Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 17, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4225010173
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4225010173.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej, PhD. a sudkýň
JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanej A.
B. C., A., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona,
o odvolaniach prokurátora Okresnej prokuratúry Komárno (ďalej len prokurátor) a obžalovanej A. B.
C., A. proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 05.06.2025, sp. zn. 2T/14/2025, na verejnom

zasadnutí konanom v Nitre dňa 17. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej A. B. C., A. a odvolanie prokurátora z a m
i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovanú A. B. C., A.

(ďalej len obžalovaná) vinnou zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
dňa XX. XXXXX XXXX v čase do XX.XX hodiny v B. v časti D. E. viedla osobné motorové vozidlo značky
F. G. s evidenčným číslom H., kedy bola pre podozrenie zo spáchania priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky zastavená hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Komárno,
ktorá ju počas kontroly podrobila dychovej skúške na prítomnosť alkoholu meracím zariadením značky

H. 7510, výrobné číslo: H., v čase o XX.XX hodine s výsledkom 0,76 mg/l alkoholu v dychu.

Súd I. stupňa za to obžalovanej uložil podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 36 písm. l/ Tr. zák., § 38
ods. 2 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. k peňažnému trestu vo výške 2.500 eur a podľa § 57 ods.
3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu obžalovanej uložil náhradný trest
odňatia slobody v trvaní 2 mesiace. Zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanej uložil trest

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 20 mesiacov.

Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovanej podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že sa cíti byť vinná
zo skutku, tak ako sa uvádzalo v obžalobe, dokazovanie v rozsahu priznaného skutku na hlavnom
pojednávaní nevykonal a vykonal dôkazy súvisiace s trestom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa poukázal na výpis z účtu obžalovanej s tým, že na

účte v deň pojednávania mala obžalovaná na účte sumu 8.619,77 eur a zároveň sa vyjadrila, že jej
čistý mesačný príjem je vo výške 4 až 6 tisíc eur. Ďalej poukázal na to, že nemala doposiaľ záznam
v registri trestov, v centrálnej evidencii priestupkov mala 2 záznamy na úseku dopravy a to jeden zo
dňa 04.06.2020, kde mala jazdiť pod vplyvom alkoholických nápojov a v rozkaznom konaní jej bola
uložená pokuta vo výške 400 eur a druhý záznam tak isto na úseku dopravy zo dňa 18.06.2021, kde jej
v rozkaznom konaní bola uložená pokuta vo výške 650 eur.

Konštatoval, že pri určení druhu a výmery trestu prihliadal na spôsob spáchania trestného činu
a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, ako aj na osobupáchateľky, jej pomery a možnosť jej nápravy. Uviedol, že vychádzal zo základnej trestnej sadzby,
pričom u obžalovanej bola zistená poľahčujúca okolnosť a to, že sa ku skutku priznala a úprimne ho
oľutovala, preto jej priznal v § 36 písm. l/ Tr. zák. a poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr.

zák., že viedla riadny život pred spáchaním skutku nepriznal, pretože mala dva záznamy v registri
priestupkov na úseku dopravy a priťažujúcu okolnosť nezistil. Ďalej konštatoval, že obžalovaná mala
prevahu poľahčujúcich okolností k priťažujúcim 1:0, súd mohol aplikovať aj ustanovenie § 39 ods. 5 Tr.
zák., pretože obžalovaná na hlavnom pojednávaní učinila vyhlásenie o vine, kde môže znižovať dolnú
hranicu trestnej sadzby o 1/3, avšak v danom prípade ju nemohol znižovať v zmysle ustanovenia § 389

ods. 1 Tr. zák., pretože samotná hranica je 0 rokov a čo sa týka trestu zákazu činnosti tam je dolná
hranica 1 rok. Súd preto uložil alternatívny trest nespojený s odňatím slobody a to peňažný trest vo výške
2.500 eur, spolu s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 2 mesiace s poukazom na majetkové
pomery obžalovanej. Zároveň jej uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu na obdobie 20 mesiacov s poukazom aj na okolnosti prípadu a to najmä následok, ktorý svojím
konaním spôsobila a jej osobnosť (je lekárka a motorové vozidlo potrebuje na denno-denné užívanie,

skutku sa mala dopustiť, pretože išla za svojou 99 ročnou babkou). Takto uložený trest považoval za
zákonný, dostatočný a spravodlivý a v danom prípade ani neuvažoval o neuložení trestu zákazu činnosti,
pretožeobžalovanámádvazáznamyvregistripriestupkov,pričomsúdjejpriznanieaúprimnéoľutovanie
zohľadnilvuloženíalternatívnehotrestuatopeňažnéhoazároveňajznížilvýmerutrestuzákazučinnosti
z pôvodne uloženého 3 ročného na 20 mesačný, ktorý považoval za spravodlivý a zákonný.

Proti uvedenému rozsudku, podala v zákonnej lehote, prostredníctvom obhajcu odvolanie obžalovaná
čo do výroku o treste a napadnutému rozsudku namietala nesprávnosť a neúplnosť skutkových zistení
a na ich základe vyvodených právnych záverov.
V písomných dôvodoch uviedla, že rozsudok napáda len čo do výroku o treste a uplatňuje si odvolacie

dôvody spočívajúce v:
-nejasnosti a neúplnosti deklarovaných skutkových zistení, ako aj skutočnosti, že sa súd I. stupňa
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por.),
-tom, že napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona (§ 321 ods. 1 písm. d/
Tr. por.).

Namietala spôsob, akým sa súd I. stupňa vysporiadal s jej vyhlásením o vine podľa § 257 ods.
1 písm. b/ Tr. por., vo vzťahu k jeho úvahám o uložení výšky trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu. Poukázala na to, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, prečo súd I.
stupňaindikovanúzákonnúmožnosť(aplikovanieustanovenia§39ods.5Tr.zák.)nevyužil(neaplikoval)
v jej prípade a tým považuje napadnutý rozsudok za nepresvedčivý a nepreskúmateľný. Jednoducho

z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či ak áno aké konkrétne skutočnosti a navyše akým spôsobom
negujú (možnosť) aplikácie moderačného práva, podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. v spojení s ustanovením § 61
ods. 2 Tr. zák., pri ukladaní trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu. Namietala, že
súd I. stupňa fakticky vyhodnocoval možnosť uplatnenia moderačného práva (pri ukladaní trestu zákazu
činnosti) len v intenciách a z dôvodov, podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., teda s poukazom (prihliadnutím) na

okolnosti prípadu a pomery páchateľa, nie však z dôvodov a v intenciách ustanovenia § 39 ods. 3 písm.
f/, ods. 5 Tr. zák. v spojení s ustanovením § 61 ods. 2 Tr. zák. Zároveň poukázala na aktuálne judikovanú
prax – Stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR, sp. zn. Tpj 5T/2016, č. 44, Zb. 5/2017, ako i na
ustanovenie § 39 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. a taktiež, že v prípade ukladania ostatných druhov trestov,
vrátane trestu zákazu činnosti, platia limity normatívne vtelené do štruktúry § 39 ods. 3 písm. f/ Tr. zák.,

teda nemožnosť uložiť trest zákazu činnosti na dobu kratšiu ako 6 mesiacov.
Uviedla, že inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 Tr. zák. má fakultatívnu povahu, no
pokiaľ v konkrétnom prípade sú na uplatnenie moderačného práva naplnené zákonom ustanovené
podmienky, potom je povinnosťou konajúceho súdu uplatniť moderačné právo, resp. adresným
spôsobom vyargumentovať, aké konkrétne skutočnosti negujú možnosť jeho uplatnenia, prípadne

možnosť jeho uplatnenia v redukovanom rozsahu. Argumentovala, že uplatnenie zmierňovaného
moderačného práva podľa § 39 ods. 3 písm. f/, ods. 5 Tr. zák. je odôvodnené aj s prihliadnutím na
všeobecné zásady ukladania trestov, podľa § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. Zastala názor, že na
naplnenie účelu, ktorý je inak sledovaný ukladaním trestov a to tak z hľadiska generálnej a individuálnej
prevencie, sa nejaví nevyhnutným jej uložiť trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v zákonom

ustanovenej sadzbe, naopak, tento účel je možné účinne dosiahnuť aj uložením trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 61 ods. 2 Tr.
zák, pri súčasnom uplatnení moderačného práva podľa § 39 ods. 3 písm. f/, ods. 5 Tr. zák., pri súčasnom
uložení primeraného peňažného trestu podľa § 56 ods. 2 Tr. zák.Obžalovaná taktiež podala odvolanie prostredníctvom obhajkyne v časti výroku o treste a to proti 3.
výroku, ktorým jej súd uložil zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 20
mesiacov.

Navrhla,abyodvolacísúdpodľa§321ods.1písm.b/,písm.d/Tr.por.zrušilnapadnutýrozsudokapodľa
§ 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Proti uvedenému rozsudku, podal v zákonnej lehote, odvolanie aj prokurátor a to v neprospech
obžalovanej, proti výroku o treste.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že uložený trest obžalovanej považuje, najmä vzhľadom na
závažnosť činu, okolnosti prípadu, osobu obžalovanej a taktiež ustálenú súdnu prax, za neprimerane
mierny a nespravodlivý. Poukázal na to, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní dňa 05.06.2025
súdu uviedla, že jej pravidelný mesačný príjem sa pohybuje v rozpätí 4 až 6 tisíc eur, súd jej
teda ukladal peňažný trest, bez uloženia trestu odňatia slobody, vo výške zodpovedajúcej polovici
obžalovanej priemerného mesačného príjmu, preto takto uložený trest považoval za nespôsobilý splniť

účel vymedzený v § 34 ods. 1 Tr. zák.
Vo vzťahu k uloženému trestu zákazu činnosti uviedol, že aj tento predstavuje neodôvodnený odklon od
bežnej rozhodovacej praxe súdov, u obžalovanej neboli zistené žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by
odôvodňovali tak mierny trest zákazu činnosti za situácie, že obžalovaná preukázane viedla motorové
vozidlonieprvýkrátpodvplyvomalkoholu,zároveňovplyvneniealkoholomunejdosahovaloniehraničnú

a ani nie nízku úroveň (0,76 mg/l). Poukázal na to, že obžalovanej už bol za jazdu pod vplyvom alkoholu
v roku 2020 v priestupkovom konaní uložený zákaz činnosti v trvaní 5 mesiacov a následne v roku 2021
sa obžalovaná dopustila ďalšieho závažného dopravného priestupku, za čo jej bola uložená pokuta vo
výške 650 eur.
Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napádaný rozsudok súdu I. stupňa

vo výroku o treste a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanej uložil peňažný trest vo výške
najmenej 5 tisíc eur s ustanovením náhradného trestu odňatia slobody vo výmere najmenej 3 mesiace
a tiež jej uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní najmenej 36
mesiacov.
K podanému odvolaniu prokurátora zaslala písomné vyjadrenie obžalovaná, v ktorom prostredníctvom

obhajcu navrhla podľa § 319 Tr. por. zamietnuť odvolanie podané okresnou prokurátorkou, ako vecne
nedôvodné. Uviedla, že s dôvodmi odvolania prezentovanými okresnom prokurátorkou v podanom
odvolaní sa nestotožňuje a v jednotlivostiach odkazuje na obsah ňou podaného odvolania, na ktorom
v celom rozsahu trvá.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí poukázala na písomné dôvody podaného
odvolania, nepovažovala za potrebné ich doplniť alebo zmeniť. Navrhla vyhovieť odvolaniu prokurátora
Okresnej prokuratúry Komárno, aby podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a súčasne podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak, že obžalovanej uloží
primeraný buď podmienečný trest odňatia slobody s primeranou skúšobnou dobou, eventuálne peňažný

trestvovýškenajmenej5000eur,sustanovenímnáhradnéhotrestuodňatiaslobodyvovýmerenajmenej
3 mesiace a taktiež aby uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej
premávke najmenej 36 mesiacov. Odvolanie obžalovanej navrhla zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Obhajkyňa obžalovanej uviedla, že podané odvolanie sa týka zákazu činnosti, pričom nad rámec
skutočností uvádzaných v písomných dôvodoch odvolania predložila písomné prehlásenie starej matky
obžalovanej z ktorého vyplýva, že obžalovaná sa tohto konania nedopustila úmyselne, avšak vzhľadom
na zdravotný stav starej matky, išla za ňou.
Odvolanie prokurátora navrhla zamietnuť podľa § 319 Tr. por. a navrhla, aby odvolací súd v časti trestu

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu zrušil rozsudok súdu I. stupňa na nové
konanie, resp. aby vo veci sám rozhodol tak, že obžalovanej uloží trest zákazu činnosti v rozmedzí 6
mesiacov do 12 mesiacov.

Obžalovaná sa na verejnom zasadnutí opakovane ospravedlňovala, bolo jej ľúto, nevyhodnotila situáciu

správne a v konečnom návrhu sa pripojila k vyjadreniu svojej obhajkyne.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou –
prokurátorom, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výrokurozsudku o treste, proti ktorému mohli odvolatelia podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolania nie sú dôvodné.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a oboznámení sa s námietkami, uvádzanými
v písomných dôvodoch odvolania prokurátora, ako i v písomných dôvodoch odvolania obžalovanej
odvolací súd zistil, že súd I. stupňa prijal vyhlásenie obžalovanej, že sa cíti byť vinná, ľutuje, čo sa stalo
a rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu a vzhľadom na kladné odpovede na
položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Tr. por. a po vyjadrení

prokurátora, vykonával súd I. stupňa dokazovanie len ohľadne ukladaného trestu.

Keďže odvolania prokurátora, ako i obžalovanej, smerovali len čo do výroku o treste, odvolací súd
viazaný rozsahom týchto odvolaní, preskúmal len napádanú časť.

I keď obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu v odvolaní uviedla, že napadnutému rozsudku

namieta nesprávnosť a neúplnosť skutkových zistení a na ich základe vyvodených právnych záveroch,
z písomného odôvodnenia odvolania, tam uvádzané námietky, vyhodnotil odvolací súd ako odvolacie
námietky voči uloženému trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, ako
i s poukazom na prijaté vyhlásenie obžalovanej, keďže vyhlásením sa stal výrok o vine právoplatný.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.
v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov
pokiaľ ide o ukladanie trestu a to v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por.,
s ktorými sa aj odvolací súd stotožňuje a na ne ako na správne, v podrobnostiach plne poukazuje.

Súd I. stupňa pri ukladaní trestu správne vychádzal z kritérií uvedených v § 34 Tr. zák., dodržal
všetky zásady ukladania trestov tam uvedené a dostatočným spôsobom sa vysporiadal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, čo ho viedlo k záverom. Aj odvolací súd pri osobe obžalovanej zistil existenciu
poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. l/ Tr. zák. teda, že sa k trestnej činnosti priznala a túto
úprimne oľutovala, pričom ani odvolací súd priťažujúcu okolnosť nezistil.

Čo sa týka uloženia peňažného trestu, odvolací súd sa plne stotožnil s výškou uloženého peňažného
trestu súdom I. stupňa – 2 500 eur a s uložením náhradného trestu pre prípad úmyselného zmarenia
výkonu peňažného trestu v trvaní 2 mesiace. V prípade obžalovanej je zákonom stanovená trestná
sadzba pri § 289 ods. 1 Tr. zák. odňatie slobody až na jeden rok.

Podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia
slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných
činoch uvedených v ods. 3 písm. a/ trest odňatia slobody nie kratší ako 20 rokov. Ak sú pri vyhlásení
o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa ods.

1 alebo ods. 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestu sadzbu podľa ods. 3.
Podľa § 39 ods. 3 písm. f/ Tr. zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd
nesmie uložiť trest domáceho väzenia, trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia na
dobu kratšiu ako šesť mesiacov.

Aj keď obžalovaná urobila pred súdom I. stupňa vyhlásenie, neznamená to automaticky, že sú splnené
podmienky na postup podľa § 39 ods. 5 Tr. zák., preto trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu, uložený obžalovanej vo výmere 20 mesiacov, považoval odvolací súd, vzhľadom
na osobu obžalovanej za zákonný a postačujúci. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou súdu I.
stupňa ohľadne neaplikovania ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák. pri ukladaní trestu zákazu činnosti, čo

v odvolacích námietkach namietala obžalovaná.
Odvolaniu obžalovanej v tomto smere na uplatnenie „moderačného práva“ nevyhovel, keďže ide
o výnimočný inštitút, ktorý sa uplatňuje iba vtedy, ak existujú mimoriadne okolnosti, ktoré odôvodňujú
odklon od štandardného trestania. Súd ho teda nie je povinný využiť, ale iba môže – ak na to existujú
zákonné dôvody. V tomto prípade i odvolací súd upriamuje pozornosť na dva predchádzajúce priestupky

obžalovanej na úseku cestnej premávky, ktorých sa dopustila, i keď už uplynula dlhšia doba od ich
spáchania a to 04.06.2020 a 18.06.2021, preto obžalovanú nemožno považovať za osobu bezúhonnú
v tejto oblasti. Trest zákazu činnosti vo výmere 20 mesiacov napriek tomu nemožno považovať za
neprimeraný, keďže je legitímnou reakciou na opakované porušovanie pravidiel cestnej premávkya využitím moderačného práva – zmiernením trestu, by sa nesplnil preventívny účel trestu. Zároveň
vzhľadom na to, že obžalovaná už dvakrát porušila pravidlá cestnej premávky, je dôvodné predpokladať,
že miernejší trest by nemal dostatočný a prevýchovný účinok.

Uloženie trestu zákazu činnosti vo výmere 20 mesiacov je v súlade s judikatúrou, podľa ktorej je možné
moderačné právo uplatniť iba vtedy, ak by trest bol v konkrétnych okolnostiach zjavne neprimeraný alebo
nespravodlivý. To však v danom prípade nenastalo.

Na rozdiel od názoru prokurátora, ktorý sa podaným odvolaním domáhal uloženia peňažného trestu

obžalovanej vo výške najmenej 5 000 eur (vzhľadom na príjem obžalovanej), s ustanovením náhradného
trestu odňatia slobody vo výmere najmenej 3 mesiace a tiež uloženia zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní najmenej 36 mesiacov (s poukazom na predchádzajúce 2 záznamy
v evidencii priestupkov), sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu I. stupňa, že bude postačujúce
na obžalovanú pôsobiť uloženým trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
v trvaní 20 mesiacov, keďže vzhľadom na vyššie uvedené argumentácie k odvolacím námietkam

obžalovanej, považoval trest zákazu činnosti za primeraný a spravodlivý vo vzťahu k spáchanému
skutku, následku, i osobe obžalovanej. Takto uložený trest zákazu činnosti je plne v súlade s účelom
trestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. – ochrana spoločnosti a individuálna prevencia, čiže
bráni, aby obžalovaná znova ohrozovala bezpečnosť cestnej premávky.
Zároveň k uloženému peňažnému trestu vo výške 2 500 eur odvolací súd poukazuje na primeranosť

trestu vzhľadom na účel trestu s poukazom na § 34 Tr. zák., pričom účelom trestu nie je likvidácia
obžalovanej, ale jej náprava, individuálna aj generálna prevencia a ochrana spoločnosti. Peňažný trest
vo výške 2 500 eur tieto účely dostatočne napĺňa, keďže je citeľný a zároveň proporcionálny voči
osobným a majetkovým pomerom obžalovanej.
Odvolací súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že obžalovanej nebol uložený len peňažný trest, ale aj

trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 20 mesiacov. Vzájomná kombinácia
týchto trestov je primeraná – prísnejší zákaz činnosti je účinným preventívnym opatrením, peňažný
trest plní výchovný a represívny účel. Zvyšovanie samotnej výšky peňažného trestu, by nemalo vyšší
preventívny účinok, keďže hlavným dopadom na obžalovanú je strata možnosti viesť motorové vozidlo.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe musí byť trest úmerný závažnosti činu, aj pomerom páchateľa.

Príjem obžalovanej (podľa jej udania 4 000 – 6 000 eur mesačne) je síce vyšší, ale uložený trest 2 500
eur predstavuje značný zásah – približne polovicu jej mesačného príjmu. Takto určená výška nie je
symbolická ani neúčinná, ale zároveň nepredstavuje neprimeraný zásah do jej majetkových pomerov.
Peňažnýtrestvovýške5000eur,akopožadovalprokurátor,byvzhľadomnasúčasnúkombináciutrestov
(peňažný trest a zákaz činnosti) bol neúmerne prísny a mohol by viesť k neželanému efektu likvidačného

trestu. Peňažný trest vo výške 2 500 eur predstavuje spravodlivú rovnováhu medzi represívnym účinkom
a zachovaním primeranosti.

Pri rozhodovaní súdu, či už súdu I. stupňa alebo odvolacieho súdu, je potrebné dbať na zásadu
primeranosti a zdržanlivosti, t. j., aby vždy boli využité opatrenia, ktoré najlepšie vedú k dosiahnutiu účelu

trestného konania, ale zároveň nebudú neprimerane zasahovať do základných práv a slobôd osoby,
voči ktorej sa uplatňujú.

Záverom preto odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu I. stupňa považoval za zákonné a správne,
preto odvolacím námietkam prokurátora a ani obžalovanej nevyhovel, keďže výška peňažného trestu

2 500 eur je primeraná (zároveň i uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace),
spravodliváadostatočná,vzhľadomnazávažnosťskutku,akoiosobnéamajetkovépomeryobžalovanej
a v kombinácii s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 20 mesiacov,
tak napĺňa účel trestu podľa § 34 Tr. zák.

S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ak je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.