Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200150
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200150.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D. XXX/
X, XXX XX E., právne zastúpená : AK Pekár, s.r.o., so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 47 233 940, proti žalovanému: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina,
IČO: 00321796, o žalobe opomenutého účastníka, takto

r o z h o d o l :

Správny súd u k l a d á povinnosť žalovanému doručiť žalobkyni do vlastných rúk Územné rozhodnutie

Mesta Žilina č. 1684/2021-160390/2021-SÚ-VI zo dňa 25.08.2021 v lehote 10 dní odo dňa doručenia
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa 16.05.2023 Krajskému súdu v Žiline, ako správnemu súdu,
domáhala uloženia povinnosti žalovanému doručiť žalobkyni do vlastných rúk Územné rozhodnutie
Mesta Žilina č.1684/2021-160390/2021-SÚ-VI zo dňa 25.08.2021 (ďalej aj ako „územné rozhodnutie“)

do troch dní od právoplatnosti uznesenia, eventuálne uloženia povinnosti žalovanému doručiť žalobkyni
formou verejnej vyhlášky územné rozhodnutie do 20 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalobkyňa si
zároveň uplatnila voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. V rámci žalobných bodov žalobkyňa uviedla, že územným rozhodnutím žalovaný rozhodol o
umiestnení stavby IBV – 4 rodinné domy, prístupová komunikácia + inžinierske siete SO 01 rodinný

dom č. 1, SO 02 rodinný dom č. 2, SO 03 rodinný dom č. 3, SO 04 rodinný dom č. 4, SO
05 komunikácia terénne úpravy, SO 06 rozšírenie verejného vodovodu, SO 07 rozšírenie verejnej
splaškovej kanalizácie, SO 08 dažďová kanalizácia, SO 09 rozvody NN, SO 10 rozšírenie verejného
osvetlenia Žilina, Bytčica (ďalej len „stavba“) na pozemku register „C“ parcela č. 1390/112, 1390/113,
1390/114, 1390/194, 1390/200, 1391/37, 1392, 1401/10, 1401/11, 1401/12, 1401/21, 1405/5, 1405/6,
1405/7, 1405/8, 1405/10, 1405/11, 1409/4, 1410/3, 1410/4, 1410/5, 1410/6, 1418/2, 1419, 1420/89,

1420/91, v katastrálnom území C.. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou
pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území C., obec a okres Žilina, ktorý je evidovaný na liste
vlastníctva č. XXXX ako parcela KN-E č. 271/2, o výmere 146 m2, druh pozemku: orná pôda.

3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný vydal územné rozhodnutie, ktorým rozhodol o umiestnení
stavby uvedenej vo výroku územného rozhodnutia okrem iných aj na pozemku registra „C“ parcely č.

1390/200, ktorá nie je evidovaná na liste vlastníctva. Na rovnakých súradniciach ako predmetná parcela
sa nachádzajú parcely KN-E č. 270/9, č. 271/2, 272/2, 273/4, ktoré sú evidované na listoch vlastníctva.
Na uvedených parcelách registra „E“ bude vzhľadom na územné rozhodnutie prebiehať výstavba vyššie
uvedených stavebných projektov, hoci tieto parcely nie sú výrokom územného rozhodnutia určené ako
stavebné pozemky. Vzhľadom na to, že na menovaných parcelách KN-E bude de facto prebiehať
výstavba, mali byť účastníkmi konania aj vlastníci parcielKN-E č. 270/9, č. 271/2, 272/2, 273/4, keďže ich

vlastnícke právo k pozemkom je územným rozhodnutím priamo dotknuté (§ 34 ods. 2 zákona č. 50/1976Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný
zákon“).

4. Žalobkyňa namietala, že s ňou v priebehu územného konania nebolo konané ako s účastníčkou
konania, čo je zrejmé z toho, že správny orgán nevyžadoval od navrhovateľa (stavebníka) súhlas
žalobkyne s umiestnením stavby na jej pozemku v zmysle § 38 stavebného zákona. Žalobkyni zároveň
ani nebolo doručené územné rozhodnutie.

5. Ustanovenie § 42 ods. 2 stavebného zákona síce oprávňuje stavebný úrad oznámiť územné
rozhodnutie účastníkom konania týkajúce sa líniovej stavby verejnou vyhláškou, avšak predmetom
územného konania bol aj návrh umiestnenia štyroch samostatných rodinných domov, ktoré nie sú
líniovou stavbou, preto mal správny orgán postupovať podľa § 42 ods. 1 stavebného zákona a
doručovať písomné vyhotovenie rozhodnutia jednotlivým účastníkom konania. Z územného rozhodnutia
tiež nevyplýva ani to, že by bol v konaní veľký počet účastníkov konania, alebo že by predmetom konania

boloumiestneniezvlášťrozsiahlejstavby.Vzhľadomnauvedenéžalobkyňažiada,abysprávnysúduložil
žalovanému povinnosť žalobkyni do vlastných rúk doručiť územné rozhodnutie žalovaného eventuálne,
akbysprávnysúdprijalprávnynázor,žežalobkyňajeopomenutouúčastníčkoupredmetnéhoúzemného
konania, avšak žalovaný nebol povinný doručovať územné rozhodnutie žalobkyni do vlastných rúk,
žalobkyňa navrhla, aby za účelom zachovania jej práva na podanie riadneho opravného prostriedku proti

územnému rozhodnutiu správny súd uložil uznesením povinnosť žalovanému doručiť žalobkyni formou
verejnej vyhlášky územné rozhodnutie do 20 dní od právoplatnosti uznesenia.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobkyne uviedol, že stavebný úrad vydal územné rozhodnutie na
umiestnenie stavby pre navrhovateľov: F. A. G., H. F. G., F. I. B., H. J. B., ktorých zastupuje spoločnosť

ALORA STORE, s.r.o., so sídlom Škultétyho 2869/30 , 010 01 Žilina. Žalovaný ďalej uviedol, že pozemok
registra „C“ parcela č. 1390/200, katastrálne územie C., nemá založený list vlastníctva, dotknutý
pozemok je tvorený pozemkami registra „E“, navrhovaná stavba sa bude dotýkať výlučne pozemku
registra „E“ parcely č. 270/9, katastrálne územie C., ku ktorému bol doložený súhlas spoluvlastníka
pozemku. Navrhovanou stavbou nebude dotknutý pozemok registra „E“, parcela č. 271/2, katastrálne

územie C.. Vydané územné rozhodnutie bolo doručované v zmysle § 42 ods. 2 stavebného zákona
v nadväznosti na ustanovenie § 26 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej ako
„Správny poriadok“) verejnou vyhláškou, nakoľko ide o stavbu s veľkým počtom účastníkov konania. Pri
posudzovaní návrhu na vydanie územného rozhodnutia stavebný úrad stavebné objekty neposudzuje
jednotlivo, ale ako celok. K územnému konaniu neboli námietky a pripomienky uplatnené na tamojšom

stavebnom úrade. Stavebný úrad neobdržal v zákonom stanovenej lehote námietky účastníkov v
spomínanom konaní a žiaden z účastníkov správnych konaní nepodal voči vydanému územnému
rozhodnutiu odvolanie.

7. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa žalobkyňa nevyjadrila, hoci jej správny súd na zaujatie

procesného stanoviska a realizáciu jej procesných práv vytvoril procesný priestor, keď bolo vyjadrenie
žalovaného k správnej žalobe doručené právnemu zástupcovi žalobkyne na vyjadrenie dňa 19.09.2023.

8. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach,

v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne z Krajského súdu v Banskej
Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
Vzhľadom na uvedené bola vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Žiline pod spisovou značkou
30S/39/2023 vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) pod spisovou
značkou ZA-30S/39/2023.

9. O správnej žalobe žalobkyne rozhodol správny súd uznesením sp. zn. ZA-30S/39/2023-59 zo dňa
23.01.2024 a výrokom I. žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. e), v nadväznosti na § 179 ods. 7,
v spojení s § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „SSP“) a výrokom II. rozhodol o nároku na náhradu trov konania a žalovanému

náhradu trov konania nepriznal.

10. V rámci odôvodnenia uznesenia správny súd s poukazom na judikatórne závery obsiahnuté
príkladmo v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 351/2016-49 z 13. septembra 2016(bod 40 odôvodnenia), ktoré sú zhodné so závermi doktríny (Veľký komentár k SSP, § 179), ku ktorým
táto dospela aj s poukazom na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp/19/2011
z 30. marca 2012, konštatoval, že dospel k záveru, že samotná skutočnosť, že územné rozhodnutie,

ktoré je meritórnym rozhodnutím vydaným v predmetnom administratívnom konaní, bolo oznamované
verejnou vyhláškou, vylučuje, aby mala žalobkyňa postavenie opomenutého účastníka. Podľa záverov
vyšších súdnych autorít, na ktoré poukázal správny súd na podporu prijatého záveru v odôvodnení
svojhorozhodnutia,vzmyslektorýchmôžeosoba,ktorámázato,žebolaopomenutávadministratívnom
konaní, namietať porušenie svojich procesných práv v inštančnom administratívnom postupe (keď

je tento prípustný, čo v prejednávanej veci je), alebo správnou žalobou, vzhľadom na uvedené v
prejednávanej veci žalobkyňa nespĺňa už prvú z dvoch kumulatívnych zákonných podmienok vyhovenia
správnej žalobe, a to, že má postavenie opomenutého účastníka. Správny súd uviedol, že z dôvodu,
že územné rozhodnutie bolo doručované podľa § 26 Správneho poriadku verejnou vyhláškou (na
úradnej tabuli a webovom sídle žalovaného po dobu 15 dní), žalobkyni nepatrí postavenie opomenutého
účastníka, absentuje u nej aktívna žalobná legitimácia podľa § 179 ods. 1 SSP, a preto bola správna

žaloba opomenutého účastníka podaná zjavne neoprávnenou osobou v zmysle § 98 ods. 1 písm. e)
SSP, čo malo za následok nutnosť správnu žalobu žalobkyne odmietnuť.

11. Proti uzneseniu správneho súdu podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd (ďalej aj ako „kasačný súd“) uznesením sp. zn.

1Svk/12/2024 zo dňa 26.06.2025 a uznesenie správneho súdu z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci zrušil podľa § 462 ods. 1 SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podstatné skutkové zistenia a právne posúdenie veci správnym súdom po vrátení veci na opätovné
rozhodnutie kasačným súdom

12. Správny súd, pri opätovnom preskúmaní dôvodnosti správnej žaloby žalobkyne, viazaný vysloveným
právnym názorom kasačného súdu podľa § 469 SSP, na základe žalobných bodov obsiahnutých
v správnej žalobe žalobkyne, na základe vyjadrenia žalovaného a po oboznámení sa s obsahom
administratívneho spisu, pristúpil podľa § 179 SSP k rozhodovaniu o správnej žalobe žalobkyne ako

opomenutému účastníka.

13. Správny súd z pripojeného administratívneho spisu zistil nasledovné pre rozhodnutie právne
významné skutočnosti:

14. Dňa 01.12.2020 sa u žalovaného začalo na základe návrhu stavebníkov H. J. B., F. I. B., H. F. G.
a F. A. G., zastúpených spoločnosťou ALORA STORE, s.r.o., územné konanie o vydanie územného
rozhodnutia na umiestnenie stavby. Predmetný návrh stavebníkov bol doplnený podaniami zo dňa
08.03.2021, 05.05.2021 a 31.05.2021. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že stavebný úrad posúdil
návrh na umiestnenie stavby podľa § 37 stavebného zákona a zistil, že umiestnením stavby nebude

nad mieru prípustnú zákonom narušené životné prostredie, dopravné podmienky, podmienky ochrany
prírody,ochranyzdravia,bezpečnostiapodobne.Stavebnýúradvúzemnomkonanízosúladilstanoviská
dotknutých orgánov a rozhodol o námietkach a pripomienkach účastníkov konania. Umiestnenie
stavby je v súlade s funkčným využitím územia podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie
Mesta Žilina. Stavebný úrad zaistil vzájomný súlad predložených stanovísk dotknutých orgánov a

organizácií vyžadovaných osobitnými predpismi, zabezpečil plnenie požiadaviek vlastníkov a správcov
sietí technického vybavenia na napojenie a tieto stanoviská a požiadavky zahrnul do podmienok tohto
rozhodnutia.

15. Z návrhu na vydanie územného rozhodnutia vyplýva, že stavba sa má dotýkať parciel katastra

nehnuteľností registra „C“, medzi ktorými je uvedená aj parcela č. 1390/200 (E 270/9), pričom list
vlastníctva vo vzťahu k parcele evidovanej v katastri nehnuteľností v registri „C“ č. 1390/200, druh
pozemku: orná pôda, nie je založený. Súčasťou návrhu na vydanie územného rozhodnutia je aj súhlas
K. L. s umiestnením stavby na parcele registra „E“ č. 270/9, druh pozemku: orná pôda o výmere 81 m2,
evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území C., mesto Žilina, ktorého je podielovým

spoluvlastníkom s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 2/9, pričom ďalšími podielovými spoluvlastníkmi
sú stavebníci H. F. G. a F. A. G. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 4/9 a F. I. B. a H. J. B. s veľkosťou
spoluvlastníckeho podielu 1/3.16. Žalovaný ako stavebný úrad Oznámením č. 1684/2021-150980/2021-SÚ-VI zo dňa 25.06.2021
(ďalejajako„oznámenie“)oznámilzačatieúzemnéhokonania,ktoréhopredmetomjevydanieúzemného
rozhodnutia o umiestnení stavby. Žalovaný v oznámení uviedol, že z dôvodu, že pre dané územie je

spracovaná a schválená územnoplánovacia dokumentácia, upúšťa stavebný úrad podľa § 36 ods.
2 stavebného zákona od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania v predmetnej veci. Zároveň
uviedol, že účastníci územného konania môžu svoje námietky a pripomienky uplatniť na príslušnom
správnom orgáne do 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, na neskôr podané námietky
sa nebude prihliadať. V zmysle § 36 ods. 3 stavebného zákona dotknuté orgány oznámia svoje

stanoviská v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje pripomienky a námietky účastníci územného
konania. Účastníci konania boli zo strany stavebného úradu poučení o tom, že môžu nahliadať do
podkladov rozhodnutia na Mestskom úrade Žilina. Účastníci územného konania sa môžu pred vydaním
rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladom, prípadne navrhnúť ich doplnenie. V závere oznámenia je
uvedené, že tento dokument sa doručuje verejnou vyhláškou v zmysle § 36 ods. 4 stavebného zákona
v nadväznosti na § 26 ods. 1 Správneho poriadku a v zmysle § 26 ods. 2 Správneho poriadku sa vyvesí

na dobu 15 dní na úradnej tabuli Mesta Žilina a internetovej stránke správneho orgánu (www.zilina.sk).
Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Zároveň zo záveru predmetného oznámenia vyplýva,
že sa doručuje verejnou vyhláškou z dôvodu veľkého počtu účastníkov konania. Z úradnej pečiatky na
oznámení vyplýva, že toto bolo vyvesené od 08.07.2021 do 23.07.2021.

17. Následne bolo dňa 25.08.2021 zo strany žalovaného ako stavebného úradu vydané územné
rozhodnutie, ktorým rozhodol o umiestnení stavby na základe návrhu stavebníkov zo dňa 01.12.2020,
doplneného podaniami zo dňa 08.03.2021, 05.05.2021 a 31.05.2021. V závere územného rozhodnutia
je uvedené, že tento dokument sa doručuje verejnou vyhláškou v zmysle § 36 ods. 4 stavebného
zákona (pozn. správneho súdu – správne mal byť vzhľadom na štádium konania uvedený odkaz už

na ustanovenie § 42 ods. 2 stavebného zákona) v nadväznosti na § 26 ods. 1 Správneho poriadku a
v zmysle § 26 ods. 2 Správneho poriadku sa vyvesí na dobu 15 dní na úradnej tabuli Mesta Žilina a
internetovej stránke správneho orgánu (www.zilina.sk). Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.
Zároveň zo záveru predmetného oznámenia vyplýva, že sa doručuje verejnou vyhláškou z dôvodu
veľkého počtu účastníkov konania. Z úradnej pečiatky na územnom rozhodnutí vyplýva, že toto bolo

vyvesené od 06.09.2021 do 21.09.2021.

18. Na jednom z písomných vyhotovení územného rozhodnutia je uvedená jeho právoplatnosť dňa
08.09.2021 a vykonateľnosť dňa 09.09.2021. Z podania prokurátorky Okresnej prokuratúry Žilina
doručeného žalovanému dňa 21.08.2023 vyplýva, že signalizovala nesprávne vyznačenie dátumu

právoplatnosti rozhodnutia na deň 08.09.2021, nakoľko rozhodnutie bolo doručované formou verejnej
vyhlášky a dňom doručenia bol 15. deň vyvesenia rozhodnutia, preto lehota na podanie opravného
prostriedku uplynula dňa 06.10.2021. V súvislosti s tým žalovaný dňa 30.08.2023 predmetné územné
rozhodnutie zo dňa 25.08.2021 opravil zjavnú nesprávnosť podľa § 117 stavebného zákona, pričom
uviedol, že územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.10.2021 (pôvodne nesprávne

vyznačené dňa 08.09.2021).

19. Správny súd vec posudzoval a rozhodoval podľa nasledovných ustanovení:

20. Podľa § 179 ods. 1 SSP; Ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom
administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť
tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako
tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný
doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

21. Podľa § 179 ods. 2 a 3 SSP; Ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie
alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť
pokutu. Doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona
odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o

riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy
jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý
účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovenýchosobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať
a rozhodnúť.

22. Podľa§179ods.4SSP; Poprávoplatnostiuzneseniapodľaodseku1správnysúdkonaniezastaví.
Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do
podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky.

23. Podľa § 34 ods. 1, 2 a 3 stavebného zákona; Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec,

ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z
osobitného predpisu. V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere
a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke
alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov
môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Účastníkmi územného konania nie sú nájomcovia bytov a
nebytových priestorov.

24. Podľa § 39 ods. 1 stavebného zákona; V územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie
na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä
súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a
iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a

urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení
stavbysivodôvodnenýchprípadochstavebnýúradmôževyhradiťpredloženiepodrobnejšíchpodkladov,
projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa
musia zahrnúť do stavebného povolenia.

25. Podľa § 42 ods. 1 a 2 stavebného zákona; Územné rozhodnutie sa účastníkom oznamuje doručením
písomného vyhotovenia. Verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie o umiestnení líniovej
stavby a v odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom
účastníkov konania, ako aj rozhodnutie o využití územia a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho
územia. Doručenie sa uskutoční vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste

obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.

26. Podľa § 26 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku; Doručenie verejnou vyhláškou použije správny
orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje
osobitný zákon. Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na

úradnejtabulisprávnehoorgánu.Poslednýdeňtejtolehotyjedňomdoručenia.Správnyorgánzverejňuje
písomnosť súčasne na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené a ak je to vhodné aj iným spôsobom
v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu
na mieste, ktorého sa konanie týka.

27. Správna žaloba opomenutých účastníkov predstavuje osobitný poddruh všeobecnej správnej
žaloby. Účelom správnej žaloby opomenutého účastníka je zabezpečenie ochrany subjektívnych práv
u tej osoby, ktorej prináležalo postavenie účastníka administratívneho konania a orgán verejnej správy
s ňou nekonal v tom rozsahu, že jej nedoručil ním vydané meritórne, resp. konečné rozhodnutie alebo
opatrenie. Správna žaloba opomenutého účastníka preto nesmeruje k zrušeniu rozhodnutia alebo

opatrenia žalovaného, ale k zabezpečeniu jeho riadneho doručenia žalobcovi, ktorý sa následne bude
môcť domáhať ochrany svojich subjektívnych práv v inštančnom postupe v rámci administratívneho
konania, alebo v správnom súdnom prieskume. Aktívnu legitimáciu na jej podanie má len fyzická
alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že jej nebolo doručené rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej
správy, pričom mu náležalo postavenie účastníka tohto administratívneho konania, v ktorom bolo

rozhodnutie alebo opatrenie vydané. Správny súd pri tejto správnej žalobe skúma ako právne relevantné
dve skutočnosti, a to : a) či žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka administratívneho
konania, b) či od vydania napadnutého rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky. Pre aktívnu legitimáciu
musí konkrétny subjekt kumulatívne spĺňať tri podmienky: a) ide o účastníka administratívneho
konania, b) orgán verejnej správy s ním nekonal ako s účastníkom administratívneho konania, c)

v administratívnom konaní orgán verejnej správy už vydal meritórne alebo konečné rozhodnutie.
Účastníci administratívneho konania sú predovšetkým charakterizovaní dotknutím na ich právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach vyplývajúcich z právnych predpisov, ďalej výslovným
pomenovaním v zákone alebo uvedením ich právneho postavenia. Pod nekonaním sa rozumie postuporgánu verejnej správy, ktorý v rozpore s právnou úpravou neumožnil konkrétnemu subjektu uplatniť v
administratívnom konaní jeho práva ako účastníka konania a nedoručil mu rozhodnutie, hoci tak mal
urobiť. Zásadné je, že v rámci žaloby opomenutých účastníkov by sa nemali odstraňovať formálne

vady pri doručovaní, ak opomenutým účastníkom bolo v konečnom dôsledku rozhodnutie doručené
(napríklad verejnou vyhláškou, avšak za splnenia zákonných podmienok). Ďalšou obligatórnou
podmienkou pre postup správneho súdu podľa § 179 ods. 1 SSP je neuplynutie trojročnej prekluzívnej
lehoty počítanej od vydania napadnutého rozhodnutia. Uvedená zákonná podmienka chráni právnu
istotu spojenú s vydaním rozhodnutia, pri ktorých by v dôsledku chybného doručovania mohla byť

následne spochybnená ich právoplatnosť, resp. právne účinky, či už v dôsledku možného nastúpenia
inštančného administratívneho postupu alebo súdneho prieskumu. Ak by správny súd zistil, že od
vydania napadnutého rozhodnutia už uplynuli tri roky, nemusí súčasne preskúmavať aj to, či žalobcom
malopatriťvadministratívnomkonanípostavenieúčastníkovkonania,pretožetotozisťovaniebyvtakom
prípade bolo len akademického charakteru bez reálnej možnosti zlepšenia postavenia žalobcov (viď
napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/14/2011 zo dňa 17.8.2011 a sp. zn. 5Sžp/3/2012

zo dňa 29.2.2012). Ak sú tieto dve kumulatívne podmienky v danej veci naplnené, správny súd vyhovie
správnej žalobe opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1 SSP, v opačnom prípade tejto žalobe
nevyhovie a vo veci ďalej koná § 179 ods. 7 SSP.

28. Správny súd, v nadväznosti na vyššie uvedené právne stanoviská, sa preto v prvom rade zaoberal

splnením kumulatívne vyžadovanej podmienky konania o žalobe opomenutého účastníka vyžadujúcej
včasnosť podania tohto typu osobitnej správnej žaloby. Správny súd v predmetnej veci dospel k
záveru, že v čase podania správnej žaloby neuplynula trojročná prekluzívna lehota počítaná od vydania
územného rozhodnutia, ktorého doručenia sa žalobkyňa v správnom konaní domáha. Napadnuté
územné rozhodnutie žalovaného č. 1684/2021-160390/2021-SÚ-VI bolo vydané dňa 25.08.2021,

správna žaloba žalobkyne bola doručená elektronicky autorizovaná kvalifikovaným elektronickým
podpisom prostredníctvom portálu eŽaloby Krajskému súdu v Žiline dňa 16.05.2023.

29. Konštatovaním naplnenia včasnosti podania správnej žaloby opomenutého účastníka sa správny
súd následne zameral na preverenie aj druhej z kumulatívne požadovaných zákonných podmienok

vyžadovaných pre kladné vyhodnotenie dôvodnosti správnej žaloby opomenutého účastníka podľa §
179 ods. 1 SSP, a to, či žalobkyni patrí postavenie opomenutého účastníka administratívneho konania.

30. Pri riešení otázky, či je naplnená aj druhá zákonná podmienka ohľadom statusu žalobkyne, ako
účastníčky územného konania, bolo potrebné vychádzať zo žalobných bodov správnej žaloby, v ktorej

žalobkyňa uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou pozemku nachádzajúceho sa v k.ú. C., okres E.,
obec E., ktorý je evidovaný na LV č. XXXX ako parcela EKN 271/2, o výmere 146 m2, druh pozemku:
orná pôda. Tvrdenú skutočnosť aj listinne preukázala, keď spolu so žalobou súdu predložila ako listinný
dôkazČiastočnývýpiszLVč.XXXX,zktoréhoobsahuvyplýva,žežalobkyňajeevidovanáakopodielový
spoluvlastník v spoluvlastníckom podiele 1/12 pod poradovým číslom 42 k nehnuteľnostiam zapísaných

ako parcely registra „E“, parcelné číslo 271/2, výmera 146 m2, druh pozemku orná pôda, s titulom
nadobudnutia darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 09.01.2015 pod č. V10288/14 - 16/15.

31.Zadministratívnehospisusprávnysúdzistil,žeúzemnýmrozhodnutímbolorozhodnutéoumiestnení
stavby okrem iných aj na pozemku parcely registra KN-C č. 1390/200, ktorá pozostáva v mape určeného

operátu v registri „E“ z nasledovných parciel: parcela KN-E č. 270/9 evidovaná na liste vlastníctva č.
XXXX, parcela KN-E č. 271/2 evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX (ktorej podielovou spoluvlastníčkou
je žalobkyňa s veľkosťou spoluvlastníckych podielov 1/12, 3/400 a 3/1600), parcela KN-E č. 272/2
evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX a parcela KN-E č. 273/4 evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX.

32. Skutočnosť, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že sa navrhovaná stavba bude
dotýkať výlučne pozemku KN-E č. 270/9, ku ktorému bol doložený súhlas spoluvlastníka pozemku
a navrhovanou stavbou nebude dotknutý pozemok KN-E č. 271/2, z výroku územného rozhodnutia
nevyplýva, pričom záväzný je výrok územného rozhodnutia. Keďže žalovaný uviedol do výroku
územného rozhodnutia v rámci vymedzenia pozemkov, na ktorých má byť stavba umiestňovaná aj

parcelu KN-C č. 1390/200, ku ktorej list vlastníctva nie je v katastri nehnuteľností založený, z toho
dôvodne vyplýva, že účastníkmi konania podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona sú všetci podieloví
spoluvlastníci parciel KN-E (č. 270/9, č. 271/2, č. 272/2, č. 273/4), ktoré tvoria parcelu registra KN-C
č. 1390/200.33. Z uvedeného potom vyplýva, že účastníčkou územného konania bola aj žalobkyňa, pričom
oznámenie o začatí územného konania, ako aj samotné územné rozhodnutie, jej bolo doručené rovnako

ako aj ostatným podielovým spoluvlastníkom pozemkov, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom
môžubyťrozhodnutímpriamodotknuté,verejnouvyhláškouvzmysle§36ods.4,§44ods.2stavebného
zákona v nadväznosti na § 26 ods. 1 Správneho poriadku z dôvodu veľkého počtu účastníkov konania.

34. Správny súd k posúdeniu množstva účastníkov administratívneho konania zároveň uvádza, že

nahliadnutím do listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX M. XXXX, na ktorých sú evidované parcely
KN-E (č. 270/9, č. 271/2, č. 272/2, č. 273/4), k. ú. C., bolo zistené, že sú vo vlastníctve značného počtu
podielových spoluvlastníkov, pričom samotná parcela KN-E č. 271/2, je okrem žalobkyne vo vlastníctve
ďalších 23 podielových spoluvlastníkov.

35. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z nálezu Ústavného

súdu SR sp. zn. II. ÚS 69/2011 zo dňa 18.10.2012, v ktorom sa zaoberal práve otázkou doručovania
rozhodnutia v stavebnom konaní verejnou vyhláškou a v ktorom uviedol: „ ... je však podľa názoru
Ústavného súdu nevyhnutné podotknúť, že doručovanie stavebného povolenia verejnou vyhláškou v
zmysle citovaných ustanovení stavebného zákona (má sa na mysli úprava § 61 ods. 4 Stavebného
zákona a § 69 ods. 1 Stavebného zákona v znení účinnom v čase doručovania sporného stavebného

povolenia - poznámka správneho súdu) je viazané na účastníctvo v stavebnom konaní, resp. na veľký
počet účastníkov stavebného konania. Účastníctvo v stavebnom konaní však nemá iba imaginárny
(iluzórny) význam, resp. pojem účastník v konaní nie je iba akási bianco (t.j. bezobsažná) veličina bez
konkrétneho obsahu, práve naopak, s účastníctvom v konaní (v danom prípade v stavebnom konaní)
je spätý celý rad práv a povinností, a to nielen hmotnoprávneho ale aj procesnoprávneho charakteru,

ktorých využívanie (v prípade práv) a plnenie (v prípade povinností) musí mať reálny základ a odraz v
samotnom konaní. Inými slovami, aby účastník konania (v danom prípade stavebného konania)
mohol jemu zákonom priznané práva a povinnosti aj realizovať, musí mať vedomosť, že má postavenie
účastníka konania, resp. že je s ním konané ako s účastníkom konania. Vzhľadom na reálny význam a
obsah pojmu účastník stavebného konania je tak bezpochyby dôvodná aj požiadavka jeho identifikácie

a až v prípade zistenia, že takýmto spôsobom identifikovaných účastníkov stavebného konania je
veľké množstvo, prichádza do úvahy aplikácia zákonného ustanovenia o doručovaní stavebného
povolenia vyhláškou.“ Práve s akcentom na zdôraznenie významu a obsahu práv a povinností
spojených s účastníctvom (v prejednávanom prípade v územnom konaní), pričom Ústavný súd
zdôraznil, že zabezpečenie možnosti výkonu práv a povinností z účastníctva vyplývajúcich, a to nielen

hmotnoprávneho, ale aj procesnoprávneho charakteru, musí mať reálny a nielen iluzórny rámec v
rámci administratívneho konania, potom správny súd vyhodnocoval dôvodnosť žaloby žalobkyne ako
účastníčky územného konania.

36. Z judikatórnych záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutých, napríklad v Náleze

Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 351/2016-49 z 13. septembra 2016 (bod 40 odôvodnenia),
ktoré sú zhodné so závermi doktríny (Veľký komentár k SSP, § 179), ku ktorým táto dospela aj s
poukazom na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp/19/2011 z 30. marca
2012, Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/5/2020 z 14.4.2022, a
taktiež z Uznesenia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/48/2022 zo dňa 27. 8.2024 vyplýva,

že v zákonnej definícii opomenutého účastníka je zrejmé, že postavenie opomenutého účastníka nepatrí
tej osobe, s ktorou síce orgán verejnej správy nekonal ako s účastníkom administratívneho konania,
hoci jej takéto postavenie inak patrilo, avšak vo veci vydané meritórne alebo konečné rozhodnutie,
respektíve opatrenie nebolo v zmysle osobitnej právnej úpravy doručované jednotlivo do vlastných rúk,
ale bolo oznamované verejnou vyhláškou. Porušenie svojich procesných práv môže totiž takáto osoba

namietať buď v inštančnom administratívnom postupe, ak je tento prípustný, alebo v rámci všeobecnej
správnej žaloby. Z konštantnej judikatúry vyšších súdnych autorít tak vyplýva záver, že postavenie
opomenutého účastníka si nemožno uplatňovať v tom prípade, ak orgán verejnej správy oznamoval
dotknuté rozhodnutie alebo opatrenie verejnou vyhláškou. Pri oznamovaní verejnou vyhláškou sa má
totiž za to, že došlo k doručeniu rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy všetkým účastníkom

konania. Z uvedeného pravidla je však nutné s ohľadom na hrozbu odňatia práva na prístup k súdu
(denegatio iustitiae), resp. porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie pripustiť výnimku v prípade, ak
žalobca relevantne spochybní zákonnosť oznámenia rozhodnutia alebo opatrenia verejnou vyhláškou.
Len také zverejnenie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy verejnou vyhláškou, ktorébolo vykonané zákonným spôsobom, nesie totiž so sebou účinok jeho riadneho oznámenia. Práve táto
podmienka je potom zásadná aj z hľadiska právneho posúdenia dôvodnosti správnej žaloby v tejto
veci, pretože vzhľadom na konkrétne okolnosti bola žalobkyňou relevantne spochybnená zákonnosť

oznámenia územného rozhodnutia žalovaného verejnou vyhláškou.

37. Oznamovanie územného rozhodnutia je upravené v § 42 stavebného zákona, pričom oznamovanie
verejnou vyhláškou je obsiahnuté v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia nasledovne: „Verejnou
vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby a v odôvodnených prípadoch aj

o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj rozhodnutie
o využití územia, ak sa týka rozsiahleho územia. Doručenie sa uskutoční vyvesením územného
rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.“ Z
citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že verejnou vyhláškou sa doručuje územné rozhodnutie v
odôvodnenýchprípadochajpristavbesveľkýmpočtomúčastníkovkonania.Vzhľadomnakonštatovanie
obsiahnuté v bode 34. odôvodnenia tohto uznesenia, bola správna úvaha žalovaného o naplnení

podmienky pre oznamovanie písomností vrátane územného rozhodnutia verejnou vyhláškou náležitá a
zákonná. Formálnoprávne by sa preto mohlo javiť, že žalovaný pri oznamovaní územného rozhodnutia
nepochybil. Každý správny úkon a správny akt však má aj svoj materiálny rozmer určovaný na poli
správneho práva princípom dobrej verejnej správy, ako i demokratického a právneho štátu. V tomto
kontexte však možno konštatovať, že oznámenie územného rozhodnutia verejnou vyhláškou bolo

vykonané tak, že materiálne znemožnilo účastníkom konania (aj žalobkyni, ako účastníčke územného
konania, majúcej vlastnícke právo k nehnuteľnosti, zabezpečujúcej jej účastníctvo v územnom konaní
podľa § 34 ods. 1, 2 stavebného zákona) sa riadne oboznámiť s územným rozhodnutím.

38. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na dva komplementárne previazané právne momenty.

Prvým je normatívne ustanovená povinnosť orgánu verejnej správy uviesť v územnom rozhodnutí
účastníka, resp. účastníkov konania vyplývajúca ako lex specialis zo znenia § 4 ods. 1 písm. a)
vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej
len „vykonávacia vyhláška“) a lex generalis z § 47 ods. 5 Správneho poriadku. Účastníci konania
sa pritom majú pri fyzických osobách označiť menom, priezviskom a adresou a pri právnických

osobách názvom a sídlom. Porušenie tejto formálnej povinnosti síce nemá za následok automaticky
nezákonnosť územného rozhodnutia, ak toto vymedzuje aspoň navrhovateľa, keďže tento nedostatok
možno sanovať neformálnou opravou v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku. Hoci správny poriadok a
ani vykonávacia vyhláška nepripúšťajú v tomto smere výnimku, je potrebné uviesť, že v administratívnej
praxi môže dôjsť ku situácií, keď počet účastníkov konania dosahuje také číslo, ktorého premietnutie

do obsahu rozhodnutia by bolo neúnosné. O takýto prípad by išlo najmä vtedy, ak by meritum procesu
prípravy a obsahu rozhodnutia spočívalo v identifikácií účastníkov konania. V takomto prípade je
potom namieste akceptovať aj iné hromadné označenie účastníkov konania, avšak vykonané takým
spôsobom, aby účastníci konania boli (pokiaľ možno) bez ďalšieho zistiteľní. V zastavaných oblastiach
je náležitým prostriedkom označenie adresy (ulice s orientačným číslom budovy), resp. uvedenie

súpisných čísiel stavieb alebo parcelných čísiel pozemkov. V prípade grafickej prílohy by tieto údaje mali
byť zistiteľné priamo z nej (porovnaj Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Sžk/41/2020 z 30.11.2022).

39. Špecifický je však dopad nedostatočnej identifikácie účastníkov konania vo vzťahu k druhému

právnemu momentu, ktorým je oznamovanie územného rozhodnutia verejnou vyhláškou. Vo
všeobecnosti by totiž malo platiť, že ak sa rozhodnutie orgánu verejnej správy oznamuje verejnou
vyhláškou, potom z obsahu rozhodnutia zverejneného týmto spôsobom musí byť zistiteľné, akej veci a
ktorých osôb sa dané rozhodnutie týka a to bez toho, aby prípadní účastníci konania boli nútení na tento
účel vykonávať také ďalšie šetrenie, ktoré nemožno od nich spravodlivo požadovať. Uvedené vzhľadom

na skutkovú a právnu variabilitu možných situácií bude závisieť od okolností konkrétneho prípadu, a aj
v prejednávanej veci možno skonštatovať, že označenie účastníkov konania (mimo navrhovateľov) tak,
ako to urobil žalovaný v územnom rozhodnutí, bolo jednoznačne nedostatočné. Táto nedostatočnosť
sa týkala neurčitého označenia účastníkov konania v územnom rozhodnutí. Z formulácie obsiahnutej v
závere územného rozhodnutia žalovaného je uvedené: „Doručí sa: Účastníci

1. Účastníkom konania, ktorých práva a právom chránené záujmy môžu byť touto stavbou dotknuté,
sa dokument doručuje verejnou vyhláškou - veľký počet účastníkov konania.“ Z takéhoto „označenia“
účastníkov konania nebolo vo vzťahu k výroku územného rozhodnutia, v ktorom je špecifikované
umiestnenie konkretizovaných stavieb na pozemku register „C“ parc. č. 1390/112, 1390/113, 1390/114,1390/194, 1390/200, 1391/37, 1392, 1401/10, 1401/11, 1401/12, 1401/21, k 1405/5, 1405/6, 1405/7,
1405/8, 1405/10, 1405/11, 1409/4, 1410/3, 1410/4, 1410/5, 1410/6, 1418/iné 2, 1419, 1420/89 a
1420/91 katastrálneho územia C. bez ďalšieho zrejmé, kto (konkrétne) je účastníkom konania, pričom

je potrebné poznamenať, že od žiadneho vlastníka pozemku nemožno spravodlivo požadovať, aby
poznal parcelné čísla susedným pozemkov. Je tak nutné konštatovať, že z takto neurčito vymedzeného
okruhu účastníkov a subjektov, vo vzťahu ku ktorým sa doručovalo územné rozhodnutie žalovaného
pri oznamovaní verejnou vyhláškou, bez ďalšieho nemohlo viesť k zisteniu, či sú alebo nie sú
konkrétne osoby účastníkmi územného konania, v ktorom bolo oznamované územné rozhodnutie

vydané. Vyžadovanie ďalšej aktivity na účel tohto zisťovania je mimo toho, čo možno rozumne spájať
s uplatnením zásady „Práva patria bdelým“ (vigilantibus iura scripta sunt). Od nikoho totiž nemožno
spravodlivo požadovať, aby nezákonný postup orgánu verejnej správy nahrádzal vlastnou aktivitou.

40. Správny súd zdôrazňuje, že označovanie účastníkov konania v rozhodnutí orgánu verejnej
správy je normatívnou podmienkou, ktorá nie je samoúčelná. Toto označenie vymedzuje jednak toho

účastníka konania, o ktorého práve alebo povinnosti bolo rozhodnuté, prípadne vymedzuje aj ostatných
účastníkov konania zväčša priamo dotknutých týmto rozhodnutím. Označovanie účastníkov konania
má však i ďalší význam pri oznamovaní rozhodnutia verejnou vyhláškou. Umožňuje totiž osobám
oboznamujúcimsanaúradnejtabulistaktozverejnenýmrozhodnutímzistiť,čisúúčastníkmipríslušného
administratívnehokonaniaačiimdanýmrozhodnutímbolovstúpenédoichprávapovinností,respektíve

či ich práva a právom chránené záujmy boli dotknuté, prípadne posúdiť mieru dotknutia ich subjektívnych
práv a následne zvážiť ochranu takto dotknutých práv v rámci inštančného postupu alebo v rámci
prípustných právnych prostriedkov správneho súdnictva. Keďže vymedzenie účastníkov konania v
územnom rozhodnutí bez ďalšieho vyššie uvedenú možnosť ochrany práv okrem iných dotknutých osôb
aj žalobkyne, nezabezpečilo, v dôsledku čoho dospel správny súd k záveru, že nedošlo k riadnemu

oznámeniu územného rozhodnutia verejnou vyhláškou.

41. V územnom rozhodnutí doručovanom verejnou vyhláškou bola (okrem iných) uvedená aj
parcela registra „C“ č. 1390/112, ktorá ale nie je evidovaná na liste vlastníctva, pričom na rovnakých
súradniciach ako predmetná parcela registra „C“ sa nachádzajú aj parcely EKN 270/9, EKN 271/2,

EKN 272/2, EKN XX, ktoré sú evidované na listoch vlastníctva. Na uvedených parcelách registra „E“
bude prebiehať výstavba vyššie uvedených stavebných objektov, avšak tieto parcely neboli výrokom
územného rozhodnutia dotknuté a určené ako stavebné parcely. Účastníkmi územného konania mali
byť aj vlastníci parciel EKN 270/9, EKN 271/2, EKN 272/2, EKN 273/4, keďže ich vlastnícke právo
k pozemkom územných rozhodnutím bolo dotknuté. Je teda zrejmé, že neboli dostatočne určito

vymedzení účastníci konania, následne bolo účastníkom konania znemožnené riadne sa oboznámiť
s obsahom rozhodnutia, v dôsledku čoho nemožno oznámenie územného rozhodnutia žalovaného
verejnou vyhláškou považovať za zákonné.

42. Správna žaloba žalobkyne, ako opomenutej účastníčky územného konania, v ktorom bolo

vydané predmetné územné rozhodnutie žalovaného, ktorého doručenia sa žalobkyňa ako opomenutá
účastníčka tohto územného konania správnou žalobou domáha, je tak dôvodná.

43. Správny súd preto vo výroku tohto uznesenia po tom, ako overil správnosť tvrdenia žalobkyne, že
jej náleží postavenie účastníčky konkrétneho územného konania, ktorej nebolo zákonným spôsobom

územné rozhodnutie doručené, pričom od vydania napadnutého rozhodnutia neuplynuli viac ako 3 roky,
v súlade s dikciou ustanovenia § 179 ods. 1 SSP uložil žalovanému povinnosť územné rozhodnutie
špecifikované vo výroku tohto uznesenia žalobkyni doručiť do vlastných rúk v lehote do 10 dní odo dňa
doručenia tohto uznesenia.

44. Správny súd súčasne poukazuje na ustanovenie § 179 ods. 3 SSP, podľa ktorého doručením tohto
uzneseniasazozákonaodkladajúúčinkynapadnutéhoúzemnéhorozhodnutia,atoaždoprávoplatnosti
rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom
verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý
účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených

osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať
a rozhodnúť.45. Podľa § 179 ods. 4 veta prvá SSP po právoplatnosti uznesenia podľa § 179 ods. 1 SSP správny súd
konanie zastaví. Podľa § 179 ods. 6 SSP ak proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy podľa § 179 ods.
1 SSP je prípustný riadny opravný prostriedok, môže opomenutý účastník podať novú správnu žalobu

proti rozhodnutiu o tomto opravnom prostriedku.

46. O náhrade trov konania správny súd v tomto uznesení nerozhodoval s poukazom na dikciu
ustanovenia § 179 ods. 4 SSP a z tejto úpravy vyplývajúceho následného procesného postupu
správneho súdu v tejto veci vzhľadom na vyhovenie žalobe tak, ako vyplýva z výroku tohto uznesenia.

47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 v spojení
s § 139 ods. 4 SSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 v spojení s §
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP, a § 439 ods.
2 a 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)

vlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiaoprávnenémusubjektu(§443ods.1SSP).Kasačnú
sťažnosťtrebapredložiťvpotrebnompočterovnopisovsprílohamitak,abysajedenrovnopissprílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami
(§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.