Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 22, 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8825201377
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8825201377.1

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX,
XXX XX D. E., zastúpený AK NOVIKMEC s.r.o., so sídlom Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou,
IČO:36868701protižalovaným:1.F.G.,nar.X.X.XXXX,trvalebytomC.XXX/XX,XXXXXD.E.2.A.H.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení proti žalovaným v 1. a 2. rade
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

5C/41/2025

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným na tunajšom súde dňa 8.8.2025 sa žalobca
domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade spoločne
a nerozdielne povinnosť zdržať sa akéhokoľvek stavebného konania, umiestňovania stavieb alebo
iných stavebných zásahov na pozemkoch parcely registra „C“ parc. č. XXXX (zastavaná plocha a
nádvorie) o výmere 613 m2, parc. č. XXXX (záhrada) o výmere 147 m2 a parc. č. XXXX (záhrada)
o výmere 1083 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Vranov nad

Topľou, katastrálny odbor, pokiaľ by tieto konania: a) neboli realizované na základe platného stavebného
povolenia, a b) nedodržiavali minimálne zákonom stanovené odstupy od hranice pozemku a stavby
žalobcu nachádzajúcich sa na susedných parcelách, a c) zasahovali by tak do vlastníckeho práva
žalobcu a náhrady trov konania.

2. Podanie návrhu na neodkladné opatrenie žalobca odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom

nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Vranov nad Topľou, obec D. E., katastrálne územie D. E., a
evidovaných na liste vlastníctva č. XX, a to parc. reg. „C“ s parcelným číslom XXXX/X o výmere 581 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. reg. „C“ s parcelným číslom XXXX/X o výmere 138
m2, druh pozemku: záhrada, parc. reg. „C“ s parcelným číslom XXXX o výmere 844 m2, druh pozemku:
záhrada a stavby – rodinného domu postaveného na parcele registra „C“ č. XXXX/X, súpisné číslo XXX,
druh stavby: rodinný dom, popis stavby: rodinný dom.

3. Žalovaná v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Vranov
nad Topľou, obec D. E., katastrálne územie D. E., a evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, a to: parc.
reg. „C“ s parcelným číslom XXXX o výmere 613 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; parc.
reg. „C“ s parcelným číslom XXXX o výmere 147 m2, druh pozemku: záhrada; parc. reg. „C“ s parcelným
číslom XXXX o výmere 1083 m2, druh pozemku: záhrada; stavba – dom postavený na parcele registra

„C“ č. XXXX, súpisné číslo XXX, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: dom.4. Žalovaný v 2. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Vranov
nad Topľou, obec D. E., katastrálne územie D. E., a evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, a to: parc.
reg. „C“ s parcelným číslom XXXX o výmere 613 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;

parc. reg. „C“ s parcelným číslom XXXX o výmere 147 m2, druh pozemku: záhrada; parc. reg. „C“
s parcelným číslom XXXX o výmere 1083 m2, druh pozemku: záhrada; stavba – dom postavený na
parcele registra „C“ č. XXXX, súpisné číslo XXX, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: dom. žalobca
a žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade obývajú navzájom susediace nehnuteľnosti. Vzhľadom na
uvedené tak vznikla nevyhnutná potreba upraviť a presne vymedziť hranice susediacich pozemkov tak,

aby nedošlo k obmedzovaniu vlastníckeho práva ani jedného zo strán sporu, ako aj z dôvodu potreby
ochrany súkromného vlastníctva žalobcu. Za týmto účelom pristúpil žalobca k úkonom potrebným k
vydaniu stavebného povolenia na drobnú stavbu v k. ú. D. E.. K tomu, aby bol žalobca oprávnený
realizovať na svojom pozemku stavebné práce zodpovedajúce drobnej stavbe – oplotenie pozemku,
bolo nevyhnutné disponovať potrebnými úradnými deklarovanými dokladmi, a prispôsobiť drobnú
stavbu zákonnej právnej úprave tak, aby navrhovaná drobná stavba žiadnou konštrukčnou časťou

nezasahovala do susediacich pozemkov. Túto skutočnosť deklaruje aj „čelný rezopohľad na oplotenie,
rez oplotenia, pôdorys oplotenia“, s poznámkou, že navrhované oplotenie nebude žiadnou konštrukčnou
časťou zasahovať na pozemky susediace s pozemkom investora. Žalobca taktiež disponoval projektom
stavby k ohláseniu drobnej stavby, zároveň si žalobca splnil svoju zákonnú povinnosť a Obci Sečovská
PoliankaadresovalOhláseniedrobnejstavbyzodňa30.09.2019(ďalejlen„Ohlásenie“).Dňa04.11.2019

Obec Sečovská Polianka vydala Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby v k. ú. D. E., v zmysle ktorého
udelila žalobcovi súhlas k realizácii uskutočnenia drobnej stavby – oplotenia pozemku, a to do dvoch
rokov odo dňa doručenia oznámenia Obce Sečovská Polianka (ďalej len „Oznámenie“). Dňa 10.07.2019
došlo k vytýčeniu hranice pozemkov žalobcu a žalovaných na základe predloženého vytyčovacieho
náčrtu na vytýčenie hranice medzi parcelami CKN č. XXXX/X, XXXX F. XXXX, XXXX, ktorý vyhotovil I.

A. J. dňa 10.07.2019 a autorizačne overil I. A. J. dňa 10.07.2019 (ďalej len „Vytyčovací náčrt“). Zároveň,
dňa 10.07.2019 bol spísaný protokol o vytýčení hranice pozemku č. 46526668 – 247/2019, pri ktorom sa
fyzickyzúčastnilžalobcaažalovanáv1.radespolusosvojímotcomamatkou(ďalejlen„Protokol“).Otec
žalovanej v 1. rade ako vtedajší vlastník nehnuteľností spoločne so žalobcom Protokolom potvrdili, že
boli oboznámení s priebehom a označením vytýčenej hranice pozemkov, pričom aj napriek skutočnosti,

žeotecžalovanejv1.radeažalovanéhov2.rade(akovtedajšívlastníknehnuteľnosti),odmietolProtokol
podpísať, nemal k Protokolu žiadne iné pripomienky. V dôsledku uvedeného tak stavebné konanie o
realizáciu drobnej stavby – oplotenia pozemku žalobcu, bolo úspešne zrealizované.

5. V priebehu mesiaca apríl 2024, a to konkrétne dňa 14.04.2024, žalovaná v 1. rade začala na

svojom pozemku realizovať stavebné práce k výstavbe garáže a prístavnej plochy, a to konkrétne
výkopové práce bagrom, ktorý na pozemku žalovanej v 1. rade bagroval bez riadneho ohlásenia
alebo stavebného povolenia, nanajvýš, v nepovolenej vzdialenosti od hranice pozemku žalobcu. V
rovnaký deň bola z tohto dôvodu privolaná na adresu žalobcu policajná hliadka a starosta obce, ktorý
potvrdil, že žalovaná v 1. rade nemá k stavebným prácam žiadne stavebné povolenie ani žiadne iné

povolenieobceSečovskáPolianka.Žalobcasaniekoľkokrátusilovalsožalovanouv1.radekomunikovať
ohľadne neoprávnenej realizácie stavebných prác, avšak neúspešne, keďže žalovaná v 1. rade odmieta
akúkoľvek komunikáciu či už so samotným žalobcom, ako aj s orgánmi štátnej a verejnej správy.
Žalovaná v 1. rade tieto spomínané stavebné zásahy vykonáva v bezprostrednej blízkosti hranice
s pozemkom a stavby žalobcu, pričom viacerými stavebnými prvkami (napr. bagrovaním, ukladaním

kameňa a pod.), neoprávnene zasahuje priamo na pozemok žalobcu, čím obmedzuje jeho vlastnícke
právo. Týmto konaním žalovaná v 1. rade zároveň porušuje povinnosť stanovenú v ust. § 6 ods. 3
zákona č. 532/2002 Z. z. o Vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 08.
júla 2002, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu
a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou

pohybu a orientácie (ďalej len „Vyhláška“) v súčinnosti s ust. § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), podľa ktorej je stavebník povinný
zachovať odstup aspoň 2 metre od hranice susedného pozemku, pokiaľ sa s vlastníkom susediaceho
pozemku nedohodne inak. Za predpokladu, ak by žalovaná v 1. rade z osobitných dôvodov potrebovala
realizovať stavbu v blízkosti menšej ako je 2 metre od hranice žalobcu, musela by disponovať úradne

overeným súhlasom od žalobcu. žalovaná v 1. rade však s takouto požiadavkou žalobcu nikdy neoslovila
a nikdy od žalobcu nepožiadala o udelenie súhlasu k stavebným prácam cez zákonne limitovanú
vzdialenosť od susediaceho pozemku. Na dôvažok, žalovaná v 1. rade nemá k týmto stavebným
prácam ani žiadne stavebné povolenie alebo súhlas Obce Sečovská Polianka, z čoho bezpochybymožno odvodiť skutočnosť, že stavebné práce realizuje neoprávnene a v rozpore so zákonom. Dňa
14.04.2024žalobcaurobilpredpolicajnouhliadkouústneoznámenieotom,ženeoprávnenoustavebnou
činnosťou žalovanej v 1. rade, ktorá realizuje stavebné práce 50 centimetrov od hranice pozemku

žalobcu a nedodržiava odstup 2 metre od hranice pozemku žalobcu, došlo k poškodeniu pozemku
žalobcu, ktoré žalobca preukazuje fotografickou dokumentáciou. Navyše, od starostu Obce Sečovská
Polianka obdržal žalobca informáciu, že žalovaná v 1. rade nemá k týmto stavebným prácam žiadne
deklarované povolenie. Podľa žalobcu nedodržanie minimálnej vzdialenosti stavebných prác od hranice
susediaceho pozemku predstavuje závažné porušenie stavebných predpisov, ako aj jeho vlastnícke

a susedné právo. Takéto protiprávne konanie predstavuje zásah do pokojného užívania pozemku
žalobcu a predpoklad zvýšeného rizika majetkovej škody na pozemku žalobcu, či bezpečnostných
rizík spojených s poškodením stavby, narušením statiky stavby, či poškodením pozemku okolo hraníc
pozemku. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle platnej
právnej úpravy žalobca poukazuje na to, že ak žalovaná v 1. rade realizuje stavebné práce bez
stavebného povolenia a bez rešpektovania minimálnych vzdialeností, ako aj bez súhlasu dotknutých

osôb, ide o čiernu stavbu a o stavbu vykonávanú v rozpore so stavebným povolením, pričom takáto
stavba nepožíva právnu ochranu, ako ani skutočnosť, že tým žalovaná v 1. rade obmedzuje vlastnícke
právo žalobcu. Žalobca uvádza, že sa opakovane usiloval vyzvať žalovanú v 1. rade k pozastaveniu prác
a k odstráneniu neoprávnených zásahov, avšak žalovaná v 1. rade naďalej vo svojom protizákonnom
konaní pokračuje, čím tak žalobcovi hrozí vznik neodvratnej ujmy na jeho majetku, ako aj podstatné

zhoršenie, či obmedzenie jeho užívacích práv k jeho pozemku. Vzhľadom na konanie žalovaných, ktoré
je tendenčné a účelové a naďalej pretrváva, je tak dôvodné predpokladať, že tento stav bude naďalej
plynule pokračovať, čím by tak nepretržite dochádzalo k neoprávnenému výkonu stavebných prác,
obmedzovaniu vlastníckeho práva žalobcu a poškodzovaniu majetku žalobcu, čo by malo za následok
nezanedbateľnú ujmu na pozemkoch žalobcu a jeho osobnostných práv. Žalobca má za to, že tento stav

jetrvalý,keďžekudňupodaniatohtonávrhužalovanáv1.radesostavebnýmiprácaminaďalejpokračuje
a striedavo sa na pozemku žalovanej v 1. rade objavujú vždy nové stavebné firmy. Žalobca sa návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia domáha toho, aby bola žalovanej v 1. rade - F. G. a žalovanému
v 2. rade – A. H., uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré priamo zasahujú alebo sú
vykonávané v bezprostrednej nepovolenej vzdialenosti od nehnuteľnosti žalobcu a jej príslušenstva.

6. Z listu vlastníctva č. XX kat. úz. D. E. vyplýva, že žalobca je zapísaný ako vlastník parcely reg. „C“
parc. č. XXXX/X o výmere 581 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. reg. „C“ s parc.
č. XXXX/X o výmere 138 m2, druh pozemku: záhrada, parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX o výmere 844 m2,
druh pozemku: záhrada a stavby – rodinného domu postaveného na parcele registra „C“ č. XXXX/X,

súpisné číslo XXX, pod B2 v podiele 1/1.

7. Z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. D. E. vyplýva, že žalovaná v 1. rade je zapísaná ako podielový
spoluvlastník parcely reg. „C“ parc. č. XXXX o výmere 613 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie; parc. reg. „C“ parc. č. XXXX o výmere 147 m2, druh pozemku: záhrada; parc. reg. „C“ parc. č.

XXXX o výmere 1083 m2, druh pozemku: záhrada; stavby – rodinného domu postaveného na parcele
registra „C“ č. XXXX, súpisné číslo XXX, pod B2 v podiele 1/2.

8. Zároveň tiež z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. D. E. vyplýva, že žalovaný v 2. rade je zapísaný ako
podielový spoluvlastník parcely reg. „C“ parc. č. XXXX o výmere 613 m2, druh pozemku: zastavaná

plocha a nádvorie; parc. reg. „C“ parc. č. XXXX o výmere 147 m2, druh pozemku: záhrada; parc. reg.
„C“ parc. č. XXXX o výmere 1083 m2, druh pozemku: záhrada; stavby – rodinného domu postaveného
na parcele registra „C“ č. XXXX, súpisné číslo XXX, pod B3 v podiele 1/2.

9. Podľa Oznámenia k ohláseniu drobnej stavby v k. ú. D. E. zo dňa 04.11.2019 Obec Sečovská Polianka

udelila žalobcovi súhlas k realizácii uskutočnenia drobnej stavby – oplotenia pozemku, do dvoch rokov
odo dňa doručenia oznámenia.

10. Podľa Ohlásenia drobnej stavby z 30.9.2019 žalobca ako stavebník ohlásil drobnú stavbu podľa §
57 stavebného zákona, a to oplotenie pozemku zapísaného na LV č. XX k.ú. D. E..

11. V súvislosti s uvedenou realizáciou oplotenia pozemku žalobca predložil aj Projekt stavby, Čelný
rezopohľad na oplotenie, rez oplotenia, pôdorys oplotenia a Vytyčovací náčrt zo dňa 10.07.2019.12. Žalobca predložil Protokol o vytýčení hranice pozemku zo dňa 10.07.2019, v zmysle ktorého boli dňa
10.7.2019 vytýčené lomové body hranice medzi parcelami č. XXXX/X, XXXX F. XXXX, XXXX. Protokol
podpísal vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XX A. B., pričom vlastník nehnuteľností zapísaných

na LV č. XXX K. H. odmietol podpísať protokol.

13. Podľa Potvrdenia OR PZ vo Vranove n.T., OO PZ Vranov nad Topľou z 14.4.2024, žalobca urobil
ústne oznámenie o poškodení pozemku pri rodinnom dome č. XXX.

14. Podľa Upovedomenia OR PZ vo Vranove n.T., OO PZ Vranov nad Topľou z 15.4.2025, oznámenie
žalobcu o terénnych úpravách, ktoré vykonala F. G. v blízkosti žalobcovho rodinného domu č. XXX/XX,
bolo z dôvodu vecnej príslušnosti oznámené na Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Prešov z dôvodu podozrenia z priestupku podľa § 79 ods. 2 písm. a) zákona č. 25/2025.

15. Žalobca tiež predložil súdu fotodokumentáciu pozemkov.

16. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. V zmysle § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný

účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Ako vyplýva z § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,.

20. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

21. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

22. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

23. V zmysle § 330 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po
určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol
totožný s výrokom vo veci samej.

24. Ako vyplýva z § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

25. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

26. V zmysle § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

27. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nadmieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy

korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Podľa § 79 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „stavebný zákon“) priestupku sa dopustí ten, kto nezabezpečí, aby počas
uskutočňovania stavebných prác svojpomocou bola prístupná požadovaná dokumentácia stavby, najmä

overený projekt stavby, rozhodnutie o stavebnom zámere a stavebný denník.

Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z.ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných
technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,
Odstupy stavieb - ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie

byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia
ako 2 m.

28. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej
si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného

žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného
opatrenia nedošlo. Žalobca musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť.

29. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp.
zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd

prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že
osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko)
pravdepodobné.

30. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie,
vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok
súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012)

31. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia
musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu
o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR

z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012)

32. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu. (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

33. Súd sa v danom prípade nestotožňuje s dôvodmi na nariadenie neodkladného opatrenia uvedenými
v návrhu.

34. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené

skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinkyneodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

35. V predmetnej veci nie je možné žalobcom sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§
324 ods. 3 CSP). Podstatou sporu totiž nie je zabezpečenie pohľadávky žalobcu.

36. Žalobca v danej veci osvedčil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste

vlastníctva č. XX kat. úz. D. E. a tiež osvedčil, že žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi
susedného pozemku a rodinného domu, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX
kat. úz. D. E..

37. Zároveň osvedčil nanajvýš podozrenie, že žalovaní začali na svojom pozemku realizovať
stavebné práce k výstavbe garáže a prístavnej plochy, a to konkrétne výkopové práce bagrom, bez

riadneho ohlásenia alebo stavebného povolenia. Toto podozrenie vyplynulo zo žalobcom predloženého
Upovedomenia OO PZ Vranov nad Topľou z 15.4.2025, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že oznámenie
žalobcu o terénnych úpravách vykonávaných v blízkosti domu žalobcu, bolo odstúpené príslušnému
správnemu orgánu z dôvodu podozrenia z priestupku podľa § 79 ods. 2 písm. a) zákona č. 25/2025 Z.z.

38. Žalobca poukázal na realizáciu týchto prác žalovanými v nepovolenej vzdialenosti od hranice
pozemku žalobcu s poukazom na ust. vyhlášky § 6 ods. 3 č. 532/2002 Z.z.

39. Žalobca odvodzuje dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia od tej podstatnej skutkovej
okolnosti, že žalovaní (niekde uvádza iba žalovaná v 1. rade) realizuje stavebné práce bez stavebného

povolenia a bez rešpektovania minimálnych vzdialeností, ako aj bez súhlasu dotknutých osôb, ide o
čiernu stavbu a o stavbu vykonávanú v rozpore so stavebným povolením. Žalovaná v 1. rade má tak
obmedzovať vlastnícke právo žalobcu a žalobcovi hrozí vznik neodvratnej ujmy na jeho majetku, ako aj
podstatné zhoršenie, či obmedzenie jeho užívacích práv k jeho pozemku.

40. Dôvodnosť vydania neodkladného opatrenia a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
teda podľa žalobcu vyplýva z tej skutočnosti, že preukázal vlastnícke právo k svojej nehnuteľnosti a tiež
skutočnosť,žežalovanínemajúnažiadnestavebnéprácepovoleniestavebnéhoúradu,anisúhlasobce,
a že tieto stavebné práce vykonávajú žalovaní nad rámec povolenej vzdialenosti od hranice pozemku
žalobcu.

41. Uvedené žalobca premietol aj do petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď žiada,
aby súd žalovaným uložil povinnosť zdržať sa stavebného konania, umiestňovania stavieb alebo iných
zásahov na pozemku žalovaných, pokiaľ by neboli realizované na základe stavebného povolenia
a nedodržiavali by minimálne zákonom stanovené odstupy od hranice pozemku a stavby žalobcu

nachádzajúcich sa na susedných parcelách a zasahovali do vlastníckeho práva žalobcu.

42. Hoci žalobca teoreticky odkazuje na ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka jednoznačne
ani netvrdil také skutkové okolnosti, ktorými by vymedzil predmet konania tak, aby ho bolo možné
subsumovať pod hmotnoprávne ustanovenie týkajúce sa susedských sporov a v prípade, že by aj v tejto

súvislosti uviedol relevantné tvrdenia, tieto dostatočne neosvedčil žiadnym predloženým dôkazom.
Neosvedčil teda existenciu imisie v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka. Naopak žalobca poukazuje
na stavebné práve, ktoré majú žalovaní (či žalovaná v 1. rade ?) realizovať na svojom pozemku
azdôrazňuje,ženedodržiavajúpovolenúvzdialenosťodhranicepozemkuaažežalovanínemajúžiadne
stavebné povolenie.

43. Naproti tomu skutkovo vymedzil dôvodnosť svojho nároku absenciou stavebného povolenia
na strane žalovaných a nedodržiavaním odstupov stanovenými predpismi upravujúcimi stavebné
konanie. Žalobca pritom premietol svoje dôvody aj do samotného návrhu (petitu), v ktorom sa
dožaduje zákazu stavebných prác, ktoré by neboli realizované na základe platného stavebného

povolenia a nedodržiavali by minimálne zákonom stanovené odstupy od hranice jeho pozemku. V tejto
súvislosti súd zdôrazňuje princíp subsidiarity neodkladného opatrenia, ktorý sa aplikuje aj vo vzťahu
k iným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana. Žalobca v
prejednávanej veci odvodzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov prostredníctvom neodkladnéhoopatrenia od absencie stavebného povolenia na strane žalovaných pri realizácii stavebných prác, resp.
porušenia stavebnými predpismi stanovenej vzdialenosti od hranice susediacich pozemkov. Civilný
súd však v tomto konaní nemôže nahrádzať rozhodovaciu činnosť správnych orgánov, či správneho

súdu. Pokiaľ boli podľa názoru žalobcu porušené príslušné stavebné predpisy týkajúce sa realizácie
stavebnýchprácakoajpovoľovaciehokonania,totosúotázky,ktorésariešiavýlučnevsprávnomkonaní
(porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.02.2022, sp. zn. 6Co/138/2021,
uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. 05. 2024, sp. zn. 6Co/39/2024).

44. Pokiaľ ide o vzťah žalobcom formulovaného petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a správneho konania (stavebného konania) a žiadaného uloženia povinnosti zdržať sa realizácie stavby,
pokiaľ by to bolo v rozpore so stavebnými predpismi, súd primerane poukazuje aj na uznesenie
Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.11.2023, sp. zn. 24Co/110/2023. Návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia tak, ako ho žalobca vymedzil (žiadosť o realizáciu stavebných prác v súlade
s platným stavebným povolením, dodržiavanie zákonom stanovených odstupov stavieb od hraníc

pozemkov), nemá vzťah k žiadnemu hmotnoprávnemu nároku, v ktorom by právomoc na poskytnutie
súdnej ochrany bola zverená civilnému súdu. Uloženie povinnosti zdržať sa stavebných prác, ktoré sú
v rozpore so stavebnými predpismi, súvisí primárne so správnym konaním a tak ako ho žalobca vymedzil
v návrhu nesúvisí so žiadnym hmotnoprávnym nárokom strán sporu.

45. Súd nemôže preformulovať výrok navrhovaného neodkladného opatrenia v časti konkretizácie
právneho úkonu tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala
dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2018, sp. zn.
8Cdo/38/2017).

46. Žalobca ďalej v danej veci neosvedčil existenciu imisie v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka
a hoci v návrhu poukazuje na to, že žalovaní vykonávajú stavebné zásahy v bezprostrednej blízkosti
hranice s pozemkom a stavbou žalobcu, pričom stavebnými prvkami (napríklad bagrovaním, ukladaním
kameňa) majú zasahovať na pozemok žalobcu, tvrdené skutočnosti nijako neosvedčil. Zo samotných
tvrdení ani nie je zrejmé, či k bagrovaniu a ukladaniu kameňa má dochádzať na pozemku žalobcu, alebo

iba v jeho bezprostrednej blízkosti, pričom vzhľadom na ďalšie uvádzané skutočnosti, zrejme sa tak
má diať v blízkosti pozemku žalobcu na pozemku žalovaných (vo vzdialenosti menšej ako 2 metre od
pozemku žalobcu, respektíve 50 cm od hranice pozemku).

47. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu vo vzťahu k § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka tak

nie je ani zrejmé, akým spôsobom by malo dochádzať k vážnemu ohrozeniu žalobcovej stavby alebo
pozemku úpravami na pozemku žalovaných (bagrovaním, ukladaním kameňa). Vo vzťahu k tomuto
ustanoveniu (§ 127) tak zo strany žalobcu teda ani nedošlo k objasneniu určitého skutkového stavu,
resp. určitej relevantnej skutočnosti do tej miery, že by súd mohol dospieť k presvedčeniu o možnosti,
či nemožnosti jeho aplikácie. Nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (nedostatočne objasneného

skutkového stavu vo vzťahu k ohrozeniu práv žalobcu vyplývajúceho z hypotézy § 127 ods. 1
Občianskeho zákonníka) tak musí znášať strana žalobcu, ktorá o takéto tvrdenia opiera dôvodnosť
svojho nároku.

48. Pokiaľ by malo ísť o zásah priamo na pozemku žalobcu, svoje tvrdenia neosvedčil žiadnou

z predložených listín. Zásah priamo na pozemku žalobcu nevyplýva ani z ďalších ním uvádzaných
skutočností ani z predložených listín a ani z predloženej fotodokumentácie. Z predloženého Potvrdenia
OOPZ vo Vranove n.T. iba vyplynulo, že žalobca urobil oznámenie o poškodení pozemku pri rodinnom
dome s.č. XXX, pričom toto potvrdenie je naviac zo dňa 14.4.2024, teda takmer šestnásť mesiacov pred
podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

49. Z predloženej listiny Oznámenia o terénnych úpravách – upovedomenia z 15.4.2025 zasa vyplynulo
iba to, že oznámenie žalobcu o terénnych úpravách vykonávaných zrejme žalovanou v 1. rade (uvádza
sa F. G.) bolo odstúpené príslušnému orgánu pre podozrenie z priestupku podľa § 79 ods. 1 písm. a)
stavebného zákona, ktorého sa dopustí ten, kto nezabezpečí, aby počas uskutočňovania stavebných

prác svojpomocou bola prístupná požadovaná dokumentácia stavby, najmä overený projekt stavby,
rozhodnutie o stavebnom zámere a stavebný denník.50. Ak by aj závery príslušného orgánu, či štátneho stavebného dohľadu konštatovali skutočnosť, že
žalovaní realizujú stavbu bez právoplatného stavebného povolenia, či inej dokumentácie, uvedené
samo o sebe ešte nepreukazuje zásah do vlastníckeho práva žalobcu. Pokiaľ žalobca v návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil iba to, že žalovaní realizujú stavbu, stavebné práce bez
právoplatného stavebného povolenia, samotná táto skutočnosť, bez osvedčenia ďalších rozhodujúcich
skutočností nemôže a nepredstavuje osvedčenie zhoršenia, obmedzenia alebo akéhokoľvek iného
zásahu do vlastníckeho práva žalobcu (v súvislostiach porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
sp.zn. 5Co/74/2021 z 15. 12. 2021).

51. Pokiaľ žalobca poukazuje na ustanovenie § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktoré podľa jeho
udania žalovaní porušujú vykonávaním stavebných prác vo vzdialenosti menšej ako 2 metre od hranice
jeho pozemku, súd uvádza, že toto ustanovenie rieši odstupy stavieb, pričom doslovne uvádza, že ak
rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7
m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

52. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať extenzívne tak, že vo vzdialenosti menšej ako 2 metre
od hranice pozemkov nie je možné vykonávať žiadnu činnosť, ktorá by súvisela s realizáciou stavby
(bagrovanie, ukladanie kameňa), najmä ak by sa jednalo iba o dočasný stav. Z citovaného ustanovenia
teda nevyplýva zákaz vykonávať akékoľvek stavebné činnosti vo vzdialenosti menšej ako 2 metre od

hraníc pozemkov.

53. V tejto súvislosti súd primerane poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn.
6Svk/36/2023 z 30. 4. 2024, ktorý vykladá obsah predmetného ustanovenia vyhlášky, hoci v inej
súvislosti a za iných skutkových okolností, avšak jednoznačne z jeho záverov vyplýva, že cit.

ustanovenieriešivýhradneodstupystavieb:„Konkrétne§6Vyhláškyriešiodstupyodstavieb(čovyplýva
aj z jeho jazykového označenia „Odstupy stavieb“, pozn. súdu), a nie odstupy od stavby a susediaceho
pozemku, ako na to upozorňovali žalobcovia, a ktoré použili na podporu svojich tvrdení, a s ktorou
argumentáciou sa v konečnom dôsledku stotožnil krajský súd. Preto aj § 6 Vyhlášky nie je možné v plnej
miere zohľadniť, vzhľadom na to, že na susednom pozemku (pozemok žalobcov, pozn. súdu) sa žiaden

rodinný dom (stavba) nenachádza, ale aj to, že § 6 v prvom rade upravuje vzdialeností rodinných domov,
čo nie je prípad žalobcov a účastníka 1/ a účastníka 2/.“

54. Čo je však najdôležitejšie, žalobca v tejto veci neosvedčil, že v danom prípade je nutná bezodkladná
úprava pomerov, pričom neosvedčil ani danosť nároku uplatňovaného žalobcom a ani bezprostrednú

ujmu, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo. Žalobca totiž musí existenciu
a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť, k čomu však v danom prípade nedošlo.

55. Pochybnosti o bezprostrednej potrebe nariadenia neodkladného opatrenia možno mať už
z časových súvislostí, ktoré sú zrejmé zo skutočností uvádzaných žalobcom v návrhu, či vyplývajúcich

z predložených listín. Sám žalobca uvádza, že žalovaná v 1. rade začala realizovať stavebné práce
na svojom pozemku už v apríli 2024. Ak by aj v danom prípade existovali okolnosti majúce základ v §
127 ods. 1 Občianskeho zákonníka (či jej jediné relevantné hmotnoprávne ustanovenie, ktorým je súd
oprávnený sa v danom prípade zaoberať resp., ktoré by bolo spôsobilé založiť danosť nároku žalobcu),
ktoré okolnosti však žalobca ani neosvedčil, vzniká otázka, či by naozaj exitovala nutnosť bezodkladnej

úpravy pomerov neodkladným opatrením. Aj v prípade existencie relevantných skutočností by totiž
mal žalobca k dispozícii ako vhodný zákonný prostriedok práve žalobu vo veci samej, pričom v rámci
konania iniciovaného na základe tejto žaloby, by sa vykonalo riadne dokazovanie, vrátane prostriedkov
procesnej obrany žalovaných, ktoré by preukázalo, alebo vylúčilo danosť tvrdeného nároku žalobcu.
Žalobcove tvrdenia o hypotetickom a neurčitom vzniku škody samé o sebe nie sú dostačujúce pre

osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a ani nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré sú rozhodujúcimi kritériami pre nariadenie neodkladného opatrenia
v danom prípade. Obsah relevantnej právnej normy (§ 127 ods. 1 OZ) pritom pre odôvodnený zásah
vyžaduje stav vážneho ohrozenia.

56.Predrozhodnutímsúduoneodkladnomopatreníniejezdôvodukrátkostičasupriestorprevykonanie
dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie
pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatuneodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2019, sp. zn. 5 Cdo 25/2019).

57. Súd opätovne zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej obrany, ktoré by malo
byť použité až vtedy, keď neexistujú iné zákonné možnosti ako upraviť pomery strán sporu, a to nie len
civilnou žalobou vo veci samej, ale aj prostriedkami v rámci stavebného konania, prípadne následne
v rámci správneho súdnictva.

58. Subsidiarita nariadenia neodkladných opatrení podľa § 324 ods. 3 CSP je síce výslovne upravená
len vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, avšak podľa právneho názoru ústavného súdu je
aplikovateľnáajvovzťahukinýminštitútom,prostredníctvomktorýchmôžebyťdosiahnutáúčinnásúdna
ochrana.Jejaplikáciasaprimeranevzťahujeajnatieprávneinštitúty,prostredníctvomktorýchsúprávaa
oprávnené záujmy fyzickej, resp. právnickej osoby adekvátne a účinne chránené (uznesenie Ústavného
súdu SR z 22. januára 2020, sp. zn. IV. ÚS 13/2020).

59. Nad rámec uvedeného je potrebné zdôrazniť, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
poukazuje v návrhu tiež na zásah jeho osobnostných práv, v dôsledku konania žalovaných. Toto
tvrdenie nijako súdu neobjasnil. Naviac v rámci podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia
cituje aj ustanovenie § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri neoprávnenom použití

názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho
užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže
požadovať aj v peniazoch. Uvedené tvrdenia v kontexte zvyšného obsahu návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, pôsobia prinajmenšom zmätočne.

60. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

61. Sumarizujúc vyššie uvedené súd uzatvára a zdôrazňuje hlavné dôvody zamietnutia návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci:

1.neosvedčeniebezprostrednejpriamohroziacejujmy,ktorábyžalobcovihrozilavprípadenenariadenia
neodkladného opatrenia,
2. iba široko koncipovaná a hypotetická možnosť vzniku ujmy či škody v budúcnosti na strane žalobcu,
3. chýbajúca naliehavosť riešenia vzniknutej situácie (žalobcom opísaný stav trvá od apríla 2024) a za
týchto okolností

4. absencia osvedčenia skutočností, ktoré by odôvodňovali potrebu nariadenia neodkladného opatrenia
namiesto využitia iných zákonných možností úpravy pomerov strán sporu, či už podaním civilnej žaloby,
či prostriedkov v rámci správneho konania,
5. nedostatočne objasnený skutkový stav vo vzťahu k ohrozeniu práv žalobcu vyplývajúceho z hypotézy
§ 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

6. vo vzťahu k vymedzeniu petitu návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemožnosť
civilného súdu nahrádzať rozhodovaciu činnosť správnych orgánov, či správneho súdu,
7. možnosť žalobcu ako dotknutého vlastníka domáhať sa primárne výkonu štátneho stavebného
dohľadu alebo vyvodenia administratívnej sankčnej zodpovednosti (subsidiarita nariadenia
neodkladného opatrenia vo vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá

účinná súdna ochrana).

62. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia
o konaní, ak nie je ustanovené inak.

63. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

64. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

65. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehotedo 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

66. Nakoľko v danom prípade súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v súvislosti
s ktorým sa nevedie konanie o veci samej, súd zároveň rozhodol aj o trovách konania. Vzhľadom na
vyššie uvedené, keďže súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol,
plne neúspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaným v 1.
a 2. rade v tomto štádiu konania nebol doručovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, žiadne

trovykonaniaimpretonevznikli,pričomuznesenieozamietnutínávrhusažalovanýmtakistonedoručuje
(§ 331 ods. 1 CSP), z týchto dôvodov súd o ich nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení
nerozhodoval.

Poučenie:

5C/41/2025
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.