Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 16, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/115/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123209876
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123209876.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom v C., D. XXX/XX, proti žalovanej: E. D., nar. X.X.XXXX, bytom v C., F. XXX/X, zastúpená: JUDr.
Filip Gaľa, advokát so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zaplatenie 4.500 €, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 6. júna 2024 č.k. 34C/16/2023-158

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.MestskýsúdKošice(ďalejaj„súdprvejinštancie“alebo„súd“)rozsudkomoznačenýmvzáhlavížalobu

zamietol (výrok I.) a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu
1.500€titulomnedoplatkovspojenýchsúhradounákladovzaužívaniespoločnejnehnuteľnostiauplatnil
aj nárok na zaplatenie sumy 3.000 € titulom uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 15.6.2018, ktorú žalobca

poskytol žalovanej a ostatným podielovým spoluvlastníkom na opravu a zateplenie spoločne obývanej
nehnuteľnosti, ktorý následne v replike zo dňa 28.8.2023 žalobca odvíjal od ďalšieho právneho titulu, a
to ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

3. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že spornou otázkou bolo, či žalovanej vznikli nedoplatky
vo výške 1.500 € spojené s úhradou nákladov za užívanie spoločnej nehnuteľnosti a spornou bola tiež
existencia zmluvy o pôžičke, a teda nárok žalobcu na úhradu 3.000 € titulom zmluvy o pôžičke, resp.

vydania bezdôvodného obohatenia.

3.1. Uviedol, že nárok vo výške 1.500 € z titulu náhrady nákladov spojených s bývaním v spoločnej
nehnuteľnosti žalobca odôvodňoval (o.i) tvrdením, že: (i) žalobca bol v roku 2007 poverený ostatnými
podielovými spoluvlastníkmi v žalobe označenej nehnuteľnosti starať sa o jej chod, (ii) žalovaná mala od
09/2021do10/2022mesačneuhrádzaťsumu135€,aleuhradilaibasumu60€anáslednebolažalovaná
povinná podľa dohody ostatných spoluvlastníkov nehnuteľnosti v období od 1.11.2022 do 04/2023 na

bývanie v spoločnej nehnuteľnosti uhrádzať náklady v sume 150 €, pričom žalovaná uhradila v období od
11/2022 do 03/2023 mesačne sumu 80 € a za mesiac apríl 2023 žalovaná uhradila len 50 €. Uplatnenie
nároku na úhradu 3.000 € žalobca v žalobe odvíjal od uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 15.6.2018,
označenej ako „Dohoda o finančnom záväzku na opravu a zateplenie nehnuteľnosti D. XXXX/XX C.“,v replike zo dňa 28.8.2023 tento nárok na úhradu 3.000 € žalobca voči žalovanej uplatňoval titulom
vydania bezdôvodného obohatenia žalovanej.

3.2. Poukázal i na obranu žalovanej, ktorá v rámci svojej procesnej obrany poprela aj nárok žalobcu na
zaplatenie 1.500 € tvrdiac, že ako bývalá bezpodielová spoluvlastníčka podielu v podiele 1/3 z celku k
nehnuteľnosti po rozvode manželstva riadne prispievala na náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti
vo výške zodpovedajúcej jej spoluvlastníckemu podielu, uhradila správcovi dane predpísaný miestny
poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, a to za zdaňovacie obdobie 2022 v sume

36,86 € a za zdaňovacie obdobie 2023 sumu 45 € a rovnako uhradila aj daň z nehnuteľnosti za rok
2023. Žalovaná v obrane poukázala tiež na emailovú správu jej bývalého manžela zo dňa 4.11.2022,
ktorý jej oznámil, že uhradil jej dlh na náklady spojené s bývaním v dome v sume 1.050 € z vkladnej
knižky, a preto ak by aj mala nejaké nedoplatky za služby spojené s bývaním v dome, tieto zanikli v
celom rozsahu ich vyplatením zo strany jej exmanžela. V obrane ďalej žalovaná tvrdila, že od žalobcu
opakovane žiadala predkladať vyúčtovania, pričom žalobca tak urobil až v prebiehajúcom súdnom

konaní, keď predložil vyúčtovanie plynu, elektriny a vody za rok 2021 a za rok 2022, z ktorých
vyplynulo, že celkový rozdiel medzi preplatkami a nedoplatkami za média predstavoval nedoplatok 129
€, z ktorého žalovaná uhradila sumu 26,50 €, hoci jedna šestina by bola 21,63 €, teda žalovanej
vznikol voči žalobcovi dokonca preplatok v sume 4,87 €. Žalovaná poprela aj tvrdenia žalobcu ohľadom
poskytnutej pôžičky v sume 3.000 € a namietla, že ak by malo ísť o investície do spoločnej nehnuteľnosti,

vzniesla námietku premlčania tohto nároku žalobcu tvrdiac, že tento jeho nárok sa premlčal (pri každej
investícii samostatne) v rokoch 2020 až 2022, a pri bezdôvodnom obohatení pri dvojročnej subjektívnej
premlčacej dobe ešte o rok skôr.

4. Pri rozhodovaní súd vyšiel z medzi stranami nespornej skutočnosti, že: (4.1.) žalovaná s bývalým

manželom A. B., nar. X.XX.XXXX sa na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.8.2007 stali podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, zapísanej na Okresnom úrade Košice, katastrálny odbor, pre okres
Košice IV, obec C. - F., katastrálne územie F., na Liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“
evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXX o výmere 446 m2 - zastavaná plocha a nádvorie,
parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXX/X o výmere 215 m2 - záhrada,

dom E. G. XXX na pozemku parc. č. XXX v podiele 1/3 k celku. Ostatnými podielovými spoluvlastníkmi
tejto nehnuteľnosti boli žalobca a H. B., nar. XX.XX.XXXX (manželka žalobcu) v podiele 1/3 k celku a H.
I., nar. XX.X.XXXX (sestra bývalého manžela žalovanej) spolu s J. I., nar. XX.X.XXXX (manželom sestry
bývalého manžela žalovanej) v podiele 1/3 v pomere k celku, (4.2.) táto nehnuteľnosť - dom bol reálne
rozdelený na tri bytové jednotky, z ktorých jednu od nadobudnutia vlastníckeho práva titulom uzavretia

kúpnej zmluvy zo dňa 22.8.2007 užívala žalovaná spolu s bývalým manželom A. B., nar. X.XX.XXXX
a ich dcérou, druhú užíval žalobca spolu s manželkou H. B., nar. XX.XX.XXXX a tretiu bytovú jednotku
užívala H. I., nar. XX.X.XXXX a J. I., nar. XX.X.XXXX, (4.3.) žalovaná bola podielovou spoluvlastníčkou
predmetnej nehnuteľnosti až do právoplatného rozhodnutia Mestského súdu Košice zo dňa 7.6.2023
č.k. K2 - 41C/40/2021- 706 o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

5. Z rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 7.6.2023 vydaného v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov pod č.k. K2 - 41C/40/2021- 706, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 22.6.2023, súd zistil, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
žalovanej a jej bývalého manžela A. B., nar. X.XX.XXXX do výlučného vlastníctva A. B. súd prikázal

označenú nehnuteľnosť v celom rozsahu, t.j. v spoluvlastníckom podiele 1/3 v pomere k celku.

6. Pri rozhodovaní súd vychádzal z vykonaných listinných dôkazov predložených žalobcom, ktorý do
konania predložil: (a) špecifikáciu priemerných mesačných nákladov, náklady spolu vyčíslil na sumu
710,30 €, zálohové platby v prípade žalovanej a jej dcéry (ponížené o 50 %) vyčíslil na sumu 135 €,

svoje zálohové platby spolu s manželkou vyčíslil na sumu 180 €, zálohové platby bývalého manžela
žalovanej a spoločnej dcéry (ponížené o 50 %) vyčíslil na sumu 135 €, a zálohové platby J. I. s
manželkou a dcérou vyčíslil na sumu 270 €, (b) platobné doklady sústredeného inkasa platieb
obyvateľstva (SIPO) za obdobie od 02 až 04/2023, evidenčné číslo platiteľa 0520168707 a za rovnaké
obdobie ďalšie doklady sústredeného inkasa platieb obyvateľstva (SIPO) evidenčné číslo platiteľa

0520168707 a 0520207369, (c) vyúčtovaciu faktúru zo dňa 25.10.2021 za obdobie od 6.10.2020 do
15.10.2021 a vyúčtovaciu faktúru zo dňa 25.10.2022 za obdobie od 16.10.2021 do 14.10.2022 za
dodanie plynu do odberného miesta D. XX K. C., (d) vyúčtovaciu faktúru zo dňa 9.7.2021 od spoločnosti
Východoslovenská energetika, a.s. za dodanie elektriny pre odberné miesto D. XX K. C. k bytu č. 1, (e)faktúru zo dňa 11.7.2022 za fakturačné obdobie od 1.7.2021 do 30.6.2022, (f) vyúčtovaciu faktúru za
dodávku vody a odvádzanie odpadovej a zrážkovej vody z verejného vodovodu do odberného miesta D.
XX K. C. od spoločnosti Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. zo dňa 16.11.2021, (g) faktúru

vystavenú dňa 10.11.2022 za fakturačné obdobie od 13.11.2021 do 3.11.2022, (h) listinu označenú
ako „Dohoda o finančnom záväzku na opravu a zateplenie nehnuteľností D. XXX/XX C. - F.“ zo dňa
15.6.2018, (i) výpisy z účtu za obdobie od januára 2021 do apríla 2023, (j) čestné prehlásenie zo dňa
4.10.2021 H. B., A. B. L., J. I. a H. I., ako i z listinných dôkazov predložených žalovanou, potvrdením
spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 10.2.2022 a výsluchu žalobcu.

7. Vec súd právne posúdil podľa § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 136 ods. 1 a 2, § 137 ods. 1 a 2, §
139 ods. 1 až 3, § 489, § 657, § 658 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 454, § 456, § 458 ods. 1, § 100 ods.
1 a 2, § 101, § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1 a 2, § 191 ods. 1 a 2
CSP a so zreteľom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/162/2004, sp.
zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24. júna 2010, sp.zn. 6Cdo/81/2010 zo dňa 31.5.2010, sp. zn. 2MCdo/17/2009

zo dňa 28.2.2010.

8. Žalobcom uplatnený nárok v sume 3.000 € súd prvej inštancie posúdil ako nedôvodný.

8.1. Dôvodil, že žalobca nepreukázal nárok na vrátenie finančných prostriedkov v sume 3.000

€ voči žalovanej titulom poskytnutej pôžičky, pokiaľ sa žalobca s ďalšími podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti dohodol, že žalobca investuje sumu 6.000 € do opravy domu, a ako pôžičku poskytne
sumu 6.000 € J. I., nar. XX.X.XXXX a H. I., nar. XX.X.XXXX, ďalších 6.000 € poskytne ako pôžičku A. B.
L., nar. X.XX.XXXX a žalovanej tým spôsobom, že na základe takejto dohody postupne za nich uhradí
cenu prác, stavebného materiálu, potrebných pre obnovu a rekonštrukciu spoločnej nehnuteľnosti, ktorá

skutočnosťvkonanínebolasporná.Dodal,žežalobcamávtejtosúvislostimožnosťdomáhaťsanáhrady
vložených investícií voči ostatným podielovým spoluvlastníkom, a nie vrátenia finančných prostriedkov
titulom poskytnutej pôžičky.

8.2. Majúc z vykonaného dokazovania a z výsluchu žalobcu za preukázané, že žalovaná sa nezúčastnila

stretnutia, na ktorom došlo k dohode o poskytnutí finančných prostriedkov (investícií) žalobcom
ostatným podielovým spoluvlastníkom na opravu a zateplenie spoločnej nehnuteľnosti, a že žalovaná
ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti nepodpísala listinu označenú ako Dohoda o finančnom
záväzku, súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca neuniesol v spore dôkazné bremeno ani o skutočnosti,
že by sa so žalovanou dohodol o zamýšľaných investíciách a najmä o ich výške, a nepreukázal ani,

že by sa žalovaná mala možnosť vyjadriť k investíciám týkajúcim sa zateplenia a opravy nehnuteľnosti.
Zo záveru, že žalobca nepreukázal, že sa so žalovanou ako podielovou spoluvlastníčkou dojednal na
vykonaní opravy spoločnej nehnuteľnosti nielen čo sa týka rozsahu, ale aj celkovej výšky investície,
pričom hoc by aj ostatní podieloví spoluvlastníci súhlasili, nešlo o rozhodnutie väčšiny podľa § 139 ods. 2
Občianskeho zákonníka, súd vyvodil, že žalovanej vznikla povinnosť vydať žalobcovi ako investujúcemu

spoluvlastníkovi bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka.

8.3. Majúc čestným prehlásením ostatných podielových spoluvlastníkov zo dňa 4.10.2021 za
preukázané, že v rokoch 2017 - 2019 bola nutná rekonštrukcia rodinného domu - bolo nutné vykonať
výspravky omietky a zateplenie rodinného domu, boli vymenené strešné rozvody, zrekonštruované

oplechovanie šablón, vymenili sa odpadové - kanalizačné rúry a kolená k nim, ktorú skutočnosť
žalovaná nerozporovala, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči žalovanej ako ďalšej podielovej spoluvlastníčky nehnuteľnosti v
pomere podľa výšky podielov, pretože žalobca ako investujúci spoluvlastník plnil aj za žalovanú ako
neinvestujúcu podielovú spoluvlastníčku.

8.4. Pretože žalovaná v rámci svojej obrany v spore vzniesla námietku premlčania práva žalobcu
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie sa následne zaoberal otázkou,
či je žalovanou vznesená námietka premlčania opodstatnená a s ohľadom na to, že premlčacia
doba je v tomto prípade dvojročná a začína plynúť okamihom vynaloženia investície, teda už

za trvania spoluvlastníctva, dospel k právnemu záveru, že právo žalobcu na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia titulom vložených investícií sa premlčalo. Zo zistenia, že rekonštrukcia domu
bola realizovaná od roku 2017 do 15.6.2018 z finančných prostriedkov žalobcu a od 16.6.2018 do konca
roka2019zpeňazí,ktorémalžalobcaposkytnúťkaždémuspoluvlastníkovipo3.000€apodľavyjadreniažalobcu rekonštrukcia nehnuteľnosti bola ukončená ku koncu roka 2019, súd prvej inštancie vyvodil,
že dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia uplynula ku koncu roka 2021, a keďže žalobca si uplatnil právo na súde až žalobou podanou

na súd dňa 7.6.2023, jeho právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčalo. Nakoľko
sa žalovaná v konaní úspešne dovolala premlčania, súd musel na vznesenú námietku premlčania
prihliadať, premlčané právo nemohol žalobcovi priznať a preto žalobu v časti sumy 3.000 € zamietol. Pre
úplnosť súd dodal, že ak by aj nárok žalobcu nebol premlčaný, žalobca, ktorého zaťažovalo dôkazné
bremeno, nepreukázal výšku a charakter vynaložených investícií, ktorých úhrady sa od žalovanej

domáhal, a aj z tohto dôvodu by bola žaloba v tejto časti zamietnutá.

9. Súd zamietol ako nedôvodný aj nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.500 € titulom neplnenia si
povinností uhrádzať náklady spojené s bývaním, ktoré žalobca vyčíslil ku dňu 30.4.2023 s odôvodnením,
že žalovaná podľa tvrdenia žalobcu uhradila žalobcovi za žalované obdobie sumu 1.290 €, pričom v
konaní preukázané náklady spojené s bývaním za žalované obdobie činili 1.163,16 €, keďže žalovaná

mala uhradiť za žalované obdobie 09/21 do 04/23 zálohovo za vodu sumu 365,32 €, za plyn sumu 420
€, za elektrinu sumu 362,37 €, za celé obdobie bola povinná uhradiť aj poplatok za rozhlas a televíziu
(koncesionársky poplatok) v sume 15,47 €, spolu sumu 1.163,16 €.

10. Výrok o trovách konania súd odôvodnil aplikáciou § 255 ods. 1 CSP, nezistiac dôvody pre aplikáciu

§ 257 CSP, ktorého aplikácie sa žalobca ani nedomáhal.

11. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
písm. a) CSP, že neboli splnené procesné podmienky, ako i z dôvodu, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), že
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP) a z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.

h/ CSP). Navrhol zrušiť rozsudok, event. zmeniť rozsudok a žalobe žalobcu vyhovieť v celom rozsahu.

11.1. Žalobca v odvolaní zhrnul svoju argumentáciu v žalobe a v priebehu sporu, vrátane okolností
predchádzajúcich vzniku dlhu žalovanej, na ktorej žalobca v celom rozsahu zotrval. Vyjadril
presvedčenie,žedostačujúcosúdupreukázalprávnuaskutkovúpodstatužalobyvočižalovanejavšetky

svoje tvrdenia dostatočne preukázal listinnými dôkazmi. Akcentoval, že žalovaná žalobcovi svoj 1/6
podiel na pôžičke na zhodnotenie nehnuteľnosti do dnešnej doby neuhradila.

11.2. Súdu žalobca vytkol, že nevyhovel požiadavke žalobcu zo dňa 16.1.2024 predvolať ako svedkov
ostatných spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, na potvrdenie žalobcom tvrdených skutočností.

Zároveň žalobca žiadal zohľadniť všetky žalobcom doložené listinné dôkazy, a to aj čestné prehlásenia
svedkov, ktoré sú už v spise a ktoré súdu žalobca predložil ako nasledujúce prílohy: 1. Žalovanej návrh
na rozvod zo dňa 12.2 2020, kde žalovaná uvádza že uhrádza za seba mesačne 35 € za svoje náklady
nabývanie,2.F.potvrdenieoúhradezaopravuarevíziuplynovéhokotlaainýchplynovýchzariadení3x,
3. T.REX potvrdenie o úhrade za čistenie komínov 3x., 4. Magistrát - rozhodnutie na daň z nehnuteľnosti

3 x., 5. Poisťovňa Allianz -poistné za nehnuteľnosť 4 x., 6. Magistrát - rozhodnutie poplatok za odpad 4
x., 7. Poklad. bločky za rozhodné obdobie na bežné opravy, údržbu a pod., za elektroinštalačný materiál,
vodársky materiál, farby, štetce, riedidlá, žiarovky, zámky, toaletný papier, vrecia na odpad. chémia do
bazéna, vysávač na bazén, sieťky, na záhradu náradie, priesady, hnojiva, semena trávy a pod v hodnote
2.940 €, 8. Pokladničné bločky v hodnote 2.639 €. Žalobca vyjadril nesúhlas aj so záverom súdu v bode

88 rozsudku, že žalobca nepreukázal určité náklady na bežné opravy a údržby nehnuteľnosti, hoci ho
súd na túto skutočnosť neupozornil a nežiadal, aby ich predložil.

11.3. Namietol tiež správnosť posúdenia žalovanou vznesenej námietky premlčania súdom. V tejto
súvislosti tvrdil, že súd prehliadol skutočnosť, že žalovaná úmyselne neuhrádzala dohodnuté a potrebné

platbyvosvojom1/6spoluvlastníckympodielomzasvojenákladyzabývanievpredmetnejnehnuteľnosti
v rovnakej výške ako ostatní spolu vlastníci a v tomto prípade podľa Občianskeho zákonníka je
premlčacia lehota 10 rokov. Dodal, že podľa jeho názoru žalovaná plánovala ako sa úmyselne
nezákonným spôsobom obohatí a nikdy nemala v úmysle vrátiť sumu, ktorú jej žalobca požičal nazhodnotenie spoločnej nehnuteľnosti, v ktorej žalovaná bývala do 31.5.2023. Podčiarkol pritom, že
v konaní o vyporiadanie BSM sudkyňa odmietla vysporiadať BSM komplexne, vrátane dlhu žalovanej,
čo žalovaná v tomto spore zatajila, pričom poukázal aj na predložené čestné prehlásenie svojho syna

A. B. ml. zo dňa 28.8.2023, že za žalovanú žalobcovi žiadne finančné prostriedky neuhradil.

12. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu označila odvolanie žalobcu ako nedôvodné v celom
rozsahu a vo všetkých žalobcom uvádzaných odvolacích dôvodoch. Navrhla potvrdiť rozsudok ako
vecne správny a priznať žalovanej voči žalobcovi nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %. Osobitne podčiarkla, že tak v skutkových tvrdeniach, ako aj v právnej argumentácii je odvolanie
žalobcu v rozhodujúcej miere len opakovaním jeho nedôvodných, nepreukázaných a irelevantných
tvrdení z prvoinštančného konania a obsahuje len skutočnosti, s ktorými sa súd prvej inštancie riadne,
zrozumiteľne a vyčerpávajúco vysporiadal. K námietke žalobcu, že „súd nemal vyhovieť jeho požiadavke
zo dňa 16.1.2024 na výsluch svedkov“, žalovaná uviedla, že žalobca na pojednávaní a ani v jeho
záverečnej reči výsluchy uvedených svedkov ani nežiadal, resp. nenavrhoval vykonanie týchto dôkazov,

teda tieto návrhy neboli žalobcom uplatnené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie
končí, napriek tomu, že žalobca bol súdom prvej inštancie výslovne vyzvaný, aby uviedol, či využíva
právo záverečnej reči, či sa chce vyjadriť k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Vo vzťahu k žalobcom
v odvolaní uvádzaným novým tvrdeniam a dôkazom ktoré neboli prezentované, resp. predložené v
konaní pred súdom prvej inštancie, žalovaná poukázala na ustanovenie § 366 CSP upravujúce novoty v

odvolacom konaní a zdôraznila, že nie je naplnený žiadny z taxatívne prípadov vymenovaných v tomto
ustanovení a tieto nové prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, nie je možné v odvolacom
konaní ani uplatniť, ani na neprihliadať.

13. Žalobca nevyužil právo na repliku k vyjadreniu žalovanej.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario CSP,
v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP, z hľadiska žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov,

vrátane ich obsahového vymedzenia, a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

15.Odvolacísúddospelkzáveru,ževodvolanížalobcomformálneoznačenýaicitovanýodvolacídôvod
podľa§365ods.1písm.a)CSPnebolpodopretýkonkrétnymiodvolacíminámietkamiavýhradami,ktoré
by poukazovali na to, že v danom prípade neboli splnené procesné podmienky. Preto podľa posúdenia

odvolacieho súdu nebol tento odvolací dôvod odvolateľom materiálne, a preto ani procesne účinne
uplatnený. Procesné podmienky pre rozhodnutie boli v posudzovanom prípade splnené.

16. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Tentoodvolacídôvodjepotrebnévykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv.

17. Odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom

prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t.j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého

zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP
(dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na
to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu

nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesovúčastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 a nasl. CSP.

18. Ustanovenie § 365 ods. 1 písm. g) CSP je ustanovením reflektujúcim procesné inštitúty - prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 a nasl. CSP). Podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo

nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie.

19. K odvolaciemu dôvodu upravenému v § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval síce správny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval a z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

20. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že žiaden z vyššie uvedených žalobcom
uplatnených odvolacích dôvodov nie je v danom prípade naplnený.

21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil aj svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver a správne rozhodol, ak žalobu žalobcu zamietol. Súd svoje úvahy,
ako dospel k tomuto záveru, podrobne uviedol v odôvodnení rozsudku s poukazom na zistený skutkový
stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré správne aplikoval v prejednávanom spore. Tieto úvahy

súdu sú vecné, správne a niet v nich žiadneho logického rozporu. Odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď
na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom sporu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
posúdenia odvolacieho súdu spĺňa zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
zmysle § 220 ods. 2 CSP a nemožno ho považovať za porušujúce právo žalobcu na spravodlivý proces.
Skutočnosti, ktoré žalobca uvádza v podanom odvolaní, nič nemenia na vecnej správnosti napadnutého

rozsudku, lebo nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových záverov (skutkových zistení) ani
právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a neumožňujú prijať rozhodnutie v danom spore
v prospech žalobcu. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
iné rozhodnutie vo veci. Neboli zistené žiadne porušenia procesných práv, a ani iná vada konania, ktoré
by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie v spore.

22. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). So zreteľom na to, že odôvodnenie a
rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden celok, nie je potrebné, aby odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie isté závery napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,

s ktorými sa stotožňuje, ako i s ohľadom na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument uvedené v opravnom prostriedku, ale
ibanatienámietky,ktorémajúpodstatnývýznamprerozhodnutieodanomopravnomprostriedku,zostali
sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa v rámci konania o opravnom
prostriedku preskúmavalo (por. napr. IV. ÚS 350/2009, IV. ÚS 4/2013, IV. ÚS 124/2011, II. ÚS 127/07),

odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 druhá veta CSP na zdôraznenie správnosti rozsudku a k odvolacím
námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

23. Žalobca vo svojom odvolaní v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle ustanovenia §
365 ods. 1 písm. b) CSP neopodstatnene namietol porušenie práva na spravodlivý súdny proces tým, že

súd prvej inštancie nevyhovel požiadavke žalobcu zo dňa 16.1.2024 predvolať ako svedkov ostatných
spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, na potvrdenie žalobcom tvrdených skutočností.23.1. Bezpochyby obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces však

nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola sporová strana pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 50/04). Do obsahu

práva na spravodlivý súdny proces nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne
záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (por. napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

23.2.Súdvcivilnomsporovomkonaníniejeviazanýnávrhmisporovýchstránnavykonaniedokazovania
a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.

23.3.Posúdenienávrhunavykonaniedokazovaniaarozhodnutie,ktoréznichbudúvrámcidokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 132 ods. 1 CSP, § 185 ods. 1 až 3 CSP), a nie sporových strán.

Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne
k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP
(por. m.m. R 37/1993). Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované
dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno preto bez ďalšieho vyvodiť,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane - v posudzovanom spore žalobcovi, aby

uskutočňoval patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

23.4. So zreteľom na to, že súd nie je viazaný dôkaznými návrhmi sporových strán a súd rozhodne,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP), za dôvodnú preto nemožno považovať ani

námietku žalobcu, že prvoinštančný súd pochybil, ak nevyhovel požiadavke žalobcu zo dňa 16.1.2024.
Ak totiž boli z pohľadu vyššie uvedeného právneho posúdenia súdu všetky rozhodné skutočnosti podľa
názoru súdu prvej inštancie dôkazne ozrejmené a svedecká výpoveď (navrhovaná žalobcom) ako
dôkazný prostriedok už nemohla zvrátiť záver o skutkových zisteniach nosných pre právne posúdenie
sporu (dôvodnosti žalobou uplatneného nároku žalobcu), nemožno samotnú okolnosť, že prvoinštančný

súd nepristúpil k vykonaniu svedeckej výpovede žalobcom navrhovaných svedkov, považovať za vadu
konania, ktorá by mohla založiť odvolací dôvod porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces.

24. Z odôvodnenia rozsudku plynie, že súd prvej inštancie svoj záver o zamietnutí žaloby v časti nároku
na úhradu sumy 1.500 € titulom neplnenia si povinnosti žalovanej uhrádzať náklady spojené s bývaním,

ktoré žalobca vyčíslil ku dňu 30.4.2023, založil na úsudku, že je nedôvodný preto, lebo žalovaná podľa
tvrdenia samotného žalobcu uhradila žalobcovi za žalované obdobie sumu 1.290 €, pričom v konaní
preukázané náklady spojené s bývaním za žalované obdobie činili 1.163,16 €. Žalobcovi sa správnosť
tohto záveru súdu podľa posúdenia odvolacieho súdu spochybniť nepodarilo, pokiaľ v tomto smere
v odvolaní iba zopakoval, že dostačujúco súdu preukázal právnu a skutkovú podstatu žaloby voči

žalovanej a namietol správnosť záverov súdu v bode 88 rozsudku, v ktorom súd uviedol: „Zo samotného
vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že žalovaná vo vlastnom mene uzavrela zmluvu o internetovom pripojení a
zmluvu o poistení domácnosti, ktorá skutočnosť vyplynula aj potvrdenia spoločnosti Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s.. Žalovaná rovnako preukázala, že jej bol vyrubený rozhodnutím správcu dane poplatok
za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za zdaňovacie obdobie 2022 a 2023, ktorý uhradila.

Žalobca v konaní nepreukázal, že by plnil namiesto žalovanej. Žalobca rovnako nepreukázal žiadnym
spôsobom, že by žalovaná využívala služby DIGI, neuvádzal rozsah poskytovania služby, či išlo o
využívanielenponukytelevíznychprogramov,čiajinternetuainýchslužieb,ahlavnevakomrozsahuich
žalovaná využívala. Nepredložil žiadnu zmluvu ani listinné dôkazy z ktorých by bolo možné vyvodiť cenu
služby za obdobie 09/2021 do 01/23. Dokonca žalobca predložil ďalšie platobné doklady sústredného

inkasa SIPO za obdobie 02/23 až 04/23 na meno a adresu platiteľa A. B., evidenčné čísla platiteľa
0520207369 a evidenčné číslo platiteľa 0520243756, na ktorých je uvedené platba za poskytovanie
služby a úhrady poplatkov DIGI v sume 17,60 Eur. V tejto súvislosti vzniká aj pochybnosť o aktívnej
legitimácii žalobcu, keďže žalobca neozrejmil dôvod platenia rovnakej služby za rovnaké obdobie av rovnakej výške troma dokladmi SIPO s rôznymi evidenčnými číslami platiteľa. Na tomto mieste je
potrebné zdôrazniť, že súd nesmie v procese vykonávania dokazovania dotvárať skutkový stav tvrdený
žalobcom za účelom, aby žalobe žalobcu bolo vyhovené. Nesmie rovnako suplovať procesnú aktivitu

žalobcu za týmto účelom, a to zvlášť, ak Civilný sporový poriadok v ust. § 132 ods. 2 uvádza, že opísanie
rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Súd má za to, že žalobca
rovnako v konaní nepreukázal náklady na bežné opravy, žiarovky a pod. v sume 60,- Eur, internet vo
výške 25,- Eur, mesačnú údržbu a použitú chémiu bazén vo výške 20,- Eur, mesačnú údržbu záhrady,
kosenie, postrek, hnojivá a pod. vo výške 35,- Eur, poistné za dom v sume 18,- Eur, daň za nehnuteľnosť

vo výške 20,- Eur, čistenie a revíziu kotla a komínov v sume 13,- Eur, nákup toaletného papiera v sume
40,- Eur.“ Uvedený záver nie je výsledkom aplikácie právnych noriem na zistený skutkový stav. Nejedná
sa teda o záver právny, ale skutkový, ako výsledok hodnotenia vykonaných dôkazov.

24.1. Na tomto mieste odvolací súd pripomína, že podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok
sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich bude považovať

za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Dôkazy a tvrdenia strán sporu
hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny
dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (čl. 15
základných princípov CSP, § 191 ods. 1 CSP).

24.2. Citované ustanovenia o hodnotení dôkazov vychádzajú zo zásady tzv. voľného hodnotenia
dôkazov. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti
či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou
vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotenie dôkazov tak

môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zákon pritom nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať
pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov a hodnotenie ich vzájomnej
súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou
sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním
dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti stranami sporu tvrdené

má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Vierohodnosť určitého poznatku
získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či
nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami
získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných
prostriedkov je potom záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či

a do akej miery strana sporu splnila svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Zo zásady voľného
hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu,
akým súd hodnotenie vykonal.

24.3. Ani v tomto smere nemožno vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia

dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), pokiaľ
súd dospel k záveru, že žalobca na svoje tvrdenia neuniesol dôkazné bremeno. Súd v danom prípade
pri svojom rozhodovaní náležite vychádzal z premisy, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že v spore neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo

byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je totiž umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva
pre rozhodnutie o veci, nebola buď pre nečinnosť strany sporu (v dôsledku nesplnenia povinnosti
uloženej strane sporu ust. § 132 ods. 1 CSP) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná,
teda ak výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti,

ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. V zásade platí, že dôkazné bremeno ohľadom určitých
skutočností zaťažuje tú stranu sporu, ktorá tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé
právne dôsledky.

24.4. V korelácii s uvedeným nemožno preto priznať relevanciu polemike žalobcu v odvolaní so

skutkovými závermi súdu prvej inštancie, spočívajúcej bez ďalšieho v námietke, že súd pri rozhodovaní
nezohľadnil všetky žalobcom doložené listinné dôkazy, a to aj čestné prehlásenia svedkov, ktoré sú už
v spise a ktoré súdu predložil ako prílohy: 1. Žalovanej návrh na rozvod zo dňa 12.2 2020, kde žalovaná
uvádza že uhrádza za seba mesačne 35 € za svoje náklady na bývanie, 2. F. potvrdenie o úhrade zaopravu a revíziu plynového kotla a iných plynových zariadení 3 x, 3. T.REX potvrdenie o úhrade za
čistenie komínov 3x., 4. Magistrát - rozhodnutie na daň z nehnuteľnosti 3 x., 5. Poisťovňa Allianz -poistné
za nehnuteľnosť 4 x., 6. Magistrát - rozhodnutie poplatok za odpad 4 x., 7. Poklad. bločky za rozhodné

obdobie na bežné opravy, údržbu a pod., za elektroinštalačný materiál, vodársky materiál, farby, štetce,
riedidlá, žiarovky, zámky, toaletný papier, vrecia na odpad. chémia do bazéna, vysávač na bazén, sieťky,
na záhradu náradie, priesady, hnojiva, semena trávy a pod v hodnote 2.940 €, 8. Pokladničné bločky v
hodnote 2.639 €, ako i skutkové tvrdenia žalobcu v spore a ostatné dôkazy predložené žalobcom.

25. Podľa posúdenia odvolacieho súdu žalobca v odvolaní nedôvodne spochybnil i správnosť právneho
záveru súdu prvej inštancie o premlčaní nároku na zaplatenie sumy 3.000 €.

25.1. Súd správne právne kvalifikoval nárok žalobcu (v tejto časti) ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bezdôvodným obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu

alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov. Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454
Občianskeho zákonníka). Ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451
ods. 1 Občianskeho zákonníka).

25.2. Bezdôvodné obohatenie je záväzkovo-právnym vzťahom medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil
a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.

25.3.Zostranyžalovanejbolavznesenánámietkapremlčania.Súdpretosprávnepostupoval,akpristúpil
k posudzovaniu jej opodstatnenosti. Správne pritom vychádzal z premisy, že pod pojmom premlčanie sa

rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť nároku možno odvrátiť
námietkou premlčania. Premlčaním nedochádza k zániku nároku, avšak v prípade vznesenej námietky
premlčania nemôže súd premlčané právo priznať.

25.4. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú

subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že
pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému
obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo

k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Z dôvodu, že oprávnený
sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba
nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia
a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na
základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne

vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že
sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. Treba osobitne poukázať na to, že to, kedy sa
oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno
právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec
relevantné. To znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na

jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keď získa znalosť tých skutkových okolností,
z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie.

25.5. Bez ohľadu na to, kedy začne plynúť subjektívna premlčacia lehota nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia musí byť uplatnený najneskôr do uplynutia objektívnej premlčacej lehoty,

ktorá začína plynúť odo dňa, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. Objektívna premlčacia lehota je 3
roky a v prípade, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, je premlčacia doba 10 rokov.

25.6. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že k bezdôvodnému obohateniu došlo úmyselne
spočíva na tom, kto tvrdí, že niekto iný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Teda v danom prípade

dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, ktorý musí preukázať, že v čase, keď sa žalovaný bezdôvodne
obohatil, existoval na jeho strane úmysel (a to či už vo forme nepriameho alebo priameho úmyslu) na
úkor žalobcu sa obohatiť.25.7. Z odôvodnenia relevantnej časti rozsudku ja zrejmé, že výrok o zamietnutí žaloby žalobcu v tejto
časti je založený na závere, že právo žalobcu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia titulom
vložených investícií do spoločnej nehnuteľnosti sa premlčalo. Tento záver súd vyvodil zo zistenia, že

rekonštrukcia domu bola realizovaná od roku 2017 do 15.6.2018 z finančných prostriedkov žalobcu a
od 16.6.2018 do konca roka 2019 z peňazí, ktoré mal poskytnúť každému spoluvlastníkovi po 3.000 €
a podľa vyjadrenia žalobcu rekonštrukcia nehnuteľnosti bola ukončená ku koncu roka 2019 (správnosť
týchto skutkových záverov súdu žalobca v odvolaní nespochybnil), na základe ktorého potom súd dospel
k záveru, že dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva žalobcu na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplynula ku koncu roka 2021, a
keďže žalobca si uplatnil právo na súde až žalobou podanou na súd dňa 7.6.2023, jeho právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčalo. Súd na základe uvedeného uzavrel, že žalovaná sa
v konaní úspešne dovolala premlčania, a preto musel na vznesenú námietku premlčania prihliadať a
premlčané právo nemohol žalobcovi priznať a žalobu v časti sumy 3.000 € zamietol. Tento záver súdu
žalobca v odvolaní nenamietal.

25.8. Súd žalobu v časti o zaplatenie 3.000 € správne zamietol z dôvodu, že nárok žalobcu na
vydanie bezdôvodného obohatenia nie je možné priznať vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku
premlčania. Pokiaľ žalobca spochybňoval správnosť záveru súdu o premlčaní nároku na zaplatenie
3.000 € všeobecným tvrdením, že žalovaná úmyselne neuhrádzala dohodnuté a potrebné platby vo

svojom 1/6 spoluvlastníckym podielom za svoje náklady za bývanie v predmetnej nehnuteľnosti v
rovnakej výške ako ostatní spolu vlastníci a v tomto prípade podľa Občianskeho zákonníka je premlčacia
lehota 10 rokov a že podľa jeho názoru žalovaná plánovala ako sa úmyselne nezákonným spôsobom
obohatí a nikdy nemala v úmysle vrátiť sumu, ktorú jej žalobca požičal na zhodnotenie spoločnej
nehnuteľnosti, v ktorej žalovaná bývala do 31.5.2023, táto odvolacia námietka žalobcu (bez ďalšieho) nie

je spôsobilá spochybniť správnosť záveru súdu o premlčaní nároku žalobcu v tejto časti. Úmysel súvisí
so zavineným protiprávnym konaním zodpovedného subjektu a musí byť preukázaný vo forme priameho
úmyslu, teda že zodpovedný subjekt koná v rozpore s právom, hoci vie o protiprávnosti konania a chce
takto konať alebo vo forme nepriameho úmyslu, tak že zodpovedný subjekt vie, že sa môže dopustiť
protiprávnehokonaniaapreprípad,žeknemudôjde,jestýmuzrozumený.Ibasamotnétvrdeniežalobcu

ešte bez ďalšieho nepreukazuje, že tvrdené konanie žalovanej je úmyselné a že došlo k úmyselnému
bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej. So zreteľom na to, že prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno
v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom
prvej inštancie (§ 366 písm. d/ CSP), za stavu, ak žalobca, ktorý bol opakovane súdom poučený o

sudcovskej koncentrácii konania, tieto tvrdenia predniesol až v odvolacom konaní, hoci v doterajšom
priebehukonaniamalžalobcapríležitosť(aj)tietoprostriedkyprocesnéhoútokupoužiť,jenutnéuzavrieť,
že neboli uplatnené včas a odvolací súd k nim nemohol prihliadať.

26. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že žalobcom uvádzané odvolacie dôvody nie sú dané,

preto odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

27. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, na základe čoho jej
odvolací súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,

že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Žalobca v odvolacom
konaní úspech nemal, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.

30.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).