Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106118
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Štoffová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106118.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobkyne: Okresná prokuratúra Martin, Vajanského nám.
1, 036 80 Martin 1, proti žalovanej: Obec Mošovce, Kollárovo námestie 10, 038 21 Mošovce, zast. doc.
JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hlavná 25, 040 01 Košice,
IČO: 52 651 258, v konaní o návrhu na preskúmanie zákonnosti Uznesenia Obecného zastupiteľstva
obce Mošovce č. O/1/11/VII/2022 zo dňa 8. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Obecné zastupiteľstvo obce Mošovce (ďalej aj „obecné zastupiteľstvo“) na svojom zasadnutí dňa
8. decembra 2022 prijalo Uznesenie č. O/1/11/VII/2022 (ďalej aj „Uznesenie obecného zastupiteľstva“
alebo „Uznesenie“), ktorým splnomocnilo starostku obce uzatvoriť Dodatok č. 2 k Zmluve o nájme
nehnuteľností zo dňa 29.12.2021, ktorým bude stanovená výška nájomného za prenájom zariadenia
ŠRZ Drienok na rok 2023 v sume 9 039 eur.

2. Okresná prokuratúra Martin podala proti Uzneseniu obecného zastupiteľstva protest prokurátora č.
Pd 63/23/5506-2 zo dňa 15. mája 2023 (ďalej len „protest prokurátora“) s odôvodnením, že nie je možné,
aby po uskutočnených komunálnych voľbách, v ktorých boli zvolení noví poslanci, rokovalo obecné
zastupiteľstvo ešte v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období, čím malo dôjsť
k porušeniu ust. § 11 ods. 1, ods. 4, a § 12 ods. 1, ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o obecnom zriadení“ alebo „zákon č. 369/1990 Zb.“).

3. Obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 22. júna 2023 po prerokovaní protestu prokurátora
Uznesením č. Z/1/1/V/2023 nevyhovelo protestu prokurátora.

Správna žaloba

4. V zákonom stanovenej lehote po oznámení o nevyhovení protestu podala prokurátorka Okresnej
prokuratúry Martin (ďalej len „žalobkyňa“) správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti Uznesenia
obecného zastupiteľstva podľa § 348 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a žiadala, aby správny súd predmetné Uznesenie obecného
zastupiteľstva zo dňa 8. decembra 2022 zrušil. V správnej žalobe žalobkyňa uviedla, že proti Uzneseniu

obecného zastupiteľstva bol podaný protest, ktorému obecné zastupiteľstvo nevyhovelo. Starostka obce
argumentovala tým, že rokovanie obecného zastupiteľstva zvoleného v predchádzajúcom volebnomobdobí, ktorého funkčné obdobie stále trvalo, je právne konformné až do momentu zloženia sľubu
poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva, a teda aj rozhodnutia, ktoré z neho vzídu,
sú legálne. Ozrejmila tiež dôvod nezvolania ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva.

Žalobkyňa poukázala na to, že zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa 8. decembra 2022 (t.j.
už po komunálnych voľbách, ktoré sa uskutočnili 29. októbra 2022, v ktorých boli zvolení noví
poslanci), sa zúčastnili ešte poslanci zvolení v predchádzajúcom volebnom období a títo prijali
predmetné Uznesenie. Poukázala na ust. § 11 ods. 1 a 4, § 12 ods. 1 a 3 zákona č. 369/1990
Zb. a konštatovala, že ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva zvolá starosta obce zvolený

v predchádzajúcom volebnom období tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od vykonania volieb,
pričom v citovanom zákonnom ustanovení je osobitným spôsobom ustanovený subjekt pre zvolanie
ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva, ako i lehota na jeho uskutočnenie, a tým
nepriamo i pre jeho zvolanie. Ustanovujúcim zasadnutím obecného zastupiteľstva sa rozumie prvé
zasadnutie obecného zastupiteľstva po uskutočnení volieb do orgánov samosprávy obcí v zložení
z poslancov zvolených v komunálnych voľbách. Zvolanie ustanovujúceho zasadnutia obecného

zastupiteľstva je povinnosťou (nie možnosťou) starostu obce zvoleného v predchádzajúcom volebnom
období. Napriek tomu si starostka obce túto povinnosť nesplnila, čo odôvodnila svojou rodinnou
situáciou, hoci na deň 8. decembra 2022 (len 5 dní pred ustanovujúcim zasadnutím obecného
zastupiteľstva) zvolala zasadnutie obecného zastupiteľstva s poslancami zvolenými v predchádzajúcom
volebnom období. Ustanovujúcim zasadnutím obecného zastupiteľstva sa rozumie prvé zasadnutie

obecného zastupiteľstva po uskutočnených komunálnych voľbách, a podľa žalobkyne nie je teda
možné, aby po uskutočnených komunálnych voľbách ešte rokovalo obecné zastupiteľstvo zložené
z poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období. Žalobkyňa v správnej žalobe ďalej
poukázala na to, že komunálne voľby sú prostriedok delegácie moci. Voľbami sa teda moc transportuje
z ľudu na jeho reprezentantov a práve týmto transportom sa vykonáva ústavné právo občanov

zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov podľa
čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“). Legitimita rozhodovania obecného
zastupiteľstva je teda oprávnenosť kolektívneho zastupiteľského zboru, zloženého z jednotlivých osôb
majúcich mandát, vystupovať ako verejnomocenský subjekt, ktorému obyvatelia územného celku
ako pôvodcovia moci zverili časť svojej suverenity prostredníctvom demokratických komunálnych

volieb. Legitimita rozhodovania obecného zastupiteľstva vzhľadom na podmieňujúci akt komunálnych
volieb, ako demokratický prostriedok obmeny (delegácie) moci, teda nemôže byť rovnaká tak
pred uskutočnením komunálnych volieb, ako i po uskutočnení komunálnych volieb. Obyvatelia obce už
totiž prostredníctvom uskutočnených nových komunálnych volieb legitimovali svojich nových zástupcov,
teda týmto osobám vznikol zvolením mandát a tento mandát iba nemôžu z objektívnych dôvodov

(pre podmienku zloženia zákonom predpísaného sľubu poslanca) do času jeho prijatia vykonávať.
Žalobkyňa poukázala na to, že účelom inštitútu ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva je
plynulé a bezporuchové ujatie sa výkonu mandátu novozvoleným poslancom obecného zastupiteľstva.
Zákonodarca zakotvením lehoty pre uskutočnenie ustanovujúceho zasadnutia (30 kalendárnych dní)
iba sleduje, aby sa tento prechod výkonu samosprávy uskutočnil čo najskôr. Určite nebolo úmyslom

zákonodarcu ustanovením 30 dňovej lehoty pre uskutočnenie ustanovujúceho zasadnutia dať možnosť
obecnému zastupiteľstvu ako orgánu obce, aby v tejto 30 dňovej lehote rokovalo ešte v starom zložení
a už vôbec nie, aby rokovalo v starom zložení po uplynutí tejto lehoty. Starostka obce zvolená v
predchádzajúcom volebnom období mala zvolať ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva
najneskôr do 28. novembra 2022. Napriek tomu zvolala starostka zastupiteľstvo na deň 8. decembra

2022, ktoré rokovalo ešte v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období (pričom
po nových voľbách ostali zvolení z týchto poslancov len štyria poslanci, zvyšní piati poslanci boli
po voľbách nahradení už novými poslancami) a títo poslanci prijali, okrem iných, aj aj predmetné
Uznesenie, pričom títo poslanci už podľa žalobkyne nemali legitimitu pre rokovanie a prijímanie
rozhodnutí obecného zastupiteľstva, pretože občania si v komunálnych voľbách zvolili nových zástupcov

do orgánu samosprávy. S poukazom na uvedené žalobkyňa konštatovala, že podanie žaloby v zmysle
§ 45 ods. 3 SSP v spojení s § 348 a nasl. SSP je dôvodné a navrhla, aby správny súd podľa § 356
ods. 3 SSP vydal uznesenie, ktorým zruší Uznesenie Obecného zastupiteľstva obce Mošovce č. O/1/11/
VII/2022 zo dňa 8. decembra 2022.

Vyjadrenie žalovanej

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že pre posúdenie zachovania legality
(zákonnosti) zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa 8. decembra 2012 treba zohľadniť rozdielmedzi volebným obdobím obecného zastupiteľstva a funkčným obdobím obecného zastupiteľstva.
Následne ozrejmila pojmy „volebné obdobie“ a „funkčné obdobie“. S poukazom na ust. § 25 ods. 1
písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. konštatovala, že funkčné obdobie poslancov „starého“ zastupiteľstva

sa neskončí po uplynutí volebného obdobia, ale až po zložení sľubu poslancami novozvoleného
zastupiteľstva na prvom zasadnutí, na ktorom sa zúčastnia. V preskúmavanom prípade obecné
zastupiteľstvo rokujúce v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období bolo
zvolané na 8. decembra 2022. Uskutočnením volieb 29. októbra 2022 síce uplynulo volebné obdobie
poslancov „starého“ zastupiteľstva, ale funkčné obdobie sa skončilo až zložením sľubu (sľubov)

poslancov novozvoleného zastupiteľstva, ktoré v čase zvolania obecného zastupiteľstva 8. decembra
2022 ešte neboli zložené. Obyvatelia obce prostredníctvom komunálnych volieb z 29. októbra 2022
tak delegovali svoju moc na nových zástupcov - novozvolených poslancov, ktorých mandát však
nebol „funkčný“ z objektívnych dôvodov, t.j. kým nezložili zákonom predpísaný poslanecký sľub dňa
13. decembra 2022. Rokovanie obecného zastupiteľstva zvoleného v predchádzajúcom volebnom
období, ktorého funkčné obdobie ešte stále trvá, je podľa žalovanej právne konformné do momentu

zloženia sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva. Zároveň rozhodnutia, ktoré vzídu
z uskutočnenia takéhoto zasadnutia, sú legálne (zákonné). Žalovaná vo vyjadrení s poukazom na § 23
ods. 2 písm. e) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej ako „Zákon o prokuratúre“) uviedla, že ak
má prokurátor podozrenie, že uznesenie obecného zastupiteľstva odporuje právnym predpisom, musí
uviesť aj konkrétne ustanovenia zákona, ktoré podľa neho boli porušené. Ak prokurátor nemá konkrétne

ustanovenie zákona, o ktoré by opieral svoje tvrdenia o nezákonnosti uznesenia, znamená to, že nevie
presne určiť, v akom konkrétnom bode bolo uznesenie porušené. Bez takejto opory v zákone nie je
protest dôvodný. Žalovaná ďalej poukázal na to, že skutková situácia, ktorá nastala v predmetnom
prípade, nie je výslovne riešená v gramatickom texte Zákona o obecnom zriadení, ani v žiadnom
inom platnom právnom predpise. V predmetnom prípade nie je nezákonnosť Uznesenia obecného

zastupiteľstva dostatočne preukázaná, keďže prokurátor nemá konkrétne ustanovenia zákona, o ktoré
by mohol oprieť nezákonnosť uznesenia. Vo vyjadrení žalovaná ďalej poukázal na to, že na území
Slovenskej republiky sa konali po komunálnych voľbách v roku 2022 zasadnutia zastupiteľstiev
z funkčného obdobia 2018 - 2022 v stovkách ďalších obcí a miest, tieto sa konali po uskutočnených
komunálnych voľbách, v ktorých boli zvolení noví poslanci obecných zastupiteľstiev, v zložení poslancov

zvolených v predchádzajúcom volebnom období. Poukázala na nejednotnosť prístupu žalobkyne
k jednotlivým prípadom. Poukázala tiež na to, že starostka žalovaného nezanedbala svoje povinnosti
podľa § 12 ods. 3 veta druhá alinea zákona č. 369/1990 Zb., keďže dňa 17. novembra 2022 adresovala
novozvoleným poslancom obecného zastupiteľstva hromadný e-mail, v ktorom okrem iného dala
na vedomie, že ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva sa uskutoční dňa 13. decembra 2022.

Podľa žalovanej starostka žalovanej obce konala v súlade so Zákonom o obecnom zriadení regulujúcom
zvolanie ustanovujúcich zasadnutí obecného zastupiteľstva. Žalovaná navrhla, aby správny súd žalobu
v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

Replika

6. Žalobkyňa v replike uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovanej, že rokovanie obecného
zastupiteľstva zvoleného v predchádzajúcom volebnom období, ktorého funkčné obdobie ešte stále trvá,
je právne konformné do momentu zloženia sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva
a že zároveň aj rozhodnutia, ktoré vzídu z uskutočnenia takéhoto zasadnutia sú legálne (zákonné).

V tejto súvislosti poukázala na článok „Zasadnutie “starého zastupiteľstva“ po komunálnych voľbách“,
ktorýbolzverejnenýnaPortálipreobce,rozpočtovéapríspevkovéorganizáciedňa01.10.2018vrubrike:
Zprávnejpraxe,ktoréhoautoromjeJUDr.JozefTekeli,PhD.(terajšíprávnyzástupcažalovanej),ktorýsa
v uvedenom príspevku zaoberal legitimitou prijímania rozhodnutí obecným zastupiteľstvom v zložení
poslancov zvolených v predchádzajúcich komunálnych voľbách. Žalobkyňa odcitovala parciálnu časť

z predmetného článku, v ktorej autor o. i. konštatoval: „Po uskutočnených komunálnych voľbách nie je
založená dostatočná legitimita pre rokovanie a prijímanie rozhodnutí obecného zastupiteľstva v zložení
poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období“. K tvrdeniu žalovanej, že prokurátor
nemal konkrétne ustanovenia zákona, o ktoré by opieral svoje tvrdenia o nezákonnosti predmetného
Uznesenia (a teda protest nie je dôvodný), žalobkyňa uviedla, že v podanom proteste prokurátora

bolo poukázané na konkrétne porušenie ustanovení Zákona o obecnom zriadení (§ 11 ods. 1,
ods. 4, § 12 ods. 1, ods. 7). K námietke žalovanej o nejednotnosti a rozdielnosti prístupu žalobkyne
k jednotlivým prípadom žalobkyňa uviedla, že prijaté Uznesenie preskúmavala na základe podnetu
fyzických osôb (občanov obce Mošovce). Pokiaľ má prokuratúra poznatky, že aj v iných obciach sakonalizasadnutiaobecnýchzastupiteľstievpouskutočnenýchkomunálnychvoľbáchvzloženíposlancov
zvolených v predchádzajúcom volebnom období, na uvedených obciach vykoná previerky v súlade
so Zákonom o prokuratúre. Žalobkyňa k tvrdeniu žalovanej, že starostka obce nezanedbala svoje

povinnosti, keďže dňa 17. novembra 2022 adresovala hromadný e- mail novozvoleným poslancom
obecného zastupiteľstva, v ktorom im dala na vedomie, že ustanovujúce zasadnutie sa uskutoční
dňa 13. decembra 2022 a konala v súlade so Zákonom o obecnom zriadení regulujúcom zvolanie
ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva, poukázala na to, že ust. § 12 ods. 3 druhá alinea
Zákona o obecnom zriadení rieši len situáciu, ak starosta nezvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva

podľa odseku 1 tretej vety. Žalobkyňa zdôraznila, že zvolanie ustanovujúceho zasadnutia obecného
zastupiteľstva je povinnosťou (nie možnosťou) starostu obce zvoleného v predchádzajúcom volebnom
období. Aj napriek uvedenému starostka obce si uvedenú povinnosť nesplnila a po uplynutí tejto lehoty
ešte zvolala riadne obecné zastupiteľstvo na deň 8. decembra 2022 a až následne ustanovujúce
zasadnutie zastupiteľstva na deň 13. decembra 2022. Žalobkyňa zotrvala na podanej správnej žalobe
a navrhla Uznesenie obecného zastupiteľstva zrušiť.

Duplika

7. Žalovaná v duplike k poukazu žalobkyne na článok „Zasadnutie “starého zastupiteľstva“
po komunálnych voľbách“, uviedla, že je potrebné rozlišovať interpretáciu práva v rovine de lege ferenda

a v rovine de lege lata. Pre vedu, ktorej predstaviteľom je i autor citovaného príspevku, je typické de
lege ferenda akademické vyslovovanie vlastných hodnotiacich úsudkov a názorov a sloboda vedeckého
bádania. Naopak, orgány aplikácie práva, ku ktorým patria žalobkyňa, žalovaná a súd ako orgány
verejnej moci, sú prísne viazané zásadou zákonnosti de lege lata pregnantne vyjadrenou v čl. 2
ods. 2 Ústavy SR. Právna veda aj a orgány aplikácie práva používajú iné výkladové metódy a tieto

vedú k rozdielnym interpretačným záverom. Aplikácia práva verejnomocenskými orgánmi je prísne
konkrétna. Žalovaná poukázala na to, že skutková situácia, ktorá nastala v prejednávanom prípade,
nie je výslovne riešená v gramatickom texte Zákona o obecnom zriadení, ani v žiadnom inom platnom
právnom predpise. Poukázala pritom na ustanovenie § 11 ods. 4 Zákona o obecnom zriadení, pričom
účelom citovaného ustanovenia je bezporuchový a plynulý výkon obecnej samosprávy. Uskutočnením

zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa 8. decembra 2022 bol tento účel dosiahnutý. Na uvedenom
zasadnutí sa prijímali rozhodnutia, ktoré sú rozhodné pre oblasť výkonu správy, obecnej normotvorby,
financovania a plnenia úloh obce, čím sa napĺňa všeobecne akceptovateľný verejnoprospešný záujem.
Žalovaná poukázala na rozdiel medzi volebným obdobím obecného zastupiteľstva a funkčným obdobím
obecného zastupiteľstva. V podmienkach obecnej samosprávy je volebné obdobie zastupiteľského

zboru štvorročné, čo znamená, že voľby do orgánov samosprávy sa uskutočňujú každé 4 roky.
Zvolenie nového zastupiteľstva však neznamená súčasne aj jeho sfunkčnenie. Podľa § 23 ods. 1
písm. a) Zákona o obecnom zriadení „noví“ poslanci musia najprv zložiť sľub na prvom zasadnutí
obecného zastupiteľstva, aby mohli začať vykonávať svoje mandáty. Funkčné obdobie poslancov
„starého“ zastupiteľstva tak neskončí po uplynutí volebného obdobia, ale až po zložení sľubu

poslancami novozvoleného zastupiteľstva na prvom zasadnutí, na ktorom sa zúčastnia. To znamená,
že platná legislatíva rozlišuje medzi volebným a funkčným obdobím. Uskutočnením volieb 29. októbra
2022 síce uplynulo volebné obdobie poslancov „starého“ zastupiteľstva, ale funkčné obdobie sa
skončilo až zložením sľubu (sľubov) poslancov novozvoleného zastupiteľstva, ktoré v čase zvolania
obecného zastupiteľstva dňa 8. decembra 2022 ešte neboli zložené. Obyvatelia obce prostredníctvom

komunálnych volieb z 29. októbra 2022 delegovali svoju moc na nových zástupcov - novozvolených
poslancov, ktorých mandát však nebol „funkčný“ z objektívnych dôvodov, t.j. kým nezložili zákonom
predpísaný poslanecký sľub dňa 13. decembra 2022. Rokovanie obecného zastupiteľstva zvoleného v
predchádzajúcom volebnom období, ktorého funkčné obdobie ešte stále trvá, je podľa žalovanej právne
konformné do momentu zloženia sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva. Zároveň

rozhodnutia, ktoré vzídu z uskutočnenia takéhoto zasadnutia zastupiteľstva, sú legálne (zákonné).

8. Dňa 25. apríla 2025 bol správnemu súdu doručený návrh žalovanej na zastavenie konania podľa
§ 99 písm. g) SSP s odôvodnením, že v konaní o žalobe o preskúmanie zákonnosti Uznesenia
obecného zastupiteľstva, ktorým obecné zastupiteľstvo splnomocnilo starostku obce uzatvoriť Dodatok

č. 2 k Zmluve o nájme nehnuteľností zo dňa 29.12.2021, ktorým bude stanovená výška nájomného
za prenájom zariadenia ŠRZ Drienok na rok 2023 v sume 9 039 eur, odpadol dôvod na pokračovanie
v konaní z dôvodu, že nájomné bolo vyplatené v decembri 2023 (a bolo príjmom už uzavretého rozpočtu
2023).9. Žalobkyňa vo vyjadrení k návrhu žalovanej na zastavenie konania uviedla, že podľa názoru žalobkyne
neodpadol dôvod na pokračovanie v konaní, preto žiadala, aby správny súd v konaní pokračoval

a o podanej správnej žalobe rozhodol.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

10. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom
pojednávaní dňa 25. septembra 2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade

s § 108 ods. 2 SSP, a to v neprítomnosti žalovanej, ktorá vopred ospravedlnila svoju neúčasť na
pojednávaní (a súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti) a v neprítomnosti žalobkyne, ktorá
ospravedlnila neúčasť na pojednávaní prednesom v rámci pojednávania vo veci sp. zn. 1S/29/2023,
ktoré sa uskutočnilo na Správnom súde v Banskej Bystrici v ten istý deň (t.j. 25. septembra 2025) o 9:30
hod. Po preskúmaní veci z dôvodov uplatnených v správnej žalobe správny súd dospel k záveru, že
správna žaloba nie je dôvodná.

11. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 348 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho
obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny
predpis.

13. Podľa § 350 SSP žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu
zastupiteľstva nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie
uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie zmeny uznesenia
zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu.

14. Podľa § 356 ods. 2 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením
ju zamietne.

15. Podľa § 11 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Zákona o obecnom zriadení (v znení platnom a účinnom
ku dňu 8. decembra 2022) (1) Obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov

zvolenýchvpriamychvoľbáchobyvateľmiobcenaštyriroky.Volebnépravidláupravujeosobitnýpredpis.
Funkčnéobdobieobecnéhozastupiteľstvasakončízloženímsľubuposlancovnovozvolenéhoobecného
zastupiteľstva. (4) Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu
vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva,
schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.

16. Podľa § 12 ods. 1 a 3 Zákona o obecnom zriadení (1) Obecné zastupiteľstvo zasadá podľa potreby,
najmenej však raz za tri mesiace. Ak požiada o zvolanie zasadnutia obecného zastupiteľstva aspoň
tretina poslancov, starosta zvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva tak, aby sa uskutočnilo do 15
dní od doručenia žiadosti na jeho konanie. Ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva zvolá

starosta zvolený v predchádzajúcom volebnom období tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od vykonania
volieb. Obecné zastupiteľstvo zasadá v obci, v ktorej bolo zvolené. (3) Ak starosta nezvolá zasadnutie
obecného zastupiteľstva podľa odseku 1 druhej vety, zasadnutie obecného zastupiteľstva sa uskutoční
15. pracovný deň od doručenia žiadosti na jeho konanie. Ak starosta nezvolá zasadnutie obecného
zastupiteľstva podľa odseku 1 tretej vety, zasadnutie obecného zastupiteľstva sa uskutoční 30. pracovný

deň od vykonania volieb. Ak starosta nie je prítomný alebo odmietne viesť takto zvolané zasadnutie
obecného zastupiteľstva, vedie ho zástupca starostu; ak nie je prítomný alebo odmietne viesť zasadnutie
obecného zastupiteľstva, vedie ho iný poslanec poverený obecným zastupiteľstvom.

17. Podľa § 25 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Zákona o obecnom zriadení (1) Poslanec je povinný najmä

zložiť sľub na prvom zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktorého sa zúčastní. (2) Mandát poslanca
zaniká uplynutím funkčného obdobia.18. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a
v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

19. Podľa čl. 69 ods. 1, 2 Ústavy SR (1) Orgánmi obce sú a) obecné zastupiteľstvo, b) starosta obce. (2)
Obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecného zastupiteľstva. Poslancov volia na štvorročné obdobie
obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe
všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.

20. Podľa § 191 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 08.12.2022 (ďalej aj „zákon č. 180/2014 Z. z.“) miestna
volebná komisia vydá kandidátom zvoleným za poslancov obecného zastupiteľstva a kandidátovi
zvolenému za starostu obce osvedčenie o zvolení.

21. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o prokuratúre prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo

verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie
porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie.
Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez
akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

22. Podľa § 26 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, ak orgán územnej samosprávy nevyhovie
protestu prokurátora, je prokurátor oprávnený podať proti uzneseniu žalobu na správny súd podľa
osobitného predpisu.
23. Predmetom konania v preskúmavanej veci je zákonnosť Uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa

8. decembra 2022, ktorým obecné zastupiteľstvo splnomocnilo starostku obce uzatvoriť Dodatok č.
2 k Zmluve o nájme nehnuteľností zo dňa 29.12.2021, ktorým bude stanovená výška nájomného za
prenájom zariadenia ŠRZ Drienok na rok 2023 v sume 9 039 eur, t.j. prijalo uznesenie, ktoré sa týka
výkonu pôsobnosti zastupiteľstva pri výkone verejnej správy stanovenej zákonom (§ 11 ods. 1 písm. a/
Zákona o obecnom zriadení).

24. Konanie o preskúmanie zákonnosti uznesenia zastupiteľstva upravujú ust. § 348 až § 356 SSP
ako samostatné konanie vo veciach územnej samosprávy. V rámci tohto konania sa prokurátor môže
domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva týkajúceho sa výkonu jeho pôsobnosti. Porušenie zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, v dôsledku ktorého sa žalobca môže domáhať

zrušenia uznesenia zastupiteľstva, môže spočívať v obsahu prijatého uznesenia alebo v tom, že
zastupiteľstvo nebolo oprávnené uznesenie prijať, resp. uznesenie bolo prijaté procesne chybným
postupom. Žalobnú legitimáciu má výlučne prokurátor (ktorý vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom
Zákonom o prokuratúre). Správna žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odkedy žalovaný

písomne oznámil prokurátorovi, že jeho protestu nebolo vyhovené (§ 352 SSP). Pre správny súd je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia zastupiteľstva. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou
zásadou, preto je na žalobcovi, aký rozsah a obsah prieskumu ustanoví uvedením žalobných bodov
(§ 134 ods. 1 SSP), pričom správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd nie
je oprávnený a ani nemôže vyhľadávať dôvody nezákonnosti napadnutého uznesenia zastupiteľstva

a ani za žalobcu dopĺňať všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho
spisu, keďže žalobca, ktorým je v tomto prípade prokurátor, je povinný uviesť v žalobe žalobné
body (§ 353 ods. 1 písm. b) SSP). Všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti bez ich dostatočnej
konkretizácie na daný prípad neumožňujú vykonať správnemu súdu plnohodnotný súdny prieskum
zákonnosti uznesenia zastupiteľstva.

25. Žalobkyňa podala správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti Uznesenia obecného zastupiteľstva,
ktorej dôvody sú uvedené v bode 4. tohto uznesenia. Správnou žalobou obsahujúcou obdobné
žalobné dôvody sa žalobkyňa domáhala aj preskúmania zákonnosti iného uznesenia obecného
zastupiteľstva obce Mošovce, konkrétne Uznesenia č. E/3/12/VII/2022, ktorým obecné zastupiteľstvo

schválilo výsledok tajného hlasovania, v zmysle ktorého podľa § 18c zákona č. 369/1990 Zb. schválilo
odmenu za rok 2022 hlavnému kontrolórovi obce Mošovce. Táto vec bola vedená na tunajšom súde
pod sp. zn. 1S/24/2023. Konanie bolo skončené vydaním Uznesenia Správneho súdu v Banskej Bystrici
č.k. 1S/24/2023-130 zo dňa 11. septembra 2025, ktorým bola žaloba zamietnutá. Žalobkyňa v tejtosprávnej žalobe uplatnila obdobné (až identické) žalobné dôvody, pričom argumentácia správneho súdu
osvedčujúca nedôvodnosť námietok uplatnených žalobkyňou vo veci vedenej pod sp. zn. 1S/24/2023,
na ktorú sa odkazuje, priliehavo vystihuje ich obsah. Obdobný bol aj zistený skutkový stav. Vzhľadom

na to, že ide o veci toho istého žalobcu (aj žalovaného) a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, správny súd v súlade s ust. § 140 SSP poukazuje na
Uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici č.k. 1S/24/2023-130 zo dňa 11. septembra 2025, pretože
pre zamietnutie podanej správnej žaloby platia rovnaké dôvody ako pre zamietnutie správnej žaloby vo
veci vedenej pod sp. zn. 1S/24/2023, ktorého obsah je v časti bodov 30. až 39 nasledovný:

„30. Žalobkyňa správnu žalobu formulovala takým spôsobom, že táto v podstate neobsahovala
relevantné dôvody, pre ktoré by mohol správny súd dospieť k záveru, že Uznesenie obecného
zastupiteľstva je v rozpore so zákonom. Predovšetkým absentovalo expressis verbis tvrdenie žalobkyne,
že Uznesenie obecného zastupiteľstva zo dňa 08. decembra 2022 je v rozpore s konkrétnymi
ustanoveniami konkrétneho zákona. Keďže podstatou a účelom podania žaloby prokurátora o

preskúmanie zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva je práve tvrdenie o nezákonnosti tohto
uznesenia, správna žaloba musí obsahovať konkrétne tvrdenie, že napadnuté Uznesenie obecného
zastupiteľstva je v rozpore s konkrétnym ustanovením, resp. s konkrétnymi ustanoveniami zákona
a takéto tvrdenie nemôže nahradiť ani prostý odkaz v žalobe na obsah protestu (keďže predmetom
preskúmavacieho konania nie je protest, ani rozhodnutie, resp. opatrenie o nevyhovení protestu),

ani citácia jednotlivých ustanovení Zákona o obecnom zriadení bez toho, aby žalobkyňa zároveň tvrdila,
že práve v rozpore s týmito konkrétnymi citovanými ustanoveniami konkrétneho právneho predpisu
(Zákona o obecnom zriadení) bolo prijaté Uznesenie obecného zastupiteľstva zo dňa 08. decembra
2022. Navyše správny súd dáva do pozornosti, že v tomto konkrétnom prípade prokurátorka v proteste
namietala rozpor Uznesenia obecného zastupiteľstva s § 11 ods. 1, ods. 4 a § 12 ods. 1, ods. 7

Zákona o obecnom zriadení, avšak v podanej žalobe s poukazom na podaný protest žalobkyňa uvádza,
že v proteste bol namietaný rozpor predmetného Uznesenia obecného zastupiteľstva s § 11 ods. 1
a 4, § 12 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení, pričom v žalobe boli následne odcitované ustanovenia
§ 11 ods. 1, ods. 4 a § 12 ods. 1, ods. 3 Zákona o obecnom zriadení (v podanom proteste však nebol
namietaný rozpor predmetného Uznesenia obecného zastupiteľstva s § 12 ods. 3 Zákona o obecnom

zriadení). Žalobkyňa napokon až na pojednávaní upresnila, že Uznesenie obecného zastupiteľstva
zo dňa 08. decembra 2022 je v rozpore s § 11 ods. 1 a § 12 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení.

31. Predmetom konania podľa § 348 a nasl. SSP je domáhanie sa zrušenia uznesenia obecného
zastupiteľstva, pričom musí ísť o uznesenie, ktoré sa týka výkonu pôsobnosti zastupiteľstva pri výkone

verejnej moci. Táto skutočnosť vyplýva z ust. § 3 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého sa na uznesenie
zastupiteľstva primerane vzťahujú ustanovenia týkajúce sa rozhodnutia a opatrenia orgánu verejnej
správy. Tak, ako už bolo uvedené, touto žalobou sa možno domáhať zrušenia uznesenia, ak bol
porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis jeho obsahom alebo postupom pri jeho
prijatí. Správny súd, vychádzajúc z obsahu predmetnej žaloby (vzhľadom na absenciu tvrdenia

o nezákonnosti predmetného Uznesenia obecného zastupiteľstva s konkrétnymi ustanoveniami zákona)
konštatuje, že žaloba neobsahuje žiadnu argumentáciu, resp. námietky voči obsahu predmetného
Uznesenia obecného zastupiteľstva. Správny súd v intenciách obsahu žaloby následne skúmal,
či v preskúmavanom prípade možno konštatovať porušenie zákona alebo iného všeobecne záväzného
právneho predpisu v postupe pri prijatí uznesenia zastupiteľstva, ktoré môže spočívať v tom,

že zastupiteľstvo vôbec nebolo oprávnené uznesenie prijať alebo že uznesenie bolo prijaté procesne
chybnýmpostupom(napr.uznesenieboloprijatézastupiteľstvom,ktorénebolouznášaniaschopné,resp.
uznesenie nebolo prijaté zákonom ustanovenou väčšinou). Žalobkyňa v žalobe poukázala na ust. § 11
ods. 4 Zákona o obecnom zriadení a konštatovala, že toto ustanovenie upravuje oblasti, v ktorých
rozhoduje obecné zastupiteľstvo, neuviedla však žiadne námietky ani argumentáciu, z ktorých by

vyplýval rozpor predmetného Uznesenia obecného zastupiteľstva s ust. § 11 ods. 4 Zákona o obecnom
zriadení. Uznesením obecného zastupiteľstva zo dňa 08. decembra 2022 obecné zastupiteľstvo
schválilo odmenu za rok 2022 A. B. C., hlavnému kontrolórovi obce Mošovce, vo výške 10,84 % z
jeho určeného mesačného platu za obdobie, za ktoré sa odmena poskytuje. Podľa § 11 ods. 4 písm. j)
Zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä

je mu vyhradené voliť a odvolávať hlavného kontrolóra obce (ďalej len „hlavný kontrolór“), určiť rozsah
výkonu funkcie hlavného kontrolóra a jeho plat, schvaľovať odmenu hlavnému. Z uvedeného vyplýva,
že obecné zastupiteľstvo v preskúmavanom prípade prijalo uznesenie, ktoré sa týka výkonu pôsobnosti
zastupiteľstva pri výkone verejnej správy stanovenej zákonom, a preto správny súd nezistil rozporpredmetného Uznesenia obecného zastupiteľstva s ust. § 11 ods. 4 Zákona o obecnom zriadení. Pre
doplnenie správny súd konštatuje, že výška odmeny hladného kontrolóra bola schválená v súlade s §
18b ods. 5 Zákona o obecnom zriadení.

32. V žalobe žalobkyňa s poukazom na ust. § 11 ods. 1 a § 12 ods. 1 a 3 Zákona o obecnom
zriadení prezentovala názor, že nie je možné, aby sa po komunálnych voľbách, v ktorých boli zvolení
noví poslanci obecného zastupiteľstva (čiastočne odlišní od poslancov zvolených v predchádzajúcom
volebnom období), konalo zasadnutie obecného zastupiteľstva v zložení poslancov, ktorí boli zvolení

v predchádzajúcom volebnom období. Tento názor však neodôvodnila relevantnou skutkovou a právnou
argumentáciou, z ktorej by bolo možné vyvodiť nezákonnosť Uznesenia obecného zastupiteľstva, ktoré
na takomto zasadnutí bolo prijaté. Žalobkyňa v žalobe len vo všeobecnosti poukázala na povahu, úlohy
a kreovanie obecného zastupiteľstva, ako aj na účel konania ustanovujúceho zasadnutia zastupiteľstva
(konaného po uskutočnených voľbách do orgánov samosprávy obcí v zložení z poslancov zvolených
v týchto voľbách) a na povinnosť starostu obce zvoleného v predchádzajúcom volebnom období

zvolať ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva do 30 (kalendárnych) dní od vykonania
volieb. Konštatovala, že starostka obce Mošovce si túto povinnosť nesplnila (do 28. novembra 2022
nezvolala ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva a toto sa konalo 13. decembra 2022),
avšak na 08. decembra 2022 zvolala zasadnutie obecného zastupiteľstva s poslancami zvolenými
v predchádzajúcom volebnom období, ktorí prijali napadnuté uznesenie, pričom títo poslanci už

podľa žalobkyne nemali legitimáciu pre rozhodovanie a prijímanie uznesení obecného zastupiteľstva,
pretože občania si v komunálnych voľbách zvolili nových zástupcov do orgánov samosprávy. Len
samotné konštatovanie, že „poslanci zvolení v predchádzajúcich voľbách už nemali legitimitu pre
rokovanie a následne pre prijatie rozhodnutia (uznesenia) obecného zastupiteľstva“, bez akejkoľvek
právnej argumentácie ozrejmujúcej v čom, resp. akým spôsobom boli prijatím napadnutého Uznesenia

obecného zastupiteľstva z 08. decembra 2022 žalobkyňou označené ustanovenia § 11 ods. 1 a § 12
ods. 1 a 3 Zákona o obecnom zriadení porušené, nepostačuje na konštatovanie nezákonnosti
predmetného Uznesenia obecného zastupiteľstva.

33. Z ustanovenia § 11 ods. 1 veta prvá Zákona o obecnom zriadení vyplýva, že obecné zastupiteľstvo

je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov v priamych voľbách obyvateľmi obce na štyri roky.
Z článku 69 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že poslancov volia na štvorročné obdobie obyvatelia obce,
ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Uplatňovanie mandátu poslanca sa viaže na funkčné obdobie
obecného zastupiteľstva. Zákonodarca v § 11 ods. 1 veta tretia Zákona o obecnom zriadení určil
pravidlá pre ukončenie funkčného obdobia obecného zastupiteľstva tak, že toto sa končí zložením sľubu

poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva. Platná právna úprava teda rozlišuje medzi pojmami
„volebné obdobie“ a „funkčné obdobie“. Volebné obdobie zastupiteľského zboru obce (zloženého
z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce na štyri roky) je teda štvorročné.
Článok 69 ods. 2 Ústavy SR a § 11 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení upravuje dĺžku volebného
obdobia obecného zastupiteľstva, nie však začiatok jeho plynutia. Funkčné obdobie je obdobím,

v ktorom sa konkrétna osoba, ktorá bola zvolená za poslanca obecného zastupiteľstva, ujme mandátu
a vykonáva ho až do zániku mandátu. Funkčné obdobie zvolených poslancov obecného zastupiteľstva
sa nekončí uskutočnením volieb (uplynutím volebného obdobia), ale až zložením sľubu poslancov
novozvoleného obecného zastupiteľstva (na prvom zasadnutí obecného zastupiteľstva, na ktorom
sa zúčastnia). Stotožňovať pojmy „volebné obdobie“ a „funkčné obdobie“ obecného zastupiteľstva

nie je možné. Vykonaním volieb (a zvolením nových poslancov obecného zastupiteľstva) nezaniká
mandát doterajším poslancom obecného zastupiteľstva (t.j. poslancom zvoleným v predchádzajúcich
voľbách). K zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva dochádza zákonom predpokladaným
spôsobom upraveným v § 25 ods. 2 Zákona o obecnom zriadení, pričom v zmysle § 25 ods. 2
písm. b) Zákona o obecnom zriadení mandát poslanca zaniká uplynutím funkčného obdobia.

Keďže v zmysle § 11 ods. 1 tretia veta Zákona o obecnom zriadení funkčné obdobie obecného
zastupiteľstva sa končí až zložením sľubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva, do momentu,
kým sa na ustanovujúcom zasadnutí alebo na prvom zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktorého
sa novozvolení poslanci zúčastnia, nezložia títo novozvolení poslanci poslanecký sľub, mandát
novozvolených poslancov obecného zastupiteľstva „spočíva“ a trvá mandát poslancov obecného

zastupiteľstva zvolených v predchádzajúcich voľbách a súčasne trvá funkčné obdobie obecného
zastupiteľstva (zloženého z poslancov zvolených v predchádzajúcich voľbách). Zasadnutie (rokovanie)
obecného zastupiteľstva v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcich voľbách je teda právnekonformné aj po uskutočnení (nových) komunálnych volieb, a to až do času konania ustanovujúceho
zasadnutia obecného zastupiteľstva.

34. Z ustanovenia § 12 ods. 1 veta prvá Zákona o obecnom zriadení vyplýva, že obecné zastupiteľstvo
zasadá podľa potreby, najmenej však raz za tri mesiace. Z ustanovenia § 13 ods. 4 písm. a) Zákona
o obecnom zriadení vyplýva oprávnenie starostu zvolávať a viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva
a podpisovať uznesenia. V preskúmavanom prípade mandát starostky (zvolenej v predchádzajúcich
voľbách) v čase zvolania i konania obecného zastupiteľstva dňa 08. decembra 2022 trval, tento

mandát jej nezanikol uplynutím volebného obdobia, keďže podľa § 13a ods. 1 písm. b) Zákona
o obecnom zriadení mandát starostu zaniká uplynutím funkčného obdobia. Podľa § 12 ods. 1 veta
tretia Zákona o obecnom zriadení funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného
starostu. Z uvedeného je možné dovodiť, že pokiaľ starostka žalovanej obce zvolala po komunálnych
voľbách zasadnutie obecného zastupiteľstva na deň 08. decembra 2022 a toto obecné zastupiteľstvo
zasadalo a rokovalo v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období (pričom

prijalo okrem iného aj napadnuté Uznesenie obecného zastupiteľstva), nemožno tento postup označil
za protizákonný, resp. takýto postup starostky žalovanej obce a konanie obecného zastupiteľstva
(vrátane prijatia napadnutého Uznesenia) nie je v rozpore s ustanoveniami § 11 ods. 1 a § 12
ods. 1 Zákona o obecnom zriadení. Zo žiadneho ustanovenia Zákona o obecnom zriadení nevyplýva,
že starosta nie je po uskutočnení komunálnych volieb oprávnený zvolať zasadnutie obecného

zastupiteľstva v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období, resp. expressis
verbis nevyplýva, že by starosta bol oprávnený zvolať už len ustanovujúce zasadnutie obecného
zastupiteľstva.

35. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala v žalobe na ust. § 12 ods. 1 veta tretia Zákona o obecnom

zriadení a na nesplnenie povinnosti starostky žalovanej obce zvolať ustanovujúce zasadnutie obecného
zastupiteľstva v lehote do 30 (kalendárnych) dní od vykonania volieb (t.j. do 29. novembra 2022),
správny súd uvádza, že žalobkyňa jednak neuviedla, aký má porušenie tejto povinnosti zo strany
starostky žalovanej obce vplyv na zákonnosť preskúmavaného Uznesenia obecného zastupiteľstva
zo dňa 08. decembra 2022 a jednak ani Zákon o obecnom zriadení (a ani iný zákon alebo všeobecne

záväzný právny predpis) nespája s nesplnením tejto povinnosti (zvolať ustanovujúce zasadnutie
obecného zastupiteľstva v lehote 30 kalendárnych dní od vykonania volieb) žiadne účinky, ani sankcie.
Nesplnenie tejto povinnosti vyplývajúcej z ust § 12 ods. 1 veta tretia Zákona o obecnom zriadení
nemá napr. za následok ani zánik mandátu starostky, ani skončenie jej funkčného obdobia, ani zánik
mandátu poslancov obecného zastupiteľstva (zvolených v predchádzajúcich voľbách), ani skončenie

ich funkčného obdobia a ani skončenie funkčného obdobia obecného zastupiteľstva (ktoré sa v zmysle
§ 11 ods. 1 veta tretia Zákona o obecnom zriadení končí až zložením sľubu novozvolených poslancov).
Navyše Zákon o obecnom zriadení predpokladá takúto situáciu (že starosta nesplní povinnosť zvolať
ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva v lehote stanovenej v 12 ods. 3 veta tretia Zákona
o obecnom zriadení) a v ust. § 12 ods. 3 Zákona o obecnom zriadení expressis verbis ustanovuje,

že v takomto prípade sa ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva uskutoční 30. pracovný
deň od vykonania volieb. Len pre úplnosť správny súd uvádza, že v obci Mošovce sa ustanovujúce
zasadnutie obecného zastupiteľstva konalo v lehote stanovenej v § 12 ods. 3 Zákona o obecnom
zriadení, a to dňa 13. decembra 2022.

36. K argumentácii žalobkyne, že účelom inštitútu ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva
je plynulé a bezporuchové ujatie sa výkonu mandátu novozvoleným poslancom obecného zastupiteľstva
a zákonodarca zakotvením lehoty pre uskutočnenie ustanovujúceho zasadnutia (30 kalendárnych dní)
iba sleduje, aby sa tento prechod výkonu samosprávy uskutočnil čo najskôr, správny súd uvádza,
že tento účel (plynulé a bezporuchové ujatie sa výkonu mandátu novozvoleným poslancom obecného

zastupiteľstva) nespochybňuje, nespochybňuje ani povinnosť starostu (zvoleného v predchádzajúcom
volebnom období) zvolať ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva tak, aby sa uskutočnilo
do 30 dní od vykonania volieb (§ 12 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení), avšak poukazuje na to,
že zákonodarca stanovením (maximálnej) lehoty (v § 12 ods. 3 druhá veta Zákona o obecnom
zriadení), v ktorej sa uskutoční ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva, a to 30. pracovný

deň od vykonania volieb, sledoval zabezpečenie konania ustanovujúceho zasadnutia obecného
zastupiteľstva, a teda aj dosiahnutie jeho účelu, pričom zavedením tohto garančného mechanizmu
uskutočnenia ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva zákonodarca určil práve túto
maximálnu lehotu ako takú, ktorú považoval za primeranú na plynulé a bezporuchové ujatie sa výkonumandátu novozvoleným poslancom obecného zastupiteľstva. Zákonodarca teda v § 12 ods. 3 veta druhá
Zákona o obecnom zriadení vyriešil otázku uskutočnenia zasadnutia obecného zastupiteľstva v prípade,
ak starosta obce poruší svoju povinnosť zvolať ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva

v lehote vyplývajúcej mu z ust. § 12 ods. 1 tretej vety Zákona o obecnom zriadení, a to na princípe
automatického uskutočnenia ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva v posledný pracovný
deň lehoty zákonom predvídanej na jeho uskutočnenie, t. j. priamo na základe zákona. Tak, ako už
bolo uvedené v bode 35. tohto rozsudku, v tomto prípade sa ustanovujúce zasadnutie obecného
zastupiteľstva obce Mošovce uskutočnilo dňa 13. decembra 2022, t. j. v zákonom stanovenej lehote

a spôsobom predpokladaným zákonom (§ 12 ods. 3 veta druhá Zákona o obecnom zriadení), t.j.
nebolo zvolané starostkou, ako mylne tvrdila žalobkyňa. Zákonnosť konania predmetného obecného
zastupiteľstva, ani zákonnosť uznesení prijatých/schválených na tomto ustanovujúcom zasadnutí
obecného zastupiteľstva navyše nie je predmetom tohto preskúmavacieho konania začatého na základe
podanej správnej žaloby žalobkyne.

37. Predmetom tohto preskúmavacieho konania bola zákonnosť Uznesenia obecného zastupiteľstva
zo dňa 08. decembra 2022, ktorým bola schválená odmena za rok 2022 hlavnému kontrolórovi obce
Mošovce, pričom správny súd nezistil žiadny dôvod jeho nezákonnosti, resp. jeho rozpor so zákonom
(nezistil rozpor so zákonom ani vo vzťahu k zvolaniu a priebehu zasadnutia obecného zastupiteľstva, na
ktorombolopredmetnéUznesenieprijaté/schválené).Preúplnosťsprávnysúdkonštatuje,žepredmetné

Uznesenie obecného zastupiteľstva zo dňa 08. decembra 2022 bolo prijaté v rámci zákonom zverenej
právomoci obecného zastupiteľstva (§ 11 ods. 1, ods. 4 písm. j) Zákona o obecnom zriadení), výška
odmeny hlavného kontrolóra obce bola schválená v súlade s § 18b ods. 5 Zákona o obecnom zriadení,
obecné zastupiteľstvo konané dňa 08. decembra 2022 bolo uznášaniaschopné (§ 12 ods. 7 veta
druhá Zákona o obecnom zriadení) a predmetné Uznesenie obecného zastupiteľstva bolo prijaté

nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov (§ 12 ods. 7 veta tretia Zákona o obecnom zriadení).

38. Žalovaná vo svojich vyjadreniach namietala nejednotnosť prístupu žalobkyne k iným prípadom,
v ktorých sa podľa tvrdenia žalovanej po uskutočnení komunálnych volieb v roku 2022 vo viacerých
obciach v okrese Martin (a aj v iných obciach na Slovensku) konali zasadnutia obecných zastupiteľstiev

v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcich voľbách a prijímali uznesenia, pričom žalobkyňa
neriešila obdobnú situáciu upozornením na porušenie zákona ani protestom prokurátora. V tejto
súvislosti konkretizovala napr. konanie obecného zastupiteľstva v obci Malý Čepčín. Žalovaná pritom
poukázala na to, že konanie o proteste prokurátora je osobitným typom správneho konania, kde sa
uplatňujú zásady správneho konania, okrem iného zásada upravená v § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb.

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), v
zmysle ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných
prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalovaná mala za to, že žalobkyňa konala voči žalovanej
v rozpore so zásadou legitímnych očakávaní. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť,
že predmetom tohto preskúmavacieho konania nie je konanie o proteste prokurátora, ale správny súd

na základe podanej žaloby preskúmava zákonnosť Uznesenia obecného zastupiteľstva obce Mošovce z
08. decembra 2022, ktorého proces prijatia sa neriadi ustanoveniami Správneho poriadku. Z uvedeného
dôvodu preto nemožno ani konštatovať porušenie ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku zo strany
žalobkyne.Pokiaľtedažalovanánavrhla,abysprávnysúduložilžalobkynipovinnosťpredložiťakodôkaz
spisový materiál prokurátorskej previerky konanej v obci Malý Čepčín v roku 2016, správny súd tomuto

návrhu nevyhovel, keďže vykonanie takéhoto dôkazu nemalo žiadny súvis s preskúmavanou vecou a vo
vzťahukpreskúmaniuzákonnostinapadnutéhoUzneseniaobecnéhozastupiteľstvaobceMošovcez08.
decembra 2022 by bol takýto dôkaz irelevantný.

39. Žalovaná v priebehu správneho súdneho konania navrhla, aby správny súd zastavil konanie podľa

§ 99 písm. g) SSP. Podľa § 99 písm. g) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol
dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). Správny súd
nezistil podmienky pre zastavenie konania vzhľadom na to, že v tomto prípade dôvodom podania
správnej žaloby bola tvrdená nezákonnosť predmetného Uznesenia obecného zastupiteľstva, ktorým
bola schválená odmena na rok 2022 hlavnému kontrolórovi obce Mošovce a žalovanou tvrdené

vyplatenie odmeny z už uzavretého rozpočtu z roku 2022 nepredstavuje dôvod pre postup podľa § 99
písm. g) SSP, pretože neodpadol dôvod na pokračovanie v konaní.“26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že z dôvodov
uplatnených v žalobe nie je napadnuté Uznesenie obecného zastupiteľstva zo dňa 8. decembra 2022
nezákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú uznesením zamietol s poukazom na § 356 ods. 2 SSP.

27.Otrováchkonaniasprávnysúdrozhodolpodľa§170písm.c)SSP,podľaktoréhožiadenzúčastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.
Keďže v danom prípade bolo konanie o preskúmanie zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva
začaté na základe žaloby prokurátora, správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu

z účastníkov konania.
28. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Rozhodnutie nadobúda právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí

podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu.

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.