Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 17, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 30Sas/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100454
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100454.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Július
Jánošík, advokát, so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, IČO: 17 328 284, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 641 129 7277 0 zo dňa 22.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 641 129 7277 0 zo dňa 22.04.2024 z r u š
u j e a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie – generálny riaditeľ na ďalšie konanie.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom

rozsahu (100 %), v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré
bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 641 129 7277 0 zo dňa 16.02.2024 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobcovi podľa § 65 ods. 1 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 31.10.2023.

2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán konštatoval, že žiadosťou o dôchodok
zo dňa 31.10.2023 žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku od 29.11.2023. Z potvrdenia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-OSZ-35341-8/2023-VZ zo 17.07.2023 vyplýva, že
žalobcovi nevznikol nárok na výsluhový dôchodok ani na invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona č.
328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. V služobnom pomere žalobca vykonával
náhradnú vojenskú službu od 01.08.1984 do 31.12.1984 v II. kategórii funkcií, službu vojaka z povolania

od 01.01.1985 do 31.12.1985 v II. kategórii funkcií, službu vojaka z povolania od 01.01.1986 do
18.02.1993vI.kategóriifunkcií,službuvojakaMinisterstvavnútraSlovenskejrepublikyod19.02.1993do
31.12.1999 v I. kategórii funkcií a službu vojaka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky od 01.01.2000
do 15.09.2001 v III. pracovnej kategórii. Spolu v služobnom pomere v I. kategórii funkcií žalobca získal
14 rokov a 3 dni a v II. kategórii funkcií 1 rok a 153 dní. Prvostupňový správny orgán citoval § 174 ods.
1, ods. 2 a § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. a uviedol, že ani s prihliadnutím na § 274 zákona o
sociálnom poistení, podľa ktorého sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej

kategórie zachovávajú, žalobca nespĺňa podmienky pre určenie dôchodkového veku 59 rokov podľa
§ 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb., pretože nezískal obdobie výkonu služby hodnotiteľné
súlade s § 14 ods. 4 uvedeného zákona ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2
písmeno b) až h) cit. zákona v rozsahu aspoň 15 rokov alebo 15 rokov v službe zaradenej do I. alebo II.kategórie funkcií. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prvostupňový správny orgán určil, že dôchodkový
vek žalobcu je 63 rokov a 8 kalendárnych mesiacov, ktorý žalobca ku dňu uplatnenia nároku na výplatu
starobného dôchodku (ani ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia) nedovŕšil a nesplnil tak jednu

zo základných podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok uvedenú v § 65 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení, v dôsledku čoho bola jeho žiadosť zamietnutá.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že splnil podmienku
pre určenie 59 rokov ako dôchodkového veku podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. o

sociálnom zabezpečení, nakoľko doba služby v I. alebo II. pracovnej kategórii mu trvala spolu 15 rokov
a 156 dní.

4. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná prostredníctvom svojho generálneho riaditeľa ako príslušného
odvolacieho orgánu rozhodnutím č. 641 129 7277 0 zo dňa 22.04.2024 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“)tak,žeodvolacíorgánodvolaniežalobcuzamietolvcelomrozsahuapotvrdilprvostupňové

rozhodnutie.

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že postup prvostupňového
správneho orgánu považuje za správny. Z administratívneho spisu odvolaciemu orgánu vyplynulo,
že žalobca žiadosťou spísanou na Sociálnej poisťovni, pobočka Rimavská Sobota, dňa 31.10.2023

požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 29.11.2023. Odvolací orgán poukázal na
potvrdenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 17.07.2023, uviedol, že žalobcovi nevznikol
nárok na výsluhový dôchodok ani na invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.
z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, vymenoval obdobia služobného pomeru žalobcu a
konštatoval, že v služobnom pomere v I. kategórii funkcií žalobca získal 14 rokov a 3 dni a v II. kategórii

funkcií získal 1 rok a 153 dní.

6. Odvolací orgán citoval ustanovenia § 174 ods. 1, ods. 2 a § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení a ust. § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a následne
uviedol, že doba služby zaradená do II. kategórie funkcií, keďže žalobcovi nevznikol nárok na výsluhový

dôchodok ani invalidný výsluhový dôchodok, sa hodnotí ako zamestnanie zaradené do II. pracovnej
kategórie, ktoré nezakladá nárok na zníženie dôchodkového veku. V služobnom pomere I. kategórie
funkcií, ktoré je postavené na úroveň zamestnania I. pracovnej kategórie uvedeného v § 14 ods.
2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. získal žalobca 14 rokov a 3 dni. Na základe uvedeného
ani s prihliadnutím na § 274 zákona o sociálnom poistení žalobca nespĺňa podmienky pre určenie

dôchodkového veku 59 rokov podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb., pretože nezískal
obdobie výkonu služby hodnotiteľné v súlade s § 14 ods. 4 tohto zákona ako zamestnanie I. pracovnej
kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. v rozsahu aspoň 15 rokov alebo
15 rokov v službe zaradenej do I. alebo II. kategórie funkcií. Odvolací orgán ďalej uviedol, že vzhľadom
na to, že žalobca nemá nárok na výsluhový dôchodok, sa doba služby v I. kategórii funkcií hodnotí

ako zamestnanie I. pracovnej kategórie a doba služby v II. pracovnej kategórii funkcií sa hodnotí ako
zamestnanie II. pracovnej kategórie. Na dôchodkové účely však žalobca získal len 14 rokov a 3 dni
v I. pracovnej kategórii. Z uvedeného dôvodu mu podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb.
nárok na starobný dôchodok k 29.11.2023, t. j. k dátumu dovŕšenia 59 rokov veku, nevznikol. Podľa
odvolacieho orgánu tak dôchodkový vek žalobcu je 63 rokov a 8 kalendárnych mesiacov a to v zmysle

§ 293 fw a prílohy č. 3a zákona o sociálnom poistení, pričom uvedený vek ku dňu uplatnenia nároku
na výplatu starobného dôchodku, ani ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, žalobca nedosiahol a
nesplnil tak jednu zo základných podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods.
1 zákona o sociálnom poistení.

Správna žaloba, žalobné body

7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia,
navrhoval napadnuté rozhodnutie zrušiť a priznať žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

100%.

8. V odôvodnení správnej žaloby žalobca uviedol, že žiadal o priznanie starobného dôchodku k
29.11.2023 z dôvodu dosiahnutia zníženého dôchodkového veku podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákonač. 100/1988 Zb.. Poukázal na to, že v služobnom pomere získal dobu poistenia v I. kategórii funkcií 14
rokov a 3 dni a v II. kategórii funkcií 1 rok a 153 dní, pričom táto služba trvala k 31.12.1999. Žalovaná
podľa žalobcu účelovo modifikuje § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb.. Žalobca poukazoval na znenie

§ 14 ods. 4 citovaného zákona a uviedol, že spojenie § 21 a § 14 ods. 4 sa uplatňuje len v prípade 20
rokov služby I. kategórie funkcií, čo ale žalobca nespĺňa.

9. Ďalej žalobca namietal, že znížený dôchodkový vek sa posudzuje v súlade s ustanoveniami § 274 ods.
1 zákona o sociálnom poistení v spojení s ustanoveniami § 21, § 132 ods. 1 a § 174 ods. 1 a 2 zákona

č. 100/1988 Zb.. Žalobcovi nevznikol nárok na znížený dôchodkový vek podľa § 21 uvedeného zákona,
pretože nesplnil podmienku minimálne 20 rokov zamestnania, respektíve služby I. kategórie funkcií a
len v tomto prípade sa uplatňuje § 14 ods. 4. Ďalej žalobca uviedol, že mu nevznikol nárok na znížený
dôchodkový vek ani podľa § 132 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., pretože nesplnil podmienku minimálne
20 rokov služby v ostatných prípadoch (mix. I. kategórie funkcií a II. kategórie funkcií). Samotná žalovaná
v tomto prípade rešpektuje službu v II. kategórii funkcií pre zníženie dôchodkového veku.

10. Žalobca poukázal na to, že od 01.06.1992 bolo zákonom č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných
kategórií v sociálnom zabezpečení vložené nové ustanovenie § 174, ktoré sa nachádza v 10. časti
zákona č. 100/1988 Zb. a teda je ustanovením prechodným, slúžiacim k odstraňovaniu tvrdosti zákona.
Podľa Uznesenia vlády ČSFR č. 217/1990 Zb. z 10.03.1990 ustanovenia § 174 až 177 zákona č.

100/1988 Zb. zabezpečujú zníženie vekovej hranice pre odchod do starobného dôchodku občanom,
ktorým ku dňu účinnosti chýba k vzniku nároku z I. pracovnej kategórie, I. alebo II. kategórie funkcií
krátka doba s tým, že podmienkou tohto nároku je, že uvedené zamestnanie (služba) trvalo k dátumu
31.12.1992, čím boli zmiernené negatívne dopady novej právnej úpravy na tých pracovníkov, ktorým
prijatie zákona zabráni získavať ďalšie preferované doby zamestnania. Dátum obmedzujúci zápočet

doby zamestnania (služby) získanej v preferovanej pracovnej kategórii (kategórii funkcií) je stanovený
tak, aby sa vzťahoval na všetkých pracovníkov, ktorí získali ďalšiu dobu takéhoto zamestnania (služby).

11. Žalobca namietal, že splnil všetky podmienky stanovené pre zníženie dôchodkového veku podľa §
174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. – min. 15 rokov v I. kategórii funkcií alebo II. kategórii funkcií

a takisto splnil podmienku § 174 ods. 2 - zamestnanie v kategórii funkcií trvalo k 31.12.1999. Žalobca
namietal, že samotná žalovaná v stovkách prípadoch prihliadala v rámci § 174 zákona č. 100/1988 Zb.
k zníženiu dôchodkového veku aj v nadväznosti na službu v II. kategórii funkcií za podmienky, že takáto
služba trvala k 31.12.1999.

12. Žalobca citoval vybrané časti z judikatúry Najvyššieho súdu SR a to sp. zn. 9So/236/2016
z 31.10.2018, sp. zn. 9So/62/2009 (R 53/2011) a sp. zn. 9So/175/2016 z 30.05.2018 a konštatoval,
že podľa ustáleného právneho názoru súdov SR, pokiaľ občan (vojak, policajt) splní podmienku
stanovenej dĺžky v kategóriách funkcií a takáto služba trvá k 31.12.1999, má nárok na príslušné zníženie
dôchodkového veku podľa § 174 zákona o sociálnom zabezpečení bez ohľadu na to, či sa jedná o

službu I. alebo II. kategórie funkcií. Žalobca preto zotrval na tom, že splnil všetky podmienky pre zníženie
dôchodkového veku podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb..

13. V závere správnej žaloby žalobca uviedol, že súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia
pojednávania z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania.

Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe

14. Žalovaná v jej vyjadrení k správnej žalobe žiadala, aby správny súd podľa § 190 Správneho súdneho

poriadku správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Námietky žalobcu označila za nedôvodné a postup
pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok za správny.

15. Žalovaná opakovala skutočnosti uvádzané v napadnutom rozhodnutí, poukazovala na potvrdenie
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 17.07.2023, konštatovala, že žalobcovi nevznikol nárok

na výsluhový dôchodok ani na invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov, vymenovala obdobia služby žalobcu a zhrnula, že v služobnom
pomere v I. kategórii funkcií žalobca získal 14 rokov a 3 dni a v II. kategórii funkcií získal 1 rok a 153
dní. Žalovaná uviedla, že z ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. vyplýva, že doba službyzaradená do II. kategórie funkcií, ak poistencovi nevznikol nárok na výsluhový dôchodok ani na invalidný
výsluhový dôchodok, sa hodnotí ako zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie, ktoré nezakladá
nárok na zníženie dôchodkového veku. V služobnom pomere I. kategórie funkcií, ktoré je postavené na

úroveň zamestnania I. pracovnej kategórie uvedeného v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988
Zb. žalobca získal 14 rokov a 3 dni. Vzhľadom na to, že žalobca nemá nárok na výsluhový dôchodok a
preto sa doba služby v I. kategórii funkcií hodnotí ako zamestnanie v I. pracovnej kategórii a doba služby
v II. kategórii funkcií sa hodnotí ako zamestnanie v II. pracovnej kategórii, získal na dôchodkové účely len
14 rokov a 3 dni v I. pracovnej kategórii. Z uvedeného mu podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988

Zb. nárok na starobný dôchodok k 29.11.2023, t. j. k dátumu dovŕšenia 59 rokov veku, nevznikol.

16. Námietku žalobcu o tom, že žalovaná v stovkách prípadoch prihliadala v rámci § 174 zákona
č. 100/1988 Zb. k zníženiu dôchodkového veku v nadväznosti na službu v II. kategórii funkcií za
podmienky, že takáto služba trvala k 31.12.1999, žalovaná označila za nedôvodnú. Pri nároku na
zníženie dôchodkového veku žalovaná prihliada aj na II. kategóriu funkcií a to v tých prípadoch, keď

poistencom vznikol nárok aj na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, čo ale nie je prípad
žalobcu vzhľadom k tomu, že nemá nárok na výsluhový dôchodok, a preto sa doba služby v II.
kategórii funkcií hodnotí ako zamestnanie v II. pracovnej kategórii, ktoré už nezakladá nárok na zníženie
dôchodkového veku.

17. Žalovaná teda uzavrela, že na žalobcu sa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. nevzťahuje a preto
jeho dôchodkový vek sa posudzuje v zmysle § 293fw a prílohy č. 3a zákona o sociálnom poistení.
Žalovaná sa pridržiavala skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, trvala
na správnosti prvostupňového rozhodnutia, ktoré je vecne totožné s napadnutým rozhodnutím, obe
rozhodnutia považuje za zákonné a správne. V závere žalovaná uviedla, že nežiada správny súd, aby

vo veci nariadil pojednávanie.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

18. V replike žalobca uviedol, že vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe neobsahuje žiadnu skutkovú
ani právnu argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá vyvrátiť žalobné dôvody žalobcu. Pokiaľ žalovaná
uvádzala, že ak poistencovi nevznikne nárok na výsluhový dôchodok (invalidný výsluhový dôchodok),
tak sa jeho služba II. kategórie funkcií hodnotí ako zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie,
žalobca namietal, že poukazovanie žalovanej na ustanovenie § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. je

možné len v spojitosti s § 21 ods. 1 tohto zákona, t. j. keď je splnená podmienka 20 rokov služby v I.
kategórii funkcií a vzniká nárok na znížený dôchodkový vek 55 rokov (alebo 15 rokov v I. kategórii funkcií
a prepustením z dôvodov stavebných alebo organizačných). Takéto zníženie však žalobca nežiadal.
Pokiaľ žalovaná uvádzala, že na nárok na zníženie dôchodkového veku prihliada aj na II. kategóriu
funkcií, ale len vtedy, ak poistencovi vznikne nárok na výsluhový dôchodok, žalobca namietal, že takéto

nové tvrdenie nemá oporu v zákone o sociálnom poistení, ani v zákone o sociálnom zabezpečení.
Žalobca naďalej zotrvával na tom, že splnil všetky podmienky pre zníženie dôchodkového veku podľa
§ 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb., t. j. minimálne 15 rokov služby v I. alebo II. kategórii
funkcií a takisto podmienku § 174 ods. 2 uvedeného zákona, t. j. zamestnanie I. alebo II. kategórie
funkcií trvalo k 31.12.1999. Poukazoval na to, že v jednotlivých rozsudkoch NSS SR (NS SR) je vo

viacerých prípadoch uvedené, že pre aplikáciu § 174 zákona o sociálnom zabezpečení je potrebné
splnenie potrebnej doby služby v I. alebo II. kategórii funkcií a trvanie služby v týchto kategóriách k
31.12.1999. V tomto smere žalobca citoval z rozhodnutí NS SR sp. zn. 9So/138/2011 z 22.08.2012
(str. 3) a sp. zn. 9So/183/2015 z 27.09.2017 (str. 2), ako aj z rozhodnutí NSS SR sp. zn. 6Ssk/40/2023
z 22.02.2024 (bod 34.) a sp. zn. 7Sk/14/2021 z 27.06.2023 (bod 32). V závere repliky žalobca namietal,

že žalovaná ignoruje znenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb. a vytvára diskriminačné delenie poistencov
na poberateľov výsluhových dôchodkov a nepoberateľov výsluhových dôchodkov bez opory v zákone
o sociálnom poistení. Podmienka poberania výsluhového dôchodku nie je uvedená v § 174 zákona č.
100/1988 Zb.. Žalovaná podľa žalobcu nezohľadňuje ustálený právny názor NSS SR v danej veci a
popiera aj vlastnú prax, kedy žiadateľom priznáva zvýhodnenia z II. kategórie funkcií. Žalobca preto

navrhoval správnej žalobe vyhovieť v plnom rozsahu.

19. Žalovaná k replike žalobcu, ktorá jej bola doručená zo strany správneho súdu dňa 04.09.2024,
dupliku nepodala.Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

20. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne
príslušnýpodľa§13ods.3SSP,preskúmalzákonnosťnapadnutéhorozhodnutiaorgánuverejnejsprávy,
ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a to postupom podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia

pojednávania,nakoľkoobajaúčastnícikonaniavýslovnenežiadalinariadeniepojednávaniaaneboldaný
ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Po preskúmaní veci podľa § 199
a nasl. SSP, pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci, pričom žalobcom
je fyzická osoba a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 SSP,
správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné pre jeho nezákonnosť zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.09.2025.

22. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení relevantnom pre
prejednávanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), poistenec má nárok na starobný dôchodok,

ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

23. Podľa § 65 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník je
neupravenývšeobecnýdôchodkovývekprepríslušnýročníkzaokrúhlenýnarokyakalendárnemesiace.
Kalendárne mesiace sa zaokrúhľujú na celý mesiac nadol. Neupravený všeobecný dôchodkový vek sa

pre príslušný ročník určí podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3c.

24. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do
I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

25. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon o sociálnom
zabezpečení“), ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom
2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol
nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto
prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

26. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,

b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo

e) 60 rokov.

27. Podľa 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, vojak z povolania má nárok na starobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií,

b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

28. Podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000
zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri
1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:

a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií.b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,

c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v
službe II. kategórie funkcií, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),

prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

29. Podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, podmienkou vzniku nároku na starobný
dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie
funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby

uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988
Zb..

30. Podľa § 175 zákona o sociálnom zabezpečení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a
II. pracovnej kategórie alebo služby do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

31. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej,
ktorým tento ako odvolací orgán v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o priznanie starobného dôchodku.

32. Z administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou zo dňa 31.10.2023 žalobca požiadal Sociálnu
poisťovňu o priznanie starobného dôchodku od 29.11.2023, t. j. od dovŕšenia veku 59 rokov. Táto jeho
žiadosť bola správnymi orgánmi zamietnutá z dôvodu nedosiahnutia dôchodkového veku.

33. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca vykonával náhradnú vojenskú službu od

01.08.1984 do 31.12.1984 v II. kategórii funkcií, službu vojaka z povolania Ministerstva obrany
Slovenskej republiky od 01.01.1985 do 31.12.1985 v II. kategórii funkcií, službu vojaka z povolania
Ministerstva obrany Slovenskej republiky od 01.01.1986 do 18.02.1993 v I. kategórii funkcií, službu
vojaka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky od 19.02.1993 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a
službu vojaka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky od 01.01.2000 do 15.09.2001 v III. pracovnej

kategórii a nebolo sporné ani to, že žalobcovi nevznikol nárok na výsluhový dôchodok ani na invalidný
výsluhový dôchodok tak, ako to potvrdzuje Oznámenie údajov na účely konania o dôchodkovej dávke,
vydané Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-OSZ-35341-8/2023-VZ zo dňa 17.07.2023
nachádzajúce sa v administratívnom spise.

34. Z uvedeného oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že doba služobného
pomeru žalobcu trvala spolu 17 rokov a 50 dní, z toho 14 rokov a 3 dni v I. kategórii funkcií, 1 rok
a 153 dní v II. kategórii funkcií a zvyšok v III. pracovnej kategórii. Žalobca na základe týchto skutočností
zastával názor, že splnil podmienky na zníženie dôchodkového veku určené ustanovením § 174 ods.
1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení s prihliadnutím na skutočnosť, že podľa § 274 zákona

o sociálnom poistení sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie
zachovávajú. Žalovaná bola toho názoru, že žalobca zákonné podmienky na zníženie dôchodkového
veku podľa ustanovení zákona o sociálnom zabezpečení nesplnil a jeho žiadosť o starobný dôchodok
od dovŕšenia veku 59 rokov veku mu tak zamietla s tým, že jeho dôchodkový vek je podľa príslušných
ustanovení zákona o sociálnom poistení 63 rokov a 8 kalendárnych mesiacov, ktorý ku dňu uplatnenia

nároku na výplatu starobného dôchodku (ani ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia) nedovŕšil.

35. Správny súd konštatuje, že dôchodkový vek poistenca je len jeden. Podľa § 65 ods. 3 zákona
o sociálnom poistení všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník je neupravený všeobecný
dôchodkový vek pre príslušný ročník zaokrúhlený na roky a kalendárne mesiace. Kalendárne mesiace

sa zaokrúhľujú na celý mesiac nadol. Neupravený všeobecný dôchodkový vek sa pre príslušný ročník
určí podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3c. Platí pritom, že v súlade s ust. § 274 zákona o sociálnom
poistení, sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú.
Teda poistenci, ktorí v minulosti vykonávali zamestnania resp. službu vo zvýhodnenej pracovnejkategórii, môžu mať za splnenia podmienok uvedených v zákone o sociálnom zabezpečení nárok na
zníženie dôchodkového veku. Takýmito ustanoveniami, ktoré upravujú znížený dôchodkový vek, sú §
21, § 132 a § 174 zákona o sociálnom zabezpečení.

36. Podľa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej
kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I.
(II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená
do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené

v § 14 ods. 2 písm. b) až h). Žalobca vykonával službu vojaka z povolania, teda v zmysle § 14 ods. 4
zákona o sociálnom zabezpečení sa jeho doba služby v I. kategórii funkcií hodnotí ako zamestnanie I.
pracovnej kategórie na úrovni zamestnaní uvedených v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona o sociálnom
zabezpečení a doba služby v II. kategórii funkcií sa mu hodnotí ako zamestnanie II. pracovnej kategórie.

37. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak

bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15
rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v
uránových baniach; b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14
ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12
ods. 3 písm. d) a e); c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14

ods. 2 písm. b) až h); d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v §
14 ods. 2 písm. i) až l); alebo e) 60 rokov. Je zrejmé a nebolo to napokon ani sporné medzi účastníkmi
konania, že žalobca podmienky na zníženie dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom
zabezpečení nesplnil. Podmienku podľa písmena a) nesplnil, pretože jeho služba vojaka z povolania
v I. kategórii funkcií sa hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. b) až

h), nie ako zamestnanie podľa § 14 ods. 2 písm. a) a nepracoval ani v uránových baniach. Podmienku
podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení žalobca nesplnil, pretože nebol z tam
určeného zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e).
Podmienku podľa § 21 ods. 1 písm. c) žalobca nesplnil, lebo hoci jeho doba služby v I. kategórii funkcií
sa hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie na úrovni zamestnaní uvedených v § 14 ods. 2

písm. b) až h), avšak táto u žalobcu netrvala aspoň 20 rokov. Podmienku podľa § 21 ods. 1 písm. d)
zákonaosociálnomzabezpečenížalobcanesplnil,pretoženezískalnajmenej20rokovvovyžadovaných
druhoch zamestnania (služby) a napokon § 21 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom zabezpečení sa na
žalobcu nevťahuje.

38. Pokiaľ ide o zníženie dôchodkového veku podľa § 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, vojak
zpovolaniamánároknastarobnýdôchodok,akbolzamestnanýnajmenej25rokovadosiaholvekaspoň
a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií alebo b) 57 rokov,
ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. Je zrejmé a tiež nebolo sporné medzi
účastníkmi konania, že ani tieto podmienky podľa § 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení žalobca

nesplnil, pretože nezískal 20 rokov doby služby, čo potvrdzuje aj Oznámenie údajov na účely konania
o dôchodkovej dávke, vydané Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, č. SPSČ-OSZ-35341-8/2023-
VZ zo dňa 17.07.2023, z ktorého vyplýva, že doba služobného pomeru žalobcu trvala spolu 17 rokov
a 50 dní, z toho 14 rokov a 3 dni v I. kategórii funkcií, 1 rok a 153 dní v II. kategórii funkcií a zvyšok
v III. pracovnej kategórii.

39. Podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000
zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri
1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),

prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií;
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií;

c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v
službe II. kategórie funkcií; alebod) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

40. Podmienky uvedené v 174 ods. 1 písmenách a) až c) zákona o sociálnom zabezpečení žalobca
nesplnil, keďže nepracoval v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), ani v uránových baniach,
ani nezískal 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I.
kategórie funkcií (vyžadovaných § 174 ods. 1 písm. a)), ani 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14

ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií (vyžadovaných § 174 ods. 1 písm. b)),
ani 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) resp. v službe I. kategórie funkcií, ani
17,5 roka v službe II. kategórie funkcií (vyžadovaných § 174 ods. 1 písm. c)).

41. Pokiaľ však ide o podmienky podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení, tieto
podľa názoru správneho súdu žalobca splnil. Žalobca splnil podmienku vykonávania zamestnania I.

pracovnej kategórie, prípadne služby I. alebo II. kategórie funkcií pred 1. januárom 2000. Tiež bol
zamestnaný najmenej 25 rokov, nakoľko podľa podkladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise,
ako aj kontrolnej zostavy pre výpočet dôchodku, vyhotovenej žalovanou, žalobca získal celkovo 29,4740
rokov obdobia dôchodkového poistenia. Pokiaľ ide o poslednú podmienku podľa § 174 ods. 1 písm.
d) zákona o sociálnom zabezpečení, zamestnanie podľa § 14 ods. 2 písm. a) ani prácu v uránových

baniach síce žalobca nevykonával, ani nebol zamestnaný 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.
2 písm. b) až l), avšak znížený dôchodkový vek 59 rokov podľa poslednej časti predmetného zákonného
ustanovenia platí aj pre prípady, že poistenec vykonával 15 rokov službu I. alebo II. kategórie funkcií.
Nakoľko zákon v § 174 ods. 1 písm. d) výslovne uvádza, že má ísť o službu I. alebo II. kategórie funkcií,
nerozlišuje odlišný počet rokov pre I. a pre II. kategóriu funkcií (ako je tomu v § 174 ods. 1 písm. c)),

je možné službu v uvedených kategóriách sčítavať. Podľa oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky zo dňa 17.07.2023 žalobca získal v I. kategórii funkcií dobu služby 14 rokov a 3 dni, v II.
kategórii funkcií 1 rok a 153 dní, teda spolu vo zvýhodnených kategóriách žalobca získal dobu služby
15 rokov a 156 dní. V tomto smere správny súd poukazuje aj na listinu s názvom „Informatívne určenie
dôchodkového veku“, vyhotovenú žalovanou, nachádzajúcu sa v administratívnom spise, v ktorej sa tiež

uvádza, že žalobca získal počet rokov zamestnania v I. pracovnej kategórii a/alebo v službách v I. a/
alebo II. kategórie funkcií 15,43 rokov.

42. Z napadnutého rozhodnutia nie je jednoznačne zrejmé, prečo žalovaná dobu služby v II. kategórii
funkcií u žalobcu nezohľadnila a striktne poukazovala len na dobu služby v I. kategórii funkcií. Zákon totiž

výslovne vyžaduje 15 rokov v I. alebo II. kategórii funkcií. Takúto podmienku nemožno interpretovať tak,
že by muselo ísť o 15 rokov výlučne v I. kategórii alebo 15 rokov výlučne v II. kategórii. V predmetnom
zákonnom ustanovení už zákon medzi I. alebo II. kategóriou nerozlišuje a zníženie dôchodkového
veku je podmienené získaním 15 rokov služby v ktorejkoľvek z týchto zvýhodnených kategórii funkcií,
prípadne aj ich kombináciou. Odporovalo by základnej logike, ak by bolo takéto znenie zákona (potreba

získania služby v I. alebo II. kategórii) vykladané tak, že poistenec, ktorý získal 15 rokov výlučne v II.
kategórii by mal mať výhodnejšie postavenie ako ten, ktorý získal v I. kategórii funkcií viac ako 14
rokov a ďalšiu dobu už v II. kategórii (za podmienky že spolu v I. resp. II. kategórii získal aspoň 15
rokov požadovaných zákonom), keďže je nepochybné, že služba I. kategórie funkcií zodpovedá službe
v náročnejších podmienkach než služba v II. kategórii funkcií.

43. Hoci nie je celkom zrejmé, prečo žalovaná dobu služby v II. kategórii funkcií u žalobcu nezohľadnila,
z obsahu napadnutého rozhodnutia možno vyvodiť, že je to v dôsledku nesprávnej interpretácie zákona
zo strany žalovanej. Žalovaná totiž uvádza, že podľa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení sa
doba služby zaradená do II. kategórie funkcií, ak poistencovi nevznikol nárok na výsluhový dôchodok,

hodnotí ako zamestnanie II. pracovnej kategórie a následne konštatuje, že to znamená, že doba služby
zaradená do II. kategórie funkcií, pokiaľ žalobcovi nevznikol nárok na výsluhový dôchodok ani invalidný
výsluhový dôchodok, sa hodnotí ako zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie, ktoré nezakladá
nárok na zníženie dôchodkového veku.

44. K tomuto správny súd uvádza nasledovné: Prvá veta ustanovenia § 14 ods. 4 zákona o sociálnom
zabezpečení zakotvuje, že ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred
1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak
nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Účelom tohto zákonného ustanovenia je,aby tam, kde je to relevantné (napr. § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení), kde sa nepoužíva
pojem služba, ale len pojem zamestnanie, v prípade, že poistencovi nevznikol nárok na výsluhový alebo
invalidný výsluhový dôchodok, boli služba a zamestnanie vnímané rovnocenne a teda, že služba (I.) II.

kategórie funkcií sa rovná zamestnaniu (I.) II. pracovnej kategórie.

45. Ustanovenie § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení ale používa aj pojem služba, nielen
pojem zamestnanie. Posledná časť § 174 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení vyžaduje
ako jednu z možností na zníženie dôchodkového veku podmienku získania 15 rokov služby v I. alebo

v II. kategórii funkcií.

46. Žalovaná jednotlivé vyššie uvedené ustanovenia interpretuje tak, že nakoľko žalobcovi nevznikol
nárok na výsluhový ani invalidný výsluhový dôchodok, jeho služba vojaka z povolania sa podľa § 14 ods.
4 zákona o sociálnom zabezpečení považuje za zamestnanie II. pracovnej kategórie a už nie za službu
II. kategórie funkcií. Je to nesprávny a nelogický výklad právnej normy, ktorý má potom za následok to,

že žalovaná sa domnieva, že žalobcovi by nárok na zníženie dôchodkového veku na 59 rokov vznikol len
za predpokladu, že by bol poberateľom výsluhového alebo invalidného výsluhového dôchodku (vtedy by
§ 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení neaplikovala). V takom prípade by jeho službu v II. kategórii
funkcií stále považovala za službu II. kategórie funkcií. Ak ale žalobcovi nárok na výsluhový ani invalidný
výsluhovýdôchodoknevznikol,žalovanáslužbužalobcuvII.kategóriifunkciíužviacnevnímaakoslužbu

II. kategórie funkcií, ale vníma ju ako zamestnanie II. pracovnej kategórie, ktorý to pojem § 174 ods.
1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení neobsahuje. Inými slovami povedané, žalovaná svojím
výkladom zákona službu žalobcu nepovažuje za službu, ktorou reálne bola, ale znižuje ju na úroveň
zamestnania II. pracovnej kategórie a keďže § 174 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení
používa len pojem „15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v

službe I. alebo II. kategórie funkcií“ a neobsahuje pojem „15 rokov v zamestnaní II. pracovnej kategórie“,
v dôsledku svojej nesprávnej interpretácie právnej normy potom žalovaná nezohľadňuje žalobcovi dobu
služby v II. kategórii funkcií, ale iba dobu služby v I. kategórii, ktorú žalobca dosiahol v rozsahu 14 rokov
a 3 dni. Ako už však správny súd uviedol, ide o nesprávny výklad zákona.

47. Napokon, ak by mal byť akceptovaný výklad právnejnormy uplatňovaný žalovanou, nemalo by vôbec
význam uvádzanie pojmov „15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15
rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií“, pretože podľa výkladu žalovanej by 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) a služba I. kategórie funkcií znamenali to isté (služba I. kategórie
funkcií by sa hodnotila ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h)). Ak

zákonodarca medzi zamestnaniami I. pracovnej kategórie uvedenými v § 14 ods. 2 a službou I. alebo II.
kategórie funkcií rozlišuje, je zrejmé, že poistenec má nárok na zníženie dôchodkového veku, ak splnil
aspoň niektorú z uvedených možností.

48. Je pravdou, že zamestnanie II. pracovnej kategórie nezakladá nárok na zníženie dôchodkového

veku podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení, avšak služba II. kategórie funkcií
áno. Žalobcovi je tak potrebné zohľadniť aj dobu služby získanú v II. kategórii funkcií a to aj v prípade, že
žalobcovi nevznikol nárok na výsluhový alebo invalidný výsluhový dôchodok a túto je potrebné naďalej
vnímať ako službu II. kategórie. Pri správnom výklade zákona potom žalobcovi vychádza doba služby
vo zvýhodnenej (I. alebo II.) kategórii funkcií spolu 15 rokov a 156 dní, čo zakladá nárok na zníženie

dôchodkového veku k dosiahnutiu veku 59 rokov.

49. Oznámením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo preukázané, že žalobca získal spolu 15
rokov a 156 dní v I. alebo II. kategórii funkcií, preto splnil podmienku podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona
o sociálnom zabezpečení. Podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, podmienkou vzniku

nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba
I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i
náhradnédobyadobyuvedenév§5ods.1av§6ods.1nariadeniavládyČeskoslovenskejsocialistickej
republiky č. 117/1988 Zb.. Z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 17.07.2023
nepochybne vyplýva, že žalobca k 31.12.1999 vykonával službu vojaka Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky vo zvýhodnenej kategórii funkcií, konkrétne v I. kategórii funkcií. Žalobca teda súčasne splnil aj
podmienku podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, čím splnil všetky zákonom požadované
podmienky na zníženie dôchodkového veku 59 rokov.50. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodol tak, že podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP
napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a
podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil na ďalšie konanie. Hoci rovnakou vadou ako napadnuté rozhodnutie

je zaťažené aj prvostupňové rozhodnutie, správny súd nepristúpil aj k zrušeniu prvostupňového
rozhodnutia, nakoľko uvedený postup je možný len na návrh žalobcu a žalobca v tu posudzovanej
veci nenavrhoval zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie. Druhostupňový správny orgán však pri svojom
rozhodovaní po vrátení veci zohľadní aj predmetnú skutočnosť.

51. Po vrátení veci je orgán verejnej správy viazaný právnym názorom správneho súdu obsiahnutým
v tomto rozhodnutí a znova rozhodne o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku.

52. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobca bol v konaní pred
správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasaená s?ažnos?, ktorú môže poda? úeastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasaená s?ažnos? musí by? podaná v lehote jedného mesiaca od dorueenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasaená s?ažnos? sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1
SSP). O kasaenej s?ažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Pod3a § 440 SSP: (1) Kasaenú s?ažnos? možno odôvodni? len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako úeastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) úeastník konania nemal spôsobilos? samostatne kona? pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr zaealo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúeený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil úeastníkovi konania, aby uskutoenil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasaeného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasaenej s?ažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasaenej s?ažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že s?ažovate3

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v eom spoeíva nesprávnos? tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasaenej s?ažnosti nemožno vymedzi? tak, že s?ažovate3 poukáže na
svoje podania pred správnym súdom.

V kasaenej s?ažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania pod3a § 57 uvies?: a) oznaeenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo s?ažovate3ovi dorueené, c)
opísanie rozhodujúcich skutoeností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov pod3a § 440
sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (s?ažnostný návrh). S?ažnostné body možno meni? len do
uplynutia lehoty na podanie kasaenej s?ažnosti.

Kasaenú s?ažnos? podanú v listinnej podobe je potrebné predloži? v potrebnom poete rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založi? do súdneho spisu a aby každý ialší
úeastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný poeet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.S?ažovate3 alebo opomenutý s?ažovate3 v prípade konania o správnej žalobe pod3a § 6 ods. 2 písm.
c/ SSP (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí by? v konaní o kasaenej s?ažnosti zastúpený
advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).