Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 21, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5Sf/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106162
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Rybárová Slivová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106162.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.DenisyRybárovejSlivovej

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej
veci žalobcu: RADIX spol. s r.o., so sídlom Kremnička 36, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 00 615 803,
právne zastúpený: Mgr. Robert Antal, advokát, so sídlom Ul. Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101571857/2023 zo dňa 20.06.2023,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. U žalobcu bola vykonaná daňová kontrola na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie
rok 2016. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 101368995/2019 zo dňa 05.06.2019,
ktorý bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie dňa 06.06.2019. V následnom vyrubovacom
konaní vydal Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) rozhodnutie č. 102031908/2019

zo dňa 27.08.2019, proti ktorému žalobca podal odvolanie. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 102786653/2019 zo dňa 04.12.2019 tak, že rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

2. Následne, po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia, správca dane rozhodnutím č. 100649577/2020
zo dňa 10.03.2020 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v
znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu

rozdiel dane v sume 136.972 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016.
Žalobca si ako daňové výdavky uplatnil náklady vynaložené na reklamu (za poskytnutie reklamných
služieb), a to na základe dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťami VAGACOM s.r.o., so sídlom
Popradská 68, Košice, IČO: 45 601 674, DIČ: XXXXXXXXXX (ďalej aj len „VAGACOM s.r.o.“) a od
spoločnosti VUCOM s.r.o., so sídlom Popradská 68, Košice, IČO: 45 705 623, DIČ: XXXXXXXXXX
(ďalej aj len „VUCOM s.r.o.“). Konkrétne išlo o uvedenie žalobcu ako reklamného partnera ľadovej
šou „Máša a medveď na ľade“ a koncertu „ZOË INDILA 2016“, ako partnera kampane „Úsmev

ako dar“ a uvedenie reklamy týkajúcej sa žalobcu na LED obrazovkách. Správca dane dospel k
záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok uvedených v § 2 písm. i) a porušil
§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len
„Zákon o dani z príjmov“), nepreukázal, že uplatňovaný výdavok je daňový výdavok (náklad) nadosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov a nepreukázal ekonomickú opodstatnenosť
týchto výdavkov. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 100427401/2021 zo dňa 12.03.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Žalobca sa správnou žalobou podanou na Krajskom súde v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „krajský
súd“) domáhal zrušenia rozhodnutí daňových orgánov, o ktorej rozhodol krajský súd rozsudkom č.
k. 76S/43/2021-143 zo dňa 20.04.2022 tak, že rozhodnutie žalovaného č. 100427401/2021 zo dňa
12.03.2021 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne

vynaložených trov konania. Účastníci konania kasačnú sťažnosť nepodali.

4. Krajský súd nepovažoval za správne východzie závery daňových orgánov, a to že žalobcom uplatnené
daňové výdavky nemožno považovať za daňové výdavky vynaložené na reklamu, pretože uvedenie
textu „RADIX, zdravotnícka technika“ spolu s čiernym krížom a modrou bodkou ako reklamného
partnera podujatí – ľadovej šou „A. a A. na ľade“, koncertu „ZOË, INDILA 2016“ a propagácie činnosti

občianskeho združenia v rámci projektu „Úsmev ako dar“ (s cieľom získania finančných prostriedkov), a
to na mediálnych výstupoch prezentujúcich ľadovú šou, koncert alebo činnosť občianskeho združenia,
neboloreklamouproduktovaleboslužiebžalobcu,pretonešloaniovýdavkynareklamuvzmysleZákona
o dani z príjmov, ale reklamu ľadovej šou, koncertu alebo činnosti občianskeho združenia s cieľom získať
finančnú podporu pre toto občianske združenie. Krajksý súd dospel k záveru, že uvedenie žalobcu ako

reklamného partnera v rámci mediálnej prezentácie iných podujatí spĺňa parametre reklamy a potom aj
náklady vynaložené na takéto služby by vo všeobecnosti spĺňali charakter daňového výdavku (nákladu)
na reklamu.
Ďalej krajský súd uznal za dôvodné žalobcom prednesené žalobné námietky o tom, že daňové orgány
konkrétneneodôvodnilineprimeranosťfakturovanýchslužiebaanizískaniedaňovejvýhody,zdôvoduže

z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplývalo, že závery o získaní neoprávnenej daňovej výhody
súvýslovnekonštatovanélenvrámcitohtoneuznaniavýdavkovpreukazovanýchfaktúramizposkytnutia
reklamných služieb od spoločnosti VAGACOM, s.r.o., ktorými mala byť fakturovaná cena za poskytnutie
reklamných služieb – prezentácie reklamnej kampane žalobcu na veľkoplošných LED obrazovkách. Pri
iných daňových výdavkoch nebolo explicitne uvedené, že bolo zistené získanie daňového zvýhodnenia.

Krajský súd záveroval, že nebola bližšie skutkovo a právne odôvodnená konštatovaná neprimeranosť
fakturovaných cien za reklamné služby a ani získanie neoprávnenej daňovej výhody. Bolo poukazované
na bankové výpisy, na to, že žalobca bol konečným odberateľom reklamných služieb, ale nebolo
vo vzťahu k získaniu neoprávnenej daňovej výhody skutkovo (s odkazom na závery vykonaného
dokazovania) odôvodnené to, v čom mala spočívať neoprávnená daňová výhoda a ako sa mal na jej

získaní podieľať žalobca.
V rámci ďalšieho konania uložil krajský súd povinnosť žalovanému opätovne prejednať odvolanie
žalobcu a vysporiadať sa s námietkami žalobcu v zmysle záverov správneho súdu.

5. Finančné riaditeľstvo SR po doručení rozsudku krajského súdu vydalo dňa 10.03.2022 rozhodnutie

č. 102053321/2022, ktorým rozhodnutie správcu dane č.100427401/2021 zo dňa 12.03.2021 zrušilo a
vrátilovecnaďalšiekonanie arozhodnutie.Správcadanevykonalvovyrubovacomkonaníďalšieúkony,
s ktorými oboznámil žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 08.12.2022 (Zápisnica č.103307229/2022).
Správca dane zaslal Žiadosť č. 102426062/2022 zo dňa 05.09.2022 PPZ, Národnej kriminálnej
agentúre, Košice, s požiadavkou o zaslanie fotokópií výpovedí svedka B. C. v rámci prebiehajúceho

trestného stíhania, ktorý bol vo svedeckých výpovediach v pozícii obvineného. Fotokópie boli doručené
dňa 16.09.2022, zaevidované pod č. 400215/2022 a z ich obsahu vyhotovil správca dane Úradný
záznam č. 102914992/2022 zo dňa 27.10.2022. Z obsahu výpovedí vyplynulo, že okrem iných
spoločností (Frontbase s.r.o., ADVERTISING & MEDIA s.r.o., CREO ART s.r.o., ako aj RESTON SK
s.r.o., RECOMP SK s.r.o., EURO STAV DISKONT s.r.o., SOTO, s.r.o. cez štatutárov A. C., D. B.,

A. C., A. A., A. E. F. a B. G.), aj spoločnosti VAGACOM s.r.o. a VUCOM, s.r.o., cez ich štatutára
C. H., boli v roku 2016 zapojené do fakturačných reťazcov deklarujúcich dodanie resp. poskytnutie
reklamných služieb v rôznych formách a rozsahoch pre konečných odberateľov, ktorým bol aj daňový
subjekt. Vyhotovovali dodávateľské faktúry, v ktorých boli ceny za deklarované reklamné služby účelovo
vysoko nadhodnotené, oproti reálnym nákladom na obstaranie fakturovaných reklamných služieb, z

dôvodu navýšenia nákladov konečným odberateľom. Ďalej z odpovedí vyplynula aj skutočnosť, že
z týchto uhradených nadhodnotených faktúr boli v majoritnej časti vracané finančné prostriedky v
hotovosti osobám zodpovedným konať za konečných odberateľov. Podľa svedeckých výpovedí uvedené
transakciezabezpečovalištatutári–konateliatýchtospoločností,označovaníako„obchodníci“,ktorímalisvojich klientov, medzi ktorými bol označený aj obchodník C. H. s prezývkou „I.“. Na uvedené konanie
C. H. poukazujú aj prepisy telefonických hovorov, ktoré sú zaznamenané v zápisniciach z tel.č. XXXX
XXX XXX. Jedná sa o tel. číslo na ktorom správca dane dňa 12.04.2019 kontaktoval pána H. (Úradný

záznam č. 100874642/2019).

6. Správca dane rozhodnutím č. 103437076/2022 zo dňa 22.12.2022 podľa § 68 ods. 5 Daňového
poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016
v sume 136.972,00 Eur (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

7. Žalovaný na odvolanie žalobcu napadnutým rozhodnutím č. 101571857/2023 zo dňa 20.06.2023
prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca
dane žalobcom uplatnené daňové výdavky vynaložené na reklamu na základe dodávateľských faktúr
vystavených spoločnosťami VAGACOM s.r.o. a VUCOM s.r.o. za propagáciu žalobcu v rámci ľadovej
šou „A. a A. na ľade“ v súhrnnej sume 100.000 Eur, koncertu „ZOË, INDILA 2016“ v súhrnnej

sume 60.000 Eur, kampane Úsmev ako dar v súhrnnej sume 309.600 Eur a na veľkoplošných LED
obrazovkách v súhrnnej sume 153.000 Eur, nepovažoval za oprávnene.
Vykonaným miestnym zisťovaním správca dane zistil, že organizátor a producent podujatí, spoločnosť
COMUNIQUE s.r.o., predala spoločnosti VAGACOM s.r.o. reklamný priestor v prípade reklamnej
kampane „Máša a medveď na ľade“ pre partnera R A D I X spol. s.r.o. na základe vystavených faktúr

za obdobie 3-12/2016 v celkovej sume 10.000,00 Eur (1.000,00 Eur/mesiac) a zaúčtovala v denníku v
prospech účtu 602 – Tržby z predaj služieb. V prípade reklamnej kampane koncertu „ZOË, INDILA 2016“
v celkovej sume 3.000,00 Eur (1 000,00 Eur/mesiac). Daňový subjekt v zmluve o reklame vrátane prílohy
č.1 uzatvorenej s dodávateľom VAGACOM s.r.o. týkajúcej sa šou „Máša a medveď na ľade“ dohodol
cenu za reklamné služby vo výške 100.000,00 Eur, ktorá cena zahŕňala priestor v médiách, printových

médiách, outdoor reklamu, internet a 2 LED obrazovky – Zlaté piesky Bratislava a Banská Bystrica. V
zmluve o reklame vrátane prílohy č.1 týkajúcej sa koncertu „ZOË, INDILA 2016“ bola dohodnutá cena
vo výške 60.000,00 Eur. Táto cena zahŕňala priestor v médiách, outdoor reklamu, printové médiá a
7 LED obrazoviek – Petržalka Bratislava, Lamač Bratislava, Nitra, Trnava, Žilina, Dunajská Streda a
Pezinok. Spoločnosť LED promotion, s.r.o. - skutočný vlastník veľkoplošných LED obrazoviek poskytla

priestor - prístupové práva k IP adrese spoločnosti GYT, s.r.o., cena za poskytnutie reklamného priestoru
za každú LED obrazovku bola mesačne 500,00 Eur bez DPH a od 21.09.2016 bola cena 416,00 Eur
mesačne bez DPH. Tieto zistenia správcu dane jednoznačne preukazujú skutočnosť, že zo strany
dodávateľa VAGACOM s.r.o. došlo k mnohonásobnému a neprimeranému navýšeniu ceny bez pridania
akejkoľvekhodnoty.Zisteniasprávcudanenasvedčujú,žeúčelomreklamnýchslužiebvrámcišou„Máša

a medveď na ľade“ a koncertu „ ZOË, INDILA 2016“ bolo získanie daňového zvýhodnenia daňového
subjektu neopodstatneným nadhodnotením reklamných služieb vo fakturačnom reťazci oproti reálnym
nákladom na obstaranie reklamných služieb, teda zníženie základu dane podľa § 2 písm. p) Zákona
o dani z príjmov, v ktorom je definované iné prepojenie ako právny vzťah alebo iný obdobný vzťah
vytvorený predovšetkým na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty. Správca dane

zároveň uviedol, že náklady fakturované spoločnosťou VAGACOM s.r.o. celkom v sume 160.000,00 Eur
nie sú daňovými výdavkami v súlade s § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov z dôvodu, že vynaloženie
výdavkovzadodanieslužbydodávateľomVAGACOMs.r.o.nebolodostatočnepreukázané(§21Zákona
o dani z príjmov).
Vykonaným miestnym zisťovaním správca dane zistil, že spoločnosti COMUNIQUE s.r.o. poskytlo

občianske združenie Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar, na základe
uzavretej Zmluvy o poskytnutí reklamných práv a zabezpečení mediálnej a produkčnej činnosti zo
dňa 30.12.2015, reklamné práva na používanie loga „Úsmev ako dar ... aby každé dieťa malo
rodinu“. Spoločnosť COMUNIQUE s.r.o. bola oprávnená uvedené logo používať a využiť za účelom
zabezpečenia a uskutočnenia mediálnej a produkčnej činnosti za účelom propagácie a prezentácie

samotného loga „Úsmev ako dar ... aby každé dieťa malo rodinu“, občianskeho združenia Spoločnosť
priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar a jeho činnosti a zároveň seba, svojich obchodných
značiek alebo produktov, ako aj svojich obchodných partnerov, klientov COMUNIQUE s.r.o. počas
zmluvného obdobia od 01.01.2016 do 31.12.2016 všetkými dostupnými spôsobmi na vykonávanie
reklamy. Odmena za predmet plnenia bola dohodnutá vo výške 100,00 Eur + DPH mesačne. Zmluva

o poskytovaní reklamných práv a zabezpečení mediálnej a produkčnej činnosti medzi obstarávateľom
COMUNIQUE s.r.o. a poskytovateľom Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako
dar, ktorou boli obstarávateľovi poskytnuté reklamné práva, bola uzatvorená až 30.12.2015. Rámcová
zmluva o reklame, ktorú uzatvoril poskytovateľ COMUNIQUE s.r.o. s objednávateľom Frontbase s.r.o.bola uzatvorená dňa 29.12.2015, teda o 1 deň skôr. V Rámcovej zmluve poskytovateľ COMUNIQUE
s.r.o. prehlasuje, že už má uzatvorenú Zmluvu o poskytovaní reklamných práv a zabezpečení mediálnej
a produkčnej činnosti a je oprávnený používať predmetné logo, uzatvorenie zmluvy so spoločnosťou

Frontbase s.r.o. a tým jeho záväzok zabezpečenia reklamnej kampane. Toto prehlásenie ale bolo v
rozpore so skutočnosťou, pretože daňový subjekt už dňa 25.11.2015 uzatvoril s dodávateľom VUCOM
s.r.o. Zmluvu o reklame, ktorej predmetom bolo poskytnutie reklamných služieb v rámci celoročnej
propagácie Spoločnosti priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar, teda o viac ako o mesiac
skôr, ako spoločnosť COMUNIQUE s.r.o. vôbec získala oprávnenie, čo tiež vzbudilo pochybnosť u

správcu dane. Správca dane zistil, že spoločnosť COMUNIQUE s.r.o., ktorá získala práva na používanie
loga „Úsmev ako dar ... aby každé dieťa malo rodinu“ od občianskeho združenia, aj reálne znášala
všetky náklady na obstaranie reklamných služieb okrem LED obrazoviek. Na túto akciu vynaložila v
roku 2016 náklady v sumárnej výške 249 846,35 Eur, ku ktorým boli zaúčtované tržby v sumárnej
výške 313 378,10 Eur od odberateľa Frontbase s.r.o. Pre daňový subjekt nebola reklamná kampaň
poskytnutá vo všetkých formách, ako bolo zmluvne dohodnuté medzi spoločnosťami COMUNIQUE

s.r.o. a Frontbase s.r.o., ale len print 6 z 20; rádiá 2 z 8, TV 2 zo 4, online 1 z 2, indoor a LED neboli
poskytnuté. Nakoľko účtovníctvo spoločnosti Frontbase s.r.o. nebolo k dispozícii, nebolo možné určiť
presnú alikvotnú časť nákladov a výnosov, ktoré prislúchali k reklamnej kampani pre daňový subjekt.
Z údajov uvedených spoločnosťou VUCOM s.r.o. v kontrolných výkazoch správca dane zistil, že od
dodávateľa Frontbase s.r.o. uviedla dodania vo výške 4.003.750,00 Eur bez DPH a uviedla dodania

pre 14-tich odberateľov (vrátane daňového subjektu) vo výške 4.212.250,00 Eur. Daňový subjekt v
zmluve o reklame vrátane prílohy č.1 uzatvorenej s dodávateľom VUCOM s.r.o. týkajúcej sa propagácie
„Úsmev ako dar“ dohodol cenu 309 600,00 Eur, čo zahŕňalo priestor v médiách – print, rádiá, TV, online
a 8 LED obrazoviek. Spoločnosť LASER media, s.r.o. - skutočný vlastník troch veľkoplošných LED
obrazoviek umiestnených v Bratislave, Vajnorská 53 – Polus; v Banskej Bystrici, Námestie Slobody 24

- Centrum; v Trenčíne, M.R.Štefánika 6, poskytla reklamný priestor spoločnosti CREO ART s.r.o. Cena
za poskytnutie reklamného priestoru za jednu LED obrazovku bola 60,00 Eur bez DPH mesačne. Z
uvedeného vyplýva, že zo strany subdodávateľa Frontbase s.r.o. a následne dodávateľa VUCOM s.r.o.
došlo k mnohonásobnému a neprimeranému navýšeniu ceny bez pridania akejkoľvek hodnoty. Táto
skutočnosť bola potvrdená aj svedeckou výpoveďou konateľa VUCOM s.r.o., pána H., ktorý na otázku, či

prispel nejakou pridanou hodnotou k poskytnutým reklamným službám, ktoré dodal daňovému subjektu
v roku 2016 odpovedal, že to bol len nákup a predaj, nakupoval a predával reklamný priestor. Dodávateľ
vykonávallenobchodnúčinnosť,t.j.prefakturáciuzavyššiusumubezpridaniaakejkoľvekhodnotyzjeho
strany. Správca dane prijal záver, že účelom reklamných služieb v rámci propagácie „Úsmev ako dar“
bolo získanie daňového zvýhodnenia daňového subjektu neopodstatneným nadhodnotením reklamných

služiebvofakturačnomreťazcioprotireálnymnákladomnaobstaraniereklamnýchslužieb,tedazníženie
základu dane podľa § 2 písm. p) Zákona o dani z príjmov - iné prepojenie, ktoré je definované ako právny
vzťah alebo iný obdobný vzťah vytvorený predovšetkým na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia
daňovej straty. Správca dane zároveň uviedol, že dodávateľ vykonával len prefakturáciu, pri ktorej došlo
iba k navýšeniu ceny, bez pridania akejkoľvek hodnoty zo strany dodávateľa, čím fakturovaná cena

neodrážala ekonomickú podstatu ani vloženú prácu. Preto aj doklady predložené daňovým subjektom,
vystavené spoločnosťou VUCOM s.r.o., správca dane nepovažoval za hodnoverné a preukazujúce
dodanie reklamných služieb spoločnosťou VUCOM s.r.o.
VsúvislostisfaktúramidospoločnostiVAGACOMs.r.o.zapropagáciužalobcunaveľkoplošnýchoutdoor
LED obrazovkách správca dane zistil, že skutočným vlastníkom veľkoplošných LED obrazoviek bola

spoločnosť LED promotion, s.r.o., ktorá poskytla priestor - prístupové práva k IP adrese spoločnosti
GYT, s.r.o., pričom cena za poskytnutie reklamného priestoru za každú LED obrazovku bola mesačne
500,00 Eur bez DPH a od 21.09.2016 to bola suma 416,00 Eur bez DPH. Spoločnosť VAGACOM s.r.o.
fakturovala daňovému subjektu mesačne sumu 2550,00 Eur bez DPH za každú obrazovku. Správca
dane prijal záver, že spoločnosti VAGACOM s.r.o. a s GYT, s.r.o. sú spoločnosti, ktoré vykazujú rovnaké

správanie a viacstupňovým zlučovaním, predajom spoločností zahraničným majiteľom, ukončovaním
funkcie štatutára a následným rušením spoločností znemožnili správcovi dane preveriť obchodné vzťahy
a ich následné zaúčtovanie v ich účtovníctve. VAGACOM s.r.o. vykonávala len prefakturáciu, pri ktorej
došlo iba k navýšeniu ceny, bez pridania akejkoľvek hodnoty zo strany dodávateľa. Fakturovaná cena
neodráža preto ekonomickú podstatu a ani vloženú prácu. Preto aj doklady predložené daňovým

subjektom, vystavené spoločnosťou VAGACOM s.r.o. nepovažoval správca dane za hodnoverné a
preukazujúce dodanie reklamných služieb dodávateľom VAGACOM s.r.o. Správca dane uviedol, že
daňovým subjektom a ani spoločnosťou VAGACOM s.r.o. nebolo preukázané, kto vyrobil a technicky
previedol samotný reklamný spot a monitoring. Vlastníkom LED obrazoviek nebol predložený zoznamvizuálov odvysielaných a schválených na jeho LED obrazovkách, čo mala zabezpečovať spoločnosť
GYT, s.r.o., keďže dostala prístupové práva k IP adrese od majiteľa veľkoplošných LED obrazoviek.
Správca dane prijal záver, že daňový subjekt nepredložil správcovi dane relevantné a hodnoverné

dôkazy, ktorými by dostatočne preukázal vynaloženie výdavku na reklamu dodávateľom uvedeným
na faktúrach. Aj keď k preukázaniu reklamných služieb predložil Rámcovú zmluvu o reklame zo
dňa 15.12.2015 vrátane faktúr a objednávok, LED monitoring január – december 2016, nimi však s
prihliadnutím na zistenia správcu dane a aj na samotnú výpoveď svedka pána H., nepreukázal samotnú
skutočnosť, a to že reklamné služby boli daňovému subjektu poskytnuté dodávateľom VAGACOM s.r.o,

čím porušil § 2 písm. i) v nadväznosti na § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov Spoločnosti zapojené do
preverovaného obchodu – priamy dodávateľ daňového subjektu VAGACOM s.r.o. a skutočný vlastník
LED obrazoviek spoločnosť LED promotion, s.r.o., uviedli, že predali resp. poskytli reklamný priestor,
avšak ani jedna z týchto spoločností nevedela uviesť, kto vyrobil a technicky previedol samotný reklamný
spot, ktorý mal byť odvysielaný na LED obrazovkách. zistenia jednoznačne preukazujú skutočnosť, že
zo strany dodávateľa VAGACOM s.r.o. došlo k mnohonásobnému a neprimeranému navýšeniu ceny

bez pridania akejkoľvek hodnoty. Konateľ dodávateľa VAGACOM s.r.o., pán H. na otázku správcu dane,
akou pridanou hodnotou prispela spoločnosť k poskytnutým reklamným službám, ktoré dodal daňovému
subjektu v roku 2016 uviedol, že to bol len nákup a predaj, len nakupoval a predával reklamný priestor.
Dodávateľ vykonával len obchodnú činnosť - fakturáciu za vyššiu sumu bez pridania akejkoľvek hodnoty
z jeho strany.

Správca dane vo vzťahu ku všetkým fakturovaným obchodom po vyhodnotení dôkazov uviedol,
že došlo k naplneniu ustanovenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku a na skutočnosť, ktorá nemá
ekonomické opodstatnenie a ktorej výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.Fakturovanácenaneodrážalaekonomickúpodstatuavloženúprácudodávateľauvedeného
na faktúrach spoločnosti VAGACOM s.r.o. a VUCOM s.r.o., jej cieľom bolo získanie daňovej výhody.

Žalovaný dospel k záveru, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí dostatočne objasnil dôvody,
na základe ktorých dospel k záveru o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie roka 2016. Záver správcu dane, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že dodávatelia
VUCOM s.r.o. a VAGACOM s.r.o. dodali daňovému subjektu reklamné služby uvedené na sporných
faktúrach, je opodstatnený. Spoločnosti VUCOM s.r.o. a VAGACOM s.r.o. sú spoločnosti, ktoré

nevlastnili žiadny hmotný a nehmotný majetok, nezamestnávali zamestnancov, v účtovných závierkach
zverejnených v registri účtovných závierok vykazovali vysoké pohľadávky a vysoké záväzky. Tieto
skutočnosti mohol daňový subjekt pri náležitej obozretnosti zistiť, nakoľko ceny, ktoré mu dodávatelia
VUCOM s.r.o. a VAGACOM s.r.o. spornými faktúrami fakturovali boli v niekoľkonásobne vyššej
hodnote ako bola reálna cena. Daňový subjekt neuviedol, ako si preveroval obchodných partnerov,

o ktorých nekalom konaní získal správca dane informácie aj zo svedeckých výpovedí, ktoré použil
v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz. Daňový subjekt akceptoval prijaté faktúry s
neopodstatnene nadhodnotenými cenami bez ich preverenia, bez uvedenia množstva odvysielaných
spotov, bez uvedenia početnosti v printových médiách alebo na statických reklamných plochách, čím
boli pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní služieb dodávateľmi VUCOM s.r.o. a VAGACOM s.r.o.

uvedenými na sporných faktúrach oprávnené. Daňový subjekt disponuje právom uplatniť si za zákonom
ustanovených a splnených podmienok náklady ako výdavky ovplyvňujúce daňový základ, preto je jeho
povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a
ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže
byť takýto náklad uznaný ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov. Splnenie podmienok na

uznanie výdavkov v zmysle § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov nie je viazané výlučne na ich formálne
preukázanie nákladu v podobe faktúry, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj
reálny a preukázateľný základ. Všetky ceny na faktúrach, ktoré vystavila spoločnosť VAGACOM s.r.o. a
VUCOM s.r.o. pre daňový subjekt, boli vždy mnohonásobne vyššie ako ceny, za ktoré kupovali reklamu
v súvislosti s uvedenými podujatiami spoločnosť VAGACOM s.r.o. a VUCOM s.r.o.

Konanie pred správnym súdom

8. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou zo dňa 06.09.2023 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobca namietal,

že žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcu nijako nevysporiadal, ale zrušil rozhodnutie správcu
dane a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom sa mal správca dane riadiť právnym
názorom vysloveným správnym súdom a aplikovať ho v ďalšom konaní a rozhodnutí, najmä vo vzťahu
k preukázaniu daňových výdavkov na reklamu. Správca dane však právny názor správneho súdu,a teda aj žalovaného, ktorý vyslovili v zrušujúcich rozhodnutiach, absolútne ignoroval. Aj keď z ich
zrušujúcich rozhodnutí nevyplývala potreba doplnenia dokazovania, ale najmä odstránenie nedostatkov,
či už právneho posúdenia rozhodujúcich otázok pre rozhodnutie vo veci, ako aj odstránenie nedostatkov

odôvodnenia samotného rozhodnutia, ako aj v odôvodnení konštatovaných záverov, správca dane
vykonal ďalšie dokazovanie, a to v rozpore so zákonom. Správca dane mal a mohol vykonávať
dokazovanie v procese daňovej kontroly, na ktorú má v zmysle zákonnej úpravy jeden rok. Takýto
postup správcu dane považoval žalobca za nezákonný, keď po zrušení jeho rozhodnutia rozhodnutím
žalovaného vykonával a dopĺňal dokazovanie. Podľa názoru žalobcu môže správca dane vykonávať

dokazovanie len do skončenia daňovej kontroly a následne, vo vyrubovacom konaní, len na základe
vyjadrenia daňového subjektu k výzve, ktorú mu správca dane poslal s protokolom o daňovej kontrole
(viď ust. § 46 ods. 8 a § 68 ods. 3 DP). Avšak v štádiu vyrubovacieho konania, ktoré nastalo v dôsledku
zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane odvolacím orgánom, nie je podľa názoru žalobcu,
možné vykonávať a dopĺňať dokazovanie. V opačnom prípade by tým dochádzalo zo strany správcu
dane k obchádzaniu zákona, a to najmä Daňového poriadku a jeho zákonných časových limitov pre

vykonanie dokazovania v rámci daňovej kontroly, ktorá môže trvať iba 1 rok odo dňa jej začatia v zmysle
§ 46 ods. 10 DP.
Žalobca namietal, že na tieto skutočnosti poukázal vo svojom odvolaní proti novému rozhodnutiu
správcu dane o vyrubení rozdielu dane, na čo žalovaný podľa žalobcu reagoval spôsobom, s ktorým
podľa žalobcu nemožno súhlasiť. Pokiaľ žalovaný v súvislosti s uvedenou námietkou poukázal na §

68 ods. 1 Daňového poriadku, ktorého posledná veta znie: „Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie
konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane,
ktorého rozhodnutie bolo zrušené“, žalobca namietal, že táto právna úprava SA vôbec nezaoberá
otázkou vykonávania ďalšieho dokazovania, a už vôbec nie v rozsahu a čase svojvoľne určenom
správcom dane. Za ničím nepodložené tvrdenie považoval žalobca tvrdenie žalovaného, že „v súvislosti

s prijatým záverom správneho súdu a následne Finančného riaditeľstva SR, po vrátení veci na ďalšie
vyrubovacie konanie považoval za potrebné získať ďalšie dôkazy, ktoré spolu s dôkazmi zistenými v
rámci daňovej kontroly vyhodnotil v napadnutom rozhodnutí“, namietajúc, že ani správny súd a ani
žalovaný v zrušovacích rozhodnutiach ani len nenaznačili potrebu doplnenia dokazovania, ktoré podľa
názoru žalobcu v tomto štádiu konania ani nie je možné v súlade so zákonom, a jedná sa teda o svojvôľu

správcu dane, ktorý po ukončení daňovej kontroly, v štádiu vrátenia veci na ďalšie vyrubovacie konania,
svojvoľne a nezákonne vykonával a dopĺňal dokazovanie, čím konal v rozpore so zákonom. Ohľadom
poukazu žalovaného, že „Daňový poriadok v § 74 ods. 4 neustanovuje, že správca dane nemôže vo
vyrubovacom konaní po vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie vykonávať dokazovanie“, žalobca
namietal, že správca dane, ako orgán verejnej moci môže konať len na základe zákona a v rozsahu

zákonom upravených práv a povinností a nie je mu povolené všetko, čo zákon nezakazuje. Doplnenie
dokazovania v rozsahu, v akom ho správca dane realizoval a smerom k skutočnostiam, ktoré ním
preukazuje (najmä finančné toky medzi tretími osobami), neboli a nie sú pre rozhodnutie správneho
súdu nijako podstatné. Ten vytýkal rozhodnutiam daňových orgánov celkom iné, avšak veľmi presne
špecifikované nedostatky

Žalobca namietal, že hoci správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že akceptoval závery
správnehosúduadopracovalodôvodnenieavyhodnotilzisteniavrámcinosnýchzáverov,podľažalobcu
však tomu tak nebolo. Správca dane svoje rozhodnutie nedoplnil a svoje závery aj naďalej ponechal
len v polohe konštatovaných záverov. Ani na základe nezákonného doplnenia dokazovania správca
dane neodstránil správnym súdom vytýkané nedostatky jeho prvého rozhodnutia, ale len doplnil masu

informácií o konaní tretích osôb, finančných tokoch medzi nimi, o konaní ich štatutárnych zástupcov,
o ich zanikaní, zlučovaní a pod., s ktorými žalobca nemá nič spoločné, nemá o nich žiadnu vedomosť
a ani žiadny vplyv na konanie týchto tretích osôb, s ktorými nie je v žiadnom právnom, obchodnom
či akomkoľvek inom vzťahu. O neprimeranosti ceny za reklamné služby, o získaní možnej daňovej
výhody, o zistenom fakturačnom reťazci, o nedostatočnom preverení obchodného partnera a o vracaní

zaplatených úhrad za služby ponížené o provízie možno hovoriť opäť len v rovine konštatovania,
a teda ničím nepodložených a neodôvodnených záveroch správcu dane. Žalobca predovšetkým
namietal, že tvrdenie žalovaného, že „zistil, že na základe sporných faktúr, ktorými boli reklamné služby
účelovo vysoko nadhodnotené oproti reálnym nákladom, získal daňový subjekt neoprávnené daňové
zvýhodnenie“, je opäť len konštatovanie bez akéhokoľvek vysvetlenia či odôvodnenia.

Žalobca mal za to, že preukázal správcovi dane celkom nespochybniteľným spôsobom dodanie
zazmluvnených reklamných služieb v deklarovanom objeme, čase, cene a pod., a to jednak samotnými
zmluvami, faktúrami, dokladmi o úhrade faktúr, vyhodnotením jednotlivých reklamných kampaní. Nie
je možné bez ďalšieho konštatovať, že by žalobca dodanie reklamných služieb správcovi danenepreukázal. Správca dane opakovane vyzýval žalobcu podľa § 46 ods. 5 DP, avšak nikdy neuviedol,
v čom by mali spočívať pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov.
Žalobca namietal, že dôkazné bremeno nemôže zaťažovať žalobcu, ako daňový subjekt, absolútne,

bez akýchkoľvek hraníc či mantinelov. Žalobca namietal, že na túto časť odvolania žalobcu reagoval
na str. 34-35 odôvodnenia svojho potvrdzujúceho rozhodnutia, pričom argumenty žalobcu neuznal v
žiadnom rozsahu, a teda považoval preukázanie dodania reklamných služieb žalobcovi tak, ako aj
správca dane, za nepreukázané. Takéto hodnotenie vykonaného dokazovania v predmetnej otázke
považoval žalobca za prísne účelové, nesprávne, ignorujúce skutočnosti, ktoré boli dokazovaním naozaj

preukázané a ignorujúce osobitosti a špecifické okolnosti daného prípadu. Žalobca trval na tvrdení, že
dodanie reklamných služieb v celom rozsahu preukázal tak, ako to už opakovane odôvodnil, a to aj v
konaní pred správnym súdom.

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.01.2024 uviedol, že sa so všetkými námietkami uvedenými
v odvolaní (teda aj v žalobe) vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia a tvrdenie žalovaného,

že žalovaný sa nevysporiadal, či vysporiadal nedostatočne, účelovo alebo len formálne s odvolacími
námietkami uvedenými v podanom odvolaní a prakticky v celom rozsahu akceptoval nesprávne
právne posúdenie veci správcom dane, považuje za nepravdivé. K námietke, že žalovaný, ani správca
dane „svoju úlohu“, t.j. opätovne prejednať odvolanie žalobcu a s odvolacími námietkami žalobcu sa
vysporiadať v zmysle záverov správneho súdu, a riadiť sa právnym názorom vysloveným Krajským

súdom v Banskej Bystrici sp. zn. 76S/43/2021 a aplikovať ho ďalšom konaní a v následne vydanom
rozhodnutí, najmä vo vzťahu k preukázaniu daňových výdavkov na reklamu v zmysle § 2 písm. i) a
§ 19 ods. 2 písm. k) Zákona o dani z príjmov, nesplnili, žalovaný poukázal na to, že v rozhodnutí č.
102053321/2022 zo dňa 20.07.2022, ktorým žalovaný zrušil rozhodnutie č. 100649577/2020 zo dňa
10.03.2020, a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, uviedol, že odvolaním napadnuté rozhodnutie

je, v zmysle záverov správneho súdu, pre nedostatky správcu dane uvedené v rozhodnutí Daňového
úradu Banská Bystrica č. 100649577/2020 zo dňa 10.03.2020 nepreskúmateľné. Z uvedeného dôvodu
sa žalovaný nemohol vysporiadať s odvolacími námietkami žalobcu. Žalovaný zaviazal správcu dane
riadiť sa právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Banskej Bystrici sp. zn. 76S/43/2021 a
aplikovať ho v ďalšom konaní a v následne vydanom rozhodnutí, najmä vo vzťahu k preukázaniu

daňových výdavkov na reklamu v zmysle § 2 písm. i) a § 19 ods. 2 písm. k) Zákona o dani z príjmov.
K námietke žalobcu o nezákonnom ďalšom vykonaní dokazovania vo vyrubovacom konaní žalovaný
poukázal na to, že rozhodovať o právach a povinnostiach možno len na základe úplne zisteného
skutkového stavu. Správca dane považoval za nevyhnutné vykonať ďalšie dokazovanie a to práve z
dôvodu čo najúplnejšie zisteného skutkového stavu, na základe ktorého následne mohol správca dane

správne určiť daň. Skutočnosť, že správny súd a ani žalovaný v zrušovacích rozhodnutiach nenaznačili
potrebu doplnenia dokazovania, žalovaný nepovažoval za dôvod, pre ktorý by ďalšie dokazovanie vo
vyrubovacom konaní bolo nezákonné. Tým, že správca dane doplnil dokazovanie vo vyrubovacom
konaní, žalobca nebol poškodený na svojich právach, naopak, dokazovanie vo vyrubovacom konaní
správca dane vykonal v záujme zabezpečenia práv žalobcu s cieľom správneho a objektívneho

rozhodnutia o právach a povinnostiach daňového subjektu. Žalobca bol informovaný o úkonoch správcu
dane v súlade s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov, bol oboznámený so všetkými zisteniami
a mal možnosť sa k nim vyjadriť. Žalobcovi neboli upreté žiadne práva. Daňový poriadok explicitne
nevylučuje ďalšie dokazovanie vo vyrubovacom konaní, a to najmä v prípade, ak je potrebné objasniť
konkrétne sporné skutočnosti. Na základe rozsudku správneho súdu došlo v posudzovanom prípade

k zásadnej zmene právneho názoru, ktorý bol pre správcu dane záväzný, a ktorý správca dane v
posudzovanom prípade aj plne rešpektoval. Vzhľadom na uvedenú zmenu v právnom názore, považoval
správca dane za nevyhnuté vykonať ďalšie dokazovanie pre čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu.
Žalovaný zásadne nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správca dane, a teda aj žalovaný nerešpektovali
právny názor správneho súdu. Správca dane akceptoval prijaté závery správneho súdu v prejednávanej

veci, keď v napadnutom rozhodnutí uviedol, že daňový subjekt formálne splnil podmienky pre uplatnenie
sporných faktúr do daňových výdavkov predložením zmlúv a predložením vyhodnotení reklamných
kampaní. Správca dane akceptoval skutočnosť, že uvedenie žalobcu ako reklamného partnera v rámci
mediálnej prezentácie iných podujatí spĺňa parametre reklamy. Z uvedeného dôvodu správca dane,
po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie, preveroval, či vynaložené náklady za reklamné služby

sú daňovými výdavkami podľa § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov, nakoľko splnenie podmienok
na uznanie výdavkov v zmysle § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov nie je viazané výlučne na ich
formálne preukázanie nákladu v podobe faktúry, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony
mali svoj reálny a preukázateľný základ. Správca dane podrobne vyhodnotil splnenie podmienok preuznanie vynaložených nákladov na reklamu (osobitne pre každú spornú faktúru) do daňových výdavkov,
pri každej spornej faktúre preveril ekonomické opodstatnenie vynaložených nákladov. Správca dane
zistil, že na základe sporných faktúr, ktorými boli reklamné služby účelovo vysoko nadhodnotené oproti

reálnym nákladom, žalobca získal neoprávnené daňové zvýhodnenie a prijal záver, že vytvorením
právneho vzťahu s dodávateľmi žalobca získal daňové zvýhodnenie – zníženie základu dane z príjmov,
ktoré by fakturovaním reálnych cien za reklamu nezískal. Správca dane prijal záver o neoprávnenom
daňovom zvýhodnení na základe zistení, ktoré podrobne popísal vo svojom rozhodnutí, a s ktorými sa
aj náležite v rozhodnutí vysporiadal. Spoločnosti VAGACOM s.r.o. a VUCOM s.r.o. neprispeli k zvýšeniu

hodnoty poskytnutej služby a žalobca takýto nepoctivý obchodný styk akceptoval. Žalovaný trval na
tom, že obchodný vzťah medzi týmito subjektmi bol vytvorený za účelom zvýšenia daňových nákladov
žalobcu.
Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

10. Žalobca právo podať repliku nevyužil.

11. Na pojednávanie dňa 31.07.2025 sa dostavil právny zástupca žalobcu, žalovaný neúčasť
ospravedlnil. Právny zástupca žalobcu akcentoval, že správca dane nikdy nespochybnil, že reklama
bola dodaná, zazmluvnená a uhradená, čo znamená, že jediný nedostatok alebo dôvod nepreukázania
plnenia je to, že dodávateľ dodal plnenie prostredníctvom subdodávateľa, majúc za to, že tento záver nie

je ničím odôvodnený. Druhý nosný záver rozhodnutí, že reklamné služby boli nadhodnotené z dôvodu
získania minimálne jednej daňovej výhody, na ktorú by inak daňový subjekt nemal nárok alebo právo,
považoval za nesprávny, správca dane tento záver nikdy nevysvetlil, len ho konštatuje. Žalobca dodané
služby v plnom rozsahu zaplatil, tak nemohol získať žiadnu finančnú ani daňovú výhodu.

Právny rámec

12. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 01.07.2023
(ďalej „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

13. Podľa § 191 ods. 3 písm. s) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

14. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v znení účinnom do
20.06.2023 (ďalej „Daňový poriadok“) správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

15. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

16. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú

realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

17. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.18. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

19. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

20. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

21. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v rozhodnom znení (ďalej „Zákon o dani
z príjmov“) daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj
keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely
nie je dostatočne preukázané.

22. Podľa § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom
výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne
vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka
podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním

súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm.
t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon
neustanovuje inak.

23. Podľa § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie iným prepojením

obchodný vzťah vytvorený len na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty.

Posúdenie veci správnym súdom

24. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou

žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane na nariadenom pojednávaní,
vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), rešpektujúc
nastúpené účinky koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP, viazaný
žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol
podľa § 190 SSP z nasledovných dôvodov:

25. Z napadnutého rozhodnutia správcu dane v inštančnom postupe s rozhodnutím žalovaného a
z priloženého administratívneho spisu vyplýva, že správca dane neuznal žalobcovi náklady z faktúr
vystavených dodávateľom VUCOM s.r.o. a VAGACOM s.r.o. v súhrnnej sume 622.600,00 Eur za daňové
výdavky (náklady) v zdaňovacom období rok 2016 z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že fakturované

reklamné služby bol skutočne dodané dodávateľmi uvedeným na faktúrach. Zároveň finančné orgány
identifikovali aj ďalší dôvod neuznania nákladov, že na základe sporných faktúr, ktorými boli reklamné
služby účelovo vysoko nadhodnotené oproti reálnym nákladom, žalobca získal neoprávnené daňové
zvýhodnenie a prijal záver, že vytvorením právneho vzťahu s dodávateľmi žalobca získal daňové
zvýhodnenie–zníženiezákladudanezpríjmov,ktorébyfakturovanímreálnychcienzareklamunezískal.

Daňový subjekt – žalobca zahrnul náklady do daňových výdavkov v rozpore s § 2 písm. i) v nadväznosti
na § 21 zákona č. 595/2003 Z. z.

26. Námietku žalobcu, že žalovaný, ani správca dane nesplnili „svoju úlohu“, t.j. opätovne prejednať
odvolaniežalobcuavysporiadaťsasodvolacíminámietkamižalobcu,tedasaneriadiliprávnymnázorom

vysloveným Krajským súdom v Banskej Bystrici v rozsudku č. k. 76S/43/2021-143 zo dňa 20.04.2022,
keď namiesto vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalovaný zrušil rozhodnutie správcu dane č.
100649577/2020 zo dňa 10.03.2020 s odôvodnením, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je v zmyslezáverov Krajského súdu v Banskej Bystrici pre nedostatky nepreskúmateľné, vyhodnotil správny súd
ako nedôvodnú.

27. S poukazom na ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP správny súd v závislosti od okolností môže na návrh
žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
Správnysúd,abymoholzrušiťajprvostupňovérozhodnutie,akzrušujenapadnutérozhodnutie,jednakje
viazaný návrhom žalobcu, a aj v prípade identifikovanej nezákonnosti nemá povinnosť tak vykonať vždy.
S ohľadom na jednotu administratívneho konania v zásade správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie,

ktoré je predmetom konania. Pokiaľ žalovaný v konkrétnej veci vo svetle právnych úvah a záverov
krajského súdu dospel k záveru, že je potrebné prvostupňové rozhodnutie zrušiť, nejde o nezákonný
postup, ktorý by odôvodňoval záver o nerešpektovaní názoru súdu.

28. Žalobcom vznesenú námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodu
nedostatočného sa vysporiadania s odvolacími námietkami vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.

Žalovaný dostatočne zrozumiteľne reflektoval na jednotlivé námietky žalobcu v odvolaní, z jeho
rozhodnutia vyplývajú skutočnosti, ktoré považoval za zistené a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo
veci. Žalovaný v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal odvolaním napadnuté
rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a v žalobou
napadnutom rozhodnutí sa dôkladne zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní - o čom

svedčí odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie
žalovaného je v súlade s relevantnými ustanoveniami § 63 Daňového poriadku a v odôvodneniach
obidvoch rozhodnutí sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie
sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a
použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo, ako to predpokladá ustanovenie § 63 ods.

5 Daňového poriadku.

29. Námietku, že správca dane vykonal ďalšie dokazovanie, a to v rozpore so zákonom, vyhodnotil
správny súd ako nedôvodnú. Pokiaľ správca dane z dôvodu, že na základe rozsudku Krajského sudu
v Banskej Bystrici došlo k zásadnej zmene právneho názoru a za účelom najúplnejšie zisteného

skutkového stavu považoval za nevyhnutné vykonať ďalšie dokazovanie, aj napriek skutočnosti, že
správny súd a ani žalovaný v zrušovacích rozhodnutiach nenaznačili potrebu doplnenia dokazovania,
správny súd uvedené nepovažoval za dôvod, pre ktorý by ďalšie dokazovanie vo vyrubovacom konaní
bolo nezákonné. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá,
aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dani boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba

návrhmi daňových subjektov.

30. K tvrdeniu žalobcu, že ním správcovi dane predložené doklady vyčerpávajúco a dostatočne
zachytávajú reálnosť obchodného styku so spoločnosťou VUCOM s.r.o. a VAGACOM s.r.o. a
podloženými listinnými dôkazmi riadne preukázal vznik uplatnených výdavkov, pričom žalovaný ako

ani správca dane nepreukázali opak, správny súd uvádza, že podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku
dôkazné bremeno pri uplatnení daňových výdavkov nesie žalobca. Správca dane nemusí preukazovať,
že nedošlo k plneniu tak, ako ho deklaruje žalobca predloženými dôkazmi, keďže takáto povinnosť
správcovi dane z Daňového poriadku nevyplýva. Naopak, je to práve žalobca (ako daňovník, ktorý si
uplatnilnáklady),ktorýjevzmysle§24Daňovéhoporiadkupovinnýpreukázať,žedošlokprijatiuplnenia

a k splneniu podmienok na uplatnenie výdavkov v zmysle zákona o dani z príjmov.

31. Žalobca má v súlade s § 24 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku povinnosť preukázať vierohodnosť
evidencií a záznamov a táto povinnosť sa nevyčerpáva prostým predložením listín, nakoľko iba ich
formálna existencia nie je predpokladom pre uznanie výdavkov. Dôkazné bremeno na preukázanie

splnenia podmienok uznania daňových výdavkov v zmysle zákona o dani z príjmov je v zmysle § 24
Daňového poriadku na žalobcovi, správca dane len verifikuje tvrdenia a dôkazy produkované žalobcom,
pričom v preskúmavanom prípade zistil, že žalobcom predložené dôkazy sú len formálne.

32. Z ustanovení § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov vyplýva, že aby na daňové

účely bolo možné považovať výdavok (náklad) za daňový výdavok, musia byť splnené základné
podmienkyuznateľnosti–výdavokmusívynaložiťdaňovník,ktorýsitentovýdavokuplatňuje(podmienka
príslušnosti); výdavok musí byť preukázateľne vynaložený (podmienka existencie); výdavok musí slúžiť
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (podmienka vecnosti); výdavok musí byťzaúčtovaný v účtovníctve daňovníka (podmienka evidencie); výdavok musí byť preukázaný (podmienka
preukaznosti); podmienka rozsahu (ak je jeho výška limitovaná). Uplatnenie nákladov v daňových
výdavkoch je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie

jednej z nich vylučuje oprávnenosť zahrnutia nákladov do daňových výdavkov.

33. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom
subjekte. Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom, resp. možnosťou uplatniť si za zákonom
ustanovených a splnených podmienok nárok na uznanie výdavkov za daňové výdavky, čím mu

bude znížený základ dane, čoho konečným dôsledkom bude nižšia daňová povinnosť, je iniciátorom
takéhoto uznania, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom
stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na uplatnenie daňových výdavkov uznaný ako oprávnený

34. Listinné doklady predložené žalobcom (faktúry, zmluvy, objednávky, vyhodnotenie kamape, a pod.)

ešte samé o sebe nepreukazujú, že medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom skutočne došlo
k reálnemu obchodnému vzťahu, že sú splnené podmienky na uznanie výdavku podľa § 2 písm. i)
a § 21 zákona o dani z príjmov. Predloženie týchto dokladov je len jednou z podmienok, a i keď
majú doklady všetky náležitosti účtovného dokladu a sú riadne zaúčtované, neznamená to, že výdavok
bol uplatnený oprávnene a v súlade so zákonom. Z hľadiska uplatnenia nároku na uznanie výdavku

je faktúra, resp. iná listina relevantným dokladom (formálna podmienka), len ak je nepochybné, že
v nej uvedené údaje odrážajú skutočne reálne plnenie (materiálna podmienka). Samotná faktúra s
predpísanými náležitosťami účtovného dokladu samé o sebe nie sú dôkazom o tom, že výdavok bol
uplatnený v súlade so zákonom. Účtovný doklad môže byť takým dôkazom len vtedy, ak bol vystavený
na základe reálneho plnenia.

35. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené
daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady,
ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní

svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní
uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju
dôkaznúpovinnosťavtakomprípadejeopäťlennadaňovomsubjekte,čipredloženímalebonavrhnutím
ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom

dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom
dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady
vyhľadávacej a zásady prejednacej (uznesenie Ústavného súdu SR zo 14. novembra 2018, č. k. I. ÚS
377/2018-53).

36. Žalobca tým, že splnil formálnu povinnosť predložiť listinné dôkazy ešte nepreukázal, že došlo k
splneniu zákonných podmienok na uznanie výdavku, pretože nestačí byť len držiteľom týchto listín a
tieto predložiť správcovi dane, ale je potrebné preukázať obsah skutočností v nich uvedených. Pokiaľ
správca dane svojou činnosťou počas daňovej kontroly žalobcom predložené doklady spochybnil, na
žalobcovi zostalo dôkazné bremeno, aby preukázal ním tvrdené skutočnosti potrebné na preukázanie

splnenia podmienok pre uznanie výdavkov podľa zákona o dani z príjmov. Pokiaľ žalobca tvrdí, že
daňový výdavok, náklad znižujúcich základ dane bol realizovaný konkrétnym dodávateľom zaťažuje ho
dôkaznébremenovovzťahuktomutotvrdeniu;prijehoneunesenízostávaibanepreukázanýmtvrdením.
Postup daňových orgánov, ktoré požadovali, aby žalobca preukázal, kto bol skutočným dodávateľom
plnenia podľa predmetu fakturácie, je správny.

37. Správny súd dospel k záveru, že správcovi dane počas vedenia dokazovania oprávnene vznikli
pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených na dokladoch, predložených žalobcom k daňovej kontrole
spočívajúce v nasledovných zisteniach: Konateľ spoločnosti VAGACOM s.r.o. a bývalý konateľ VUCOM
s.r.o., ktorý bol v roku 2016 osobou oprávnenou konať za spoločnosť, pán H. na otázku, či prispel

nejakou pridanou hodnotou k poskytnutým reklamným službám, ktoré dodali daňovému subjektu v
roku 2016 odpovedal, že to bol len nákup a predaj, nakupoval a predával reklamný priestor. Práve
odpovede svedka, že nakúpil mediálny priestor od spoločnosti COMUNIQUE s.r.o., ktorá zabezpečila
celkový spot a skutočnosť, že nevie ako funguje odvysielanie reklamného spotu na veľkoplošnýchLED obrazovkách, ktoré mala zabezpečovať spoločnosť GYT, s.r.o. preukazujú, že reklamné služby
neboli dodané spoločnosťou VAGACOM s.r.o., ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúrach. Zistené
skutočnosti svedčia o umelom vložení dodávateľskej spoločnosti do fakturačného reťazca. Spoločnosť

GYT, s.r.o., ktorá mala zabezpečiť odvysielanie na LED obrazovkách a zároveň aj monitorovanie,
sledovanie kampaní a celkové vyhodnotenie za zdaňovacie obdobie rok 2016 nepodala daňové
priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, čím deklarovala, že v roku 2016 nevykonávala žiadnu
činnosť. Pán H. potvrdil, že v roku 2016 sa VUCOM s.r.o. venovala obchodnej činnosti a marketingu
- poskytovanie reklamných služieb – zakúpenie a predaj reklamného priestoru; faktúry vystavoval on

sám; účtovníctvo bolo vedené externe; zamestnancov spoločnosť nemala. Potvrdil nákup mediálneho
priestoru v rámci celoročnej propagácie Spoločnosti priateľov detí z detských domovov „Úsmev ako dar“
so spoločnosťou Frontbase s.r.o. On sám jednal s pánom Pribulom – konateľom Frontbase s.r.o. Ďalej
uviedol, že spoločnosť VUCOM s.r.o. nakupovala a predávala reklamný priestor a spoločnosť Frontbase
s.r.o. zabezpečovala kompletnú kampaň v celom rozsahu, teda aj v prípade kampane prostredníctvom
veľkoplošných outdoor LED obrazoviek. Uviedol, že nevie, kto vyrobil vizualizáciu reklamného spotu

v rámci celoročnej propagácie „Úsmev ako dar“ odvysielaného na outdoor LED obrazovkách, lebo
celú kampaň mala na starosti spoločnosť Frontbase s.r.o. Svedok tiež uviedol, že pravdepodobne
vyhodnotenia mediálnej kampane „Úsmev ako dar“ zasielal poštou, niekedy v priebehu februára 2017.
Na otázku správcu dane, z akého dôvodu došlo k zániku spoločnosti VUCOM s.r.o. zlúčením so
spoločnosťou Alytus s.r.o. svedok odpovedal, že došlo k odpredaju časti podniku VUCOM s.r.o. niekedy

v máji 2017 spoločnosti Mita glass s.r.o., za ktorú konal pán J.. Predávali sa aktívne zmluvy, čiže celá
kampaň Úsmev ako dar. Nakoľko u pána J. došlo k osobným problémom, koncom júla 2017 sa stal
konateľom spoločnosti Mita glass s.r.o., aby sa pokračovalo v kampani. Spoločnosť VUCOM s.r.o. ako
firmu bez ekonomickej činnosti následne predal spoločnosti Alytus s.r.o. koncom roka 2017, jednal
s rumunským pánom, ktorý vedel po slovensky. Správca dane zistil, že spoločnosť VAGACOM s.r.o.

zanikla dňa 15.08.2017 zlúčením so spoločnosťou VUCOM s.r.o., Košice, IČO 45705623, u ktorej došlo
dňa 27.07.2017 k predaju časti podniku spoločnosti Mita glass s.r.o., Bratislava, IČO 47 854 995, ktorá
sa od 22.08.2017 premenovala na PHILL s.r.o. a 27.12.2018 došlo k predaju na českú spoločnosť a
k zmene konateľa na českého občana. Dňa 27.12.2018 spoločnosť PHILL s.r.o. vstúpila do likvidácie.
Dvojstupňovým zlúčením dodávateľa reklamných služieb daňovému subjektu, spoločnosti VAGACOM

s.r.o., bolo správcovi dane znemožnené preverenie obchodných vzťahov a ich následné zaúčtovanie
v účtovníctve. Spoločnosti VUCOM s.r.o. a VAGACOM s.r.o. sú spoločnosti, ktoré nevlastnili žiadny
hmotný a nehmotný majetok, nezamestnávali zamestnancov, v účtovných závierkach zverejnených v
registri účtovných závierok vykazovali vysoké pohľadávky a vysoké záväzky.

38. Správny súd vo vzťahu k daňovým výdavkom (nákladom) podľa § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov
a k preukázaniu skutočného dodávateľa vychádza aj zo záverov v náleze Ústavného súdu ČR zo dňa
18.04.2006. sp. zn. II ÚS 664/04 (pozn. správneho súdu: vzhľadom na podobnosť ustanovení zákona
č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a zákona České národní rady č. 586/1992 Sb. o daních z příjmů), v
zmysle ktorého aj za situácie, keď skutočným dodávateľom bol iný subjekt než uvedený na dokladoch, je

nevyhnutné umožniť daňovému subjektu preukázať skutočné výdavky inými prostriedkami. Ústavný súd
teda vychádza z premisy, že u daňových nákladov je podstatné, kto je skutočným dodávateľom. Správny
súd dodáva, že žalobca mal vytvorený dostatočný priestor, aby uviedol, kto je skutočným dodávateľom,
pričom akcentoval dodanie a že dodávateľom bola práve spoločnosť VUCOM s.r.o. a VAGACOM s.r.o.

39. Námietku žalobcu, že správca dane, a teda aj žalovaný nerešpektovali právny názor krajského
súdu v meritórnej rovine, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva,
že správca dane akceptoval skutočnosť, že uvedenie žalobcu ako reklamného partnera v rámci
mediálnej prezentácie iných podujatí - ľadovej šou „Máša a medveď na ľade“, koncertu „ZOË INDILA
2016“, kampane „Úsmev ako dar“ a uvedenie reklamy týkajúcej sa žalobcu na LED obrazovkách

spĺňa parametre reklamy. Daňové orgány spoľahlivo preukázali a zo zistení vyhodnotili záver, že
k dodaniu reklamných služieb nedošlo tak, ako deklaroval žalobca. Správny súd dospel rovnako
ako daňové orgány k záveru, že zistenia správcu dane, ako okolnosti uzatvárania reklamných
zmlúv, preukázané vysoko nadhodnotené ceny oproti reálnym nákladom na obstaranie fakturovaných
reklamnýchslužieb,podrobnerozpísanévnapadnutomrozhodnutí,podporujúzáver,žereklamnéslužby

spočívajúce v propagácii loga žalobcu neboli prijaté za účelom zviditeľnenia daňového subjektu na trhu,
naopak svedčia o závere o ich špekulatívnom charaktere za účelom získania daňového zvýhodnenia
spočívajúceho v umelom navýšení nákladov, a tým znížení výsledku hospodárenia ako aj základu dane,
a teda na strane správcu dane vzbudili dôvodné pochybnosti o skutočnom účele ich použitia, ktoré sanásledne žalobcovi nepodarilo vyvrátiť. Takáto výdavky nespĺňajú podmienku vecnosti podľa § 2 písm.
i) zákona o dani z príjmu , čo daňové orgány aj presvedčivo vyhodnotili a správca dane dôvodne vyrubil
rozdiel dane z príjmu.

40. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru,
že námietky uvedené v správnej žalobe neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného
ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa
§ 190 SSP zamietol.

41. O náhrade trov konania správny súd rozhodol vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP
a contrario tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal. Rovnako
správny súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému podľa § 168 SSP a contrario, pretože nevzhliadol v
okolnostiach prípadu výnimočnosť dôvodov pre priznanie náhrady trov konania žalovanému ako orgánu
štátnej správy.

42. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440

SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,
ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.