Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 1, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/75/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125205208
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125205208.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.
Natálie Štrkolcovej a JUDr. Adriána Pažúra, v spore navrhovateľa: Platz Catering s.r.o., so sídlom
Moldavská cesta 8/B, Košice - mestská časť Juh 042 80, IČO: 54 849 063, právne zastúpený: MG
LEGAL s.r.o., so sídlom Námestie osloboditeľov 3/A, Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 549
996, proti odporcovi: DK Projekt s.r.o., so sídlom Nemessányiho 8, Košice - mestská časť Šaca 040 15,

IČO: 45 949 000, právne zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26,
040 01 Košice, IČO: 47 237 406, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu
proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k. 95Cb/19/2025-33 zo 16. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie Mestského súdu Košice č.k. 95Cb/19/2025-33 zo 16. apríla 2025.

II. Navrhovateľovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania

o neodkladnom opatrení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhodol vo výroku I. takto: Osobe povinnej z neodkladného opatrenia ukladá povinnosť vydať
navrhovateľovi účtovnú dokumentáciu v papierovej podobe ako aj v elektronickej podobe za obdobie od
mesiaca január 2024 (vrátane) - do mesiaca december 2024 (vrátane), a to: mzdové doklady - mzdové

listy, výplatné listiny, evidenčné listy dôchodkového poistenia, povinné výkazy o výške preddavkov na
poistné pre jednotlivé zdravotné poisťovne a výške poistného a príspevkov pre Sociálnu poisťovňu
všetkých zamestnancov, účtovné doklady - faktúry prijaté, faktúry vydané, pokladničné doklady, interné
doklady, bankové výpisy, všetky mesačné prehľady - a to hospodársky výsledok, súvahu, výkaz ziskov
a strát, prehľad o nákladoch a výnosoch; vo výroku II. takto: Osoba povinná z neodkladného opatrenia
môže podať proti navrhovateľovi žalobu, ktorou sa bude domáhať nárokov na náhradu škody alebo inej

ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Ak súd takejto žalobe vyhovie, súd aj bez návrhu
zruší toto uznesenie o neodkladnom opatrení; vo výroku III. takto: Navrhovateľovi priznáva proti osobe
povinnej z neodkladného opatrenia nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich
výške rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa
27.3.2025 odôvodnil tým, že s povinným uzatvoril 1. septembra 2021 Mandátnu zmluvu, na základe
ktorej sa povinný ako mandatár zaviazal pre navrhovateľa ako mandanta poskytovať služby súvisiace
s kompletným vedením jeho účtovníctva a mzdárstva. Povinný za účelom plnenia svojho zmluvného
záväzku za rok 2024 priebežne počas roka 2024 za každý kalendárny mesiac od navrhovateľa
prevzal účtovné dokumenty a na ich základe v mene a na účet navrhovateľa vytváral účtovnú

a mzdovú dokumentáciu navrhovateľa, a to konkrétne faktúry prijaté, faktúry vydané, pokladničné
doklady, interné doklady, bankové výpisy, mzdové listy, výplatné listiny, evidenčné listy dôchodkovéhopoistenia, povinné výkazy o výške preddavkov na poistné pre jednotlivé zdravotné poisťovne a
výške poistného a príspevkov pre Sociálnu poisťovňu všetkých zamestnancov, mesačné prehľady
o hospodárskych výsledkoch, súvahu, výkaz ziskov a strát, prehľad o nákladoch a výnosoch (ďalej

súhrnne len „účtovná dokumentácia“). Na základe výpovede navrhovateľa realizovanej ústnou formou
v mesiaci november 2024 a následnej ústnej dohody navrhovateľa a povinného došlo k ukončeniu ich
zmluvného vzťahu založeného predmetnou mandátnou zmluvou. V súvislosti s ukončením spolupráce
a spôsobom ukončenia zaslal navrhovateľ povinnému 4. decembra 2024 sumarizujúci e-mail. Napriek
zrejmému ukončeniu spolupráce, povinný odmieta navrhovateľovi vydať účtovnú dokumentáciu, ktorú

od neho v súvislosti s plnením zmluvy prevzal, a to napriek opakovaným ústnym a písomným
výzvam navrhovateľa. Ohľadom vydania účtovných dokumentov dokonca medzi stranami prebieha(la)
aj komunikácia prostredníctvom ich právnych zástupcov, avšak povinný odoprel účtovnú dokumentáciu
vydať. Navrhovateľ má za to, že zadržiavanie účtovnej dokumentácie, ktorá je vo výlučnom vlastníctve
navrhovateľa, nie je ospravedlniteľné argumentáciou, ktorou svoje konanie odôvodňuje povinný a
nemá oporu v právnom poriadku. Povinný podmieňuje vydanie účtovnej dokumentácie navrhovateľa

úhradou nároku povinného na zmluvnú pokutu, ktorú si povinný voči navrhovateľovi jednostranne
uplatnil a ktorú navrhovateľ v celom rozsahu popiera a neuznáva. Povinný teda nespochybňuje
ukončenie spolupráce, iba sa domnieva (podľa názoru navrhovateľa nesprávne a neoprávnene), že
v súvislosti so spôsobom, akým spolupráca bola ukončená, má nárok na zmluvnú pokutu. Konaním
povinného vznikol stav, kedy niekoľko dní pred zákonnou lehotou na podanie daňového priznania k

dani z príjmov, navrhovateľ nedisponuje účtovnou dokumentáciou potrebnou jednak na jeho podanie,
ale potrebnou tiež na zabezpečenie ďalších svojich zákonných povinností, napríklad spracovanie
ročných zúčtovaní pre svojich zamestnancov, zabezpečenia práv spotrebiteľov, ochrany osobných
údajov a ďalších. Uvedeným dochádza nielen k neoprávnenému obmedzeniu vlastníckeho práva
navrhovateľa, ale navrhovateľ je tiež vystavený hrozbe spáchania viacerých správnych deliktov, v

dôsledku ktorých mu môžu príslušné správne orgány uložiť vysoké pokuty. Za súčasnej situácie, v
dôsledku konania povinného tak existuje bezprostredná hrozba vzniku škody a tiež poškodenia dobrého
menanavrhovateľa,pričomtentostavnavrhovateľnedokážesámodstrániť.Okremtohomáspracovanie
a podanie daňového priznania za rok 2024 význam aj vo vzťahu k ďalším aspektom fungovania
navrhovateľa (rozdelenie a vyplatenie zisku spoločníkov, zabezpečenie financovania navrhovateľa zo

stranyexternýchsubjektov,činapr.presamotnývýkonpodnikateľskejčinnosti,nakoľkoprenavrhovateľa
je nevyhnutne potrebné vedieť, v akej výške bude platiť daň, ako aj to aké príjmy a výdavky a z
akých aktivít boli v roku 2024 generované). Konaním povinného spočívajúcom v zadržiavaní účtovnej
dokumentácie, ktorá je vlastníctvom navrhovateľa, povinný vyvoláva stav, kedy navrhovateľ nielen
nemôže nakladať so svojím majetkom, avšak hlavne nedokáže zabezpečiť plnenie svojich ďalších

povinností, ktoré mu vyplývajú z platnej a účinnej právnej úpravy. V tejto situácii navrhovateľ objektívne
nedokáže najmä podať daňové priznanie pre daň z príjmov za rok 2024, nedokáže vykonať ani ročné
zúčtovanie pre svojich zamestnancov. Okrem toho, ani odklad povinnosti podať daňové priznanie
nemôže byť dôvodom pre nenariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko podanie daňového priznania
čo najskôr je v záujme nielen samotného navrhovateľa (ktorý tak následne dokáže s uzatvoreným

účtovným rokom 2024 a preukázanými hospodárskymi výsledkami lepšie organizovať svoje príjmy a
výdavky, zabezpečiť si výhodnejšie financovanie externými inštitúciami, realizovať ďalšie projekty a
podobne). Navrhovateľ taktiež nedokáže plniť niektoré svoje povinnosti v oblasti ochrany osobných
údajov, napríklad by nedokázal zabezpečiť realizáciu práv dotknutých osôb na výmaz osobných údajov
v plnej miere, nakoľko mnohé dokumenty, ktorými disponuje povinný, obsahujú osobné údaje týchto

osôb. Uvedeným konaním povinný vyvolal a udržuje protiprávny stav, avšak takéto jeho konanie
zároveň nezbavuje navrhovateľa zodpovednosti za porušenie jeho povinností, ktoré však v dôsledku
konania povinného nedokáže objektívne zabezpečiť. Porušenie týchto povinností navyše v mnohých
prípadoch napĺňa skutkové podstaty správnych deliktov, za ktoré navrhovateľovi hrozia vysoké pokuty
od príslušných správnych orgánov, uložením ktorých by došlo jednak ku škode, ale aj k poškodeniu

dobrého mena a povesti navrhovateľa. Naliehavosť potreby vydania účtovných dokladov je v danom
prípade zvýraznená aj skutočnosťou, že zákonná lehota pre podanie daňového priznania uplynie o
niekoľko dní. Vzhľadom na to, že mandátna zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a povinným zanikla,
navrhovateľ poukazuje tiež na to, že povinný sa môže svojím konaním dopúšťať aj neoprávneného
nakladania, resp. spracúvania osobných údajov dotknutých osôb. Nakoľko povinný s navrhovateľom

nekomunikuje, resp. komunikácie obmedzuje iba na odmietnutie vydania požadovanej dokumentácie,
navrhovateľ nemá vedomosť o tom, akým spôsobom povinný nakladá s týmito citlivými údajmi, a
preto nie je vylúčené, že tieto môže aj zneužiť. Navrhovateľ sa opakovane, preukázateľne, v rôznych
formách a osobne ako aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu pokúšal získať od povinnéhoúčtovnú dokumentáciu aj mimosúdne, avšak jeho pokusy boli zakaždým povinným, resp. jeho právnym
zástupcom, odmietnuté. Navrhovateľ preto nemal inú možnosť ako získať požadovanú dokumentáciu,
zabrániť vzniku škôd a odstrániť protiprávny stav inak, ako neodkladným opatrením, ku ktorému pristúpil

ako k ultima ratio. Zadržiavaná účtovná dokumentácia nemá osobitnú trhovú hodnotu, a preto ich
zadržiavanienezabezpečíuspokojenieúdajnýchnárokovpovinného,ktorýmiodôvodňujesvojekonanie.
Navrhovateľzadržiavaniedokladovtakvnímalenakosnahuozlepšenievyjednávacejpozíciepovinného
v procese zmieneného (mimosúdneho) konfliktu sporových strán, ktorý v súčasnosti prebieha na úrovni
komunikácie ich právnych zástupcov. Navrhovateľ poukázal aj na konštantnú rozhodovaciu prax súdov

v obdobných veciach, kedy konajúce súdy, v skutkovo a právne totožných prípadoch, vyhoveli návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia prípadne žalobe o vydanie veci.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení podľa § 324 ods. 1, 2, 3, § 325
ods. 1, 2, 3, § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, 2, 3, § 329 ods. 1, 2, 3, § 330 ods. 1, 2, § 331
ods. 1, 2, § 332 ods. 1, 2, § 334, § 336 ods. 1, 2, 3, 4, § 337 ods. 1, 2, 3 CSP, ktoré upravujú

nariadenie neodkladného opatrenia pred a počas konania, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery
strán sporu a neodkladným opatrením je možné uložiť strane, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala
alebo niečo znášala, náležitosti návrhu neodkladného opatrenia, rozhodovanie o neodkladnom opatrení,
vykonateľnosť neodkladného opatrenia, dôvody pre zrušenie neodkladného opatrenia a oprávnenie
podať žalobu vo veci samej. Súd prvej inštancie vec ďalej právne posúdil podľa ustanovení § 35

Obchodného zákonníka, ktoré upravuje povinnosť podnikateľov viesť účtovníctvo, podľa § 5 ods. 1, §
8 ods. 1; § 35 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, upravujúcich povinnosti podnikateľov ako
účtovnej jednotky pri vedení účtovníctva; § 38 ods. 2, ods. 6, § 39 ods. 1, § 41 ods. 1 zákona č. 595/2003
Z.z. o dani z príjmov, upravujúcich povinnosti podnikateľa ako zamestnávateľa pri ročnom zúčtovaní; §
154 ods. 1 písm. a), § 155 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok),

upravujúcich správne delikty v súvislosti s nepodaním daňového priznania; § 12, § 104 ods. 2 písm. a)
zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
upravujúcich zásady spracúvania osobných údajov a pokutu za porušenie týchto zásad a podľa § 417
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, upravujúcich právo na vykonanie vhodných a primeraných opatrení
na odvrátenie hroziacej škody.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava pomerov strán
sporu v prípadoch, kedy strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby
takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej, alebo
zabezpečenie výkonu existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia.

Neodkladné opatrenie je dôvodné nariadiť vtedy, ak je danosť práva aspoň osvedčená alebo ak
je aspoň osvedčené bezprostredné ohrozenie tohto práva, t.j. rozhodné skutočnosti nemusia byť
preukázané, postačuje ak sa javia aspoň ako pravdepodobné a pritom nesmú existovať vážnejšie
pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán konania, alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená. Aj v prípade, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného

opatrenia, je potrebné starostlivo zvážiť, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu
do vzťahu strán alebo tretích osôb. Pre osvedčenie práva je potrebné, aby navrhovateľ bol aktívne
vecnelegitimovanýataktiež,abynavrhovateľomuplatnenýnároknebolzjavneneopodstatnený.Potreba
bezodkladnejúpravypomerovznamená,žeúčastníkovikonaniaoneodkladnomopatreníbeznariadenia
neodkladného opatrenia bezprostredne hrozí nenapraviteľná alebo v budúcnosti ťažko napraviteľná

škoda. Osvedčenie splnenia uvedenej podmienky zaťažuje navrhovateľa neodkladného opatrenia, a
to pod sankciou zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie sa v tomto
prípade vykonáva v obmedzenej miere, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu musí mať osvedčené,
že je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené,
ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo

ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do
takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Z hľadiska osvedčenia
relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili
potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon spája
s nariadením neodkladného opatrenia bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, jeho

nariadenie je na mieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce „neodkladnosť“
takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie reálnej a bezprostredne hroziacej
ujmy. Strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom súd je povinný s
nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd prostredníctvomoznačených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno
spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky
náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie

neodkladného opatrenia je osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich potrebu bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ je predovšetkým povinný
opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, pričom relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť.
Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z

povahy veci teda vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť
ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a
ukladanie subjektívnych povinností, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom.
Navrhovateľ musí preto opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza
nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku,

teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená
podmienka vychádza jednak z toho, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú
procesnú ochranu a jednak z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý
osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie, než samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu z ohrozenia exekúcie. Súd totiž nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe

predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana
nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné
osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými
tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Osobitnej
povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu,

kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadoch. Dokazovanie súd
nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľ na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky

procesného útoku list právneho zástupcu navrhovateľa adresovaný povinnému (Vrátenie faktúr a
vyjadrenie k vzniknutej situácii) z 30. januára 2025, list právneho zástupcu navrhovateľa adresovaný
právnemu zástupcovi odporcu (Vyjadrenie k listu zo dňa 3. 2. 2025) z 3. februára 2025, e-mailovú
komunikáciu zo 4. decembra 2024. Z listu právneho zástupcu navrhovateľa adresovaného povinnému
označeného ako „Vrátenie faktúr a vyjadrenie k vzniknutej situácii“ z 30. januára 2025 súd prvej

inštancie zistil, že povinný bol vyzvaný na odovzdanie dokumentácie súvisiacej s vedením účtovníctva
navrhovateľovi. Z listu právneho zástupcu navrhovateľa adresovaného právnemu zástupcovi povinného
označeného ako „Vyjadrenie k listu zo dňa 3.2.2025“ z 3. februára 2025 súd prvej inštancie zistil, že
sa právny zástupca navrhovateľa vyjadril k ukončeniu mandátnej zmluvy, k neposkytnutiu služieb a k
údajnému nároku na zmluvnú pokutu a vyzval povinného na vydanie účtovníctva a dokladov patriacich

navrhovateľovi. Z e-mailu konateľa navrhovateľa Ing. Ondreja Janitora adresovaného povinnému zo
4. decembra 2024 mal súd prvej inštancie zrejmé, že menovaný na základe žiadosti povinného zaslal
povinnému písomnú výpoveď zo zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a povinným, ako návrh postupu
v súvislosti s ukončením spolupráce.

6. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že na základe podaného návrhu a predložených dôkazov
mal osvedčený právny vzťah medzi účastníkmi konania o neodkladnom opatrení, ktorý vznikol na
základe mandátnej zmluvy, predmetom ktorej bolo vedenie účtovníctva a súvisiacej agendy. Z návrhu a
predložených listín ďalej vyplýva, že povinný si voči navrhovateľovi uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty v súvislosti s ukončením zmluvného vzťahu. Ukončenie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi

konania teda sporné nie je. Povinný navrhovateľovi zadržiava účtovnú dokumentáciu, a to napriek
skutočnosti, že bol na jej vydanie vyzvaný. Skutočnosť, že navrhovateľ povinnému neuhradil uplatnenú
zmluvnú pokutu neoprávňuje povinného zadržiavať navrhovateľovi účtovnú a mzdovú dokumentáciu
špecifikovanú vo výroku I tohto uznesenia. Vlastníkom tejto dokumentácie je nepochybne navrhovateľ.
Navrhovateľ ako právnická osoba má v zmysle Obchodného zákonníka a Zákona o účtovníctve

povinnosť viesť účtovníctvo a tejto povinnosti sa v zmysle § 5 Zákona o účtovníctve nemôže zbaviť
ani v prípade, ak poverí vedením účtovníctva tretiu osobu. Navrhovateľ je totiž zodpovedný nielen
za vedenie účtovníctva, ale aj za zostavenie a predloženie účtovnej závierky, či za preukázateľnosť
účtovníctva v rozsahu predmetného zákona. To v prípade, ak potrebnú dokumentáciu nemá k dispozícii,nie je možné. Navrhovateľovi tým, že nemá k dispozícii svoje účtovné a mzdové doklady, reálne hrozia
zo strany príslušných orgánov sankcie. Navrhovateľ si z dôvodu zadržiavania mzdovej dokumentácie
povinným taktiež nemohol a nemôže plniť povinnosti voči svojim zamestnancom, spočívajúce vo

vydaní potrebných mzdových dokumentov a vyhotovení ročného zúčtovania. Zadržiavanie účtovnej
a mzdovej dokumentácie navrhovateľa povinným spôsobuje, že navrhovateľ si nemôže plniť svoje
zákonné povinnosti, a to ako podnikajúca právnická osoba a tiež ako zamestnávateľ voči svojim
zamestnancom.

7. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladne upraviť
pomery boli podľa názoru súdu náležitým spôsobom preukázané. Navrhovateľ svoj nárok, k ochrane
ktorého neodkladné opatrenie smeruje, dostatočne osvedčil, preukázal, že bez vydania neodkladného
opatrenia dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov. V danom
prípade je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Čím dlhšie trvá stav, počas
ktorého navrhovateľ bez zadržanej dokumentácie nemôže plniť svoje povinnosti, tým prísnejšie môžu

byť postihy zo strany príslušných orgánov.

8. K charakteru neodkladného opatrenia súd prvej inštancie uviedol, že zásah do práv dotknutých
účastníkov musí byť primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených
záujmov, rovnako musí byť primeraná aj eventuálna ujma vzniknutá dotknutým účastníkom. Pokiaľ je

navrhované neodkladné opatrenie svojím dopadom neprimerané tvrdenému a súčasne osvedčenému
zásahu do práv povinného a nesústreďuje sa výlučne a iba na tento zásah, a z neho vyplývajúcu
naliehavú potrebu dočasnej úpravy vzťahov, takému návrhu na neodkladné opatrenie nemožno vyhovieť
z dôvodu prekročenia medzí určených na jeho vydanie (tzv. zásada primeranosti). Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nariadením neodkladného opatrenia nijako neprimerane

nezasiahne do práv povinného. Vo veci úhrady zmluvnej pokuty môže povinný podať žalobu na súd
a v prípade úspechu v spore (ak je jeho nárok oprávnený a dôvodný) bude povinný disponovať
exekučným titulom na vymáhanie svojej pohľadávky. Neoprávneným zadržiavaním účtovnej a mzdovej
dokumentácie povinný nijakým spôsobom neurýchli úhradu zmluvnej pokuty, nakoľko túto navrhovateľ
považuje za spornú.

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na charakter návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, má za to, že v danom prípade ide o návrh na neodkladné opatrenie vo veci samej,
keďže nariadením tohto neodkladného opatrenia možno vydaním účtovnej a mzdovej dokumentácie
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania. Napriek skutočnosti, že neodkladné

opatrenie nie je forma súdnej ochrany nevyhnutne dočasná a predbežná, pre jeho nariadenie je
nutný záver, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo účastníka konania ohrozené. V
danom prípade zo strany navrhovateľa bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi
konania, potreba bezodkladnej úpravy pomerov a zároveň má súd za to, že uložením požadovaného
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, pričom nariadením

tohto neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému obmedzeniu povinného, preto návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.

10. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že nariadeným neodkladným opatrením
možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania a preto navrhovateľovi povinnosť

podať v určitej lehote žalobu vo veci samej v zmysle § 336 CSP neuložil. Súd prvej inštancie ale zároveň
v súlade s § 337 CSP vo výroku II. odvolaním napadnutého uznesenia rozhodol, že povinný môže
podať proti navrhovateľovi žalobu, ktorou sa bude domáhať nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy
spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Ak súd takejto žalobe vyhovie, aj bez návrhu zruší toto
uznesenie o neodkladnom opatrení.

11. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodol súd prvej inštancie v súlade
s ustanoveniami § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní
plný úspech, priznal proti osobe povinnej z neodkladného opatrenia nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

12. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol, aby
odvolací súd zmenil I. až III. výrok uznesenia Mestského súdu Košice pod sp. zn. 95Cb/19/2025 zo dňa
16.4.2025 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 27.3.2025 zamietaa odporca má voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alebo aby odvolací
súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) a d) CSP zrušil I. až III. výrok uznesenia Mestského súdu Košice pod
sp. zn. 95Cb/19/2025 zo dňa 16.4.2025 a vec vrátil súdu prvého stupňa (správne súdu prvej inštancie

– poznámka odvolacieho súdu) na ďalšie konanie.

13. Odvolanie odôvodnil dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dôvodom podľa

§ 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm.
g) Civilného sporového poriadku, podľa ktorého zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

14. Odporca namietal, že súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí rozhodovať

na základe osvedčenia podstatných skutočností, ktoré vymedzuje jednak § 326 ods. 1 CSP v
rámci zákonných náležitostí návrhu a jednak § 325 ods. 1 CSP, pokiaľ ide o podmienky nariadenia
neodkladného opatrenia. Povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k vlastným skutkovým tvrdeniam
vyplýva navrhovateľovi najmä z aplikácie § 132 ods. 1 a 3 CSP, na ktoré odkazuje aj § 326 CSP.
Osvedčenie podstatných skutočností sa vykonáva na základe listín, ktoré je navrhovateľ povinný

pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Listinné dôkazné prostriedky majú pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva
plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. V zmysle
napádaného rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd usúdil dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, nakoľko z napádaného rozhodnutia je zrejmé, že súdu postačovali tvrdenia

navrhovateľa a listy právneho zástupcu navrhovateľa, a e-mailová komunikáciu zo dňa 4.12.2024
(výpoveď navrhovateľa zo zmluvy) pre osvedčenie rozhodujúcich skutočností, čo vyplýva z bodu 49.
odôvodnenia napádaného rozhodnutiam, ktorý citoval. Z vyššie uvedeného je nevyhnutné vyvodiť
záver, že s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia neboli súdu predložené relevantné dôkazy na
osvedčenie navrhovateľom tvrdených skutočností, no súd aj napriek tomu vydal napádané rozhodnutie

na základe tvrdení navrhovateľa, čoho výsledkom je nesprávny záver súdu konštatovaný v bode 56.
odôvodnenia napádaného rozhodnutia, ktorý citoval. V danom prípade je naplnený odvolací dôvod v
zmysle § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

15. Odporca ďalej namietal, že osobitný význam má § 329 ods. 2 CSP pre odvolacie konanie,
kedy pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie. V tejto súvislosti odporca uviedol, že navrhovateľ mal možnosť prevziať dokumenty, ktoré
požadoval a boli v sídle odporcu. O možnosti prevzatia účtovných dokumentov svedčí aj e-mail zo dňa

5. marca 2025 adresátovi A. B., z ktorého je zrejmé, že v sídle odporcu mal pripravené doklady na
odovzdanie, ktoré požadoval ku faktúre za december spolu s dokumentmi, ktoré ostali u odporcu. Ďalej
odporca súdu uviedol, že predkladá tiež dôkazy, z ktorých je zrejmé, že odporca doručil navrhovateľovi
všetky dokumenty, ktoré od neho prevzal na účely plnenia povinnosti z Mandátnej zmluvy. Z potvrdenia
o odoslaní dokladov navrhovateľovi a potvrdenia z portálu DPD je zrejmé, že zásielka s číslom

06525600329483 s účtovnými dokladmi bola doručená navrhovateľovi dňa 19.3.2025, t.j. ešte pred
podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol v zmysle napádaného rozhodnutia
doručený súdu dňa 27.3.2025. Predmetnú skutočnosť odporca podporne preukazuje video-záznamom
z procesu balenia celej dokumentácie na účely expedovania navrhovateľovi. Odporcovi nie je zrejmé,
prečo navrhovateľ podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keď príslušná dokumentácia

mu bola odovzdaná ešte pred podaním návrhu. Je však nevyhnutné zdôrazniť, že pre neodkladné
opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Vzhľadom k tomu, že
navrhovateľovi boli účtovné doklady odovzdané ešte pred podaním návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia, napádané rozhodnutie nemá zákonný podklad pre jeho vydanie. V tejto súvislosti poukázal
odporca na závery súdu uvedené v bode 55. odôvodnenia napádaného rozhodnutia a uviedol, že

nie sú správne a sú vyvodené nanajvýš z tvrdení navrhovateľa, nakoľko z predložených dôkazov je
nepochybne zrejmé, že navrhovateľ už v čase podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia
disponoval všetkou potrebnou dokumentáciou, ktorú mu odporca odovzdal. V tomto prípade nastáva
nelogická situácia, v zmysle ktorej napádané rozhodnutie nemá oporu v stave v čase vydanianapádaného rozhodnutia, ani oporu v zákone. Odporca uviedol, že práve navrhovateľ sťažuje činnosť
odporcu o čom svedčia aj fotografie, preukazujúce zablokovanie prístupov do interného systému, t.j.
prístupov k elektronickej dokumentácii navrhovateľa, z ktorých je zrejmé, že prístup bol poskytovaný

len do 13.3.2025 a následne bol zrušený/vymazaný z prístupov a potvrdenie o zrušení autorizácie k
subjektu Platz Catering s.r.o., DIČ: XXXXXXXXXX zo dňa 1.4.2025. V danom prípade je tak naplnený
odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP, podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň je zrejmé, že v zmysle § 365 ods. 1
písm. g) CSP zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany,

ktoré neboli uplatnené.

16.Odporcaakodôkazpredložilvideozprocesubaleniadokladovnaúčelyexpedovanianavrhovateľovi,
potvrdenie DPD o odoslaní dokladov, potvrdenie z portálu DPD o doručení dokladov, e-mail adresovaný
navrhovateľovi o možnosti prevzatia dokumentov zo dňa 5.3.2025, fotku - prístup k elektronickým
dokumentom platný do 13.3.2025, fotku - zrušený/vymazaný prístup k elektronickým dokumentom,

zrušenie autorizácie k subjektu Platz Catering s.r.o., DIČ: XXXXXXXXXX.

17. Odporca tiež namietal, že navrhovaný petit neodkladného opatrenia, ktorý súd prevzal do výroku
I. rozhodnutia nie je dostatočne konkrétny, špecifický a určitý (t. j. aby sa absolútne presne dalo
špecifikovať a konkretizovať plnenie, ktoré sa od protistrany očakáva). Čo i len malá nekonkrétnosť

a všeobecnosť robí petit návrhu nevykonateľným, čo už samo o sebe je dôvodom na zamietnutie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vyššie uvedená vada napádaného rozhodnutia
spôsobuje jeho nevykonateľnosť. Odhliadnuc od toho, že v zmysle vyššie uvedeného odporca riadne
preukázal odovzdanie účtovnej dokumentácie navrhovateľovi. Výrok I. napádaného rozhodnutia je
veľmi všeobecný t.j. nie je dostatočne konkrétny. Navrhovateľ má v zmysle platnej právnej úpravy

nárok na vrátenie dokumentácie, ktorú od neho odporca prevzal, avšak samotné neodkladné opatrenie
nemôže zahŕňať širokú škálu dokumentácie bez presnej špecifikácie. V tejto súvislosti opätovne
zdôraznil, že navrhovateľovi boli odovzdané účtovné dokumenty, o to viac by mal byť výrok súdu
konkrétnejší a špecifickejší v prípade, ak má navrhovateľ pocit, že niektoré účtovné dokumenty
mu neboli odovzdané. Výrok I. napádaného rozhodnutia je zároveň tak všeobecne formulovaný,

že si pod ním možno predstaviť akúkoľvek účtovnú dokumentáciu, ktorú má odporca v priestoroch
svojho sídla bez ohľadu na subjekt, ktorého sa týkajú, čo je taktiež neprípustné (keďže odporca
má viac klientov) a spôsobuje nevykonateľnosť výroku I. napádaného rozhodnutia. Odporca odmieta
skutočnosť, aby extenzívny výklad tohto nevykonateľného výroku mohol byť zneužitý za účelom
získania tvorivej/duševnej činnosti odporcu navrhovateľom, ktorú vykonával na základe mandátnej

zmluvy a za ktorú mu navrhovateľ odmietol poskytnúť dohodnutú odplatu. Navrhovateľ má mať v
zmysle napádaným rozhodnutím konštatovaného nároku, právo len na účtovnú dokumentáciu, ktorá
mu patrí a ktorú od neho odporca prevzal na účely vedenia účtovníctva, ktorá mu bola doručená
dňa 19.3.2025. Odporca taktiež namieta, neurčitosť výroku v časti vydania účtovnej dokumentácie v
elektronickej podobe. Súd vo svojom I. výroku uložil povinnosť odporcovi vydať účtovnú dokumentáciu

v elektronickej podobe generálne pre všetky dokumenty za obdobie od mesiaca január 2024 (vrátane)
– do mesiaca december 2024 (vrátane) bez akéhokoľvek ďalšieho odôvodnenia/špecifikácie. Odporca
túto skutočnosť namieta, nakoľko mu povinnosť doručovania účtovnej dokumentácie v elektronickej
podobe nevyplýva ani z Mandátnej zmluvy zo dňa 1.9.2022. Odporcovi preto nie je vôbec zrejmé, z
čoho súd vyvodil túto povinnosť odporcu. Z bodu 50. a 51. odôvodnenia napádaného rozhodnutia nie

je vôbec zrejmé, či bolo preukázané súdu doručenie Listu právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa
30.1.2025 a Listu právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 3.2.2025. Predmetná skutočnosť nevyplýva
ani z príloh, ktoré boli priložené spolu s návrhom, preto nie je zrejmé, prečo mal súd za osvedčenú
túto skutočnosť. Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo
na riadne odôvodnenie súdneho verdiktu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie bolo

odôvodnené. Vyplýva to z potreby transparentnosti výkonu spravodlivosti. Odôvodnenie rozhodnutia je
aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne
uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti
zo strany verejnosti. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania, že rozhodnutie bolo výsledkom
starostlivéhozhodnoteniarelevantnýchfaktov,ženebololendoprovodomvopredprijatéhorozhodnutiaa

že nebolo svojvoľné. S návrhom na vydanie neodkladného opatrenia neboli súdu predložené relevantné
dôkazy na osvedčenie navrhovateľom tvrdených skutočností, no súd aj napriek tomu vydal napádané
rozhodnutie len na základe tvrdení navrhovateľa. Navyše jediné dôkazy, ktoré súdu boli predložené
neosvedčujú, že by boli aj reálne doručené odporcovi. Vyššie uvedené spochybňuje preskúmateľnosťnapádanéhorozhodnutia,keďžesúdmalbezďalšiehozaosvedčenénavrhovateľomtvrdenéskutočnosti
bez toho, aby svoje závery dostatočne zdôvodnil v odôvodnení napádaného rozhodnutia. V zmysle
vyššieuvedenéhojezrejmé,ževdanomprípadejenaplnenýodvolacídôvodvzmysle§365ods.1písm.

b) CSP, podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu odporcu, ktoré mu bolo doručené 18.5.2025, písomne nevyjadril.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie odporcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie voči výroku I., II. a III. súdu prvej inštancie nie je dôvodné.

19. Súd prvej inštancie po zistení, že sú splnené podmienky vyžadované § 324 CSP a nasl. návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, keď vyvodil záver, že v tomto prípade podľa znenia § 325 a
§ 328 CSP je potrebné upraviť pomery účastníkov tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napádaného
uznesenia.

20. Odvolací súd konštatuje správnosť skutkových zistení ako aj prijatých právnych záverov uvedených
súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré viedli k vecne správnemu
rozhodnutiu súdu prvej inštancie o vyhovení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a nariadení
neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal
od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a ktorý by bol spôsobilý privodiť zmenu napadnutého

uznesenia. Súd prvej inštancie správne skúmal splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia a správne dospel k záveru, že tieto v prejednávanej veci sú splnené, čo aj správne odôvodnil.
Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatreniavyhovelanariadilneodkladnéopatrenievnavrhovanomznení,naktorévplnom
rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

21. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu odporcu
a k podstatným tvrdeniam v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

22. Odvolací súd udáva, že predpokladom nariadenia neodkladných opatrení vo všeobecnosti je

osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby
neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j.
osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

23. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne

skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných
opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené
aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych

pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd
zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych
vzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom
osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.

24. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň
osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Postačuje pritom z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, že nejde o nárok očividne vylúčený.

25. Podľa odvolacieho súdu boli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia,
keďže je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanejpovinnosti možno dosiahnuť ochranu (princíp efektívnosti) a právne účinky neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom (princíp proporcionality). Zároveň je osvedčené, že naďalej dochádza
k porušovaniu práv navrhovateľa, ktorý osvedčil, že odporca zadržiava navrhovateľovi účtovnú

dokumentáciu v ním vymedzenom rozsahu uvedenom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

26. Existencia právneho vzťahu je osvedčená Listom právneho zástupcu navrhovateľa adresovaným
odporcovi z 30. januára 2025, listom právneho zástupcu navrhovateľa adresovanému právnemu
zástupcovi odporcu, Mandátnou zmluvou (ktorú predložil odporca – č.l. 60 a nasl. spisu súdu prvej

inštancie), uvedené vyplýva aj zo zhodných tvrdení strán.

27. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a tvrdeniu odporcu, že nedošlo k osvedčeniu
podstatnýchskutočností,ktorévymedzujejednak§326ods.1CSPvrámcizákonnýchnáležitostínávrhu
a jednak § 325 ods. 1 CSP, pokiaľ ide o podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, odvolací súd
uvádza:

28. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré

vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení CSP o vykonávaní dokazovania.

29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP je daný vtedy, ak je možné použiť prostriedky

procesného úkonu alebo procesnej obrany, ktoré doteraz neboli uplatnené (vo vzťahu k stranám sporu
ich tieto nemohli pred súdom prvej inštancie použiť bez vlastnej viny), v dôsledku ktorých súdom prvej
inštancie zistený skutkový stav neobstojí.

30. Ako správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodení svojho rozhodnutia, navrhovateľ v návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia musí opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného
nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. „Navrhovateľ musí súd opísaním
rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia
ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu

v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým
spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania
v zmysle § 185 a nasl. CSP. Takýto procesný postup je zákonom aprobovaný a typický iba pre
zisťovanie relevantných skutočností v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
alebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 344 CSP)“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,

S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H.
Beck, 2022, s. 1234).

31. Aj s poukazom na uvedený odborný komentár, odvolací súd uvádza, že v čase vydania rozhodnutia
súdom prvej inštancie a aj v čase rozhodovania odvolacím súdom je hodnoverne osvedčená dôvodnosť

a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Odporcovi sa ani v odvolacom konaní nepodarilo
preukázať, že odovzdal/doručil navrhovateľovi dokumenty/účtovnú evidenciu, ktoré od neho prevzal
na účely plnenia povinnosti z Mandátnej zmluvy. Z potvrdenia o odoslaní dokladov navrhovateľovi
a potvrdenia z portálu DPD (ktoré je súčasťou odvolania odporcu) je síce zrejmé, že zásielka s
číslom 06525600329483 s účtovnými dokladmi bola doručená dňa 19.3.2025, táto doručenka je

však adresovaná spoločnosti RJ Gastro s.r.o., na adrese Werferova 1, Košice (č.l. 56 a nasl. spis
súdu prvej inštancie). Spoločnosť RJ Gastro s.r.o. je síce spoločníkom navrhovateľa, a v osobe
konateľa spoločnosti C. A. B. majú tieto právnické osoby čiastočné zhodné štatutárne orgány, ide však
o dve rozdielne obchodné spoločnosti. Ani z video-záznamu z procesu balenia celej dokumentáciena účely expedovania, ktorý senát odvolacieho súdu vzhliadol na neverejnom zasadnutí, nevyplýva,
že dokumenty/účtovná evidencia bola doručená navrhovateľovi (proces balenia určitých listín nie je
dôkazom ich doručenia - poznámka odvolacieho súdu). Ani fotografie, preukazujúce zablokovanie

prístupov do interného systému, t.j. prístupov k elektronickej dokumentácii navrhovateľa, z ktorých je
zrejmé, že prístup bol poskytovaný len do 13.3.2025 a následne bol zrušený/vymazaný z prístupov a
potvrdenie o zrušení autorizácie k subjektu Platz Catering s.r.o., DIČ: XXXXXXXXXX zo dňa 1.4.2025,
nedokazujú, že dokumenty/účtovná evidencia bola doručená navrhovateľovi. Skôr nasvedčujú tomu, že
navrhovateľ nemá záujem, aby jeho účtovné doklady spracovával odporca. V neposlednom rade ani e-

mail zo dňa 5. marca 2025 adresátovi A. B., že v sídle odporcu boli pripravené doklady na odovzdanie,
nedokazuje, že dokumenty/účtovnú evidenciu navrhovateľovi odovzdal.

32. Zároveň z odvolania nevyplýva, aké konkrétne pochybenia vidí odporca v postupe súdu prvej
inštancie, okrem iného hodnotenia skutkového stavu. Z uvedeného dôvodu, pokiaľ ide o skutkový stav,
odvolací súd má stále osvedčené, že odporca má účtovnú dokumentáciu navrhovateľa vo svojej faktickej

moci na základe záväzkového vzťahu s navrhovateľom a doteraz ju riadnym spôsobom navrhovateľovi
neodovzdal. Konanie odporcu spočívajúce v zadržiavaní účtovnej a mzdovej dokumentácie spôsobuje
to, že navrhovateľ si nemôže plniť svoje zákonné povinnosti ako podnikajúca právnická osoba a
tiež svoje povinnosti ako zamestnávateľ voči svojim zamestnancom a hrozia mu sankcie zo strany
príslušných orgánov. Nariadením neodkladného opatrenia sa teda nezasahuje žiadnym spôsobom do

práv odporcu.

33. Z uvedeného dôvodu tak nie je naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP, podľa
ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a ani, že v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) CSP zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené.

34. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, pokiaľ odporca namietal, že navrhovaný petit neodkladného

opatrenia, ktorý súd prevzal do výroku I. rozhodnutia nie je dostatočne konkrétny, špecifický a určitý, čo
robí petit návrhu nevykonateľným, odvolací súd uvádza:

35. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP

priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP

ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť

zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a

právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

36. Ak teda bola neodkladným opatrením uložená odporcovi povinnosť vydať účtovnú evidenciu
navrhovateľovi, odporca musí mať možnosť v zrovnateľnom rozsahu uplatniť pred súdom v rámciodvolacieho konania svoje tvrdenia a námietky vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktoré sa môžu následne premietnuť do úvahy súdu z hľadiska posúdenie dôvodnosti takého
návrhu.

37. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhodol vo výroku I. takto: Osobe povinnej z neodkladného opatrenia ukladá povinnosť vydať
navrhovateľovi účtovnú dokumentáciu v papierovej podobe ako aj v elektronickej podobe za obdobie od
mesiaca január 2024 (vrátane) - do mesiaca december 2024 (vrátane), a to: mzdové doklady - mzdové

listy, výplatné listiny, evidenčné listy dôchodkového poistenia, povinné výkazy o výške preddavkov na
poistné pre jednotlivé zdravotné poisťovne a výške poistného a príspevkov pre Sociálnu poisťovňu
všetkých zamestnancov, účtovné doklady - faktúry prijaté, faktúry vydané, pokladničné doklady, interné
doklady, bankové výpisy, všetky mesačné prehľady - a to hospodársky výsledok, súvahu, výkaz ziskov
a strát, prehľad o nákladoch a výnosoch.

38. Zo znenia výroku (súd prvej inštancie vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v
znení návrhu navrhovateľa) podľa odvolacieho súdu v spojení s označením strán sporu (v zmysle §
326 CSP - náležitosti návrhu neodkladného opatrenia, kedy označenie strán sa spravuje štandardnými
pravidlami podľa § 133 - 135 CSP) je možné jednoznačne identifikovať čoho sa navrhovateľ vo vzťahu
k odporcovi domáha, čím je splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia, pretože ho

je možné vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie. Neobstoja námietky odporcu, že výrok I.
napádaného rozhodnutia je tak všeobecne formulovaný, že si pod ním možno predstaviť akúkoľvek
účtovnú dokumentáciu, ktorú má odporca v priestoroch svojho sídla bez ohľadu na subjekt, ktorého
sa týkajú, pretože by podľa názoru odvolacieho súdu išlo o prílišný formalizmus procesného úkonu
navrhovateľa a preto ako taký by práve tento nebol v súlade s princípmi spravodlivého procesu. Odporca

je povinný odovzdať iba tú účtovnú dokumentáciu, ktorú má z právneho vzťahu s navrhovateľom
(navrhovateľ má právo len na účtovnú dokumentáciu, ktorá mu patrí a ktorú od neho odporca prevzal
na účely vedenia účtovníctva). Akýkoľvek iný výklad nariadenej/uloženej povinnosti podľa odvolacieho
súdu by bol v rozpore so základným zmyslom neodkladného opatrenia, ktorým je ochrana toho, kto
o jeho vydanie žiada a zároveň je rešpektovaná ochrana toho, voči komu neodkladné opatrenie smeruje.

Uvedená argumentácia podľa odvolacieho súdu platí aj vo vzťahu k povinnosti odporcu vydať účtovnú
dokumentáciu v elektronickej podobe, ktorú je povinný vydať len v prípade, ak ju v rámci svojich
zmluvných povinností podľa Mandátnej zmluvy vytváral.

39. S poukazom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s odvolacími dôvodmi odporcu a po

vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, dospel k záveru, zhodnému so súdom prvej
inštancie, že navrhovateľ osvedčil základné predpoklady pre vydanie ním navrhovaného neodkladného
opatrenia, hodnoverne osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ako aj
navrhovateľom tvrdené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a zároveň
uložením požadovaného obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ

domáha, pričom nariadením tohto neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému obmedzeniu
odporcu.

40. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v napadnutom výroku I. ako vecne správne potvrdil (387

ods. 1 CSP).

41. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.

42. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.43. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

44. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím
konania a navrhovateľovi neuloží povinnosť podať žalobu vo veci samej (ako je to v prejednávanej
veci), v neodkladnom opatrení, ktorému vyhovie, môže vo výroku uznesenia poučiť strany, ktorým sa
neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej, ktorá sa môže

týkať aj nároku na náhradu škody. V prejednávanej veci súd prvej inštancie výrokom II. napadnutého
uznesenia poučil odporcu, že môže podať proti navrhovateľovi žalobu, ktorou sa bude domáhať nárokov
na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Uvedený výrok
zodpovedá zákonnému zneniu ustanovenia § 337 ods. 1, 2 CSP, je v súlade s platnou právnou úpravou,
vecne správny, preto ho odvolací súd v uvedenom rozsahu v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

45. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil aj uznesenie súdu prvej inštancie v súvisiacom výroku
III. o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie priznal úspešnému navrhovateľovi nárok na plnú
náhradu trov prvoinštančného konania voči neúspešnému odporcovi podľa § 255 ods. 1 CSP ako vecne
správny.

46. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému navrhovateľovi nepriznal nárok na
náhradutrovodvolaciehokonania,keďžekodvolaniuodporcu,ktorémubolodoručené,sanevyjadril.Iné
trovy v odvolacom konaní navrhovateľovi nevznikli, preto odvolací súd navrhovateľovi trovy odvolacieho

konania o neodkladnom opatrení nepriznal.

47.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).