Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/52/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5721204077
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:5721204077.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom D. XXX, XXX XX D., právne zast. advokátska kancelária WERNER & Co. s.r.o., so sídlom
Žltá 2/F, 851 07 Bratislava, IČO: 36 869 643 proti žalovanej: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.
XXX, XXX XX H., právne zast. KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, v konaní o určenie vlastníckeho práva k stavbe takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi stavby – rodinného domu,
súpisné číslo XXX, nachádzajúceho sa na pozemku parcela reg. „C“ č. XXX/X o výmere 226 m2, druh
zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcej sa v katastrálnom území H., obec H., okres I. I., a to každý

spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1.-ice.

II. Žalobca m á proti žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 29.12.2021 žiadal, aby súd určil, že žalobca je vlastníkom stavby – rodinného
domu súpisné číslo XXX, nachádzajúceho sa na pozemku parcela reg. C č. XXX/X o výmere 226 m2,
druh: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v katastrálnom území H., obec H., okres I. I., in
eventum súd určil, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi stavby – rodinného domu
súpisné číslo XXX, nachádzajúceho sa na pozemku parcela reg. C č. XXX/X o výmere 226 m2, druh:

zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v katastrálnom území H., obec H., okres I. I. každý so
spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1 a aby žalovaná nahradila žalobcovi trovy konania vrátane trov
právnehozastúpenia.Vžalobežalobcauviedol,žejebývalýmdruhomžalovanej,sktoroumajúspoločne
jedno maloleté dieťa – syna J. G.. Manželstvo strany sporu nikdy neuzatvorili. Žalobca žil so žalovanou
v spoločnej domácnosti od roku 2013 do roku 2018. V záujme spoločnej budúcnosti strany sporu
prejavili záujem o riešení svojho spoločného bývania. Po istom čase hľadania a zvažovania strany sporu
sústredili ich spoločný záujem na obec H., z ktorej pochádza žalovaná, a kde žili jej rodičia. S cieľom

nadobudnutia spoločného bývania darovali rodičia žalovanej pozemky v katastrálnom území H., a to v
roku 2013 na základe darovacej zmluvy zo dňa 09.12.2013. Vklad vlastníckeho práva k nim do katastra
nehnuteľností bol povolený pod č. C./XXXX. Konkrétne ide o pozemky: (i) parcela reg. „C“ č. XXX/X o
výmere 4.373 m2, druh: orná pôda; (ii) parcela reg. „C“ č. XXX/X o výmere 226 m2, druh: zastavaná
plocha a nádvorie a (iii) parcela reg. „C“ č. XXX/X o výmere 144 m2, druh: ostatná plocha; všetky
zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Turčianske Teplice, katastrálny odbor, katastrálne
územie: H., obec: H., okres: I. I.. Pozemok parcela reg. „C“ č. XXX/X je poľnohospodárskym pozemkom

dodnes, a podobný „osud“ mali aj zvyšné parcely, ktoré však neskôr boli zmenené na pozemky stavebné.
Dohoda medzi žalobcom a žalovanou spočívala v tom, že žalovanej vklad do spoločného bývania
budú predstavovať darované pozemky a žalobcov vklad bude spočívať vo financovaní a organizovaní
výstavby budúceho rodinného domu na týchto pozemkoch. Žalobca sa súčasne dohodol so žalovanou,že z dôvodu, že žalobca nepochádza z obce H. a lokálnych väzieb žalovanej na miesto výstavby, bude
jednoduchšie, ak jednotlivé povolenia na výstavbu rodinného domu budú znieť na meno žalovanej, t.j.
že žalovaná požiada o ich vydanie.

2. Po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia (vydané 23.04.2015, právoplatné 25.05.2015)
žalobca financoval a organizoval výstavbu rodinného domu a následne sa doňho spolu so žalovanou
nasťahoval a obýval ho. Prípravné práce na pozemku začali cca v polovici roku 2015, samotné
stavebné práce začali v septembri roku 2015. Pôvodným zhotoviteľom stavby bola spoločnosť ORAVEX

SLOVAKIA, s.r.o., ktorú následne nahradil pán G. K.. Žalobca v plnom rozsahu financoval a koordinoval
výstavbu. Žalobca sa spolu so žalovanou nasťahoval do rodinného domu koncom roku 2017 spolu s
ich synom J.. Rodinný dom predstavuje stavbu súpisné č. XXX nachádzajúci sa na parcele reg. „C“ č.
XXX/X o výmere 226 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie a je zapísaný rovnako na LV č. XXXX.
To, že žalobca staval rodinný dom pre seba (v zmysle dohody: žalobca dom, žalovaná pozemky),
potvrdzuje aj žalovanej e-mailová komunikácia: „... Prečo si míňaš svoje nasporené peniaze stavaním

domu niekde pán Bohu za chrbtom ...“ (e-mail žalovanej žalobcovi zo dňa 17.09.2016), „máš prácu,
ktorú máš rád, kopec záľub, dom, ktorý bude Tvoj, podľa tvojich predstáv...“(e-mail žalovanej žalobcovi
zo dňa 23.12.2016); Tak načo si mal so mnou dieťa, kvôli čomu si si robil rodinu? Staval dom? (e-mail
žalovanej žalobcovi zo dňa 23.12.2016);„... veľmi dobre si od začiatku vedel, koľko zarábam, koľko mám
peňazí na účte, že nemám rodičov milionárov, že za tie tri roky, čo som pracovala, som si ozaj nemala

z čoho ušetriť milión, ... pýtala som sa Ťa na začiatku, ako ideme financovať dom, chcela som zobrať
hypotéku, ty si povedal, že načo si budeme požičiavať peniaze, keď ty máš, môj vklad bol pozemok,
ktorý má tiež hodnotu a nie malú...“ (e-mail žalovanej žalobcovi zo dňa 22.05.2017).

3. Žalobca ďalej tvrdil, že stavba síce bola podľa LV č. XXXX skolaudovaná a bolo jej pridelené súpisné

číslo v roku 2020, no bola obývaná stranami sporu omnoho skôr, a to od roku 2017. Finančná situácia
žalovanej v čase výstavby rodinného domu nebola priaznivá, bola zamestnaná s nevysokým príjmom a
neskôr bola na materskej a rodičovskej dovolenke vo vzťahu k spoločnému synovi J. G., ktorý sa narodil
v roku 2014. Žalobca tým žiadnym spôsobom nechcel degradovať a znevažovať jej pracovné zaradenie
a ani spoločenské a rodinné postavenie matky, no na druhej strane finančné postavenie a zázemie

žalovanej, ako aj minimum voľného času (z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa), nemohlo byť ani
len sčasti použiteľné z hľadiska investícií potrebných na výstavbu nehnuteľnosti. Neskôr nastali medzi
žalobcomažalovanoupartnerskénezhody,vdôsledkučohobolasituáciaprežalobcunatoľkoneúnosná,
že bol nútený približne v septembri 2018 (žalovaná uvádza, že sa tak stalo 18.09.2018) opustiť spoločnú
domácnosť. Žalobca sa v žiadnom prípade nikdy nemienil vzdať svojho práva k rodinnému domu,

ktorý financoval a jeho výstavbu sám riadil. V rámci pokusu o mimosúdne riešenie sporu v určitom
časovom momente žalobca požiadal žalovanú o zaplatenie určitej peňažnej čiastky oproti prevodu
vlastníckeho práva k rodinnému domu. Žalovaná sa, žiaľ, k veci postavila takým spôsobom, že napriek
pričineniu žalobcu o nadobudnutie stavby mu podľa jej názoru nepatrí z tohto titulu žiaden nárok, a tak
žalobcovi neostala iná možnosť ako podanie tejto žaloby. Podľa súdnej judikatúry a odbornej literatúry

vlastnícke právo k stavbe vzniká originárnym spôsobom, t.j. jej zhotovením už v momente, keď je zrejmé
dispozičné riešenie jej prvého nadzemného podlažia. V tomto momente teda vzniká vlastnícke právo a
je potrebné určiť osobu jej vlastníka. Vlastnícke právo tohto vlastníka k stavbe môže následne zaniknúť
buď zánikom stavby alebo spôsobom, že ho vlastník prevedie na inú osobu. Podľa súdnej judikatúry a
odbornej literatúry z hľadiska určenia vlastníckeho práva k stavbe nie je rozhodujúce, kto je uvedený

ako stavebník v jednotlivých povoleniach týkajúcich sa výstavby (vrátane užívacieho povolenia), ale kto
uskutočňoval stavbu so zámerom a cieľom mať ju pre seba. Rovnako nie je rozhodujúce to, na koho
pozemku sa stavba realizovala, čo v pomeroch súdenej veci znamená, že k zhotoveniu stavby došlo na
pozemkoch vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Napokon, nie je rozhodujúce ani to, aké po vzniku stavby
boli vzájomné (partnerské, rodičovské alebo iné) vzťahy medzi žalobcom a žalovanou, pretože išlo o

okolnosti, ktoré nastali po tom, ako stavba sa stala samostatnou vecou v právnom zmysle a žalobca k
nej originárne nadobudol vlastnícke právo (zhotovením novej veci). Dohoda o spôsobe užívania stavby
tiež nemá žiaden vplyv na vznik a existenciu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 14.10.2022, v ktorom uviedla, že nárok, ktorý si

žalobcapodanoužalobouuplatňujeodôvodňujetým,žemedzižalobcomažalovanouexistovaladohoda,
predmetom ktorej bolo, že žalovanej vklad do spoločného bývania budú predstavovať pozemky, ktoré
žalovanej darovali jej rodičia, a to pozemky – parcela reg. C č. XXX/X, parcela č. XXX/X a parcela č.XXX/X, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. H. a žalobcov vklad bude spočívať vo financovaní a organizovaní
výstavby rodinného domu na pozemkoch darovaných žalovanej.

5. Pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený – parcela reg. „C“ parc. č. XXX/X, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 226 m2 ako aj pozemky – parcela reg. „C“ parc. č. XXX/X, orná pôda
o výmere 4.373 m2 a parcela reg. „C“ parc. č. XXX/X, ostatné plochy o výmere 144 m2 sú vo výlučnom
vlastníctve žalovanej a tieto žalovaná nadobudla darom od svojich rodičov (ďalej len „pozemky“).
Táto skutočnosť je medzi stranami sporu nesporná. Nie je však pravdou tvrdenie žalobcu o existencii

akejkoľvek dohody medzi stranami sporu, obsahom ktorej malo byť, že žalovanej vklad do spoločného
bývania budú predstavovať pozemky, ktoré žalovanej darovali jej rodičia a žalobcov vklad bude spočívať
vo financovaní výstavby rodinného domu na pozemkoch darovaných žalovanej resp. o existencií
dohody, že z dôvodu lokálnych väzieb žalovanej na miesto výstavby ako aj z dôvodu, že žalobca
nepochádza z obce H., bude jednoduchšie, ak jednotlivé povolenia na výstavbu rodinného domu budú
znieť na meno žalovanej. Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo inej stavbe

postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb, ktorého sa žalobca domáha eventuálnym petitom
žaloby, je rozhodujúca dohoda medzi nimi uzavretá o založení spoluvlastníckych vzťahoch. Na uzavretie
takejto dohody sa vzťahujú všeobecné ust. § 34 a nsl. Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch.
Zákon nepredpisuje na jej uzavretie žiadnu konkrétnu formu, preto môže byť dohoda uskutočnená buď
výslovne (ústnou formou) alebo písomne alebo tiež iným než výslovným spôsobom (konkludentne),

ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť. Bez ohľadu na zvolenú formu
právneho úkonu sa na jeho platnosť vyžaduje splnenie požiadaviek určitosti a zrozumiteľnosti (§ 37
OZ ). Z obsahového hľadiska musí byť z dohody zrejmé, že účastníci tohto právneho úkonu sa aj
s prihliadnutím na ďalšie okolnosti vopred (pred jeho výstavbou) dohodli na založení podielového
spoluvlastníctva k domu. Žalobca existenciu akejkoľvek ním tvrdenej dohody medzi stranami sporu

žiadnym spôsobom nepreukázal.

6. Žalovaná ďalej uviedla, že realizácia výstavby rodinného domu bola uskutočnená na pozemkoch
vo výlučnom vlastníctve žalovanej a žalovaná výstavbu rodinného domu aj financovala. Prvotnú etapu
výstavby rodinného domu žalovaná financovala z vlastných prostriedkov, ktoré jej na tento účel poskytli

jej rodičia, obdobne ako pozemky. Tieto finančné prostriedky boli žalovanej zo strany jej rodičov
poskytované postupne, a to podľa potreby financovania výstavby rodinného domu. Tak ako žalobca
uvádza, pôvodným zhotoviteľom rodinného domu bola spoločnosť ORAVEX SLOVAKIA, s.r.o., ktorá
zrealizovala základy rodinného domu. Tieto náklady boli ešte v septembri roku 2015 uhradené taktiež zo
strany žalovanej, a to priamym vkladom hotovosti vo výške cca 18.000,- Eur na bankový účet spoločnosti

ORAVEX SLOVAKIA, s.r.o. v banke SLSP, a.s. Žalovaná však nedisponuje potvrdením o vklade, ako
ani faktúrou spoločnosti ORAVEX SLOVAKIA, s.r.o., ktorá bola vystavená na meno žalovanej, nakoľko
takmer všetky doklady súvisiace s výstavbou rodinného domu si zobral a ponechal žalobca.

7. V máji roku 2019 si žalovaná pre účely poskytnutia úveru na dostavbu rodinného domu nechala

vypracovať znalecký posudok č. XX/XXXX na stanovenie všeobecnej hodnoty rozostavaného rodinného
domu s príslušenstvom a pozemkami, v zmysle ktorého všeobecná hodnota rozostavaného rodinného
domu bez hodnoty pozemkov predstavovala sumu vo výške 131.461,58 Eur. Následne po poskytnutí
úveru zo strany Prima banky Slovensko, a.s. žalovaná dokončila výstavbu rodinného domu. Po
výstavbe rodinného domu si žalovaná opätovne nechala vypracovať znalecký posudok č. 32/2020 za

účelom stanovenia všeobecnej hodnoty, v zmysle ktorého predstavuje všeobecná hodnota rodinného
domu bez hodnoty pozemkov sumu vo výške 173.585,81 Eur. Žalovaná nespochybňuje, že zo strany
žalobcu jej boli v období realizácie výstavby rodinného domu do dňa ukončenia vzájomného spolužitia
poskytnuté nejaké finančné prostriedky, avšak hodnota týchto finančných prostriedkov predstavuje len
zlomok celkovej hodnoty rodinného domu, resp. celkových nákladov na výstavbu rodinného domu

vynaložených žalovanou. Z listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil vyplýva, že žalobca vložil do
rodinného domu vo vlastníctve žalovanej resp. poskytol žalovanej finančné prostriedky v sume cca
11.000,- Eur. Poskytnutie peňažných prostriedkov tretej osobe na nadobudnutie nehnuteľnosti, prípadne
zhodnocovanie nehnuteľnosti tretej osoby je zásadne považované za investíciu do cudzieho majetku
a môže byť právnym titulom na prípadné vymáhanie poskytnutých prostriedkov ako bezdôvodné

obohatenie, zásadne však samo o sebe nepredstavuje právny titul na nadobudnutie vlastníctva resp.
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Obdobne sa vyjadril aj Krajský súd Žilina vo svojom rozhodnutí zo dňa
28.08.2020 sp. zn. 6Co/84/2019.8. Ak by sa prijal názor žalobcu, že v dôsledku údajného financovania výstavby rodinného
domu (žalovaná tieto tvrdenia výslovne popiera) resp. že v dôsledku poskytnutia časti finančných
prostriedkov na jeho výstavbu, je dôvodom na určenie, že žalobca je výlučným poprípade podielovým

spoluvlastníkom nehnuteľnosti (rodinného domu), uvedené by znamenalo, že ktokoľvek by poskytol
tretej osobe peňažné prostriedky (darom, úverom, pôžičkou, prípadne spolupôsobením pri poskytnutí
úveru, a to aj opakovane) by sa mohol domáhať vydania rozhodnutia o určení vlastníctva/
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti len z tohto dôvodu, bez ohľadu na zákonom stanovený spôsob
nadobúdania vlastníctva.

9. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 25.11.2015 sp. zn. III.
ÚS 288/2015, v zmysle ktorého: „Poskytnutie peňažných prostriedkov tretej osobe na nadobudnutie
nehnuteľnosti, prípadne zhodnocovanie nehnuteľnosti tretej osoby je zásadne považované za investíciu
do cudzieho majetku a môže byť právnym titulom na prípadné vymáhanie poskytnutých prostriedkov
ako bezdôvodného obohatenia, zásadne však samo o sebe nepredstavuje právny titul na nadobudnutie

spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Všeobecný súd neposkytol sťažovateľke dostatočnú ochranu jej
základného práva upraveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keďže interpretoval
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
natoľko extrémne, že svojím rozhodnutím vybočil z medzí ústavnosti.“ Aj Ústavný súd SR vo svojom
náleze jasne stanovil, že ak žalobca poskytol žalovanej akékoľvek finančné prostriedky na výstavbu jej

rodinného domu, táto skutočnosť nezakladá žalobcovi právo domáhať sa určenia vlastníckeho práva
k predmetnému rodinnému domu. Žalobca sa v danom prípade môže voči žalovanej domáhať výlučne
vydania bezdôvodného obohatenia s tým, že je povinný hodnoverným a dostatočným spôsobom svoj
nárokpreukázať.Žalobcasijeplnevedomýtejtoskutočnosti,nakoľkožalovanúlistomzodňa22.07.2019
aj vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia.

10. Snahou žalobcu tak nikdy nebolo nadobudnúť vlastnícke právo k rodinnému domu, keďže výstavbu
rodinného domu nefinancoval, so žalovanou sa nikdy na spôsobe usporiadania vlastníctva osobitne
nedohodol a v konečnom dôsledku v minulosti len žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia. Napriek
tomu však podal žalobu o určenie vlastníckeho práva k rodinnému domu v domnienke, že je jeho

výlučným vlastníkom/podielovým spoluvlastníkom. Práve z tohto dôvodu, žalovaná spochybňuje aj
naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. Žalobca by mal naliehavý právny záujem na
požadovanomurčenílenvprípade,akbyjehotvrdenéprávoboloneistéaleboohrozenézapredpokladu,
že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť
sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak,

naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Žalobca
tvrdí, že so svojich vlastných finančných prostriedkov financoval výstavbu rodinného domu, ktorý je vo
výlučnom vlastníctve žalovanej, a teda, že zo svojho majetku investoval finančné prostriedky do cudzej
nehnuteľnosti t.j. rodinného domu vo vlastníctve žalovanej. Pokiaľ je žalobca presvedčený, že výstavbu
celého rodinného domu vo vlastníctve žalovanej financoval, má možnosť domáhať sa voči žalovanej

vydania bezdôvodného obohatenia, nie žalovať o určenie vlastníckeho práva k predmetnému rodinnému
domu. Čiastočné financovanie resp. poskytnutie finančných prostriedkov, ak by tieto tvrdenia žalobcu
aj boli pravdivé, nepredstavuje právny titul na nadobudnutie vlastníckeho či spoluvlastníckeho práva
k rodinnému domu. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR vyjadreného v rozhodnutí zo dňa 28.09.2016
sp. zn. 5Cdo/548/2015 „Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho

poriadku (§ 137 písm. c) Civilného sporového poriadku) nie je daný, ak sa petit žaloby, jej skutkové
tvrdenia a právne hodnotenie neviažu na odstránenie konkrétnej spornosti žalobcom uplatneného
práva.“. Zo skutkových tvrdení žalobcu jasne vyplýva, že tento mal investovať svoje finančné prostriedky
do cudzej nehnuteľnosti. Napriek tomu, že sa podanou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva
k rodinnému domu. Samotnou podstatou tohto sporu je údajné financovanie výstavby rodinného domu

žalovanej zo strany žalobcu. V danom prípade mal preto žalobca podať voči žalovanej žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia a nie žalobu o určenie vlastníckeho práva k jej rodinnému domu. Podľa
názoru žalovanej tak žalobca nemá naliehavý právny záujem. Navyše žalobca v podanej žalobe taktiež
uvádza, že rodinný dom staval pre seba a v žiadnom prípade nemal nikdy záujem vzdať sa svojho
práva k rodinnému domu, ktorý údajne sám financoval. Uvedené tvrdenia však podľa názoru žalovanej

spochybňuje skutočnosť, že v roku 2018 si žalobca kúpil resp. nadobudol byt č. XXX, X.B., vchod D.,
nachádzajúci sa v polyfunkčnej budove so súp. č. XXXX, k.ú. B., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX. Pokiaľ
by žalobca skutočne financoval výstavbu rodinného domu pre seba, s úmyslom nasťahovať sa doňho
po jeho dokončení, žalovaná nevidí dôvod, pre ktorý by žalobca investoval do ďalšej nehnuteľnosti nabývanie. Uvedené len potvrdzuje skutočnosť absencie akejkoľvek dohody medzi žalobcom a žalovanou
o tom, že za účelom spoločného bývania strán sporu mal vklad žalobcu spočívať vo financovaní
a organizovaní výstavby rodinného domu, či absencií vlastníckeho či spoluvlastníckeho práva žalobcu

k rodinnému domu.

11. Žalovaná poprela akékoľvek písomné či ústne dohody medzi ňou a žalobcom s tým, že predložené
listinné dôkazy naopak preukazujú jednoznačne prejavenú vôľu strán sporu, aby žalovaná ako výlučný
vlastník pozemkov bola aj výlučným vlastníkom rodinného domu. Nárok, ktorý si žalobca podanou

žalobou uplatnil, tak nemá žiadnu oporu v listinných dôkazoch, ktoré žalobca predložil. Jednoznačná
vôľa strán sporu a jej prejav spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli strany sporu
prejaviť, teda že žalovaná bude výlučným vlastníkom rodinného domu, bola prejavená aj navonok
voči tretím osobám (darovaním pozemkov do výlučného vlastníctva žalovanej zo strany jej rodičov,
podanie žiadosti o vydanie stavebného povolenia zo strany žalovanej, vydanie stavebného povolenia
pre žalovanú ako stavebníčku, vydanie kolaudačného rozhodnutia pre žalovanú, následné uzatvorenie

úverovej zmluvy a záložnej zmluvy s Prima bankou Slovensko, a.s. zo strany žalovanej na dostavbu
rodinného domu). Navyše žalobca v závere podanej žaloby uviedol, že „z vyššie uvedeného je
zrejmé, že žalobca inicioval, financoval a koordinoval stavbu rodinného domu, ktorý sa v štádiu
zrejmosti dispozičného riešenia prvého nadzemného podlažia stal jeho výlučným vlastníkom“. Ak
by žalovaná aj pripustila argumentáciu žalobcu o údajnom výlučnom financovaní stavby rodinného

domu zo strany žalobcu, čo samozrejme v celom rozsahu popiera, sám žalobca v závere podanej
žaloby uvádza, že výlučné vlastníctvo nadobudol iniciovaním, financovaním a koordináciou výstavby
rodinného domu do štádia dispozičného riešenia prvého nadzemného podlažia, pričom okamih, kedy
mal byť rodinný dom vystavaný do štádia prvého nadzemného podlažia, ako ani vynaloženie všetkých
takto potrebných nákladov nepreukazuje. Napriek tomu však podanou žalobou žiada súd, aby už

dokončený, dostavaný a skolaudovaný rodinný dom, bol určený do jeho výlučného vlastníctva resp.
podielového spoluvlastníctva. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že žalobca okrem údajného
plného financovania výstavby rodinného domu, organizoval aj jeho výstavbu. Obdobne žalovaná
nespochybňuje, že o niektoré záležitosti týkajúce sa realizácie stavby rodinného domu sa staral žalobca,
avšak odmieta, že celá výstavba rodinného domu bola zabezpečovaná zo strany žalobcu tak, ako

to žalobca prezentuje v podanej žalobe. Žalovaná predložila ako dôkaz jej e-mailovú komunikáciu
s dodávateľmi, týkajúcu sa objednávania materiálov a zabezpečovania ďalších vecí, potrebných na
výstavbu rodinného domu.

12. Žalobca sa od začatia realizácie výstavby rodinného domu do ukončenia vzájomného spolužitia

so žalovanou nikdy nesprával ako vlastník či spoluvlastník rodinného domu. Nielenže tak stavebné
povolenie ako aj kolaudačné rozhodnutie bolo vydané na meno žalovanej, ale na meno žalovanej
bola zo strany L. H. vyrubená aj daň z nehnuteľnosti za rok 2018, či miestny poplatok za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady za rok 2017. Taktiež žalovaná ako výlučná vlastnícka rodinného
domu požiadala spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. o pripojenie do distribučnej

sústavy na základe zmluvy o pripojení zariadenia odberateľa do distribučnej sústavy č. 4300014418 a
následne so spoločnosťou RIGHT POWER ENERGY, s.r.o. uzatvorila ako výlučný vlastník rodinného
domu zmluvu o združenej dodávke elektriny č. 154201584.

13. Taktiež je žalovaná vedená ako odberateľ vody v rodinnom dome, čo vyplýva z montážneho listu

o výmene vodomeru či faktúry za spotrebovanú vodu zo strany spoločnosti Turčianska vodárenská
spoločnosť, a.s. za obdobie od 17.03.2018 do 10.09.2018. V roku 2017 žalovaná taktiež zabezpečila
pripojenie rodinného domu na internet, a to na základe zmluvy č. GAYA/2170772 o poskytovaní služieb
vsieti Internet, ktorú uzatvorila so spoločnosťou GAYA, s.r.o.

14. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril podaním doručeným súdu dňa 11.04.2022, v ktorom
uviedol, že podanou žalobou sa domáha určenia, že je vlastníkom stavby – rodinného domu súpisné
číslo XXX nachádzajúceho sa na pozemku parcela reg. „C“ č. XXX/X o výmere 226 m2, druh: zastavaná
plocha a nádvorie, nachádzajúceho sa v katastrálnom území H., obec: H., okres: Turčianske Teplice,
in eventum určenia, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi stavby – rodinného domu

súpisné číslo XXX nachádzajúceho sa na pozemku parcela reg. „C“ č. XXX/X o výmere 226 m2, druh:
zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúceho sa v katastrálnom území H., obec: H., okres: Turčianske
Teplice, každý so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1.15. Celkovo podstatou vyjadrenia žalovanej podľa žalobcu je iba to, že žalobca jej mal poskytnúť na
výstavbu rodinného domu určité, nie podstatné, finančné prostriedky, ktoré majú byť podľa jej názoru
bezdôvodným obohatením (no, žalovaná, v konaní zastúpená právnym zástupcom, už neuvádza, o

akú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia by malo ísť), ktorého vydanie si žalobca môže voči
žalovanej uplatniť.

16. Žalobca uviedol, že argumentácia žalovanej o tom, že mal byť iba akýmsi nepodstatným zdrojom
financovania výstavby rodinného domu, je zjavne nesprávna a vedená účelovo. Zdôraznil, že bol

partnerom žalovanej, majú spoločného syna J. (v striedavej starostlivosti) a že spoluobýval predmet
sporu, čo žalovaná žiadnym spôsobom nepoprela, a teda sa to stalo nesporným pre toto súdne
konanie. Postráda akúkoľvek logiku, že by žalobca mal poskytnúť žalovanej akékoľvek peňažné plnenie
titulom bezdôvodného obohatenia (plnením bez právneho dôvodu alebo titulom inej skutkovej podstaty
bezdôvodného obohatenia) v prospech žalovanej za účelom výstavby rodinného domu, ktorý následne
s ňou a spoločným synom J. obýval. Žalovaná žiadnym spôsobom nepoprela ani autenticitu ani obsah

jej e-mailových správ, v ktorých sama a z vlastnej vôle označila žalobcu za výlučného vlastníka
predmetného rodinného domu. Žalovaná síce predložila súdu nejakú e-mailovú komunikáciu týkajúcu
sa výstavby rodinného domu, no tá v žiadnom prípade nepreukazuje, že by žalovaná bola výlučnou
vlastníčkou rodinného domu, ba práve preukazuje opak. Z tejto e-mailovej komunikácie je naopak
zrejmé, že sama žalovaná používala v e-mailovej komunikácii množné číslo (napr. str. 9, 11, 25 – 27,

35, 38-40, 51, 55, 57, 59, 60, 63-65, 75, 83, 89, 101 a 102; na strane 82 vo vzťahu k domu komunikuje
Sme sa dopracovali ... číslo domu ešte nemáme...), t.j. komunikovala v mene svojom a v mene žalobcu.
Mnohé e-mailové správy z predmetnej komunikácie zaslala ďalej žalobcovi (napr. s. 16, 19, 23, 41, 43,
56, 59, 74, 76, 79), čím preukázala, že nekonala sama, ale minimálne v súčinnosti so žalobcom s jeho
súhlasom. Nie bezvýznamný podiel na výstavbe rodinného domu zo strany žalobcu vyplýva aj napr.

zo strán 19 (Vytlač mi prosím ten kladačský plán), s. 25 (familiárne oslovenie „B.“), s. 28 (B. vymyslel
koreňovú čističku), komunikáciu žalovanej so žalobcom (aj vo forme preposlaných e-mailovo) – napr.
s. 29, na strane 37 sama žalovaná označuje žalobcu za partnera (s partnerom sme si prešli ponuku), v
niektorých prípadoch ide o trojstrannú komunikáciu so zhotoviteľom stavby G. K. (napr. s. 59, na str. 61
si s ním žalovaná tyká – Ahoj G.), v niektorých prípadoch sa sama žalovaná dopytuje žalobcu vo vzťahu

k dodávateľovi (napr. str. 56 – čo mu mám odpísať?) alebo žiada familiárne o konzultáciu (str. 61 – Ahoj
zlato, vytlačíš mi to?), v komunikácii označuje e-mail žalobcu familiárne B. C. súkromný (napr. str. 76),
dodávateľ vo vzťahu k stranám sporu komunikuje familiárne Nazdar ľudia (str. 79), na str. 98 používa
odkaz na externé úložisko GMX prevádzkované žalobcom ako IT špecialistom (str. 98).

17. E-mailová komunikácia teda svedčí maximálne o tom, že žalovaná komunikovala s niektorými
dodávateľmi prác (kde je prirodzené, že ako žena mala záujem na konečnom výsledku niektorých
detailov a vybavenia domu), čo však neznamená, že tak nečinil aj sám žalobca (ktorý disponuje
minimálne 871 e-mailovými správami s dodávateľmi prác k rodinnému domu). Každopádne však
je e-mailová komunikácia predložená žalovanou gólom do jej vlastnej brány, pretože jednoznačne

preukazuje, že žalobca nie len finančne a vo forme bezdôvodného obohatenia nefinancoval výstavbu
rodinného domu, ale naopak bol v procese výstavby aktívny po všetkých stránkach a žalovaná v
niektorých prípadoch konala len ako jeho predĺžená ruka.

18. Žalobca poprel akýkoľvek finančný vklad žalovanej vo vzťahu k spoločnosti ORAVEX SLOVAKIA

s.r.o. a ak by aj sama nejaké peňažné plnenie poskytla, rozhodne nebolo od jej rodičov, ale od žalobcu,
o čom svedčí o.i. aj ich telefonická komunikácia, v ktorej sa spomína výslovne konateľ tejto spoločnosti a
základy domu bez akejkoľvek zmienky o finančnom vklade rodičov žalovanej a kde žalobca zdôrazňuje
nutnosť súhlasu ceny z jeho strany na realizáciu týchto prác a zaplatenie a výšky odmeny.

19. Byt na D. ulici v Bratislave nemá žiaden súvis s predmetným sporom, pretože ho obývala a do
dnešného dňa obýva matka žalobcu (ktorá aj znáša náklady dodávky všetkých energií), a nie žalobca.
Naviac, byt nadobudol podľa LV žalobca do vlastníctva až 16.03.2018, t.j. v čase, keď sa rodinný dom
nachádzal tesne pred dokončením a žalobca ho obýval.

20. Žalovanou predložené doklady ohľadom platenia niektorých verejnoprávnych platieb (daň z
nehnuteľností, miestny poplatok za komunálny odpad...) počnúc rokom 2019 sú pre spor irelevantné.
Rovnako sú irelevantné doklady predložené žalovanou čo do uzavierania zmlúv o dodávke médií,
pretože sa nijako netýkajú samotnej výstavby rodinného domu. Pre úplnosť žalobca uviedol, že dokladohľadom dodávky elektriny je datovaný čo do času do 11.06.2014, kedy nestáli ani len základy rodinného
domu, čo potvrdzuje samotná žalovaná. Príjmový pokladničný doklad z 23.05.2018 týkajúci sa dane
z nehnuteľností vo výške 17,80 EUR vôbec nešpecifikuje, akej nehnuteľnosti sa má týkať. Montážny

list TurVod neobsahuje podpis a je nevyplnený. Zmluva o združenej dodávke elektriny/plynu s RIGHT
POWER je tiež datovaná k 02.10.2015, kedy stavba rozhodne nebola zrealizovaná a naviac uvádza
parcelu reg. „C“ č. XXX/X, a nie parcelu reg. „C“ XXX/X, na ktorej rodinný dom stojí. Nie je ďalej zrejmé,
aký súvis má miestny poplatok za komunálny odpad z roku 2017 k predmetu sporu. Vo vzťahu k dokladu
o dani z nehnuteľností za rok 2018 chýba pečiatka, podpis, nie je úplný a týka sa len pozemkov. Faktúra

TurVodniejedokladompreukazujúcimjejzaplatenie.Ztohodôvodujenázoru,žejehožalobajedôvodná
a opodstatnená.

21. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 02.05.2023, kedy žalobu zamietol a žalovanej priznal právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Po zhodnotení predložených listinných dôkazov a výsluchu
svedkov A. D., G. K., J. E., G. M., svedkyne C. G., B. N., E. G. a svedka B. K. ako aj samotného

znaleckého posudku rozhodol, že žalobca nepreukázal tvrdenia uvedené v žalobe a mohol sa domáhať
vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto
sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. V tomto prípade však žalobca nepodal
takútožalobu,nakoľkosibolvedomýtoho,žebyzostranyžalovanejbolavznesenánámietkapremlčania
a z toho dôvodu podal žalobu o určenie vlastníctva resp. o určenie podielového spoluvlastníctva.

22. Voči vydanému rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 11C/52/2021 zo dňa 02.05.2023
podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, v ktorom uviedol, že napriek pomerne
obsiahlemu dokazovaniu súd prvej inštancie prišiel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu dohody
o (spolu) vlastníctve rodinného domu, pričom súd prvej inštancie prišiel k tomuto záveru bez ohľadu

na mailovú komunikáciu medzi stranami sporu predloženú, ktorú žalovaná nepoprela a nespochybnila.
Ide pritom o jedinú komunikáciu strán sporu v čase zhotovovania stavby z roku 2016 a 2017, kde
žalovaná jasne uviedla, že zhotovovaný rodinný dom mal byť jeho a jej vklad mal byť pozemok.
Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.07.2017 sp. zn. 33Cdo/4042/2015
týkajúceho sa predovšetkým (okrem iného) nadobudnutia vlastníckeho práva k zhotovenej veci, a to

buď zhotoviteľom, ak je zároveň tým, kto svojpomocne vytvára vec pre seba alebo objednávateľom,
pokiaľ zhotoviteľ pracuje pre objednávateľa na zákazku na základe zmluvy o dielo tým, že stavby
všeobecne predstavujú prípad originárneho nadobudnutia vlastníctva zhotovením veci, a to či už
vznikajú svojpomocne alebo či na objednávku. Z označeného rozhodnutia tiež vyplýva, že pokiaľ
rodinný dom stavali účastníci od prvopočiatku spoločne s úmyslom spoločne ho užívať, spočiatku

vo vzťahu druh a družka, neskôr v manželskom vzťahu s podporou ustálenej judikatúry Najvyššieho
súdu ČR (rozsudky sp. zn. 22Co/2258/2007, sp. zn. 22Cdo/2473/2006 alebo sp. zn. 22Cdo/54/2009)
dom účastníci nadobudli originárne do podielového spoluvlastníctva v rovnom podiele, na čom sa
nezmenila skutočnosť, že bol postavený na pozemku žalobcu a že to bol žalobca, ktorému bolo vydané
stavebné povolenie i povolenie k užívaniu stavby. Zároveň citoval rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.

zn. 22Cdo/1174/2001 z 05.11.2002 a na podporu argumentácie poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2507/2012 zo dňa 16.09.2013 ako aj na skutočnosť, že judikatúra českých súdov
sa tiež zaoberala i pluralitov stavebníkov a odvodila podielové spoluvlastníctvo stavebníkov pri absencii
inej dohody, a to rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1174/201, ktorý následne citoval.

23. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 7Co/114/2023 zo dňa 29.01.2025 rozsudok súdu prvej
inštanciezrušilavecvrátilnaďalšiekonaniearozhodnutie.Vosvojompísomnomodôvodneníuznesenia
krajský súd uviedol, že podstatnou pre posúdenie dôvodnosti žaloby (resp. len jedného z jej petitov) bolo
posúdenie toho, či žalobcovi svedčí vlastnícke právo resp. spoluvlastnícke právo (v ideálnom podiele)
k predmetnej nehnuteľnosti. V súvislosti s týmito dvoma petitmi, ktoré by svojou formuláciou mohli

evokovať, že sa jedná o petit eventuálny odvolací súd uviedol, že v ďalšom konaní sa súd prvej inštancie
musí vysporiadať s otázkou, či určovaciu žalobu možno formulovať eventuálnym petitom, teda žalobným
návrhom, v ktorom žalobca popri primárnom návrhu formuluje pre prípad jeho zamietnutia ďalšie alebo
ďalšie eventuálne návrhy tak, ako tomu bolo v tomto prípade, s čím dal do súvislosti aj konštatovanie
Ústavného súdu SR v Náleze sp. zn. III. ÚS 225/2020 z 15.04.2021, podľa ktorého z ústavnoprávneho

pohľadu takejto formulácii žalobného návrhu nestojí nič v ceste. V súdenej veci mal odvolací súd za
to, že hoc má právoplatný rozsudok o určení vlastníckeho práva deklaratórny charakter, je nevyhnutné
trvať na tom, aby žalobca mal jasno v tom, čoho sa vlastne domáha, keďže určenie, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti nemôže obstáť popri určení, že je len ideálnym podielovým spoluvlastníkomtejto nehnuteľnosti spolu so žalovanou a naopak určenie, že žalobca je len podielovým spoluvlastníkom
vylučuje určenie toho, že mu vec vlastnícky patrí v celosti. Zo žaloby, žalobného návrhu musí byť
jednoznačne zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Zároveň uviedol, že podľa § 216 ods. 1 CSP je súd

viazaný žalobným návrhom žalobcu, tento nemôže prekročiť a zároveň nemôže si vybrať bez ďalšieho
z viacero žalobcom formulovaným petitov znejúcich na určenie (spolu) vlastníckeho práva k jednej a tej
istej veci. Tým, že súd prvej inštancie nevyzval žalobcu na jednoznačné spresnenie čoho sa vo veci
domáha (či určenia, aby bol výlučným vlastníkom alebo určenia, aby bol ideálnym spoluvlastníkom
spornej nehnuteľnosti, keďže tieto dve určenia nemôžu popri sebe obstáť) procesne pochybil. V ďalšom

bude povinnosťou súdu prvej inštancie vyzvať žalobcu na uvedenie jedného konkrétne formulovaného
určitého petitu na základe podmienok uvedených v § 129 CSP v spojení s podmienkami uvedenými v
§ 132 ods. 1 CSP. V ďalšom odvolací súd poukázal na vykonanie dokazovanie prvostupňovým súdom
ako aj k problematike originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva k novostavbe rodinného domu
a argumentáciu žalobcu týkajúcu sa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/4/2013 zo dňa
31.03.2014, rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/58/2001 zo dňa 21.01.2023 ako aj českú

judikatúru, na ktorú poukazoval žalobca vo svojom odvolaní.

24. Vychádzajúc z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/114/2023, ktorým
prvostupňový rozsudok bol zrušený súd vyzval sporové strany, právnych zástupcov žalobcu a žalovanej,
aby v lehote 20 dní predložili súdu návrhy na vykonanie dokazovania resp. upravili žalobný návrh

v zmysle písomného odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Žiline.

25. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 28.03.2025 doručené súdu dňa 31.03.2025 uviedol okrem
iného, že žalobca pre úplnosť ohľadom petitu žaloby uvádza skutočnosti, ktoré uviedol odvolací súd,
a to, že podstatnou pre posúdenie dôvodnosti žaloby (resp. len jedného z jej petitov) bolo posúdenie

toho, či žalobcovi svedčí vlastnícke právo resp. spoluvlastnícke právo (v ideálnom podiele) k predmetnej
nehnuteľnosti. V súvislosti s týmito dvoma petitmi, ktoré by svojou formuláciou mohli evokovať, že
sa jedná o petit eventuálny odvolací súd uvádza, že v ďalšom konaní sa súd prvej inštancie musí
vysporiadať s otázkou, či určovaciu žalobu možno formulovať eventuálnym petitom, teda žalobným
návrhom, v ktorom žalobca popri primárnom návrhu formuluje pre prípad jeho zamietnutia ďalší alebo

ďalšie eventuálne návrhy tak, ako tomu bolo v tomto prípade, v súvislosti s čím odvolací súd dáva do
pozornosti konštatovanie Ústavného súdu SR v Náleze sp. zn. III.ÚS 225/2020 z 15.04.2021, podľa
ktorého z ústavnoprávneho pohľadu takejto formulácii žalobného návrhu nestojí nič v ceste. V súdenej
veci mal odvolací za to, že hoc má právoplatný rozsudok o určenie vlastníckeho práva deklaratórny
charakter, je nevyhnutné trvať na tom, aby žalobca mal jasno v tom, čoho sa vlastne domáha, keďže

určeniejevýlučnýmvlastníkomnehnuteľnostinemôžeobstáťpopriurčení,žejelenideálnympodielovým
spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti spolu so žalovanou a naopak určenie, že žalobca je len podielovým
spoluvlastníkom vylučuje určenie toho, že mu vec vlastnícky patrí v celosti. Zo žaloby žalobného návrhu
musí byť jednoznačne zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Eventuálny petit je žalobný návrh, ktorý žalobca
formuluje popri inom (primárnom) žalobnom návrhu. Žalobca žiada rozhodnúť o eventuálnom petite iba

pre prípad, ak súd primárny petit zamietne. Ak súd primárnemu petitu vyhovie, o eventuálnom petite
nerozhoduje. Príkladom eventuálneho petitu je spor, v ktorom žalobca požaduje vydanie veci (primárny
petit) a pre prípad, že v konaní vyjde najavo, že žalovaný už vec nemá, požaduje náhradu škody
(eventuálny petit). Alternatívny petit je žiadosťou, aby súd zaviazal žalovaného na dve (alebo viaceré)
alternatívne plnenia. Prichádza do úvahy tam, kde z hmotného práva vyplýva, že záväzok je možné

splniť viacerými spôsobmi a že právo voľby má dlžník. Ak dlžník uplatní právo voľby počas konania,
súd ho zaviaže iba na plnenie, ktoré si zvolil a vo zvyšku žalobu zamietne. Ak právo voľby dlžník počas
konania nevykoná, výrok rozsudku bude znieť alternatívne. Podľa § 216 ods. 1 CSP je súd viazaný
žalobným návrhom žalobcu, tento nemôže prekročiť a zároveň nemôže si vybrať bez ďalšieho z viacero
žalobcom formulovaných petitov znejúcich na určenie (spolu) vlastníckeho práva k jednej a tej istej veci.

Tým, že súd prvej inštancie nevyzval žalobcu na jednoznačné spresnenie, čoho sa vo veci domáha
(či určenia, aby bol výlučným vlastníkom alebo určenia aby bol ideálnym spoluvlastníkom spornej
nehnuteľnosti, keďže tieto dve určenia nemôžu popri sebe obstáť) procesne pochybil. V ďalšom konaní
bude povinnosťou súdu prvej inštancie vyzvať žalobcu na uvedenie jedného konkrétne formulovaného
určitého petitu na základe podmienok uvedených v § 129 CSP v spojení s podmienkami uvedenými v

§ 132 ods. 1 CSP.

26. Na základe toho právny zástupca žalobcu upresnil a oznámil žalobný petit, ktorý žiadal pripustiť
nasledovne:„súd určuje, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi stavby – rodinného domu súpisné
číslo XXX, nachádzajúceho sa na pozemku parcela reg. „C“ č. XXX/X o výmere 226 m2, druh: zastavaná
plocha a nádvorie, nachádzajúcej sa v katastrálnom území H., obec H., okres Turčianske Teplice, každý

so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1-ie.“

27. Právny zástupca žalovanej ani na druhú urgenciu súdu neoznámil, či v konaní navrhuje vykonať
ďalšie listinné či svedecké dôkazy a na výzvu súdu žiadnym spôsobom nereagoval.

28. Súd vo veci nariadil a vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 19.06.2025 za prítomnosti právneho
zástupcu žalobcu, žalovanej a právneho zástupcu žalovanej.

29. Súd na pojednávaní konštatoval, že právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 28.03.2025 upravil
žalobný petit a súd na pojednávaní za prítomnosti strán sporu pripustil zmenu žalobného návrhu
podaním právneho zástupcu žalobcu zo dňa 28.03.2025.

30. Právny zástupca žalobcu prítomný na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu odkazuje na
doterajšiu skutkovú a právnu argumentáciu tak v pôvodnom konaní pred súdom prvej inštancie ako
v odvolacom konaní. Mal za to, že odvolací súd vyslovil vo viacerých smeroch vo svojom zrušujúcom
uznesení právny názor, ktorý je záväzný pre súd prvej inštancie a bol toho názoru, že vykonaným

dokazovaním tvrdenia žalobcu boli preukázané. Uviedol, že žalovaná strana neuviedla žiadne nové
dôkazy, v konaní tieto nepredniesla ani neoznačila a vychádzajúc z názoru, že súd je právnym názorom
odvolacieho súdu viazaný, pričom nedošlo k zmene právnej úpravy ani k posunu skutkového stavu
ani k zmene judikatúry, žiadal žalobe vyhovieť tak, ako bola pripustená zmena žalobného návrhu na
pojednávaní.

31. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že naďalej trvá na svojich písomných
vyjadreniach a žaloba nie je dôvodná ani na zmenu žalobného petitu. Mal za to, že existencia akejkoľvek
dohody či už ústnej alebo písomnej, ktorá by mala byť uzatvorená konkludentne v danom prípade
preukázaná nebola. Nebola preukázaná žiadna dohoda o vzniku podielového spoluvlastníctva, či o tom,

že vklad žalovanej budú predstavovať pozemky, na ktorom bude postavený rodinný dom a vklad žalobcu
by mal predstavovať finančné prostriedky a realizácia výstavby predmetného rodinného domu. Pokiaľ
ide o judikatúru, na ktorú poukazuje vo svojich písomných vyjadreniach aj žalobca a na ktorú sa odvoláva
aj krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení, mal právny zástupca žalovanej za to, že na túto súd
prvostupňový nemá prihliadať a nie je viazaný judikatúrou, na ktorú poukázal odvolací súd. Súd podľa

jeho názoru musí vždy prihliadať na konkrétne skutkové okolnosti súdenej veci a nie automaticky
aplikovať právne názory vyšších súdnych autorít, ktoré vo veľa prípadoch vychádzajú z iných skutkových
okolností. Keďže nebola v tomto prípade preukázaná žiadna dohoda písomná a ústna ani konkludentná,
žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

32. Právny zástupca žalobcu na vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej reagoval tým, že z jeho strany
nebolo nič prednesené, čo by vylučovalo, že súd prvej inštancie by nemal byť viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu. Mal za to, že judikatúra, na ktorú odkazuje aj odvolací súd je priliehavá, skutkové
okolnosti všetkých prípadov sa približujú mimoriadne k prejednávanej veci a zo všetkých skutkových
okolností tak, ako boli vykonané a správne súdom prvej inštancie boli vyčerpávajúce .

33. Prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu opätovne vo veci rozhodol
a vyhodnotil predložené listinné dôkazy. Vzhľadom na zmenu žalobného petitu posudzoval všetky
doteraz vykonané dôkazy vo vzťahu ku zmene žalobného petitu a zistil nasledovný skutkový a právny
stav:

34. Podľa výpisu z LV č. XXXX Okresného úradu Martin, katastrálny odbor pre okres Turčianske Teplice,
obec H., žalovaná je vlastníčkou nehnuteľností pozemku parcela č. XXX/X orná pôda o výmere 4.373
m2, parcela č. XXX/X o výmere 226 m2 zastavaná plocha a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 144
m2 ostatná plocha a vlastníčkou rodinného domu súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXX/X a to

titulom nadobudnutia darovacou zmluvou V XXX/XXXX a oznámením O určení súpisného čísla F./XXXX,
kolaudačné rozhodnutie č. XX/XXXX/XXX-XXXX.O. – záznam zapísaný dňa 24.06.2020 – číslo zmeny
XX/XXXX. Na časť C sú vedené ťarchy a to pod C./XXXX-XXXXX záložného práva v prospech Prima
banka Slovensko a.s., Hodžova 11 na pozemky CKN parcela č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, rozostavanústavbu – rodinný dom na pozemku CKN parcela č. XXX/X v podiele 1/1 – vklad povolený dňa 26.08.2019
– číslo zmeny XXX/XX. V konaní bolo preukázané a stranami sporu nebolo sporné, že pozemok, na
ktorom je rodinný dom postavený, a to parcela reg. C č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere

226 m2 ako aj pozemky – parcela reg. C č. XXX/X orná pôda o výmere 4.373 m2 a parcela reg. C č. XXX/
X ostatné plochy o výmere 144 m2 sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej a tieto žalovaná nadobudla
darom od svojich rodičov. Teda výstavba rodinného domu bola uskutočnená na pozemkoch vo výlučnom
vlastníctve žalovanej. Súčasne medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 17.03.2020 bolo vydané
kolaudačné rozhodnutie na žalovanú P. XX/XXXX/XXX-XXXX.O. s tým, že bolo povolené používanie

stavby, rodinného domu, ktorý sa nachádza na pozemku parcela č. K. XXX/X v katastrálnom území H..

35. Svedok A. D., ktorý bol navrhnutý žalobcom uviedol, že pokiaľ má vedomosť, tak pozemok
zabezpečila žalovaná a žalobca mal dom financovať. Stretnutí sa zúčastňoval len ako priateľ v nejakých
reštauráciách alebo ako na chalupe u známeho. Má vedomosť o tom, že technické záležitosti
zabezpečoval žalobca, lebo čo sa týka technológie a technických postupov, určite z dvojice bol ten, ktorý

tomu rozumel a ktorý to vedel zabezpečiť.

36. Svedok G. K. uviedol, že zabezpečoval výstavbu rodinného domu od fázy vybudovania betónovej
základovej dosky po dokončenie hrubej stavby ako aj po vykonaní niektorých dokončovacích prác,
pričom stavebné práce mali trvať cca 2 roky. Potvrdil, že ohľadom stavby jednal so žalobcom, a to aj

ohľadom technických záležitostí, pričom zhodne svedok potvrdil, že bol vyplácaný za odvedenú prácu
žalobcom a práce, ktoré sa vykonali spolu s materiálom odhadol cca na 50.000,- Eur. Pokiaľ bola na
svedka položená otázka, koho mal byť rodinný dom, keďže pozná obidve strany sporu, svedok uviedol,
že od začiatku plány boli na žalovanú, pretože pozemok bol jej. Predpokladal však, že keď sa aj žalobca
zúčastňoval technických záležitostí výstavby rodinného domu, že tam budú žiť obidvaja. Na spoluprácu

ho však ako prvá oslovila žalovaná. Svedok rozhodne nepoprel, že by mal mať akékoľvek informácie
o tom, že by stavaný rodinný dom mal byť aj vlastníctvom žalobcu, uviedol len, že predpoklady boli, že
tam budú žiť obidvaja. Vo vzťahu k stranám sporu má priateľský vzťah.
Potvrdil tiež, že v súvislosti s prácami na výstavbe rodinného domu vykonával práce spôsobom, že
viac-menej odrábal finančnú pôžičku, ktorú mal od žalobcu. Malo sa jednať o 25.000,- Eur, ktoré musel

svedok odrobiť u žalobcu na stavbe. Tieto peniaze splatil postupne za dva či tri roky. Tiež potvrdil otázku,
že na materiál nosil peniaze žalobca.

37.SvedokJ.E.uviedol,žemásostranamisporupriateľskývzťah.Podnikávgastronómii,mábagetériu.
Potvrdil, že žalobcovi požičal finančné prostriedky, ktoré mal použiť na financovanie stavby a išlo o sumu

40.000,- Eur v hotovosti. Tieto peniaze potreboval na výstavbu rodinného domu a na otázku právneho
zástupcu žalobcu potvrdil, že mu tieto finančné prostriedky boli vrátené v častiach a to tak, že jednu
časť mu poslal na účet väčšiu a tú druhú potom v rámci nejakých ďalších stretnutí. Vo svojej výpovedi
svedok ďalej uviedol, že keď spolu s manželkou navštevovali žalobcu a žalovanú, o tom, komu patrí
dom sa nikdy neviedla žiadna diskusia, nakoľko chodili za nimi na návštevu ako za rodinou. Následne

svedok dodatočne predložil súdu výpis z účtu, z ktorého je zrejmé prijatie platby vo výške 32.000,- Eur
dňa 02.01.2019 od žalobcu. Tu súd poukazuje na to, Q. D. J. L. C. F. R. D. A. K. D., avšak z obchodného
registra vyplynulo, že ide o spoločnosť, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je práve tento svedok.
Zvyšnú sumu mal žalobca vrátiť svedkovi neskôr postupne v častiach, ktoré svedok aj potvrdil.

38. Svedok G. M., uviedol, že je krstným otcom spoločného syna strán sporu. Uviedol, že mu žalobca
niekedy v roku 2016 oznámil, že rodinný dom stavia pre žalovanú a pre syna, pretože keď nebude s nimi
už potom žiť, aby boli zabezpečení. Potvrdil však, že žalobca sa v roku 2017 nasťahoval do rodinného
domu, býval tam, mal tam svoje osobné veci a tiež potvrdil tú skutočnosť, že technologickú výstavbu
rodinného domu riešil žalobca a vídaval ho na stavbe. K otázke financovania stavby rodinného domu

pripustil, že výstavbu rodinného domu mohol financovať aj žalobca.

39. Svedkyňa C. G., matka žalovanej na pojednávaní uviedla, že od začiatku bolo preferované v rodine,
že žalovanej darujú pozemok, ktorý má hodnotu minimálne 100.000,- Eur s tým, že aj rodinný dom, ktorý
sa bude stavať bude jej, lebo išlo o veľký pozemok. Všetky doklady súvisiace s darovaním pozemku ako

aj s výstavbou rodinného domu, či už to bolo stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, všetky sa
vybavovali a zabezpečovali na jej meno. Na začiatku výstavby rodinného domu darovali žalovanej ako
dcére 20.000,- Eur niekedy v roku 2015 a potom priebežne prispievali podľa toho, čo potrebovala na
výstavbu rodinného domu. V roku 2021 umrel manžel svedkyne a otec žalovanej, pričom v dedičskomkonaní bolo zistené, že má na účte 3.000,- Eur, z čoho vyplynulo, že viac-menej všetky peniaze, ktoré
mal „pri všetkej úcte“ dával žalovanej bez toho, aby niekto o tom mal vedomosť. Takisto aj výstavba
rodinného domu bola vedená tak, že je to „jej dom s malým J., pretože keď raz odíde B. „ čo bolo vždy

smiešne,žetoužnazačiatkuzačalsámtvrdiť,keďstavalidom,abymalikdebývať“.Vdedičskomkonaní
následne bolo rozhodnuté tak, že žalovaná sa vzdala dedičstva, keďže rodičia jej darovali pozemok pod
rodinný dom a financie na výstavbu rodinného domu.

40. Svedok B. N., exmanžel sestry žalovanej na pojednávaní uviedol, že poskytol dar žalovanej vo

výške 40.000 Eur, ktoré mali slúžiť na výstavbu rodinného domu. Následne jedna z vecí, v ktorej sa
rodine dohodla bola, že v prípade dedičstva sa žalovaná dedičstva vzdá, čo sa aj stalo. Na otázku
právneho zástupcu žalobcu, či má vedomosť svedok o tom, že komu dom by mal patriť po dostavbe
uviedol „v podstate všetko zariaďovala F.“, pozemok bol na písaný na ňu. Dokonca vybavovala stavebné
povolenie, čiže bol v tom, že nie je tam žiaden problém, pretože ona komunikovala, financovala,
vybavovala. Žalobca sa vôbec do toho nezapájal, takže to považoval za hotovú vec, že rodinný dom

bude patriť žalovanej.

41. Svedok E. G., brat žalovanej uviedol, že žalovanej poskytol finančnú hotovosť 2.000 Eur, pomáhal jej
na stavbe, keď sa staval dom, hrubá stavba v rámci možností koľko mohol. Peniaze, ktorej jej poskytol,
nevyberal z účtu, ale mal tieto v hotovosti. Na otázku právneho zástupcu žalovanej „akým spôsobom

sa vysporiadal so sestrou v súvislosti s finančnými prostriedkami a s pozemkom a či podpísal nejakú
zmluvu uviedol: „áno bola to darovacia zmluva ona (žalovaná) mi vlastne darovala ten pozemok s tým, že
vlastne mi nemusí ona vracať tú čiastku, čo som jej požičal, že mi na úkor toho darovala tento pozemok.“

42. Svedok B. K., ktorý nie je v príbuzenskom vzťahu so stranami sporu na pojednávaní uviedol, že

spolu so synom G. pracovali na výstavbe rodinného domu a že peniaze vyplácal žalobca každý mesiac.
Potvrdil tiež pokyny ohľadom výstavby, ktoré udeľoval žalobca. Taktiež potvrdil tú skutočnosť, že žalobca
následne v rodinnom dome aj istý čas býval.

43. Z výpisu LV č. XXXX vyplýva, že žalovaná je vlastníčkou parcely registra „C“ evidované na

katastrálnej mape, okres Turčianske Teplice, obec H., a to parcela č. XXX/X, orná pôda o výmere 4373
m2, parcela č. XXX/X o výmere 226 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X, ostatná plocha
o výmere 144 m2, ktoré nadobudla darovacou zmluvou C. XXX/XXXX. Súčasne z LV č. XXXX vyplynulo,
že žalovaná je vlastníčkou nehnuteľnosti, druh rodinný dom, postavený na parcele č. XXX/X, súpisné
číslo XXX, na ktoré bolo vydané kolaudačné rozhodnutie P. XX/XXXX/XXX-XXXX-XX, zapísané dňa

24.06.2022.

44. Dňa 23.04.2015 bolo vydané stavebné povolenie na žalovanú, ktoré sa dotýka rodinného domu
nachádzajúceho sa na pozemku parcele č. CKN XXX/X, XXX/X v k. ú. H..

45. Znalecký posudok č. 25/2019 zo dňa 07.05.2019 (č.l. 106) stanovil všeobecnú hodnotu rodinného
domu bez hodnoty pozemkov sumu vo výške 131.461,58 Eur. Následne po poskytnutí úveru zo
strany Prima banky Slovensko, a.s. žalovaná dokončila výstavbu rodinného domu. Po výstavbe
rodinného domu si žalovaná opätovne nechala vypracovať znalecký posudok č. 32/2020 za účelom
stanovenia všeobecnej hodnoty, pričom táto hodnota rodinného domu bez pozemku bola určená vo

výške 173.585,81 Eur.

46. Tak zo strany žalobcu ako i zo strany žalovanej bola predložená mailová komunikácia, zo strany
žalobcu aj faktúry, ktoré boli znejúce na meno žalobcu, ktorými zabezpečoval objednávanie materiálu
na výstavbu rodinného domu.

47. Z rozhodnutia č. XXX/XXXX zo dňa 18.04.2018 (č.l. 206) vyplýva, že bola vyrubená daň
z nehnuteľností na meno žalovanej za rok 2018. Následne táto daň bola žalovanou uhradená.
Rozhodnutím č. XXX/XXXX zo dňa 27.02.2017 (č.l. 208) bol vyrubený miestny poplatok za komunálne
odpady za rok 2017, ktorý je na žalovanú.

48. Zo Zmluvy o pripojení zariadenia odberateľa do distribučnej sústavy (č.l.209) vyplýva, že táto
bola uzavretá so žalovanou a bola zaradená do distribučnej sústavy P. XXXXXXXXXX. Následne bolauzavretá Zmluva o združenej dodávke elektriny/plynu pre odberateľov kategórie domácnosť/maloodber
P. XXXXXXXXX.

49. Zo Zmluvy P. XXXXXXX o poskytovaní služieb sieti Internet (č.l. 213) zo dňa 08.11.2017 vyplýva,
že táto zmluva bola uzavretá so žalovanou a týkala sa poskytovania služieb v sieti internet.

50. Turčianska vodárenská spoločnosť dňa 19.09.2018 vyhotovila montážny list o výmene vodomeru
a na dodávku vody na meno žalovanej.

51. Ta ako konštatoval aj odvolací súd, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sporové strany
sú bývalými partnermi, ktorí majú spoločného syna J., nar. v roku 2014 a momentálne v striedavej
starostlivosti. V konaní bolo nesporné, že stavba rodinného domu sa nachádza na pozemku patriaceho
výlučne do vlastníctva žalovanej, ktorá ho nadobudla titulom darovania od svojich rodičov. Taktiež
bolo nesporné, že tak stavebné povolenie zo dňa 23.04.2015 ako i kolaudačné rozhodnutie zo dňa

17.03.2020 boli vydané na meno žalovanej, ktorej v súvislosti s realizáciou a užívaním predmetného
rodinného domu boli vyrubované aj miestne dane a poplatky, či už išlo o daň z nehnuteľností,
miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Žalovaná tiež vo svojom mene
uzavrela v súvislosti s užívaním predmetného rodinného domu aj zmluvy o združenej dodávke
elektriny/plynu a vody. Taktiež podľa zhodného vyjadrenia sporových strán žalobca a žalovaná žili

v spoločnej domácnosti, a to až do ukončenia vzájomného spolužitia v septembri 2018, kedy žalobca
opustil spoločnú domácnosť. Podľa nerozporovaného tvrdenia žalobcu sa sporové strany spolu s ich
synom J. nasťahovali do rodinného domu koncom roku 2017. V súčasnosti je rodinný dom zaťažený
záložným právom v prospech Prima banka Slovensko a.s., vklad ktorého bol povolený pod C./XXXX,
a to v súvislosti s poskytnutím hypotekárneho úveru žalovanej. Nebolo sporným, že žalobca dňa

22.07.2019 vyhotovil „výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia“ ku ktorému malo dôjsť jeho plnením
(poskytnutím prác, výkonom a veci) adresovanú žalovanej, ktorou ju titulom bezdôvodného obohatenia
vyzval na uhradenie sumy vo výške 131.441,38 Eur. Žalobca v tejto výzve uviedol, že v období
spoločného spolužitia so žalovanou realizáciu stavby rodinného domu „v prevažnej miere“ financoval
zo svojich vlastných finančných prostriedkov, a to kúpou hnuteľných vecí, či už išlo o stavebný materiál,

technické vybavenie s tým, že stavebné materiály ako aj stavebné práce a dodávky na stavbe rodinného
domu financoval v domnení, že po dokončení stavby, spoločnom nasťahovaní sa a uzavretí manželstva
bude môcť predmetný rodinný dom užívať ako spoločnú domácnosť. Zároveň medzi sporovými stranami
nebolo sporné, že výstavba rodinného domu bola financovaná (aj) z finančných prostriedkov žalobcu.
Z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že na financovaní stavby rodinného domu sa podieľala

aj žalovaná, ktorá skutočnosť vyplývala okrem svedeckých výpovedí navrhnutých žalovanou nepriamo
aj z tvrdenia samotného žalobcu obsiahnutom vo výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorej
sám hovoril o financovaní „v prevažnej miere“ a nie o výlučnom financovaní predmetnej novostavby
rodinného domu.

52. Tak ako už bolo konštatované a konštatoval na pojednávaní aj právny zástupca žalobcu, ktorý pred
pojednávaním upravil žalobný petit tak, ako na pojednávaní dňa 19.06.2025 bol pripustený, rozhodoval
súdotomtozmenenomžalobnomnávrhupoukazujúcnaveľmipodrobnézdôvodnenieodvolaciehosúdu
v bode 12. uznesenia sp. zn. 7Co/114/2023.

53. Súd vyhodnotil komunikáciu, ktorá vznikla medzi žalobcom a žalovanou v čase výstavby rodinného
domu, predovšetkým či už išlo o mailovú komunikáciu, z ktorej jednoznačne vyplynulo, že žalobca
staval rodinný dom a investoval finančné prostriedky aj pre seba. Nevyplynula tvrdená skutočnosť, že
žalobca má byť vlastníkom rodinného domu v celosti a žalovaná pozemku. Následne úpravou žalobného
petitu, kedy žalobca žiadal, aby súd určil, že je podielovým spoluvlastníkom predmetného rodinného

domu v 1-ici, súd zameral svoje dokazovanie a vyhodnotenie dôkazov na tvrdenia a predložené listinné
dôkazy v konaní. Podľa skutkových tvrdení a vyjadrení sporových strán je zrejmé, že žalobca financoval
do rodinného domu, o čom žalovaná mala vedomosť a sama vo svojej komunikácii uvádzala, „prečo
si míňaš svoje nasporené peniaze stavaním domu niekde pánu Bohu za chrbtom, máš prácu, ktorú
máš rád, kopec záľub, dom, ktorý bude podľa tvojich predstáv.“ Z uvedeného vyplýva a nebolo ani

vyvrátené žalovanou, že by popierala skutočnosti uvedené žalobcom, že zabezpečoval financovanie
a výstavbu rodinného domu, teda jasne vyplynulo aj z výzvy žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia zo dňa 22.07.2019, že žalobca uviedol, že výstavba rodinného domu prebiehala spoločne
za účelom partnerského spolužitia strán sporu. Skutočnosť, že žalobca výstavbu rodinného domunielen financoval ale aj organizoval, technicky riešil, koordinoval a následne so žalovanou ako svojou
partnerkou a spoločným dieťaťom obýval, vyplynula z vykonaného dokazovania a žalovaná to nijakým
spôsobom nepoprela. Súd ďalej poukazuje a zdôrazňuje skutočnosť, že bol partnerom žalovanej,

majú spoločného syna J., ktorý je v striedavej starostlivosti a že spolu obýval predmet sporu, čo
žalovaná riadnym spôsobom nepoprela a stalo sa aj nesporným pre toto konanie. Žalobca zároveň
predložil ďalšiu emailovú komunikáciu týkajúcu sa výstavby rodinného domu, z ktorej vyplynulo, že na
nej sa žalobca intenzívne podieľal, a to aj prostredníctvom emailovej adresy F., ktorú si zriadil, mal
k nej prístup a komunikoval cez ňu výlučne žalobca, niekedy v mene žalovanej. Taktiež z dôkazov

predloženýchžalovanou,atopokiaľideoemailovúkomunikáciuvyplýva,žežalovanápoužívalamnožné
číslo t.j. komunikovala s dodávateľmi vo svojom mene aj v mene žalobcu, ktorého označovala za
svojho partnera. Pre súd vzájomná komunikácia sporových strán ako i komunikácia s dodávateľmi
prác a tovarov nasvedčuje záver, že výstavbu rodinného domu realizovali sporové strany vo vzájomnej
súčinnosti a zároveň nepodporilo záver, že výstavbu rodinného domu mala jedna zo sporových
strán realizovať výlučne len sama pre seba resp. len pre druhú sporovú stranu. Súd zameral svoju

pozornosť pri hodnotení jednotlivých dôkazov na skutočnosť, či skutkové okolnosti nenasvedčujú
k tomu, že k uzavretiu dohody medzi žalobcom a žalovanou došlo konkludentne t.j. s iným, než
výslovným spôsobom. K problematike originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva k novostavbe
rodinného domu už zdôraznil odvolací súd, že pokiaľ ide o nadobudnutie spoluvlastníckeho práva
k novej veci najmä k stavbe, platia závery (R16/1983) podľa ktorých pre posúdenie vzniku podielového

spoluvlastníctva k domu lebo inej stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca
dohoda uzavretá medzi nimi o založení spoluvlastníckych vzťahov, ktorá nemusí byť písomná a nie je
ani nevyhnutné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli na veľkosti spoluvlastníckych podielov. Dohoda
musí byť uzavretá v dobe, ktorá časovo predchádza vzniku stavby ako veci (lebo vtedy už stavba musí
mať vlastnícky alebo spoluvlastnícky režim). Tak ako žalobca argumentoval rozhodnutím Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 3MCdo/4/2013 zo dňa 31.03.2014, s ktorou sa prvostupňový súd stotožňuje a ktorý
k absencii dohody o založení (spolu) vlastníctva k novej stavbe v odôvodnení konštatoval „vlastníctvo
novo vyhotovenej stavby nadobúda originárnym spôsobom ten, kto stavbu uskutočnil s úmyslom mať ju
pre seba. Nie je pritom rozhodujúce, kto bol uvedený ako stavebník v stavebnom alebo kolaudačnom
rozhodnutí. Sama skutočnosť, že sa stavebníci dohodli iba na spoločnom užívaní alebo spoločnom

bývaní bez toho, aby sa ich dohoda výslovne týkala aj vlastníctva alebo spoluvlastníctva ešte nevylučuje
vznik spoluvlastníctva“ Zároveň Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 4Cdo/58/2021 zo dňa
25.01.2023 vo vzťahu k dohode viacerých osôb o založení spoluvlastníctva judikoval „pre posúdenie
vzniku podielového spoluvlastníctva k domu postavenému spoločnou činnosťou viacerých osôb je
rozhodujúca ich pred výstavbou (čo aj len konkludentne) uzavretá dohoda o založení spoluvlastníckych

vzťahov, ktorá vyjadruje úmysel mať dom pre seba. Nerozhoduje, kto je vlastníkom pozemku
zastavaného domom, ako bola stavba domu realizovaná a financovaná ani to, kto je v stavebnom
(kolaudačnom) rozhodnutí uvedený ako stavebník.“ V odôvodnení rozsudku najvyšší súd konštatoval,
„vlastníctvo novo vyhotovenej stavby nadobúda originárnym spôsobom ten, kto stavbu uskutočnil
s úmyslom mať ju pre seba. Nie je pritom rozhodujúce, kto bol uvedený ako stavebník v stavebnom

alebo kolaudačnom rozhodnutí. Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe postavenej
spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca ich vzájomná dohoda o založení spoluvlastníckych
vzťahov (R16/1983). Pre účely preskúmavania veci je potrebné dodať, že na uzavretie takejto dohody (o
vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe) sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch.
Zákonné uzavretie nepredpisuje žiadnu konkrétnu formu, preto dohoda môže byť urobená buď výslovne

(za použitia slov) tak, že sa slová prednesú ústne (ústna forma) alebo zaznamenajú písomne (písomná
forma) ale tiež iným než výslovným spôsobom (konkludentným) nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo
chceli účastníci prejaviť.“

54. Zhodnotením takto vykonaného dokazovania prvostupňový súd vychádzajúc z judikatúry

slovenských súdov ale aj z judikatúry českých súdov tak, ako boli konštatované odvolacím súdom,
s ktorými právny názor prvostupňový súd prijal vyslovil záver, že samotná skutočnosť, že sa žalobca
a žalovaná dohodli o spoločnom užívaní bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom dojednali o vlastníctve
stavby nevylučuje vznik ich spoluvlastníctva k stavbe, pričom súd v tomto konkrétnom prípade prihliadal
ku všetkým okolnostiam, ktoré z konania vyplynuli a poukazuje na to, že žalobca a žalovaná boli partneri,

majú spolu syna a mali záujem uzavrieť manželstvo a žiť v jednej spoločnej domácnosti, spoločne
hospodáriť, a teda spoločne vybudovali stavbu na pozemku, ktorý patril len žalovanej. Medzi žalobcom
a žalovanou tak došlo k uzavretiu dohody konkludentne, ktorú súd vyvodil zo spoločnej výstavby
nehnuteľnosti od jej prvopočiatku a jej následného aj faktického užívania žalobcom a žalovanou, ktorísa na jej zriadení podieľali s úmyslom užívať ju spoločne. Tento úmysel je zjavný najmä z faktického
konania žalobcu ale aj žalovanej, pričom súd vychádzal zo skutočnosti, že vo vzťahu k určeniu výšky
spoluvlastníckeho podielu platí, že ak spoluvlastnícke podiely neboli dohodnuté, čo bolo aj v tomto

súdenom prípade, tieto sú rovnaké.

55. V závere súd uvádza, že sa nestotožňuje s tvrdením právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní
dňa19.06.2025,kedyvosvojomvyjadreníuviedol,žeprvostupňovýsúdniejeviazanýprávnymnázorom
odvolacieho súdu ani judikatúrou, na ktorú poukazoval odvolací súd.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

58. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods.
1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných
na účelné uplatňovanie práva v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.V Martine, dňa 19.06.2025

JUDr. Alena Káčeriková
sudkyňa