Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 17, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100024
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100024.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
vprávnejvecižalobcu:A.B.C.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomD.XX/XX,XXXXXE.,t.č.Ústavnavýkon
trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, F. G. XXX/XX, XXX XX F. H. I., právne zastúpený Mgr. Petra
Hrubová advokátka, so sídlom Mierové námestie 93, 019 01 Ilava, IČO: 42 152 321, proti žalovanému:
Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátová 1, 821 08 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-08596/12-2023 zo dňa 09.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Návrh žalobcu na uloženie povinnosti sprístupniť informácie z a m i e t a.

III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalobca požiadal žiadosťou zo dňa 25.08.2023 o poskytnutie nasledujúcich informácií:
- informáciu (písomne) o kóde zdravotníckeho pracovníka A. J. C., ktorý používal ako chirurg aj ako

všeobecný lekár pre dospelých,
- mzdové listy A. J. C. (ich fotokópie) za obdobie od 01.03.2017 do 31.12.2017, keď bol vedúcim lekárom
zdravotníckeho zariadenia v ústave Ilava.

2. O uvedenej žiadosti žalobcu rozhodol Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon
väzby Ilava (ďalej aj len „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „povinná osoba“) rozhodnutím
č. UVTOSaUVV-02418/13-IL-2023-6 zo dňa 08.09.2023 podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.

z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) tak,
že v časti, v ktorej žalobca požadoval sprístupnenie mzdových listov A. J. C. za obdobie od 01.03.2017
do 31.12.2017 žiadosti nevyhovel a požadované informácie nesprístupnil s odôvodnením, že tieto
informácie sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, osobitný zákon sprístupnenie žiadaných
informácií nestanovuje a povinná osoba nedisponuje písomným súhlasom dotknutej osoby.

3. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že časť žiadosti týkajúca
sa kódu zdravotníckeho pracovníka bola vybavená rozhodnutím o zastavení konania o sprístupnenie
informácie č. UVTOSaUVV-02418/13-IL-2023-5 zo dňa 08.09.2023 z dôvodu, že v tejto veci sa už v
minulosti právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Orgán verejnej správy prvéhostupňaďalejdôvodil,žemzdovélistyA.J.C.,ktorépovinnáosobanesprístupnila,predstavujúvzmysle§
2 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o ochrane osobných údajov“) osobné údaje fyzickej osoby,

nakoľko uvedené informácie sa dotýkajú súkromia a pracovných vzťahov fyzickej osoby. Ustanovenie §
9 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám neukladá povinnosť požiadať o písomný súhlas
dotknutú osobu a povinná osoba nie je teda povinná žiadať dotknutú osobu o takýto súhlas. Údaje,
ktoré žalobca žiadal, vyhodnotil orgán verejnej správy prvého stupňa ako osobné údaje s tým, že
dotknutáfyzickáosoba,ktorejsaúdajetýkajú,nedalasúhlasnasprístupnenietýchtoinformáciíažalobca

ako žiadateľ nepreukázal takýto súhlas. Ďalej orgán verejnej správy prvého stupňa s poukazom na
ustanovenie§9ods.3Zákonaoslobodnomprístupekinformáciámuviedol,žepovinnáosobajepovinná
sprístupniť osobné údaje len u osôb uvedených v tomto zákonnom ustanovení a v rozsahu uvedenom
v tomto zákonnom ustanovení. A. J. C. bol poverený výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie
vedúci lekár v období od 01.05.2017 do 31.12.2017, a teda v tomto čase bol nadriadeným v služobnom
pomere. Fotokópie dokumentov týkajúce sa A. J. C. - mzdové listy ale podľa orgánu verejnej správy

prvého stupňa nepatria medzi informácie, ktoré je povinná osoba povinná sprístupniť u nadriadených v
služobnompomerepodľa§9ods.3Zákonaoslobodnomprístupekinformáciám.Žiadanédokumentysa
týkajú výsostne osobnosti fyzickej osoby, jej súkromia a pracovných vzťahov. Mzdové listy sú evidované
v informačnom systéme zboru a na prístup k týmto informáciám nie je žiadateľ/žalobca oprávnený ani v
spojitostis§65aods.1a3zákonač.4/2001Z.z.oZboreväzenskejajustičnejstráževzneníneskorších

predpisov (ďalej aj len „Zákon o ZVJS“). V období od 01.03.2017 do 30.04.2017 A. J. C. nebol ani
nadriadeným v služobnom pomere a jeho osobné údaje za toto obdobie sú chránené v plnom rozsahu.

4. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. GR ZVJS-08596/12-2023 zo dňa 09.11.2023 tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o

správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“)
odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. Žalovaný
v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinná osoba sprístupňuje o nadriadenom v služobnom pomere
iba informácie uvedené v ust. § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám a toto
zákonné ustanovenie ako povinne sprístupňovaný údaj neuvádza mzdový list. V prípade taxatívneho

výpočtu údajov uvedených v ust. § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám nie je
povinná osoba oprávnená výpočet údajov uvedených v tomto ustanovení rozširovať a aplikovať toto
ustanovenie na ďalšie informácie, v tomto prípade na mzdové listy, ktoré v tomto ustanovení expressis
verbis nie sú uvedené. Podľa žalovaného orgán verejnej správy prvého stupňa ako povinná osoba
postupoval správne, keď nesprístupnil osobné údaje. Ďalej žalovaný uviedol, že právo žalobcu na

prístup k informáciám o platových pomeroch dotknutej osoby - A. J. C. nebolo obmedzené, keďže
povinná osoba (orgán verejnej správy prvého stupňa) listom č. UVTOSaUVV-02418/13-IL-2023-7 zo
dňa 08.09.2023 žalobcovi sprístupnila informácie o platových pomeroch dotknutej fyzickej osoby za
obdobie od 01.05.2017 do 31.12.2017. Pokiaľ orgán verejnej správy prvého stupňa odkazoval aj na
ustanovenie § 65a ods. 1 a 3 Zákona o ZVJS, žalovaný uviedol, že táto argumentácia bola uvedená

v odôvodnení rozhodnutia orgánu verejne správy prvého stupňa ako podporná, resp. uvádzajúca
do kontextu uchovávania žiadaných informácií v podmienkach povinnej osoby a nebola uvedená
ani vo výroku rozhodnutia. Preto aj uvedenie tejto argumentácie v odôvodnení rozhodnutia orgánu
verejnej správy prvého stupňa nebolo podľa žalovaného spôsobilé ovplyvniť zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Správna žaloba - žalobné body

5. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že v odvolaní, ktoré podal proti rozhodnutiu

orgánu verejnej správy prvého stupňa, namietal, že „mzdové listy“ obsahujú údaje uvedené v § 9 ods.
3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a preto mu mal byť sprístupnený každý „mzdový list“
A. C. za obdobie od 01.05.2017 do 31.12.2017, a to spôsobom podľa § 16 ods. 1, 10 a § 12 ods.
1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa žalobcu mu povinná osoba mala mzdové listy
obsahujúce údaje vymedzené v § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám sprístupniť

a nemohla sa odvolávať na absenciu pozitívnej enumerácie mzdových listov ako takých v ustanovení
§ 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Rozhodnutie žalovaného označil žalobca za
svojvoľné a za nezákonné.6. Podľa žalobcu výklad ustanovenia § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý
predostrel žalovaný, je zjavne svojvoľným a arbitrárnym. Použitím taxatívneho výpočtu údajov v
ustanovení § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa určili „prvky“ (druh) t. j. rozsah

osobných údajov, ktoré sa sprístupňujú, pričom nie je rozhodné, v akom dokumente (resp. nosiči) sa
tieto prvky nachádzajú. Tvrdenie žalovaného, že mzdové listy nie sú osobným údajom uvedeným v
taxatívnom výpočte ustanovenia § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, je podľa
žalobcu scestné a absurdné a usvedčuje to žalovaného z arbitrárnej ľubovôle. Mzdový list ako taký nie
je osobný údaj, ale osobné údaje sú údaje uvedené v ňom. Inak povedané, mzdový list je nosičom

(materiálnym) žiadaných osobných údajov dotknutej osoby. Už z povahy veci je zrejmé, že nemožno
vopred určiť v akých dokumentoch sa môžu nachádzať osobné údaje uvedené v § 9 ods. 3 Zákona o
slobodnom prístupe k informáciám, preto by bolo legislatívnym nezmyslom, ak by zákonodarca urobil
podrobný výpočet dokumentov, ktoré sa sprístupnia v prípade osôb uvedených v § 9 ods. 3 Zákona
o slobodnom prístupe k informáciám. Pozitívna enumerácia tu nie je. Ak teda A. C. spĺňal definičný
rámec fyzickej osoby uvedenej v § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám (nadriadený

v služobnom pomere) a ak informácia – „mzdový list“ - existuje, bolo povinnosťou povinnej osoby
sprístupniť každý mzdový list A. C. za rozhodné obdobie, a to postupom podľa § 16 ods. 1 Zákona
o slobodnom prístupe k informáciám (odkopírovaním) a podľa § 12 ods. 10 v spojení s § 12 ods.
1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám t. j. anonymizovaním tých osobných údajov A. C.,
ktoré nepatria do taxatívneho výpočtu údajov uvedených v § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe

k informáciám. Povinná osoba tak mohla vydať negatívne rozhodnutie len vo vzťahu ku konkrétnym
kategóriám osobných údajov A. C. uvedeným v mzdových listoch a nie vylúčiť zo sprístupnenia celý
mzdový list (en bloc) s nezmyselným argumentom, že mzdový list nie je expressis verbis uvedený
v taxatívnom výpočte v § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žalovaný sa vôbec
nezaoberal argumentáciou žalobcu resp. jeho odôvodnenie rozhodnutia je natoľko stručné, že je aj

nepreskúmateľné. Niet pochýb o tom, že výpočet osobných údajov v § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom
prístupe k informáciám je výpočet druhových pojmov, pričom povinná osoba je povinná sprístupniť každú
informáciu (listinu atď.), ktorá zodpovedá druhovému pojmu vymedzenému v ustanovení § 9 ods. 3
Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a teda aj mzdové listy. Neexistuje žiadny zákonný dôvod
pre nesprístupnenie mzdových listov dotknutej osoby, a teda povinná osoba a aj žalovaný vec nesprávne

právneposúdili,keďvylúčiliaplikáciuustanovenia§9ods.3Zákonaoslobodnomprístupekinformáciám
na daný skutkový stav.

7. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že listom zo dňa 08.09.2023 žalobcovi boli sprístupnené informácie o
platových pomeroch A. C. (dotknutej osoby) od 01.05.2017 do 31.12.2017, tak takáto argumentácia

je právne bezvýznamná a toto „sprístupnenie“ informácií nepredstavuje res iudicata. Podľa žalobcu v
neposlednom rade Zákon o slobodnom prístupe k informáciám plní aj kontrolnú funkciu, pričom práve
mzdové listy predstavujú prostriedok, ktorý môže verifikovať skutočné pomery A. C. v rozhodnom období
a dokonca verifikovať aj samotný výstup povinnej osoby, ktorá žalobcovi listom sprístupnila akýsi súbor
údajov, ktorých pravdivosť a autentickosť má potenciál potvrdiť/vyvrátiť práve sprístupnenie mzdových

listov.

8. Žalobca ďalej ešte uviedol, že A. C. vedome klamal na Okresnom súde Trenčín v konaní sp. zn.
27C/44/2020 (10.03.2023), že má atestáciu „všeobecný lekár pre dospelých“ (Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou a Slovenská lekárska komora potvrdili, že A. C. takúto špecializáciu nemal

a nemá), preto je zarážajúce, že takýto lekár vykonával riadiacu funkciu zdravotníckeho zariadenia, hoci
nemá príslušné vzdelanie a dokonca už od 28.02.2015 mu bol zrušený kód lekára. Tento kontext má
podľa žalobcu zásadný význam.

9. Žalobca navrhol ako dôkaz vyžiadať si stanovisko Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

a Slovenskej lekárskej komory ohľadne otázky akú mal A. C. špecializáciu a kedy mu bol zrušený kód
lekára.

10. Žalobca ďalej uviedol, že nie je povinný uvádzať dôvod prečo žiada informácie, avšak je podstatný
kontext prečo povinná osoba a žalovaný vedome maria žalobcovo právo na prístup k informáciám a

prečo prekrucujú či ohýbajú právo, čo vykresľuje pomery vo väzenskom „zdravotníctve“, ktoré sa vo
svetle uvedeného javí ako hrubé porušenie práva väzňov na prístup k zdravotnej starostlivosti a práva na
zdravie. Verejný záujem na materiálnej kontrolnej funkcii Zákona o slobodnom prístupe k informáciám je
tu zjavný a zjavný je aj motív žalovaného prečo sa permanentne dopúšťa arbitrárnej svojvôle vo väčšinekonaní podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, keď ide o údaje týkajúce sa prevádzkovania
zdravotníckych zariadení v ZVJS a poskytovania zdravotnej starostlivosti.

11. Žalobca navrhol, aby správny súd v rozsudku uložil povinnej osobe (aj žalovanému) povinnosť
sprístupniť mu mzdové listy A. J. C. za obdobie od 01.05.2017 do 31.12.2017 kedy vykonával funkciu
vedúceho lekára zdravotníckeho zariadenia v ÚVTOS a ÚVV Ilava a zároveň navrhol, aby správny súd
zrušil rozhodnutie žalovaného a aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že sa pridržiava právneho názoru uvedeného v
správnou žalobou napadnutom rozhodnutí. Ďalej poukázal na to, že v obdobnej veci žalobcu rozhodol
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 4Svk/48/2022 zo dňa 20.09.2023.
Žalobcova právna vec sa v uvedenom rozsudku týkala hodinovej mzdy, ktorá bola anonymizovaná na

dohodách o vykonaní práce dotknutej osoby za obdobie od roku 2011 do 2019 a zmenových údajov
dotknutej fyzickej osoby, a to v nadväznosti na § 9 ods. 12 a 3 Zákona o slobodnom prístupe k
informáciám. Žalovaný ďalej poukázal na časť odôvodnenia rozsudku Najvyššieho správneho súdu
SR: 41. Sťažovateľ v súvislosti s právnym posúdením veci tvrdil, že dotknutá osoba mala byť osobou
podľa § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., a teda mu mali byť zmenové výkazy a odmena, resp.

hodinová mzda dotknutej osoby sprístupnené. Argumentoval tým, že z toho, že dotknutá osoba má
pracovnýpomerzaloženýdohodou,samoosebenevyplýva,ženiejenadriadenýmvslužobnompomere.
Ďalej tvrdil, že dotknutá osoba je vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej
moci, pretože táto bola jedinou zubárkou a zároveň aj odbornou zástupkyňou. Uvedené námietky
kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné. ... 47. Ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.

vychádza z princípu prevažujúceho verejného záujmu, v zmysle ktorého povinná osoba na základe
žiadosti o informácie sprístupní vymedzené informácie o verejnej činnosti a platových pomeroch
taxatívne vymedzených verejných činiteľov a vedúcich zamestnancov. Kasačný súd je toho názoru,
že z teleologického výkladu uvedenej normy, ktorá sa vzťahuje na funkcionárov majúcich špecifické
postavenie a vzhľadom na kolíznu povahu tohto ustanovenia (zásah do ochrany osobnosti dotknutých

osôb vs. právo na prístup k informáciám) vyplýva potreba zoznam týchto osôb extenzívne nerozširovať.
48. Pri akceptácii výkladu sťažovateľa, že vedúcim zamestnancom je aj taká osoba, ktorá je platená
z verejných zdrojov a je jediným odborným zástupcom v príslušnom odbore na pracovisku, by došlo
k zákonom nepredpokladanému a podľa názoru kasačného súdu aj k neproporcionálnemu rozšíreniu
zoznamu funkcionárov v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Pritom je potrebné zohľadniť,

že v predmetnej veci sa dotknutá osoba nesporne nepodieľala na výkone verejnej moci (ale na
zabezpečení práva na poskytnutie zdravotnej starostlivosti odsúdeným/obvineným osobám), nemožno
ju označiť za vysokú štátnu úradníčku a nemá ani iné zákonom definované špecifické postavenie
odôvodňujúce väčšiu intenzitu zásahu do svojho práva na súkromie. 49. Ustanovenie § 9 ods. 3 zákona
č. 211/2000 Z. z. pri vedúcom zamestnancovi zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci odkazuje

na definíciu vedúceho zamestnanca v zmysle zákonníka práce („Vedúci zamestnanci zamestnávateľa
sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať
podriadenýmzamestnancomzamestnávateľapracovnéúlohy,organizovať,riadiťakontrolovaťichprácu
a dávať im na ten účel záväzné pokyny“). Pre naplnenie pojmu „vedúci zamestnanec zamestnávateľa,
ktorým je orgán verejnej moci“ je teda rozhodujúce to, či tento riadi, organizuje, kontroluje prácu

podriadeným zamestnancom, a nie odborná kvalifikácia či činnosť odborného zástupcu, resp. počet
osôb vykonávajúci druh konkrétnej pracovnej činnosti (či sa jedná o jediného zubára alebo nie). 50.
Krajský súd v napadnutom rozsudku správne uzavrel, že zo skutočnosti, že dotknutá osoba bola
jedinou zubárkou a zároveň aj odbornou zástupkyňou, nevyplýva, že táto bola vedúcim zamestnancom
zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci. Uvedené krajský súd subsidiárne oprel aj o obsah dohôd

o pracovnej činnosti dotknutej osoby. ... Z jednotlivých dohôd o pracovnej činnosti podľa kasačného
súdu nevyplýva, že by dotknutá osoba riadila činnosť ďalších zamestnancov, naopak, táto podliehala
kontrole iných zamestnancov. Pokiaľ dohody zo dňa 30.12.2014 a 31.12.2013 uvádzajú ako dohodnutý
druh pracovnej činnosti aj činnosť odborného zástupcu v odbore stomatológia, toto je nevyhnutné
vykladať spolu, nie oddelene, teda nejedná sa o výkon riadiaceho či vedúceho zamestnanca, ale

zástupcu v príslušnom odbore (stomatológia). Pokiaľ z dohody zo dňa 21.12.2012 vyplýva, že dohodnutý
druh pracovnej činnosti aj činnosť odborného zástupcu na vykonávanie činností dôležitých z hľadiska
radiačnej ochrany, predmetné je potrebné vykladať v zmysle uvedeného osobitného predpisu a týka
sa činnosti pri práci so zdrojmi ionizujúceho žiarenia so zameraním na práce so stomatologickýmiröntgenovými prístrojmi. Uvedené sa teda podľa názoru kasačného súdu netýka statusu „vedúci
zamestnanec“ v kontexte pracovnoprávnej, resp. služobnej agendy. Dotknutá osoba nebola vedúcim
zamestnancomv zmysle § 9 ods. 3 zákonníka práce, nakoľko z administratívneho spisu nevyplýva, že by

táto mala oprávnenia určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy,
organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. ... 53. Sťažovateľ
namietal, že § 4 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. za bodkočiarkou obsahuje výnimku z pravidla, že
nadriadený je len policajt, ktorý je zaradený do štátnej služby („; to neplatí, ak ide o nadriadeného
mimo výkonu, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis 1a)“). Príslušná poznámka k tomuto

ustanoveniu, resp. k tejto výnimke odkazuje demonštratívne na zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ bol toho názoru, že
takýmto osobitným právnym predpisom môže byť aj zákonník práce. Kasačný súd však v bode 50 tohto
rozsudku uzavrel, že dotknutá osoba nemá postavenie vedúceho zamestnanca v zmysle zákonníka
práce, preto nemôže byť (ani hypoteticky - na základe zákonníka práce) ani nadriadeným mimo výkonu,
ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis. Navyše, kasačnému súdu sa javí, že argumentácia

sťažovateľa je založená aj na (účelovej) dezinterpretácii argumentácie žalovaného, ktorý skutočnosť,
že dotknutá osoba nie je nadriadeným v služobnom pomere odôvodňoval aj tým, že explicitne uviedol,
ktoré konkrétne osoby sú v zmysle príslušných právnych predpisov nadriadenými v služobnom pomere
(riaditeľ ústavu, zástupca riaditeľa ústavu, vedúci oddelenia, zástupca vedúceho oddelenia a vedúci
skupiny). Sťažovateľom predložené právne úvahy tak boli založené na izolovanom výklade jednotlivých

právnych noriem a poznámok a tieto neboli spôsobilé spochybniť právne posúdenie napadnutého
rozsudku.“

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

13. Žalobca v správnej žalobe žiadal, aby správny súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie. V
podaní doručenom správnemu súdu dňa 12.08.2024 žalobca oznámil, že súhlasí s tým, aby správny
súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

14. V priebehu súdneho konania bolo správnemu súdu preukázané, že rozhodnutím Centra právnej

pomoci č. KaZA-/12971/2025-70105/2025 zo dňa 19.06.2025 bol žalobcovi priznaný nárok na
poskytnutie právnej pomoci v tejto veci, a to až do právoplatného skončenia veci. Uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.06.2025. Správnemu súdu zároveň bolo predložené
plnomocenstvo žalobcu pre ustanovenú advokátku. Zároveň bolo správnemu súdu doručené podanie
žalobcu prostredníctvom ustanoveného právneho zástupcu, v ktorom bolo uvedené, že sa právny

zástupca žalobcu pripája ku všetkým podaniam žalobcu, ktorý po skutkovej a právnej stránke vec
správne a podrobne vymedzil. Zároveň bola v tomto podaní uplatnená náhrada trov konania v rozsahu
100 %.

15. Keďže účastníci konania nežiadali na prejednanie veci nariadiť pojednávanie (§107 ods. 1 písm.

a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj len
„SSP“)) a ani správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. b) až e) SSP),
rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa
17.09.2025. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej
tabuli správneho súdu od 03.09.2025 do 18.09.2025.

16. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z
dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná,
preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

17. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým orgán verejnej správy
prvého stupňa nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie mzdových listov A. J. C. za obdobie od
01.03.2017 do 31.12.2017 s odôvodnením, že požadované informácie nesprístupňuje, pretože tieto

sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, osobitný zákon sprístupnenie žiadaných informácií
nestanovuje a povinná osoba nedisponuje písomným súhlasom dotknutej osoby.18. Podľa čl. 26 Ústavy SR; (1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. (2) Každý
má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj
slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie

tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na
povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. (3) Cenzúra sa zakazuje. (4) Slobodu prejavu a právo
vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti
nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného
zdravia a mravnosti. (5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať

informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

19. Podľa § 9 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám; (1) Informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a
súkromiafyzickejosoby,písomnostiosobnejpovahy,podobizne,obrazovésnímkyaobrazovéazvukové
záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len
vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby.

Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o
sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel
archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov
a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie.
Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. (2) Informácie o osobných údajoch fyzickej

osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, 9) povinná
osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného
súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže
poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka
osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na

vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu,
činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a
piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie. (3) Povinná osoba sprístupní na účely informovania
verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok
ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, 16a) poslancom

obecného zastupiteľstva, 16b) predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena
vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej
republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, 16d) vedúcim zamestnancom
vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, 16e) vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým
je orgán verejnej moci, 16f) nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie

alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných
prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu
a) titul,
b) meno,
c) priezvisko,

d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie,
e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti,
f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva,
g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za
výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.

(4) Osobné údaje osoby, ktorá je nadriadeným v služobnom pomere, povinná osoba sprístupní v
rozsahu a na účel podľa odseku 3, len ak sprístupnenie nie je v rozpore s povinnosťou mlčanlivosti
podľa osobitných predpisov a zároveň sprístupnenie tejto informácie neohrozí bezpečnosť alebo obranu
Slovenskej republiky, ochranu verejného poriadku alebo plnenie úloh týchto osôb alebo orgánov, v
ktorých vykonávajú svoju činnosť; ustanovenie § 13 sa v tomto prípade nepoužije.

20.Podľa§12Zákonaoslobodnomprístupekinformáciám; (1)Všetkyobmedzeniaprávanainformácie
vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po
vylúčenítýchinformácií,priktorýchtoustanovujezákon.Oprávnenieodmietnuťsprístupnenieinformácie
trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia

(2) Dôvodom na nesprístupnenie informácie nie je skutočnosť, že informácia je
a) uvedená v zmluve, ktorá nie je povinne zverejňovanou zmluvou podľa § 5a,
b) uvedená v zmluve, o ktorej sa zverejňuje informácia o uzatvorení zmluvy podľa § 5a ods. 3, aleboc) údajom o vyhotovenej alebo doručenej objednávke tovarov, služieb a prác alebo údajom o vystavenej
alebo doručenej faktúre za tovary, služby a práce, ktorý nie je povinne zverejňovaný podľa § 5b.
21. Podľa § 16 ods. 1 a 10 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám; (1) Informácie sa

sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis,
odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými
informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť
spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia
informácie. (10) Povinná osoba pritom urobí opatrenia, aby nazretím do dokumentácie neboli porušené

povinnosti podľa § 8 až 12.

22. Úvodnom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd uvádza, že Ústava SR v čl. 26
zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatnení
práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Práve z týchto dôvodov upravuje aj
samotný Zákon o slobodnom prístupe k informáciám v ustanovení § 8 až § 11 obmedzenia prístupu

k informáciám. Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl.
13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich
podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na stanovený cieľ a rozsah obmedzení
základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Ústavná povinnosť orgánu verejnej moci
poskytovať informácie o svojej činnosti, a teda ústavné právo verejnosti na prístup k informáciám,

upravuje na zákonnej úrovni vo všeobecnosti Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Špeciálnu
právnu úpravu prístupu k informáciám v niektorých špecifických situáciách obsahujú aj iné právne
predpisy. Právo na prístup k informáciám a povinnosť štátu poskytovať verejnosti informácie vyplýva aj
z čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Povinné osoby vymedzené v § 2 ods. 1,
2 a 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám majú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti.

Plná informačná povinnosť je na mieste vtedy, keď ide o subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami,
resp. nakladá s majetkom štátu alebo obci, alebo vtedy, ak ide o subjekt, ktorý bol kreovaný zákonom,
alebo na základe zákona, ktorý patrí do oblasti verejného práva. V týchto prípadoch je daný verejný
záujem na plnej informačnej povinnosti, ktorý potláča do úzadia prípadný záujem týchto subjektov na
ochrane ich práv a slobôd. Hospodárenie s verejnými financiami a štátnym resp. obecným majetkom

zakladá verejný záujem na transparentnosti fungovania takéhoto subjektu pre možnosť verejnej kontroly
zo strany občanov a posilnenie dôvery občanov v zákonné nakladanie s verejnými prostriedkami a
majetkom.

23. Podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám má každý právo na prístup k informáciám,

ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho
alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 3 resp. 4 Zákona o
slobodnom prístupe k informáciám). Napriek princípu publicity, t. j. princípu, že v demokratickom štáte
sú veci, ktoré nie sú zo zákona utajované, verejnosti voľne dostupné, ustanovenia § 8 až § 11 Zákona o
slobodnom prístupe k informáciám upravujú kategórie informácií, ktoré sa nesprístupňujú, resp. ktorých

sprístupnenie je obmedzené. Osobitným zákonným dôvodom na obmedzenie prístupu k informáciám je
ochrana osobnosti a osobných údajov.

24. Účelom ustanovenia § 9 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám je chrániť informácie týkajúce
sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb. Tieto informácie sa môžu sprístupniť len vtedy, ak to

ustanovuje osobitný zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám (prvá veta) informácie, ktoré sa
dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky
a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná
osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným

súhlasom dotknutej osoby. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám (prvá
veta) informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za
podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo
na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Definícia pojmu osobný údaj je
uvedená v § 2 Zákona o ochrane osobných údajov, v zmysle ktorého osobnými údajmi sú údaje týkajúce

sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo
alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je
napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na
základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickúidentitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu
alebo sociálnu identitu. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL. ÚS 1/09 konštatoval, že ochrana osobných
údajov je špecifická forma ochrany súkromia a osobný údaj je jedným z aspektov súkromia fyzickej

osoby.

25. Z ustanovenia § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám je zrejmé, že v tomto
zákonnom ustanovení sa vymedzuje rozsah osobných údajov, ktoré sa sprístupňujú, ale len vo
vzťahu k tým fyzickým osobám, ktoré sú vymedzené v § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe

k informáciám. V zmysle tohto ustanovenia povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti
určité osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok
ustanovených osobitným zákonom, a to o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom
obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády
Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
alebopodpredseduNárodnejradySlovenskejrepubliky,ktorájevedúcimzamestnancomvykonávajúcim

práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci,
nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu,
ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Vo vzťahu k týmto
fyzickým osobám sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu: titul; meno; priezvisko; funkcia a deň
ustanovenia alebo vymenovania do funkcie; pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej

činnosti; miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť
vykonáva; mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo
za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.
Z uvedeného je zrejmé, že aj určitá kategória fyzických osôb, ktorá zastáva „pozície“ vymedzené v § 9
ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám a ktorej mzda, plat alebo ďalšie finančné náležitosti

sú uhrádzané zo štátneho alebo iného verejného rozpočtu, musí strpieť sprístupnenie určitého rozsahu
osobnýchúdajov.Uvedenýpostup máslúžiťnato,abybolazabezpečenáverejnákontrolahospodárenia
s prostriedkami štátneho a verejného rozpočtu.

26. V prejednávanej veci žalobca žiadal o sprístupnenie mzdových listov A. J. C. v období od 01.03.

do 31.12.2017. Orgán verejnej správy prvého stupňa a aj žalovaný uviedli, že A. J. C. bol v období od
01.05.2017 do 31.12.2017 nadriadeným v služobnom pomere. V období od 01.03.2017 do 30.04.2017
nebol nadriadeným v služobnom pomere, teda za toto obdobie už osobné údaje A. J. C. boli chránené
v plnom rozsahu a nevzťahovala sa na neho výnimka o rozsahu sprístupňovaných osobných údajov v
zmysle § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

27. Žalobca v správnej žalobe nespochybňuje, že za obdobie od 01.03.2017 do 31.04.2017 mzdové listy
nemali byť poskytnuté, pretože A. J. C. nebol nadriadeným v služobnom pomere. Žalobca v správnej
žalobe nesúhlasil s argumentáciou orgánov verejnej správy oboch stupňov, ktorú uviedli vo vzťahu
k nesprístupneniu mzdových listov A. J. C. za obdobie od 01.05.2011 do 31.12.2017, kedy aj podľa

orgánov verejnej správy bol nadriadeným v služobnom pomere.

28. Vo vzťahu k fyzickej osobe, ktorá je nadriadeným v služobnom pomere, sa sprístupňujú osobné
údaje v rozsahu vymedzenom v § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám pod písm. a)
až g). V prejednávanej veci žalobca žiadal mzdové listy. Orgány verejnej správy mzdové listy žalobcovi

nesprístupnili s odôvodnením, že ide o osobné údaje fyzickej osoby, týkajúce sa súkromia a pracovných
vzťahov fyzickej osoby, a ďalej, že tieto nie sú expressis verbis vymedzené v § 9 ods. 3 Zákona
o slobodnom prístupe k informáciám. Žalobca s uvedenou argumentáciou orgánov verejnej správy
nesúhlasil a žiadal, aby mu mzdové listy boli za obdobie od 01.05.2017 do 31.12.2017 sprístupnené
s tým, že údaje, ktoré mu nemožno sprístupniť, majú byť v zmysle Zákona o slobodnom prístupe k

informáciám anonymizované.

29. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol o žiadosti žalobcu rozhodnutím č.
UVTOSaUVV-02418/13-IL-2023-6 zo dňa 08.09.2023, ktoré bolo potvrdené správnou žalobou
napadnutým rozhodnutím žalovaného, a mzdové listy nesprístupnil s tým, že ide o informácie dotýkajúce

sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby, osobitný zákon sprístupnenie žiadaných informácií nestanovuje
a povinná osoba nedisponuje písomným súhlasom dotknutej osoby. Zároveň orgán verejnej správy
prvého stupňa prípisom č. UVTOSaUVV-02418/13-IL-2023-7 zo dňa 08.09.2023 žalobcu oboznámil o
tom, že mzdové listy sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, osobitný zákon sprístupneniežiadaných informácií nestanovuje a povinná osoba nedisponuje písomným súhlasom dotknutej osoby,
preto rozhodnutím č. UVTOSaUVV-02418/13-IL-2023-6 zo dňa 08.09.2023 rozhodol o nesprístupnení
týchto listín. Orgán verejnej správy zároveň odkázal na ustanovenie § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom

prístupe k informáciám a uviedol, že A. J. C. bol poverený výkonom dočasne neobsadenej riadiacej
funkcie vedúci lekár v období od 01.05.2017 do 31.12.2017, a teda v tomto čase bol nadriadeným v
služobnom pomere, preto orgán verejnej správy prvého stupňa ako povinná osoba v prílohe tohto prípisu
sprístupnil žalobcovi osobné údaje A. J. C. týkajúce sa jeho mzdy v zmysle § 9 ods. 3 písm. g) Zákona
o slobodnom prístupe k informáciám. Prílohou podania povinnej osoby bol výpis o platových pomeroch

A. J. C. za obdobie od mája 2017 do decembra 2017.

30. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám v § 9 ods. 3 vymedzuje, ktoré osobné údaje o
nadriadenom v služobnom pomere je povinná osoba povinná sprístupniť. V prejednávanej veci
uvedeným prípisom zo dňa 08.09.2023 spolu s jeho prílohou orgán verejnej správy prvého stupňa
poskytol o A. J. C. informácie v celom rozsahu tak ako sú vymedzené v § 9 ods. 3 písm. a) až g)

Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Pokiaľ žalobca požadoval sprístupnenie mzdových listov,
k tomu správny súd uvádza, že v zmysle legálnej definície pojmu informácia je informáciou akýkoľvek
obsah v akejkoľvek forme zaznamenaný na akomkoľvek hmotnom nosiči, najmä obsah písomného
záznamu v listinnej podobe, obsah písomného záznamu uloženého v elektronickej podobe alebo
obsah záznamu v zvukovej, obrazovej alebo audiovizuálnej podobe (§4 ods. 3 Zákona o slobodnom

prístupe k informáciám). Z hľadiska všeobecného možno vymedziť informáciu ako určité správy
posielané odosielateľom príjemcovi, bez ohľadu na to, či vo forme listiny (materializovanej) alebo vo
forme elektronickej (imaterializovanej). Povinná osoba nie je povinná sprístupniť akúkoľvek žiadanú
informáciu, ale informáciu sprístupniť iba vtedy, ak ju má k dispozícii a zároveň, ak nie je daný
zákonný dôvod pre obmedzenie prístupu k informáciám vymedzený v § 8 až § 11 Zákona o slobodnom

prístupe k informáciám. Mzdový list je podľa správneho súdu nositeľom resp. určitou platformou,
prostredníctvom ktorého je informácia ako nehmotná substancia poznateľná navonok, či už vo forme
materializovanej alebo imaterializovanej. Mzdový list je teda len nosičom informácie o fyzickej osobe,
ktorá je nadriadeným v služobnom pomere a vo vzťahu ku ktorej sa sprístupňujú údaje v rozsahu
vymedzenom v § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Orgán verejnej správy prvého

stupňa sprístupnil údaje v rozsahu, ktorý bol prípustný v zmysle § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom
prístupe k informáciám. Pokiaľ žalobcovi nesprístupnil nosič informácií – samotný mzdový list, podľa
správneho súdu tým žalobca nebol nijakým spôsobom dotknutý na svojich právach, pretože osobné
údaje v rozsahu vymedzenom v § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe o osobe, ktorú žalovaný
zadefinoval v dotknutom období od 01.05.2017 do 31.12.2017 ako nadriadeného v služobnom pomere,

boli žalobcovi sprístupnené.

31. Žiada sa ešte uviesť, že v zmysle ustanovenia § 39 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení
neskorších predpisov je obsahom mzdového listu nielen meno a priezvisko zamestnanca, jeho rodné
číslo,adresatrvaléhopobytu,aleajmená,priezviskáarodnéčíslaosôb,naktorézamestnanecuplatňuje

nezdaniteľnú časť základu dane, ďalej výška jednotlivých nezdaniteľných častí základu dane, mzdový
list obsahuje aj počet dní výkonu práce, sumy oslobodené od dane, sumy poistného a príspevkov,
ktoré zamestnanec platí, sumu daňového bonusu a pod. Mzdový list slúži ako podrobný evidenčný
záznam zamestnávateľa o zamestnancovi, o výkone jeho práce, o rozsahu čerpanej dovolenky a ďalšie
skutočnosti. Mzdový list teda slúži ako evidencia údajov o zamestnancovi pre zamestnávateľa a je

nositeľom informácií o konkrétnom zamestnancovi. Pokiaľ povinná osoba postupovala v prejednávanej
veci tak, že zo mzdového listu osoby, o ktorý žalobca žiadal, a ktorú povinná osoba aj žalovaný uznali
za nadriadeného v služobnom pomere, poskytla údaje v rozsahu stanovenom v § 9 ods. ods. 3 Zákona
o slobodnom prístupe k informáciám a nesprístupnila samostatný nosič informácií s anonymizovaním
údajov, ktoré by nemohli byť sprístupnené, práva žalobcu na prístup k informáciám neboli nijakým

spôsobom dotknuté, pretože zo mzdového listu mu bol poskytnutý rozsah údajov, ktorý v zmysle právnej
úpravy mohol a mal byť sprístupnený. Správny súd poukazuje ďalej aj na to, že okruh subjektov a rozsah
údajov vymedzených v § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám nemá byť aj v zmysle
ustálenej judikatúry vyšších súdnych autorít rozširovaný.

32.Rozhodnutiežalovanéhosprávnysúdnepovažujezanepreskúmateľnéanedostatočneodôvodnené,
nakoľko v zmysle požiadavky stanovenej v § 46 ods. 3 Správneho poriadku (V odôvodnení rozhodnutia
správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorýchrozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k
podkladom rozhodnutia.) v spojení s ust. 22 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám (Ak
nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy

o správnom konaní), je rozhodnutie žalovaného dostatočne odôvodnené a žalovaný sa dostatočne
vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu.

33. Správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby z vyššie uvedených dôvodov
a nevzhliadol preto dôvod na postup podľa § 193 SSP, preto zamietol návrh žalobcu na uloženie

povinnosti povinnej osobe a aj žalovanému sprístupniť žalobcovi mzdové listy.

34. Správny súd nezistil dôvod na vyžiadanie stanoviska Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou a Slovenskej lekárskej komory vo vzťahu k tomu, akú mal A. C. špecializáciu a kedy
mu bol zrušený kód lekára, pretože tieto skutočnosti nemajú súvis s prejednávanou vecou, keďže od
nich nezáviselo posúdenie spornej otázky o povinnosti povinnej osoby sprístupniť žalobcovi ním žiadané

mzdové listy.

35. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu
trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)

vlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiaoprávnenémusubjektu(§443ods.1SSP).Kasačná
sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.