Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 10, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-9Sp/83/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201467
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1015201467.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci

navrhovateľov: 1. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. B. XX, E., zastúpený advokátkou: F. F..
F. G., D. X. F. X, E., 2. H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. B. XX, E., 3. F. J., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom K. F. XXXX/XX, E., 4. G. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. F. XXXX/XX, E., 5. F.
J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. F. XXXX/XX, E., 6. L. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. F.
XX, E., 7. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. F. XXXX/XX, E., proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava,
pozemkový a lesný odbor, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: Hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku

proti rozhodnutiu odporcu č. k. 381/92, zn. R1-220/10/6238/12/ZBE zo dňa 26.11.2012, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č. k. 381/92, zn. R1-220/10/6238/12/
ZBE zo dňa 26.11.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a odporcovi
na ďalšie konanie.

II. Navrhovateľom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Obvodný pozemkový úrad v Bratislave (ďalej aj len „OPÚ“) rozhodnutím zo dňa č. k. 381/92,
zn. R1-220/10/6238/12/ZBE zo dňa 26.11.2012 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) vo veci práva

na navrátenie vlastníctva k pozemkom, uplatneného na základe zákona č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku dňa 23.04.1992 žiadateľmi I. J.
a G. J. proti Hlavnému mestu SR Bratislava rozhodol, že I. J. a G. J. v podiele 1/1 k celku sú oprávnenými
osobami v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. a spĺňajú podmienky uvedené v ustanovení § 6
ods. 1 písm. m) zákona č. 229/1991 Zb., nakoľko vlastníctvo k uplatnenému pozemku prešlo z I. J. a
G. J. na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť
existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená. Vzhľadom na skutočnosť, že pozemky sú vo

vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorá je povinnou osobou v zmysle ustanovenia § 5 zákona
č. 229/1991 Zb., pozemky v súlade s ustanovením § 11 zákona č. 229/1991 Zb. je možné vydať a preto
oprávneným osobám priznal vlastnícke právo v pôvodnom k. ú. G. I., v súčasnosti tiež k. ú. G. I. v
podiele 1/1 k celku k nehnuteľnostiam: parcela M. XXXX/XXX o výmere 67 m2 - ostatná plocha, parcela
M. XXXX/XXX o výmere 19 m2 - ostatná plocha, parcela M. XXXX/XXX o výmere 76 m2 - ostatná
plocha, parcela M. XXXX/XXX o výmere 20 m2 - ostatná plocha, N. M. XXXX/XXX o výmere 25 m2
- ostatná plocha, parcela M. XXXX/XXX o výmere 12 m2 - ostatná plocha a parcela M. XXXX/XXX o

výmere 1 m2 - ostatná plocha, podľa geometrického plánu číslo 110/2012 vyhotoveného pre k. ú. G. I.
A. C., Bratislava, úradne overeného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu dňa 10.10.2012
pod číslom 2024/2012. Súčasne u parcely M. XXXX/XXX zriadil vecné bremeno - právo prechodu cez
pozemok N. M. XXXX/XXX v prospech I. N. M. XXXX/X O. XXXX/X v celom rozsahu.2. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že podaním zo dňa 21.04.1992 si I. J. a G. J. uplatnili nárok
na vydanie nehnuteľnosti N. M. XXXX/X záhrada o výmere 443 m2 v kat. ú. G. I.. Pôvodnými vlastníkmi

pozemku parc. č. XXXX/X P. o výmere 1.320 m2 v k. ú. G. I., ktorého pôvodnými vlastníkmi boli I. J.
a G. J. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v 1/1. Tento pozemok prešiel na štát na základe
Vyvlastňovacieho rozhodnutia ObNV IV č. j. Výst. 5050/87/Gí zo dňa 29.04.1988, ktorým bol vyvlastnený
v prospech štátu pre VHMB pre účely OS Dlhé diely 3. stavba. Rozhodnutím Národného výboru
hlavného mesta SR Bratislavy, odbor územného plánovania a architektúry č. ÚPA-3577-327/88/Pá zo

dňa 15.02.1990 došlo k zmene tak, že bola vyvlastnená N. M. XXXX/X o výmere 443m2. OPÚ skúmal,
či bol splnený účel vyvlastnenia. Ohliadkou vykonanou dňa 16.02.2012 sa zistilo, že časť zabratej N.
M. XXXX/X je zastavaná cestou, schodmi a zvyšná časť je voľná, nezastavaná, nachádza sa v blízkosti
sídliska, avšak nie je súčasťou sídliska a nie je zákonná prekážka na vydanie oprávneným osobám.
Teda časť vyvlastnenej nehnuteľnosti nebola použitá na účel vyvlastnenia. OPÚ mal preukázané, že je
odôvodnený reštitučný titul podľa § 6 ods. 1 písm. m) zák. č. 229/1991 Zb. t. j., že pozemok prešiel na štát

alebo inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila
účelu, na ktorý bola vyvlastnená. Súčasný vlastník pozemku Hlavné mesto SR Bratislava sa vyjadril, že
považuje vyvlastnený pozemok za zastavaný sídliskom a využitý na účel uvedený vo vyvlastňovacom
rozhodnutí. Správny orgán sa stotožnil s názorom povinnej osoby len v časti, a to v tvrdení, že pozemky
N. M. XXXX/XX, XXXX/XX O. XXXX/XXX boli použité na účel vyvlastnenia, sú zastavené a sú súčasťou

sídliska. Zbytok vyvlastnenej časti pozemku bol vyvlastnený nad rámec výmery potrebnej na výstavbu
sídliska,nakoľkoniejesúčasťousídliska.OPÚtietočastidalzameraťgeometrickýmplánomč.110/2012.
Ide o výmeru 220 m2, ktorú nebolo potrebné vyvlastniť. V súčasnosti je táto plocha súčasťou N.
M. XXXX/XX, XXXX/XX O. XXXX/XXX. P. N. M. XXXX/XXX O. XXXX/XXX boli geometrickým plánom
oddelené novovytvorené N. M. XXXX/XXX O. XXXX/XXX, ktoré netvoria sídliskovú zeleň, sú voľné,

nezastavané, nie je na nich žiadna prekážka uvedená v § 11 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., ktorá
by bránila vydaniu pozemku. Z N. M. XXXX/XX boli geometrickým plánom oddelené novovytvorené
N. M. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, ktoré sú síce v častiach zastavané oplotením,
zámkovou dlažbou,1 m2 aj rodinným domom, ale tieto stavby boli postavené fyzickými osobami, ktoré
nemajú žiadny právny vzťah k pozemku. Ďalej OPÚ v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetlil,

z akého dôvodu pojal A. I. G. a A. Q. G. ako účastníkov konania. Tiež objasnil, na základe čoho
mal preukázané oprávnené osoby, ich trvalý pobyt, ich štátne občianstvo, podiel oprávnených osôb
na pozemkoch a identifikáciu pozemkov. Tiež zdôvodnil prečo oprávnené osoby zaviazal na vrátenie
vyplatenej náhrady za vyvlastnené pozemky. V závere rozhodnutia OPÚ uviedol, že uplatnený nárok
je v súlade so zákonom, lebo sú splnené podmienky na vydanie nehnuteľnosti uvedené v § 6 ods. 1

písm. m) zákona č. 229/1991 Zb., a preto priznal oprávneným osobám vlastnícke právo k pozemkom
uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.

3. Dňa 31.12.2012 bol Krajskému súdu v Bratislave doručený opravný prostriedok pôvodných
navrhovateľov I. J. a G. J. zo dňa 27.12.2012, proti rozhodnutiu odporcu č. k. 381/92, zn.

R1-220/10/6238/12/ZBEzodňa26.11.2012,atovčastizriadeniavecnéhobremena,vktorejčastinavrhli
napadnuté rozhodnutie zrušiť, pričom namietali, že rozhodnutie v tejto časti nie je vôbec odôvodnené.
Opravný prostriedok odôvodnili tým, že manželia A. I. G. a A. Q. G. sa stali vlastníkmi N. M. XXXX/X
o výmere 877 m2 od roku 1994. Táto parcela mala vždy vstup na pozemok z tzv. dolnej strany, z verejnej
komunikácie – z Lackovej ulice. Z tzv. horného konca, zo strany dnešnej ul. Nad Lúčkami nikdy žiadny

vstup na parcelu nebol, pretože N. M. XXXX/X pôvodne hraničila v celej šírke s N. M. XXXX, ktorej
vlastníkom bol iný občan. Manželia G. asi v rokoch 1996 - 1998 postavili v spodnej časti N. M. XXXX/
X rodinný dom s garážou a dvorom (označený v EN ako N. M. XXXX/X). Vstup na parcelu bol naďalej
v dolnej časti pozemku z verejnej komunikácie z Lackovej ulice. Tento dom spolu s časťou záhrady v roku
2008 predali. Manželia G. si ponechali hornú časť z pôvodnej záhrady, ktorá bola preznačená na N. M.

XXXX/X vo výmere 390 m2. Manželia G. si nezabezpečili zriadenie vecného bremena práva prechodu
cez pozemok N. M. XXXX/X. V dôsledku toho nemali zabezpečený žiadny legálny prístup na pozemok
N. M. XXXX/X. Prístup z hornej strany (od cesty Nad Lúčkami) neprichádza do úvahy, pretože na tieto
pozemky bol uplatnený reštitučný nárok a terajší vlastník Magistrát hl. mesta Bratislavy im listom zo dňa
06.12.2010 oznámil, že s nimi nemôže uzatvoriť žiadny zmluvný vzťah. N. M. XXXX/XXX, XXXX/XXX,

XXXX/XXX O. XXXX/XXX sú čiastočne zastavané oplotením, dvorom, zámkovou dlažbou a rodinným
domom. Všetky boli postavené manželmi G. až po účinnosti zák. č. 229/1991 Zb., a teda k pozemkom
nemajú žiadny právny vzťah. Najmenej od roku 2010 im bolo známe, že stavajú na pozemkoch, ktoré
nie sú ich vlastníctvom.4. K opravenému prostriedku sa vyjadrili A. I. G. a A. Q. G. tak, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné
a vecne nesprávne, nakoľko časti pozemkov, ku ktorým si žiadatelia uplatnili reštitučný nárok, a ku

ktorým odporca priznal žiadateľom vlastnícke právo, konkrétne pôvodná parcela M. XXXX/XX, slúžia
účelu vyvlastnenia. Poukázali na odborné vyjadrenie č. 10 - 27/2014 zo dňa 01.12.2014 vypracované
Technickým a skúšobným ústavom stavebným, n. o., znalecká organizácia č. 900191 (ktoré aj založili
do spisu), z ktorého vyplýva, že oporný múr miestnej komunikácie zasahuje do parcely M. XXXX/XX.
Zastavaná časť N. M. XXXX/XX teda slúži na vybudovanie cesty sídelného útvaru „Dlhé diely, 3 stavba“,

a teda slúži účelu vyvlastnenia. Ďalej uviedli, že to boli práve navrhovatelia, ktorý im predali v roku
1994 pozemky, pričom ich ubezpečili, že budú mať nerušený prístup na pozemky či už zo strany ulice
Lacková alebo z ulice Nad lúčkami. Od roku 1994 teda takto svoj majetok dobromyseľne využívali, čo
bolo jedným z dôvodov, prečo bez ďalšieho predali spodnú časť pozemkov tretej osobe. V čase uzavretia
kúpnej zmluvy im navrhovatelia neoznámili, že si na časť prístupových pozemkov uplatnili reštitučný
nárok. Mali za to že vecné bremeno, ktoré správny orgán zriadil, mal rozšíriť aj o právo prejazdu cez

pozemok, na ktorom je postavená brána pre vjazd vozidiel (N. M. XXXX/XXX), nakoľko takýto prejazd
dobromyseľne a nerušene užívajú od roku 2000. Konanie o opravnom prostriedku zo dňa 27.12.2012
bolo vedené pod sp. zn. 4Sp/104/2015, 4Sp/105/2015.

5. Dňa 03.09.2015 bol Krajskému súdu v Bratislave doručený opravný prostriedok pôvodných

navrhovateľov A. I. G. a A. Q. G. proti rozhodnutiu odporcu č. k. 381/92, zn. R1-220/10/6238/12/ZBE
zo dňa 26.11.2012, ktorým sa domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci správnemu
orgánu na ďalšie konanie. Opravný prostriedok odôvodnili tým, že hoci mali byť účastníkmi správneho
konania, odporca s nimi podstatnú časť konania nekonal ako s účastníkmi, keď až do roku 2010
ich neupovedomoval o jednotlivých úkonoch vo veci. Mali za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza

z nedostatočne zisteného skutkového stavu, keďže časť pozemkov, ku ktorým si žiadatelia uplatnili
reštitučný nárok a odporca priznal žiadateľom vlastnícke právo, konkrétne pôvodná parcela M. XXXX/
XX, slúži účelu vyvlastnenia. Poukázali na odborné vyjadrenie č. 10 - 27/2014 zo dňa 01.12.2014
vypracované Technickým a skúšobným ústavom stavebným, n. o., znalecká organizácia č. 900191, z
ktorého vyplýva, že oporný múr miestnej komunikácie zasahuje do N. M. XXXX/XX. Zastavaná časť N.

M. XXXX/XX R. slúži na vybudovanie cesty sídelného útvaru „Dlhé diely, 3 stavba“, a teda slúži účelu
vyvlastnenia. Ďalej navrhovatelia uviedli, že odporca mal v ich prospech zriadiť aj právo zodpovedajúce
vecnému bremenu spočívajúcemu v práve prejazdu cez pozemok N. M. XXXX/XXX a nie iba v práve
prechodu cez tento pozemok. Mali za to, že v tejto časti je rozhodnutie nedostatočne odôvodnené,
keďže odporca v rozhodnutí neuviedol, akými úvahami sa riadil pri zriadení vecného bremena v tak

úzkom rozsahu. Tomuto konaniu bola pridelená sp. zn. 9Sp/83/2015.

6. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 4Sp/104/2015, 4Sp/105/2015-43 zo dňa 23.05.2016
spojil konanie vedené pod sp. zn. 4Sp/104/2015, 4Sp/105/2015 vo veci preskúmania napadnutého
rozhodnutia odporcu č. k. 381/92, zn. R1-220/10/6238/12/ZBE zo dňa 26.11.2012 na spoločné konanie

s konaním sp. zn. 9Sp/83/2015 s tým, že konanie bude ďalej vedené pod sp. zn. 9Sp/83/2015.

7. Odporca resp. jeho právny predchodca sa k podaným opravným prostriedkom vyjadril tak, že trvá na
dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a opravný prostriedok považuje za nedôvodný. Navrhol
napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdiť ako vecne a právne správne. Ďalej uviedol, že na

pozemkyN.M.XXXX/XO.XXXX/XvkatastrálnomúzemíG.I.majúvlastníciA.I.G.aA.Q.G.prístuplen
cez vydané pozemky, a preto pokladal za nevyhnutne potrebné zriadiť vecné bremeno - právo prechodu
u jednej z vydávaných parciel a to N. M. XXXX/XXX v prospech vlastníkov N. M. XXXX/X O. XXXX/X,
aby sa mohli vlastníci susedných pozemkov dostať na pozemky.

8. Ďalší účastník sa v konaní vyjadril tak, že OPÚ správne zriadil svojim rozhodnutím zo dňa 26.11.2012
vecné bremeno - právo prechodu cez pozemok N. M. XXXX/XXX v prospech vlastníkov N. M. XXXX/X O.
XXXX/X. Vlastníkom týchto pozemkov, by sa po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého rozhodnutia,
ktorým sa vydávajú nehnuteľnosti oprávneným osobám, bez uvedeného vecného bremena znemožnil
prístup na pozemky v ich vlastníctve, bolo preto nevyhnutne potrebné zriadiť v ich prospech vecné

bremeno. Vlastníci N. M. XXXX/X O. XXXX/X majú prístup k týmto pozemkom práve cez pozemok N.
M. XXXX/XXX a nie je iná schodná možnosť dostať sa k ich nehnuteľnostiam.9. Podaním zo dňa 19.07.2014 pôvodná navrhovateľka G. J. oznámila súdu, že pôvodný navrhovateľ
I. J. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Z potvrdenia o okruhu zákonných dedičov zo dňa 22.07.2014 súd zistil
okruh zákonných dedičov po poručiteľovi I. J.: 1/ G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. F. XXXX/XX, E., 2/

A. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. F. XXXX/XX, E., 3/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. B. X, E..

10. Pôvodne bolo konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z.
bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z
Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane

prejednávanej veci.

11. Správny súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX zomrel účastník konania A. I. J.. Podľa uznesenia Okresného
súdu Bratislava IV č. k. 69D/407/2018-22, Dnot 82/2018M zo dňa 22.02.2019 boli účastníkmi v dedičskej
vecipoporučiteľoviA.I.J.:1/I.J.,nar.XX.XX.XXXX,bytomK.F.XXXX/XX,E.,2/L.J.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C., 3/ F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. F. XXXX/X, E., 4/ G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. F.

XXXX/XX, E., 5/ F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. F. XXXX/XX, E..

12. Správny súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX zomrela pôvodná navrhovateľka G. J.. Z uznesenia
Okresného súdu Bratislava IV č. k. 65D/90/2022-31, Dnot 21/2022 zo dňa 24.06.2022 vyplýva, že
účastníkmi v dedičskej veci po poručiteľke G. J. boli: 1/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. B. XXXX/XX,

E., 2/ F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. F. XXXX/X, E., 3/ G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. F. XXXX/
XX, E., 4/ F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. F. XXXX/XX, E., 5/ L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. F.
XXXX/XX, E..

13. Preto súd v súlade s § 107 ods. 3 O.s.p. konal ďalej s dedičmi pôvodných navrhovateľov, ktorí sú

v záhlaví označení ako navrhovatelia v 2. až 7. rade.

14. Pôvodný navrhovatelia A. I. G. a A. Q. G. podaním doručeným Správnemu súdu v Bratislave
dňa 03.06.2024 oznámili, že previedli vlastnícke práva k pozemkom, od ktorých odvodzovali svoje
účastníctvo v predmetnom konaní, kúpnou zmluvou zo dňa 11.01.2017 (V-36911/16) na tretiu osobu,

ktorou je A. B. C.. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 15.07.2024 A. B. C. na výzvu súdu oznámil,
že súhlasí so vstupom do konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. BA-9Sp/83/2015. Preto
Správny súd v Bratislave uznesením zo dňa 09.06.2025, č. k. BA-9Sp/83/2015-167 pripustil zmenu
účastníka na strane navrhovateľov tak, že namiesto doterajších navrhovateľov v 1. a 2. rade vstupuje
do konania ako navrhovateľ A. B. C..

15. Správny súd v Bratislave vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko všetci účastníci
konania súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia pojednávanie, resp. nemali proti tomu námietky
(§ 250f ods. 2 O.s.p.). Rozsudok súd verejne vyhlásil dňa 10.09.2025, pričom boli splnené podmienky
podľa § 156 ods. 3 O.s.p.

16. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), správne orgány
postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu
a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich
povinností.

17. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

18. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

19. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.20. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

21. Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

22. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p,. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s
výnimkou § 250a.

23. Podľa. § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým

preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

24. Podľa § 250j ods. 2 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie,akpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvmedziachžalobydospelkzáveru,

že
a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov,
c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,
d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,

e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

25. Podľa § 6 ods. 1 písm. m) zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku, oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo

na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy
neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená.

26.Podľa§9ods.5zák.č.229/1991Zb.,pokiaľjetonevyhnutnepotrebné,môžepozemkovýúradzriadiť
alebo zrušiť na prevádzanej nehnuteľnosti vecné bremeno, prípadne uložiť iné opatrenia na ochranu

životného prostredia alebo dôležitých záujmov iných vlastníkov.

27. Napadnutým rozhodnutím Obvodný pozemkový úrad v Bratislave rozhodol o vydaní vo výroku
rozhodnutia špecifikovaných nehnuteľností oprávneným osobám, a súčasne zriadil vecné bremeno –
právo prechodu cez jednu z vydávaných nehnuteľností v prospech vlastníkov susedných nehnuteľností.

Proti tomuto rozhodnutiu podali včas opravný prostriedok tak oprávnené osoby, ako aj vlastníci
susedných pozemkov, v prospech ktorých bolo zriadené vecné bremeno. Z administratívneho spisu
vyplýva, že dňa 23.04.1992 si I. J. a G. J. uplatnili nárok na vydanie nehnuteľnosti – časť N. M. XXXX/
X – záhrada vo výmere 443 m2 v k. ú. G. I., ktorej užívateľom bol GIB Bratislava. Nehnuteľnosť bola
vyvlastnená pre účely OS Dlhé diely 3. stavba. Hlavné mesto SR Bratislava sa vyjadrilo, že vyvlastnený

pozemok považuje za zastavaný sídliskom a využitý na účel uvedený vo vyvlastňovacom rozhodnutí,
a preto nie je možné podľa § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 229/1991 Zb. tento pozemok vydať. OPÚ
uskutočnil dňa 16.02.2012 ohliadku, počas ktorej zistil, že N. M. XXXX/X, k. ú. G. I., je v súčasnosti
súčasťou časti N. M. XXXX/XX - pozemok voľný, nezastavaný, nachádzajúci sa na svahu medzi cestou
a rodinným domom, N. M. XXXX/XXX - pozemok voľný, nezastavaný, nachádzajúci sa na svahu. Na

pozemku sa nachádzajú stromy. Zvyšná časť pôvodného pozemku N. M. XXXX/X je zastavaná cestou,
schodmi, rodinným domom a k nemu priľahlým pozemkom. Z geometrického plánu číslo 110/2012
vyhotoveného pre k. ú. G. I. A. C., Bratislava, úradne overeného Správou katastra pre hlavné mesto
SR Bratislavu dňa 10.10.2012 pod číslom 2024/2012, vyplýva, že z N. N. M. XXXX/XX boli odčlenené
novovytvorené N. M. XXXX/XXX o výmere 76 m2 - ostatná plocha, N. M. XXXX/XXX o výmere 20 m2

- ostatná plocha, N. M. XXXX/XXX o výmere 25 m2 - ostatná plocha a N. M. XXXX/XXX o výmere 1
m2 - ostatná plocha (ku ktorým bolo napadnutým rozhodnutím priznané vlastnícke právo oprávneným
osobám).28. Podmienkou vydania nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 1 písm. m) zák. č. 229/1991 Zb. je skutočnosť,
že táto nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená. Správny orgán dospel k záveru, že časť
vyvlastnenej nehnuteľnosti, konkrétne o celkovej výmere 220 m2 (pričom časť vydávaných parciel

bola odčlenená z pôvodnej N. M. XXXX/XX v k. ú. G. I. - viď predchádzajúci odsek), neslúžia
účelu vyvlastnenia, preto sú splnené podmienky na ich vydanie oprávneným osobám. Pôvodní
navrhovateliaA.I.G.aA.Q.G.namietali,ženapadnutérozhodnutievychádzaznedostatočnezisteného
skutkového stavu, keďže časť pozemkov, ku ktorým si žiadatelia uplatnili reštitučný nárok a odporca
priznal žiadateľom vlastnícke právo, konkrétne pôvodná parcela M. XXXX/XX, slúži účelu vyvlastnenia.

Poukázali na odborné vyjadrenie č. 10 - 27/2014 zo dňa 01.12.2014 vypracované Technickým a
skúšobným ústavom stavebným, n. o., znalecká organizácia č. 900191 (ktoré aj založili do spisu), z
ktorého vyplýva, že oporný múr miestnej komunikácie zasahuje do parcely M. XXXX/XX. Zastavaná časť
parcely M. XXXX/XX slúži na vybudovanie cesty sídelného útvaru „Dlhé diely, 3 stavba“, a teda slúži
účelu vyvlastnenia. Je síce pravdou, že navrhovatelia predložili tento dôkaz až v konaní pred súdom, nie
v administratívnom konaní, avšak súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého

rozhodnutia (§ 252q ods. 1 O.s.p.). Odporca sa k tejto argumentácii, ani k predloženému dôkazu
vôbec nevyjadril, hoci ich mal k dispozícii. Je tiež potrebné uviesť, že navrhovatelia v zásade ani nemali
možnosť takýto dôkaz predložiť v administratívnom konaní. Z administratívneho spisu totiž vyplýva, že
neboli prizvaní, aby sa zúčastnili ohliadky pozemkov dňa 16.02.2012, neboli tam teda ani prítomní, a ani
nebolipožiadaní,abysavyjadrilikohliadke(takakoostatníúčastnícikonania).Zadministratívnehospisu

ani nevyplýva, že by boli neskôr oboznámení s vykonanými dôkazmi. Až z napadnutého rozhodnutia sa
tak dozvedeli, ktoré pozemky sa vydávajú oprávneným osobám. Bez ohľadu na uvedené, je povinnosťou
správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci (zásada materiálnej pravdy) a za tým
účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania. Dôkaz predložený navrhovateľmi - odborné vyjadrenie č. 10 - 27/2014 zo dňa 01.12.2014 však

nasvedčuje tomu, že správny orgán nedostatočne resp. neúplne zistil skutkový stav veci, keď z neho
vyplýva, že oporný múr miestnej komunikácie - cesty sídelného útvaru „Dlhé diely, 3 stavba“ zasahuje
do N. M. XXXX/XX, ktorú skutočnosť správny orgán podľa všetkého v administratívnom konaní nezistil.
Pritom pokiaľ by táto stavba zasahovala do novovytvorených parciel z pôvodnej N. M. XXXX/XX, G. sú
predmetom vydania, išlo by o zásadnú skutočnosť podstatnú pre rozhodnutie vo veci.

29.Výroknapadnutéhorozhodnutiaozriadenívecnéhobremenanamietalivšetcipôvodnínavrhovatelia,
aj keď každý z iného dôvodu. Zhodne však poukazovali na to, že tento výrok nie je v napadnutom
rozhodnutí odôvodnený. Odôvodnenie rozhodnutia slúži na to, aby účastníkov presvedčilo, že výrok
rozhodnutia vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a rozhodnutie správneho orgánu

je správne a zákonné. Odôvodnenie má byť dostatočne jasné, zrozumiteľné a určité. V odôvodnení
rozhodnutia správny orgán opíše skutkový stav veci, uvedie všetky skutočnosti, ktoré bral do úvahy
pri vydávaní rozhodnutia, vymedzí dôkazy a všetky ostatné podklady, ktoré slúžili pri rozhodovaní
a analyzuje svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Ak aplikoval aj
správnu úvahu, čiže vybral jednu z viacerých zákonných možností, je nutné starostlivo zdôvodniť, prečo

považoval zvolenú alternatívu za najvhodnejšiu. Podľa súdnej judikatúry (Najvyšší správny súd ČR,
č. k. A As 18/2004-68) v odôvodnení správneho rozhodnutia nemusí byť vždy obsiahnutý podrobný
obsah vykonaného dôkazu. Správny orgán však musí v odôvodnení bezpodmienečne uviesť, z ktorých
dôkazov vychádzal. Z odôvodnenia má byť jednoznačne zrejmé, prečo správny orgán rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má poukázať na to, že na základe získaných

a vyhodnotených podkladov správny orgán nemohol dospieť k iným zákonným záverom ako tým, ktoré
sú uvedené vo výroku rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy môže byť aj
stručné, avšak musí byť presvedčivé a musí obsahovať všetky náležitosti podľa § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že jeho odôvodnenie nie je
možné považovať za súladné s právnou úpravou ustanovenou v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Výrok

o zriadení vecného bremena nie je vôbec odôvodnený, pričom vo výroku nie je ani uvedené ustanovenie
právneho predpisu, podľa ktorého bolo o zriadení vecného bremena rozhodnuté, čo tiež predstavuje
vadu napadnutého rozhodnutia. Ako vyplýva z vyjadrenia odporcu k opravnému prostriedku, o zriadení
vecného bremena rozhodol na základe § 9 ods. 5 zák. č. 229/1991 Zb., podľa ktorého pozemkový
úrad môže zriadiť alebo zrušiť na prevádzanej nehnuteľnosti vecné bremeno. Z uvedenej formulácie

vyplýva, že správny orgán mohol, ale nemusel vecné bremeno zriadiť, teda aplikoval správnu úvahu.
Podľa § 245 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej
voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Správny súdtedaniejeoprávnenýposudzovať,čiorgánverejnejsprávyaplikovalsvojudiskrečnúprávomocvhodným
spôsobom, ale predmet prieskumu sa bude vzťahovať na to, či preskúmavané rozhodnutie nevybočilo
z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Použitie voľnej úvahy správneho orgánu však nemôže byť

nikdy arbitrárne, a preto musí byť náležite odôvodnené a súčasne byť v súlade so zásadami logického
myslenia. Po oboznámení sa s odôvodnením neopadnutého rozhodnutia súd musí konštatovať, že
správny orgán voľnú úvahu, prečo v danom konkrétnom prípade pristúpil k zriadeniu vecného bremena,
a v takom konkrétnom rozsahu, ako bolo zriadené, vôbec nezdôvodnil. Absencia odôvodenia orgánu
verejnej správy, ako použil voľnú úvahu pri použití právnych predpisov, potom znemožňuje súdu

preskúmať, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy, nevybočilo z medzí a
hľadísk ustanovených zákonom.

30. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších
vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie zaťažené. Ide o takú vadu, ktorá
bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie preskúmať. Je možné skonštatovať, že

nepreskúmateľné je také rozhodnutie alebo opatrenie, ak z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté,
o čom bolo rozhodnuté, či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje
rozhodnutie alebo opatrenie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy
pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak
absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán

verejnej správy k rozhodnutiu.

31. Nedostatok v odôvodnení správneho rozhodnutia nemožno odstrániť dodatočným doplnením
dôvodov. Dôvody správneho orgánu musia byť účastníkom konania zrejmé už zo samotného správneho
rozhodnutia a ich nedostatok nemožno odstrániť dodatočne, napríklad doplnením či spresnením

odôvodneniavovyjadreníkopravnémuprostriedku,činapojednávanívrámcipreskúmavaciehokonania
pred správnym súdom (viď obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžd/10/2013 zo dňa 28.01.2014).
Pretosúddospelkzáveru,ževzhľadomnavyššieuvedenéskutočnosti,napadnutérozhodnutiejevčasti
o zriadení vecného bremena neskúmateľné pre absenciu odôvodnenia. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia absentuje uvedenie všetkých skutočností, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, ďalej to,

akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití
právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu
správnym orgánom bolo nedostačujúce na posúdenie veci a napadnuté rozhodnutie (prinajmenšom

v časti o zriadení vecného bremena) je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto napadnuté
rozhodnutie zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.

33. Úlohou odporcu pri novom prejednaní veci bude riadne zistiť skutkový stav veci v tom smere, či
pozemky resp. ich časť, na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok, slúžia resp. slúžili účelu, na ktorý

boli vyvlastnené, a za týmto účelom prípadne doplniť dokazovanie. V prípade, že odporca dospeje
k záveru, že pozemky resp. ich časť je možné vydať, zváži, či je potrebné, a v akom rozsahu zriadiť
vecné bremeno. Svoje nové rozhodnutie odporca riadne odôvodní tak, aby spĺňalo náležitosti podľa §
47 ods. 3 Správneho poriadku.

34. O trovách konania súd rozhodol tak, že navrhovateľom, hoci boli v konaní úspešní, náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko nenavrhli, aby im bola priznaná, keďže o náhrade trov konania súd rozhoduje
len na návrh (§ 151 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 a § 250l ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie vo veci samej nie je prípustné (§ 250s druhá veta O.s.p. v spojení s

§ 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p.).
Proti tomuto rozhodnutiu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania je možné podať odvolanie do 15
dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v počte vyhotovení zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanietreba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).