Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/197/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120207218
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7120207218.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu

JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: FS Trade s. r. o., sídlo:
Kuzmányho 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 580 163, zastúpeného advokátom:
JUDr. Matúš Lemeš, sídlo: Kuzmányho 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, sídlo: Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, o zaplatenie 2.800,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice I č. k. 32Cb/42/2020 – 188 zo dňa 26. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 32Cb/42/2020 - 188 zo dňa 26. mája 2023.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 32Cb/42/2020 – 188 zo dňa 26. mája
2023(ďalejaj„rozsudok“)rozhodoltak,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcoviistinuvovýške1.405,50
EUR, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. (výrok I.), v prevyšujúcej časti
žalobu zamieta (výrok II.) a stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva (výrok III).

2.Rozhodoltakožalobe,ktorousažalobcadomáhalodžalovanéhozaplateniažalovanejsumy2.800,00

eur s príslušenstvom.

3. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.06.2017 došlo k dopravnej nehode dvoch motorových vozidiel (ďalej
len „MV“), pri ktorej bola spôsobená škoda na oboch vozidlách. MV 1: ŠKODA Octavia, EČV: A., ktoré
viedol vodič B. B. a MV 2: Toyota Verso s EČV: A., ktoré viedol vodič C. A. a ktoré v čase dopravnej
nehody patrilo žalobcovi. K obom poškodeným MV boli v čase dopravnej nehody uzavreté Zmluvy o
povinnom zmluvnom poistení MV v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) u žalovaného ako poisťovateľa (k MV
1 poistná zmluva č. 6561630982 a k MV 2 poistná zmluva č. 6584045364). Dopravná nehoda bola
predmetom vyšetrovania na OR PZ Košice-okolie, okresný dopravný inšpektorát v Košiciach - okolie
pod ORPZ-KS-ODI2-236/2017-P. Políciou bol prvotne za obvineného určený vodič MV 2 (MV žalobcu).
Žalovaný na základe uplatneného nároku na náhradu škody poškodeným MV 1 plnil a v rámci poistnej
udalosti č. 9564501282 vlastníkovi MV 1 vyplatil sumu vo výške 1.474,23 EUR (krytie z poistnej zmluvy

uzavretej medzi žalovaným a žalobcom týkajúca sa MV 2). V priebehu vyšetrovania dopravnej nehody
bolo preukázané, že za vznik dopravnej nehody zodpovedá aj vodič MV 1, ktorému aj na základe
znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 18.02.2019, č.
234/2019/DOC bolo vznesené na ústnom pojednávaní vo veci priestupku zo dňa 05.04.2019 obvinenie.Z uvedeného žalobca vyvodil záver, že za vznik dopravnej nehody je zodpovedný v plnom rozsahu
vodič MV 1 a teda prevádzkou MV 1 došlo k poškodeniu MV 2 a žalobca má nárok od žalovaného
na náhradu škody v zmysle poistnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a vlastníkom MV 1. Žalobca

uviedol, že danou dopravnou nehodou mu bola na MV 2 spôsobená škoda vo výške 2.800,00 EUR.
Žalovaný mu peňažné plnenie neuhradil a preto mu vznikol nárok na úrok z meškania minimálne odo
dňa nasledujúcom po dni podania žaloby na súd.

4. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania, pretože

vychádzajúc z ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. a Občianskeho zákonníka má za to, že žalobca
nesporne má vedomosť o tom, kedy došlo k nehode - dňa 21.06.2017 a o nesprávnej technike vodiča
MV 1 mal žalobca vedomosť minimálne zo znaleckého posudku č. 3/2018 vypracovaného znalcom
Ing. L. Sarvašom v roku 2018 (mal možnosť sa dozvedieť, že za škodu zodpovedá aj vodič MV 1) a
teda tvrdenie žalobcu o tom, že sa danú skutočnosť dozvedel až na ústnom pojednávaní konanom dňa
05.04.2019 považuje za účelové tvrdenie. Poukázal aj na to, že žalobca už v čase dopravnej nehody

vedel určiť výšku škody, pretože už privolanému príslušníkovi PZ k nehode uviedol výšku škody, čo
vyplýva zo zápisu dňa 25.06.2017. Poukazujúc na vodičovi MV 1 vyplatenú sumu (uplatnený nárok
na náhradu škody) a ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 431) má za to, že pri strete motorových
vozidiel je potrebné určiť mieru spoluzavinenia škody a je potrebné vychádzať zo zhodnotenia všetkých
skutkových okolností daného stretu prevádzok s dôrazom na tie okolnosti, ktoré boli hlavnými príčinami

stretu. Mieru spoluzavinenia možno vyjadriť aj percentuálnym podielom. Poukázal na závery znaleckých
posudkov a vývoj šetrenia dopravnej nehody, z ktorej vyplýva, že prvotným dôvodom vzniku dopravnej
nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča MV 2, preto má za to, že žalobcovi nárok na náhradu
škody z uvedeného stretu MV neprináleží, resp. ak súd dospeje k inému záveru tak mu prináleží nárok
na náhradu škody maximálne v 10 % výške. Žalobca podľa neho výšku spôsobenej škody nepreukázal.

5. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku uviedol, že dátum ústneho prejednania priestupku
(05.04.2019) je dôležitý, pretože vodič MV 1 až vtedy uviedol, že prekročil povolenú rýchlosť a až na
základe danej výpovede vyšetrovací orgán nariadil vykonanie doplnenia znaleckého posudku ústavom
Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Žalobca sa nestotožňuje so závermi žalovaného

ohľadom miery zavinenia stretu prevádzok MV, pretože po zistení, že vodič MV 1 prekročil povolenú
rýchlosť, žalobca oslovil znalca, ktorý vykonával znalecký posudok pri šetrení priestupku, ktorý dospel
k záveru, že ak by každý z vodičov mal správnu techniku jazdy, tak by k stretu MV nedošlo, ale ak
pripustí verziu, že tu bola zvýšená rýchlosť MV 1 a teda nesprávna technika jazdy uvedeného MV, tak
vodičMV2(MVžalobca)nemoholnehodezabrániť,pretoženevedelpredvídaťuskutočňovaniemanévru

predchádzania jeho vozidla MV 1. Z uvedeného záveru a zo záverov znaleckého posudku č. 234/2019
a jeho doplnenia vykonaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline žalobca dospel
k záveru, že stret prevádzok MV spôsobil vodič MV 1 a nie žalobca, preto nie je nutné stanoviť podiel,
mieru zavinenia. Žalobcovi patrí 100 % nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla prevádzkou MV
1 (vinného z priestupku) z jeho povinného zmluvného poistenia. K preukázaniu výšky škody doložil

kalkuláciu nákladov potrebných pri oprave poškodenia MV 2 vypracovanú autorizovaným servisom, z
ktorej vyplýva cena za opravu a náhradné diely vo výške 3.507,84 EUR (2.923,20 EUR s 20 % DPH)
a faktúru vystavenú osobou, ktorá vykonávala opravu poškodeného MV a doklad o jej úhrade, resp.
doklad o tom, že danú skutočnosť eviduje žalobca v účtovníctve.

6. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že sa primárne zaoberal námietkou
premlčania vznesenou žalovaným. K uvedenému vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými
dôkazmi predloženými žalobcom z priestupkového konania a tiež aj oboznámením sa s priestupkovým
spisom vedeným OR PZ Košice - okolie pod č. spisu: ORPZ-KS-ODI2-236/2017-P týkajúcim sa
šetrenia dopravnej nehody zo dňa 21.6.2017 spôsobenej stretom MV 1 a MV 2. Podotkol, že v zmysle

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) nevykonával dokazovanie
ku skutočnostiam, ktoré strany sporu nepopreli a teda súd ich považuje za nesporné. Za nesporné
považoval súd skutočnosť týkajúcu sa dátumu vzniku poškodenia MV 2 náhodnou udalosťou, dopravnou
nehodou zo dňa 21.06.2017; existenciu zmluvného vzťahu medzi žalovaným a vlastníkom MV 1 z
poistnej zmluvy v čase dopravnej nehody; uplatnenie si nároku na náhradu škody žalobcom voči

žalovanému podaním žaloby na súde elektronicky dňa 21.06.2020.

6.1. Zo spisu vedeného OR PZ Košice - okolie ohľadom šetrenia priestupku pod č. spisu: ORPZ-
KS-ODI2-236/2017-P (predtým pod č. spisu: ORPZ-KS-ODI1-42/2017-P) súd zistil, že zo spáchaniapriestupku bol pôvodne obvinený vodič MV 2, ktorý uviedol, že zavinenie dopravnej nehody popiera.
Ďalej súd zistil, že v rámci šetrenia priestupku, bolo vypracovaných viacero znaleckých posudkov: A
- posudok č. 45/2017 vypracovaný znalcom Ing. Zoltánom Berešom so záverom, že stret motorových

vozidiel bol viac-menej zapríčinený nesprávnou technikou jazdy vodiča MV 2; zo závermi znaleckého
posudku sa strana žalobcu v rámci šetrenia priestupku oboznámila dňa 16.11.2017 (právny zástupca
odfotil znalecký posudok); A1) - dodatok k posudku č. 45/2017, s ktorým sa strana žalobcu oboznámila
dňa 13.02.2018; B - posudok č. 3/2018 vypracovaný znalcom Ing. Ladislavom Sarvašom, ktorý do
konania, šetrenia priestupku doložil obvinený z priestupku (strana žalobcu, vodič MV 2), z ktorého

vyplýva záver, že bezprostrednou príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bola nesprávna
reakcia vodiča MV 1 na aktuálnu dopravnú situáciu v cestnej premávke, techniku jazdy a správanie
neprispôsobil existujúcej dopravnej situácii; C - posudok č. 23/2019 vypracovaný Ústavom súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline so závermi tak ako ich súd uviedol v odseku 8.; so závermi
uvedeného znaleckého posudku sa strana žalobcu oboznámila dňa 05.04.2019 na ústnom prejednaní
tak ako to vyplýva zo zápisnice uvedenej v odseku 8; C1) - doplnenie č. 1 k posudku č. 23/2019, s

ktorým sa strana žalobcu oboznámila dňa 11.06.2019. Súd následne zistil, že OR PZ Košice-okolie
dňa 24.06.2019 zastavilo konanie o priestupku, z ktorého spáchania bol obvinený vodič MV 2 (strana
žalobcu) a aj vodič MV 1 a ktorí boli uznaní vinní zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky v zmysle ust. § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch z dôvodu,
že prešla lehota dvoch rokov od spáchania skutku a teda zodpovednosť za priestupok zanikla (§ 20 v

spojení s § 76 ods. 1 písm. f.) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch). Z uvedeného rozhodnutia súd
zistil konštatovanie, že k dopravnej nehode došlo dňa 21.6.2017; stret MV 1 - Škoda Octavia s EČV: A. a
MV 2 - Toyota Verso s EČV: A.; odhadovaná škoda na MV 1 vo výške 1.000,00 EUR a na MV 2 vo výške
2.000,00 EUR; požitie alkoholických nápojov u vodičov MV zistené nebolo. So zastavením konania o
priestupku bola strana žalobcu upovedomená dňa 28.06.2019.

7. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 106, § 420 ods. 1, § 427
ods. 1, § 428, § 431, § 442 ods. 1 a 3, § 788 ods. 1, § 789 ods. 2, § 790,§ 799, § 822, § 823, § 825
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), § 1 ods.
1, § 4 ods. 1 a 2 písm. b), d) a ods. 4, § 11 ods. 6 až § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a § 153,

§ 186 ods. 2, § 187 ods. 1, § 188, § 191 ods. 1 CSP.

8. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uzavrel, že z nesporných skutočností a vykonaného
dokazovania k žalovaným vznesenej námietke premlčania má nepochybne preukázaný dátum
dopravnej nehody dvoch MV, pri ktorej došlo k poškodeniu motorových vozidiel a v zmysle citovaných

zákonných ustanovení k vzniku nároku na náhradu škody; dátum 21.6.2017. Súd mal nepochybne
preukázané, že obvineným zo spáchania priestupku bol prvotne iba vodič MV 2 (strana žalobcu) a
až na základe záverov znaleckého posudku ústavu sa žalobca dňa 05.04.2019 (zápisnica z ústneho
prejednania priestupku) dozvedel, že zo spáchania priestupku je obvinený aj vodič MV 1. Súd má za to,
že až v uvedený deň, dňa 5.4.2019 sa žalobca ako poškodený dozvedel o tom, kto za škodu spôsobenú

na jeho MV zodpovedá, preto uzavrel, že žalovaným vznesená námietka premlčania nie je dôvodná
a žaloba doručená súdu dňa 21.6.2020 bola podaná v lehotách uvedených v § 106 Občianskeho
zákonníka.

8.1. Následne súd vzhľadom na procesnú obranu žalovaného týkajúcu sa riadneho nepreukázania

výšky škody na poškodenom MV 2 a určenia podielu zavinenia žalobcu na dopravnej nehode, keďže
z priestupku boli obvinení vodiči oboch MV účastných dopravnej nehody, vykonal dokazovanie v tomto
smere oboznámením sa s listinnými dôkazmi doloženými oboma stranami sporu. Z listu žalovaného
adresovaného žalobcovi zo dňa 11.09.2017 a z výpovede žalovaného súd zistil, že žalovaný uhradil
vlastníkovi poškodeného MV 1 ním uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 1.474,23 EUR v

zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. z poistnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a žalobcom. Z kalkulácie
vypracovanej programom AUDATEX týkajúcej sa opravy poškodeného MV 2 autoservisom AUTOLUX
Košice, spol. s r.o. doloženej do konania žalobcom súd zistil, že cena opravy bola stanovená na sumu
3.507,84 EUR (2.923,20 EUR s 20% DPH); cena za 1Nh bola určená sumou 44,80 EUR a lakovacia
konštanta 130% s opravou v trvaní 145 ČJ pri použití náhradných dielov v cene vo výške 1.345,18 EUR.

Z vyhlásenia autoservisu, ktorý vypracoval kalkuláciu súd zistil, že v roku 2017 autoservis účtoval cenu
za Nh práce vo výške 39,00 EUR bez DPH pre poškodené motorové vozidlo zn. Toyota. Z kalkulácie
vypracovanej programom AUDATEX týkajúcej sa opravy poškodeného MV 2 doloženej do konania
žalovaným súd zistil, že žalovaný počítal s opravou poškodeného MV 2 vykonanou svojpomocne(pretože žalobca v žalobe neuviedol kto vykonal opravu) a cenu opravy vypočítal na sumu 1.848,16
EUR (1.540,13 EUR s 20% DPH); cena za 1Nh pri svojpomoci bola určená sumou 8,33 EUR a lakovacia
konštanta 100% s opravou v trvaní 97 ČJ pri použití náhradných dielov s optimalizáciou v cene vo výške

939,40 EUR (použitie nových originálnych aj alternatívnych náhradných dielov). Žalobca do konania
doložil listinné dôkazy (faktúra č. 17/10/08 a súpis vykonaných prác a použitých náhradných dielov;
výdavkový doklad žalobcu č. VD17-023, likvidačný list a výpis z účtu žalobcu) preukazujúce, že oprava
poškodeného MV bola vykonaná v autoservise mimo územia SR a cena za opravu bola vyúčtovaná
sumou vo výške 89.670,90 Ukrajinských hrivien, čo v čase vystavenia a úhrady faktúry č. 17/10/08 zo

dňa 13.10.2017 zodpovedalo 2.811,00 EUR. Z listinných dôkazov a vyšetrovacieho spisu súd zistil, že
odhadovaná škoda na MV účastných dopravnej nehody zo dňa 21.06.2017 bola vo výške cca 3.000,00
EUR; škoda na MV 2 bola odhadnutá na sumu 2.000,00 EUR.

8.2. Súd vykonaným dokazovaním mal nepochybne preukázané, že žalobca je poškodený z dopravnej
nehody zo dňa 21.06.2017, bola mu spôsobená škoda vo výške 2.811,00 EUR a k poškodeniu MV

2 žalobcu došlo pri strete prevádzky dvoch MV, a teda pri vyporiadaní nároku na náhradu škody
obaja prevádzkovatelia MV zodpovedajú za túto škodu podľa ich účasti na vzniknutej škode. Súd
mal preukázané, že pri prešetrení priestupku boli obaja vodiči MV obvinení z priestupku a tiež mal
preukázanú skutočnosť, že žalovaný vlastníkovi MV vyplatil jeho uplatnený nárok vo výške vyššej
ako bola odhadovaná škoda v deň vzniku poškodenia MV 1. Súd na základe rozhodnutia orgánu PZ

prešetrujúceho priestupok uzavrel, že miera zodpovednosti na dopravnej nehode vodiča MV 1 a vodiča
MV 2 je rovnaká v podiele 50 % každý vodič. Vzhľadom na žalobcom preukázanú výšku škody 2.811,00
EUR mal súd za to, že nárok žalobcu v časti uplatnenej istiny vo výške 1 z 2.811,00 EUR je dôvodný.
Žalobe preto čiastočne vyhovel a v prevyšujúcej časti ju zamietol.

8.3. V bode 20. a 25. odôvodnenia súd odôvodnil príslušenstvo uplatnenej pohľadávky. Uzavrel, že
žalobcov nárok na príslušenstvo pohľadávky nie je dôvodný.

8.4. Výrok o náhrade trov konania súd, citujúc § 255 CSP, odôvodnil tak, že nakoľko mali obe strany
sporu úspech približne v rovnakom rozsahu, súd im nepriznal nárok na náhradu trov konania.

9. Žalovaný doručil v zákonom stanovenej lehote súdu prvej inštancie odvolanie proti výroku I. rozsudku.
Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne
navrhol žalobu zamietnuť. V odvolaní uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h)
CSP. Svoje odvolanie odôvodnil spôsobom uvedeným v odsekoch 9.1 a 9.2.

9.1. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že nárok žalobcu
nie je premlčaný, pričom poukázal na znenie § 15 ods. 1 a 2 a § 106 ods. 1 OZ a ustálenú judikatúru
(R 29/1983, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/237/2007, rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/871/2002 a 25Cdo/723/2008), ako aj odbornú

literatúru (Feket, I.: Občiansky zákonník – Veľký komentár, zväzok (Všeobecná časť), 2 aktualizované
a rozšírené vydanie, Bratislava: Eurokódex, 2014, s. 663 a 664). Ďalej dodal, že k dopravnej nehode
došlo dňa 21.6.2017. K tomuto dodal, že o tom kto za škodu zodpovedá (aj vodič motorového vozidla D.
E.B.B.)samalmožnosťžalobcadozvedieťužzoznaleckéhoposudku č.3/2018znalcaIng.Ladislava
Sarvaša, nakoľko už v tomto znaleckom posudku, vypracovanom v roku 2018, znalec predpokladal

nesprávnu techniku jazdy vozidla Škoda Octavia. Preto podľa neho súd prvej inštancie pre určenie
začiatku plynutia premlčacej doby nesprávne vychádzal až zo záverov znaleckého posudku č. 23/2019
Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len „ZP č. 23/2019'). Pokiaľ súd prvej
inštancie konštatoval, že zo ZP č. 23/2019 vyplýva, že predchádzajúce znalecké posudky mali určité
nepresnosti, ktoré revidoval až posledný ZP, žalovaný zastáva názor, že uvedené nepresnosti nemuseli

mat' žiaden vplyv na vedomosť žalobcu o tom, že za škodu spoluzodpovedá aj vodič motorového vozidla
D. E. B. B.. Zo ZP č. 23/2019 vyplýva, že znaleckému ústavu bol pre účely vypracovania ZP
predložený spisový materiál ORPZ-KS-ODI2-236/2017-P v počte 165 strán. Znalecký ústav ďalej na
str. 5 ZP č. 23/2019 uviedol, že súčasťou predmetného spisového materiálu bol aj Znalecký posudok
z odboru doprava cestná č. 3/2018 znalca C. F. G. (ďalej len „ZP č. 3/2018"), v ktorom znalec uviedol,

že bezprostrednou príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bola nesprávna reakcia vodiča
motorového vozidla zn. Škoda Octavia na aktuálnu dopravnú situáciu v cestnej premávke, techniku
svojej jazdy a svoje správanie neprispôsobil existujúcej dopravnej situácii. Z ustálenej judikatúry pritom
vyplýva, že pre vymedzenie (spolu)zodpovedného subjektu nemusel mat' žalobca istotu v podobeprávoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, ale postačovala mu vedomosť o takých skutkových
okolnostiach, ktoré boli spôsobilé vyvodiť záver o možnej zodpovednosti konkrétnej osoby, pričom takúto
vedomosť mohol nadobudnúť už zo ZP č. 3/2018, ak ju nemal už aj skôr.

9.2. Žalovaný v konaní opakovane uvádzal, že nemal možnosť oboznámiť sa so spisom OR
PZ v Košiciach - okolí, Okresný dopravný inšpektorát, zn. ORPZ-KS-OD12-236/2017-P, ani so
skôr vypracovanými znaleckými posudkami, keďže nebol účastníkom priestupkového konania, avšak
vzhľadom na vznesenú námietku premlčania považoval za nevyhnutné sa s uvedenými listinnými

dôkazmi oboznámiť. Súd prvej inštancie napriek tomu zamietol vykonanie dokazovania pripojením
priestupkového spisu. Žalovaným navrhnutý dôkaz pritom bol potrebný na zistenie rozhodujúcich
skutočnosti, napr. pre zistenie tvrdení žalobcu v konaní ohľadne zodpovednosti za dopravnú nehodu,
resp. zistenie, či objednávateľom ZP č. 3/2018 bol žalobca, ktorá skutočnosť by podľa žalovaného
svedčila pre záver, že žalobca mal už v tom období dôvodné pochybnosti o svojej zodpovednosti za
škodovú udalosť. Ak totiž žalobca od počiatku tvrdil skutkové okolnosti, smerujúce k zodpovednosti

druhého účastníka za spôsobenie dopravnej nehody, potom je zrejmé, že tieto skutkové okolnosti boli
v zmysle ustálenej judikatúry postačujúce pre uplatnenie nároku voči druhému účastníkovi dopravnej
nehody. Napriek uvedenému zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.5.2023, z ktorého sa obe strany
sporu z dôvodu hospodárnosti ospravedlnili, vyplýva, že súd prvej inštancie napokon spis OR PZ
Košice - okolie, týkajúci sa dopravnej nehody, pripojil do tohto konania, avšak bez toho, aby umožnil

žalovanému sa s obsahom predmetného spisu oboznámiť. Žalovaný nemal žiadnu vedomosť o pripojení
spisu OR PZ Košice - okolie, ktorý súd prvej inštancie opakovane odmietol pripojiť, preto nakoľko
už žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal, sa z posledného pojednávania z dôvodu
hospodárnosti ospravedlnil. Uvedeným procesným postupom došlo podľa žalovaného k porušeniu jeho
práva na spravodlivý proces. Žalovaný sám nemal žiadnu možnosť si predmetný dôkazný prostriedok

zabezpečiť, pričom úplný a presný obsah spisu mu, na rozdiel od žalobcu, ktorý bol účastníkom konania
pred OR PZ Košice - okolie, doposiaľ nie je známy. Pokiaľ sa aj súd prvej inštancie oboznámil s obsahom
spisu OR PZ Košice - okolie, žalovaný zastáva názor, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
keď začiatok plynutia premlčacej doby odvodil výlučne od doručenia posledného vypracovaného ZP č.
23/2019 žalobcovi bez posúdenia ostatných relevantných skutočností pre zistenie, či žalobcovi mohli byt'

už skôr známe také skutkové okolnosti, z ktorých mohol vyvodiť záver o možnej zodpovednosti druhého
účastníka dopravnej nehody.

10. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny.
Súd prvej inštancie sa podľa neho už v napadanom rozsudku komplexne vysporiadal so všetkými

vznesenými námietkami žalovaného, ktoré sú obsiahnuté v podanom odvolaní. Žalovaný neprodukoval
v podanom odvolaní žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť zákonnosť napadaného
rozsudku. Nestotožňuje sa s tvrdením žalovaného, že súd žalovanému zamietol vykonanie dokazovania
pripojením priestupkového spisu. Žalobca nemá vedomosť o tom, žeby súd rozhodol o zamietnutí
tohoto návrhu. Napokon žalobca nemá ani vedomosť o tom, že by žalovaný podal návrh na pripojenie

priestupkového spisu.

11. Žalovaný v odvolacej replike poukázal na svoje podania, ktorými v konaní navrhol pripojenie
spisu. Súd stranám sporu neavizoval, že práve na pojednávaní dňa 26.5.2023 pripojí priestupkový
spis a žalovaný nemohol predpokladat', že dôkaz, ktorý od počiatku navrhoval, bude súd vykonávať

práve na poslednom pojednávaní za jeho neprítomnosti. Zúčastnil sa všetkých pojednávaní a pokiaľ
by mal vedomosť o pripojení priestupkového spisu, zúčastnil by sa aj pojednávania dňa 26.5.2023,
avšak žiadna taká skutočnosť, že sa bude tento dôkaz vykonávať, nevyplynul z priebehu konania súdu,
ani zo záverov pojednávania zo dňa 4.4.2023. Právo žalovaného vyjadriť sa k vykonanému dôkazu
bolo zmarené. V súvislosti s právom strany vyjadriť sa k dokazovaniu, ako aj samotnému procesu

dokazovania, poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 177/2014, sp. zn. 4 Obo
71 /2011 a Ústavného súdu SR, II ÚS 136/08.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo
podanévzákonnejlehote(vposlednýdeňzákonnejlehotydoručenée-mailom,vzákonnejlehotelistinne

doplnené podľa § 125 ods. 2 CSP), oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné. Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože
nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem.
Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.13. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. S ohľadom na nižšie
uvedené odvolací súd konštatuje, že tieto odvolacie dôvody naplnené nie sú a že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký

závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,

aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)

vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1
CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé

súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP predstavuje situáciu, keď súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ide o vadu procesu, keď

strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie
takýtodôkaznevykonal.Vyhodnoteniepotenciálnejrelevancienavrhovanéhodôkazu,akoajprípustnosti
jeho vykonania je však úlohou a doménou súdu.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť

o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ustanovení CSP o vykonávaní dokazovania.

19. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP: Tento dôvod je daný vtedy, ak súd
vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikujekonkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a
povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením
veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu

právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval
správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval(zpodriadeniaskutkovéhostavupodprávnunormuvyvodilnesprávneprávnezáveryoprávach
a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie,
ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po

právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

20. Odvolací súd preštudovaním obsahu odvolania zhrňuje, že odvolateľ namieta: 1. nesprávne
posúdenie začiatku plynutia premlčacej lehoty a z uvedeného vyplývajúci nesprávny záver
o nepremlčaní nároku žalobcu (s poukazom na záver, že podľa neho sa žalobca o tom, kto za škodu
zodpovedá, mohol dozvedieť už zo znaleckého posudku č. 3/2018 z roku 2018, v ktorom znalec

predpokladal zlú techniku jazdy vozidla Škoda Octavia) a 2. neumožnenie mu zo strany súdu oboznámiť
sasobsahomvyžiadanéhospisuORPZ(ktoréhopripojenienavrhol,avšaksúdopakovanespisodmietol
pripojiť).

21. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 362, § 365 a § 380 ods. 1 CSP je odvolací

súd viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote a ktorých existencia
sa v konaní súčasne aj preukázala. Keďže je odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný,
obmedzuje sa uvedeným preskúmavacia právomoc odvolacieho súdu maximálne na rozsah a dôvody
vymedzené v odvolaní (s výnimkou podľa § 380 ods. 2 CSP).

22. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25.9.2020 (čl.
87) v súvislosti s ustálením začiatku plynutia premlčacej lehoty (resp. o možnosti žalobcu dozvedieť
sa o skutočnostiach spôsobilých viesť k zodpovednosti p. B.) navrhol, aby konajúci súd požiadal
o pripojenie spisu zn. ORPZ-KS-ODI2-236/2017-P. Na uvedenom návrhu zotrval aj vo svojom vyjadrení
zo dňa 23.1.2023. Súd prvej inštancie na prvom pojednávaní vo veci dňa 26.4.2022 vyjadril svoj

názor, že nárok podľa súdu nie je premlčaný. Pojednávanie bolo odročené za účelom mimosúdnych
rokovaní strán sporu. S ohľadom na neúspech mimosúdnych rokovaní, na ďalšom pojednávaní dňa
17.2.2023 súd potvrdil a zopakoval svoj názor, že nárok premlčaný nie je, keďže premlčacia lehota
začala plynúť 5.4.2019, kedy sa žalobca dozvedel, že aj druhý vodič je obvinený z priestupku (tiež
súd vyjadril, že otázka spoluzavinenia je ustálená na 50 % a problémom je otázka kalkulácie a opravy

– za tým účelom mal žalobca predložiť súdu doklady preukazujúce nákup náhradných dielov, resp.
aby uviedol, kde bola oprava vykonaná a kedy bola kalkulácia vypracovaná). Dňa 4.4.2023 sa
uskutočnilo pojednávanie za účasti zástupcov oboch strán sporu (na ktorom súd opätovne zopakoval
svoj názor o nepremlčaní nároku a výške spoluzavinenia vo výške 50 %), pričom predmetom bola
najmä otázka okolností opravy MV 2. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zotrváva na námietke

premlčania. Navyše predniesol návrh na ďalšie dokazovanie – predloženie dôkazu zo strany žalobcu
o tom, že ním predložená faktúra bola skutočne uhradená a zaúčtovaná v účtovníctve žalobcu. Za
účelom vykonania uvedeného dôkazu súd odročil pojednávanie na deň 26.5.2023, čo strany, resp. ich
zástupcovia vzali na vedomie. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd tiež zistil, že súd dňa 5.4.2023
požiadal príslušný dopravný inšpektorát o zapožičanie spisu. Dňa 11.4.2023 bol súdu zo strany OR PZ

vKošiciach–okoliepredloženýnazapožičaniepožadovanýspisovýmateriálORPZ-KS-ODI2-236/2017-
P. Následne boli 21.4.2023 žalobcom predložené dokumenty týkajúce sa úhrady sumy za opravu MV
2 a zaúčtovanie v účtovníctve (čo bolo súdom doručené žalovanému). Dňa 26.5.2023 žalovaný doručil
súdu podanie, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 26.5.2023 z dôvodu akútneho
lekárskeho vyšetrenia poverenej zástupkyne žalovaného a z dôvodu hospodárnosti, nakoľko žalovaný

akceptuje žalobcom predložené doklady doručené súdu dňa 21.4.2023 a žiadne ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania (okrem tých, ktoré už označil) nemá a tiež uviedol, že zotrváva na vznesenej
námietke premlčania a súhlasí s pojednávaním a rozhodnutím vo veci bez jeho účasti. Následne dňa
26.5.2023 (pred pojednávaním) žalobca doručil súdu oznámenie o neúčasti na pojednávaní a súhlase
s pojednávaním bez jeho účasti. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie vykonal pojednávanie

dňa 26.5.2023 bez osobnej účasti strán sporu. Zo zápisnice z daného pojednávania vyplýva, že súd
po oboznámení doručených podaní strán sporu, vykonal dokazovanie aj oboznámením s obsahom
priloženého spisu ORPZ-KS-ODI2-236/2017-P. Konštatoval, že z vyšetrovacieho spisu zistil, že v rámci
vyšetrovania bolo vykonaných viacero znaleckých posudkov, s ktorými žalobca nesúhlasil a že až povykonaní znaleckého posudku Ústavom súdneho inžinierstva bola vyšetrovateľom za vinnú označená
aj osoba vodiča MV 1. Dňa 5.4.2019 sa konalo ústne pojednávanie o priestupku, na ktoré poukázal
žalobca v žalobe. S ohľadom na ostatné preukázané skutočnosti (výška škody, miera spoluzavinenia),

súd na danom pojednávaní uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok.

23. Z uvedeného odvolací súd uzatvára, že zo súdneho spisu nezistil, že by súd prvej
inštancie vykonanie žalovaným navrhnutého dôkazu (pripojením a oboznámením spisu ORPZ-KS-
ODI2-236/2017-P) zamietol (ako tvrdí v odvolaní). Takéto oznámenie stranám sporu sa v žiadnej forme

v súdnom spise nenachádza. Uvedený žalovaným navrhovaný dôkaz súd vykonal a to na pojednávaní,
ktoré bezprostredne nasledovalo po predložení spisu zo strany príslušného OR PZ. Z § 188 ods. 1
CSP vyplýva, že súd vykonáva dôkazy na pojednávaní, čo vyplýva zo zásady priamosti a ústnosti
súdneho konania. Skutočnosť, že sa žalovaný daného pojednávania nezúčastnil, bolo spôsobené
výlučne okolnosťami na strane žalovaného. Žalovaný pritom v podaní zo dňa 25.5.2023 (žiadosť
o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní) sám uviedol, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania

nemá, okrem tých, ktoré už označil. Musel si byť teda vedomý, že súd s veľkou pravdepodobnosťou
vykoná dôkaz, ktorý žalovaný navrhol (oboznámenie sa so spisom OR PZ). Napokon súd prvej inštancie
ani po oboznámení sa s obsahom spisu OR PZ nezmenil už skôr vyjadrený názor, že premlčacia lehota
začala plynúť dňa 5.4.2019, kedy bolo na ústnom pojednávaní oznámené, že obvineným je aj vodič
MV 1.

24. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP nevykonaním navrhnutého
dôkazu (pripojenie a oboznámenie sa s obsahom priestupkového spisu ORPZ-KS-ODI2-236/2017-P)
odvolací súd nezistil, pretože tento dôkaz vykonaný bol. Ďalej je potrebné konštatovať, že predmetné
dokazovanie bolo v súlade so zákonom vykonané na pojednávaní, ktorého sa žalovaný z vlastnej vôle

a z dôvodov na svojej strane nezúčastnil, pričom s uskutočnením tohto pojednávania a aj s prípadným
rozhodnutím vo veci samej súhlasil. Za tejto situácie, keď sa žalovaný sám rozhodol nevyužiť svoje
procesné práva, nie je možné uzavrieť, žeby postupom súdu prvej inštancie (vykonanie dokazovania na
tomto pojednávaní) došlo k porušeniu jeho procesných práv v takom rozsahu, žeby bolo porušené jeho
právo na spravodlivý proces. K tomuto odvolací súd navyše poznamenáva, že príslušné dokazovanie

bolo uskutočnené iba v súvislosti s vyhodnotením námietky premlčania žalovaného (otázka začiatku
plynutia subjektívnej lehoty), pričom súd prvej inštancie ešte pred vykonaním tohto dôkazu predbežne
vyjadril svoje stanovisko (nepremlčanie nároku za situácie, že sa potvrdí tvrdenie žalobcu ohľadom
priebehu priestupkového konania). Preto vo veci nie je možné akceptovať ani existenciu odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. nedošlo k porušeniu procesných práv žalovaného v takej

miere, žeby došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

25. K odvolacej námietke týkajúcej sa nesprávneho určenia momentu začiatku plynutia premlčacej
lehoty (s poukazom na tvrdenie žalovaného v konaní, ako aj odvolaní, že sa žalobca o tom, kto za škodu
zodpovedá, mohol dozvedieť už zo znaleckého posudku č. 3/2018 z roku 2018, prípadne skôr) odvolací

súd uvádza nasledovné: Zo znaleckého posudku priloženého k žalobe (Posudok ÚSI Žilinskej univerzity
č. 23/2019) bolo zrejmé, že podľa znaleckého posudku Ing. Zoltána Béreša č. 45/2017 zodpovedným
za dopravnú nehodu a vznik škody nie je vodič MV 1. Z priloženého spisu ORPZ-KS-ODI2-236/2017-
P vyplýva, že nakoľko mal vodič MV 2 za to, že predmetný znalecký posudok neposkytol odpovede na
všetky otázky nevyhnutné pre ustálenie skutkového stavu (priebehu dopravnej nehody, t.j. aj o osobe,

ktorá ju zavinila), na ústnom pojednávaní dňa 19.12.2017 navrhol vyhotovenie doplnenia znaleckého
posudku, pričom neskôr v priestupkovom konaní na svoju obranu predložil Znalecký úkon č. 3/2018
C. F. G. vo veci odborného stanoviska k znaleckému posudku C. H. I. a jeho dodatku č. 1 a podľa
tohto znaleckého úkonu bola príčinou dopravnej nehody nesprávna reakcia vodiča MV 1. S ohľadom
na uvedené rozpory v znaleckých posudkoch Okresný dopravný inšpektorát rozhodol o ustanovení

znalca – Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline a to za účelom určenia príčiny nehody
a analyzovania záverov znaleckého posudku a jeho dodatku C. H. I. a znaleckého úkonu C. F. G..
Znalecký posudok ustanoveného znalca bol jeho zadávateľovi doručený dňa 26.2.2019. Listom zo
dňa 18.3.2019 boli obaja vodiči MV predvolaní za účelom prejednania priestupku na deň 05.04.2019.
Zo spisu ORPZ-KS-ODI2-236/2017-P vyplýva (úradný záznam), že právny zástupca vodiča MV 2 sa

s vyhotoveným znaleckým posudkom oboznámil nahliadnutím dňa 02.04.2019.

26. Z vyššie uvedeného (odsek 25.) podľa odvolacieho súdu nevyplýva, že by sa žalobca mohol
dozvedieť o tom, kto za škodu zodpovedá (resp. že za škodu zodpovedá minimálne v určitej miere ajvodič MV 1) skôr ako sa oboznámil so závermi Znaleckého posudku ÚSI Žilinskej univerzity č. 23/2019,
respektíve na ústnom prejednaní priestupku dňa 5.4.2019, kedy bolo vznesené obvinenie zo spáchania
priestupku aj voči vodičovi MV 1. K premlčaniu by nedošlo ani za akceptácie začiatku plynutia premlčacej

lehoty od dňa 2.4.2019, kedy sa právny zástupca žalobcu oboznámil s obsahom Znaleckého posudku
ÚSI Žilinskej univerzity č. 23/2019. Z pohľadu otázky premlčania je potrebné uviesť, že zo Znaleckého
úkonu č. 3/2018 síce vyplynul záver, že dopravnú nehodu spôsobil vodič MV 1, avšak tieto závery boli
v rámci priestupkového konania vedeného v danom čase proti obvinenému vodičovi MV 2, odmietnuté.
Preto sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tom zmysle, že žaloba bola podaná

včas, t.j. v rámci subjektívnej 2 ročnej lehoty podľa § 106 ods. 1 OZ počítanej od okamihu, kedy sa
žalobca oboznámil s obsahom Znaleckého posudku ÚSI Žilinskej univerzity č. 23/2019.

27. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na neúspech žalovaného, priznal odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania žalobcovi voči žalovanému v plnom rozsahu.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).