Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125208749
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4125208749.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu
JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, A. XXX/
XX, D., proti žalovanému: A. E., nar. XX. XX. XXXX, A. XX/XX, D., o návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia, v konaní o odvolaní žalobkyne zo dňa 16. 09. 2025 proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra č. k. 8C/71/2025-34 zo dňa 10. 09. 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) vyššie označeným uznesením návrh
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (I. výrok) a zároveň rozhodol, že žalovanému

náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).

2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ust. § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1, 2 písm.
d/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP), ust. § 126 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov (ďalej aj Občiansky zákonník) a ust. § 255 ods. 1 CSP.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa akýchkoľvek
stavebných prác na novom oplotení nachádzajúcom sa medzi parcelami č. XXX/X a č. XXX/X
v katastrálnom území D., ako aj akéhokoľvek zasahovania do hranice medzi týmito pozemkami, a to až
do právoplatného skončenia exekučného konania vedeného na podklade uznesenia Okresného súdu

Nitra pod sp. zn. 10C/16/2024, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť spojiť pôvodné oplotenie s
červenými plechmi alebo do ďalšieho rozhodnutia.
4. Samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že je vlastníčkou
pozemku parc. č. XXX/X, zapísaného na LV č. XXX pre katastrálne územie D., pričom poukázala
na povinnosť žalovaného zdržať sa zásahov do spoločnej hranice, ktorá vyplýva z právoplatného
rozhodnutiapodsp.zn.10C/16/2024,ktorýmbolžalovanýzaviazanýzabezpečiťpevnéastálenapojenie

pôvodného pletivového oplotenia s červenými plechmi. Napriek uvedenému žalovaný denne pokračuje
v stavebných prácach na novom oplotení a posúva hranicu pozemkov na úkor parcely žalobkyne, čím
priamo marí výkon rozhodnutia a porušuje jej vlastnícke právo. Vo veci bolo dňa 26. 05. 2025 začaté
exekučné konanie, kde bolo rozhodnuté o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, avšak
exekútor napriek opakovaným podaniam navrhovateľky nekonal. Žalovaný túto nečinnosť zneužíva,
pokračuje v stavebných prácach, čím hrozí žalobkyni ťažko napraviteľná ujma v podobe trvalých

zásahov do jej vlastníckeho práva, znehodnotenie ustálenej hranice existujúcej 40 rokov, prehlbovanie
susedských sporov a obchádzanie právoplatného rozsudku.5. Súd prvej inštancie sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou, a to rozhodnutím
Okresného súdu Nitra č. k. 10C/16/2024-186 zo dňa 21. 10. 2024, v ktorom súd schválil zmier medzi

ňou a žalovaným, s priebehom exekučného konania iniciovaného žalobkyňou, ktoré sa vedie na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 54Ek/1430/2025 a v ktorom žalovaný podal návrh na
zastavenie exekúcie, ktorému však exekučný súd nevyhovel. Následne súd poukázal na odpoveď
Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Nitra, Oddelenia štátneho stavebného dohľadu,
č. 11561/43781/2025-19.1.4.1-7 zo dňa 24. 07. 2025, z ktorej vyplynulo, že na podnet žalobkyne bol

vykonaný štátny stavebný dohľad na stavbe žalovaného ako stavebníka. V rámci dohľadu stavebný
inšpektor konštatoval, že realizácia stavby bola v rozpore s overenou zjednodušenou dokumentáciou na
drobnústavbu,čímvzniklopodozreniezospáchaniapriestupkupodľazákonač.50/1967Zb.oúzemnom
plánovaní a stavebnom poriadku. Stavebný inšpektor sa nezaoberal polohou a priebehom hraníc, ktoré
nemal ako určiť.

6. Preskúmaním návrhu žalobkyne a pripojených listinných dôkazov súd prvej inštancie dospel k
záverom, že žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
t. j. vlastnícke právo k pozemku, ktoré má žalovaný ohrozovať/porušovať posunom hranice na jej
úkor. Procesné zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia má vždy nevyhnutne vzťah
ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobkyne o povinnosti

žalovaného zdržať sa zásahov do hranice pozemkov, ktorá povinnosť mala vyplývať z rozhodnutia
v konaní pod sp. zn. 10C/16/2024, nakoľko predmetom uvedeného konania nebol priebeh hranice medzi
pozemkami žalobkyne a žalovaného, konanie a napokon aj konečné rozhodnutie o schválení zmieru sa
týkalo vstupu na pozemky žalobkyne žalovaným, zabezpečenia napojenia pôvodného oplotenia na nové
oplotenie žalovaným a iných otázok netýkajúcich sa hranice pozemku (záväzok žalobkyne odstrániť

kovový stĺp a presunúť kompost). Súd sa v predmetnom konaní nijako meritórne nevysporiadaval s
priebehom hranice (vzhľadom na obsah žaloby nebol ani dôvod).

7. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že spornosť určenia hraníc pozemku nebola
odstránená v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10C/16/2024, kde sa súd zaoberal

len pôvodným oplotením, ktoré mal žalovaný napojiť na novovytvorené oplotenie. Lustráciou vykonanou
za účelom preverovania podmienok konania (litispendencie, prekážky res iudicata) súd zistil, že na
tamojšom súde sa medzi stranami vedie ďalšie konanie pod sp. zn. 19C/121/2024, kde rovnako nebolo
predmetom konania určenie hranice (žalovaný tam v postavení žalobcu žiadal peňažné plnenia od
žalobkyne a odstránenie stromov na jej pozemku). Preto pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že žalovaný výstavbou

oplotenia zasahuje do pozemku v jej vlastníctve, toto tvrdenie nebolo dostatočne osvedčené. Ak
žalobkyňa preukazuje fotografiami posun nového oplotenia, na obrázku č. 9 je pôvodné oplotenie
budované líniou určenou rohom murovanej stavby žalobkyne, v porovnaní s novovybudovaným
červeným oplotením na obrázku č. 10 a 11, ktoré je upevnené (navŕtaním konzol) na stavbu žalobkyne
niekoľko centimetrov od rohu stavby, táto sama skutočnosť nepreukazuje, kadiaľ vedie hranica

pozemkov, resp., či je oplotenie už na pozemku žalobkyne. Napokon, porovnaním fotografií červeného
oplotenia predložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a fotografií, ktoré sú prílohou
uznesenia pod sp. zn. 10C/16/2024, je možné predpokladať, že už v čase uzatvorenia zmieru v
konaní pod sp. zn. 10C/16/2024 bol žalobkyňou tvrdený posun zrealizovaný, pričom v tomto konaní
sama žalobkyňa uzatvorila so žalovaným zmier, že takto vybudované červené oplotenie bude spojené

s pôvodným pletivovým oplotením, teda akceptovala polohu červeného oplotenia (z predložených
fotografií sa súdu nejaví, že by žalovaný vykonal posun červeného oplotenia oproti stavu v období
uzatvorenia súdneho zmieru). Či zvyšok novovybudovaného oplotenia je vedený inak ako pôvodné
oplotenie, nie je možné s istotou z fotografií určiť. Ani konštatovanie štátneho stavebného dohľadu o
realizovaní stavby v rozpore so stavebnou dokumentáciou nepreukazuje zásah do vlastníckeho práva

žalobkyne, nakoľko v tomto prípade ide o porušenie stavebných predpisov, pričom aj sám stavebný
inšpektor uvádzal, že sa polohou a priebehom hraníc nezaoberal. Vzhľadom na uvedené súd zdôraznil,
že z predložených dôkazov nemá osvedčené, že žalovaný vybudoval oplotenie na pozemku žalobkyne,
teda že neoprávnene zasiahol do jej vlastníckeho práva.

8. Podľa názoru súdu z návrhu žalobkyne nevyplýva potreba bezodkladnej úpravy vzťahov,
resp. že je potreba úpravy vzťahov naliehavá a nevyhnutná. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala
znehodnotením ustálenej hranice a zvýšenými nákladmi na odstránenie oplotenia, súd skonštatoval,
že ani uložením povinnosti žalovanému (zdržať sa stavebných prác na novom oplotení) sa takýmtodôsledkom nezabráni, resp. žalobkyňou uvádzané následky už v podstate nastali, keď z pripojenej
fotodokumentácievyplýva,žeoploteniebolouž20.08.2025takmerdokončené,čopreukazujefotografia
(obrázok) č. 17na č. l.6 v súdnom spise. Zhotovenie celéhooplotenia vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného

ako povinného v exekučnom konaní, kde žiadal o zastavenie exekúcie z dôvodu, že uloženú povinnosť
splnil (exekučný súd nekonštatoval nesplnenie povinnosti, návrh zamietol z dôvodu, že žalovaný
nepreukázal tvrdenie o splnení povinnosti žiadnymi dôkazmi). Na základe uvedeného nebolo v konaní
osvedčené, že hrozí žalobkyni vznik ďalšej škody alebo rozširovanie už vzniknutej škody, alebo že
bez nariadenia neodkladného opatrenia hrozí ohrozenie/porušenie jej práv, keďže žalobkyňou tvrdené

porušenie už trvá a neodkladné opatrenie ho neodstráni. Inak povedané, z návrhu nevyplýva, ako
sa zhorší postavenie žalobkyne, ak by pokračoval žalovaný v budovaní oplotenia (ktoré sa javí už
dokončené) oproti terajšiemu postaveniu žalobkyne.

9. Záverom súd prvej inštancie poukázal na uznesenie o schválení zmieru medzi stranami tohto konania,
ktoré je exekučným titulom a v ňom uložená povinnosť žalovaného je aj v exekučnom konaní vymáhaná.

Nestotožnil sa s názorom žalobkyne, ktorá videla nenapraviteľnú ujmu v obchádzaní vyššie uvedeného
uznesenia. Ak by súd uvedený argument skúmal v kontexte obavy z ohrozenia exekúcie ako jednej
z podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, ani túto podmienku nepovažoval za splnenú.
Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená hlavne v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti,
t. j. žalovaný realizuje faktické právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej

exekúcie, ako aj v prípade, keď je osvedčená dôvodná obava o reálnej hrozbe vykonania takýchto
úkonov. Skutočnosť, že žalovaný zhotovením nového oplotenia konal v rozpore s uloženou povinnosťou
a tým zmaril výkon rozhodnutia, nie je osvedčená (z návrhu ani z príloh nevyplýva, či nové oplotenie
ide v línii pôvodného oplotenia, žalobkyňa len tvrdí posun; zároveň je nové oplotenie napojené na už
vyhotovené plechové červené oplotenie, čo sčasti korešponduje s uloženou povinnosťou - žalovaný mal

napojiť pôvodné oplotenie na červené oplotenie). Napokon žalovaný oplotenie už zhotovil, teda v tomto
kontexte by ani zákaz stavebných prác na novom oplotení nijako nezmenil daný stav a priebeh exekúcie.

10. Zo všetkých vyššie uvádzaných dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa
neosvedčilapotrebubezodkladnejúpravypomerov(neosvedčilatvrdenýzásaddojejvlastníckehopráva

aoploteniejetakmervybudované),apretosúdjejnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietol.

11. O náhrade trov konania súd rozhodol súd podľa ust. § 255 CSP. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná,
preto má právo na náhradu trov konania žalovaný, ktorému však žiadne trovy nevznikli, preto mu súd
náhradu trov konania nepriznal.

12. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, a to z dôvodu
uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej aj CSP), teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

13. Odvolanie žalobkyňa odôvodnila tým, že skutočným predmetom sporu nie je vlastníctvo, ale
výkon exekučného titulu, čo osvedčujú aj podklady priamo dostupné priamo konajúcemu súdu. Súd
tak požadoval duplicitné dokazovanie nesporných skutočností, ktoré už boli výslovne konštatované

v uznesení o schválení zmieru v konaní pod sp. zn. 10C/16/2024, kde tamojší súd predbežne vec právne
posúdil tak, že žalovaný vstupuje na jej pozemky a stavby neoprávnene. Uvedené je tak v priamom
rozpore s napadnutým uznesením, čo podčiarkuje potrebu predbežnej ochrany. Úlohou súdu v tomto
konaní nebolo zisťovať s absolútnou istotou priebeh hranice, ale posúdiť pravdepodobnosť zásahu
do vlastníckeho práva žalobkyne zo strany žalovaného, ktorý zmier porušuje a marí jeho výkon, čím

prekračuje rámec práv a povinností vyplývajúcich zo zmieru. Skutočnosť, že pôvodné pletivové oplotenie
bolo povinným otvorené po 40 rokoch neporušenej existencie potvrdzuje geometrický plán z roku 1988,
ktorý zachytáva existujúce oplotenie ako hranicu medzi dotknutými parcelami, stanovisko ÚGKK SR (20.
06. 2025), ktoré potvrdzuje stabilitu hraníc od 80 rokov po súčasnosť, ďalej svedecké výpovede 6 osôb,
projektová dokumentácia a zákres odstupu nového plota, fotodokumentácia a schéma línií oplotenia

a nakoniec aj priznania žalovaného o vstupe a zásahoch do jej pozemku.

14. Žalobkyňa ďalej uviedla, že zo zmieru vyplýva, že hranica má byť stabilizovaná a zabezpečená
ponechaním existujúceho pôvodného oplotenia a spojenia s červeným s pôvodnými plechmi.Z uvedeného vyplýva zákaz jednostranných zásahov, hoci nie je osobitne zapísaný vo výroku. Ak
by súd pripustil opak, viedlo by to k zmareniu zmieru a k opätovnému sporu, čo je v rozpore s jeho
účelom i so zásadou pacta sunt servanda a s dobrými mravmi. Žalobkyňa prejavila dobrú vôľu tým, že

akceptovala ponechanie približne 5 m už osadených červených plechov, a to s odstupom cca 25 cm
od pôvodného pletiva s múrikom, avšak výlučne s ich napojením na pôvodné 40 ročné oplotenie, čo
implikuje zachovanie pôvodnej línie oplotenia. Zmier teda potvrdzuje, že hranica má zostať nezmenená
a žalovaný nemá právo jednostranne budovať nové oplotenie v odlišnej línii na jej pozemku podľa
vlastného uváženia. Zároveň žalobkyňa poukázala na II. výrok zmieru, v ktorom bola žalovanému

uložená povinnosť pevne a stále napojiť pôvodné pletivo na existujúce červené plechy do 30 dní od
právoplatnosti zmieru (29. 10. 2024) s vykonateľnosťou od 30. 11. 2024. Táto povinnosť je jasná,
časovo ohraničená a bez podmienok. Výstavba nového oplotenia na pozemku žalobkyne, preto nemôže
byť považovaná za splnenie tejto povinnosti, išlo by o svojvoľnú zámenu plnenia, ktorú zmier, ani
súdne rozhodnutie neumožňujú (čiže rozpor s výrokom uznesenia). Čo sa týka tvrdení súdu, že
predložená fotodokumentácia nepreukazuje zásah do jej pozemku, žalobkyňa uviedla, že schéma

pripojená k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jednoznačne ukazuje, že nové trapézové
oplotenie je vedené s odstupom od pôvodného hraničného oplotenia. Rovnako bolo uvedené, že
technicky nie je možné vykonať exekučný titul o pevnom napojení červených plechov na pôvodné
pletivo, pokiaľ súčasne prebieha výstavba nového oplotenia podľa ohlásenia z 12/2024. Z projektovej
dokumentácie k novému oploteniu zo spisu pod sp. zn. 19C/121/2024, ktorý mal súd k dispozícii, vyplýva

a je plánovaný, popísaný aj označený 16 cm odstup od pôvodného 40 ročného hraničného oplotenia
smerom do pozemku žalobkyne. Vyššie uvedené jednoznačne osvedčuje, že žalovaný nerešpektuje
súdne rozhodnutie a pokračovaním vo výstavbe oplotenia bráni výkonu súdneho rozhodnutia.

15. K tvrdeniam súdu, že oplotenie je prakticky dokončené, na základe čoho by neodkladné opatrenie

stratilo význam, žalobkyňa uviedla, že projektová dokumentácia v spise pod sp. zn. 19C/121/2024
uvádza plánovanú dĺžku 62 m, v čase rozhodovania bolo zhotovených cca 12 m (čo potvrdzuje
fotodokumentácia aj meranie stavebného dohľadu). Súd namiesto osvedčenia pravdepodobnosti podľa
ust. § 326 CSP vyžadoval plné preukázanie skutkového stavu, teda ako vo veci samej. Podľa názoru
žalobkyne naliehavosť v danom prípade trvá, pretože žalovaný počas konania odstránil pôvodné

hraničné pletivo a neskôr aj červené plechy, čím úplne znemožnil technické vykonanie exekučného
titulu o pevnom a stálom napojení. Uvedeným konaním žalovaný marí účel zmieru a zároveň prehlbuje
hrozbu ťažko napraviteľnej ujmy. Žalovaný zneužíva nečinnosť súdneho exekútora, na základe čoho bol
podaný návrh na neodkladné opatrenie. Bez neodkladného opatrenia hrozí, že právoplatné rozhodnutie
sastanenevykonateľným.Žalobkyňapoukázalana21.a27.boduzneseniaexekučnéhosúduvydaného

v prebiehajúcom exekučnom konaní, z ktorých vyplýva, že exekučný súd priamo potvrdil nesplnenie
povinnosti žalovaného a taktiež, že exekučný titul zostáva účinný a vykonateľný. S poukazom na
uvedené potom súd v napadnutom uznesení nesprávne interpretoval obsah tohto uznesenia.

16. Záverom žalobkyňa v odvolaní poukázala na to, že súd mal pri rozhodovaní o jej návrhu skúmať

výlučne splnenie podmienok podľa ust. § 325 CSP, najmä existenciu bezprostrednej hrozby ujmy
a obavu z ohrozenia exekúcie. Žalobkyňa opätovne poukázala na konania vedené na Okresnom súde
Nitra a Okresnom súde Banská Bystrica, v ktorých sú ako dôkazy obsiahnuté listiny, ktoré preukazujú
porušovanie povinnosti žalovaného, čím dochádza k ohrozeniu výkonu exekučného titulu. Výsledkom je
stav, že na pozemku žalobkyne stojí cudzie otvorené oplotenie (bez červených plechov a na hranici bez

pôvodného oplotenia) v dĺžke 12 m, hoci sa už 1,5 roka nepretržite domáha súdnej ochrany (naplnenia
zmieru), napojenia červených plechov s pôvodným oplotením.

17. Zo všetkých vyššie uvádzaných dôvodov žalobkyňa odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne,

aby sám rozhodol tak, že jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie.

18. Odvolací súd v súlade s ust. § 329 ods. 1 CSP doručil žalovanému dňa 02. 10. 2025 návrh žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia spoločne s prílohami, uznesenie súdu prvej inštancie a odvolanie
žalobkynestým,žemámožnosťsapísomnevyjadriťkodvolaniuaknávrhunanariadenieneodkladného

opatrenia, a to v lehote 10 dní odo dňa ich doručenia.

19. K odvolaniu žalobkyne sa podaním zo dňa 09. 10. 2025 vyjadril žalovaný. Uviedol, že nevidí žiaden
dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa v plnom rozsahustotožnil.Nesúhlasilstvrdeniamižalobkyne,žebystavebnýmiprácaminajehopozemkuposúvalhranicu
pozemkov na jej úkor, rovnako tak nesúhlasil s tvrdeniami, že by maril výkon rozhodnutia Okresného
súdu Nitra pod sp. zn. 10C/16/2024, a tým porušoval jej vlastnícke právo. Žalobca ďalej reagoval na

tvrdenia žalobkyne, ktorá poukazovala na zamietnutie jeho návrhu na zastavenie exekúcie v exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. 54Ek/1430/2025, pričom proti zamietnutiu jeho návrhu na zastavenie
exekúcie podal v zákonnej lehote sťažnosť, o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté. K sťažnosti pripojil
fotodokumentáciu, ktorá preukazuje, že z jeho strany bola splnená povinnosť napojenia pôvodného
pletivového oplotenia na nové červené oplotenie a odstránenia sivých plechov z existujúceho oplotenia,

kuktorejsazaviazal,čímzanikolnárokvymáhanýexekučnýmtitulom.Uvedenépotvrdzujeajoznámenie
stavebného úradu (ktoré pripojil k odvolaniu), ktorý k tejto stavbe nemal žiadne námietky.

20. K odpovedi stavebného dohľadu zo dňa 24. 07. 2025, na ktorú žalobkyňa poukazovala, uviedol, že
zjednodušený projekt, ktorý k oznámeniu o drobnej stavbe podal, bol projektantkou špatne zakreslený,
keďže trapézový plech bol na projekte umiestnený tak, že ešte zaň smerom k hranici pozemku mal

byť osadený stĺpik, avšak správne to malo byť opačne tak, že od hranice ide najprv trapézový plech
a až potom stĺpik tak, ako sa správne ploty stavajú. V zmysle uvedeného následne stavebnému úradu
doručil opravený projekt. Týmto pochybením však k žiadnej ujme na majetku žalobkyne alebo k zásahu
do jej vlastníctva nedošlo. Žalovaný ďalej uviedol, že si svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmieru splnil,
zabezpečil napojenie pôvodného pletivového oplotenia na nové červené plechové oplotenie a odstránil

sivéplechyzexistujúcehooplotenia.Zároveňohlásilstavebnémuúradudrobnústavbunovéhooplotenia
pozemku, aby došlo k zjednodušeniu stavby oplotenia, čo sa týka aj jednotného použitia stavebného
materiálu, ako aj umiestnenia plotu na hranici pozemkov. V žiadnom prípade nie je jeho úmyslom
spôsobiť žalobkyni akúkoľvek ujmu na majetku alebo zásah do jej vlastníckeho práva.

21. Záverom žalovaný skonštatoval, že v danom prípade nedošlo k ohrozeniu práv žalobkyne a rovnako
tak nebola splnená ani podmienka spočívajúca v osvedčení existencie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy alebo osvedčenie obavy ohrozenia budúcej exekúcie.

22. Z vyššie uvádzaných dôvodov žalovaný považoval návrh žalobkyne za nedôvodný a rovnako za

nedôvodné považoval aj odvolanie žalobkyne a navrhol ho zamietnuť.

23. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov – ďalej aj CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané proti uzneseniu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (ust. § 357 písm. d/ CSP), oprávneným subjektom, t. j. žalobkyňou,

v neprospech ktorej bolo uznesenie vydané (ust. § 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (ust. §
362 ods. 1 CSP), má zákonné náležitosti (ust. § 127 a § 363 CSP) a odvolateľka použila prípustné
odvolacie dôvody (ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne

nie je možné vyhovieť, nakoľko napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku
čoho odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne v zmysle ust. §
387 ods. 1 CSP.

24. Podľa § 324 ods. 1, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej aj CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.
Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

24.1 Podľa § 325 ods. 1, 2 písm. d/ CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
d/ niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

24.2 Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosťa trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha.

24.3 Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

24.4 Podľa § 329 ods. 1, 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

24.5 Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Z obsahu predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorý bol súdu prvej inštancie doručený dňa 20. 08. 2025, domáhala uloženia
povinnosti žalovanému zdržať sa akýchkoľvek stavebných prác na novom oplotení nachádzajúcom sa
medzi parcelami č. XXX/X a č. XXX/X v katastrálnom území D., ako aj akéhokoľvek zasahovania do
hranice medzi týmito pozemkami, a to až do právoplatného skončenia exekučného konania vedeného
na podklade uznesenia (žalobkyňa v návrhu nesprávne uviedla, že na podklade rozsudku – poznámka

odvolacieho súdu) Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 10C/16/2024. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia pripojila situačný náčrt oplotenia (č. l. 2 súdneho spisu), fotodokumentáciu
zachytávajúcu aktuálny stav (výstavby) oplotenia (č. l. 2 až 6 súdneho spisu), uznesenie Okresného
súdu Nitra č. k. 10C/16/2024-186 zo dňa 21. októbra 2024, ktorým bol schválený zmier medzi stranami
(totožnými ako v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia), uznesenie Okresného súdu Banská

Bystrica pod sp. zn. 54Ek/1430/2025 zo dňa 8. júla 2025, ktorým bol návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietnutý a odpoveď Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky zo dňa
24. 07. 2025, z ktorej vyplýva, že realizácia stavby „Oplotenie pozemku“ bola v rozpore s overenou
zjednodušenou dokumentáciou na drobnú stavbu, čím vzniklo podozrenie z ust. § 105 ods. 1 písm. a/
zákonač.50/1976Zb.oúzemnomplánovaníastavebnomporiadku(stavebnýzákon)vzneníneskorších

predpisov. Obsahom uvedeného dokumentu bolo konštatovanie stavebného inšpektora, že nemal ako
určiťpolohuapriebehhranicepozemkuaprivýkoneštátnehostavebnéhodohľadusauvedenouotázkou
ani nezaoberal, nakoľko uvedenú činnosť je oprávnený vykonávať geodet. Následne súd prvej inštancie
na základe návrhu žalobkyne a ňou predložených listín rozhodol napadnutým uznesením tak, že jej
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

26. Žalobkyňa ako dôvody odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol jej návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, uplatnila ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP.

26.1 Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, napr. keď súd prvej inštancie zoberie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom

na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým
odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa ust. §
191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri
hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska

ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť
súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo
prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné
skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto,že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z
hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

26.2 Žalobkyňa taktiež uplatnila odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávnym právnym posúdením
vecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav(skutkovézistenie),pričomomylnúaplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo
aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery).

27. Odvolací súd po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 10. 09. 2025 ako i samotného
odvolania žalobkyne dospel k tomu záveru, že žalobkyňou uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Odvolaním napadnuté uznesenie je vecne správne, dostatočne odôvodnené, a preto nepovažoval
za potrebné (v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP) vo svojom uznesení opakovať tie isté dôvody,
ktoré sú už obsiahnuté v uznesení súdu prvej inštancie a na ktoré odvolací súd v plnom rozsahu

poukazuje. Súd prvej inštancie na základe žalobkyňou predložených dôkazov a tvrdení dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne
vec správne právne posúdil. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie
vzal do úvahy iba tvrdenia žalobkyne a dôkazy predložené žalobkyňou, ktorá nariadenie neodkladného
opatrenia navrhovala. Taktiež použil správny právny predpis a na zistený skutkový stav ho aj správne

aplikoval, teda vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu. S poukazom na
uvedené, odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne (ust. § 379 CSP, § 380 CSP)
sa pri posudzovaní veci zaoberal len námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní.

28. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby

bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu alebo existencia obavy, že vykonanie exekúcie
rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre
nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie základných skutočností,
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov

medzi stranami sporu alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

29. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodovanie o
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniapotrebnévykonávaťdokazovanie.Splneniepredpokladov
pre jeho nariadenie však nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa neodkladného

opatrenia (v danej veci žalobkyne) a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť aspoň do tej
miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti. Pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení.

30. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením,
ktoré možno nariadiť len vtedy, ak je skutočne potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými
stranami, teda ak nastane medzi nimi taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne
vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu
potreby bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP je prípustné a opodstatnené

len vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami, ak tento vzťah vyžaduje dočasnú
úpravu, ak je navrhovaná bezodkladná úprava naliehavo potrebná, ak sa v právnych vzťahoch
medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a ak sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami
neprimeraným spôsobom. Preto musí navrhovateľ neodkladného opatrenia (v tomto prípade žalobkyňa)
osvedčiť jednak uplatnený nárok, ktorý žiada chrániť neodkladným opatrením, osvedčiť právny vzťah

medzi stranami sporu, ktorý je potrebné upraviť neodkladným opatrením a zároveň osvedčiť tvrdenie,
že je tu reálne nebezpečenstvo a bezprostredne hroziaca ujma. Nárok navrhovateľa neodkladného
opatrenia (žalobkyne v tomto konaní) je osvedčený vtedy, ak sa na základe predložených dôkazov javí
aspoň ako pravdepodobný. Ohrozenie práv, resp. nároku a hrozba bezprostrednej ujmy navrhovateľaneodkladného opatrenia musia byť konkrétne a navrhovateľ ju musí vždy osvedčiť, nestačí ju iba
tvrdiť. Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou
podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže ide o opatrenie, ktoré je namieste nariadiť

len vtedy, ak je práve kvôli zabráneniu nejakej reálne hroziacej konkrétnej ujme potrebné bezodkladne,
teda rýchlo a okamžite zasiahnuť súdnym rozhodnutím.

31. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má dokazovanie povahu osvedčovania,
pričom osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a iba dosiahnutie takejto

náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností vedie k splneniu podmienky pre nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia. Preukázanie ohrozenia nároku navrhovateľa neodkladného
opatrenia, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí osvedčiť,
nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv navrhovateľa. Chýbajúce osvedčenie
ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie
neodkladného opatrenia.

32. V predmetnej veci, aj podľa názoru odvolacieho súdu, žalobkyňa neosvedčila naliehavú potrebu
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami tohto sporu navrhovaným neodkladným opatrením. Pojem
„potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy
vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Žalobkyňa v podanom návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia ako dôvod jeho nariadenia uviedla, že je vlastníčkou pozemku parc.
č. XXX/X v katastrálnom území D., zapísaného na LV č. XXX a poukázala na uznesenie Okresného
súdu Nitra č. k. 10C/16/2024-186 zo dňa 21. 10. 2024 (ktorým bol medzi stranami sporu schválený zmier
a ktoré žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila), ktorým sa žalovaný zaviazal
vstupovať na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne v katastrálnom území D. zapísané na LV č. XXX

ako parc. č. XXX/X a č. XXX/X iba po predchádzajúcom oznámení potreby tohto vstupu SMS správou
zaslanou na telefónne číslo žalobkyne (aktuálne uvedené v žalobe) 24 hodín pred týmto vstupom, a to
iba v prípade potreby nevyhnutnej údržby a obhospodarovania svojich nehnuteľností. Ďalej sa žalovaný
vo vyššie označenom uznesení (II. výrok vyššie označeného uznesenia) zaviazal zabezpečiť pevné
a stále napojenie pôvodného pletivového oplotenia na nové červené plechové oplotenie a odstrániť sivé

plechy z existujúceho pletivového oplotenia tak, ako je to zachytené na fotografiách nachádzajúcich
sa na č. l. 4 a 5 súdneho spisu (sp. zn. 10C/16/2024), ktoré sú súčasťou rozhodnutia, a to do 30
dní od právoplatnosti uznesenia, ktoré je zároveň exekučným titulom v exekučnom konaní vedenom
na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 54Ek/1430/2025. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia tvrdila, že žalovaný ako vlastník susedného pozemku parc. č. XXX/X denne

pokračuje v stavebných prácach na novom oplotení a posúva hranicu pozemku na úkor jej parcely,
čím sa dopúšťa marenia výkonu rozhodnutia a porušuje jej vlastnícke právo. V odvolaní žalobkyňa
namietala, že súd sa pri posudzovaní opodstatnenosti jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
mal primárne zaoberať pravdepodobnosťou zásahu do jej vlastníckeho práva a nie zisťovať s absolútnou
istotou priebeh hranice.

32.1 Súd prvej inštancie spolu s odvolaním žalobkyne predložil odvolaciemu súdu i spis pod sp.
zn. 10C/16/2024, v ktorom konaní sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať
sa neoprávnených zásahov a uloženia povinnosti riadne si oplotiť pozemok. Z vyjadrení žalobkyne
a žalovaného v uvedenom konaní vyplýva, že obidvaja poukazovali na spornosť hranice medzi

susediacimi pozemkami v ich vlastníctve, ktorú konštatoval i súd prvej inštancie. Túto spornosť
neodstránilo ani konanie pod vyššie uvedenou spisovou značkou, ktoré bolo ukončené tým spôsobom,
že súd uznesením č. k. 10C/16/2024-186 zo dňa 21. 10. 2024 schválil zmier medzi stranami sporu, ktorý
v časti I., II., III., IV. a VI. výroku nadobudol právoplatnosť dňa 29. 10. 2024 a v časti trov konania dňa
14. 03. 2025. Následne po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru žalovaný ohlásil

dňa 04. 12. 2024 príslušnému stavebnému úradu uskutočnenie drobnej stavby – oplotenie pozemku
parc. č. XXX/X v katastrálnom území D.. Obec D. v podaní zo dňa 05. 12. 2024 žalovanému oznámila,
že proti uskutočneniu drobnej stavby uvedenej v ohlásení nemá námietky s tým, že stavebník môže
začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov od
dňa doručenia oznámenia. Zároveň je v podaní obce uvedené, že stavbu je potrebné uskutočniť podľa

priloženej projektovej dokumentácie z dátumu 11/2024 – „oplotenie pozemku“ a že stavebník prehlásil,
že počas budovania oplotenia nebude vstupovať na susedné pozemky parc. č. XXX/X a č. XXX/X a že
tieto pozemky nepoužije pri realizácii stavby.33. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný na základe oznámenia obce D. zo dňa 05. 12. 2024 (o
tom, že proti uskutočneniu drobnej stavby oplotenia pozemku parc. č. XXX/X nemá námietky) pristúpil
k budovaniu oplotenia svojho pozemku a žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

tvrdila, že žalovaný pokračuje v prácach na novom oplotení, že posúva hranicu pozemkov na úkor jej
parcely a že marí výkon rozhodnutia a porušuje jej vlastnícke práva. V odvolaní žalobkyňa poukazovala
na to, že zo zmieru vyplýva, že hranica medzi pozemkami má byť stabilizovaná a zabezpečená
ponechaním existujúceho pôvodného oplotenia a spojenia s červenými a pôvodnými plechmi (z čoho
podľa žalobkyne nevyhnutne vyplýva aj zákaz jednostranných zásahov, hoci nie je osobitne zapísaný

vo výroku zmieru), pričom tvrdila, že zmier potvrdzuje, že hranica má zostať nezmenená a žalovaný
nemá právo jednostranne budovať nové oplotenie v odlišnej línii na jej pozemku podľa jeho vlastného
uváženia.Vsúvislostistýmitotvrdeniamižalobkyneodvolacísúdkonštatuje,žezáväznýjevýlučnevýrok
uzavretého zmieru zo dňa 21. 10. 2024, v ktorého II. výroku sa žalovaný zaviazal „zabezpečiť pevné
a stále napojenie pôvodného pletivového oplotenia na nové červené plechové oplotenie a odstrániť sivé
plechy z existujúceho pletivového oplotenia tak, ako je to zachytené na fotografiách nachádzajúcich

sa na č. l. 4 a 5 súdneho spisu, ktoré sú súčasťou rozhodnutia, a to do 30 dní od právoplatnosti
uznesenia“ a žalobkyňou uvádzané tvrdenia v odvolaní z takto schváleného zmieru nemožno vyvodiť.
Vymáhanie tejto povinnosti (okrem iných) je predmetom exekučného konania vedeného na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 54Ek/1430/2025 a aj podľa žalobkyne je táto povinnosť jasná, časovo
ohraničená a bez podmienok, pričom žalobkyňa ďalej vo svojom odvolaní uviedla, že „Výstavba nového

oplotenia na pozemku oprávnenej, preto nemôže byť považovaná za splnenie tejto povinnosti, išlo by
o svojvoľnú zámenu plnenia, ktorú zmier ani súdne rozhodnutie neumožňujú, čiže o rozpor s výrokom
uznesenia.“ S poukazom na tieto a ďalšie tvrdenia žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a v odvolaní proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie tento návrh zamietol, nemožno
stotožniť povinnosť, ku ktorej sa zaviazal žalovaný v II. výroku uznesenia o schválení zmieru č. k.

10C/16/2024-186 zo dňa 21. 10. 2024 a ktorá je predmetom vyššie označeného exekučného konania
a skutočnosť, že žalovaný sa v zmysle oznámenia obce D. zo dňa 05. 12. 2024 rozhodol uskutočniť
drobnú stavbu, t. j. oplotenie svojho pozemku parc. č. XXX/X v katastrálnom území D. podľa priloženej
projektovej dokumentácie z novembra 2024 označenej ako „oplotenie pozemku“.

34. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať i na ďalšie tvrdenie žalobkyne
v odvolaní, a to, že skutočným predmetom sporu nie je vlastníctvo, ale výkon exekučného titulu,
pričom týmto exekučným titulom je mienené uznesenie o schválení zmieru č. k. 10C/16/2024-186 zo
dňa 21. 10. 2024, resp. že predmetom návrhu na neodkladné opatrenie nie je určovanie hranice, ale
ochrana pred marením výkonu právoplatného exekučného titulu (uznesenia č. k. 10C/16/2024-186 zo

dňa 21. 10. 2024). Odvolací súd nemal žiadnu pochybnosť o tom, že v tomto uznesení sa žalovaný
výslovne zaviazal „zabezpečiť pevné a stále napojenie pôvodného pletivového oplotenia na nové
červené plechové oplotenie a odstrániť sivé plechy z existujúceho pletivového oplotenia tak, ako je
to zachytené na fotografiách nachádzajúcich sa na č. l. 4 a 5 súdneho spisu, ktoré sú súčasťou
rozhodnutia, a to do 30 dní od právoplatnosti uznesenia“. Nezaviazal sa teda vybudovať nové oplotenie

svojho pozemku, ktoré realizuje na základe súhlasu obce D. v oznámení zo dňa 05. 12. 2024 podľa
projektovej dokumentácie. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala
toho, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek stavebných prác na novom oplotení
medzi parcelami č. XXX/X a č. XXX/X v katastrálnom území D., ako aj akéhokoľvek zasahovania
do hranice medzi týmito pozemkami až do právoplatného skončenia exekučného konania vedeného

na podklade „rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/16/2024, ktorým bola odporcovi uložená
povinnosť spojiť pôvodné oplotenie s červenými plechmi alebo do ďalšieho rozhodnutia súdu“ (citácia
z návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia). Takýto návrh žalobkyne však nemá oporu
v uznesení Okresného súdu Nitra č. k. 10C/16/2024-186 zo dňa 21. 10. 2024, na ktoré sa žalobkyňa
odvoláva napriek tomu, že svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za ochranu pred

marením výkonu právoplatného exekučného titulu, v ktorom sa žalovaný zaviazal „zabezpečiť pevné
a stále napojenie pôvodného pletivového oplotenia na nové červené plechové oplotenie a odstrániť sivé
plechy z existujúceho pletivového oplotenia tak, ako je to zachytené na fotografiách nachádzajúcich sa
na č. l. 4 a 5 súdneho spisu, ktoré sú súčasťou rozhodnutia, a to do 30 dní od právoplatnosti uznesenia“.
S poukazom na vyššie uvedené rozporné tvrdenia žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, ňou predložené listinné dôkazy a ďalšie jej tvrdenia v odvolaní, potom odvolací súd dospel
k záveru, že žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie o potrebe bezodkladne upraviť pomery medzi ňou
a žalovaným a s poukazom na II. výrok uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 10C/16/2024-186 zo
dňa 21. 10. 2024 nemožno jednoznačne ustáliť, že žalovaný výstavbou oplotenia svojho pozemku marínútený výkon tohto uznesenia. Rovnako tak nebolo možné ustáliť, že žalovaný vykonávaním stavebných
prác na novom oplotení svojho pozemku reálne zasahuje do výkonu vlastníckeho práva žalobkyne,
o čom táto nepredložila žiadne dôkazy a nepreukazuje to ani ňou predložená fotodokumentácia. Bez

ustálenia, že výstavbou nového oplotenia pozemku žalovaného dochádza k zásahu do vlastníckeho
práva žalobkyne, nemožno dospieť k záverom, že by žalovaný svojim konaním nastolil stav, ktorý by
odôvodňoval potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami tohto sporu.

35. Žalobkyňa výslovne v odvolaní poukázala na 40 ročnú (neformálnu, ústnu) akceptáciu hraníc

medzi pozemkami, ktorú svojim konaním narušil až žalovaný tým, že neoprávnene pri začatí výstavby
oplotenia medzi pozemkami vstúpil na pozemok žalobkyne. V súvislosti so spornosťou priebehu
hranice pozemkov, ktorá vyplynula tak z podaní žalobkyne ako i z vyjadrenia žalovaného zo dňa
09. 10. 2025, odvolací súd dáva do pozornosti sporových strán, že určenie priebehu hraníc medzi
dotknutými pozemkami je možné docieliť aj mimosúdnym spôsobom, a to formou odborného určenia
priebehu hraníc pozemkov odborne spôsobilou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá má spôsobilosť

vykonávať geodetické a kartografické činnosti. Odhliadnuc od vyššie uvedeného je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmať, či účinky nariadeného
neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného ako povinného neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah, teda či je zachovaný princíp proporcionality medzi žalobkyňou a žalovaným. Otázka
proporcionality pri nariaďovaní neodkladného opatrenia znamená, že súd musí starostlivo a individuálne

zvažovať, či navrhované neodkladné opatrenie je primerané vo vzťahu k predmetu porušeného práva
tak na strane žalobkyne ako aj žalovaného.

36. Čo sa týka námietky žalobkyne v odvolaní, že skutočným predmetom tohto sporu nie je vlastníctvo,
ale výkon exekučného titulu, resp. že žalovaný svojim konaním marí účel exekúcie (vedenej na

Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 54Ek/1430/2025), alebo že bez neodkladného opatrenia
hrozí, že právoplatné rozhodnutie sa stane nevykonateľným, odvolací súd uvádza, že účelom
exekúcie je nútený výkon právoplatných a vykonateľných rozhodnutí. Predmetom konania o nariadenie
neodkladného opatrenia nemôže byť výkon exekučného titulu (ako to uviedla žalobkyňa v odvolaní), t.
j. v danom prípade uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 10C/16/2024-186 zo dňa 21. 10. 2024, ktoré

nadobudlo vykonateľnosť dňa 30. 11. 2024 (čo vyplýva z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica
v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 54Ek/1430/2025 zo dňa 08. 07. 2025) a nariadenie alebo
nenariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia v tomto konaní nemá žiadny vplyv na existenciu
vykonateľnosti označeného exekučného titulu.

36.1 Obava, že exekúcia bude ohrozená, je však samostatným predpokladom nariadenia neodkladného
opatrenia, pričom je potrebné zdôrazniť, že ohrozenie exekúcie sa primárne vzťahuje na exekučný titul
vo veci samej. Existencia takéhoto exekučného titulu v čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia však nie je zákonnou podmienkou úspešnosti návrhu na jeho nariadenie
aj s poukazom na skutočnosť, že v prípade existencie exekučného titulu navrhovateľ neodkladného

opatrenia už väčšinou nie je odkázaný na ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, keďže
môže sám efektívne iniciovať exekučné konanie s využitím všetkých jeho zabezpečovacích a iných
prostriedkov. V danom prípade už exekučné konanie na základe exekučného titulu – uznesenia
Okresného súdu Nitra č. k. 10C/16/2024-186 zo dňa 21. 10. 2024 prebieha, čo žalobkyňa preukázala
predloženým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 54Ek/1430/2025 zo dňa 08. 07.

2025, ktorým exekučný súd zamietol návrh povinného (v tomto konaní v postavení žalovaného) na
zastavenie exekúcie. V štádiu prebiehajúceho exekučného konania neprichádza do úvahy nariadenie
neodkladného oparenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Už len z tohto dôvodu bolo
preto potrebné návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Odvolací súd je
toho názoru, že žalobkyňa v konaní ani nepreukázala dôvodnú obavu, že by konaním žalovaného

mohla byť exekúcia ohrozená. Súdny exekútor v prebiehajúcom exekučnom konaní má k dispozícii
viacero právnych prostriedkov, ako pristúpiť k nútenému výkonu právoplatného rozhodnutia súdu,
ktorý je exekučným titulom (ust. § 62 až § 192 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov – ďalej aj zákon č.
233/1995 Z. z.), pričom spôsob, akým k nútenému výkonu exekúcie súdny exekútor pristúpi, závisí

od povahy exekučného titulu. Naviac žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, ako žalovaný
výstavbou oplotenia (na základe súhlasného oznámenia obce D. zo dňa 05. 12. 2024) marí účel
exekúcie vykonávanej na základe exekučného titulu, ktorým je uznesenie Okresného súdu Nitra č.
k. 10C/16/2024-186 zo dňa 21. 10. 2024 a ktorým sa žalovaný zaviazal „zabezpečiť pevné a stálenapojenie pôvodného pletivového oplotenia na nové červené plechové oplotenie a odstrániť sivé plechy
z existujúceho pletivového oplotenia tak, ako je to zachytené na fotografiách nachádzajúcich sa na č.
l. 4 a 5 súdneho spisu, ktoré sú súčasťou rozhodnutia, a to do 30 dní od právoplatnosti uznesenia“.

S poukazom na vyššie uvedené odvolacie námietky žalobkyne (36. bod tohto uznesenia) je odvolací
súd toho názoru, že žalobkyňa sa procesne neprípustným spôsobom, mimo zákona č. 233/1995 Z. z.,
domáha ochrany nariadením neodkladného opatrenia napriek tomu, že súdny exekútor v zmysle vyššie
citovaného zákona disponuje vlastnými prostriedkami na vynútenie splnenia povinnosti nepeňažnej
povahy.

37. Po prejednaní podaného odvolania žalobkyne dospel odvolací súd k záveru, že pre nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia v danej veci neboli splnené zákonné podmienky. V zmysle
ust. § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je bezodkladná potreba
dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom táto potreba,
resp. obava musí byť v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená, t. j. musí

sa javiť ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Nariadenie neodkladného
opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa
tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu,
a ak sa právnym vzťahom medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným
spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Zároveň platí, že v konaní o

nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje neodkladné opatrenie, učiniť
príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti,
resp. neprípustnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho
dokazovania(ust.§328ods.2CSP).Súdmusímaťprirozhodovaníonariadeníneodkladnéhoopatrenia

na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu
sporu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol
znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení.

38. Pri skúmaní podmienok nariadenia neodkladného opatrenia je dôvodné skúmať potrebu

bezodkladnej úpravy pomerov. Ako je uvedené vyššie v rámci osobitných náležitostí návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia musí navrhovateľ neodkladného opatrenia opísať skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie
úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného
opatrenia. To znamená, že žalobkyňa mala hodnoverným spôsobom osvedčiť, že je tu ujma

bezprostredne hroziaca a táto naďalej trvá. Odvolací súd v tomto smere s poukazom na vyššie uvedenú
rozpornú argumentáciu žalobkyne a ňou predložené listinné dôkazy dospel k záveru, že žalobkyni
v dôsledku konania žalovaného nehrozí také bezprostredné nebezpečenstvo, ktoré by predstavovalo
vznik ujmy na jej strane, ktorej treba ihneď zabrániť. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že podmienkou
pre nariadenie neodkladného opatrenia je práve osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej

úpravy pomerov by právo niektorej zo strán bolo ohrozené. Vo veci je nesporné, že žalovaný na základe
súhlasného stanoviska obce Jacovce v oznámení zo dňa 05. 12. 2024 vybudoval, resp. buduje oplotenie
medzi pozemkami, s ktorým žalobkyňa nesúhlasí tvrdiac, že toto oplotenie žalovaný buduje takým
spôsobom, že zasahuje do jej vlastníckeho práva. Účelom neodkladného opatrenia má byť efektívna
ochrana žalobkyne, ktorá má zamedziť práve bezprostredne hroziacim zásahom do jej práv, avšak

zohľadňujúctotokritériumavychádzajúczokolnostítejtoveci,jej skutkovéhoaprávnehostavu,odvolací
súd nevzhliadol dôvodnosť žalobkyňou požadovaného neodkladného opatrenia. Odvolací súd, rovnako
ako súd prvej inštancie, nepovažoval za dôvodné upraviť pomery strán sporu tak, ako to navrhovala
žalobkyňa, a preto odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správne.

39. Záverom odvolací súd konštatuje, že účelom inštitútu neodkladného opatrenia je dočasná úprava
pomerov strán sporu tak, aby sa zabránilo vzniku vážnych škôd, hrozbám alebo, aby sa predišlo
zmareniu práva, ktoré je predmetom súdneho konania. Neodkladné opatrenie sa vydáva vtedy, keď
súd dospeje k záveru, že existuje neodkladná potreba konať a neodkladné opatrenie nariadiť. V

zmysle vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v tomto prípade nie sú splnené zákonné
predpoklady na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko žalobkyňa neosvedčila
potrebu a bezodkladnosť jeho nariadenia. Súd prvej inštancie preto postupoval správne a v súlade so
zákonom, keď návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením zamietol. Odvolaniežalobkyne proti tomuto uzneseniu odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správne.

40. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP s použitím ust.
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu, nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa ust. §
262 ods. 2 CSP.

41. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 druhá veta CSP a ust. § 3 ods.
10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov). Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)