Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 12Sas/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100317
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Magur

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100317.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Michalom Magurom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.

XXXXXXXX XXXX, bytom A. X, XXX XX B., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej,
so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 16820/2023/20 zo dňa 2. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.
II. Návrh žalobcu na uloženie pokuty žalovanému z a m i e t a.
III. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Finančný odbor Správy Zboru nápravnej výchovy SSR rozhodnutím č. SZNV 10.872/30-90 zo dňa
22. marca 1990 priznal žalobcovi od 1. januára 1990 invalidný dôchodok.
2. Žalobca požiadal dňa 21. novembra 2018 Útvar sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva
Zboru väzenskej a justičnej stráže o nové vymeranie dôchodku (ďalej aj „žiadosť“) podľa § 35 zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj „zákon o sociálnom zabezpečení“) a § 263 ods. 13

zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“).
3. O žiadosti žalobcu rozhodlo Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže – útvar
sociálnehozabezpečeniaZboruväzenskejajustičnejstráže(ďalejaj„prvostupňovýorgán“)rozhodnutím
č. GR ZBJS-d-10872/14-2023 zo dňa 10. mája 2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že
žalobcovi priznal novovymeraný invalidný dôchodok od 26. novembra 2018 v sume 240,30 EUR
mesačne a tento mu zároveň odňal, nakoľko tento je nižší, ako jemu vyplácaný invalidný dôchodok
v sume 398,80 EUR mesačne.

4. Prvostupňový orgán uvádza, že žalobcovi nevznikol nárok na novú dávku, ale iba prepočítanie
už priznaného invalidného dôchodku. Poukazuje na to, že dátum vzniku nároku na nové vymeranie
dôchodku a dátum, ku ktorému sa určuje suma novovymeraného invalidného dôchodku nemusia
byť totožné. Ako dátum, ku ktorému sa určuje suma novovymeraného dôchodku bol určený deň 26.
novembra 2018. Prvostupňový orgán následne uviedol výpočet sumy novovymeraného dôchodku.
Z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia vyplýva, že podmienku piatich rokov zamestnania
žalobca splnil dňa 22. februára 2001, pričom táto skutočnosť nie je medzi účastníkmi konania sporná.

Rozhodné obdobie na účely výpočtu sumy novovymeraného dôchodku prvostupňový orgán posudzuje
ku dňu 26. novembra 2018. S ohľadom na § 263 ods. 13 zákona o sociálnom poistení bolo ako
rozhodné obdobie určené obdobie od 1. januára 1994 do 31. decembra 2003. Priemerný zárobok bol
v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom zabezpečení určený v sume 3 363,- Ska suma novovymeraného dôchodku k 26. novembru 2018 bola 2 523,- Sk. Po zvýšení bola suma
novovymeraného invalidného dôchodku ku dňu priznania, teda k 26. novembru 2018 240,30 EUR
mesačne. K žiadosti žalobcu o priznanie novovymeraného invalidného dôchodku k 22. februáru 2001

a jeho následnému zvyšovaniu s poukazom na § 82 zákona o sociálnom poistení uvádza, že nakoľko
žalobca v rokoch 2001 až 2017 nemal priznaný ani vyplácaný novovymeraný invalidný dôchodok
a zároveň mu nezanikol, a nevznikol tento nárok. Novovymeraný invalidný dôchodok mu bol priznaný až
v roku 2018, a preto nie je možné tento zvyšovať za roky 2001 až 2017. Prvostupňový orgán záverom
poukazuje na § 55 zákona o sociálnom zabezpečení a konštatuje, že nakoľko je suma vyplácaného

invalidného dôchodku vyššia, ako suma novovymeraného invalidného dôchodku, tak žalobcovi naďalej
patrí výplata invalidného dôchodku v sume 398,80 EUR.
5. Proti prvostupňovému podal žalobca dňa 24. mája 2023 odvolanie.
6. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 16820/2023/20 zo dňa 2. augusta 2023 tak, že
odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V rozhodnutí sa žalovaný zaoberal odvolacími
dôvodmi, ktoré spočívajú v tom, že i prvostupňový orgán nerešpektuje rozhodovaciu činnosť súdov,

v zmysle ktorej mal podľa žalobcu priznať novú dávku – invalidný dôchodok ku dňu splnenia podmienok,
teda k 22. februáru 2001 a ii. suma novovymeraného invalidného dôchodku sa má od 22. februára 2001
valorizovať až ku dňu vzniku nároku na výplatu, t. j. k 26. novembru 2018.
7. K prvému odvolaciemu dôvodu žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán rozhodovaciu činnosť súdov
rešpektoval tým, že v prvostupňovom rozhodnutím priznal a súčasne odňal novovymeraný dôchodok

k 21. februáru 2001. Žalovaný ďalej konštatuje, že vzhľadom na to, že žalobcovi vznikol nárok na
invalidný dôchodok dňa 20. novembra 1989 a výplata tohto dôchodku do dnešného dňa trvá, tak
žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na nový invalidný dôchodok a vznikol mu len nárok na novovymeranie
invalidného dôchodku podľa § 35 zákona o sociálnom zabezpečení. S poukazom na § 143c ods. 4 a 5
zákona č. 328/2002 Z. z. dodáva, že ak by aj vznikol nárok na „nový invalidný dôchodok“, prvostupňový

orgán by nemohol priznať, ale iba zvýšiť.
8.Akbybolnároknanovévymeraniedôchodkuposúdenýtak,akopožaduježalobca,tedak22.februáru
2001, tak by nebolo by možné určiť dobu 5 rokov zamestnania po vzniku nároku na invalidný dôchodok,
nakoľko túto by musel získať až po 22. februári 2001, avšak doba po 1. januári 2004 sa pre nové
vymeranie invalidného dôchodku nehodnotí. Dátum vzniku invalidity určuje posudkový lekár, pričom

žalobca sa stal invalidným dňa 30. novembra 1989. Rozhodným obdobím pre určenie priemerného
mesačného zárobku by bolo 10 rokov pred vznikom invalidity, t. j. pred 30. novembrom 1989, ktoré je
ale podľa § 35 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení vylúčené.
9. Žalovaný ďalej poukazuje na § 35 zákona o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého nie je ustanovené,
že nárok na nové vymeranie vznikne presne v deň, keď bola splnená podmienka piatich rokov

zamestnania. Podľa názoru žalovaného zákonodarca ustanovil, že nové vymeranie dôchodku sa
posudzuje ako vznik nároku ku dňu, od ktorého sa priznáva dôchodok, pričom tento sa prizná najskôr
odo dňa podania žiadosti. Preto bol deň 26. november 2018 určený ako najskorší deň, od ktorého sa
môženovovymeranýdôchodokpriznaťakuktorémujepotrebnéurčiťsumunovovymeranéhodôchodku.
10. Následne žalovaný poskytol výpočet novovymeraného invalidného dôchodku, ktorý bol v súlade

s príslušnými právnymi predpismi priznaný odo dňa 26. novembra 2018 v sume 240,30 EUR mesačne.
11. Žalobca v rokoch 2001 až 2017 nemal priznaný ani vyplácaný novovymeraný invalidný dôchodok
a nárok na jeho zvýšenie mu vznikol až v roku 2018 podľa § 293dx zákona o sociálnom poistení. Pri
poukazežalobcuna§82ods.5zákonaosociálnompoistenížalovanýuvádza,žetietozvýšeniapatriaod
opätovného vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky, avšak žalobcovi nevznikol nárok na opätovnú

výplatunovovymeranéhoinvalidnéhodôchodku.Podľažalovanéhožalobcovinezanikolnároknavýplatu
invalidného dôchodku, priznaného od 1. januára 1990 a zároveň mu nevznikol nárok na nový invalidný
dôchodok. Vznikol mu nárok na určenie sumy invalidného dôchodku podľa § 35 zákona o sociálnom
zabezpečení.
12. Žalovaný záverom dáva do pozornosti § 55 zákona o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého na

to, aby mohli byť porovnané sumy dôchodkov toho istého druhu, musia byť splnené podmienky na
výplatu oboch dôchodkov. Podmienky na výplatu novovymeraného invalidného dôchodku boli splnené
26. novembra 2018, preto prvostupňový orgán porovnal sumy dôchodkov k tomuto dátumu.

II.

Správna žaloba, stanoviská

13. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu podľa ust. § 199 a nasl. zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“). Navrhol, aby správny súdnapadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie. V správnej žalobe najmä uviedol, že
- orgány verejnej správy nerešpektovali záväzný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 9žsk/23/2020 zo dňa 24. marca 2021, keďže naďalej argumentujú, že pri novom vymeraní
invalidného dôchodku nevznikne nárok na novú dávku a nerešpektujú dátum, ku ktorému Najvyšší súd
ustálil, že žalobca splnil podmienky na nové vymeranie invalidného dôchodku – ku dňu 21. februára
2001;
- podaním žiadosti o nové vymeranie invalidného dôchodku vznikli dva nároky a to nárok na dávku k 22.

februáru 2001 a nárok na jej výplatu k 26. novembru 2018;
- v zmysle právneho názoru žalovaného o nemožnosti vzniku nároku na nový invalidný dôchodok
ustanovenie § 55 zákona o sociálnom zabezpečení nemá zmysel;
- žalobca je podľa zápisnice o rokovaní posudkovej komisie ZVJaS SR č. -7-1/2013-23 zo dňa 25.
januára 2013 naďalej invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení;
- žalobca zdôrazňuje, že sa domáha priznania novej dávky dôchodkového zabezpečenia - nového

invalidného dôchodku ku dňu 22. januára 2001;
- podmienky na dávku nového invalidného dôchodku podľa § 94 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení
žalobca splnil ku dňu 22. januára 2001, teda pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z.z., ktorý je účinný od
1. júla 2002 a teda na konanie pred účinnosťou tohto zákona sa vzťahuje piata časť zák. č. 100/1988 Zb.;
- invalidný dôchodok bol vymeraný vo výške 2 523,- Sk, čo je podľa žalobcu menej ako najvyššia výmera

invalidného dôchodku (5 971,- Sk), pričom žalobca uviedol, že ku dňu vzniku nároku na dávku (22.
januára 2001) bol účinný zákon č. 46/1991 Zb., podľa ktorého je najvyššia výmera dôchodku po zvýšení
ohraničená sumou 8 282,- Sk (§ 5 ods. 2). suma novej dávky po zvýšení vo výške 7 020,- Sk nie je
vyššia ako suma 8 282,- Sk;
- podľa textu zákonov o valorizácii dôchodkov č. 385/2001 Z.z., č. 306/2002 Z.z. a č. 222/2003 Z.z. nie

je možné vyvodiť, že sa valorizujú len ak sú vyplácané v príslušnom roku;
- podľa § 5 ods. 3 zákona č. 385/2001 Z.z. sa dôchodky uvedené v § 2 upravujú odo dňa ich priznania
- teda od 21. februára 2001, kedy mal byť nárok priznaný a valorizovaný;
- podľa žalobcu nárok na dávku mu v zmysle § 94 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení vznikol dňa
21. februára 2021, pričom táto dávka sa nemohla vyplácať a nárok na jej výplatu zanikol. Nárok na dávku

ako takej však nezanikol a táto dávka sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu za každý
príslušný kalendárny rok, v ktorom sa dávka nevyplácala (§ 82 ods. 5 zákona o sociálnom poistení);
- podľa žalobcu mu mal žalovaný priznať nárok na dávku k dátumu 22. február 2001 v zmysle § 94 ods.
1 zákona o sociálnom zabezpečení a po valorizácii mu mal priznať aj nárok na výplatu tejto dávky po
podaní žiadosti k 26.11.2018.

14. Žalobca súčasne v podaní zo dňa 10. augusta 2023 navrhol súdu, aby za nerešpektovanie právneho
názoru vysloveného v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Sa/6/2022 zo dňa 11. októbra 2022
uložil žalovanému pokutu.
15. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11. januára 2024 podrobne zrekapituloval priebeh a výsledky
administratívneho konania, zopakoval dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktorých zotrval a navrhol,

aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
16. V podaní zo dňa 10. februára 2024 žalobca v zásade zotrval na svojej žalobnej argumentácii,
pričom opätovne poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp.
zn. 9Sžsk/23/2020 zo dňa 24. marca 2021. Podľa žalobcu invalidita na účely určenia sumy novo
vymeraného invalidného dôchodku vzniká v deň, od ktorého sa novo vymeraný dôchodok priznáva.

Z administratívneho spisu pritom jednoznačne vyplýva, že podmienky invalidity a potrebnej doby
zamestnania podľa § 35 zákona o sociálnom zabezpečení žalobca splnil dňa 22. februára 2001 a mal
mu byť priznaný nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia k tomuto dátumu v zmysle §
94 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení. Zároveň podľa žalobcu zvyšovanie dôchodku patrí nielen
vyplácaným, ale aj priznaným dávkam. Žalobca uviedol, že zotrváva na podanej žalobe a skutočnostiach

tam uvedených a preto žiadal súd, aby rozhodol tak ako je uvedené v žalobe.
17. Správny súd, vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania, vo veci nenariadil pojednávanie.
Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. augusta 2025 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Správneho súdu v Košiciach najmenej päť dní vopred
(§ 107 ods. 1 a 2 a 137 ods. 4 S.s.p.).

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov18. Podľa § 35 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, ak je požívateľ invalidného dôchodku po
vzniku nároku na tento dôchodok zamestnaný aspoň päť rokov, vymeria sa mu na jeho žiadosť invalidný

dôchodok znova. Do doby piatich rokov zamestnania sa nezapočítavajú náhradné doby a neprihliada sa
na zárobky dosiahnuté v rokoch, z ktorých sa zistil priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vymeral
invalidný dôchodok. Nové vymeranie dôchodku sa posudzuje ako vznik nároku ku dňu, od ktorého
sa priznáva dôchodok; pritom sa však dôchodok prizná najskôr odo dňa podania žiadosti. Invalidný
dôchodok možno novo vymerať iba raz; nemožno ho však novo vymerať, ak sa splnili podmienky nároku

na starobný dôchodok alebo ak invalidný dôchodok už bol novovymeraný podľa predpisov platných po
31. decembri 1975.
19. Podľa § 35 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, podmienka trvania zamestnania po dobu piatich
rokov sa považuje za splnenú, ak požívateľ invalidného dôchodku utrpel pracovný úraz, ktorý mu trvale
znemožniť výkon doterajšieho zamestnania.
20. Podľa § 263 ods. 13 zákona o sociálnom poistení, suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý splnil

podmienky nároku na nové vymeranie pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na nové vymeranie
nepretržitezamestnanýk31.decembru2003,saurčípodľapredpisovúčinnýchpred1.januárom2004,a
to vrátane úpravy dôchodkov prislúchajúcej podľa osobitného predpisu. 111) Rozhodujúcim obdobím na
určenie priemerného mesačného zárobku sú kalendárne roky 1994 až 2003. Z obdobia dôchodkového
poistenia získaného po 31. decembri 2003 nárok na nové vymeranie invalidného dôchodku nevzniká.

21. V poznámke pod čiarou sa pod číslom 111) uvádza Zákon č. 306/2002 o zvýšení dôchodkov v roku
2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti
sociálneho zabezpečenia a Zákon č. 222/2003 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
22.Podľa§2zákonač.306/2002Z.z.ozvýšenídôchodkovvroku2002,oúpravedôchodkovpriznaných

v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia, starobný
dôchodok, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov, vdovský
dôchodok a sirotský dôchodok priznané od 1. januára 2003 do 31. decembra 2003 sa upravujú
a) o 112,1% mesačnej sumy dôchodku, na ktorú má občan nárok ku dňu priznania dôchodku, a
b) o sumu

1. 1 270 Sk mesačne, ak ide o starobný dôchodok, invalidný dôchodok a o dôchodok za výsluhu rokov,
2. 762 Sk mesačne, ak ide o vdovský dôchodok,
3. 635 Sk mesačne, ak ide o čiastočný invalidný dôchodok alebo o sirotský dôchodok obojstranne
osiroteného dieťaťa,
4. 381 Sk mesačne, ak ide o sirotský dôchodok jednostranne osiroteného dieťaťa.

23.Podľa§1zákonač.222/2003Z.z.ozvýšenídôchodkovvroku2003aozmeneadoplneníniektorých
zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia, starobný dôchodok, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný
dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov, vdovský dôchodok a sirotský dôchodok priznané pred 1.
januárom 2004 sa zvyšujú v súlade s osobitným predpisom 1) o 6% mesačnej sumy dôchodku, na ktorú
má občan nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodok zvyšuje.

IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu

24. Správny súd, konajúci prioritne podľa ustanovení § 199 a nasl. SSP preskúmal správnu
žalobu a konštatoval, že bola podaná oprávnenou osobou včas.

25. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov

verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,
či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia

je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia
(porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/32/2014).

26. Žalobca v prvom rade namietal, že orgány verejnej správy nerešpektovali záväzný právnynázor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9žsk/23/2020 zo dňa 24. marca 2021, keďže
naďalej argumentujú, že pri novom vymeraní invalidného dôchodku nevznikne nárok na novú dávku a
nerešpektujú dátum, ku ktorému Najvyšší súd ustálil, že žalobca splnil podmienky na nové vymeranie

invalidného dôchodku – ku dňu 21. februára 2001.

27. S predmetnou námietkou sa správny súd nestotožňuje, keďže Najvyšší súd Slovenskej
republiky v žalobcom citovanom rozsudku sp. zn. 9Sžsk/23/2020 zo dňa 24. marca 2021 posudzoval
rozhodnutie žalovaného č. 39210/2019-42 zo dňa 20. mája 2019, v zmysle ktorého žalobca nesplnil

podmienku na nové vymeranie invalidného dôchodku podľa § 263 ods. 13 zákona o sociálnom poistení
- nepretržité zamestnanie po vzniku nároku na nové vymeranie k 31. decembru 2003. V predmetnom
rozsudku kasačný súd ustálil, že žalobca splnil podmienky na nové vymeranie invalidného dôchodku
podľa § 35 zákona o sociálnom zabezpečení ku dňu 21. februára 2001. Z obsahu rozhodnutí žalovaného
a prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že predmetný názor kasačného súdu tieto orgány verejnej
správyrešpektovali.Uvedenénapokonbolokonštatovanéajvsamotnýchrozhodnutiach,pričomztýchto

nevyplýva, že by rozporovali vznik nároku na nové vymeranie invalidného dôchodku prípadne dátum
jeho vzniku.

28. Žalobca ďalej namietal, že podaním žiadosti o nové vymeranie invalidného dôchodku
vznikli dva nároky a to nárok na dávku k 22. februáru 2001 a nárok na jej výplatu k 26. novembru

2018. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok dňom 20. novembra
1989 a tento dôchodok mu bol priznaný, a vyplácaný od 1. januára 1990. Predmetný nárok na invalidný
dôchodok a jeho výplatu trvá nepretržite, nezanikol, nebol žalobcovi odňatý a ani nebola zastavená
jeho výplata. Správny súd pritom poukazuje na znenie § 35 zákona o sociálnom zabezpečení. Podľa
tretej vety § 35 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení „Nové vymeranie dôchodku sa posudzuje

ako vznik nároku ku dňu, od ktorého sa priznáva dôchodok; pritom sa však dôchodok prizná najskôr
odo dňa podania žiadosti.“ Pokiaľ ustanovenie § 35 zákona o sociálnom zabezpečení používa termín
„posudzuje sa“, podľa názoru správneho súdu uvedený termín nemožno vykladať tak, ako to činí
žalobca, t.j. že žiadateľovi vzniká nárok na nový invalidný dôchodok, keďže takáto okolnosť nevyplýva
ani zo samotného zákona (ktorý v § 35 ustanovuje, že „...vymeria sa mu na jeho žiadosť invalidný

dôchodok znova...“) a napokon ani zo zmieneného rozsudku kasačného súdu. Uvedené ustanovenie
možno vykladať v súvislosti s ustanovením § 263 ods. 13 zákona o sociálnom poistení tak, že prepočet
invalidnéhodôchodku-jehonovévymeraniesavykonárovnakýmpostupomakovprípadevznikunároku
na invalidný dôchodok (s výnimkami ustanovenými v § 35 zákona o sociálnom zabezpečení a v § 263
ods. 13 zákona o sociálnom poistení) a to ku dňu, od ktorého sa dôchodok priznáva.

29. Žalobca zdôrazňoval, že sa domáha priznania novej dávky dôchodkového zabezpečenia –
nového invalidného dôchodku ku dňu 22. januára 2001. Uvedenej požiadavke žalobcu však nebolo
možné vyhovieť, keďže zo znenia ustanovenia § 35 zákona o sociálnom zabezpečení jednoznačne
vyplýva, že takto novovymeraný dôchodok sa prizná najskôr odo dňa podania žiadosti, t. j. v prípade

žalobcu od 26. novembra 2018.

30. Žalobca ďalej napáda závery orgánov verejnej správy ohľadom splnenia medicínskej
podmienky nároku na invalidný dôchodok. Keďže splnenie tejto podmienky nie je medzi účastníkmi
sporné, orgánmi verejnej správy nebol spochybnený vznik invalidity ani dátum jej vzniku správny súd

považoval túto časť žalobnej argumentácie za bezpredmetnú.

31. Žalobca nedôvodne namietal pochybenie žalovaného pri výpočte priemerného zárobku.
Podľa ust. § 263 ods. 13 zákona o sociálnom poistení sa suma invalidného dôchodku poistenca,
ktorý splnil podmienky nároku na nové vymeranie pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na

nové vymeranie nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003, určí podľa predpisov účinných pred
1. januárom 2004, a to vrátane úpravy dôchodkov prislúchajúcej podľa osobitného predpisu. 111) V
zmysle uvedenej poznámky pod čiarou sú týmito osobitnými predpismi zákon č. 306/2002 Z.z. o zvýšení
dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a zákon č. 222/2003 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku

2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Rozhodujúcim
obdobím na určenie priemerného mesačného zárobku sú kalendárne roky 1994 až 2003. Z obdobia
dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 2003 nárok na nové vymeranie invalidného
dôchodku nevzniká. Súčasne podľa § 12 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení je priemerný mesačnýzárobok mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkove najlepších kalendárnych
rokoch v rozhodnom období.

32. Preskúmaním rozhodnutí orgánov verejnej správy správny súd zistil, že tieto správne
určili rozhodné obdobie v súlade s § 263 ods. 13 zákona o sociálnom poistení ako obdobie od 1. januára
1994do31.decembra2003,pričomztohtoobdobia,konkrétnezjehopiatichzárobkovonajlepšíchrokov
(1997, 2001, 2000, 1995 a 1998) určili priemerný mesačný zárobok. Neupravený priemerný zárobok je 5
088,- Sk a upravený priemerný zárobok podľa § 12 ods. 6 zákona o sociálnom zabezpečení je 3 363,- Sk.

Suma novo vymeraného invalidného dôchodku bola určená ako 75% upraveného priemerného zárobku,
t. j. 2 523,- Sk, ktorá bola následne súlade s § 263 ods. 13 zákona o sociálnom poistení upravená podľa
§ 2 zákona č. 306/2002 Z.z. o 112,1%, t.j. o sumu 2 829,-Sk a o pevnú sumu 1 270,- Sk na sumu 6
622,- Sk mesačne a podľa § 1 zákona č. 222/2003 Z. z. o 6%, t. j. o sumu 398,- Sk na sumu 7 020,- Sk
mesačne. K uvedenej sume bola správne podľa § 293dx zákona o sociálnom poistení odo dňa priznania
prirátaná suma zvýšenia 7,20 EUR na sumu 240,30 EUR mesačne.

33. Žalobca v tejto súvislosti neopodstatnene namietal, že uvedená suma novo vymeraného
invalidnéhodôchodkumalabyťzvýšenátiežpodľazákonač.385/2001Z.z.,keďže§263ods.13zákona
o sociálnom poistení exaktne stanovuje, že predmetná suma sa upravuje podľa zákona č. 306/2002 Z.z.
o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a zákona č. 222/2003 Z.z. o zvýšení dôchodkov
v roku 2003, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

34. V tejto súvislosti správny súd opätovne zdôrazňuje, že novo vymeraný dôchodok sa v
zmysle § 35 zákona o sociálnom zabezpečení prizná najskôr odo dňa podania žiadosti, teda v prípade

žalobcu od 26. novembra 2018, preto sa suma novo vymeraného invalidného dôchodku v súlade s § 263
ods. 13 zákona o sociálnom poistení upravuje iba podľa zákona č. 306/2002 Z.z., zákona č. 222/2003
Z.z. a podľa § 293dx zákona o sociálnom poistení.

35. Pokiaľ žalobca uviedol, že z textu jednotlivých zákonov upravujúcich valorizáciu

dôchodkových dávok nie je možné vyvodiť, že sa valorizujú len ak sú vyplácané v príslušnom roku, s
uvedeným nie je možné súhlasiť, keďže zo zákona č. 385/2001 Z. z. priamo vyplýva, že (§ 1) sa zvyšujú
tam uvedené dôchodkové dávky, ktoré boli priznané pred 1. januárom 2002, resp. (§ 2) že sa dávky
priznané od 1. januára 2002 do 31. decembra 2002 upravujú. Obdobne bolo zvyšovanie dôchodkových
dávokupravenéajprostredníctvomustanovení§293aods.4a5(zvyšujúsadôchodkovédávkypriznané

pred 1. decembrom 2004 a dôchodkové dávky priznané od 1. decembra 2004 do 31. decembra 2004),
§ 293e ods. 2 (zvyšujú sa dôchodkové dávky vyplácané k 1. júlu 2005 a dôchodkové dávky priznané
od 1. júla 2005 do 31. decembra 2005) a § 82 zákona o sociálnom poistení (zvyšujú sa dôchodkové
dávky vyplácané k 1. júlu príslušného kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 1. júla do
31. decembra príslušného kalendárneho roka).

36. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného má súd za to, že námietka nepreskúmateľnosti
rozhodnutia nebola v konaní dôvodná. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmá jeho
správna úvaha, ktorou bol vedený pri rozhodovaní o odvolaní, a taktiež je z neho zrejmé aj to, ako sa
vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Zároveň z odôvodnenia rozhodnutia je možné vyvodiť aj

to, akými právnymi predpismi sa riadil pri vysporiadavaní sa s námietkami žalobcu v odvolacom konaní.

37. Na záver správny súd podotýka, že pri svojom rozhodovaní sa nemusí vysporiadať s
každou čiastočnou žalobnou argumentáciu v správnej žalobe. Úlohou správneho súdu je vysporiadať
sa s obsahom a zmyslom žalobnej argumentácie. Správny súd sa musí vysporiadať so všetkými

podstatnými námietkami žalobcu, pričom vysporiadanie sa s podstatnými námietkami subsumuje aj
čiastočné námietky žalobcu. Z obsahu rozhodnutí orgánov verejnej správy jasne vyplýva, z akých
skutočností vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Posúdenie skutkového
stavu veci a prijaté závery sú vecne správne a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona o sociálnom
poistení a zákona o sociálnom zabezpečení. Preto súd uzatvára, že postup orgánov verejnej správy

nebol v rozpore s citovanými právnymi predpismi, a preto ani subjektívne práva žalobcu nemohli byť
porušené.

38. Súd zamietol návrh žalobcu na uloženie pokuty žalovanému podľa § 80 ods. 1 písm. c)S.s.p. z dôvodu, že v tomto prípade súd nezistil, že by došlo zo strany žalovaného a prvostupňového
správneho orgánu k nerešpektovaniu právneho názoru rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sžsk/23/2020 zo dňa 24. marca 2021, keďže orgány verejnej správy konštatovali,

že žalobca splnil podmienky na nové vymeranie invalidného dôchodku podľa § 35 zákona o sociálnom
zabezpečení ku dňu 21. februára 2001, čím rešpektovali právny názor kasačného súdu. Súčasne,
ako už správny súd konštatoval vyššie, orgány verejnej správy v súlade s rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach riadne a preskúmateľným spôsobom odôvodnili svoje závery, podrobne opísali spôsob
výpočtu novo vymeraného dôchodku, pričom sa v dostatočnej miere vysporiadali s námietkami žalobcu.

V.
Záver

39. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna
žaloba je neopodstatnená. Žalovaný svoje rozhodnutie vydal na základe spoľahlivo zisteného

skutkového stavu, použil správny výklad a aplikáciu príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení
a zákona o sociálnom zabezpečení, pričom postupoval zákonne. Správny súd preto správnu žalobu
podľa § 190 S.s.p. zamietol.

40. Podľa § 168 S.s.p., žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci

voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo
požadovať.Orgánuštátnejsprávyvšaknáhradutrovprávnehozastúpeniamožnopriznaťlenvýnimočne.

41. Podľa § 175 ods. 1 S.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. O trovách konania pred správnym súdom rozhodol správny súd podľa § 168 S.s.p.
v spojení s § 175 ods. 1 S.s.p., pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v
konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu
spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobvoci nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že

správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.