Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoKR/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323205054
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1323205054.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu

JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: MARIBAN s.r.o., so sídlom
Alšavská 2874/11, 040 01 Košice - mestská časť Vyšné Opátske, IČO: 45 474 346, právne zast.: JUDr.
Marián Rušin, PhD., advokát, so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, proti
žalovanému: ARIES TRUSTEE, k.s., so sídlom Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, značka správcu S 2074, IČO: 54 732 727, správca konkurznej podstaty úpadcu: G&F energy
s.r.o. v konkurze, so sídlom Vajanského nábrežie 5, 811 02 Bratislava, IČO: 47 822 091, právne zast.:
Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241

543, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava
III č.k. 60Cbi/4/2023-84 zo dňa 21.03.2025, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. 60Cbi/4/2023-84 zo dňa
21.03.2025 mení tak, že žalobu zamieta a žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom určil, že pohľadávka
žalobcu v celkovej výške 4.198 eur, prihlásená do konkurzného konania vedeného Mestským súdom
Bratislava III pod sp. zn. B1-31K/27/2021 a zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom
146, je nesporná čo do právneho dôvodu, čo do výšky a čo do vymáhateľnosti. Druhým výrokom
zaviazal žalovaného na povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie
právne odôvodnil s poukazom na § 32 ods. 1, 2, 5, 9, 14, 15 a 18 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“).

2. V rozhodnutí uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia, že ním prihlásená pohľadávka v
konkurznom konaní, ktorá bola správcom konkurznej podstaty popretá, je čo do právneho dôvodu,
vymáhateľnosti a výšky nesporná. Poukázal na to, že dňa 09.06.2023 si do konkurzu úpadcu prihlásil
pohľadávku v celkovej sume 4.198 eur, ktorá mu bola priznaná platobným rozkazom Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 15.07.2020 sp. zn. 26Up/1302/2020, ktorý nadobudol právoplatnosť

a vykonateľnosť dňa 01.08.2020. Oznámením o popretí pohľadávky, ktoré bolo žalobcovi doručené
dňa 16.08.2023, žalovaný oznámil popretie pohľadávky, pretože neboli doložené listiny preukazujúce
existenciu popretej pohľadávky s tým, že žalovaný neakceptoval faktúru a ani právoplatné rozhodnutie
súdu ako právny dôvod vzniku pohľadávky.3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že prihlásenú pohľadávku poprel, pretože prílohou prihlášky
bola faktúra a platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Up/1302/2020 z 15.07.2020,

listiny ktoré ale nie sú právnym dôvodom vzniku pohľadávky a nepreukazujú existenciu pohľadávky.
Platobný rozkaz je iba deklaratórne rozhodnutie, kedy súd neposudzuje a neskúma vec čo do merita.
Okrem toho neboli doložené žiadne listiny, ktoré by preukazovali právny dôvod a existenciu prihlásenej
pohľadávky.

4. Súd prvej inštancie v rozhodnutí poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Obdo/70/2016 z 30.01.2017 (R 63/2017). Uviedol, že konkurzný súd nie je oprávnený
preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom
konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Účelom incidenčného konania je
rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a
vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Konštatoval, že pri rozhodovaní

súdu o incidenčnej žalobe je relevantný len obsah prihlášky veriteľa a obsah popierajúceho prejavu
správcu. V tomto smere poukázal na oznámenie o popretí pohľadávky zo dňa 15.08.2023, z ktorého
vyplýva, že žalovaný pohľadávku žalobcu zapísal pod poradovým číslom 146 s celkovou prihlásenou
sumou 4.198 eur a predmetná pohľadávka bola žalovaným (správcom konkurznej podstaty úpadcu)
popretá čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a celkovej výšky prihlásenej pohľadávky.

Dôvodom popretia bolo, že predložená faktúra č. 20200403 zo dňa 06.05.2020 a ani platobný rozkaz
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Up/1302/2020 z 15.07.2020, neboli právnym dôvodom
vzniku pohľadávky a nepreukazujú existenciu popretej pohľadávky.

5. Súd prvej inštancie s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

3Obdo/61/2018 z 20.11.2018 (R 53/2019) konštatoval, že popierajúci prejav žalovaného neobstojí,
pretože namieta skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním platobného rozkazu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 26Up/1302/2020 zo dňa 15.07.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 01.08.2020, a teda tieto skutočnosti nemôžu byť dôvodom pre popretie judikovanej pohľadávky,
pretože ich posúdenie patrilo do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

6. Súd dospel k právnemu záveru, že v danom spore mal žalobca pohľadávku priznanú platobným
rozkazom Okresného súdom Banská Bystrica z 15.07.2020 sp. zn. 26Up/1302/2020, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť 01.08.2020. Išlo tak o judikovanú pohľadávku, ktorú mohol žalovaný
účinne poprieť len uvedením dôvodov, ktoré nastali po vydaní tohto rozhodnutia. Žalovaný v

popierajúcom prejave žiadne takéto skutočnosti neuviedol a judikovanú pohľadávku poprel z dôvodov,
ktoré nastali pred vydaním vyššie označeného rozhodnutia (potreba špecifikovať a identifikovať práce
vykonané žalobkyňou pre úpadcu). Na preukázanie právneho dôvodu podľa názoru súdu prvej inštancie
tak plne postačuje predložený právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz spolu s faktúrou. Postup
žalovaného podľa názoru súdu prvej inštancie bol tak v príkrom rozpore s R 53/2019, žalovaný si

uzurpoval kompetencie, ktoré mu nepatria. Posúdenie žalovaným namietaných okolností patrilo do
právomoci Okresného súdu Banská Bystrica. Popierajúci prejav žalovaného bol preto v celom rozsahu
nedôvodný a neobstojí. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obo/1/2019
zo 17.06.2020, na ktoré poukazoval žalovaný, je podľa názoru súdu prvej inštancie pre tento spor
irelevantné. Označené rozhodnutie nepredstavuje, na rozdiel od R 53/2019, ustálenú rozhodovaciu prax

najvyšších súdnych autorít, išlo o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý navyše aplikuje úplne iný zákon
než ZKR - aplikuje zákon o konkurze a vyrovnaní. Súd prvej inštancie nevidel žiadny dôvod odklonu od
R 53/2019, na toto rozhodnutie poukázal a s jeho závermi sa plne stotožnil.

7. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že popierajúci prejav žalovaného

neobstojí, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil vec, keď dospel k záveru, že správca nemôže preskúmavať rozhodnutia, ktorými bolapohľadávka právoplatne priznaná a nemôže poprieť judikovanú pohľadávku, resp. že túto môže poprieť
len z dôvodov, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia. Poukázal na § 32 ods. 18 ZKR a na R (ČR)
52/1998. Mal za to, že v súlade s právnou úpravou ZKR je správca povinný preskúmať každú prihlásenú

pohľadávku (aj judikovanú pohľadávku) a ak zistí jej spornosť, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
Vzhľadom na vyslovené právne závery (právna veta I., II. rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 20.11.2018, sp. zn. 3Obdo/61/2018), dovolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol,
že pohľadávky priznané právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami súdov alebo iných správnych
orgánov sa nepovažujú ex lege za zistené a podliehajú preskúmavaniu (a v prípade ich spornosti aj

popretiu) zo strany správcu.

10. Žalovaný tvrdil, že platobný rozkaz (exekučný titul), ktorým bola pohľadávka žalobcu právoplatne
priznaná súdom, je iba deklaratórnym rozhodnutím, a teda pohľadávka nebola zo strany súdu
vecne preskúmaná, nebolo vedené plnohodnotné súdne konanie, v rámci ktorého by sa dokazoval
jej vznik a existencia, dlžník nemal možnosť vyjadriť sa ku všetkým relevantným skutočnostiam

(skutkovým a právnym otázkam), a teda ide o tzv. súdom nepreskúmanú (neposúdenú) pohľadávku. Z
uvedeného dôvodu a vzhľadom na povinnosť správcu postupovať pri výkone svojej funkcie s odbornou
starostlivosťou, nešlo o možnosť správcu spochybňovať a poprieť pohľadávku veriteľa, ale o jeho
povinnosť takúto pohľadávku poprieť pre jej spornosť. Pokiaľ v odôvodnení príslušného rozhodnutia
chýba akákoľvek argumentácia vzťahujúca sa k určitej právnej otázke a absentuje vykonanie

akéhokoľvek dokazovania vo veci samej, oprávnenému subjektu (správcovi) vzniká povinnosť takúto
prihlásenú pohľadávku poprieť. Uvedenému svedčí jednak zákonodarcom upravená „kváziprieskumná“
časť insolvenčného (konkurzného) konania, realizovaná od vyhlásenia konkurzu, kedy si veritelia
úpadcu prihlasujú svoje pohľadávky a tieto sú následne ex lege podrobené prieskumu správcom.
Zmyslom prieskumu pohľadávok je vo všeobecnej rovine najmä ochrana práv úpadcu, keďže práve o

jeho právne povinnosti (záväzky) sa v prípade prihlášok pohľadávok veriteľov jedná. Na druhej strane sa
rovnaká ochrana zo strany správcu ako nestranného orgánu poskytuje aj právom chráneným záujmom
veriteľov, ktorí sú v prípade konkurzného konania spravujúceho sa zásadou pari passu navzájom sami
sebe konkurentmi, ktorí sa musia deliť o majetok úpadcu. Platí, že plnenie poskytnuté z majetkovej
podstaty dlžníka jednému z veriteľov v tomu zodpovedajúcom rozsahu znižuje uspokojenie všetkých

ostatných veriteľov. Preto je v záujme ochrany práv a právom chránených záujmov všetkých veriteľov,
v súlade s právom na prístup k súdu a spravodlivý súdny proces, aby správca bral do úvahy tento
dvojitý záujem opísaný vyššie, ktorý musí byť v danom kontexte zohľadnený. Záujem dlžníka by mal
byť zohľadnený v konaní, z ktorého vzišlo právoplatné rozhodnutie (ak v tomto konaní nebol pasívny),
ale záujmy ostatných veriteľov, ktorí neboli účastní predmetného sporu a právoplatného rozhodnutia

(ktorého účinky pôsobia inter partes) v tomto procese zohľadnené neboli (z princípu veci ani zohľadnené
byť nemohli). Prieskum súdom nepreskúmaných pohľadávok čo do merita veci tak zabezpečuje právo
prihlásených veriteľov na spravodlivý súdny proces.

11. V tejto súvislosti považoval žalovaný za vhodné poukázať aj na judikatúru Ústavného súdu ČR,

podľa ktorej by správca mal pri uznávaní a popieraní pohľadávok prihlásených veriteľov reprezentovať a
zohľadňovať aj záujem verejný na tom, aby boli spravodlivé chránené jednotlivé individuálne súkromné
záujmy dotknutých veriteľov (účastníkov konania), a to práve v súlade s vyššie uvádzanou dominantnou
zásadou či princípom insolvenčného konania postaveného na kolektívnom uspokojovaní veriteľov, a
teda zásade pari passu. (porov. nálezy ÚS ČR zo dňa 01.07.2010 sp. zn. Pl ÚS 14/10, zo dňa 25.06.2002

sp. zn. Pl. ÚS 36/01, či uznesenie ÚS ČR zo dňa 28.08.2022 sp. zn. IV. ÚS 233/02).

12. Vyššie uvedeným záverom podľa žalovaného svedčí aj nedávna judikatúra, na ktorú odkázal v
konaní pred súdom prvej inštancie. Poukázal na bod 16. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 1Obo/1/2019 zo dňa 17.06.2020. Mal za to, že odôvodnenie súdu prvej inštancie

vo vzťahu „k nepoužiteľnosti“ predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je
nedostatočné, arbitrárne a právne neudržateľné, minimálne z dôvodu, že aj z jeho textu je zrejmé,
že podstatné skutkové okolnosti v uvedenej právnej veci a prejednávanej veci sú totožné a ide o
argumentáciu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá dostatočným spôsobom zdôvodňuje svoje
závery, s ktorými sa súd prvej inštancie nezaoberal. Navyše práve uvedené rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obo/1/2019 zo dňa 17.06.2020 je podporené aj odborným výkladom,
ktorý sa stotožňuje práve s vyššie uvádzaným príspevkom autorov ŘEHÁČEK, O., VRBA, M. K možnosti
zpochybnenění vykonateľných pohledávek v insolvenčním řízení. In: PR 17/2012. s. 587 - 593.13. Žalovaný ďalej uviedol, že popretý veriteľ ako právny dôvod vzniku svojej pohľadávky uviedol
faktúru č. 20200403 vystavenú dňa 06.05.2020 na celkovú sumu 3.058 eur, splatnú dňa 06.06.2020.
V tejto súvislosti namietal žalovaný, že faktúra je výlučne účtovným dokladom. Popretý veriteľ zároveň

poukázal na platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Up/1302/2020 zo dňa
15.07.2020. Platobný rozkaz však nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávky, nakoľko ide iba o
deklaratórne rozhodnutie, pričom súd neposudzuje a neskúma vec čo do merita a skúma iba formálne
splnenie požiadaviek na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný zdôraznil, že žalobca (popretý veriteľ)
nedoložil žiadne listiny, ktoré by preukazovali existenciu jeho popretej pohľadávky alebo právny dôvod

jej vzniku, a právny dôvod vzniku pohľadávky v prihláške pohľadávky ani netvrdí. Rovnako popretý
veriteľ nešpecifikoval a neidentifikoval vykonanie akýchkoľvek prác, ktoré mali byť pre dlžníka (úpadcu)
popretým veriteľom vykonané. Žalobca až v žalobe zo dňa 13.09.2023 uviedol právny dôvod vzniku
svojej pohľadávky a to ústnu zmluvu o dielo podľa § 536 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník,
(ďalej len „ObZ“), ktorá mala vzniknúť na základe objednávky úpadcu na vykonanie diela (stavebných
prác: realizáciu cementových poterov na stavbe Apartmány MARMONT, Hotel Semafor, Tatranská

Štrba), ktorú objednávku pripojil až k žalobe spolu s ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré netvorili prílohy
prihlášky (návrh na začatie exekúcie, správa o stave exekúcie, odsúhlasenie záväzkov úpadcu a i.). V
tejto súvislosti poukázal žalovaný na povinnosť veriteľa, ktorú zvýrazňuje ustanovenie § 30 ods. 2 ZKR,
v zmysle ktorého podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou,
nemožnoopraviťanidoplniť.Uvedenéustanoveniedopadánielennasamotnýtextprihláškypohľadávky,

ale aj na všetky jej zákonom predpísané náležitosti, vrátane príloh prihlášky pohľadávky, preukazujúcich
právny dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky a jej výšku. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
v zmysle § 388 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalovaného je nedôvodné a
predstavuje len zopakovanie jeho tvrdení, ktoré uviedol už pred súdom prvej inštancie. Tieto tvrdenia
náležite vyvrátil súd prvej inštancie vo svojom rozsudku, v ktorom poukázal aj na konštantnú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, publikovanú v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky. Žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

15. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP a § 196a ZKR po preskúmaní obsahu
spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného (§ 379
a § 380 CSP), po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, s poukazom na § 385
ods. 1 CSP nariadil vo veci pojednávanie. Odvolací súd po vykonaní pojednávania dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť a žalobu zamietnuť.

17. Odvolací súd pojednával v neprítomnosti žalobcu v zmysle § 180 CSP a právneho zástupcu žalobcu,
ktorí boli na pojednávanie riadne predvolaní, na odvolacie pojednávanie sa nedostavili, neprítomnosť
riadne a včas ospravedlnili a súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti.

18. Odvolací súd viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi, vykonal na odvolacom súde
pojednávanie, zopakoval v potrebnom rozsahu dokazovanie prihláškou a popieracím prejavom
žalovaného v súlade s § 383 a §384 ods. 1 CSP, nakoľko mal za to, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v otázke splnenia predpokladov
pre riadne prihlásenie pohľadávky v konkurze, pokiaľ ide o uvedenie právneho dôvodu prihlasovanej

pohľadávky v prihláške, ktoré má zásadný vplyv na celkové zistenie pohľadávky. Vzhľadom na uvedené
odvolací súd postupoval podľa § 385 CSP, a to aj z dôvodu dôležitého verejného záujmu. Dôkazy
vyhodnotil podľa vlastnej úvahy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach v súlade s § 188 a § 191
CSP, pričom vychádzal z obsahu súdneho spisu ako aj vyjadrení v odvolacom konaní a konštantnej
judikatúry. Na základe zopakovaného dokazovania v uvedenom rozsahu odvolací súd dospel k záveru,

že žalovaný účinne poprel pohľadávku čo do právneho dôvodu, nakoľko žalobca v prihláške pohľadávky
vymedzil právny dôvodu vzniku pohľadávky len uvedením faktúry a platobného rozkazu, pričom tieto
skutočnosti nepredstavujú právny dôvod vzniku pohľadávky. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky je
právna skutočnosť, na základe ktorej vznikla veriteľovi pohľadávka (napr. zmluva o dielo, na základektorej bola realizovaná objednávka žalobcom). V žalobe o určenie sa môže domáhať veriteľ len
toho právneho dôvodu vzniku pohľadávky, ktorý uviedol v prihláške pohľadávky, a nie až následne v
žalobe. Nedostatok uvedenia právneho dôvodu prihlasovanej pohľadávky v prihláške nemožno zhojiť

vymedzením právneho dôvodu vzniku pohľadávky v žalobe.

19. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 23.09.2025 uviedol, že
popretie pohľadávky veriteľa je zákonné a dôvodné a trval na tom, že podané odvolanie je v plnom
rozsahu dôvodné, nakoľko žalobca nedostatočne uviedol právny dôvod pohľadávky, resp. neuviedol

právny dôvod vzniku pohľadávky. Žalobca ako prílohu k prihláške doložil len faktúru a rozhodnutie súdu,
pričom faktúra je len účtovným dokladom a platobný rozkaz deklaratórne rozhodnutie vydané v konaní,
v rámci ktorého sa nevykonalo riadne dokazovanie. Žalobca teda nepreukázal existenciu pohľadávky
spôsobilej na prihlásenie do konkurzu a ďalšie listiny priložil až k žalobe, pričom doplnenie textu prihlášky
či prílohy prihlášky je v rozpore so ZKR. K žalobe priložené listiny mal žalobca k dispozícii už v čase
podania prihlášky a tieto z vlastnej viny nepriložil k prihláške. Žalovaný navrhol odvolaním napadnutý

rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

20. Podľa § 385 ods. 1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

21.Podľa§385ods.2CSP,akodvolacísúdnariadipojednávanie,najehozačiatkupodápredsedaalebo
poverený člen senátu správu o doterajšom priebehu konania. Potom sa vyjadria strany a iné subjekty
konania a prednesú svoje návrhy.

22. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

23. Podľa § 29 ods. 1 ZKR, prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 ods. 2 a musí obsahovať
základné náležitosti prihlášky, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú:

a)meno,priezviskoabydliskoveriteľa,akideofyzickúosobu,aleboobchodnémeno,menoapriezvisko,
ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo organizácie alebo iný identifikačný údaj a miesto
podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo organizácie
alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
b)meno,priezviskoabydliskoúpadcu,akideofyzickúosobu,aleboobchodnémeno,menoapriezvisko,

ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo organizácie alebo iný identifikačný údaj a miesto
podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo organizácie
alebo iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu,
c) právny dôvod vzniku pohľadávky,
d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty,

e) celková suma pohľadávky.

24. Podľa § 29 ods. 6 ZKR, k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ,
ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom
rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.

25. Podľa § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma
a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca
pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za
vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť

stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom
rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva
sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade
konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže

byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo
vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo
predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.26. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ
prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho
dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia

zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry európskej únie, nie je
možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou európskej únie.

27. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť,
pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré

uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak
bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel,
veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že
konal s odbornou starostlivosťou.

28. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,

pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené
na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí
pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,
ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

29. Podľa § 32 ods. 14 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

30. Podľa § 32 ods. 15 ZKR, rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým

účastníkom konkurzného konania.

31. Podľa § 32 ods. 18 ZKR, pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu
verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.

32. V prejednávanej veci bolo nesporné, že žalobca si prihlásil v konkurze na majetok úpadcu
pohľadávku vo výške 4.198 eur. Prílohou prihlášky bol platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica
zo dňa 15.07.2020 sp. zn. 26Up/1302/2020, právoplatný a vykonateľný dňa 01.08.2020 a faktúra č.
20200403 vystavená dňa 06.05.2020 na celkovú sumu 3.058 eur, splatná dňa 06.06.2020. Správca
poprel pohľadávku žalobcu (oznámenie o popretí pohľadávky z 15.08.2023, doručené žalobcovi dňa

16.08.2023 - č. l. 27 súdneho spisu) čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a celkovej
výšky pohľadávky. Podľa oznámenia o popretí pohľadávky ako aj prihlášky pohľadávky (výpis z registra
úpadcov č. l. 12 súdneho spisu) ako dôvod popretia pohľadávky veriteľa, správca primárne uviedol, že
predložená faktúra č. 20200403 zo 06.05.2020 a ani platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 26Up/1302/2020 z 15.07.2020, neboli právnym dôvodom vzniku pohľadávky a popretý veriteľ

nedoložil žiadne listiny, ktoré by preukazovali existenciu jeho popretej pohľadávky alebo právny dôvod jej
vzniku. Spornou medzi stranami sporu bola otázka, či žalobca v prihláške pohľadávky správne vymedzil,
resp. uviedol právny dôvod vzniku pohľadávky, pokiaľ poukázal len na platobný rozkaz a faktúru, a
na to vyhodnotiť účinnosť popieracieho prejavu žalovaného, obsahom ktorého bolo primárne popretie
pohľadávky čo do právneho dôvodu.

33. Žalovaný podal odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keď mal za to, že súd
prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď dospel k záveru, že správca nemôže preskúmať
rozhodnutia, ktorými bola pohľadávka právoplatne priznaná a že žalovaný nemôže poprieť judikovanú
pohľadávku, resp. môže ju poprieť len z dôvodov, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia. V podanom

odvolaní žalovaný trvá na tom, že popretie pohľadávky veriteľa je zákonné a dôvodné, nakoľko žalobca
nedostatočne uviedol právny dôvod pohľadávky, resp. neuviedol právny dôvod vzniku pohľadávky.

34. Predmetom odvolacieho konania bolo najmä právne posúdenie, či právny dôvod vzniku pohľadávky
s poukazom na faktúru a právoplatný platobný rozkaz bez ďalšieho zodpovedá zákonnej požiadavke na

základnú obsahovú náležitosť prihlášky podľa § 29 ods. 1 písm. c) ZKR a v nadväznosti na to posúdenie
účinnosti popretia pohľadávky žalobcu žalovaným.35. Z ustanovenia § 32 ods. 1 ZKR vyplýva, že povinnosťou správcu úpadcu je posúdiť a preskúmať
každú prihlásenú pohľadávku, vrátane pohľadávok veriteľov, ktoré priznané právoplatným rozhodnutím
súdu, či už vo forme rozsudku alebo platobného rozkazu. V prejednávanom prípade žalobca uviedol v

prihláške ako právny dôvod vzniku pohľadávky platobný rozkaz a faktúru. Odvolací súd v tejto súvislosti
uvádza, že platobný rozkaz len deklaruje existenciu už predtým vzniknutej pohľadávky a nie je právnym
dôvodom vzniku pohľadávky. Faktúra predstavuje účtovný doklad a rovnako nie je právnym dôvodom
vzniku pohľadávky. Absencia riadneho uvedenia právneho dôvodu vzniku pohľadávky v prihláške do
konkurzu, neumožňuje správcovi pohľadávku zistiť čo do právneho dôvodu a v nadväznosti na to ani čo

do výšky, vymáhateľnosti, zabezpečenia a poradia pohľadávky.

36. Pri rozhodovaní o incidenčnej žalobe je pre súd relevantný len obsah prihlášky veriteľa (žalobcu) a
obsah popierajúceho prejavu správcu (žalovaného). Platí, že pre obsah a rozsah popieracieho prejavu
je určujúci práve obsah prihlášky. V posudzovanom prípade žalobca v prihláške neuviedol právny
dôvod pohľadávky, a preto popretie pohľadávky správcom čo do právneho dôvodu vzniku pohľadávky

bolo podľa názoru odvolacieho súdu účinné a správne. Vzhľadom na zákonné ustanovenia vyhodnotil
odvolací súd námietky žalovaného súvisiace s nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej
inštancie v otázke prípustnosti popieracieho prejavu správcu za dôvodné. Žalobca neuviedol v prihláške
pohľadávkyprávnydôvodvznikupohľadávky.Nejdepritomoprílišnýformalizmus,pretožesprávcamôže
smerovať popierací prejav len voči skutočnostiam známym z prihlášky, ktorá je základom pre prípadné

posúdenie spornosti pohľadávky správcom. Oprávnenosť prihlásenej pohľadávky je možné posúdiť v
prvom rade správcom a následne v prípadnom incidenčnom konaní, avšak stále len za predpokladu
vymedzenia právneho dôvodu vzniku pohľadávky v prihláške. Nedostatok prihlášky spočívajúci v
nesprávnom označení právneho dôvodu vzniku prihlásenej pohľadávky, nie je možné napraviť ani
prípadným doplnením prihlášky, čo vylučuje priamo § 30 ods. 2 ZKR. Rovnako je nepostačujúce,

pokiaľ veriteľ právny dôvod vzniku pohľadávky uvedie až v žalobe o určenie popretej pohľadávky,
nakoľkopredmetincidenčnéhokonaniajestriktnevymedzenýobsahomprihláškyapopieracímprejavom
správcu, ktorý reflektuje práve na skutočnosti uvedené v prihláške.

37. Odvolací súd uvádza, že z ustanovenia § 32 ods. 1 ZKR povinnosťou správcu úpadcu je posúdiť

a preskúmať každú prihlásenú pohľadávku, vrátane pohľadávok veriteľov, ktoré im boli priznané
právoplatným rozhodnutím súdu, či už vo forme rozsudku alebo platobného rozkazu. Tento záver, že
aj prihlásené pohľadávky priznané právoplatným rozhodnutím súdu podliehajú prieskumnej činnosti
správcu a sú spôsobilé na jej popretie správcom vyplýva z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR.
Z rozhodnutia R 53/2019 napr. vyplýva: „Z ustanovenia § 32 ods. 18 zákona č. 7/2005 o konkurze a

reštrukturalizácii nevyplýva záver, že by pohľadávky priznané rozhodnutím súdu alebo iného orgánu
verejnejmocinemalipodliehaťpreskúmavaniuzostranysprávcu.Správcajevprípadezisteniaspornosti
povinný poprieť aj pohľadávku priznanú rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci.“ K
rovnakému záveru dospel Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. 3Obo/71/2007, z ktorého vyplýva:
„Prihlásenú pohľadávku je možné poprieť bez ohľadu na to, či bola veriteľovi priznaná právoplatným

alebo vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného príslušného orgánu, poprípade, či prebieha dosiaľ
neskončené konanie. Znamená to, že pravosť pohľadávky alebo jej výška môže byť popretá i vtedy, ak je
pohľadávka priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného príslušného orgánu.
Nesporným teda je, že v konkurznom konaní podliehajú preskúmaniu aj vykonateľné pohľadávky, teda
pohľadávky priznané právoplatným rozhodnutím súdu, čo znamená, že ich pravosť možno preskúmať v

spore o určenie dôvodnosti popretia, a to bez ohľadu na účinky rozhodnutia súdu, ktorým preskúmavaná
pohľadávka bola priznaná.“

38. Odvolací súd posúdil odvolanie a odvolacie dôvody podľa obsahu a viazaný rozsahom odvolania
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť podľa

§ 388 CSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre potvrdenie alebo zrušenie odvolaním
napadnutého rozhodnutia a žalobu bolo potrebné zamietnuť. Zároveň odvolací súd rozhodol o nároku
na náhradu trov konania na súde prvej inštancie (§ 396 ods. 2 CSP) a žalovanému priznal nárok na
náhradutrovprvoinštančnéhokonaniavrozsahu100%,nakoľkobolvkonanípredsúdomprvejinštancie
vzhľadom na výsledok odvolacieho konania plne úspešný a náhrada trov konania mu patrí v zmysle §

255 ods. 1 a § 262 CSP.39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol plne úspešný v odvolacom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu

môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).