Rozsudok – Dôchodky ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 12Sas/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100818
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Magur

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100818.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvKošiciach,sudcomMgr.MichalomMagurom,vprávnejvecižalobkyne:A.A.,nar.X.XXXX

XXXX, bytom B. XX, XXX XX B. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29 augusta
č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 12. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
2. októbra 2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) zamietla žiadosť žalobkyne o prepočet starobného
dôchodku zo dňa 20. mája 2024 a 20. júna 2024. Žalobkyňa žiadala o prepočet starobného dôchodku
zdôvodu,žepracovalauzamestnávateľaPerla,bavlnárskezávody,a.s.,ÚstínadOrlicí,Českárepublika
v zdraviu škodlivých podmienkach po dobu 5 rokov, 8 mesiacov a 2 dní. Prvostupňový orgán toto
rozhodnutie odôvodnil tým, že doba zamestnania bola zhodnotená v III. pracovnej kategórii tak, ako

to potvrdil zamestnávateľ. Z oznámenia spoločnosti ROYAL SEAL, s.r.o., Brno vyplýva, že v osobnej
zložke žalobkyne sa nenachádza žiadna informácia o jej zaradení do zvýhodnenej pracovnej kategórie.
Zároveň poukazuje na skutočnosť, že žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku žalobkyne, ktorá sa
vzťahovala na rovnaké pracovné obdobie už bola zamietnutá a potvrdená rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach č. k. 2Sa/30/2021-68 zo dňa 4. októbra 2022 a taktiež rozsudkom Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/25/2023 zo dňa 12. septembra 2023. Záverom prvostupňový
orgán uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že žalobkyňa vykonávala prácu, ktorá bola zaradená

vo zvýhodnenej II. pracovnej kategórii.
2. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie dňa 15. októbra 2024. V tomto opätovne
uvádza, že jej pracovné zaradenie bolo obsluha tkáčskych strojov a vážička chemických farieb, pričom
tieto spĺňajú všetky znaky práce v II. pracovnej kategórii.
3. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. novembra 2024 (ďalej
aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný
obdobne ako prvostupňový orgán poukazuje na oznámenie archívnej spoločnosti ROYAL SEAL, s.r.o.,

Brno, podľa ktorého sa v osobnej zložke žalobkyne nenachádza žiadna zmienka o jej zaradení do
zvýhodnenej pracovnej kategórie. Zároveň uvádza, že potvrdenie Lekárskej komisie Okresného ústavu
národného zdravia v Ústí nad Orlicí zo dňa 28. augusta 1963, na základe ktorej bola žalobkyni
odporučená trvalá zmena povolania nie je možné považovať za relevantný podklad. Z vyjadreniaKrajskejhygienickejstanicePardubickéhokrajazodňa16.decembra2024sícevyplýva,žezamestnania
údržbár, vážič farieb, pomocný farbiar a farbiar boli zaradené do II. pracovnej kategórie, avšak na
týchto pozíciách nepracovala ani jedna žena. Tieto zamestnania sú podľa zákona č. 258/2000 Sb.

Českej republiky o ochrane verejného zdravia zaradené do II. pracovnej kategórie, avšak týmto právnym
predpisom nie je Sociálna poisťovňa viazaná, nakoľko nie je medzinárodnou zmluvou. Žalovaný taktiež
poukázal na vyššie uvedené rozsudky Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky, ktorými boli potvrdené rozhodnutia správnych orgánov v obdobnej veci proti
žalobkyni. Žalovaný konštatoval, že v odvolacom konaní neboli predložené žiadne nové skutočnosti

preukazujúce zaradenie žalobkyne do II. pracovnej kategórie, a preto žiadosti o prepočet starobného
dôchodku nebolo možné vyhovieť.

II.
Správna žaloba, stanoviská,
priebeh konania pred správnym súdom

4. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa dňa 27. júla 2024 správnu žalobu podľa
§ 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalobkyňa správnu
žalobu podložila obdobnými tvrdeniami, ako žiadosť o prepočítanie starobného dôchodku či odvolanie
voči prvostupňovému rozhodnutiu, teda že pracovala v zamestnaní, ktoré bolo zaradené do II. pracovnej

kategórie, pričom jej starobný dôchodok bol vymeraný v III. pracovnej kategórii. Uvádza, že žalovaná sa
pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne riadila zásadou voľného rozhodnutia a nerešpektovala príslušný
zákon, v ktorom je uvedená jej pracovná kategorizácia.
5. Správny súd uznesením č. k. 12Sas/9/2024-5 zo dňa 20. decembra 2024 vyzval žalobkyňu na
odstránenie vád správnej žaloby. Konkrétne išlo o náležitosti podľa § 202 ods. 1 písm. c) a d) SSP.

6. Žalobkyňa na vyššie spomenuté uznesenie odpovedala podaním zo dňa 12. januára 2025, ktorým
vytknuté vady správnej žaloby odstránila.
7. Žalovaná sa k správnej žalobe vyjadril dňa 28. februára 2025. V tomto vyjadrení v zásade zopakovala
tvrdenia uvedené v napadnutom rozhodnutí, nové informácie neuviedla. Požaduje, aby bola správna
žaloba zamietnutá ako nedôvodná.

8.Žalobkyňasakvyjadreniužalovanejvyjadrilae-mailovýmpodanímdňa7.apríla2025.Vtomtouviedla,
že zotrváva na správnej žalobe.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

9.Podľa§274ods.1zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení(ďalejaj„zákonosociálnompoistení“)
nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
10. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará

potrebné podklady na rozhodnutie.
11. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania,
návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne
známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
12. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, na žiadosť Sociálnej poisťovne sú štátne orgány,

orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre konanie a rozhodnutie.
13. Podľa § 195 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri
posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či
svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

14. Podľa § 196 ods.1 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činnosti Sociálnej poisťovne.

15. Podľa § 196 ods.6 zákona o sociálnom poistení účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa
vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.16. Podľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
IV.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

17. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné

orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.
Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho
vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014).

18.Správnysúd,konajúcnajmäpodľa§199anasl.SSP,pozistení,žesprávnažalobabolapodanávčas
a oprávnenou osobou, preskúmal správnu žalobu a ňou napadnuté rozhodnutie žalovaného a taktiež
konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Po preskúmaní správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie
žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu je v súlade s príslušnými právnymi predpismi a žalobe tak
nie je možné vyhovieť.

19. Správnu žalobu v sociálnych veciach podanú fyzickou osobou posudzuje správny súd neformálne
a zákonnosť napadnutého rozhodnutia môže posudzovať aj nad rámec žalobných bodov uplatnených
žalobcom.
20. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáhala súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia.
Je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nakoľko jej nebolo zohľadnené obdobie

zamestnania5rokov,8mesiacova2dní,počasktoréhopracovalabavlnárskychzávodochvII.pracovnej
kategórii, ale bolo zhodnotené v III. pracovnej kategórii.
21. Žalobkyni bol rozhodnutím Slovenskej správy sociálneho zabezpečenia Bratislava, Národnej
poisťovne, Správa fondu dôchodkového poistenia č. XX XX XX XXXX zo dňa 25. januára 1994 priznaný
starobný dôchodok od 16. októbra 1993. Doba zamestnania v spornom období bola zhodnotená v III.

pracovnej kategórii na základe zamestnávateľom riadne potvrdených podkladov a evidenčných listov
dôchodkovéhopoistenia.Vočitomutorozhodnutiužalobkyňanepodalažiadnyopravnýprostriedokatoto
tak nadobudlo právoplatnosť.
22. Vzhľadom na to, že žalobkyňa k žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku, ani k odvolaniu nepripojila
žiadne nové dôkazy, ktorými by preukázala, že pracovná činnosť ktorú vykonávala bola zaradená do

II. pracovnej kategórie, tak žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z podkladov, ktoré mal k dispozícii
v administratívnom spise.
23. Z vyjadrenia spoločnosti ROYAL SEAL, s.r.o., Řípska 11d, Brno, č. BO08861 zo dňa 18. februára
2021, ktorá zaisťuje uloženie a archiváciu dokumentov spoločnosti PERLA, bavlnárske závody, a.s.,
v ktorej bola žalobkyňa v predmetnom období zamestnaná vyplýva, že sa v jej osobnej zložke

nenachádza žiadna informácia o jej zaradení do I. alebo II. pracovnej kategórie. Tento záver nevyplýva
ani z lekárskej správy Okresného ústavu národného zdravia v Ústí nad Orlicí zo dňa 28. augusta 1963.
24. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval
podľa zásady voľného rozhodnutia (čím mala žalobkyňa pravdepodobne na mysli zásadu voľného
hodnotenia dôkazov) správny súd uvádza, že táto zásada je ukotvená § 196 ods. 7 zákona o sociálnom

poistení. „Zásada voľného hodnotenia dôkazov predstavuje zložitý myšlienkový postup, pri ktorom na
základe logických úsudkov a po starostlivom zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu rozhodnutia
vo veci samej. Zákon neurčuje pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať pri hodnotení vzájomnej
súvislosti vykonaných dôkazov, a iba správny orgán je oprávnený posudzovať vierohodnosť dôkazných
prostriedkov a rozhodnúť o ich osvedčení ako dôkazu. Vnútorné presvedčenie správneho orgánu o

nepravdivosti či nevieryhodnosti svedeckej výpovede, alebo iných dôkazov, je výsledkom logického
myšlienkového postupu vychádzajúceho z posúdenia skutkových okolností zistených v konkrétnej
posudzovanej veci, ako aj rozpor medzi dôkazmi. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti
správny orgán dochádza k záveru, ktoré skutočnosti možno považovať za pravdivé, alebo dokázané.
Podľa názoru súdu žalovaný sa v súlade so zákonom riadil zásadou voľného hodnotenia dôkazov.

V odôvodnení oboch napadnutých rozhodnutí sú uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom pre
rozhodnutie, a tiež, ako správne orgány tieto dôkazy zhodnotili. (pozri rozsudok Krajského súdu
v Košiciach č. k. 2Sa/30/2021 zo dňa 4. októbra 2022)“25. Žalobkyňa v priebehu konania pred orgánmi sociálneho zabezpečenia ani v konaní pred správnym
súdom vierohodne nepreukázala, že sporné pracovné obdobie bolo zaradené do II. pracovnej kategórie.
Na druhej strane prvostupňový orgán, ako aj žalovaný vychádzali z obsahu administratívneho spisu.

Administratívny spis bol správnemu súdu sprístupnený a je potrebné konštatovať, že jeho obsah
poskytoval dostatočný podklad pre rozhodnutie o žiadosti žalobkyne o zvýšenie starobného dôchodku.
Dôkazné bremeno, teda povinnosť preukázať pravdivosť svojich tvrdení bola v tomto prípade na
strane žalobkyne. Žalobkyňa však svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala a obmedzila sa
iba na jednoduché konštatovanie toho, že doba jej zamestnania v spornom období bola zhodnotená

nesprávnym spôsobom.
26. S ohľadom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že ako prvostupňové rozhodnutie, tak aj
napadnuté rozhodnutie spĺňajú atribúty, ktoré vyžaduje § 209 zákona o sociálnom poistení, najmä
však sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vychádzajú zo spoľahlivo zisteného
skutočného stavu veci a obsahujú zákonom predpokladané náležitosti. Správny súd z tohto dôvodu
považuje správnu žalobu za nedôvodnú, a preto ju v súlade s § 190 SSP zamietol.

27.Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§167anasl.SSP,podľaktoréhoúčastníkomprávonanáhradu
trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo
požadovať.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku

to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.