. nedôjde k zmene alebo zrušeniu
nezákonného rozhodnutia, môže požadovať náhradu škody, ktorá mu v dôsledku toho vznikla. Ak si je
vedomý skutočnosti, ktoré by mohli prispieť k odstráneniu nezákonného postupu a neuvedie ich, sámsa podieľa na vzniku škody, ku ktorej by ani nemuselo dôjsť. Zákonodarca týmto ustanovením neupiera
ústavné právo poškodeného na náhradu škody, len sa ním snaží o vyčerpanie všetkých možnosti
nápravy tak, aby nedochádzalo ku zbytočným škodám spôsobeným nezákonným rozhodnutím, pričom

pravdepodobne sleduje § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý je povinný počínať si tak,
aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“ Pokiaľ si žalobca
bol vedomý tej skutočnosti, že konal v nutnej obrane, mohol a mal (z hľadiska splnenia zákonných
podmienok pre uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.)
túto skutočnosť aktívne namietať už v priebehu prípravného trestného konania a to v prvom rade

podaním riadneho opravného prostriedku proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Žalobca nielen že
nepodal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ale dokonca naopak, v procesnom postavení
obvineného, pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 26.08.2020 uviedol, že ľutuje svoje konanie a
mal záujem vec riešiť návrhom na dohodu o vine a treste. Prípad žalobcu nie je možné kvalifikovať
ako prípad hodný osobitného zreteľa, teda ako jedinú zákonnú výnimku zo splnenia povinnosti podania
riadneho opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu. K otázke výkladu pojmu „prípad

hodný osobitného zreteľa" sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v odôvodnení rozsudku
sp. zn. 7Cdo/78/2022 zo dňa 30.03.2023 uviedol: „To, čo treba chápať pod pojmom "prípady hodné
osobitného zreteľa", ponechal v každej konkrétnej veci na posúdenie orgánu, ktorý rozhoduje o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vo všeobecnosti však možno ustáliť, že
by malo ísť o prípady, keď nepodanie riadneho opravného prostriedku bolo spôsobené skutkovým alebo

právnym stavom, ktorý vylučoval alebo znemožňoval jeho podanie. Malo by ísť o okolnosti na strane
účastníka (napr. náhla nevyhnutná hospitalizácia v zdravotníckom zariadení, obmedzenie alebo strata
procesnej spôsobilosti a pod.) alebo na strane orgánu, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal (nesprávne
poučenie o možnosti podania opravného prostriedku, diskriminácia a pod.) (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/171/2009 zo dňa 29. apríla 2010).“ Absencia mechanizmu

náhrady trov obhajoby osobe, ktorá bola oslobodená spod obžaloby v platnej legislatíve, nemôže byť
obchádzaná uplatňovaním nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca v
tomto konaní, v ktorom si uplatňuje voči štátu nárok na náhradu škody, účelovým spôsobom relativizuje
svoje konanie a vlastný postoj v prípravnom trestnom konaní, poukazovaním na neprítomnosť obhajcu
a novým účelovým tvrdením, že vôľu uzavrieť s prokurátorom dohodu o vine a treste prejavil len

„v snahe nebyť vystavený ďalším úkonom trestného konania, najmä zdĺhavému procesu súdneho
konania s neistým výsledkom". Pokiaľ by súd pripustil argumentáciu žalobcu, uvedenú vo vyjadrení
zo dňa 13.01.2025, podľa názoru žalovanej účelovú a založenú už na znalosti konečného výsledku
trestného konania, potom by zákonodarcom určená podmienka podať proti nezákonnému rozhodnutiu
riadnyopravnýprostriedokpodľaosobitnýchpredpisov,akonevyhnutnýpredpokladúčinnéhouplatnenia

práva na náhradu škody voči štátu (...Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak ... ), mohla
byť v prípravnom trestnom konaní vlastne vždy relativizovaná subjektívnym posúdením a pocitom
obvineného, či podanie opravného prostriedku (sťažnosti) proti uzneseniu o vzneseniu obvinenia pre
neho „má význam". S uvedeným sa nemožno stotožniť. Pokiaľ výsledkom trestného konania bolo
oslobodenie obžalovaného z dôvodu, že obžalovaný (žalobca) konal v nutnej obrane, potom samotná

okolnosť,žesabránilprotiútokuinejosoby,muselabyťžalobcoviznámaodzačiatku,tedaužvmomente
vznesenia obvinenia voči jeho osobe. Dôležitosť tejto okolnosti pre právne posúdenie konania osoby v
trestnom konaní, je pritom známa aj laikovi (neprávnikovi), resp. každej osobe s primeraným právnym
povedomím, akou osoba žalobcu bez pochybností je. V prípade žalobcu nešlo o podmienku uplatnenia
zložitej právnej konštrukcie, vyžadujúcej náročnú a odborne náročnú právnu analýzu, ale o podanie

sťažnosti proti vzneseniu obvinenia, v ktorej by poukázal na okolnosti nasvedčujúce tomu, že on sa
len bránil útoku inej osoby. Zo strany OČTK, po prípadnom podaní opravného prostriedku s uvedeným
obsahom, by bolo nevyhnutné sa týmito okolnosťami spáchania skutku dôslednejšie zaoberať v rámci
rozhodovania o podanej sťažnosti. Pokiaľ žalobca v konaní o náhradu škody argumentuje, resp. tvrdí,
že jeho sťažnosti by celkom zrejme nebolo vyhovené, je podľa názoru žalovanej výslovne hypotetický

a nijako nepodložený. Prípad žalobcu nie je možné kvalifikovať ani ako prípad hodný osobitného
zreteľa, teda ako jedinú zákonnú výnimku zo zákonom určenej podmienky pre priznanie nároku na
náhradu škody, ktorou je podanie riadneho opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu. Ako
prípad hodný osobitného zreteľa nemožno posúdiť subjektívne vyhodnotenie žalobcu, či argumenty proti
uzneseniu o vznesení obvinenia, ktorými disponuje, sú alebo nie sú spôsobilé zbaviť ho obvinenia už v

počiatočnej fáze trestného stíhania. Posúdenie dôvodnosti týchto argumentov patrí orgánom príslušným
na rozhodovanie o sťažnosti.7.Na preukázanie svojich tvrdení navrhol pripojiť spis Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/6/2021.

8.Žalovaný na pojednávaní zotrval na tom, že zo strany žalobcu nebola splnená podmienka určená
zákonodarcom v § 6 ods.2 zák. č. 514/2003. S argumentáciou žalobcu založenou na absolútnom
výklade resp. max. extenzívnom výklade rozhodnutia veľkého senátu NS R58/2022 sa nestotožnil. Má
za to, že tak, ako je uvedené v odôvodnení neskoršieho rozsudku NS SR sp. zn. 7Cdo/78/2022 zo dňa
30.3.2023, je zo strany súdu v konaní o náhrade škody vždy potrebné skúmať, či sú na strane žalobcu

dané prípady hodné osobitného zreteľa, a teda, či sa jedná o prípad osobitného zreteľa, pokiaľ žalobca
v trestnom konaní nepodal riadny opravný prostriedok proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Žalobca
tieto okolnosti na svojej strane doposiaľ nijakým spôsobom nepreukázal a s jeho argumentáciou, že
ani preukazovať ich nemusí, sa žalovaná nestotožňuje. V konkrétnom prípade žalovaná zdôrazňuje
práve opačné aktívne konanie zo strany žalobcu, ktorý sa na konci prípravného konania k spáchaniu
skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, priznával, a sám aktívne navrhoval začatie konania po dohode

o vine a treste s prokurátorom. Toto je jedna z okolností, ktorú žalovaná označuje za podstatnú pre
rozhodovanie súdu o tom, či na strane žalobcu boli dané okolnosti hodné osobitného zreteľa a či
možno jeho prípad zahrnúť do zákonodarcom vymedzenej výnimky z povinností podať riadny opravný
prostriedok podľa § 6 ods.2 zák. č. 214/2003.Z hľadiska výšky žalobcom uplatnenej náhrady škody
z opatrnosti poukázal na skutočnosť, že verejné zasadnutie na OS Poprad dňa 30.11.2022 sa v tento

deň nekonalo, a preto osobitne namieta časti nároku uplatnenej žalobcom z titulu cestovných nákladov,
a nároku za stratu času za účasť na tomto verejnom zasadnutí. Pokiaľ právny zástupca žalobcu tvrdí, že
už dňa 07.07.2020 žalobca v procesnom postavení obvineného v trestnom konaní uvádzal do zápisnice
o výsluchu obvineného okolnosti, ktoré nasvedčovali tomu, že by mohlo ísť o okolnosti vylučujúce
protiprávnosťjehokonania,ničmunebránilopresnetútoargumentáciuuviesťvsťažnostiprotiuzneseniu

o vznesení obvinenia, ktorú v zákonnej lehote podať mohol a mal, pretože o týchto okolnostiach
mal vedomosť. Ak došlo ku korekcii skutkovej vety uvedenej vo vznesení obvinenia v skutkovej vety
uvedenej v obžalobe, tak túto korekciu vykonal pri podávaní obžaloby dozorujúci prokurátor v trestnom
konaní zákonným spôsobom a to tak, že bola v celom rozsahu zachovaná totožnosť skutku z hľadiska
konania obvineného a jeho následku, ktorým bolo ublíženie na zdraví poškodenému I.. Dozorujúci

prokurátor v skutkovej vete v obžalobe uviedol všetky skutočnosti podstatné z hľadiska zachovania
totožnosti skutku, pre ktorý bolo vznesené obvinenie žalobcovi, pričom uviedol všetky tie skutočnosti,
ktoré boli v čase podania obžaloby preukázané nesporne, teda bez rozporov v tvrdeniach obvineného
a poškodeného.
9.Súdnazákladevykonanéhodokazovania,oboznámenímlistinnýchdôkazovatouzneseniaovznesení

obvinenia z 25.05.2020, rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 24.06.2021, uznesenia Krajského
súdu v Prešove zo dňa 29.12.2021, rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 20.05.2022, uznesenia
Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.11.2022, plnomocenstva zo dňa 06.11.2020, vyúčtovania, faktúry
FV240007, dokladu o úhrade, žiadosti o predbežné prejednanie nároku, listu GP SR z 05.09.2024,
dokladu o registrácii za platcu DPH, technického preukazu, pripojeného spisu OS Poprad sp. zn.

8T/6/2021 zistil nasledovný skutkový stav :

10.Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, odboru kriminálnej
polície ČVS:ORP-899/l-VYS-PP-2019 zo dňa 25.05.2020 žalobcovi bolo vznesené obvinenie za prečin

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Na tom skutkovom základe,
že dňa 05.12.2019 v presne nezistenej dobe do 18.38 hod. na peróne nástupištia ozubnicovej železnice
na zastávke Tatranský Lieskovec na Tatranskej Štrbe, okres Poprad spôsobil zranenia poškodenému
H. I. z Veľkých Ozoroviec a to tým spôsobom, že po vzájomnej slovnej výmene poškodený H. I. sa
rozbehol smerom k obvinenému A. B., s tým, že sa pravou rukou zaťatou v päsť zahnal na obvineného,

kde ho trafil päsťou do oblasti za ľavým uchom, následne sa obvinený zohol a pravou nohou podkopol
poškodeného H. I., načo tento spadol na zem, kde na zemi bol napadaný sneh, po chvíli sa postavil a
opäť sa rozbehol smerom k obvinenému A. B., kde tento sa prikrčil a tak ho H. I. svojou ľavou rukou
chytil za bundu spredu na hrudi a pravou rukou ho udrel viackrát do ramena, načo sa obvinený A. B.
zahnal pravou rukou zovretou v päsť a poškodeného H. I. trafil do oblasti tváre, asi čela, jeden krát,

načo tento ostal ležať na snehu, čím takto obvinený A. B. spôsobil poškodenému pomliaždenie mäkkých
tkanív v pravej okoloočnej oblasti s krvnou podliatinou, pomliaždenie dolnej pery vpravo, pomliaždenie
mäkkých tkanív v oblasti sánky vpravo, zlomeninu uhla sánky vpravo s posunutím úlomkov, so zubom č.48 v lomnej štrbine, otvorenú do ústnej dutiny, otras mozgu ľahkého stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice
s dobou liečenia 53 dní.

11.Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/6/2021 zo dňa 24.06.2021 bol žalobca uznaný za
vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona
a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

12.Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 10To/24/2021 zo dňa 29.12.2021 zrušil vyššie uvedený
rozsudok okresného súdu.

13.Ďalším rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/6/2021 - 433 zo dňa 20.05.2022 bol žalobca
podľa § 285 písm. b) Tr. Por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad č.
2 Pv 615/19/7706-39 zo dňa 03.02.2021 , pretože skutok nie je trestným činom. Podľa odôvodnenia

rozhodnutia sa súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením odvolacieho súdu uvedenom v zrušujúcom
uznesení ohľadne uvádzaných skutočností vylučujúcich protiprávnosť trestného činu a pripustil, že
obžalovaný konal v nutnej obrane. Obrana obžalovaného nebola celkom zjavne neprimeraná útoku.
Obrana obžalovaného bola silnejšia ako útok, pritom však nebola celkom zjavne prehnaná.

14.Proti vyššie uvedenému rozsudku podal prokurátor odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 10To/36/2022 zo dňa 30.11.2022 podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuté. Podľa
odôvodnenia rozhodnutia o.i. aj krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný konal v nutnej obrane, ktorá
vylučuje protiprávnosť činu. K odvolacím námietkam prokurátora súd uviedol, že vychádzajú najmä zo

skutočností uvádzaných poškodeným H. I., ktoré však z vyššie uvedených dôvodov za hodnoverné nie
je možné považovať. Na uznanie viny obžalovaného zo spáchania určitého skutku sa podľa zásady
náležitého zistenia skutkového stavu veci vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie ohľadom viny o
jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, a nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné
bezpečne určiť, ktorý z možných variantov skutku zodpovedá skutočnosti, musí súd zvoliť tú, ktorá je

pre obžalovaného priaznivejšia, resp. ak existujú rozpory alebo nedostatočné dôkazy na rozhodnutie o
uznaní viny, musí tieto súd vyhodnotiť v prospech obžalovaného v zmysle zásady in dubio pro reo (v
pochybnostiach v prospech obžalovaného).
15.Podaním zo dňa 29.04.2024 žalobca požiadal Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky o
predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody pri výkone verejnej moci, v ktorej žiadal náhradu

škody vo výške 3.102,58 Eur titulom úhrady trov právneho zastúpenia v trestnom konaní , v ktorom bol
rozsudkom Okresného súdu Poprad T/6/2021 oslobodený spod obžaloby.
16.Listom zo dňa 05.09.2024 doručeným žalobcovi rovnakého dňa mu Generálna prokuratúra
Slovenskejrepublikyoznámila,žeuplatnenýnároknebudeaničiastočneuspokojený,pretoženeosvedčil
zákonom uložené podmienky na uplatnenie náhrady škody. Po zákonnom poučení si nepodal opravný

prostriedok/ sťažnosť/ proti uzneseniu o vznesení obvinenia a tým nespochybnil zákonnosť vydaného
rozhodnutia za účelom predídenia nezákonnému stavu a vzniku prípadnej škody/ uplatnenie zásady
všeobecnej prevencie § 415 O.z. Neuplatnenie riadneho opravného prostriedku vylučuje uplatnenie
nároku na náhradu škody bez ohľadu na jeho výsledok. Predmetná otázka bola vyriešená rozsudkom
NS SR 7Cdo/78/2022.

17.Podľa osvedčenia o evidencii osobného motorového vozidla D. vlastníkom vozidla značky BMW
X3 , výkon 160kw, druh paliva NM je H. D.. Priemerná spotreba paliva nafta predstavuje 7,9 l/100 km.

18.Podľa potvrdenia Daňového úradu Prešov JUDr. Milan Kuzma je platiteľom dane z pridanej

hodnoty.

19.Podľa výpisu z účtu vedeného na meno H. D. tomuto dňa 22.4.2024 bola poukázaná úhrada
3.102,70 eur.

20.Dňa6.11.2020A.B.splnomocniladvokátskukanceláriuJUDr.MiroslavKatunský,JUDr.MilanKuzma
a spol. na zastupovanie vo veci vedenej na OR PZ v Poprade, ČVS:ORP-899/1 za prečin ublíženie anzdraví. Dňa 30.11.2022 sa uskutočnilo verejné zasadnutie senátu Krajského súdu Prešov v odvolaní
prokurátora.

21.Faktúrou zo dňa 9.4.2024 splatnou 23.4.2024 FV 240007 dodávateľ G. H. D. vyúčtoval A. B.
čiastku 3.102,68 eur za poskytnutú právnu pomoc v zmysle vyúčtovania.

Vyčíslenie náhrady trov konania (aj s DPH) Tabuľka č. 1
Číslo spisu advokáta (variab.symbol)
Vec, súd, číslo súdneho spisu
Tar.hodnota EUR
T 100/20
A. B.

Dátum
Úkony
€ (EUR)
06.11.2020

Prevzatie a príprava právneho zastúpenia
73,66
27.11.2020
Nahliadnutie do spisu Poprad
0,00

08.12.2020
Záverečné preštudovanie vyšetrovacieho spisu (9.00 - 9.30) Poprad
73,66
30.12.2020
Žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa

73,66
07.04.2021
Podanie - návrh
38,38
07.05.2021

Účasť na hlavnom pojednávaní (10.00 - 11.30) Poprad
76,75
10.06.2021
Účasť na hlavnom pojednávaní (10.00 -11.20) Poprad
76,75

24.06.2021
Účasť na hlavnom pojednávaní (13.00 -14.25) Poprad
76,75
19.08.2021
Odvolanie

76,75
06.05.2022
Účasť na hlavnom pojednávaní (9.00 - 11.00) Poprad
81,67
20.05.2022

Účasť na hlavnom pojednávaní (10.00 - 11.50) Poprad
81,67
20.05.2022
Podanie - vzdanie sa práva na odvolanie
81,67

12.08.2022
Vyjadrenie k odvolaniu prokurátora
81,67
30.11.2022Účasť na verejnom zasadnutí (9.10 - 9.40) Poprad
81,67

Odmena advokáta spolu (b
52 režijných paušálov, bez DPH)
974,71

4 x režijný paušál

10,62 € (za úkony vykonané od 01.01.2020 do 31.12.20201
42,48

5 x režijný paušál
10,87 € (za úkony vykonané od 01.01.2021 do 31.12.2021)
54,35

5 x režijný paušál
11,63 € (za úkony vykonané od 01.01.2022 do 31.12.2022)
58,15

Odmena advokáta a režijné paušály spolu (bez DPH):
1 129,69

Náhrada cestovného (základná náhrada + spotrebované pohon, hmoty) § 15 pism. a) adv. tarify:

cesta
vykonaná
dňa
popis cesty od - do
km

základná náhrada za 1 km
spotreba litrov na 100 km
cena za liter paliva

27.11.2020

Košice - Poprad a späť
230
0,193 €
7,9
1,026 €

63,032
08.12.2020
Košice - Poprad a späť
230
0,193 €

7,9
1,046 €
63,396
07.05.2021Košice - Poprad a späť
230
0,193 €

7,9
1,175 €
65,740
10.06.2021
Košice - Poprad a späť

230
0,193 €
7,9
1,205 €
66,285
24.06.2021

Košice - Poprad a späť
230
0,193 €
7,9
1,234 €

66,812
06.05.2022
Košice - Poprad a späť
230
0,213 €

7,9
1,797 €
81,641
20.05.2022
Košice - Poprad a späť

230
0,213 €
7,9
1,782 €
81,369

30.11.2022
Košice - Poprad a späť
230
0,213 €
7,9

1,718 €
80,206
Náhrada cestovného za vykonané cesty spolu (zaokrúhlené na celé euro centy)
568,48

Náhrada za stratu času (čas strávený cestou do miesta pojednávania a späť - § 17 adv. tarify):

dátum
dôvod straty času - popis
počet
začat.
polhodín

náhrada aj za začatú polhodinu

27.11.2020
Košice - Poprad a späť6
17,70 €
106,20

08.12.2020
Košice - Poprad a späť
6
17,70 €
106,20

07.05.2021
Košice - Poprad a späť
6
18,12 €
108,72
10.06.2021

Košice - Poprad a späť
6
18,12 €
108,72
24.06.2021

Košice - Poprad a späť
6
18,12 €
108,72
06.05.2022

Košice - Poprad a späť
6
19,38 €
116,28
20.05.2022

Košice - Poprad a späť
6
19,38 €
116,28
30.11.2022

Košice - Poprad a späť
6
19,38 €
116,28

Náhrady stratu času spolu
887,40
Odmena advokáta, výdavky, cestovné a náhrada stratv času sdoIu (bez DPH)
2 585,57 €
plus 20% DPH z celej sumy odmeny advokáta, jeho výdavkov aj náhrad cestovného a aj náhrad straty

času ($ 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. advokátska tarifa v platnom znení)
517,11 €
Odmena advokáta, jeho výdavky, cestovné a náhrady za straty času aj s DPH spolu:
3 102,68 €Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci „Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1,2 uvedeného zákona

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.
(2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu

riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 15 uvedeného zákona
(1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo

rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 4 uvedeného zákona
(4) Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich

mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že
neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len
v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Aksúd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína
príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia

neskôr.

Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. „Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak."

Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. „Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu."
Podľa § 18 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci „súčasťou trov

konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu
za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta".
Podľa § 415 O.z.
Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a
životnom prostredí.

Podľa § 441 O.z.
Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená
výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 12 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

Tarifná odmena advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a v konaní o priestupkoch
(1) Pri obhajobe v trestnom konaní vo veciach, v ktorých súd prvého stupňa rozhoduje na neverejnom
zasadnutí, je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna dvadsaťštvrtina
výpočtového základu.
(2) Pri zastupovaní v konaní o priestupkoch je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby jedna dvadsaťštvrtina výpočtového základu.
(3) Pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica
a) neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu,

b) prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu,
c) prevyšuje desať rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového
základu.
(4) Na zákonné zníženie trestnej sadzby u mladistvých sa neprihliada.
(5) Na zákonné zvýšenie trestnej sadzby u obzvlášť nebezpečných recidivistov pri ukladaní trestu za

viac trestných činov a pri ukladaní trestu podľa osobitného predpisu 2) sa prihliada.
(6) Na zmenu kvalifikácie trestného činu v trestnom konaní v prípade zmiernenia kvalifikácie trestného
činu sa neprihliada.
Podľa § 15 Vyhl č. 655/2004 Z.z.
Advokát má popri nároku na odmenu aj nárok

a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).
Podľa § 17 uvedeného predpisu

(1) Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený
cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny
výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

22.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že

žaloba je čo do základu dôvodná. V konaní nespornou skutočnosťou je to, že žalobcovi bolo v trestnom
konaní vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví, následne aj prečin výtržníctva, prokurátor na
neho podal obžalobu už za prečin ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva podľa príslušných ustanovení
Trestného zákona a v konečnom dôsledku bol spod obžaloby právoplatne oslobodený. Žalobca požiadalžalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v celkovej výške 3102,68,- eur,
predstavujúcej odmenu právneho zástupcu vyplatenú za zastupovanie žalobcu v trestnom konaní,
ktorú riadne odôvodnil. Žalovaný jeho nároku nevyhovel. So zamietavým stanoviskom bol žalobca

oboznámený dňa 5.9.2024.
23.Zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je koncipovaná ako objektívna,
t.j. bez ohľadu na akékoľvek zavinenie, ktorej sa štát nemôže zbaviť. Rozhodujúcim kritériom
zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok konania. Rozhodujúcou skutočnosťou
opodstatnenosti zákonnosti začatia trestného stíhania je nielen to, že v čase vydania uznesenia

o vznesení obvinenia existuje pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou, ktorá
sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila, ale neskorší výsledok tohto trestného stíhania.

24.Zákon č. 514/2003 Z. z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia spod
obžaloby resp. v prípade zastavenia trestného konania, avšak existuje konštantná judikatúra, ktorá

dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú začatím a vedením
trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej a to z úpravy
zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa ust. § 5,6 zákona č. 514/2003 Z.z.
Ten, proti komu bolo trestné stíhanie vedené a bolo zastavené, alebo obžalovaný bol oslobodený
spod obžaloby, má zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia

ako nezákonným rozhodnutím. Podstata nároku na náhradu škody sa v danom prípade neviaže na
nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný
výsledok trestného stíhania.
25.Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré je
skončené oslobodením spod obžaloby, je daný tak ustanovením článku 46 ods. 3 Ústavy SR, ale vo

všeobecnej rovine tiež v článku 1 ods. 1 Ústavy SR. / viď rozsudok KS BB 16Co/1008/2015/.

26.Vychádzajúc z judikátu veľkého senátu R 58/2022, zverejneného v stanoviskách najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 5/2022, ktorého právna veta znie: „Splnenie podmienky podať
riadny opravný prostriedok v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov sa nevyžaduje, ak bol žalobca spod
obžaloby v trestnom konaní oslobodený.", je nedôvodná procesná obrana žalovaného poukazujúca na
nevyužitie žalobcu všetkých riadnych opravných prostriedkov proti rozhodnutiu o vznesení obvinenia/
v danom prípade sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Z akého dôvodu nevyužitie opravného
prostriedku nebráni priznaniu nároku na náhradu škody súdom v súlade s príslušnými ustanoveniami

zákona č. 514/2003 Z.z. z právneho hľadiska je vysvetlené v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 24. októbra 2022 sp. zn. 1VCdo/2/2022), dôvody ktorého si súd v celom rozsahu osvojuje
a uvádza :
„Pokiaľ sa vychádza z premisy, že rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení
obvinenia pre nezákonnosť má tiež oslobodenie spod obžaloby a skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu

rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie na tom nič nemení a súčasne platí, že podstata nároku
na náhradu škody sa v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom
konaníprizačatítrestnéhostíhania,alenasamotnývýsledoktrestnéhokonania(sp.zn.3Cdo/194/2010).
Potom rozširujúcim výkladom možno dospieť k záveru, že zrušenie rozhodnutia (uznesenia o vznesení
obvinenia) sa stáva bezpredmetným a nadbytočným v prípadoch, v ktorých rozhodujúcim meradlom

opodstatnenosti splnenia tejto podmienky je neskorší výsledok trestného konania. Takéto hodnotenie
veci potom legitimizuje právny názor, že právo na náhradu škody možno priznať aj vtedy, ak poškodený
nesplnil podmienku vyžadovanú ustanovením § 6 ods. 2 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. a nepodal
proti uzneseniu o vznesení obvinenia riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov (sťažnosť
podľa Trestného poriadku), nakoľko je namieste vychádzať z extenzívneho výkladu ustanovenia § 6

ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. vo všetkých tých prípadoch, ktoré boli zahrnuté do ustanovenia § 6
ods. 1 prostredníctvom extenzívneho výkladu (jedná sa o prípady, ktoré sú posudzované z pohľadu
výsledku trestného konania). Za relevantné považuje, že priznanie náhrady škody v týchto konaniach nie
je podmienené neúspešnosťou podanej sťažnosti proti rozhodnutiu (uznesenie o vznesení obvinenia),
ktoré sa neskôr stalo nezákonným a ďalej to, že v prípade, keď prokurátor podal obžalobu, dal tým

najavo svoje presvedčenie o dôvodnosti a zákonnosti začatého trestného stíhania, preto je možné
vychádzať z predpokladu, že obvineného sťažnosť by bola neúspešná (aj keby ju podal). Pravidlo
vyčerpania procesných opravných prostriedkov vyžaduje, aby poškodený riadne využil tie prostriedky
nápravy, ktoré sú dostupné a dostatočné k dosiahnutiu nápravy tvrdených porušení, pričom poškodený(žalobca) nie je povinný využiť opravné prostriedky, ktoré sú nedostatočné a neefektívne (rozsudok
ESĽPz8.apríla2004voveciASSANIDZEprotiGruzínsku).Nezákonnosťtrestnéhostíhaniajespravidla
konštatovaná až jeho právoplatným zastavením alebo oslobodením spod obžaloby, k čomu dochádza

zvyčajne po rade procesných úkonov, vrátane dokazovania, preto nie je možné od poškodeného žalobcu
rozumne požadovať, aby namietal nedôvodnosť a v dôsledku toho i nezákonnosť trestného stíhania už
na jeho začiatku. Keďže podstata nároku na náhradu škody v týchto prípadoch sa neviaže na správnosť
postupu orgánov činných v trestnom konaní, ale len na samotný výsledok trestného stíhania, ktorým je v
týchto analogických veciach oslobodzujúci rozsudok, striktná požiadavka na vyčerpaní tohto opravného

prostriedku je prepiatym formalizmom, zakladajúcim porušenie práva na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a ktorý v týchto prípadoch znamená popretie účelu a
zmyslu zákona, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola
odčinená (sp. zn. 4MCdo/15/2009)."
27.Z predmetného rozhodnutia je však potrebné neopomenúť ďalšie konštatovanie a to : Veľký
senát občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu poukazuje aj na časopisecky publikovaný názor,

ktorý vo vzťahu k obdobnému, ešte širšie formulovanému § 8 ods. 3 zákona č. 82/1998 Sb., na
pozadí judikatúrneho vývoja v Českej republike, ktorý bol nakoniec zavŕšený rozsudkom veľkého
senátu Najvyššieho súdu Českej republiky (Rč. 121/2012): Z predmetného rozhodnutia je však
potrebné neopomenúť ďalšie konštatovanie a to : Veľký senát občianskoprávneho kolégia najvyššieho
súdu poukazuje aj na časopisecky publikovaný názor, ktorý vo vzťahu k obdobnému, ešte širšie

formulovanému § 8 ods. 3 zákona č. 82/1998 Sb., na pozadí judikatúrneho vývoja v Českej republike,
ktorý bol nakoniec zavŕšený rozsudkom veľkého senátu Najvyššieho súdu Českej republiky (Rč.
121/2012):“Obvinenému patrí voči štátu nárok na náhradu škody spôsobenej trestným stíhaním aj keď
nepodal sťažnosť proti uzneseniu o začatí trestného stíhania, ibaže by v konkrétnom prípade boli dané
dôvody hodné zvláštneho zreteľa pre nepriznanie náhrady škody“ podčiarkol, že práve tento (nový )

prístup, vynútený ochranou základných práv, viac zodpovedá zmyslu a účelu inštitútu náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, hoci by sa mohlo zdať, že zákonodarcov úmysel bol opačný
(KERECMAN, P., Náhrada nemajetkovej ujmy, spôsobenej trestným stíhaním, ktoré skončilo inak než
právoplatným odsúdením (1. časť), Justičná revue, č. 8-9/2014).
28.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd neuznal dôvodnou procesnú obranu žalovaného

odkazujúcu na ust. § 6/2 zákona č. 513/2003 Z.z.
29.Rovnako ako nedôvodnú súd vyhodnotil procesnú obranu žalovaného poukazujúcu na rozhodovaciu
činnosť súdnej autority a to rozhodnutie NS SR sp. zn. Cdo/78/2022. Nepochybne rozhodnutie súdu
v danej veci bolo vydané neskôr, ako zjednucujúce stanovisko Veľkého senátu NS SR. Z obsahu daného
rozhodnutia , ktoré vôbec v odôvodnení nereaguje pri posudzovaní splnení podmienok poškodeného

na náhradu škody nepodstatnosť využitia opravných prostriedkov s odkazom na ust. § 6/2 zákona č.
513/2003 Z.z. pri oslobodení spod obžaloby , na právny názor vyslovený v zjednucujúcom stanovisku
Veľkého senátu NS SR uverejneného pod. č. R 58/2022. Rozhodnutie sa zaoberá možnosťou súdu
nárok na náhradu škody nepriznať pri aplikácii všeobecných ustanovení o náhrade škody upravených
v ust. § 415 a nasl. O.z., resp. priznať pri konštatovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa pri

neuplatnení opravného prostriedku / tu zrejme pod vplyvom judikatúry súdov ČR rozsudku veľkého
senátu Najvyššieho súdu Českej republiky (Rč. 121/2012)/ Tieto právne závery vyplývajú z bodov
14 a nasl. citovaného rozhodnutia : Dovolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, nakoľko
mohol sám podať sťažnosť, resp. mohol v sťažnosti požiadať o predĺženie lehoty na jeho odôvodnenie
advokátom po udelení plnej moci. Okrem toho mu bolo známe, že požiadal o odklad vykonateľnosti

rozhodnutia a túto skutočnosť mohol namietať v podanom opravnom prostriedku, čím by sa mohol
vyhnúť ďalšiemu konaniu, ako aj vzniknutej škode. Dovolací súd po preskúmaní spisu a s prihliadnutím
na svoju ustálenú rozhodovaciu činnosť nezistil žiadne prípady hodné osobitného zreteľa,
ktoré by odôvodňovali žalobcov postup nepodania opravného prostriedku. § 6 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. možno vykladať tak, že ten voči komu bolo vydané nezákonné rozhodnutie je povinný sa

domáhať nápravy jeho zrušením alebo zmenou formou opravného prostriedku, aby vyčerpal zákonnú
možnosť nápravy a ak následne nie je nezákonnosť odstránená, resp. nedôjde k zmene alebo zrušeniu
nezákonného rozhodnutia, môže požadovať náhradu škody, ktorá mu v dôsledku toho vznikla. Ak si je
vedomý skutočnosti, ktoré by mohli prispieť k odstráneniu nezákonného postupu a neuvedie ich, sám
sa podieľa na vzniku škody, ku ktorej by ani nemuselo dôjsť. Zákonodarca týmto ustanovením neupiera

ústavné právo poškodeného na náhradu škody, len sa ním snaží o vyčerpanie všetkých možnosti
nápravy tak, aby nedochádzalo ku zbytočným škodám spôsobeným nezákonným rozhodnutím, pričom
pravdepodobne sleduje § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý je povinný počínať si tak,
aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Žalobca vedel, žepožiadal o odklad výkonu rozhodnutia ako aj o vyhovení jeho žiadosti, a teda uvedením tejto skutočnosti
v trestnom konaní by nemuselo dôjsť k obvineniu, resp. k pokračovaniu v trestnom konaní. Žalobca tak
nekonal, čím sa sám podieľal na vzniku škody, keďže vznesenie obvinenia bolo vykonané na základe

prezumpcie správnosti rozhodnutia o priestupku ako verejnej listiny opatrenej doložkou právoplatnosti a
vykonateľnosti.Následneajnímsplnomocnenýadvokátmoholnamietaťtútoskutočnosťužpriprvotných
úkonoch, čím by rovnako mohol zabrániť pokračovaniu konania. Z hľadiska zodpovednosti štátu za
škodu má ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, právo na náhradu škody spôsobenej uznesením
o vznesení obvinenia. Takéto právo by nemal iba vtedy, ak by si vznesenie obvinenia zavinil sám, bol

spod obžaloby oslobodený len preto, že nie je trestne zodpovedný, prípadne z dôvodu amnestie (NS
SR sp. zn. 1Cdo 64/2008).
30.Súd dospel k záveru, že žalobca si trestné stíhanie sám nezavinil. Zavinenie žalobcu na zahájení
vlastného trestného stíhania nie j e možné vidieť v tom, že sa dopustil skutku, pre ktorý bol stíhaný
a ktorý, ako bolo v priebehu trestného konania zistené, nenaplňoval znaky trestného činu. Žiadne iné
okolnosti, z ktorých by vyplývalo zavinenie žalobcu na zahájení trestného stíhania neboli zistené ani

tvrdené. Zavinenie obvineného vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti na zahájení trestného stíhania proti
nemu znamená, že obvinený svojim zavineným úkonom prispel k tomu, že trestné konanie proti nemu
bolo či muselo byť zahájené, teda, že jeho jednanie bolo dôvodom k zahájeniu trestného stíhania proti
nemu. Príčinnú súvislosť medzi zahájením či vedením trestného stíhania a zavinením obvineného je
potrebnéhľadaťnievjehokonaní,ktorým malpodľaorgánovčinnýchvtrestnomkonanínaplniťskutkovú

podstatutrestnéhočinu,prektorýbolstíhaný, alevinomjehochovanípredzahájenímtrestnéhostíhania
resp. v jeho priebehu, predovšetkým v jeho postoji voči orgánom činným v trestnom konaní, teda v tom,
či svojim jednaním alebo úkonmi procesného charakteru zapríčinil, že trestné stíhanie muselo byť
zahájené. Nejde teda o to, či obvinený sa dopustil hoci zavinene skutku, pre ktorý bol stíhaný a ktorým
vyvolal podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, ale o to, či svojim iným alebo ďalším jednaním ovplyvnil

postup orgánu činného v trestnom konaní pred zahájením trestného stíhania alebo v jeho priebehu tak,
že bez tohto jednania by k zahájeniu, pokračovaniu trestného stíhania nedošlo.(napríklad uvádzaním
nepravdivých skutočností odôvodňujúcich postup pre začatie trestného stíhania, či predstieraním, že
voči nemu sú dôvody k trestnému stíhaniu, hoci objektívne neexistovali).

31.Vychádzajúc z formulácie skutkovej vety v uznesení o vznesení obvinenia a z podanej obžaloby
je nepochybné, že opravný prostriedok , ktorý mohol žalobca využiť / sťažnosť/ o ktorom rozhoduje
prokurátor, a ktorý nevyužil, by bol zjavne neúčinným. Už z formulácie skutkovej vety policajným
orgánom v uznesení o vznesení obvinenia ako aj v návrhu na podanie obžaloby je zrejmé , že poškodený
najprv sám opakovane slovne, potom aj fyzicky popísaným spôsobom napadol samotného žalobcu.

Ešte v priebehu prípravného konania žalobcovi bolo rozšírené na pokyn prokurátora obvinenie o ďalší
prečin výtržníctva. V podanej obžalobe zo skutkovej vety bolo vypustené toto konanie poškodeného.
Práve vypustená časť skutkovej vety, ktorá signalizovala možnosť posudzovania konania žalobcu
ako konania v nutnej obrane, nakoniec na základe rozsiahleho dokazovania na súde bola základom
pre oslobodzujúci rozsudok. Skutkové tvrdenie žalobcu o zrejmej neúčinnosti opravného prostriedku

v predmetnom prípade bez ohľadu na jeho konanie smerujúce k uzavretiu dohody o vine a treste
má preto racionálny základ. Žalovaný ešte aj po oslobodzujúcom rozsudku súdu prvého stupňa bol
presvedčený o vine žalobcu a proti rozsudku podal odvolanie, ktoré súd druhej inštancie zamietol.
32.Žalobca popísal okolnosti prípadu už v prípravnom konaní a na základe skutkového stavu
policajný orgán sformuloval skutkovú vetu. Žalobca teda vedome nezamlčal skutočnosti, uvedením

ktorých by mohol zvrátiť svoje obvinenie už v priebehu prípravného konania a ani jeho výpoveď
v priebehu prípravného konania po vznesení obvinenia zo dňa 7.7. 2020, v ktorej konštatuje napadnutie
poškodeným, bránením sa jeho útokom a napadnutiu , nezvrátila pokračovanie v jeho trestnom stíhaní
a rozšírení obvinení.
33. Nie je možné preto pri takomto postupe orgánov činných v trestnom konaní pričítať žalobcovi

porušenie prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 O.z. nepodaním sťažnosti , a tým predídenie hroziacej
škody ďalším vedením trestného konania.
34. Doposiaľ súdna prax nedala odpoveď na to , či prípadne samotný výsledok trestného konania
- oslobodenie spod obžaloby by pri výklade ust. § 6/2 nemohol byť posudzovaný ako prípad
hodný osobitného zreteľa, kedy by bolo možné priznať náhradu škody aj bez splnenia podmienky

využitia opravného prostriedku. Zrejme by sa jednalo o duplicitu vzhľadom k zaujatému stanovisku,
súdnych autorít, že využitie opravného prostriedku je nepodstatné pri posúdení nároku na náhradu
škody pri právoplatnom oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Súdna prax zaujala iba stanovisko
k posudzovaní okolností brániacich obvinenému takéto právo využiť včas.35.Bez právneho významu súd vyhodnotil procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že sám
žalobca pred podaním obžaloby mal záujem na uzatvorení dohody o vine a treste a priznal si vinu zo
spáchania prečinov, z ktorých bol obžalovaný. Nepochybne žalobcovi bolo ľúto, že poškodeného udrel

do tváre a privodil mu zranenie, no v súdnom konaní sa bránil tým, že bol poškodeným napadnutý a jeho
procesná obrana bola nakoniec vyhodnotená ako dôvodná.
36.Čosatýkavýškyškody,súčasťoutrovkonaniasúajtrovyprávnehozastúpenia,ktorézahŕňajúúčelne
vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta.
Žalobca túto vyčíslil s odkazom na pripojenú tabuľku obsahujúcu jednotlivé úkony právnej pomoci

advokáta v trestnom konaní. Žalovaný spochybnil iba úkon právnej pomoci vykonaný dňa 30.11. 2022
a to účasť na verejnom zasadaní Poprad. Podľa pripojeného trestného spisu sa verejné zasadnutie
o odvolaní žalovaného konalo pred Krajským súdom Prešov. Účasť právneho zástupcu žalobcu na tomto
zasadnutí je riadne zaprotokolovaná a právnemu zástupcovi za daný úkon právnej pomoci prislúchala
náhrada, nie však v uplatnenej výške. Náhradu predstavuje čiastka 81, 67,- eur , účasť na verejnom
zasadnutí, režijný paušál 58,15,- eur, náhrada cestovného za cestu Košice _Prešov a späť 72 km x

0,213 = 15,336,- eur a náhrada za stratu času vo výške 2 polhodín po 19,38 = 38, 76,- eur. Celkom takto
žalobcovi prislúcha suma 2443,175,- eur bez DPH a 2931,81,- eur s DPH.
37.O úroku z omeškania súd rozhodol s poukazom na ust. § 517 O.z., § 3 NV č. 87/95 Z.z. a § 16 ods.
4 zákona č. 514/2003 Z.z. Ku dňu uplatnenia úroku z omeškania predstavovala zákonná výška úroku
9,25 %.

38.V prevyšujúcej časti uplatnenej istiny a úroku z omeškania súd žalobu zamietol.
39.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255/2 a § 266 Csp. Vychádzajúc z celkovo uplatneného
nároku 3102,68 ,- eur a priznanej pohľadávky 2931,81,- Eur,- eur, žalobca bo úspešný v rozsahu cca
94,5 % a neúspešný v rozsahu cca 5,5 %. Prislúcha mu preto nárok na náhradu trov vo výške rozdielu,
čo predstavuje 89 %. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

E.:B.:F.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
12C/67/2024 - 87
IČS: XXXXXXXXXX

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd,konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok,
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.